Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201520
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:1019201520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobcu: S. E., nar. XX. A. XXXX, bytom v C., D. XXX/X, právne zast.: ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Vajanského nábrežie 5, IČO: 36 715 638, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v
Bratislave, Špitálska 8, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. septembra 2019, Číslo: UPS/
US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/10025/JH, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 1. decembra 2022, č. k. 4Sa/86/2019-168, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1. decembra
2022, č. k. 4Sa/86/2019-168 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 09.
2019, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/10025/JH spolu s prvostupňovým rozhodnutím Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 24. 04. 2019, Číslo:
BA2/OPPNKŤZPAPČ/PPK_BA_II/SOC/2019/136700-5 (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové
rozhodnutie“)avecvraciažalovanémunaďalšiekonaniepodľa§191ods.1písm.d/zákonač.162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného 05.
09. 2019, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/10025/JH, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie
a potvrdené prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok
na peňažný príspevok na kompenzáciu - opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

- pani Z. E. (ďalej len „manželka žalobcu“).

2. Krajský súd zistil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol rôznu mieru funkčnej poruchy
posudzovanej osoby, a to 70 % a 90 %. Žalovaný uvedené vysvetlil tým, že sa jedná o zrejmú
nesprávnosť. Krajský súd zdôraznil, že zrozumiteľnosť a právna istota ohľadom ustálenia skutkových
zistení orgánom verejnej správy a ich subsumovania pod príslušné ustanovenie právneho poriadku
je legitímnou požiadavkou účastníka administratívneho konania. Krajskému súdu nie je z obsahu

napadnutého rozhodnutia žalovaného zrejmé, prečo žalovaný rozhodol tak, ako rozhodol. Rovnako tak
nie je správnemu súdu zrejmé, s akými závermi svojho dokazovania ohľadom ustálenia skutkového
stavu žalovaný pracoval, nakoľko z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je jasné, kto, v akej výške
a prečo ustálil mieru funkčnej poruchy manželky žalobcu, a to raz na 70 % a druhý raz na 90 %. Zuvedeného dôvodu podľa názoru správneho súdu vykazuje správna úvaha žalovaného vady logickej
nevystopovateľnosti príčin a následkov, dôvodov, ako aj záverov žalovaného.

3. Ďalej poukázal, že závery napadnutého rozhodnutia o zistenej miere funkčnej poruchy manželky
žalobcu sú v priamom rozpore s obsahom administratívneho spisu, a to predovšetkým so stanoviskom
žalovaného zo dňa 01. 08. 2019, Č. 2019/10057, ktorý pracuje s údajom 70 % miery funkčnej poruchy
manželky žalobcu, zatiaľ čo v napadnutom rozhodnutí žalovaného je uvedený aj údaj o 90 % miere
funkčnej poruchy manželky žalobcu.

4. Vzhľadom k tomu, že žalovaný na pojednávaní pripustil chybu pri stanovení miery funkčnej poruchy
manželky žalobcu v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ohľadom tejto skutočnosti mal krajský súd
za to, že žalovaný nerozporoval, že napadnuté rozhodnutie má v uvedenom smere vady. Krajský
súd zároveň posúdil, či tieto vady sú takého charakteru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
Vzhľadomktomu,ževnapadnutomrozhodnutísaopakovaneuvádzajúrozdielneúdajeomierefunkčnej

poruchy manželky žalobcu, a teda nejedná sa o chybu ojedinelú, ktorá by sa dala odstrániť výkladom
vo vzťahu k obsahu zvyšného správneho textu napadnutého rozhodnutia, krajský súd nemohol pristúpiť
k posúdeniu toho, či žalovaný vyhodnotil skutkový stav v súlade so zákonom, pretože krajskému súdu
nebolo z napadnutého rozhodnutia jasné, k akým skutkovým zisteniam žalovaný v administratívnom
konaní prišiel. Za takých okolností, o aké ide vo veci samej, tak neostávalo krajskému súdu nič iné, ako

posúdiť chybové správanie žalovaného ako takého charakteru, ktoré znemožňuje vykonať riadny súdny
prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného.

5. Preto krajský súd vzhľadom na povahu vytýkanej vady nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktoré odkazuje aj na závery dokazovania, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového

rozhodnutia, pričom tieto odkazy na závery konania prvostupňového orgánu sú zmätočné, pristúpil na
návrh žalobcu okrem zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, aj k zrušeniu prvostupňového
rozhodnutia, keďže obe rozhodnutia je potrebné posudzovať ohľadom dokazovania v administratívnom
konaní ako jeden celok.

6. Krajský súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191
ods. 1 písm. d/ SSP zrušil pre ich nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní mal žalovaný odstrániť napadnutým
rozsudkom vytknuté vady rozhodnutí, ktoré boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutí, riadne zistiť skutkový
stav, tento aj dôsledne zaznamenať v rozhodnutí orgánu verejnej správy a aplikovať príslušnú právnu

normu. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

II.
Kasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku krajského súdu

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalovaný kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 03. 01.
2023. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.

8. Žalovaný uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, v zmysle ktorého krajský súd
posúdilrozdielneúdajeomierefunkčnejporuchymanželkyžalobcuuvedenévodôvodnenínapadnutého
rozhodnutia žalovaného ako chybové správanie žalovaného takého charakteru, ktoré znemožňuje
vykonať riadny súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný uviedol, že podkladom
prvostupňového rozhodnutia prvostupňového úradu bol komplexný posudok úradu práce zo dňa 12. 04.

2019, Číslo: BA2/OPPNKŤZPAPČ_BA_I_-_III/SOC/2019/137449/MH, v zmysle ktorého bola stanovená
miera funkčnej poruchy posudzovanej osoby 70 %. Táto skutočnosť bola obsiahnutá aj v odôvodnení
rozhodnutia úradu práce, ktoré bolo žalobcovi doručené. V odvolacom konaní bolo dokazovanie
doplnené lekárskym posudkom posudkového lekára žalovaného zo dňa 24. 07. 2019, Číslo: UPS/
US1/SSVOPPKPC1/SOC/2019/10057, ktorým bola stanovená miera funkčnej poruchy posudzovanej

osoby 70 % a stanoviskom žalovaného zo dňa 01. 08. 2019, Číslo: 2019/10057, ktoré potvrdilo
platnosť komplexného posudku úradu práce zo dňa 12. 04. 2019, Číslo: BA2/OPPNKŤZPAPČ_BA_I_-
_III/SOC/2019/137449/MH. Krajský súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného z
dôvodu uvedenia rozdielnych údajov o miere funkčnej poruchy manželky žalobcu uvedené v odôvodnenínapadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný uviedol, že nedopatrením uviedol mieru funkčnej
poruchy 90 % namiesto 70 %, ale je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o chybu v čísle, t.j. chybu, ktorú
jepodľaprávnehonázoružalovanéhopotrebnéposúdiťakozrejmúnesprávnosťvpísomnomvyhotovení

rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku, a nie ako chybové správanie žalovaného
ako takého charakteru, ktoré znemožňuje vykonať riadny súdny prieskum napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Pričom, ak sa v rozhodnutí zistí zrejmá nesprávnosť, napr. chyba v čísle, nesprávny
výpočet, gramatická chyba, chybný údaj sa opraví neformálnym spôsobom bez vydania rozhodnutia.
Pod zrejmým omylom či nesprávnosťou pritom treba rozumieť také chyby v písaní a počítaní, ku

ktorým došlo zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie
vyhotovila, a ktoré je každému zrejmé. Súčasne žalovaný poukázal na skutočnosť, že v danom prípade
sa preskúmavalo rozhodnutie, ktorým sa rozhodovalo o žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie.
Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %, avšak
žiadaná forma kompenzácie nebola v komplexnom posudku prvostupňového úradu navrhnutá, pretože
stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je IV. Podmienka odkázanosti na opatrovanie je

splnená, ak stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI.

9. Žalovaný uviedol, že je zrejmé, že v danom prípade ide o formálnu chybu (uvedenie 90 % namiesto 70
%),ktoránemávplyvnaobsahrozhodnutia,nemeníjehopodstatuazmyselapredovšetkýmjezjavné,že
kchybedošloneúmyselne,zlyhanímmechanickejčinnostiosoby,ktorározhodnutievyhotovila.Žalovaný

mal za to, že zo strany krajského súdu prišlo k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia pre formálnu
chybu, t.j. v prípade, ak by žalovaný postupoval tak že odstráni vadu vytknutú krajským súdom novým
rozhodnutím vo veci, je z okolností posudzovanej veci zrejmé, že nemôže byť vydané iné pre žalobcu
priaznivejšie rozhodnutie.

10. Žalovaný mal za to, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď zrušil rozhodnutie žalovaného
a prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Preto žiadal, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nepriznal žalobcovi náhradu trov kasačného konania.

III.
Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného

11. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo
dňa 06. 02. 2023, v ktorom navrhol, aby kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. V

celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku krajským súdom.

12. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanému dňa 08. 02. 2023 na vedomie.

IV.

Konanie pred kasačným súdom

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný
(§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce
jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná

sťažnosť žalovaného je dôvodná.

14. Zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na
kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení
preukazufyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutím,vyhotovenípreukazufyzickejosobysťažkým

zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným
postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa
osobitného predpisu.

15. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár

príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä
s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou
v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti adorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom
príslušného orgánu.

16. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky
posudok,ktorýobsahujemierufunkčnejporuchy,vyjadrenie,žeideofyzickúosobusťažkýmzdravotným
postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor
lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

17. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa
osobitného predpisu. 10) [odkaz na § 49 ods. 10 a 12 a príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych
službáchaozmeneadoplnenízákonač.455/1991Zb.oživnostenskompodnikaní(živnostenskýzákon)
v znení neskorších predpisov].

18. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z., odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby
na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom
bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a

priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe
celkového počtu bodov.

19. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s

odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), chyby
v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán
kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené
v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 09. 2019, Číslo: UPS/
US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/10025/JH spolu s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu
zo dňa 24. 04. 2019, Číslo: BA2/OPPNKŤZPAPČ/PPK_BA_II/SOC/2019/136700-5 a vec vrátená

žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým nebol žalobcovi
priznaný nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu - opatrovanie manželky žalobcu, pretože bolo
zistené, že manželka žalobcu nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, keďže jej bol určený stupeň
odkázanosti IV.

22. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného
mal preukázané nasledovné skutočnosti. Žalobca predložil žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku
na opatrovanie zo dňa 14. 01. 2019, ktorú odôvodnil skutočnosťou, že jeho manželka potrebuje sústavnú
starostlivosť. K žiadosti predložil aj aktuálne lekárske nálezy. Posudkový lekár prvostupňového orgánu

vydal dňa 11. 03. 2019 lekársky posudok okrem iného so záverom: určená miera funkčnej poruchy 70
% podľa prílohy č. 3, časť: XII. A, bod: 9, písm. e/ zákona č. 447/2008 Z. z.; odkázanosť na pomoc inej
fyzickej osoby - celkovo 55 bodov, IV. stupeň odkázanosti; následne vyhotovený komplexný posudok
zo dňa 12. 04. 2019 (predchádzal osobný pohovor s manželkou žalobcu) okrem iného so záverom:
určená miera funkčnej poruchy 70 % podľa prílohy č. 3, časť: XII. A, bod: 9, písm. e/ zákona č.

447/2008 Z. z.; odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby - celkovo 55 bodov, IV. stupeň odkázanosti,
pričom na zabezpečenie pomoci v súčasnej situácii je riešením i poskytovanie sociálnej služby, ktorú
zabezpečuje obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená
vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom a iná osoba - neverejný poskytovateľ
sociálnej služby. Prvostupňový orgán vydal dňa 24. 04. 2019 rozhodnutie, ktorým podľa § 40 ods. 1

zákona č. 447/2008 Z. z. nevyhovel žiadosti, ktorú podal dňa 14. 01. 2019 žalobca [v rámci odôvodnenia
prvostupňový orgán okrem iného uviedol, že manželke žalobcu bola určená miera funkčnej poruchy
70 %]. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný tak, že odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie. V rámci odvolacieho konania bola opätovne posúdená miera funkčnej poruchy manželkyžalobcu - lekársky posudok zo dňa 24. 07. 2019 - určená miera funkčnej poruchy 70 % podľa prílohy č. 3,
časť: XII. A, bod: 9, písm. e/ zákona č. 447/2008 Z. z.; odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby - celkovo
55 bodov, IV. stupeň odkázanosti; komplexný posudok zo dňa 12. 04. 2019 okrem iného so záverom:

určená miera funkčnej poruchy 70 % podľa prílohy č. 3, časť: XII. A, bod: 9, písm. e/ zákona č. 447/2008
Z. z.; odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby - celkovo 55 bodov, IV. stupeň odkázanosti zostal v
platnosti, pretože neboli splnené zákonné podmienky na peňažný príspevok na opatrovanie a stupeň
odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nie je V alebo VI. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo
zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu. V rámci

odôvodnenia žalovaný na strane 2 uviedol, že manželke žalobcu bola určená miera funkčnej poruchy
90 % a zároveň nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, pretože odkázanosť bola stanovená na
IV. stupeň. Zároveň na str. 3 je uvedená miera funkčnej poruchy 70 %, na strane 4 je opäť uvedená 90
% miera funkčnej poruchy.

23. V prejednávanej veci nebolo sporné, že manželka žalobcu je osobou s ťažkým zdravotným

postihnutím - určená miera funkčnej poruchy - 70 %, spornou podľa názoru najvyššieho správneho súdu
mala byť otázka, či zdravotný stav manželky žalobcu vo vzťahu k určeniu stupňa odkázanosti podľa
§ 49 ods. 10 a 12 zákona č. 448/2008 Z. z. vrátane jeho prílohy č. 3 v spojení s § 14 ods. 4 zákona
č. 447/2008 Z. z. odôvodňoval odkázanosť v takom stupni, ktorý by zakladal splnenie podmienok pre
priznanie peňažného príspevku na opatrovanie.

24. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie
zdravotnéhostavu,jehozmienaporúch,ktorépodmieňujúzdravotnépostihnutiefyzickejosoby,aleajna
posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, je úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej

osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom, ktorí na základe
predložených odborných lekárskych nálezov, a zároveň na základe výsledkov získaných sociálnym
šetrením v domácnosti sociálnymi pracovníkmi, vyhodnotili, že manželka žalobcu síce má status osoby
ťažko zdravotne postihnutej s mierou funkčnej poruchy 70 % pre ochorenie zaradené do skupiny XII.
(Pohybový a podporný aparát) A. (Chrbtica, choroby kĺbov, zápalové reumatické ochorenie, iné choroby

kostí, chrupaviek, šliach, svalov), druh zdravotného postihnutia: bod 9 (Malígne nádory svalov, kostí a
kĺbov), písm. e/ (recidívy) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., avšak čo do posúdenia a ustálenia stupňa
odkázanosti podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v spojení s § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z.
z., a na to nadväzujúcej prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. sa zhodli na tom, že manželka žalobcu nie
je odkázaná na opatrovanie, pretože stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nedosiahol

hodnotu V alebo VI podľa zákona č. 448/2008 Z. z. Stupeň odkázanosti manželky žalobcu bol ustálený
na hodnotu IV s počtom bodov 55, čo podľa časti B prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. zodpovedalo
stupňu odkázanosti IV. V tomto smere je podstatný lekársky posudok zo dňa 11. 03. 2019, následne
komplexný posudok zo dňa 12. 04. 2019, ktorým bola určená miera funkčnej poruchy 70 %.

25. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti namietal neprávny právny názor krajského súdu, ktorý
spočíval v zrušení predmetných rozhodnutí len z toho dôvodu, že v rozhodnutí žalovaného sa
nachádzali rozdielne číselné vyjadrenia miery funkčnej poruchy vo vzťahu k manželke žalobcu. Pričom
argumentoval, že zo strany žalovaného malo ísť len o mechanickú chybu, ktorá spočívala v ľudskom
konaní, a ktoré je možné odstrániť, pričom uvedená zmena by nemala pozitívny dopad na uplatnený

nárok žalobcu na peňažný príspevok na kompenzáciu. S uvedeným názorom sa najvyšší správny súd
stotožňuje, a to z nasledovných dôvodov.

26. V prvom rade považuje najvyšší správny súd právne posúdenie krajským súdom, ktoré vyústilo až do
zrušenia rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu len z dôvodu nesprávne číselne vyjadrenej

miery funkčnej poruchy za nesprávne. Tiež je potrebné uviesť, že sporným v danom prípade nebola
skutočnosť, či manželka žalobcu je alebo nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (uvedené
nenamietal ani žalovaný, ani žalobca), ale spornou bola naopak práve skutočnosť, či manželka žalobcu
je alebo nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a s tým súvisiace určenie stupňa odkázanosti
manželky žalobcu prvostupňovým orgánom, resp. žalovaným. Krajský súd mal v prvom rade svoju

pozornosť zamerať práve na prieskum týchto skutočností.

27.Vovzťahuknesprávnemučíselnémuvyjadreniumieryfunkčnejporuchy,atokonkrétnevodôvodnení
rozhodnutia žalovaného (na strane 2 a 4 bola uvedená miera funkčnej poruchy 90 % a na strane 3uvedená miera funkčnej poruchy 70 %), už len z kontextu prejednávanej veci (vychádzajúc z lekárskych
posudkov prvostupňového orgánu a žalovaného a zároveň z komplexného posudku prvostupňového
orgánu, ktoré sú podkladom pre rozhodnutia) logicky vyplýva, že v tomto prípade možno hovoriť o

zlyhaní ľudského faktoru, ktorý sa odzrkadlil v nesprávnom uvedení číselného vyjadrenia miery funkčnej
poruchy manželky žalobcu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Z jednotlivých posudkov (lekársky
a komplexný) vyplynulo, že miera funkčnej poruchy manželky žalobcu bola stanovená na 70 %,
pričom uvedené malo byť podkladom pre jednotlivé rozhodnutia. V neposlednom rade uvedenú číselnú
nesprávnosť žalobca nenamietal ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanej správnej

žalobe, ale jeho námietky smerovali len vo vzťahu k posúdeniu odkázanosti manželky žalobcu na pomoc
inej fyzickej osoby. Tieto skutočnosti krajský súd odignoroval.

28. Na margo vyššie uvedeného najvyšší správny súd dodáva, že o tom, že v danom prípade ide
len o chybu v písaní spočívajúcu v uvedení nesprávnej číselnej hodnoty pre mieru funkčnej poruchy,
mohol krajský súd zistiť nahliadnutím do lekárskych posudkov alebo komplexného posudku, v ktorých

je uvedená miera funkčnej poruchy 70 % a zároveň ďalšou skutočnosťou svedčiacou o tom, že ide o
chybu v písaní je fakt, že v súlade s prílohou č. 3 časť XII. A, bod 9 písm. e/ - zaradenie ochorenia
žalobkyne - odôvodňuje priznanie miery funkčnej poruchy len v rozmedzí 70-80 %. Ochorením, ktorým
trpí manželka žalobcu nebola zákonom č. 447/2008 Z. z. priradená miera funkčnej poruchy v rozsahu 90
%. Aj z tohto mohol krajský súd zistiť, že ide o chybu v písaní, pričom ignoroval argumentáciu žalovaného

a nezaoberal sa ňou a zameral sa na skutočnosti, ktoré neboli namietané ani v podanej správnej žalobe
právnym zástupcom žalobcu.

29. Zároveň najvyšší správny súd chce poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4Sžo/16/2016, v ktorom bolo vyslovené: „Citované ustanovenie § 47 ods. 6 správneho poriadku upravuje

situácie, ak sa v písomnom vyhotovení rozhodnutia zistí formálna alebo obsahová chyba. Oprava
takýchto chýb sa robí neformálnym spôsobom v texte rozhodnutia a správny orgán o nej nevydáva
rozhodnutie. Spravidla sa oprava uskutočňuje tak, že sa nesprávny údaj prečiarkne a uvedie správny
údaj. Na konci rozhodnutia sa uvedie, kto a kedy opravu vykonal, pripojí sa podpis a odtlačok pečiatky.
Správny poriadok neobsahuje taxatívny výpočet toho, aké chyby sa môžu takýmto spôsobom opraviť,

len demonštratívne uvádza, že ide o chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti. V zásade platí,
že opraviť možno také chyby, ktoré nemajú vplyv na obsah rozhodnutia, nemenia jeho podstatu a zmysel
a predovšetkým je zjavné, že k chybe došlo neúmyselne. S vyššie vysloveným právnym názorom sa
najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje a vo vzťahu k prejednávanému prípadu dodáva, že
v danom prípade možno jednoznačne uzavrieť, že ide o zjavnú chybu v písaní, a ak aj žalovaný túto

nesprávnosť opraví, na výrok samotného rozhodnutia to nemôže mať dopad (vzhľadom na zrušujúce
dôvody zo strany krajského súdu), pretože žalobcovi by aj naďalej v zmysle napadnutých rozhodnutí
nevznikol nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu z dôvodu, že manželke žalobcu nebol určený
stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby V. alebo VI. (krajský súd sa totiž nezaoberal dôvodmi,
ktoré namietal žalobca v podanej správnej žalobe vo vzťahu k posúdeniu odkázanosti manželky žalobcu

na pomoc inej fyzickej osoby).

30. Záverom ešte najvyšší správny súd upriamuje pozornosť, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa
zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie
pre účastníka.“ (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. decembra 2002, sp. zn. 4 Sž

98-102/2002).

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovaného považoval
za dôvodnú, a preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Krajský súd následne opätovne o predmetnej podanej žalobe rozhodne aj v súlade

s vyššie uvedeným záväzným právnym názorom najvyššieho správneho súdu.

32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.