Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sžfk/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202152
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:1017202152.2

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky predsedníčkou senátu JUDr. Anitou Filovou (sudkyňa
spravodajkyňa) vo veci žalobcu (sťažovateľ): BEST MEAT, s. r. o., IČO: 46 645 217, so sídlom Jenisejská
45A, 040 12 Košice, zastúpený advokátskou kanceláriou: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI, s.
r. o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 102164344/2017 z 12. októbra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 310/2017-59 z 29. apríla 2020 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky p o k r a č u j e v konaní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal prieskumu rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto
uznesenia. Vec sa týkala priznania úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu, ktorý žalobcovi vznikol

za zdaňovacie obdobie júl 2013, no nebol mu vyplatený, pretože sa začala daňová kontrola. Orgány
finančnej správny vo veci postupovali podľa § 79a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného.

2. Žalobca argumentoval, že priznaný úrok je príliš nízky, a rovnako namietal aj dobu, počas ktorej
sa mu zadržaný nadmerný odpočet neúročil, t. j. počas šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po

uplynutí štandardnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Žalobca tvrdil, že vnútroštátne pravidlá
nemôžu odporovať právu Európskej únie, a konkrétne zásadám, na ktorých spočíva smernica Rady č.
č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347,
11. 12. 2006).

3. Krajský súd však jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrvávajúc na svojej argumentácii, žalobca

podal kasačnú sťažnosť.

4. Dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky činnosť a začal konať vo
všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom kolégiu
(čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť

bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 18. septembra 2020 a zaregistrovaná v jeho
správnom kolégiu pod sp. zn. 2 Sžfk 42/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

5. Tunajší súd uznesením sp. zn. 2 Sžfk 42/2020 z 29. novembra 2022, právoplatným 16. januára 2023,

prerušil konanie o tejto kasačnej sťažnosti až do vydania rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie voveci vo veci SOLE-MiZo, C-426/22, a to pre súvis s touto vecou Súdneho dvora Európskej únie, pokiaľ
ide o otázku výšky úroku, ktorá je v tomto konaní spornou.

6. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-426/22 veci vydal dňa 20. júna 2023 uznesenie podľa článku 99
Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Európskej únie, ktorým rozhodol nasledovne (slovenská jazyková
verzia tohto uznesenia neexistuje):

L'article 183 de la directive 2006/112/CE du Conseil, du 28 novembre 2006, relative au systeme commun

de taxe sur la valeur ajoutée, ainsi que les principes d'effectivité et de neutralité fiscale
doivent etre interprétés en ce sens que :
ils s'opposent a la pratique d'un État membre consistant a calculer les intérets sur les excédents de taxe
sur la valeur ajoutée (TVA) déductible retenus par cet État membre au-dela d'un délai raisonnable en
violation du droit de l'Union, en appliquant un taux correspondant au taux de base de la banque centrale
nationale, majoré de deux points de pourcentage, lorsque les intérets sur lesdits excédents de TVA

courent pendant une période s'écoulant entre la date d'échéance de la déclaration au titre d'un mois
donné et celle de la déclaration au titre du mois suivant, sans appliquer un intéret destiné a compenser la
dépréciation monétaire provoquée par l'écoulement du temps, intervenu apres cette période, et courant
jusqu'a une date qui, d'une part, est postérieure au prononcé de l'arret par lequel la Cour a constaté cette
violation du droit de l'Union et, d'autre part, est antérieure au paiement effectif des intérets sur lesdits

excédents de TVA, pour autant que ladite pratique soit de nature a priver l'assujetti d'une indemnisation
adéquate de la perte occasionnée par l'indisponibilité des sommes concernées et a ne pas compenser
la charge économique des montants de taxe indument retenus.

7. Po tom, čo bola vec náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho

súdu (bod 4 tohto uznesenia), bola v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni
JUDr. Anite Filovej. Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho
správneho súdu, ktorý o nej koná a rozhoduje v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Anita Filová
(sudkyňa spravodajkyňa), sudkyňa Mgr. Kristína Babiaková a sudca JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

8. Pozornosti vo veci konajúceho ôsmeho senátu kasačného súdu neuniklo ani to, že Súdny dvor
Európskej únie vydal dňa 5. októbra 2023 vo veci ZSE Elektrárne, C-151/23, uznesenie tiež podľa článku
99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Európskej únie, ktorým sa vyjadril i k ďalšej spornej otázke
vo veci, t. j. dobe, počas ktorej sa má počas daňovej kontroly zadržaný nadmerný odpočet úročiť, a to

na návrh druhého senátu kasačného súdu.

9. Vo veci C-151/23 Súdny dvor Európskej únie rozhodol takto:

Článok 183 prvý odsek smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z

pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že: zdaniteľná osoba má nárok na to, aby jej vnútroštátny
daňový úrad zaplatil úroky z omeškania pri nadmernom odpočte dane z pridanej hodnoty, pokiaľ tento
daňový úrad tento nadmerný odpočet nevrátil v primeranej lehote. Spôsoby uplatnenia týchto úrokov
patria do procesnej autonómie členských štátov, ktorá je vymedzená zásadami ekvivalencie a efektivity,
pričom vnútroštátne pravidlá týkajúce sa najmä okamihu, od ktorého sa majú počítať prípadne dlhované

úroky, nesmú viesť k tomu, aby zdaniteľná osoba bola zbavená primeranej náhrady za stratu spôsobenú
oneskoreným vrátením uvedeného nadmerného odpočtu.

10. Keďže odpadol dôvod na prerušenie konania, keď bolo vydané rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie, na ktoré senát kasačného súdu konajúci vo veci potreboval vyčkať, a po 5. októbri

2023 nebol ani dôvod počkať na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v inej súvisiacej veci,
predsedníčka senátu vo veci podľa § 100 ods. 3 Správneho súdneho poriadku rozhodla tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.