Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/161/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522010267
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2522010267.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno
d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 19.07.2023, č. k. PN-24Nt/15/2022-34, na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 24.10.2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava napadnutým uznesením zo dňa 19.07.2023, č. k. PN-24Nt/15/2022-34, rozhodol
tak, že podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX

v C., Srbská republika, na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Piešťany
sp. zn. 8T/94/2021, odsúdeného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1
písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona,
nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd konštatoval, že u odsúdeného nie sú splnené
podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku,

nakoľko nebolo preukázané, že by dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s
účelom trestu.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď, po vyhlásení uznesenia, sťažnosť odsúdený (č. l. 32 spisu),

ktorú následne odôvodnil prostredníctvom obhajcu osobitným písomným podaním (č. l. 41 spisu) ako
i vlastnoručným písomným podaním (č. l. 44 spisu).
V odôvodnení podanej sťažnosti odsúdený prostredníctvom obhajcu uviedol (skrátene), že trvá na tom,
že sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania. V pôvodnom konaní nebolo riadne vykonané
dokazovanie, predovšetkým nebol vypočutý svedok D. E., ktorý v rozhodnom období takmer pol roka
býval v spoločnej domácnosti s odsúdeným a poškodenými. Na druhej strane súd kládol nepatričnú

váhu výpovedi dcéry A., ktorá je vo vzťahu k odsúdenému zjavne negatívne naladená. Konajúce súdy
doteraz nevenovali adekvátnu pozornosť tvrdeniam a predkladaným dôkazom odsúdeného. Motívom
na obvinenie odsúdeného bola podľa neho snaha dostať ho z bytu a získanie jeho izby. Aj tvrdenie
poškodených, že sa museli pred odsúdeným zamykať je účelové, pretože podľa názoru odsúdeného
sa zamykali preto, že skrývali peniaze. Odsúdený uvádza, že žiadny trestný čin nespáchal a chce to
v konaní dokázať. Podľa názoru odsúdeného sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania. Na

základe uvádzaných skutočností odsúdený žiadal sťažnostný súd, aby zmenil zamietavé rozhodnutie
prvostupňového súdu a povolil obnovu konania.Odsúdený vo vlastnoručnom odôvodnení podanej sťažnosti uviedol (skrátene), že F. B. podvodom
získala invalidný dôchodok a použila jeho meno, taktiež dala súhlas dcére A., pričom všetko našla na
internete a jemu zakázali to povedať doktorke a kriminálnej polícii. Dôvodil, že jeho krivo obvinili, lebo A.

nepovedala ani slovo, keď bola pozvaná do kancelárie príslušníka polície, kde ho obvinila. Ďalej uviedol,
že jeho dcéra ponúkla D. E. jeho izbu, tiež že mu nahlási trvalý pobyt. Nerozumie tomu, ako ich mohol
biť alebo týrať. Dopredu dala falošné papiere, kde policajt priznal, že mal na neho falošné papiere.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku
tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho
vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že vykonaným dokazovaním dospel okresný súd

k správnemu právnemu záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na to, aby bolo možné
návrhu odsúdeného o povolenie obnovy konania vyhovieť.
Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom
rozsahu na ne odkazuje, bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V
tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu

prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom
rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018)
Nad rámec uvedeného okresným súdom v napadnutom uznesení sťažnostný súd konštatuje, že pre

povolenieobnovykonaniavovšeobecnostimusiabyťkumulatívnesplnenédvepodmienky.Musianastať
skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň musia byť spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre
páchateľa v tomto prípade vo výroku o vine a treste.
Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v konkrétnej trestnej
veci dôkazom, a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní

o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi.
Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom
konaní, ale aj dôkaz, síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom.
V konaní o povolení obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného
v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie

obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové a skôr neboli známe. Za
nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku nemožno považovať tie
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisového materiálu, a to ani vtedy, keď sa súd
s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných
dôkazov prípadne ich nesprávne vyhodnotil.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého zmyslom je odstránenie nedostatkov
v skutkových zisteniach alebo vo výroku o treste, ku ktorým došlo preto, lebo v pôvodnom konaní
neboli známe všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, nakoľko tieto vyšli najavo až po právoplatnosti
rozhodnutia. Uvedeným mimoriadnym opravným prostriedkom je možné zrušiť právoplatné rozhodnutie
vo veci, ale len vtedy, pokiaľ sú na to splnené podmienky, pričom súd nie je oprávnený preskúmavať

správnosť rozhodnutia. Predpokladom obnovy konania je existencia skutočností a dôkazov súdu skôr
neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia a tieto sú tak závažné, že odôvodňujú
zásah do stability nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. V konaní o povolení obnovy konania
neplatí revízny princíp. V praxi to znamená, že na základe ustanovenia § 394 Trestného poriadku nie je
v konaní o povolenie obnovy konania daná možnosť preskúmavať procesný postup súdu v pôvodnom

konaní ani vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené aj krajský súd dospel k záveru,
že podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku v predmetnej trestnej veci
neboli splnené.
Potom je v prvom rade potrebné pripomenúť odsúdenému, že sa mýli, pokiaľ sa domnieva, že konanie
o návrhu na povolenie obnovy konania je ďalším opravným štádiom trestného konania, v rámci ktorého

by súdy boli oprávnené preskúmavať správnosť a zákonnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní, ako aj
správnosť a zákonnosť pôvodného konania. Právoplatné rozhodnutie je totiž v zásade nezmeniteľné,
keďže nastoľuje stav právnej istoty, a to nie len vo vzťahu k odsúdenému. Preto ako to už bolo vyššie
uvedené, v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania súd len skúma, či vyšli najavonové skutočnosti, alebo dôkazy skôr neznáme, ktoré by samé o sebe, alebo v spojení s už zistenými
skutočnosťami, či vykonanými dôkazmi odôvodnili iné rozhodnutie o vine, alebo treste. Odsúdený si
musí uvedomiť, že súdy v jeho veci už právoplatne rozhodli, jeho vina už bola právoplatne konštatovaná

a taktiež mu bol právoplatným rozhodnutím súdu uložený trest.
Nebolo preto možné prisvedčiť námietkam odsúdeného, že v pôvodnom konaní nebolo riadne
vykonané dokazovanie, predovšetkým nebol vypočutý svedok D. E., ktorý by podľa názoru odsúdeného
mohol dosvedčiť, že skutkové zistenie na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa je
nesprávne. Okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 04.04.2022 prečítal podľa § 263 odsek 3 písmeno

a) Trestného poriadku výpoveď svedka D. E. z prípravného konania z 23.08.2021, na ktorú aj prihliadol
a vyhodnotil ju. V osobe svedka D. E. nejde teda o nového svedka, ktorý by bol súdu neznámy. Pred
súdom ďalej vypovedali ďalší svedkovia ako aj poškodení, pričom boli prečítané znalecké posudky, ako
aj ďalšie odborné vyjadrenia a záznamy, pričom súd na základe takto vykonaného dokazovania ustálil
vinu odsúdeného. Odsúdený už v pôvodnom konaní uvádzal, že obvinenie je podľa neho vymyslené,
a zo strany poškodených je motivované snahou dostať ho z bytu a získania jeho izby. Z uvedeného

je teda zrejmé, že odsúdeným uvádzané okolnosti nemajú povahu dôkazu, ktoré by boli súdu skôr (v
pôvodnom konaní) neznáme a ktoré by v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku mohli viesť k zmene
pôvodného odsudzujúceho rozsudku. To, že odsúdený trvá na tom, že ním navrhované dôkazy sú nové,
resp. vyjadrenie ním navrhovaných výpovedí svedkov je dôkazom súdu skôr neznámym, nie je rozhodné
a postačujúce pre splnenie podmienok na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 ods.

1 Trestného poriadku.
S poukazom na vyššie uvedené krajský súd vyhodnotil ostatné sťažnostné námietky odsúdeného
ako nedôvodné. So skutkovými a právnymi námietkami odsúdeného sa totiž súd prvého stupňa v
napadnutom uznesení riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by
zostalo na súde vyššieho stupňa. Z obsahu argumentov odsúdeného uplatnených v návrhu na povolenie

obnovy konania, ako aj v sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu, je zrejmé, že sa
s argumentáciou prvostupňového súdu nevedie alebo nechce stotožniť a opakovane presadzuje vlastný
náhľad na rozhodovanie súdov, na čo má síce právo, no súčasne treba uviesť, že právo na spravodlivý
proces negarantuje osobe právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami a požiadavkami,
ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na
argumenty predostreté odsúdeným. Pretože právna a ostatná argumentácia v odôvodnení sťažnosti
odsúdeného je rovnaká, ako použil vo svojom návrhu na povolenie obnovy, preto je nadbytočné, aby
krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
V intenciách už uvedeného krajský súd uzatvára že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania

sťažnostného súdu, ale ani súdu prvého stupňa neprislúcha opätovne posudzovať náležité zistenie
skutkového stavu veci, ani spôsob, akým boli hodnotené dôkazy, ktoré už v pôvodnom konaní boli
známe, preto sa sťažnostný súd obmedzil len na dôkazy, ktoré by bolo možné považovať za nové, súdu
skôrneznáme,ktorébymohlisamyosebealebovspojenísoskutočnosťamiadôkazmiužskôrznámymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste. Napadnuté uznesenie okresného súdu je vecne správne

a v súlade so zákonom odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému
záveru ako súd prvého stupňa, nepovažoval sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a neakceptoval ju.
Pretože krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali
zrušenie, resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa
§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.