Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822204549
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3822204549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň

JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: A. B., C., IČO: XX XXX XXX, so
sídlom D. XX, XXX XX E., zast. Mgr. Miroslav Vilím, Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: B.
B., nar. XX.XX.XXXX, F. D. XXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 123,04 eur s prísl., na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. septembra 2023 č.k. 8Csp/48/2022-73, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu

123,04 eur a úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 123,04 eur od 28.10.2021 do zaplatenia, všetko
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal
za preukázané, že žalobca a žalovaný mali uzavretú poistnú zmluvu zo dňa 30.07.2019 (zaplatením
prvej splátky bola uzatvorená poistná zmluva), podľa ktorej žalovaný mal dohodnuté ročné poistné so
štvrťročnými splátkami vo výške 36,79 eur. Žalovaný bol povinný uhrádzať štvrťročné splátky po 36,79
eur so začiatkom poistenia dňa 26.12.2019. Žalovaný uhradil poskytnuté služby poistného za obdobie

od 26.12.2019 do 25.12.2020 a za obdobie od 26.12.2020 do 27.10.2021 svoj dlh riadne a včas, a to
ani napriek výzve neuhradil. Žalobca si potom uplatnil zaplatenie troch štvrťročných splátok po 36,79
eur v celkovej výške 110,37 eur za obdobie od 26.12.2020 do 25.09.2021 a pomernú časť poistného
za obdobie od 26.09.2021 do 27.10.2021 (t. j. ku dňu zániku zmluvy z dôvodu nezaplatenia poistného)
vo výške 12,67 eur (štvrťročné poistné/90 dní x počet dní za pomernú časť obdobia, t.j. 36,79/90 x 31),
čo celkovo predstavuje sumu 123,04 eur. Žalovaný sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania,
preto súd prvej inštancie priznal žalovanému v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z. z. nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si žalobca vyčíslil v súlade s § 517 Občianskeho
zákonníkaanariadenímvládyč.87/1995Z.z.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.1CSPtak,že
v spore úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
s tým, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením. V odôvodnení uznesenia citoval ust. § 788 ods. 1, § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §
11 ods. 11 veta prvá (omylom uvedený odsek 10) zák. č. 381/2001 Z. z. a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Dôvodil, že k veci sa vyjadril dňa 23.03.2023, ďalej sa vyjadriť
nemohol, nakoľko bol dlhodobo PN a na adrese, kde sa zdržiaval, mu žiadna pošta doručená nebola.Namietal súdom prvej inštancie aplikované ust. § 11 ods. 10 zák. č. 381/2001 Z. z. s tým, že uvedený
paragraf a odstavec je nepravdivý poukazom na znenie ustanovenia § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.
z., podľa ktorého poistné zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho

splatnosti. Zdôrazňoval, že v dokumentoch, ktoré mu boli doručené (poistná zmluva) je jasne napísané
splatnosť poistného štvrťročne. Pokiaľ by boli vo všeobecných poistných podmienkach iné skutočnosti
ako uvádza tento zákon, môže sa to považovať za nekalé obchodné praktiky.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4.Krajskýsúdakosúdodvolacívecpreskúmalvrozsahuazdôvodovodvolaniapodľa§379a§380CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Na základe preskúmania napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým

záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci
v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP naň v plnom rozsahu poukazuje.

6. Aj keď žalovaný v podanom odvolaní bližšie nešpecifikoval odvolacie dôvody, z obsahu podaného

odvolania možno vyvodiť, že uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP (súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne závery).

7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho
rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo

na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v
konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

8. Nesprávny skutkový záver - odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je spôsobilým odvolacím

dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom
konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade,

ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v
hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska
ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

9. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový
stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce
bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil

podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval
vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

10. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
vyššie uvedených uplatnených odvolacích námietok. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil

odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom
právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a
dôkazmi, ktoré vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavuvyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo a dostačujúco
odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Pokiaľ žalovaný namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces v tom zmysle, že okrem
vyjadrenia zo dňa 31.03.2023 nemal možnosť sa ďalej k veci vyjadriť, nakoľko bol dlhodobo PN od
13.01.2023 do 09.11.2023 a na adrese, kde sa zdržiaval mu žiadna pošta doručená nebola, odvolací
súd po preskúmaní veci zistil, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Z obsahu spisu nepochybne

vyplýva, že žalovanému boli doručované písomnosti súdu na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/
CSP, ktorú si naviac aj sám vo všetkých podaniach uvádzal, a to aj v podaní, na ktoré poukazoval zo
dňa 23.03.2023 (t. j. už v čase, kedy mal byť PN a nachádzať sa na inej adrese). Žiadnu skutočnosť
majúcu význam pre doručovanie písomností žalovaný súdu neoznámil. Súd prvej inštancie preto
postupoval správne, keď na povinnú doručovaciu adresu v zmysle § 106 ods. 1 písm. a/ CSP doručoval
písomnosti aj prostredníctvom fikcie doručenia. Prísnosť fikcie doručenia vyjadruje zodpovednosť strany

za účinky doručenia. Za danej konštrukcie sa vychádza zo zásady, že pokiaľ strana včas neoznámi
súdu skutočnosti, ktoré majú význam pre doručovanie písomností, napríklad sa odsťahuje, bude mu na
základe zákonnej fikcie doručované na doručovaciu adresu, ktorú má uvedenú v konkrétnom verejnom
registri, tak ako tomu bolo aj v danej veci.

12. Vzhľadom na ďalšie odvolacie námietky žalovaného odvolací súd uvádza:

13. V prejednávanej veci bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva
č. XXX/XXXXXX-X- Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, tarifa PZP 24, s dátumom uzavretia poistenia 26.12.2019, na dobu neurčitú,

s dohodnutým ročným poistným za poistenie zodpovednosti 147,16 eur, splatným v štvrťročných
splátkach po 36,79 eur, s dohodnutým spôsobom platenia poistného štvrťročne so štvrťročnými
splátkami, splatnosť poistného – termín splatnosti splátky je štvrťročne vždy ku dňu, ktorý sa
číslom zhoduje s dňom začiatku poistenia. Prijatím návrhu na uzavretie poistnej zmluvy (zaplatením
poistného alebo prvej splátky poistného) poistník potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecným

poistnými podmienkami pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, tak ako táto skutočnosť vyplýva z návrhu na uzavretie poistnej zmluvy. Je potom
nesporné, že žalovaný musel vedieť, že so žalobcom uzatvoril zmluvu na poistné obdobie jedného
roka, nie jedného štvrťroka, naviac, keď dĺžka poistného obdobia bola uvedená aj v poistnej zmluve.
Keďže poistná osoba, tak ako tomu bolo aj v danom prípade, niekedy nemá záujem platiť poistné za

celé poistné obdobie naraz, poisťovňa spravidla umožňuje poistenému platiť poistné v pravidelných
splátkach. V danom prípade platenie poistného bolo dohodnuté v štyroch splátkach. Každá zmluvne
dohodnutá splátka nepochybne predstavuje časť poistného, ktorú časť je poistený povinný zaplatiť
v určitej lehote. V prípade platenia poistného v splátkach zastáva súdna prax stanovisko, že rozložením
poistného na splátky nedochádza k zmene poistného obdobia, ktorým naďalej zostáva ročné obdobie.

K nezaplateniu poistného za poistné obdobie dochádza až momentom nezaplatenia poslednej splátky
za dané poistné obdobie a nie už nezaplatením niektorej z predchádzajúcich splátok, tak ako sa mylne
domnieva žalovaný. V prejednávanej veci bola posledná splátka stanovená na 26.09.2021, v dôsledku
čoho poistenie zaniklo uplynutím jedného mesiaca, t. j. 27.10.2021.

14. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy),
poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho
splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnuté dlhšia lehota pre zánik poistenia
zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím

tejto lehoty.

15. Podľa § 11 ods. 11 zák. č. 381/2001 Z. z. ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného
obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť
poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.

16. Podľa článku 4 ods. 12 časť A – všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti zanikne
tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, resp. v prípade plateniapoistného v štvrťročných a polročných splátkach do jedného mesiaca od splatnosti celého poistného, ak
pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti.
Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

17. V zmysle zák. č. 381/2001 Z. z. ako aj všeobecných poistných podmienok, poistenie zaniká v lehote
jedného mesiaca od nezaplatenia poistného (nie jeho časti). V danom prípade poistným obdobím
bol jeden rok s tým, že strany sporu si výslovne upravili iba splatnosť poistného v splátkach, pričom
nezaplatenie niektorej zo splátok nespôsobilo zánik poistenia, pretože splatnosť poistného za celé

poistné obdobie nastáva až dňom splatnosti poslednej splátky poistného, t. j. 26.09.2021. Žalovaný
poslednú splátku k tomuto dátumu neuhradil, a tak poistenie zaniklo v zmysle § 9 ods. 4 zák. č.
381/2001 Z. z. dňom 27.10.2021 uplynutím lehoty jedného mesiaca od dátumu splatnosti poslednej
splátky poistného (štvrťročné splátky poistného 26.12, 26.03, 26.06. a 26.09.), keďže posledná splátka
poistného mala byť zaplatené 26.09.2021. V zmysle ust. § 11 ods. 11 cit. zák. vznikol žalobcovi pre
zánik poistenia pred koncom poistného obdobia nárok na poistné do konca kalendárneho mesiaca,

v ktorom poistenie zodpovednosti zaniklo, t. j. 27.10.2021. Správne si tak žalobca uplatnil zaplatenie
troch štvrťročných splátok po 36,79 eur v celkovej výške 110,37 eur a pomernú časť poistného za
obdobie od 26.09.2021 do 27.10.2021, t. j. ku dňu zániku zmluvy z dôvodu nezaplatenia poistného vo
výške 12,67 eur, t. j. celkovo 123,04 eur. Nezaplatením poistného sa žalovaný dostal do omeškania
dňom 28.10.2021 v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto žalobcovi vznikol nárok aj na

úroky z omeškania, tak ako rozhodol súd prvej inštancie.

18. Keďže teda preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že žiadna z odvolacích námietok
žalovaného nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia,
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Žalovaný v odvolaní

proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej
inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

19. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia

požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku
zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29.
mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny

proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní.
Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,
oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal, nakoľko mu ale v odvolacom
konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, odvolací súd mu právo na ich náhradu nepriznal.

21. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).