Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518202031
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8518202031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpený advokátom JUDr. Patrik Kovalčík, so sídlom Námestie
sv. Mikuláša 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej F. G., H., D. D. I. XXX/XXX, XXX XX G. X, J.:
XXX XX XXX, ktorá koná v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky F. G., H., G. G. K.
J. L. M., D. D. N. XXXX/XX, XXX XX O., J.: XX XXX XXX, právne zastúpená advokátskou kanceláriou
PRK Partners s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35
978 643, o zaplatenie 5.125,72 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará

Ľubovňa, č.k. 1Csp/91/2018-281 zo dňa 17. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončí.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1, 3, 4, § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, 3, 4, § 799 ods.
1, 2, 3, § 806 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 391 ods. 2, § 251, § 255 ods.

1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 19CoCsp/12/2021-217 zo dňa 23.09.2021 bol zrušený
rozsudok súdu prvej inštancie a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení
zrušujúceho uznesenia, okrem iného, bolo uvedené, že nemôže ostať bez náležitého zhodnotenia to,
že žalobca cez sociálne siete inzeroval prepravu na trase Slovensko - Holandsko, hoci tvrdil, že túto
inzerciu realizoval v prospech tretej osoby a napriek námietke žalovanej túto osobu nekonkretizoval,

preto možno mať za to, že toto svoje tvrdenie zatiaľ nepreukázal. Preukázané však bolo jednoznačne to,
že takúto prepravu inzeroval. Rovnako žalobca ešte nepreukázal svoje tvrdenie, že za krátku dobu, či
už 38 dní najazdil 18.217 kilometrov, resp. za dobu 21 dní najazdil 10.882 kilometrov využívajúc auto na
súkromné účely. Vzhľadom na to, že prepravu žalobca inzeroval a zatiaľ nepreukázal, že pre tretiu osobua zrealizoval predmetným motorovým vozidlom za veľmi krátku dobu veľmi veľa kilometrov, vzbudzuje
to veľké pochybnosti o jeho tvrdení, že auto nevyužíval na prepravu za úplatu, ale na osobnú potrebu.
Jeho tvrdenie, že tak veľa kilometrov prejazdil na osobnú potrebu je viac než pochybné. Vzhľadom na

doteraz vykonané dokazovanie, a to jednak inzerciu žalobcu, množstvo najazdených kilometrov, ako aj
to, že žalobca od roku 2015 má vydanú koncesiu na taxislužbu bez toho, aby náležite preukázal, že toto
auto nepoužíval na prepravu osôb ako taxislužba, je dosť neuveriteľné. Bolo práve na žalobcovi, aby
vyvrátil všetky námietky a dôkazy predložené žalovanou stranou. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie P.
Q. G., odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 19.09.2018, na ktorom je právoplatnosť

vyznačená rovnakého dňa 19.09.2018, by nemohla byť vyznačená, ak by o uvedenom rozhodnutí nebol
žalobca informovaný, nakoľko v zmysle jeho poučenia bolo možné podať proti nemu odvolanie, čo
podporuje veľké pochybnosti o charaktere využívania auta. Ak právoplatnosť bola správne vyznačená,
musel sa žalobca vzdať práva na odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu, inak právoplatnosť tohto
rozhodnutia by bola nesprávne vyznačená, lebo by mohlo toto rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť
až po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie odvolania odo dňa jeho doručenia žalobcovi.

Z uvedených dôvodov vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalovanej ako dôvodné so záverom, že
ak žalobca podnikal v oblasti taxislužby neoprávnene, nie je v možnostiach žalovanej predložiť o
tom dôkazy iné, ako ňou boli v konaní produkované a je práve na žalobcovi, aby vyvrátil všetky tieto
pochybnosti.

4. Po zrušení a vrátení veci nariadil súd prvej inštancie pojednávanie a vykonal dokazovanie, z ktorého
ustálil skutkový stav, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe prvotných zistení
- skutočností uvádzaných žalobcom a údajov vyplývajúcich z poistnej zmluvy, t.j. že zmluvu uzatváral
žalobca ako fyzická osoba a vozidlo malo byť používané na súkromné účely, mal za to, že uvedený
zmluvný vzťah je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, v ktorom žalobca vystupuje ako fyzická

osoba - spotrebiteľ. Jednou z otázok podstatných pre rozhodnutie v tomto konaní bola otázka, či žalobca
po uzavretí poistnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, resp. v čase škodovej udalosti skutočne užíval poistené
motorové vozidlo len na súkromné účely alebo ho používal aj na podnikanie, resp. na prepravu cudzích
osôb za odplatu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca od roku 2015, do času vzniku
škodovej udalosti, inzeroval pod svojim menom cez sociálne siete (D. H. L. R. S. a T.) prepravu

na trase D. - S., pričom ako kontakt uvádzal telefónne číslo jeho mobilného telefónu. Z inzerátu zo
dňa 29.08.2018 vyplýva, že žalobca zverejňoval ponuky na prepravu osôb na trase D. - S. aj počas
platnosti poistnej zmluvy (inzeráty pridané na uvedenej stránke v dňoch 24.08.2018 a 29.08.2018).
Žalobca uvedenú skutočnosť nerozporoval, ale tvrdil, že týmito inzerátmi zabezpečoval záujemcov pre
inú osobu, ktorú spočiatku neoznačil, až následne, po tom, čo odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej

inštancie oznámil súdu, že osobou, pre ktorú mal zabezpečovať záujemcov o prepravu na trase D. -
S. prostredníctvom sociálnych sietí, je M. U.. Zároveň pripojil čestné prehlásenie M. U., že v roku 2018
požiadal žalobcu, aby inzeroval na sociálnych sieťach a internete prepravu z S. a V. V. D. a naopak,
a to z dôvodu, že vtedy ako prevádzkovateľ nemal dostatočnú klientelu. Súd prvej inštancie nepriznal
relevanciu tomuto dôkazu, nakoľko je nelogické a bolo by nepraktické, aby žalobca inzeroval prepravu

osôb pre M. U. a pritom uvádzal vlastné telefónne číslo a v prípade, ak by niekto prejavil záujem, neurobil
by nič iné len to, že by oznámil žiadateľovi, že má vyčkať, že sa mu ozve niekto, kto bude zabezpečovať
jeho prepravu a následne by volal M. U. a odovzdal mu kontakt na záujemcu o prepravu. Takýto postup
získavania zákazníkov by bol neefektívny pre každú zo zúčastnených strán a pre záujemcov o prepravu
skôr odradzujúci. Navyše žalobca na pojednávaní uviedol, že celú firmu odovzdal M. U. a pán M. U.

podniká ďalej v uvedenej činnosti a v rámci zachovania tejto činnosti mu odovzdal aj telefónne číslo, na
ktorom dovtedy komunikoval on. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca má so M. U. zrejme veľmi dobré
vzťahy a preto sa súdu javí, že prehlásenie M. U. bolo účelové, realizované v snahe napomôcť žalobcovi.
Navyše žalobca okrem uvedeného prehlásenia nepodporil tieto tvrdenia žiadnym iným hodnoverným
dôkazom, napr. e-mailovou alebo telefonickou komunikáciou (SMS) medzi ním a M. U. alebo medzi ním

a záujemcami o prepravu, resp. na strane druhej medzi M. U. a potencionálnymi záujemcami o prepravu.

5. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne W. B., ktorá mala podporiť tvrdenie žalobcu o realizovaní dovolenky
po I., tu poukázal na to, že medzi výpoveďou svedkyne a výpoveďou žalobcu boli značné rozpory,
čo znižuje hodnovernosť tohto dôkazu a nasvedčuje účelovosti výpovede tejto svedkyne v prospech

žalobcu. Žalobca totiž uviedol, že v septembri 2018 realizovali jednu cestu po západnej I., V. O., X.,
Y. H. R., pričom na tejto dovolenke bol len s manželkou, pretože dcéra bola ešte malá, bola u rodičov.
Svedkyňa W. B. naproti tomu uviedla, že v mesiaci september 2018 realizovali viacero ciest, boli v C., R.
G., Z. G. I., konkrétne miesta nevedela uviesť. Svedkyňa ďalej uviedla, že týchto ciest sa zúčastnila onas manželom a pri niektorých z týchto ciest bola aj ich dcéra. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ak by
svedkyňa skutočne realizovala v roku 2018 dovolenku so žalobcom po I. a ak by, ako to tvrdil žalobca,
počas tejto cesty navštívili mestá O., R. H. N. Y. H. X., mala by svedkyňa nepochybne a bez väčších

ťažkostí označiť tieto mestá a krajiny, najmä ak ide o tak významné destinácie, ako ich označil žalobca.
Svedkyňa pritom neoznačila ani jedno mesto či krajinu v zhode s výpoveďou žalobcu. Navyše výpovede
žalobcu a svedkyne W. B. sa rozchádzali aj v počte týchto ciest a v tom, že žalobca tvrdil, že tejto cesty sa
mali zúčastniť sami a svedkyňa uviedla, že niektoré cesty realizovali sami, niektoré s dcérou. V čestnom
prehlásení zo dňa 08.11.2021 svedkyňa navyše prehlásila, že túto dovolenku po I. a rôzne cesty mala v

septembri 2018 absolvovať s manželom a deťmi. Uvedené rozpory vo výpovediach žalobcu a svedkyne
W. B. znižujú hodnovernosť tohto dôkazu do tej miery, že súd považuje výpoveď a čestné prehlásenie
W. B., manželky žalobcu, za účelové, v snahe napomôcť žalobcovi, svojmu manželovi. V súvislosti s
tvrdením žalobcu, že v danom čase realizoval s rodinou cestu po I. a rôzne výlety, ako aj zdravotné
vyšetrenia, poznamenal, že sa javí priam až neuveriteľné, že by žalobca a ani svedkyňa vo vzťahu k
týmto cestám nedisponovali žiadnym záznamom o ich absolvovaní, napr. vyhotovením fotografií, videí,

prípadne faktúrami z hotelov alebo potvrdeniami o realizácii platieb v zahraničí, lekárskymi správami.
To, že žalobca v konaní nepredložil žiaden takýto dôkaz, ktorý by podporil jeho tvrdenia o skutočnom
absolvovaní týchto ciest, spochybňuje hodnovernosť tvrdenia žalobcu do tej miery, že je potrebné
konštatovať, že žalobca nepreukázal, že by v období september 2018, vykonal tieto ním uvádzané jazdy
poisteným vozidlom do zahraničia na súkromné účely.

6. V tomto smere poukázal aj na ďalšie skutočnosti vyplynuvšie z vykonaného dokazovania, t.j. že
žalobca má už od roku 2015 vydanú koncesiu na taxislužbu a dňa 03.09.2018 požiadal o zmenu
koncesie, vo vzťahu k motorovému vozidlu. Keďže na rozhodnutí P. Q. G., odboru cestnej dopravy
a pozemných komunikácií zo dňa 19.09.2018 je vyznačená právoplatnosť rovnakým dňom ako je

deň vyhotovenia, t.j. 19.09.2018, je zrejmé, že žalobca musel mať o tomto rozhodnutí vedomosť,
nakoľko rozhodnutie by nemohlo nadobudnúť právoplatnosť tým istým dňom ako bolo vyhotovené, ak
by sa žalobca nebol vzdal práva podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu (v zmysle poučenia tohto
rozhodnutia bolo možné podať proti nemu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia). Inými
slovami povedané, žalobca sa musel vzdať práva podať odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu, teda

musel disponovať informáciou o jeho vydaní. V tejto súvislosti zdôraznil, že zmena koncesie, týkajúca sa
vozidla taxislužby bola zaevidovaná v systéme JISCD taktiež už od toho istého dňa, t.j. od 19.09.2018.
K tvrdeniu žalobcu, že nevykonával činnosť taxislužby, resp. prepravu osôb za odplatu uviedol, že
by bolo nelogické, aby žalobca požadoval zmenu vozidla pre výkon taxislužby pre udelenú koncesiu
(zmenu vozidla), ak by túto činnosť aj skutočne nevykonával. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v uvedenom

období nemal živnostenské oprávnenie a bol vedený na úrade práce, uvedená námietka je irelevantná
a zavádzajúca, pretože v inkriminovanom období taxislužba nebola živnosťou a na jej výkon nebolo
potrebné živnostenské oprávnenie, ale len koncesia, ktorou žalobca disponoval od roku 2015.

7. Za danej situácie, keď v konaní nebolo preukázané, že by žalobca využíval auto na účely uvedené

v poistnej zmluve, t.j. len na súkromné účely, ale na na základe reťazca všetkých vo veci vykonaných
dôkazov je možné vyvodiť záver, že žalobca používal predmetné auto aj na iné ako súkromné účely,
žalobcovi už nemožno v tomto konaní naďalej poskytovať ochranu ako spotrebiteľovi - slabšej strane
sporu, nakoľko ponúkaním služieb v oblasti prepravy osôb na trase D. - S. a následnou realizáciou týchto
služieb, sa žalobca dostáva do pozície dodávateľa služieb, preto stráca svoje doterajšie postavenie

spotrebiteľa - fyzickej osoby, ktorým sa prezentoval pri uzatváraní poistnej zmluvy.

8. Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že žalobca porušil podmienky uvedené vo Všeobecných
poistných podmienkach pre poistenie N. - XXXX/X, a to podmienku v zmysle ktorej poistník/poistený
je povinný používať vozidlo výlučne na účely stanovené výrobcom a dohodnuté v poistnej zmluve.

Keďže z poistnej zmluvy vyplýva, že vozidlo malo byť užívané len na súkromné účely a vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobca využíval predmetné auto aj na iné účely, a to na prepravu
osôb na trase D. - S., čo nezodpovedalo spôsobu užívania predmetného motorového vozidla podľa
uzavretej poistnej zmluvy, žalovaná nebola povinná poskytnuť žalobcovi poistné plnneie zo zmluvy
o havarijnom poistení k poškodenému motorovému vozidlu. Žalobca nedodržal aj ďalšiu podmienku,

keď bezodkladne neoznámil žalovanej zmenu rizika, preto žalovaná bola oprávnená odmietnuť poistné
plnenie. Nestotožnil sa ani s námietkou žalobcu o nepodpísaní Všeobecných poistných podmienok,
pretože v danom prípade poistná zmluva zo dňa obsahuje inkorporačnú klauzulu, v ktorej je uvedené,
že poistník prevzal, bol oboznámený a súhlasí so znením všeobecných poistných podmienok, ktoréupravujú poistenie a sú súčasťou tohto návrhu. Žalobca uvedenú zmluvu vlastnoručne podpísal a
na pojednávaní dňa 12.03.2020 prehlásil, že podpis na poistnej zmluve je jeho a že uvedenú listinu
si prevzal. S poukazom na uvedené považoval túto námietku za neopodstatnenú. Konštatoval, že

žalobcovi porušením povinností nevzniklo právo na poistné plnenie od žalovanej, preto nárok žalobcu
považuje za neopodstatnený a preto jeho žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa zásady
úspechu.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne

odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“). Namietal, že celé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je len kópiou vyslovených
názorov odvolacieho súdu a kópiou vyvrátených domnienok žalovanej bez inej možnej vlastnej úvahy
prvoinštančného súdu s absenciou vyhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré predložil v priebehu konania.
Namietal, že v tomto konaní bol úplne opomenutý princíp ochrany slabšej strany a princíp rovnosti
sporových strán a dokonca aj postavenie žalovanej voči nemu bolo nadradené, pretože jej sa stačilo iba

domnievať a vlastné domnienky iba vysloviť. Rovnako poukázal aj na dôkaznú povinnosť strán, pričom
ak žalovaná tvrdila, že vozidlo malo byť používané na iné ako súkromné účely, potom tieto tvrdenia
mala aj preukázať a nestačilo opätovne poukázať len na stav kilometrov. Žalovaná mala preukázať
aj listinné dôkazy, doklady o úhradách, svedecké výpovede a iné. Žalovaná predložila len zbierku
inzerátov, ktorú vysvetlil, navyše tiež svedeckým čestným prehlásením. Taktiež namietal, že v zbierke

inzerátov predložených žalovanou absentuje dátum škodovej udalosti, prípadne predošlých škodových
udalostí a tieto nijako nesúvisia s dňom škodovej udalosti, pričom on naopak preukázal používanie
motorového vozidla na súkromné účely. K najazdenému počtu kilometrov uviedol, že tieto nemôžu byť
pre rozhodnutie veci smerodajné a prevažná časť bola najazdená v čase ostatných dvoch škodových
udalostí, ktoré žalovaná plnila. Ďalej namietal nestrannosť a nezávislosť súdu vo vzťahu vyhodnotenia

dôkazov bez vlastného názoru. K výpovedi svedkyne uviedol, že rovnaká výpoveď by bola nápadne
zhodná s jeho vyjadrením a bola by aj účelová v snahe napomôcť, pričom skutočnosť, že svedkyňa
si nepamätá na konkrétne miesta nemôže byť priťažujúcim faktorom. Svedkyňa popísala viacero ciest,
preto dôkaz najazdenia kilometrov bol preukázaný a zotrval na tvrdeniach, že pri súkromných cestách
nie je podstatné preukazovať ani miesto, čas, fotografie, či zdravotné záznamy a ak by aj svedkyňa

nejaké fotografie mala, žiaden právny predpis jej to ani neukladá. Súd navyše nepozná zdravotný
stav svedkyne, preto je odvážne a neštandardné, ak súd tvrdí, to čo uviedol v bode 57. odôvodnenia.
Vtomtosmeresúdprvejinštancielenopätovneprijal„chytaniezaslovíčka“zostranyžalovanej.Tvrdenia
súdu o nedisponovaní faktúrami a platbami ako priam až neuveriteľné označil za veľmi zúfalé tvrdenie
hľadajúce len potvrdenia pre vlastné vymyslené domnienky žalovanej. Pokiaľ ide o predloženú mapu

z internetovej mapy Google, tak už v podaní uviedol, že ide o orientačnú mapu zachytávajúcu možnú
cestu vozidlom a nie skutočne vykonanú cestu. Tvrdenie súdu o využívaní auta na prepravu osôb za
odplatu označil za vážne obvinenie a prijatie toho záveru bez jediného svedka alebo jedinej listiny je
vážnym porušením jeho práv zo strany súdu. Vo vzťahu k rozhodnutiu P. Q. G. uviedol, že súd opätovne
prijal záver v rozpore s preukázanými skutočnosťami a len na základe vlastnej domnienky žalovanej.

Zotrval na názore, že právoplatnosť rozhodnutia, a teda aj dozvedenie sa o zmene koncesie bolo až
28.09.2018 a nie 19.09.2018, o čom svedčí aj doložka potvrdenia o prevzatí. Pokiaľ ide o zápis do
JISCD, tak toto sa zapisuje podľa vyznačenej právoplatnosti a nepochybne tento zápis nebolo možné
vidieť v systéme práve už dňa 19.09.2018. Za nesprávne tiež označil posudzovanie obdobia koncesie
a využívania vozidla od roku 2015, pretože vozidlo, ktoré je predmetom poistnej zmluvy má až od roku

2018 na súkromný účel. Poukázal na to, že zo strany žalovanej nebol predložený jediný relevantný
dôkaz preukazujúci uzatvorenie zmluvného vzťahu na poskytovanie služieb v oblasti prepravy. Ďalej
poukázal na to, že v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ a za toho sa považuje aj naďalej,
preto z formulácie Všeobecných poistných podmienok nemohol identifikovať a správne určiť, kedy a aké
zmeny má oznámiť žalovanej. Ďalej sa zaoberal pojmami bezodkladne a zmena rizika, pričom uviedol,

že zmena koncesie nie je zmenou rizika podľa Všeobecných poistných podmienok. Záverom dodal,
že celé konanie bolo vedené ako civilný spotrebiteľský spor, pričom prvoinštančný súd bez náležitého
odôvodnenia vyhodnotil, že ide o spor medzi podnikateľmi. Namietal tiež, že súd prvej inštancie sa nijako
nezaoberal tým, či žalovaná bola oprávnená odmietnuť plnenie alebo či nebola oprávnená len znížiť
plnenie. Uvedené v konaní ani nemohol namietať, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania, pretože

stále mal za to, že spor medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľský. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok tak, že žalobe vyhovie a prizná mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.10. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že odvolanie je podľa jej názoru v celom rozsahu
nedôvodné, nie je naplnený žiaden z odvolacích dôvodov a nesúhlasí so žiadnym z tvrdení žalobcu.
V celom rozsahu sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení, pričom zdôraznila, že žalobca v podanom

odvolaní len formálne cituje takmer všetky odvolacie dôvody, avšak nebolo možné identifikovať žiadne
ich vecné odôvodnenie. Súd prvej inštancie sa veľmi precíznym spôsobom vysporiadal s jednotlivými
dôkazmi, podal logické vysvetlenie, prečo neuveril inzerátom žalobcu a správne posúdil aj značné
rozpory vo výpovediach žalobcu a jeho manželky. Ďalej poukázala na to, že skutočnosť, že žalobca
používal poistené motorové vozidlo na prepravu osôb vyplynula okrem iného aj z ďalších skutočností,

ktoré opísala a ktoré boli v konaní z jej strany riadne preukázané dôkazmi, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu a nemožno od nej žiadať, aby produkovala ďalšie dôkazy ktoré sú súčasťou spisu.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy uviedol nepravdivé
informácie ohľadom spôsobu použitia motorového vozidla. K neexistencii nároku na poistné plnenie
poukázala na znenie § 788 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Všeobecné poistné podmienky z ktorých
je zrejmé, že škodová udalosť nepredstavuje poistnú udalosť a žalobcovi nárok na poistné plnenie

nevznikol. K údajnému spotrebiteľskému charakteru zmluvy poukázala na veľmi rozumné a správne
vyhodnotenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, ktorý nezostal pri formalizme, ale vzal do
úvahy širšie okolnosti prípadu. Podľa jej názoru žalobca v skutočnosti nikdy nemal v úmysle používať
vozidlo iba na súkromné účely a už pri uzatváraní poistnej zmluvy si musel byť vedomý, že chce
poistiť vozidlo, ktoré bude používať na podnikateľské účely. Z uvedeného dôvodu mala za to, že

poistná zmluva nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy. Ak by bol prijatý opačný záver, potom by mohol
vzniknúť nebezpečný precedens, že podnikateľovi – fyzickej osobe by stačilo vystupovať vo vzťahu
k inému podnikateľovi ako spotrebiteľ. K argumentácii žalobcu v odvolaní uviedla, že je irelevantná,
nelogická až nezmyselná a nepovažuje za hospodárne vyjadrovať sa ku každému jednému tvrdeniu
žalobcu a príkladmo však poukázala len na niektoré z nich. V súvislosti s argumentáciou žalobcu

ospotrebiteľskomcharakteresporuokreminéhodoplnila,ževkonaníbolžalobcazastúpenýadvokátom,
ktorý by mal byť spôsobilý a kvalifikovaný efektívne brániť svojho klienta a C.s.p. rozlišuje prípad,
kedy je spotrebiteľ zastúpený advokátom a kedy zastúpený advokátom nie je. K domnienkam o použití
vozidla uviedla, že v konaní predložila a navrhla vykonať množstvo dôkazov, zatiaľ čo žalobca len
tvrdil, že dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdené skutočnosti neexistujú, preto nemožno hovoriť

o domnienkach žalovanej. K počtu najazdených kilometrov poukázala na absurdnosť argumentu, keďže
pri vozidle používanom na súkromné účely sa nepredpokladá, že takéto vozidlo bude v 24-hodinovej
prevádzke, čo samo o sebe preukazuje skutočnosť, že žalobca musel vozidlo používať aj na iné ako
súkromné účely. Ďalej sa žalobca snažil presvedčiť, že rozpory medzi jeho tvrdeniami a tvrdeniami jeho
manželky potvrdzujú správnosť tvrdení, avšak v tomto prípade sa obsah ich výpovedí líšil v zásadných

otázkach, preto ich nie je možné považovať za dôveryhodné. Rovnako zdôraznila, že zo samotnej
výpovede manželky žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že s ním bolo obsahovo manipulované a tiež
spochybnila vyhotovene čestných prehlásení osobami, ktoré ich podpísali. K neoznámeniu zmeny rizika
poukázala na to, že žalobca si svoju povinnosť nikdy nesplnil a otázka výkladu bezodkladnosti je potom
irelevantná. Vzhľadom na uvedené konštatovala nedôvodnosť uplatneného nároku žalobcom v celom

rozsahu a žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalobca sa vyjadril tak, že v celom rozsahu zotrváva na svojich podaniach a vyjadreniach.

12. Žalovaná sa vyjadrila tak, že vyjadrenie žalobcu neprinieslo žiadne nové argumenty, preto trvá
na svojich vyjadreniach a ústnych prednesoch, najmä však na argumentácii vyjadrenej k odvolaniu
a zopakovala svoj návrh na rozhodnutie odvolacím súdom.

13. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nevykonaním navrhnutých

dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením, neobstátim zisteného skutkového stavu a nesprávnym
právnymposúdením,tedato,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Po preskúmaní obsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní v
podstate opakuje svoju prvoinštančnú argumentáciu a prezentuje posudzovaný súdny spor cez prizmu
ním opakovane prezentovaného právneho názoru na vec. Polemizuje s odôvodnením napadnutého
prvoinštančného rozhodnutia a v reakcii naňho vyvodzuje inú/odlišnú skutkovú a právnu súvislosť, na

základe ktorej má za to, že jeho žaloba je dôvodná. Trvať treba potom na tom, že žalobca v odvolacom
konaní nevzniesol takmer žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie a
opätovnézdôvodnenieichneopodstatnenostiprerozhodnutievtejtoveciajodvolacímsúdombybololen
opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie
v odôvodnení napádaného rozhodnutia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto

záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

19. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že celé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je len
kópiou názorov vyslovených odvolacím súdom a vyvrátených domnienok žalovanej s absenciou vlastnej
úvahy súdu prvej inštancie a vyhodnotením všetkých dôkazov, ktoré predložil v priebehu konania.

S takouto odvolacou námietkou žalobcu však nemožno súhlasiť. Odvolací súd poukazuje najmä na
body 56. až 59. a 61. odôvodnenia rozsudku, v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal
s dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu konania, najmä jasne a zreteľne uviedol na základe
akých skutočností a dôvodov nepriznal relevanciu žalobcom predloženým čestným vyhláseniam,
taktiež sa dostatočne vyporiadal aj s počtom najazdených kilometrov a otázkou právoplatnosti

rozhodnutia o zmene koncesie na prevádzkovanie taxislužby. Možno konštatovať, že súd prvej inštancie
vyčerpávajúco a podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie, dostatočne sa vyporiadal s námietkami
sporových strán a tiež dôkazmi, ktoré predložili v priebehu konania, preto nemožno dospieť k záveru, aby
súd prvej inštancie nekonal nestranne a nezávisle. Z uvedených dôvodov preto tieto odvolacie námietky
žalobcu vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné.

20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že nebolo možné priznať relevanciu ani tým odvolacím
námietkam žalobcu, ktorými namietal nesprávne hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie, pretože
nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli

v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam
§ 192 - § 194 C.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa cit. zák. ust. totiž možno napadnúť výsledok činnosti

súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu
súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie
je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že
polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkovézávery vyvodzované odvolateľom, pričom odvolateľom namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového
základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti
rozsudku súdu prvej inštancie. Na základe uvedeného tak možno konštatovať, že súd prvej inštancie

správne vyhodnotil predložené dôkazy a vec aj správne právne posúdil.

21. Ako už odvolací súd uviedol, žalobca v podanom odvolaní v podstate len polemizuje s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvej inštancie a opakovane poukazuje na skutočnosť, že jeho rozhodnutie je založené
len na domnienkach žalovanej, ktoré nepreukázala, s čím však nemožno súhlasiť. V predchádzajúcom

zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu bolo poukázané na to, že nebolo v možnostiach žalovanej
predložiť iné dôkazy, ako ňou boli v konaní produkované, preto bolo práve na žalobcovi, aby vyvrátil
všetky tieto pochybnosti. V prípade, ak teda sporová strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie
podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva na protistranu,
ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej skutočnosti (pokiaľ
je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Z uvedeného dôvodu tak došlo k presunutiu

dôkazného bremena na žalobcu, ktorý tak mal v priebehu prvoinštančného konania príležitosť ponúknuť
iný obraz o žalovanou tvrdených skutočnostiach, ktoré mali relevanciu v spore. Súd prvej inštancie
vyhodnotil tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom na podporu jeho tvrdení a dospel k záveru, že
tieto hodnoverne nepreukázali žalobcove tvrdenia, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd len dopĺňa, že z odôvodnenia napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie nemožno podľa jeho názoru dospieť k záveru o vyhodnotení dôkazov bez
vlastného názoru, keďže z odôvodnenia rozsudku jasne vyplýva, na základe akých skutočností dospel
kzáveruozníženíhodnovernostičestnýchvyhláseníM.U.amanželkyžalobcu,atedaprečotietodôkazy
neboli spôsobilé v konečnom dôsledku dospieť k záveru o unesení preneseného dôkazného bremena
žalobcom. Napokon žalobca označil za neštandardné a odvážne tvrdenia súdu v bode 57. odôvodnenia

poukazujúc na nevedomosť súdu o zdravotnom stave svedkyne, k čomu je potrebné uviesť, že na
túto skutočnosť žalobca nepoukazoval v doterajšom priebehu konania, preto súd prvej inštancie nemal
dôvod sa zaoberať prípadnou otázkou zdravotného stavu svedkyne pri hodnotení dôkazov. Z uvedených
dôvodov tieto odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

22. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil ani s tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa právoplatnosti o zmene
koncesie a využívania vozidla na súkromné účely, keďže žalobca v podanom odvolaní opätovne len
polemizoval s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nepreukázal žiadne dôkazy a nepoukázal na žiadne
pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by boli spôsobilé dospieť k opačnému záveru.

23. Vo vzťahu k charakteru predmetného sporu, súd prvej inštancie taktiež dostatočne a presvedčivo
zdôvodnil, prečo spočiatku považoval predmetný spor za spotrebiteľský a z akých dôvodov mal za to,
že ďalej už nemožno predmetný spor považovať za spotrebiteľský a žalobcovi tak priznať postavenie
spotrebiteľa (viď bod 62. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). S týmto záverom sa stotožňuje
aj odvolací súd, keďže po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie vyplynulo z ďalšieho dokazovania,

že žalobca nevyužíval auto, ktoré bolo predmetom poistenia len na súkromné účely. Z uvedeného
dôvodu sú tak neopodstatnené aj tie odvolacie námietky, ktorými žalobca namietal porušenie jeho
práv ako spotrebiteľa. Obdobne za nedôvodnú možno označiť aj námietku žalobcu, ktorou v závere
svojho odvolania namietal, že nemohol navrhnúť doplnenie dokazovania vo vzťahu k zníženiu poistného
plnenia, pretože mal stále za to, že predmetný spor má spotrebiteľský charakter. Tu odvolací súd

poukazuje na to, že aj keby mal predmetný spor spotrebiteľský charakter, uvedené by žalobcu ako
spotrebiteľa nezbavovalo navrhnúť dôkazy svedčiace v jeho prospech, a to aj o to viac, že v priebehu
konania bol zastúpený advokátom. Z uvedených dôvodov preto aj tieto námietky žalobcu možno označiť
za nedôvodné a účelové.

24. Záverom odvolací súd konštatuje, že žalobca v priebehu odvolacieho konania nepreukázal také
nedostatky a pochybenia v postupe súdu prvej inštancie, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.

25. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny

výrok o trovách konania.

26. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd postupom § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.27.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd nezistil žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 C.s.p..

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).