Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3Csp/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2621200963
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2621200963.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: S. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX R., právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., IČO: 47
445 092, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 5 682,76 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 38,32 € z a s t a v u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.2.2021 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 5 682,76 € s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to z titulu
nesplateného spotrebiteľského úveru.

2. Súd vo veci vydal dňa 27.4.2021 platobný rozkaz, ktorý uznesením zo dňa 7.6.2021 zrušil z dôvodu,

že žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením. Rozsudkom Okresného
súdu Senica zo dňa 21.10.2021 súd určil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.831,16 €,
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.831,16 € od 6.5.2021 do zaplatenia, to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia žalovanou zaniká povinnosť plnenia spoludlžníka
H. L. a v rozsahu plnenia povinnosti spoludlžníkom H. L. zaniká povinnosť plnenia žalovanej, vo
zvyšku súd žalobu zamietol. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.5.2022 po odvolaní
žalobkyne a žalovanej, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd vyslovil právny názor, že
záver súdu prvej inštancie, že právna predchodkyňa žalobkyne dostatočne neskúmala bonitu žalovanej
ako aj spoludlžníka a takéto konanie vyhodnotil ako hrubé porušenie povinností právnej predchodkyne
žalobkyne pri overovaní bonity žalovanej podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s
§ 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch a úver označil za bezúročný a bez poplatkov,
je nesprávny. Súd prvej inštancie neskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v prejednávanom
spore, a to v súvislosti s otázkou postúpenia a zosplatnenia pohľadávky právnou predchodkyňou

žalobkyne. Okresný súd dôsledne neskúmal splnenie podmienok zosplatnenia predmetného úveru
v súvislosti s ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 53 ods. 9 a § 565 OZ a mal za to,
že žalobkyňa je nositeľkou nároku voči žalovanej, ktorý uplatnila právna predchodkyňa žalobkyne
žalobou a žalobkyňa mala nadobudnúť predmetnú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa11.08.2021. Odvolací súd dal do pozornosti prvoinštančnému súdu, že podľa predžalobnej upomienky
zo dňa 26.05.2018 došlo k omeškaniu s úhradou splátky splatnej v mesiaci 03/2018, pričom k oznámeniu
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo strany právnej predchodkyne žalobkyne došlo listom zo dňa

21.07.2021 /správne 2018/, napriek tomu, že splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá k 20. dňu
v mesiaci. Povinnosťou súdu prvej inštancie, pričom je viazaný právnymi názormi odvolacieho súdu,
bolo vykonať všetky navrhnuté i nevyhnutné dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, skutkový stav následne
opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne
ustanovenia, zodpovedať dosiaľ nezodpovedané právne otázky a následne opätovne vo veci rozhodnúť.

Úlohou prvoinštančného súdu je skúmať predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a za tým
účelom splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky z právnej predchodkyne žalobkyne, ako
aj splnenie podmienok pre platnosť predčasného zosplatnenia úveru, a to s prihliadnutím na § 11 ods.
2 prvú vetu v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ.

3. Súd doplnil dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, oznámením o postúpení pohľadávky,

podacím hárkom, zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou dňa 21.3.2016, dokladmi o príjmoch
dlžníkov, súhlasom so spracovaním osobných údajov, udelením súhlasu v zmysle zákona o ochrane
osobných údajov, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciou o RPMN
a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, informáciami v zmysle § 15 zák. č. 122/2013 Z.z.
o ochrane osobných údajov, informáciami o finančnom sprostredkovaní, informáciami podľa § 15 zák. č.

122/2013 Z.z. Finančný agent, manInfo k žiadosti: XXXXXXXXXX, oznámením o postúpení pohľadávky
a doručenkou k nemu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 21.3.2016 poskytol
právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok žalovanej a jej

manželovi H. L. ako spoludlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 7.000,- €, ktorý sa žalovaná
zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 72 mesiacov vo výške 166,38 €. RPMN
bola 21,56 %, priemerná hodnota RPMN bola 9,93 %, prvá splátka bola splatná dňa 20.4.2016, ďalšie
splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti bol stanovený na 20.3.2022.
Celkové náklady spotrebiteľa boli 4.979,36 €, celková čiastka na zaplatenie bola 11.979,36 €. Doklady

doložené k zmluve boli občianske preukazy žalovanej a spoludlžníka H. L., doklad o mzde za jeden
mesiac spoludlžníka H. L., z ktorého vyplýva čistý príjem 355,65 €, doklad o mzde za jeden mesiac
žalovanej, čistá mzda bola 495,12 € a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku,
ktorý žalovaná poberala vo výške 176,20 € mesačne. Z manInfo k žiadosti: XXXXXXXXXX vyplýva, že
obaja dlžníci nemali vyživovacie povinnosti, zamestnaní boli na dobu neurčitú, žalovaná mala priemerný

čistý mesačný príjem 700,- €, celkovú výšku mesačných splátok 220,- €, mesačné finančné výdavky
200,- €, iné mesačné výdavky 20,- €, spoludlžník mal priemerný čistý mesačný príjem 400,- €, celkovú
výšku mesačných splátok 60,- €, mesačné finančné výdavky 50,- €, iné mesačné výdavky 10,- €.
Žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, podľa Prehľadu splátok a úhrad zaplatila len sumu
4.168,84 €. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú predžalobnou upomienkou zo dňa 26.5.2018

k úhrade dlžných splátok v celkovej výške 481,98 €, súčasne ju upozornil, že ak nedôjde do 5.7.2018
k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2018, bude oprávnený úver zosplatniť. Upomienku žalovaná
prevzala dňa 4.6.2018, spoludlžník H. L. ju prevzal dňa 31.5.2018. Žalovaná dlžné splátky neuhradila,
preto právny predchodca žalobcu úver zosplatnil, ako to vyplýva z listu z 21.7.2018 „Oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalobca nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 11.8.2021. Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.8.2021 bolo žalovanej doručené dňa
19.8.2021. Uznesením zo dňa 6.10.2021 súd pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu
Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava vstúpila EOS KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 23.8.2022 žalobca zastával názor, že v spornom prípade došlo

k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. V súvislosti s premlčaním nároku zdôraznil, že
neuplatnenieprávapodľaust.§565Občianskehozákonníkadosplatnostinajbližšienasledujúcejsplátky
spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v
čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (19.07.2018) v omeškaní s plnením splátok podobu dlhšiu
ako 3 mesiace (od 20.04.2018). Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou

najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom
prípade vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.04.2018. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho
zákonníka dňa 20.05.2018, t. j. splatnosťou ďalšej splátky úveru. Zároveň je potrebné uviesť, že ak byžalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3
mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru

podaním zo dňa 21.07.2018 ku dňu 19.07.2018 (uvedené preukazuje predložená platobná história) -
toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 20.06.2018 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. V posudzovanom prípade
teda došlo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.06.2018. Premlčacia
doba pre všetky splátky splatné po 20.06.2018 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka
plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v
posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 20.06.2018) a uplynula by najskôr dňa 20.06.2021.
Keďže žaloba bola podaná dňa 21.02.2021, uplatnený nárok nie je premlčaný. Žalobca navrhol, aby súd
rozhodol v zmysle podanej žaloby.

6. Podaním doručeným súdu dňa 3.11.2023 žalobca zobral žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy
38,32 €, ktorú žalovaná zaplatila po podaní žaloby v troch čiastkach, zároveň vyčíslil príslušné úroky
z omeškania. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila, v späťvzatej časti navrhla konanie
zastaviť, vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred súdom dňa 10.11.2022 uviedol, že konanie trpí
prekážkou rozhodnutia veci z toho dôvodu, že odvolanie a aj samotný podaný odpor proti platobnému
rozkazu, trpí neodstrániteľnou vadou podania a síce nie je splnená podmienka spísania a podpísania
týchto podaní JUDr. Petrom Vachanom, teda ide o podania bez autorizácie JUDr. Petrom Vachanom

ako advokátom. Tieto podania podpisovala svojím kvalifikovaným elektronickým podpisom JUDr. F. ako
fyzická osoba, ktorá však nebola splnomocnená na zastupovanie žalovanej v konaní. Podpis patrí medzi
nevyhnutné náležitosti odporu a aj odvolania a v danom prípade podpis chýba a nebol ani v 10 dňovej
lehote doplnený. Poukázal na uznesenie KS v Nitre 8Co Csp/30/2021 z 21.4.2022 a uznesenie KS v
Žiline 6CoCsp/23/2022 Vzhľadom na uvedené mal za to, že v konaní ďalej nie je možné pokračovať

preto, lebo je to prekážka rozhodnutej veci.

8. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 22.11.2022
poukázala na rozhodnutia krajských súdov, ktoré námietku ohľadom res iudicata považovali za príliš
formalistickú, a to rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.09.2022 sp. zn. 9CoSr/1/2022, ktorý

nepovažoval podanie žalovaného za podanie bez autorizácie. Žalovaná zároveň k vznesenej námietke
res iudicata, pre podanie odporu neoprávnenou osobou odkázala aj na právny názor Krajského súdu
Banská Bystrica zo dňa 25.10.2022 sp. zn. 15CoCsp/35/2022, ktorý túto námietku v štádiu odvolacieho
konania vyhodnotil ako nedôvodnú.

9. Právny zástupca žalobcu k uzneseniu KS Trnava na pojednávaní pred súdom dňa 2.2.2023 uviedol,
že čo sa týka skúmania bonity má za to, že veriteľ skúmal pred poskytnutím úveru bonitu z odbornou
starostlivosťou v zmysle §7 ods. 1 z. o spotrebiteľských úveroch. Do pozornosti dal skutočnosť, že
spoločnosť EOS Slovensko je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery a je teda držiteľom príslušnej
licencie NBS, a preto je veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a je

možné na ňu postúpiť aj tzv. živý úver. Konečná splatnosť úveru v posudzovanom prípade nastala v
3/2022 teda počas tohto súdneho konania, a preto ak by aj pripustili možnosť, že úver bol veriteľom
zosplatnený nesprávne, čo však nepripúšťajú, nie je dôvod na zamietnutie žaloby.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.2.2023 poukázal na ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565

Občianskeho zákonníka, ako aj na čl. XIV. ods. 10.2 zmluvy o úvere. Z týchto ustanovení vyplýva,
že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné, aby - bola táto možnosť dohodnutá, - aby bol
dlžník v omeškaní aspoň tri mesačné splátky, - musí byť na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
upozornený v lehote nie kratšej ako15 dní pred uplatnením tohto práva. Postupca si možnosť vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v Zmluve úvere v čl. XIV. ods. 10.2 Zmluvy o úvere.

Postupca Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.05.2018 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných
splátok vo výške 481,98 € a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedená
zásielka bola v zmysle predloženej doručenky doručená žalovanému dňa 04.06.2018. Doručením tejto
zásielky začala plynúť 15 dňová lehota v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a uplynuladňa 19.06.2018. Nakoľko žalovaný omeškané splátky neuhradil, podaním zo dňa 21.07.2018 vyhlásil
postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca zastával názor, že v spornom prípade došlo k riadnemu
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu

dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB. Žalovaný bol v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný
na úhradu omeškaných splátok, a to: - Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.05.2018,- Oznámením o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.07.2019. Žalobca poukázal vo vyjadrení aj na príslušnú

judikatúru. Žalobca ďalej uviedol, že postupca na základe Oznámenia o postúpení pohľadávky zo
dňa 16.08.2021 podľa ust. § 526 Občianskeho zákonníka oznámil žalovanému, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 11.08.2021 postúpil pohľadávku postupcu na postupníka
- žalobcu. Žalovaný bol teda v súlade s ust. § 526 Občianskeho zákonníka upovedomený o tom,
že od doručenia tohto oznámenia je povinný plniť svoj záväzok výlučne postupníkovi - žalobcovi.
Žalobca predložil Oznámenie o postúpení zo dňa 16.08.2021 spolu s podacím hárkom a potvrdením z

pošty preukazujúcim, že predmetné oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 19.08.2021. Žalobca v
písomnom vyjadrení uviedol, že nadobudol pohľadávku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX
zo dňa 14.03.2016 uzavretú medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., ako právny nástupca
spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným ako dlžníkom. Ďalej poukázal na ustanovenie
§ 17 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ktoré hovorí,
že: „Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť
natretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou
spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.“
Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky
„Veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného
Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu:
a. bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo
b. v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.“

Žalobca preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je aktívne vecne legitimovaným
subjektom, nakoľko v predmetom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola v čase postúpenia
predčasne splatná na subjekt, ktorý je od 05.08.2016 držiteľom oprávnenia poskytovať úvery bez
obmedzenia rozsahu v zmysle rozhodnutia Národnej banky Slovenska, dostupného na webovom
odkaze . Žalobca tiež uviedol, že Zmluva o úvere obsahuje všetky predpísané

náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle ZoSU
príloha č. 2 po prepočítaní na percentá a po zaokrúhlení na dve desatinné miesta, dostaneme RPMN
vo výške 21,56 %, RPMN je preto v Zmluve o úvere uvedená správne. Žalobca zotrval na právnom
názore, že sa vo veci jedná o negatívna procesnú podmienku - prekážku právoplatne rozhodnutej veci a
podanie odporu neoprávnenou osobou. Voči platobného rozkazu Okresného súdu Senica bol zo strany

žalovaného v právnom zastúpení podaný odpor proti platobnému rozkazu, na podklade pripojeného
plnomocenstva žalovaného v konaní, ktorého zastupoval JUDr. Peter Vachan advokát s. r. o., odpor
žalovaného proti platobnému rozkazu podala na základe priloženého poverenia zo dňa 01.02.2021
udeleného v zmysle § 23 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov JUDr. H. F., advokát. Poverenie bolo

udelené na prijímanie, podávanie a autorizovanie všetkých podaní v elektronickej schránke JUDr. Petra
Vachana bez obmedzenia. Žalobca poukázal na ust. § 13 ods. 6, § 23 ods. 4 zákona o e-Govermente.
Odpor proti platobnému rozkazu nebol elektronicky podpísaný JUDr. Petrom Vachanom, ale podpísala
ho JUDr. H. F.. Súčasťou podaného odporu proti platobnému rozkazu bolo Poverenie, t. zn. JUDr. H.
F. konala v mene JUDr. Petra Vachana, pričom odpor proti platobnému rozkazu podpisovala svojím

KEPom - a to len na základe Poverenia, ktoré ju oprávňovalo na prístup do elektronickej schránky
JUDr. Petra Vachana, pričom JUDr. H. F. nepriložila žiadne substitučné splnomocnenie ani žiadne iné
plnomocenstvo, ktoré by jej dovoľovalo konať za túto advokátsku kanceláriu, a kde sa v tomto poverení
zároveň výslovne uvádza, že Poverenie nie je substitučným splnomocnením udeleným tretej osobe.Žalobca poukázal na ustanovenie § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Na základe uvedeného žalobca zastával názor, že ak odpor proti platobnému
rozkazu doručený Okresnému súdu Senica bol autorizovaný KEP fyzickej osoby JUDr. H. F. na základe

predloženého Poverenia, potom nemožno hovoriť o splnení podmienky napísania a podpísania odporu
JUDr. Petrom Vachanom a ide o podanie bez autorizácie odporu proti platobnému rozkazu JUDr.
Petrom Vachanom ako právnym zástupcom žalovaného, t. j. odpor podaný neoprávnenou osobou,
ktorý mal byť odmietnutý, v dôsledku čoho nadobudol platobný rozkaz voči žalovanému právoplatnosť
a vykonateľnosť a založil prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre toto prebiehajúce konanie. Na

základe vyššie uvedeného ako aj s ohľadom na skutočnosť, že odpor proti platobnému rozkazu nebol
dodatočne v lehote 10 dní doručený konajúcemu súdu žalobca zastával názor, že ide o neodstrániteľnú
vadu. Žalobca v tomto smere poukázal na judikatúru súdov. Žalobca zastával názor, že platobný rozkaz
vočižalovanémunadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťmárnymuplynutímlehotynapodanieodporu
a zakladá tak prekážku právoplatne rozhodnutej veci. S ohľadom na uvedené mal žalobca za to,
že ak bude konajúci súd pokračovať v konaní, potom nesprávnym procesným postupom znemožní

žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces - nakoľko bude opätovne rozhodovať o uplatnenom nároku vo vzťahu k žalovanému
a neprihliadne na to, že nie sú splnené procesné podmienky - a to najmä s poukazom na skutočnosť,
že podľa názoru žalobcu platobný rozkaz voči žalovanému nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť -
v dôsledku čoho zároveň založil prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. § 230 CSP, pre

ktorú nie je možné vec vo vzťahu k žalovanému opätovne prejednávať. Z uvedeného dôvodu nie sú
splnené procesné podmienky (negatívna procesná podmienka - prekážka právoplatne rozhodnutej veci)
a konanie je tak potrebné zastaviť, žalobcovi priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu a vyznačiť právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu.

11. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 16.11.2023 uviedla, že nedôsledné skúmanie bonity žalovaného
spôsobilo okrem bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj ďalší dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety
prvej citovaného zákona, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny úkon veriteľa
o zosplatnení je preto v rozpore s týmto ustanovením, a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je
absolútne neplatný. Žalobca síce predložil súdu upozornenie - „predžalobnú upomienku“, ku ktorému

predložil aj doklad o doručovaní, ale nie je zrejmé čoho sa tento týkal, doručenie čoho (akej listiny) má
preukazovať pričom ako adresát je označený žalovaný. Žalobca predložil tiež oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru, no nepredložil žiaden dôkaz o tom, že toto oznámenie žalovanému skutočne
odoslal, resp. doručil do sféry jeho dispozície. Žalobca teda nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bolo
preukázané, že by právny predchodca žalobcu skutočne doručil žalovanému oznámenie, že vyhlásil

predčasnú splatnosť úveru a vyzval ho k úhrade zosplatnenej sumy úveru a kedy sa tak malo stať.
Uvedené bolo potrebné preto, lebo bez preukázaného doručenia takéhoto oznámenia o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru a výzvy k úhrade zostatku úveru žalovanému, žalovaný nemohol o ňom
vedieť. Navyše samotné oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru ani nemožno akceptovať ako
korektnú výzvu k plneniu pre nesprávne uvedenú výšku dlhu žalovaného, keď je tam výzva k úhrade

sumy až 6008,48 eur, teda so zarátaním úrokov, pokút, na ktoré nárok vôbec nevznikol a v skutočnosti
dlh bol podstatne nižší. Z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ vyplýva, že pre účinné zosplatnenie sa vyžaduje:
1/ existencia omeškania dlžníka so splácaním úveru dlhšia ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka
veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie
oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Žalobca nepreukázal, že by žalovanému doručil predložené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru zo dňa 21.07.2018, pričom účinky tohto úkonu nastávajú až doručením (§ 45 ods. 1 OZ).
Ďalším dôvodom prečo nemohlo ísť o platné predčasné zosplatnenie úveru je dôvod, na ktorý poukázal
opakovane už v minulosti aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 28.06.2018 sp.zn. 6Co/26/2017
kde vo vzťahu k náležitostiam zosplatnenia dlhu uviedol, že “taký právny úkon, akým je zosplatnenie

celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj, a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína
počítať premlčacia doba podľa § 103 OZ. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec
potrebyprerozhodnutievmeriteveci,žeprávnyúkon,ktorýmveriteľzosplatnilcelýdlhjenaúkorurčitosti
nejasný, vyvoláva otázniky, a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ)“. Uvedený názor bol

potvrdený aj v ďalších rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove (viď napr. rozsudok zo dňa 29.10.2019
sp. zn. 20Co/90/2019, bod 17 jeho odôvodnenia). Negatívne dôsledky bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a z nej sa odvíjajúcej nesprávnej predstavy veriteľa o výške mesačnej splátky zaťažujú veriteľa,
idú na jeho vrub, on pripravil zmluvu a vymedzil v nej náležitosti spôsobom odporujúcim § 7 a § 9 ods.2 ZoSÚ, preto nemohol úver predčasne zosplatniť ani platne postúpiť pohľadávku voči žalovanému
na žalobcu, keďže ako už súd uviedol, zákonnou podmienkou postupiteľnosti takejto pohľadávky v
zmysle § 17 ZoSÚ bolo, aby išlo o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
čo tu splnené nebolo (posledná splátka úveru bude splatná až dňa 20.06.2027 a platné predčasné
zosplatnenieúverusúdupreukázanénebolo).Vzhľadomnauvedenéskutočnostižalobcanemávdanom
konaní aktívnu vecnú legitimáciu a preto je žaloba nedôvodná.
Žalovaný zároveň poukázal na aktuálne Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. septembra 2023

sp. zn. 2Cdo/63/2023, v zmysle ktorého JUDr. H. bola oprávnená podpisovať a odosielať akékoľvek
podaniazelektronickejschránkyadvokátskejkancelárieJUDr.PeterVachan,advokát,s.r.o.,čoNajvyšší
súd SR zdôvodnil nasledovne: „Elektronické podanie má v zmysle § 28 ods. 1 zákona o e-governmente
rovnaké účinky ako podanie v listinnej podobe, pokiaľ bolo autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona o
e-governmente. Možno teda povedať, že pokiaľ bolo elektronické podanie realizované osobou, ktorá
bola na podanie a podpísanie tohto podania splnomocnená oprávnením na prístup a disponovanie

podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 1 zákona o egovernmente, ide o riadne realizované elektronické
podanie. Oprávnenie podľa § 13 ods. 4 písm. g) zákona o e-governmente je tak splnomocnením
na prístup a dispozíciu s elektronickou schránkou, ktoré zahŕňa aj právo zástupcu na prijímanie,
podpisovanie, odosielanie správ, príp. na iné úkony, ktoré spadajú do pojmu disponovať s elektronickou
schránkou. V opačnom prípade by nemalo oprávnenie podľa § 13 ods. 4 žiadny praktický význam

(nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 269/2022). S poukazom i na citované rozhodnutie ústavného
súdu možno v predmetnej veci vyvodiť záver, že v danom čase splnomocnenie udelené advokátke
JUDr. H. F. elektronicky prostredníctvom funkcie portálu slovensko.sk na účely vstupu a disponovania
s elektronickou schránkou advokáta pokrývalo aj úkon podpísania elektronickej správy kvalifikovaným
elektronickým podpisom, podpísania odvolania kvalifikovaným elektronickým podpisom a úkon ich

odoslania súdu. Naviac súčasťou spisu bolo i poverenie udelené JUDr. F., ktoré ju splnomocňovalo
k autorizácii elektronických dokumentov. Dovolací súd napokon dopĺňa, že pokiaľ odvolaciemu súdu
nestačilo predložené poverenie na č. l. 41 ani samotná skutočnosť, že advokátka JUDr. H. F. reálne
a technicky mohla tieto úkony z elektronickej schránky, ktorej majiteľom je advokát vykonať, mal si
súd toto splnomocnenie dodatočne vyžiadať. Súdy nedostatok preukázania splnomocnenia odstraňujú

prostredníctvom výzvy na jeho doloženie, pretože nedostatok zastúpenia sa považuje za nedostatok
podmienky konania (najvyšší súd, sp. zn. 1Cdo/152/2010). Tento záver sa vzťahuje aj na doplnenie
substitučného 11 2Cdo/63/2023 splnomocnenia pre advokátku. Súdy nemôžu nedostatky určitých
procesných úkonov a nedostatok procesných podmienok nezvratne sankcionovať (II. ÚS 350/2021).
Nemožno tu súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, že šlo o elektronické podanie bez autorizácie,

ktoré bolo v zmysle § 125 ods. 2 CSP treba do 10 dní doplniť. Na doplnenie takéhoto podania sa
totiž v zmysle CSP nevyzýva. Tento záver odvolacieho súdu nie je správny. Predmetné podanie totiž je
autorizované, i keď inou osobou ako tou, ktorá môže konať v mene žalovanej, keďže v mene žalovanej
je podaný predmetný opravný prostriedok. Nemožno teda postupovať podľa ustanovenia § 125 ods.
2 CSP, následkom ktorého má byť mimochodom neprihliadnutie na podanie a nie jeho odmietnutie.

Namieste v danom prípade bolo, keďže ide o nedostatok v preukázaní zastúpenia žalovanej (nie v tom,
že by šlo o nepodpísané podanie), aby odvolací súd vyzval túto procesnú stranu na preukázanie vzťahov
splnomocnenia tak, aby mohol sám posúdiť, či bolo odvolanie podané riadne a oprávnenou osobou.“
Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd zamietol žalobný návrh v celom rozsahu
ako nedôvodný a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách/účinnéhovčaseuzavretiazmluvy/,spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský

úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitnýchpredpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice
výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

13. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách /účinného v čase uzavretia zmluvy/, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie
do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem

spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely poskytovania spotrebiteľských
úverov poskytovať údaje o spotrebiteľských úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov

o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "register"). Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o
spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 15 a 16.

14. Podľa § 7 ods. 15, 16 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách /účinného v čase uzavretia zmluvy/, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.
Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

15. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách /účinného v čase uzavretia zmluvy/, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

16. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách /účinného v čase uzavretia zmluvy/, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenieiného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)
Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa§7ods.1saúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa§7
ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa
oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na
veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b)
prechádzaalebopostupujesapohľadávkapokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľskéhoúverualebo

pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka /účinného v čase uzavretia zmluvy/,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka /účinného v čase uzavretia zmluvy/, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa § 524 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka /účinného v čase uzavretia zmluvy/, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza je príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Z vykonaného ako aj doplneného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten
právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal z
právnych názorov obsiahnutých v uznesení Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.5.2022, ktoré sú pre
súd prvého stupňa právne záväzné. Naďalej považoval za platné uzatvorenie zmluvy o úvere medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, pričom tento úver svojim charakterom spĺňa podmienky

spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Táto zmluva je
aj zmluvou spotrebiteľskou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko právny
predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako
dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (poskytovanie úverov bolo predmetompodnikania právneho predchodcu žalobcu), pričom žalovaná mala v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (vystupovala ako dlžník) a z uvedeného

dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že dohodnutá výška úveru medzi stranami bola 7.000,- €.
Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 72 mesiacov vo výške
166,38 €. RPMN uvedená v zmluve bola 21,56 %, fixná ročná úroková sadzba 21,56 %, priemerná
hodnota RPMN bola 9,93 %, prvá splátka bola splatná dňa 20.4.2016, ďalšie splátky boli splatné vždy

20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti bol stanovený na 20.3.2022. Celkové náklady spotrebiteľa
boli 4.979,36 €, celková čiastka na zaplatenie bola 11.979,36 €. Žalovaná nesplácala poskytnutý úver
riadne a včas, zaplatila sumu 4.168,84 €.

24. Čo sa týka skúmania bonity žalovanej a spoludlžníka, podľa názoru odvolacieho súdu bol záver súdu
prvého stupňa o tom, že právna predchodkyňa dostatočne neskúmala bonitu žalovanej a spoludlžníka

a súd takéto konanie vyhodnotil ako hrubé porušenie povinností právnej predchodkyne žalobkyne pri
overovaní bonity žalovanej podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a v spojení s § 11
ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch úver označil za bezúročný a bez poplatkov,
vecne nesprávny. Z predložených dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, vyplýva, že bonitu žalovanej a
spoludlžníka právna predchodkyňa žalobkyne pri uzatváraní zmluvy preverovala a posudzovala ich

schopnosť splácať svoje záväzky. K zmluve boli zo strany spotrebiteľov doložené občianske preukazy
žalovanej a spoludlžníka, doklad o mzde za jeden mesiac žalovanej ako aj spoludlžníka a rozhodnutie
Sociálnej poisťovne o výške invalidného dôchodku žalovanej. Z manInfo k žiadosti č. XXXXXXXXXX
vyplýva, že obaja dlžníci nemali vyživovacie povinnosti, žalovaná mala priemerný čistý mesačný príjem
700 eur, celkovú výšku mesačných splátok 220 eur, mesačné finančné výdavky 200 eur, iné mesačné

výdavky 20 eur, spoludlžník mal priemerný čistý mesačný príjem 400 eur, celkovú výšku mesačných
splátok 60 eur, mesačné finančné výdavky 50 eur, iné mesačné výdavky 10 eur. Obidvaja spoludlžníci
mali uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú, príjmy a výdavky odôvodňovali poskytnutie úveru v
poskytnutej výške s dohodnutou dobou splatnosti a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 166,38
€. Postup právnej predchodkyne žalobkyne teda nemožno považovať za taký, ktorý by bolo možné

označiť za hrubé porušenie povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Odvolací súd
bol toho názoru, že skutkový stav tvrdený žalobkyňou a podporený doloženými dôkazmi nemohol byť
v tomto prípade dôvodom pre prijatie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru
podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože to by prichádzalo do úvahy jedine v prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1, ktorým v zmysle zákona sa považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. O takýto prípad hrubého porušenia povinnosti však
v prejednávanej veci nemohlo ísť, pretože žalobkyňa uviedla aké informácie týkajúce sa schopnosti
dlžníkov splácať úver zisťovala a tieto podporila aj listinnými dôkazmi. Súd opätovne posúdil priložené

listinné dôkazy k zmluve a mal za to, že právny predchodca žalobcu riadne posudzoval schopnosť
žalovanej a spoludlžníka splácať úver zadovážením si už vyššie uvedených dôkazov k zmluve a
informácií od žiadateľov o úver, konal teda s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z., a preto neprichádza do úvahy ani následok, ktorý je uvedený v prvej vete § 11 ods.
2 citovaného zákona, a síce, že veriteľ by nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru. Právny predchodca žalobcu bol teda v prípade nesplácania úveru
oprávnený žiadať jednorazové splatenie úveru, avšak za splnenia podmienok stanovených § 53 ods. 9
a § 565 Občianskeho zákonníka.

25. Z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ vyplýva, že pre účinné zosplatnenie sa vyžaduje: 1/ existencia

omeškania dlžníka so splácaním úveru dlhšia ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom
na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie
oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. „V
poradí prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie
pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.

V poradí druhá kumulatívna podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý
je pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva. Ak
zákonodarca ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnilvzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a
jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na
mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a

z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku
9, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ a
v súlade s odsekom 9 § 53 OZ. Zákonom požadovaný úkon dodávateľa po splnení kumulatívnych
podmienok predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý musí predovšetkým
spĺňať zákonné znaky, náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Úkon dodávateľa

musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí
korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok. Ak jednostranné
predčasné zosplatnenie pohľadávky nebude spĺňať náležitosti právneho úkonu, bude trpieť vadami
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, nebude vychádzať zo
splnenia zákonných podmienok ustanovených v odseku 9 alebo nebude doručené do sféry dispozície
jeho adresáta, nikdy nevyvolá zamýšľané právne účinky a dodávateľ svojím konaním založí protiprávny

stav, proti ktorému bude svedčiť súdna ochrana spotrebiteľa.“ (komentár Beck). V predmetnej veci
právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú dňa 26.5.2018 na zaplatenie
nedoplatku na splátkach v celkovej výške 481,98 € a upozornil ju, že ak do 5.7.2018 nedôjde k úhrade
splátky splatnej v mesiaci 03/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Upomienka bola doručená
žalovanej dňa 4.6.2018. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka mohol právo na predčasné

splatenie úveru právny predchodca žalobcu uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky splatnej 03/2018, upomienku zasielal už 26.5.2018 a oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru datoval dňa 21.7.2018. Len zo žaloby a prehľadu splátok a úhrad vyplýva,
že k predčasnému splateniu malo prísť 19.7.2018, avšak dlžná suma uvedená v oznámení o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru nekorešponduje s dlžnou sumou k uvedenému dátumu v prehľade splátok

a úhrad. Ďalej sa súd stotožňuje s vyjadrením žalovanej, v ktorom uvádza: „Krajský súd v Prešove
v rozsudku zo dňa 28.06.2018 sp.zn. 6Co/26/2017 kde vo vzťahu k náležitostiam zosplatnenia dlhu
uviedol, že “taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj, a to
identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie
celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa § 103

OZ. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci,
že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky, a
preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ)“. Uvedený názor bol potvrdený aj v ďalších
rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove (viď napr. rozsudok zo dňa 29.10.2019 sp. zn. 20Co/90/2019,
bod 17 jeho odôvodnenia).“ V tomto smere teda právny úkon oznámenia o vyhlásení okamžitej

splatnosti súd považuje za neurčitý právny úkon, nakoľko oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
neobsahovalo údaj, a to označenie splátky, pre ktorú prišlo k predčasnej splatnosti. Keďže predčasné
zosplatnenie pohľadávky je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon, je nevyhnutné, aby tento
obsahoval aj jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné skutkov a právne odôvodnenie
jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu spotrebiteľa a trvaniu spotrebiteľského záväzku. Žalobca

však nepreukázal ani, že by žalovanej doručil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo
dňa 21.07.2018, pričom účinky tohto úkonu nastávajú až doručením (§ 45 ods. 1 OZ). Žalobca k tomu
uviedol, že Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanej len obyčajnou
poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanej adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej
bola žalovaná upozornená na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Takýto

právny názor žalobcu súd považuje za nesprávny, nakoľko tak ako bolo už vyššie uvedené, právne
účinky úkonu oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nastávajú až doručením. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že k predčasnej splatnosti úveru neprišlo. Úver sa stal splatným až
dňom konečnej splatnosti uvedenej v zmluve dňa 20.3.2022.

26. Ďalej sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorý ju odôvodňoval nadobudnutím
pohľadávky od právneho predchodcu voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
11.08.2021. Ako súd odôvodnil v bode 25 tohto rozsudku, v predmetnej veci bolo preukázané, že k
predčasnej splatnosti úveru neprišlo, a preto bolo možné previesť na tretiu osobu len pohľadávku, ktorá
sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 17

ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca vo svojich vyjadreniach zotrval na svojom právnom stanovisku,
že úver bol predčasne splatný, a že prišlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalobca je spoločnosť
oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery a je teda držiteľom príslušnej licencie NBS, a preto je
veriteľom podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a je možné na ňu postúpiť aj tzv.živý úver. Teda aj v prípade ak úver bol veriteľom zosplatnený nesprávne, vzhľadom k tomu, že konečná
splatnosť úveru v posudzovanom prípade nastala v 3/2022 nebol by to dôvod na zamietnutie žaloby. K
tomuto právnemu názoru súd uvádza, že bolo možné postúpiť pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred

termínom konečnej splatnosti, čo však nie je situácia v prejednávanom prípade. Pohľadávka na žalobcu
bolapostúpenáspresnoušpecifikáciouajejvyčíslením,takakotovyplývazprílohykzmluveopostúpení
pohľadávok zo dňa 11.8.2021, pričom išlo o pohľadávku po predčasnom zosplatnení úveru. Je zrejmé,
že časť úveru ešte pri postúpení pohľadávky nebola splatná, keďže konečná splatnosť úveru nastala
až po postúpení pohľadávky dňa 20.3.2022. Právny predchodca žalobcu teda nemohol prevádzať na

žalobcu viac práv ako mu prislúchalo. Zmluva o postúpení pohľadávok v časti postúpenia pohľadávky
voči žalovanej je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jeho neurčitosti podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákona. Žalobcovi teda neprináleží ním uplatnené právo. Zistenie nedostatku vecnej
legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009, z 29.06.2010).

27. Žalobca v danej veci namietal, že konanie trpí prekážkou rozhodnutia veci z toho dôvodu, že

odvolanie a aj samotný podaný odpor proti platobnému rozkazu, trpí neodstrániteľnou vadou podania
a síce nie je splnená podmienka spísania a podpísania týchto podaní JUDr. Petrom Vachanom,
teda ide o podania bez autorizácie JUDr. Petrom Vachanom ako advokátom, pričom tieto podania
podpisovala svojím kvalifikovaným elektronickým podpisom JUDr. F. ako fyzická osoba, ktorá však
nebola splnomocnená na zastupovanie žalovanej v konaní. Podpis patrí medzi nevyhnutné náležitosti

odporu a aj odvolania a v danom prípade. K tomuto súd rovnako ako žalovaná poukazuje na Uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. septembra 2023 sp. zn. 2Cdo/63/2023, v zmysle ktorého JUDr. H.
F. bola oprávnená podpisovať a odosielať akékoľvek podania z elektronickej schránky advokátskej
kancelárie JUDr. Peter Vachan, advokát, s.r.o., čo Najvyšší súd SR zdôvodnil nasledovne: „Elektronické
podanie má v zmysle § 28 ods. 1 zákona o e-governmente rovnaké účinky ako podanie v listinnej

podobe, pokiaľ bolo autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona o e-governmente. Možno teda povedať, že
pokiaľ bolo elektronické podanie realizované osobou, ktorá bola na podanie a podpísanie tohto podania
splnomocnená oprávnením na prístup a disponovanie podľa § 13 ods. 4 písm. g) bodu 1 zákona o
egovernmente, ide o riadne realizované elektronické podanie. Oprávnenie podľa § 13 ods. 4 písm.
g) zákona o e-governmente je tak splnomocnením na prístup a dispozíciu s elektronickou schránkou,

ktoré zahŕňa aj právo zástupcu na prijímanie, podpisovanie, odosielanie správ, príp. na iné úkony, ktoré
spadajú do pojmu disponovať s elektronickou schránkou. V opačnom prípade by nemalo oprávnenie
podľa § 13 ods. 4 žiadny praktický význam (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 269/2022).
S poukazom i na citované rozhodnutie ústavného súdu možno v predmetnej veci vyvodiť záver, že
v danom čase splnomocnenie udelené advokátke JUDr. H. F. elektronicky prostredníctvom funkcie

portálu slovensko.sk na účely vstupu a disponovania s elektronickou schránkou advokáta pokrývalo
aj úkon podpísania elektronickej správy kvalifikovaným elektronickým podpisom, podpísania odvolania
kvalifikovaným elektronickým podpisom a úkon ich odoslania súdu. Navyše túto otázku už odvolací súd
riešil pri podanom odvolaní, keď na výzvu súdu právny zástupca žalovanej do spisu doložil poverenie
udelené JUDr. F., ktoré ju splnomocňovalo k autorizácii elektronických dokumentov. Súd mal tak za to,

že odpor i odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.

28. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu zamietol a v späťvzatej časti žaloby konanie zastavil.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a žalovanej
priznalichplnúnáhradu,nakoľkobolavkonaníúspešnávcelomrozsahuačiastočnézastaveniekonania
zavinil žalobca späťvzatím žaloby, ktorá nebola dôvodná, napriek tomu, že žalovaná uhradila časť istiny
po podaní žaloby. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na

vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).