Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/205/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116212747
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:2116212747.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne C.. I. I., narodenej XX. I. XXXX, J. XXX, zastúpenej
advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému O. E., narodenému XX. S.
XXXX, J. XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, Šaľa, Jarmočná 2264/3, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.
zn. 33C/18/2016, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 22. júna 2022 sp.

zn. 26Co/74/2021, 26Co/75/2021 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22. júna 2022 sp. zn. 26Co/74/2021, 26Co/75/2021 vo výroku,
ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (II. výrok) a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania
(III. výrok) a rozsudok Okresného súdu Trnava z 23. apríla 2021 sp. zn. 33C/18/2016 z r u š u j e a vec
v r a c i a Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 23.
apríla 2021 sp. zn. 33C/18/2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 26. augusta 2021 sp.
zn. 33C/18/2016 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že z vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal a) do výlučného vlastníctva žalobkyne
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., obec J., okres P.: spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2
k celku na parc. reg. C KN č. 303/1, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1510 m2, parc. reg. C KN

č. 303/2, záhrada o výmere 500 m2, parc. reg. C KN č. 304, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
992 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., obec J., okres P.: rodinný dom s. č. XXX a
bazén postavené na pozemkoch parc. reg. C KN č. 303/3-rod. dom, parc. reg. C KN č. 303/4-bazén, v
zmysle geometrického plánu č. 154/2013 na zameranie stavby na p. č. 303/3 k vydaniu kolaudačného
rozhodnutia, úradne overeného dňa 27. februára 2014, nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. J.,
obec J., okres P.: parc. reg. C KN č. 4350, orná pôda o výmere 1020 m2, osobné mot. vozidlo Mercedes

- Benz S 350 CDI 4MATIC, VIN: F., e. č. P., štvorkolku zn. CF MOTO RANCHER 600, VIN: LQ., e.
č. P., zostatok na bankovom účte vedenom v A. J., S.. D.., IBAN: D., v sume 32,86 eur, zostatok na
účte doplnkového dôchodkového sporenia K. P. J. S.. D.., zmluva č. XXXXXXXXXX, v sume 356,11
eura, obchodný podiel žalobkyne v spoločnosti REVOL Consulting, s. r. o., so sídlom Boleráz 268, IČO:
36 255 548, vyjadrený vkladom vo výške 1.328 eur, b) do výlučného vlastníctva žalovaného obchodný
podiel žalovaného v spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., so sídlom Vlárska 28, Trnava, IČO: 44

808 321, vyjadrený vkladom vo výške 5.000 eur, obchodný podiel žalovaného v spoločnosti REVOL
Consulting, s. r. o., Boleráz 268, IČO: 36 255 548, vyjadrený vkladom vo výške 2.656 eur, výrokom II.
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1.416.582,02 eur do 90
dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania. Dopĺňacím rozsudkom zamietol návrh na prerušenie konania.
1.2. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo žalobkyne a žalovaného

bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 11C/492/2015-19 zo dňa 05. januára 2016,
právoplatným dňom 12. januára 2016. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patril majetokuvedený v enunciáte rozsudku. Dňa 30. decembra 2015 rozhodol žalovaný ako jediný spoločník REVOL
TT Consulting, s. r. o. o výplate zisku spoločnosti za r. 2009-2014 v celkovej výške 3 087 515,79 eura,
pričom časť zisku sa použije na úhradu pohľadávky, ktorú spoločnosť eviduje voči O. E. vo výške 1

556 464,60 eura (bod 2. uznesenia); vyplatenie zisku a započítanie pohľadávok bude vykonané 03.
januára 2016. Dňa 03. januára 2016 uzatvoril žalovaný ako veriteľ a REVOL TT Consulting s. r o.
ako dlžník zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 1
531 051,19 eura na účel vyplatenia zisku jediného spoločníka. V čl. III sa zmluvné strany dohodli na
zápočte vzájomných pohľadávok - pohľadávky dlžníka na poskytnutie úveru vo výške 1 531 051,19 eura

a pohľadávky dlžníka voči veriteľovi vo výške 1 556 464,60 eura podľa bodu 2 rozhodnutia jediného
spoločníka z 30. decembra 2015 s pohľadávkou veriteľa z titulu vyplatenia zisku za roky 2009-2014
vo výške 3 087 515,79 eura. K spôsobu použitia rozdeleného zisku znalecká organizácia CM Centrum
uviedla, že žalovaný ako jediný spoločník REVOL TT Consulting, s. r. o. rozhodol 30. decembra 2015 o
vyplatení nerozdeleného zisku za r. 2009-2014 v sume 3 087 515,79 eura s tým, že zisk bude vyplatený
dňa 03. januára 2016. Vyplatenie zisku zaúčtovala REVOL TT Consulting s. r. o. Zisk bol žalovanému

vyplatený tak, že suma 1 556 464,60 eura ako záväzok spoločnosti REVOL TT Consulting na vyplatenie
ziskubolazapočítanásozáväzkomžalovanéhovočiREVOLTTConsultingztitulupôžičiekposkytnutých
spoločnosťou žalovanému v celkovej sume 1 556 464,60 eura (inventarizácia pohľadávok REVOL TT
Consulting - príloha ZP č. 23/2019). Zostatok záväzku spoločnosti vyplatiť zisk v sume 1 531 051,19 eura
bolvyplatenýtak,ževdeňurčenýnavýplatuziskuuzatvorilžalovanýakoveriteľsREVOLTTConsulting,

s. r. o. ako dlžníkom zmluvu o úvere. Vyplatenie tejto časti zisku tak bolo realizované len účtovne s
tým, že zisk pôvodne určený na výplatu bol poskytnutý spoločnosti a o tejto transakcii boli vykonané
jednotlivé účtovné operácie. Výsledkom bolo, že žalovaný nadobudol voči REVOL TT Consulting, s. r. o.
pohľadávku z titulu poskytnutého úveru vo výške 1 531 051,19 eura. Znalecká organizácia uviedla, že
zrealizovaním účtovných operácií zostal v účtovníctve spoločnosti len záväzok voči žalovanému, ktorý

bol ku dňu 05. januára 2016 vo výške 1 531 051,19 eura evidovaný na strane pasív, na účte 364001 -
záväzky voči spoločníkom. Neexistencia zmluvy o úvere by nemala žiadny vplyv na všeobecnú hodnotu
obchodného podielu REVOL TT Consulting, keďže by nevznikol záväzok v sume 1 531 051,19 eura na
účte 365001 - ostatné záväzky voči spoločníkom, avšak zostal by záväzok na účte 364001 - záväzky
voči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku. Účtovné závierky REVOL TT Consulting za r. 2015 a

2016 boli overené nezávislým audítorom.
1.3. Aplikujúc § 149 a 150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) okresný súd uviedol, že v rámci
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v ďalšom texte označovaného aj skratkou
„BSM“) treba vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich
bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom.

Zároveň treba zohľadniť dispozície s vecami v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (predaj,
zničenie a pod.) v čase medzi rozvodom a vyporiadaním (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.4Cdo/110/2011).RešpektovaťtrebadispozíciustránsporukonaniaovyporiadanieBSM
- súd vyporiada len ten majetok patriaci do BSM, ktorý strany urobili predmetom konania, prekročiť ich
návrhy môže podľa § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) len pokiaľ ide o výšku

zostatkovej hodnoty vecí a o ich vyporiadanie z kvalitatívneho hľadiska.
1.4. Cena všetkých vecí a majetkových hodnôt (medzi stranami nesporných, pozn. dovolacieho súdu) v
BSM rozdelených medzi žalobkyňu a žalovaného bola ustálená sumou 1 030 077,29 eura (nehnuteľnosti
prikázané do vlastníctva žalobkyne 541 670 eur; hnuteľné veci prikázané do vlastníctva žalobkyne 23
000 eur, obchodný podiel prikázaný do vlastníctva žalobkyne 77 155,56 eura, zostatky na bankovom

účte a sporiacom dôchodkovom účte prikázané do vlastníctva žalobkyne v celkovej sume 388,97 eura
a obchodné podiely žalovaného v hodnote 387 862,76 eura). Žalovanej boli teda prikázané veci a
majetkové hodnoty v sume 642 214,53 eura a žalovanému v sume 387 862,76 eura, preto je žalobkyňa
povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu 127 175,88 eura.
1.5. Súd prvej inštancie posúdil nárok na zisk žalovaného v postavení spoločníka REVOL TT Consulting

s. r. o. vo výške 3 087 515,79 eura ako výnos dosiahnutý z jeho oddeleného majetku, pretože výnos
z podnikania, rovnako ako mzda z pracovného pomeru, patriaci jednému z manželov je najčastejším
zdrojom BSM, teda patrí do jeho masy (R 42/1972) a je potrebné ho vyporiadať.
1.6. V súvislosti s obranou žalovaného, že právo na zisk je výlučnou pohľadávkou spoločníka obchodnej
spoločnosti, súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného, že jeho obchodný podiel v uvedenej

spoločnosti patrí do BSM. Ak žalovaný v súvislosti s tvrdením, že zisk spoločnosti by patril do majetku
v bezpodielovom spoluvlastníctve len v prípade, ak by bol vyplatený, poukázal na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 4Cdo/234/2010, podľa ktorého predmetom bezpodielového spoluvlastníctva nie je pohľadávka,
ide o rozhodnutie primárne sa zaoberajúce otázkou solidarity manželov z právnych úkonov týkajúcichsa spoločnej veci, pričom pri jej riešení najvyšší súd okrajovo uviedol, že pohľadávky netvoria predmet
BSM. To, či pohľadávka patrí alebo nepatrí do majetku v BSM, by malo podľa okresného súdu závisieť
aj od individuálnych okolností vzniku takejto pohľadávky a objektívnych možností jej uspokojenia. V

posudzovanom spore rozhodol žalovaný o výplate zisku ako jediný spoločník ku dňu 03. januára 2016.
Záviselo len od žalovaného, či si zisk reálne aj vyplatí alebo nevyplatí. Pohľadávka na výplatu zisku
preto nie je vylúčená z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva.
1.7. Okresný súd poukázal na to, že bez toho, aby mal žalovaný možnosť nakladať so ziskom, by
bolo vylúčené aj započítanie, či už so záväzkami žalovaného z titulu pôžičiek od spoločnosti, resp.

so záväzkom žalovaného na poskytnutie úveru pre spoločnosť. Ak žalovaný tvrdí opak, je vylúčené,
aby bol splnený záväzok žalovaného voči REVOL TT Consulting s. r. o.. Dispozícia žalovaného so
ziskom má účinky identické s vyplatením zisku a nie je dôvod, aby takýto zisk ako výnos nepatril do
bezpodielového spoluvlastníctva. Aj rozhodovacia prax zastáva názor, že samotná možnosť spoločníka
nakladať s pohľadávkou na podiel na zisku má za následok, že takáto pohľadávka sa stáva súčasťou
bezpodielovéhospoluvlastníctva.Vtejtosúvislostisúdprvejinštanciepoukázalnaprávnynázorčeského

najvyššieho súdu, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 22Cdo/3725/2015 uviedol, že „právo podílu na zisku tedy
nabylo podobu konkrétní pohledávky již rozhodnutím valné hromady a stalo se součástí společného
jmění v okamžiku, kdy žalovaný nabyl možnost s touto pohledávkou nakládat. Půjčka žalovaného
společnosti nemohla být poskytnuta z jeho výlučných prostředků, byla-li zdrojem této půjčky pohledávka
žalovaného vůči společnosti (jakožto právo podílu na zisku), která již byla součástí SJM a žalovaný

nabyl možnost s ní disponovat. Touto dispozicí je třeba rozumět právě poskytnutí půjčky společnosti,
jejímž zdrojem bylo právo podílu na zisku jakožto pohledávka za společností“. Obdobne judikoval český
najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 22Cdo/3192/2015, v ktorom uviedol, že „neobstojí ani námitka, že nelze
pohledávku vůči obchodní společnosti činit předmětem vypořádání, neboť se jedná o vnos nebo půjčku
mezi manželem společníkem a společností, přičemž obchodní podíl ve výši 100 % na této společnosti

je součástí společného jmění manželů“. Súd prvej inštancie neidentifikoval žiadny dôvod sa od tohto
právneho názoru odchýliť ani z pohľadu slovenskej právnej úpravy, ktorá má spoločnú historickú väzbu
s českou právnou úpravou a česká aj slovenská právna úprava majetkových vzťahov medzi manželmi
je založená na obdobných princípoch. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie výnos z podielu na
zisku nielenže patrí do majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, ale je potrebné prihliadať, že ak bol

tento výnos, spotrebovaný žalovaným formou zápočtu, je povinný vrátiť žalobkyni 1/2 spotrebovaného
výnosu.
1.8.Súdprvejinštanciesanestotožnilstým,žeakžalovanýčasťoujemupatriacehoziskuuspokojilsvoje
záväzky voči spoločnosti z titulu pôžičiek, tak sa výnos zo zisku ku dňu zániku manželstva spotreboval,
čo by malo za následok neexistenciu majetku v BSM. Z písomného podania znaleckej organizácie CM

Centrum vyplýva, že žalovaný si v rokoch 2013-2015 vybral zo spoločnosti postupne sumu 1 556 464,60
eura. Počas trvania manželstva teda žalovaný uzatvoril so spoločnosťou REVOL TT Consulting s. r.
o. zmluvy o pôžičke v celkovej výške 1 556 464,60 eura. Z konštantnej judikatúry (napr. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo/28/2019, sp. zn. 1Cdo/27/2017, R 57/1970) vyplýva, že ak si jeden z manželov
požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy o pôžičke

zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Takto získané prostriedky sa
stávajú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva. Ak takto získané peňažné prostriedky budú použité
na kúpu veci, bude do majetku v BSM patriť táto vec a v prípade jeho vyporiadania sa prihliadne na
individuálny záväzok manžela - dlžníka (teda jeho povinnosť uspokojiť záväzok) a zohľadní sa jeho
vnos do majetku v rámci vyporiadania. Žalovaný ako nositeľ dôkazného bremena v priebehu konania

neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o použití peňažných prostriedkov, ktoré čerpal formou pôžičiek zo
spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o.. Okresný súd potom ustálil, že tieto peňažné prostriedky
neboli použité na nadobudnutie vecí do bezpodielového spoluvlastníctva resp. peňažné prostriedky z
pôžičiek sa nestali súčasťou majetku v BSM, ani neboli použité na bežnú spotrebu pôvodnej spoločnej
domácnosti žalobkyne a žalovaného. Išlo tak o individuálne záväzky žalovaného, ktoré nie je možné

uspokojiťzmajetkupatriacehodoBSM.Žalovanýsvojeindividuálnezáväzkyuspokojilzvýnosu,ktorýby
inak patril do bezpodielového spoluvlastníctva, je preto povinný nahradiť žalobkyni takto spotrebovaný
výnos vo výške 1/2, teda vrátiť žalobkyni to, čo bolo zo spoločného majetku použité na uspokojenie jeho
individuálnych peňažných záväzkov. V rámci vyporiadania je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni sumu
vo výške 778 232,30 eura (t. j. 1/2 zo sumy 1 556 464,60 eura, ktorá bola použitá na uspokojenie jeho

záväzkov z titulu pôžičiek).
1.9. K tvrdeniu žalovaného, že jeho nárok na časť zisku vo výške 1 531 051,19 eura zanikol započítaním
s jeho záväzkom poskytnúť spoločnosti úver okresný súd uviedol, že žalovaný svoju pohľadávku na
výplatu zisku vo výške 1 531 051,19 eura transformoval na pohľadávku z titulu úveru poskytnutého navýplatu jeho zisku. Vzhľadom na vymedzený účel úveru nemá táto transakcia ekonomický význam. Ak
žalovaný tvrdí, že mu spoločnosť zisk poskytla a zároveň ho obratom poskytol spoločnosti ako úver,
nie je dôvodné, aby spoločnosť opätovne úver použila na výplatu zisku. Aj v prípade, ak by zmluva

o pôžičke bola platná, žalovaný ku dňu rozvodu manželstva má pohľadávku voči vlastnej spoločnosti,
ktorú poskytol zo zdrojov patriacich ako výnos do bezpodielového spoluvlastníctva. S poukazom na
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/3725/2015 by takáto pôžička nemohla byť poskytnutá z výlučných
prostriedkov žalovaného, ak zdrojom pôžičky bola pohľadávka žalovaného voči spoločnosti ako právo
podielu na zisku, s ktorým žalovaný nadobudol právo disponovať.

1.10. Okresný súd zdôraznil, že právne úkony uskutočnené manželmi alebo jedným z nich je potrebné
skúmať aj cez prizmu dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Ak sa právny úkon prieči dobrým mravom,
je absolútne neplatný (§ 39 OZ), na čo je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Dospel k záveru,
že pôžička poskytnutá REVOL TT Consulting s. r. o. nebola použitá za účelom poskytnutia zdrojov
napríkladnarozvojobchodnejspoločnosti,alezaúčelomtoho,abyspoločnosťvyplatilažalovanémuzisk
v čase po rozvode manželstva. Okresný súd poskytnutie úveru hodnotil ako konanie, ktorého účelom

bolo oddialiť vyplatenie rozdeleného zisku, ktorý by inak patril do majetku v BSM a odmietol formalistický
prístup k výkladu tohto právneho úkonu prezentovaný žalovaným. Zdôraznil, že žalovaný postupoval
cielene, keď v čase bezprostredne pred pojednávaním o rozvode manželstva prijal rozhodnutie o
rozdelení dosiahnutého zisku a o spôsobe jeho výplaty takým spôsobom, aby zmaril naplnenie masy
BSM peňažnými prostriedkami z výnosu z podnikania a vyplatenie zisku oddialil na čas po rozvode.

Takýto právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatný. Žalovaný na základe neplatného
právneho úkonu poskytol ním ovládanej spoločnosti peňažné prostriedky zo zdrojov, ktoré patrili do
majetku v BSM, čo znamená neoprávnené použitie peňažných prostriedkov vo výške 1 531 051,19 eura.
V rámci vyporiadania je žalovaný preto povinný vrátiť peňažné prostriedky patriace do BSM a uhradiť
žalobkyni sumu vo výške 765 525,59 eura (t. j. 1/2 zo sumy 1 531 051,19 eura, ktorá bola použitá na

poskytnutie úveru pre REVOL TT Consulting s. r. o.).
1.11. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd uzavrel, že do bezpodielového spoluvlastníctva patrí
výnos zo zisku žalovaného v spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o.. Žalobkyňa má potom v rámci
hodnotového vyrovnania nárok na sumu 1 543 757,89 eura (ako súčet súm 778 232,30 a 765 552,59).
Titulom vyrovnania podielov má žalobkyňa povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 127 175,88 eura.

Okresný súd započítal tento záväzok žalobkyne s jej nárokom na sumu 1 543 757,89 eura a priznal
žalobkyni v rámci hodnotového vyrovnania sumu 1 416 582,02 eura (výrok II). Vzhľadom na výšku
peňažného plnenia považoval za dôvodné umožniť žalovanému splnenie uloženej povinnosti v lehote
90 dní, ktorú považoval za primeranú obstaraniu potrebných zdrojov.
1.12. O náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP a § 255

ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvodom bola skutočnosť, že
sa rozhodovalo o vyporiadaní spoločného majetku bývalých manželov, pričom ich nároky na podiely sú
rovnaké, a preto aj pomer úspechu vo veci bol na oboch stranách rovnaký.

2.1. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 22. júna 2022 sp. zn.

26Co/74/2021, 26Co/75/2021 odvolanie žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie
odmietol (I. výrok), rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (II. výrok) a rozhodol, že žalobkyňa má nárok
voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (III. výrok).
2.2. Odmietnutie odvolania žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
s použitím ustanovenia § 386 písm. c) CSP odôvodnil tak, že ide o rozhodnutie, ktoré má povahu

uznesenia, preto odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.
2.3. Odvolací súd prebral skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal potrebné dokazovanie, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam aj k
správnym právnym záverom. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového

poriadku odkázal na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
rozsudku.
2.4. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie k odvolaniu žalovaného podanému z
dôvodov vymedzených v § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP odvolací súd dodal, že spornými a odvolaním
žalovaného nastolenými otázkami boli otázka právnej povahy nároku na zisk žalovaného v obchodnej

spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., resp. otázka zaradenia podielu na zisku žalovaného v
obchodnejspoločnostiREVOLTTConsultings.r.o.domasybezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
a v nadväznosti to aj otázka výšky vyrovnacieho podielu. Odvolací súd zdôraznil, že bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov sa podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka vyporiadava vtzv. širšom zmysle, čo znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté
za trvania manželstva strán a ich spoločného hospodárenia, rovnako vnosy a zápočty.
2.5. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nesprávne zaradil nárok žalovaného na zisk z

obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
odvolací súd zhodne so žalovaným uviedol, že v kogentnom ustanovení § 123 ods. 1 Obchodného
zákonníka je zakotvené jedno zo základných práv spoločníka obchodnej spoločnosti, ktorým je nárok
na podiel na zisku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/191/2003) a účasť
žalovaného ako spoločníka v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nie je vykonávaním

jeho vlastnej podnikateľskej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/109/03), čo v
prejednávanej veci neodporuje zaradeniu podielu na zisku v obchodnej spoločnosti do vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
2.5.1. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky
a dlhy manželov spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, vzniknuté za jeho trvania (ktoré v §
143 OZ nie sú výslovne upravené). Potrebné je preto vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka

upravujúcich vzťahy svojím obsahom najbližšie (§ 149 a § 150 OZ) a vyporiadať aj pohľadávky a dlhy
manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym
a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahu medzi
manželmianezasahujedoprávapovinnostítretíchosôb,ktoréniesúúčastníkmikonaniaovyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R 42/1972).

2.5.2. Spoločný majetok manželov je tvorený z jeho zdrojov, ktorými sú predovšetkým príjmy, ktoré tento
majetok alebo vlastníctvo rozmnožujú predovšetkým na základe činnosti alebo nárokov jednotlivých
manželov. Nielen mzda, ale aj akékoľvek iné peňažné plnenie, ktoré ktorýkoľvek z manželov získal
počas trvania manželstva (s výnimkami uvedenými v zákone) sa stáva súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva. Rozhodujúcim okamihom pre začlenenie do bezpodielového spoluvlastníctva je

okamih nadobudnutia peňažného plnenia, nie vznik nároku na toto plnenie. Predmetom vysporiadania
je totiž len reálny spoločný majetok manželov, ktorý existoval ku dňu zániku bezpodielového
spoluvlastníctva (viď Fekete, I. Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. zväzok, str. 378, Eurokódex,
s.r.o., 2015).
2.5.3.Vsúdenejvecinebolosporné,žedňa30.decembra2015žalovanýakojedinýspoločníkobchodnej

spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. rozhodol o vyplatení zisku za roky 2009 - 2014 v celovej výške
3 087 515,79 eura svojej osobe s tým, že časť vo výške 1 556 464,60 eura bola použitá na úhradu
pohľadávky žalovaného voči obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. započítaním dňa 03.
januára 2016. Rovnako dňa 03. januára 2016 uzavreli žalovaný ako veriteľ a obchodná spoločnosť
REVOL TT Consulting s. r. o. ako dlžník zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný poskytol tejto

obchodnej spoločnosti sumu 1 531 051,19 eura za účelom vyplatenia zisku jedinému spoločníkovi -
žalovanému. Vychádzajúc z uvedených skutočností bol odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
názoru, že podiel na zisku žalovaného v obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. sa stal za
trvania manželstva strán sporu splatným a žalovaný získal aj právo s ním nakladať. I keď dňom splatnosti
podielu na zisku žalovaného nebola suma 1 556 464,60 eura žalovanému vyplatená v hotovosti alebo

prevodom na účet, bola v deň jej splatnosti použitá k inej finančnej transakcii (zápočet pohľadávok).
Pohľadávka žalovaného na zisk v sume 1 556 464,60 eura bola 03. januára 2016 uspokojená, resp.
uvedené peniaze zmenili vlastníka.
2.6. K odvolacej argumentácii žalovaného, že zisk obchodnej spoločnosti nie je ziskom žalovaného a
nepatrí ako výnos do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, odvolací súd uviedol, že súd prvej

inštancie nezahrnul do vyporiadania BSM zisk obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., ale
podiel žalovaného na zisku tejto obchodnej spoločnosti. Zdôraznil, že žalovaný v odvolaní nespochybnil,
že obchodný podiel v uvedenej spoločnosti patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, preto
nie je možné stotožniť sa ani s odvolacou argumentáciou žalovaného, že jeho podiel na zisku obchodnej
spoločnosti nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zopakoval, že vlastnými zdrojmi

bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú v podstate príjmy, ktoré tento majetok alebo vlastníctvo
rozmnožujú. Do BSM patrí aj akékoľvek iné peňažné plnenie, ktoré ktorýkoľvek z manželov obdržal za
trvania manželstva. Neexistuje potom žiaden zákonný dôvod, aby bol akýkoľvek výnos z podielu na
zisku žalovaného v obchodnej spoločnosti vylúčený z režimu bezpodielového spoluvlastníctva. Tento
záver sa uplatní bez ohľadu na to, či výnosy spočívajúce v peňažnom príjme sú manželovi vyplatené

v hotovosti, bezhotovostne alebo bola vykonaná kompenzácia vzájomných pohľadávok, keďže platné
právo nezakazuje poskytnúť peniaze bezhotovostne formou započítania ako v prejednávanom prípade.
2.7. Žalovaný v odvolaní nastolil aj otázku súladu so zákonom vyporiadania spoločných prostriedkov
strán sporu v sume 1 556 464, 60 eura vynaložených na ostatný majetok žalovaného, keďže žalobkyňanežiadala nahradenie tejto sumy zo spoločného majetku na oddelený majetok žalovaného v lehote
troch rokov od zániku manželstva. Odvolací súd zdôraznil, že každý z manželov je pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho

ostatný majetok (§ 150 Občianskeho zákonníka). Nárok na refundáciu nákladov vynaložených z
výlučného vlastníctva jedného z manželov do spoločného majetku je možné v rámci vyporiadania
priznať iba na návrh tohto manžela. Na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný
majetok niektorého z manželov musí súd pri vyporiadaní prihliadať aj bez návrhu (viď doc. JUDr. Marek
Števček, PhD. a kol.: Občiansky zákonník I, Veľké komentáre, str. 1138, C. H. Beck, 2015).

2.7.1. Súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez návrhu musí prihliadať
na to, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na ostatný majetok niektorého z manželov a nie
je obmedzovaný žiadnou lehotou, ako sa to snaží navodiť žalovaný v odvolaní (tzv. pravidlo troch
rokov formulované judikatúrou Najvyššieho súdu ČR). Súd rozhodujúci o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov musí do konania zahrnúť všetok majetok, ktorý bol spoločný manželom a
ktorý existoval ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/83/1998).

Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky nepredstavujú rozhodnutia najvyšších súdnych autorít
v zmysle čl. 2 Civilného sporového poriadku a nemožno ich zahrnúť pod pojem ustálenej súdnej praxe.
Aj keď aplikačná prax už bezvýnimočne nepresadzuje zásadu tzv. úplného vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, odvolací súd poukázal na fakt, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej
inštancie opakovane žiadala zahrnúť sumu 1 556 464,60 eura do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (napr. podanie zo dňa 09. septembra 2020, prednes jej právneho zástupcu na pojednávaní
dňa 11. septembra 2020).
2.7.2. V súdenom spore boli peniaze z podielu žalovaného na zisku obchodnej spoločnosti v sume 1
556 464,60 eura použité na splatenie pôžičiek žalovaného od obchodnej spoločnosti, pričom súd prvej
inštancie konštatoval, že išlo o uspokojenie individuálnych záväzkov žalovaného, a preto je žalovaný

povinný nahradiť žalobkyni spotrebované peniaze v polovici. Žalovaný namietal, že z rozhodnutia súdu
prvej inštancie nie je zrejmé, ako ustálil, že tieto peniaze neboli použité na nadobudnutie vecí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. neboli použité na bežnú spotrebu pôvodnej spoločnej
domácnosti strán sporu dôvodiac dôkazným bremenom na strane žalobkyne. Odvolací súd závery
súdu prvej inštancie o povinnosti náhrady považoval za dostatočné. Žalovaný v konaní pred súdom

prvej inštancie nepredniesol žiadne tvrdenie, že by peniaze z pôžičiek od obchodnej spoločnosti použil
na spoločný majetok, prisvedčil a preukazoval, že táto časť z jeho podielu na zisku bola použitá na
zaplatenie formou započítania jeho pôžičiek poskytnutých mu obchodnou spoločnosťou (vyjadrenie
žalovaného zo dňa 22. októbra 2020, inventarizácia účtu k 31. decembru 2015). Spornosť tvrdení
strán o použití sumy 1 556 464,60 eura na individuálne pôžičky žalovaného nebola daná. Pohľadávka

žalovaného na zisk bola realizovaná tak, že vystúpila z okruhu spoločného majetku manželov a bola
použitá na zaplatenie dlhu jedného z manželov - žalovaného. Súd prvej inštancie postupoval náležitým
spôsobom, keď bez návrhu prihliadol na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený
majetok žalovaného.
2.8. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že nie je žiaden dôvod, aby mu z pohľadávky na zisk vo

výške 1 531 051,19 eura bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni polovicu. Súd prvej inštancie
zistil, že žalovaný poskytol podľa zmluvy o pôžičke z 03. januára 2016 obchodnej spoločnosti REVOL
TT Consulting s. r. o. úver na vyplatenie zisku. Obchodná spoločnosť uskutočnila započítanie svojej
pohľadávky voči žalovanému na poskytnutie úveru v sume 1 531 051,19 eura v zmysle uvedenej
zmluvy o pôžičke s pohľadávkou žalovaného voči obchodnej spoločnosti na vyplatenie mu časti zisku

v sume 1 531 051,19 eura za roky 2009-2014 v zmysle rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 30.
decembra 2015. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nepochybil, keď uviedol, že žalovaný
svoju pohľadávku na výplatu zisku v sume 1 531 051,19 eura transformoval na pohľadávku z titulu
poskytnutého úveru, a preto neoprávnene použil spoločné peňažné prostriedky a je povinný zaplatiť z
nich žalobkyni polovicu. Rovnako ako v prípade sumy 1 556 464,60 eura odvolací súd konštatoval, že

žalovaný i v prípade sumy 1 531 051,19 eura získal dňom 03. januára 2016 oprávnenie ňou nakladať,
reálneňouajdisponoval.Peniazetedabolinadobudnutézatrvaniamanželstva,ikeďobratomuskutočnil
započítanie. Žalovaný realizoval pohľadávku na podiel na zisku, keďže ju použil k iným finančným
transakciám.
2.9. Žalovaný sa voči zaradeniu jeho podielu na zisku v obchodnej spoločnosti do vyporiadania BSM

bránil tým, že pohľadávka na zisk zanikla pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov
započítaním v rámci zmluvy zo dňa 03. januára 2016, teda nikdy sa nestala predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva; disponovanie s pohľadávkou na zisk pred jej vyplatením (zmluva z 03. januára 2016
a poskytnutie úveru) nemôže byť kvalifikované ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Odvolacísúd po preskúmaní veci nedospel k záveru, že by úvaha súdu prvej inštancie v tomto smere bola
nepatričná. Dôvody pre svoje rozhodnutie súd prvej inštancie vysvetlil v súlade so skutkovým a právnym
stavom veci na základe výsledkov dokazovania, pričom odvolací súd sa s takýmto jeho postupom

(s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci) v celom rozsahu stotožnil. Doplnil, že
súdne riešenie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí byť v súlade s dobrými
mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) pri zachovaní ekvity a náležitej aplikácii ustanovení § 149 a §
150 Občianskeho zákonníka, ktoré sú navzájom prepojené. V rámci úvah o dobrých mravoch podľa
ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka je treba uvažovať o takom výklade, ktorým by sa zamedzilo

úniku majetku zo sféry bezpodielového spoluvlastníctva manželov posudzujúc každý konkrétny prípad
individuálne.
2.9.1. Vo vzťahu k podielu žalovaného na zisku sa súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne
zaoberal otázkou jeho skutočného nadobudnutia. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené právoplatne
ku dňu 12. januára 2016 a splatnosť podielu na zisku bola stanovená na deň 03. januára 2016, pričom
uvedeným dňom žalovaný s pohľadávkou na zisk v obchodnej spoločnosti nakladal. Vo vzťahu k

pohľadávke na podiel na zisku v sume 1 531 051,19 eura voči obchodnej spoločnosti uskutočnil zápočet
s pohľadávkou obchodnej spoločnosti voči žalovanému na poskytnutie úveru v rovnakej sume len 9 dní
pred rozvodom manželstva dňa 12. januára 2016. Tiež pohľadávku na podiel na zisku v sume 1 556
464,60 eura započítal dňa 03. januára 2016 s pohľadávkou obchodnej spoločnosti voči nemu v rovnakej
sume na vrátenie pôžičiek, ktoré mu obchodná spoločnosť poskytla. K argumentácii žalovaného,

že k vyplateniu zisku nikdy nedošlo a pohľadávka na zisk zanikla pred zánikom bezpodielového
spoluvlastníctva odvolací súd uviedol, že hoci ide o zisk obchodnej spoločnosti za obdobie šiestich
rokov 2009 - 2014, žalovaný ako jediný spoločník obchodnej spoločnosti rozhodol o vyplatení zisku
dňa 30. decembra 2015 so splatnosťou dňa 03. januára 2016, teda so značným časovým odstupom
od vytvorenia zisku a počas konania o rozvod manželstva, päť dní pred vydaním rozsudku o rozvode

zo dňa 05. januára 2016. Podiel na zisku obchodnej spoločnosti v sume 3 087 515,79 eura je zároveň
najväčšou majetkovou hodnotou patriacou do BSM. Všetky vyššie uvedené okolnosti a časový sled
udalostí nasvedčujú tomu, že žalovaný pred očakávaným zánikom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zámerne stanovil splatnosť pohľadávky na zisk v obchodnej spoločnosti pred rozvodom
manželstva a svojou dispozíciou s ňou v deň jej splatnosti spôsobil aj jej zánik. Cieľom nakladania

žalovaného s pohľadávkou na zisku obchodnej spoločnosti bolo bezdôvodne a úmyselne sa zbaviť
podielu na zisku spojeného s obchodným podielom z dôvodu, aby žalobkyni vyplatil pri vyporiadaní
BSM čo najmenšiu časť, čomu nasvedčuje skutočnosť, že k týmto právnym úkonom došlo po podaní
návrhu na rozvod manželstva žalobkyňou. Žalovaný ovládal svojou voľnou činnosťou zánik pohľadávky
na zisk bezprostredne pred zrušením manželstva rozvodom, čím porušil zásadu súladného výkonu práv

s dobrými mravmi. Presadeniu spravodlivého právneho riešenia vnútorných vzťahov medzi manželmi
potom zodpovedal postup súdu prvej inštancie, ktorý do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zahrnul aj sumu 1 556 464,60 eura, aj sumu 1 531 051,19 eura, ktoré v súhrne predstavujú
zisk obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. za roky 2009 - 2014.
2.10. Žalovaný tiež namietal, že výroky I., II. rozsudku súdu prvej inštancie navzájom nekorešpondujú,

lebo zo súdom prvej inštancie zistenej hodnoty predmetov vyporiadania uvedených vo výroku I.
nevyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1 416 582,02 eura
v zmysle výroku II. a z výrokov rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva ani vyriešenie spornosti
pohľadávky žalovaného na zisk. Odvolací súd pripomenul, že v prípade vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov do výroku rozsudku patrí, ktoré veci komu zostanú vo výlučnom vlastníctve

(prípadne v podielovom spoluvlastníctve), komu pripadne tá-ktorá spoločná pohľadávka a kto komu
bude platiť ten-ktorý spoločný dlh. V prípade, ak čistá hodnota majetku prikázaného každej strane
nie je rovnaká, je súčasťou rozsudku aj samostatný výrok o tzv. vyporiadavacom podiele. Všetko,
čo bolo potrebné vyriešiť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a čo nepatrí do
výroku musí byť náležite uvedené v odôvodnení, vrátane sporných otázok týkajúcich sa rozsahu masy

vyporiadavaného majetku (cena jednotlivých vecí, výška pohľadávok a záväzkov s uvedením, ktoré
pohľadávky a dlhy sa stávajú predmetom vyporiadania, aká je celková hodnota vyporiadaného majetku,
ako sa určujú podiely oboch strán, ktoré veci majú vo svojej moci, spôsob výpočtu výplatovej povinnosti
atď.). I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsahuje
vždy viacero výrokov, treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok. Povinnosť jedného z

manželov zaplatiť druhému manželovi na vyrovnanie hodnôt aktív a pasív rozdelených medzi nich sa
odrazí vo výroku o vyrovnaní podielov. Nenáležitá je potom odvolacia argumentácia žalovaného, že
z hodnoty predmetov uvedených vo výroku I. rozsudku nevyplýva povinnosť žalovaného uvedená vo
výroku II. zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1 416 582,02 eura, keďže vyporiadaniebezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva ako tzv. širšie vyporiadanie, čo premietne súd vo výroku
o vyrovnaní podielov.
2.11. Odvolací súd preskúmava vždy celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM, aj

to, či z odôvodnenia rozsudku je jednoznačne zrejmé, ako súd dospel k sume, ktorú je strana sporu
povinná zaplatiť na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (v tomto prípade výrok II. rozsudku).
Neopodstatnená je argumentácia žalovaného, že z výroku rozsudku nevyplýva vyriešenie spornosti
pohľadávky na zisk a bolo mu odňaté právo na spravodlivé súdne konanie, keďže odvolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

2.12. Pri posudzovaní správnosti výroku o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej inštancie
napadnutého odvolaním žalobkyne i žalovaného odvolací súd zdôraznil, že v konaní o vyporiadanie
BSM ide o tzv. iudicium duplex. Pri stanovení úspechu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP nie
je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil, ale úspech alebo neúspech v
konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto
podal žalobu o vyporiadanie. Súd postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov ex offo, preto spravidla ak sa dodrží základná parita podielov ako v posudzovanom spore,
je namieste, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo vedie k aplikácii ustanovenia
§ 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného v pomere 1 : 1 prihliadnuc, že k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM nedošlo, nemožno
vzhliadnuť úspech iba žalobkyne. Za tejto situácie je potom rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým

žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania správny a v súlade s ustálenou súdnou
praxou.
2.13.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§262ods.1vspojenís
§ 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému v zmysle § 255 ods.
1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

3.1. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1
písm. a), b) Civilného sporového poriadku. Z obsahu dovolania vyplýva, že nesmeruje proti I. výroku
rozsudku odvolacieho súdu (ktorým odmietol odvolanie žalovaného proti dopĺňaciemu rozsudku súdu

prvej inštancie).
3.2. Porušenie svojho práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP žalovaný (ďalej aj
„dovolateľ“) videl v tom, že sa odvolací súd nevysporiadal s rozhodujúcimi odvolacími argumentmi
žalovaného, že pohľadávky netvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pohľadávka
na zisku obchodnej spoločnosti patrí iba jej spoločníkovi, ani s ustálenou judikatúrou najvyšších

súdnychautorít,ktoroudovolateľargumentoval,tedasvojerozhodnutieodvolacísúdriadneneodôvodnil.
Uviedol, že už v odvolaní poukazoval na judikatúru dovolacieho súdu k § 143 Občianskeho zákonníka
(rozsudky sp. zn. 4Cdo/234/2010 a 4Obdo/10/2011, uznesenia sp. zn. 1Cdo/27/2017 a 8Cdo/263/2019,
rozhodnutie publikované pod č. R 42/1972). Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v bode 36. je
podľa dovolateľa „mimo predmetu podstatnej námietky žalovaného, že podiel na zisku predstavuje

po právnej stránke pohľadávku, preto netvorí predmet BSM“. Odvolací súd po právnej stránke
nekonzistentne vyhodnocuje a nevysvetľuje, prečo pohľadávka na zisk spoločníka tvorí predmet
BSM. V tejto súvislosti dovolateľ citoval v dovolaní body 35., 36., 42. a 43. odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu, ktorému vytýka, že súbežne vyhodnotil podiel na zisku odlišnými právnymi inštitútmi
- ako pohľadávku, výnos, príjem či dokonca spoločné peniaze. Nie je zrejmé, z akého dôvodu

odvolací súd vyhodnotil ako neoprávnenú transformáciu pohľadávky (započítanie) žalovaného na zisk
s pohľadávkou REVOL TT Consulting s. r. o. na poskytnutie úveru v rovnakej sume od žalovaného.
Odvolací súd sa vôbec nevyjadril k námietke žalovaného proti aplikácii § 39 Občianskeho zákonníka
a dobrých mravov. V ďalšom texte (bod 2.6./) dovolania dovolateľ uvádzal argumenty na podporu
jeho tvrdenia, že dôsledky zmluvy o úvere z 03. januára 2016 nezaťažovali spoločný majetok strán

sporu, pretože konečným dôsledkom nebol záväzok žalovaného, ale vznik pohľadávky žalovaného na
vrátenie úveru od REVOL TT Consulting s. r. o.. Dovolateľ tiež tvrdil, že odvolací súd nedal odpoveď
na odvolaciu námietku vylúčenia aplikácie § 39 Občianskeho zákonníka vo sfére „mimo spoločných
vecí“; namietol aj nekoherentnosť rozsudkov okresného súdu (bod 26. odôvodnenia) a odvolacieho súdu
(bod 42. odôvodnenia) v otázke potreby návrhu na vyporiadanie vnosu zo spoločného na oddelený

majetok jedného z manželov. V bode 2.8/ dovolania dovolateľ tvrdí, že odvolací súd sa nevyjadril k
úvodným bodom 1/ a 2/ odvolania, pričom za podstatnú označil žalovaný námietku, že vo výroku I.
rozsudku okresného súdu je uvedený predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov s hodnotou
vyplývajúcou z odôvodnenia rozsudku, avšak zo súdom zistenej hodnoty predmetov vyporiadaniauvedených vo výroku I. nevyplýva povinnosť žalovaného platiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu
1 416 582,02 eura v zmysle II. výroku; I. a II. výrok rozsudku okresného súdu teda nekorešpondujú.
3.3. Odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a)

CSP] videl dovolateľ vo vyriešení právnej otázky „povahy pohľadávky, nároku na zisk žalovaného ako
jediného spoločníka REVOL TT Consulting s. r. o. z pohľadu predmetu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a vykonávania právnych úkonov s pohľadávkou na zisk žalovaného“.
3.3.1. V odôvodnení tejto časti dovolania žalovaný zdôraznil, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) sp. zn. 4Cdo/234/2010 sa za predmet vlastníctva ani

za predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepovažujú pohľadávky a záväzky; rovnaký
právny názor zdieľajú rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/27/2017 a 8Cdo/263/2019. Poukázal
aj na to, že v zmysle rozhodnutia R 42/1972 do BSM nepatrí nárok na mzdu, lebo nemôže byť
predmetom osobného vlastníctva, a tým ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnaká
judikatúra vyslovila právny názor, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený vo sfére mimo spoločných
vecí na seba prevziať samostatné záväzky bez toho, aby takéto právne úkony bolo možné považovať

za relatívne neplatné (okrem uvedených aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/148/2017 a
judikát R 71/1994). Odvolací súd však právo na zisk považoval za majetkovú hodnotu patriacu do
BSM, za spoločný majetok, respektíve spoločné peňažné prostriedky strán ako manželov, ktoré sa
majú vyporiadať aj v prípade, že s takouto pohľadávkou (podľa ustálenej súdnej praxe dovolacieho
súdu oddelenou od masy BSM) bolo disponované podľa všeobecného režimu záväzkových vzťahov.

Pohľadávka žalovaného na zisk v časti 1 556 464,60 eura nepredstavovala podľa názoru dovolateľa
majetok tvoriaci BSM (§ 150 Občianskeho zákonníka), keďže vykonával právne úkony a dispozície iba s
pohľadávkami (započítal svoju výlučnú, predmet BSM netvoriacu pohľadávku na zisk oproti pohľadávke
REVOL TT Consulting s. r. o. na vrátenie pôžičky v rovnakej výške podľa zmluvy z 03. januára 2016).
Navyše pohľadávka žalovaného na podiel na zisku zanikla započítaním a ku dňu zániku BSM 12.

januára 2016 neexistovala. Rovnako pri časti pohľadávky žalovaného na zisk vo výške 1 531 051,19
eura žalovaný vykonával právne úkony a dispozíciu iba s pohľadávkami (uvedenú pohľadávku započítal
oproti pohľadávke REVOL TT Consulting s. r. o. na poskytnutie úveru od žalovaného v rovnakej výške).
Názorom, že započítaním a použitím pohľadávky žalovaného na zisk na započítanie s pohľadávkou
REVOLTTConsultings.r.o.naposkytnutieúveruodžalovanéhovrovnakejvýškevykonalneoprávnené

dispozície so spoločnými peňažnými prostriedkami odvolací súd nerešpektoval, že právna možnosť
uzavrieť zmluvy len jedným z manželov nie je existenciou BSM nijako obmedzená.
3.3.2. Za ďalšie rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého sa odvolací súd odklonil pri riešení uvedenej
problematiky, žalovaný označil rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Obdo/10/2011, podľa ktorého
medzi základné majetkové práva každého spoločníka patrí právo na podiel zo zisku spoločnosti a

prevodom obchodného podielu na nadobúdateľa došlo aj k prevodu práva na podiel zo zisku žalovaného
vzťahujúceho sa k tomuto obchodnému podielu. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
III. ÚS 197/2012 uviedol, že nositeľmi práv a povinností spojených s obchodným podielom môžu byť len
spoločníci konkrétnej spoločnosti. Odvolací súd sa od tohto názoru dovolacieho súdu aj Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyodklonilpodľadovolateľavtom,žeprávonaziskobchodnejspoločnostižalovaného

považoval za spoločný majetok, resp. spoločné peňažné prostriedky manželov, za majetkovú hodnotu
patriacu do BSM.
3.4. Ako právne otázky, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktoré v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP] dovolateľ
vymedzil otázku, či súd mohol vyporiadať majetok, ktorý nebol učinený predmetom konania o

vyporiadanie BSM v lehote do troch rokov od zániku BSM a otázku, či súd konajúci o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže bez návrhu strany sporu rozhodnúť o nahradení
toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok jedného z bývalých
manželov. Dovolateľ odôvodňoval potrebu zodpovedania týchto dovolacích otázok dovolacím súdom
skutočnosťou, že odvolací súd vykonal vyporiadanie pohľadávky žalovaného na vyplatenie zisku za roky

2009 - 2014 od REVOL TT Consulting s. r. o. napriek tomu, že žalobkyňa v lehote do troch rokov od
zániku BSM (t. j. do 3 rokov od 12. januára 2016) nenavrhla, aby sa uvedená pohľadávka žalovaného
na zisk resp. vykonané zápočty stali predmetom vyporiadania. Odvolací súd teda neaplikoval § 149 ods.
4 v spojení s § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojej argumentácie uviedol judikatúru
českého najvyššieho súdu, ktorá dospela k záveru, že súd môže vyporiadať len ten majetok či hodnoty,

ktorý strany navrhli k vyporiadaniu súdnym rozhodnutím do troch rokov od zániku BSM a do vyporiadania
BSM môže zahrnúť iba ten majetok, ktorý účastníci výslovne učinili predmetom vyporiadania; to platí aj
pre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak
(rozhodnutia sp. zn. 22Cdo/1112/2006, 22Cdo/281/2008).4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že ani v jednom z konaní označených dovolateľom (sp.
zn. 4Cdo/234/2010, 1Cdo/27/2017 a 8Cdo/263/2019) nebolo predmetom konania vysporiadanie BSM.

Dovolací súd v týchto konaniach neriešil právnu otázku vymedzenia masy BSM a tieto rozhodnutia tak
nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Právna otázka vymedzenia masy
BSM je dovolacím súdom vyriešená dlhodobo (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/168/2005, uverejnený
v zbierke rozhodnutí ako R 27/2007). Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s touto
právnouotázkouvsúladesustálenourozhodovacoupraxoudovolaciehosúdu.Vovzťahukdovolaciemu

dôvodu podľa § 420 písm. f) žalovaný neuvádza žiadny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým
by žalovanému znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie v tejto časti založil na nesprávnom právnom posúdení
veci odvolacím súdom. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol a jej priznal náhradu
trov dovolacieho konania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po
zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú
splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, preto pristúpil k skúmaniu jeho

dôvodnosti.

6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere porušujúcej jej právo na spravodlivý

proces.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyprocesjemožnosťfyzickýchaprávnickýchosôbdomáhať
sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne
inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu
za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie
zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie

rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so
zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

7. K námietke zmätočnosti a nedostatku riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu treba
úvodom uviesť, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS

383/2006). Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 20. septembra 2022 sp. zn. IV. ÚS 245/2022
vysvetlil, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie
dané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s
pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať
mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl.
127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“

8.1. Pri posudzovaní dôvodnosti dovolania žalovaného z hľadiska § 420 písm. f) CSP musí dovolací

súd predovšetkým uviesť, že dovolateľ z väčšej časti polemizuje so skutkovými závermi súdov nižších
inštancií, ktorých správnosť najvyšší súd s poukazom na § 442 CSP nepreskúmava; dovolací súd sa
preto vyjadrí iba k najzásadnejším dovolacím námietkam, v ktorých dovolateľ videl porušenie jeho práva
na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením rozsudkov súdmi nižších inštancií.
8.2. Z hľadiska (terminológie) súdneho konania je potrebné v prvom rade posúdiť dovolaciu výtku, že

odvolací súd „nekonzistentne po právnej stránke vyhodnocuje pohľadávku - podiel na zisk spoločníka
ako predmet BSM.“ Dovolací súd súhlasí s dovolateľom, že odvolací súd používa nie vždy úplne
presne pojmy pohľadávka na zisk žalovaného, pohľadávka na vyplatenie zisku, pohľadávka na podiel na
zisku, peniaze, výnos z podielu žalovaného na zisku, príjem, spoločné peniaze, no z kontextu obidvoch
rozhodnutí súdov nižších inštancií je zrejmé, že tak robí vychádzajúc z rozhodnutia zo dňa 30. decembra

2015 o výplate zisku spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. žalovanému, teda vo vzťahu k jednému a
tomu istému nároku žalovaného vo výške 3 087 515,79 eura a jednotlivým štádiám jeho transformácie z
pohľadávky na zisk žalovaného ako jediného spoločníka a konateľa právnickej osoby, jej tvrdený zánik
započítaním, vyhodnotenie tejto sumy ako výnosu dosiahnutého z jeho oddeleného majetku tak, akovyplýva z bodov 1. a 2. tohto uznesenia. Správnosť právneho posúdenia uvedenej sumy dovolací súd
pri dovolacom dôvode podľa § 420 písm. f) CSP neposudzuje.
8.3. Dovolateľ uvádza, že sa odvolací súd nevysporiadal s jeho argumentmi, že pohľadávky netvoria

predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pohľadávka na zisku obchodnej spoločnosti
patrí iba jej spoločníkovi, ani s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, ktorou argumentoval,
teda svoje rozhodnutie odvolací súd riadne neodôvodnil. K tomu dovolací súd iba stručne uvádza, že
posúdenie problematiky začlenenia financií predstavujúcich zisk žalovaného v obchodnej spoločnosti
REVOL TT Consulting s. r. o. je jedným z pilierov tohto sporu a ak by sa súdy nižších inštancií touto

problematikou primerane v dôvodoch ich rozhodnutí nezaoberali, potom by dovolateľ nemohol vymedziť
dovolacie (právne) otázky č. 1/ a 2/ uvedené v bode 3.3. tohto uznesenia.
8.4. Dovolateľ označil za nekonzistentné a nedostatočné (odsek 2.3/ dovolania) odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu o vyporiadaní pohľadávky žalovaného na zisk a jej začlenenie do BSM tvrdiac, že
odvolací súd nevysvetlil, prečo pohľadávka na zisk spoločníka tvorí predmet BSM a prečo tvorí spoločný
majetok, hodnotu resp. peniaze. Samotný dovolateľ pritom uvádza odseky 42., 43. a 46. odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu, v ktorých uvedenú problematiku začlenenia čiastky, o vyplatení ktorej
žalovaný rozhodol ako o vyplatení jeho (podielu na) zisku, odvolací súd rozoberá. Porušením práva
žalovaného na spravodlivý proces nie je, že odvolací súd na rozdiel od dovolateľa „nepoukázal na
jediné rozhodnutie najvyššej súdnej autority, ktoré by potvrdilo, že nárok na zisk spoločníka predstavuje
predmet BSM“, pretože judikatúra, na ktorú dovolateľ poukazuje, sa na špecifickú situáciu nastavšiu v

tomto konaní nevzťahuje [ako uvádza dovolací súd nižšie v dôvodoch týkajúcich sa dovolacieho dôvodu
podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP].
8.5. Odvolací súd podľa dovolateľa nevysvetlil, prečo vyhodnotil transformáciu (započítanie) pohľadávky
žalovaného na výplatu (časti, pozn. dovolacieho súdu) zisku v sume 1 531 051,19 eura za neoprávnenú.
K tejto otázke sa vyjadril okresný súd (body 44. - 48. jeho rozsudku), keď v rámci vyhodnotenia zápočtu

tejto pohľadávky s pohľadávkou obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. na poskytnutie
úveru za účelom vyplatenia tejto časti (podielu na) zisku žalovanému ako neplatného právneho úkonu
uviedol, že „žalovaný na základe neplatného právneho úkonu poskytol ním ovládanej spoločnosti
peňažné prostriedky zo zdrojov, ktoré patrili do majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Znamená
to, že takto boli neoprávnene použité peňažné prostriedky vo výške 1.531.051,19 eur“. Odvolací

súd postupoval podľa § 387 ods. 2 CSP a stotožnil sa (v ods. 43. odôvodnenia jeho rozsudku) s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia (ktoré aj v stručnosti zopakoval), čo mu umožnilo obmedziť sa
v odôvodnení jeho rozsudku len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, preto
právo žalovaného na spravodlivý proces z hľadiska odôvodnenia rozsudku neporušil.
8.6. Napokon dovolateľ tvrdil, že odvolací súd sa vôbec nevyjadril k podstatnej námietke žalovaného

proti aplikácii § 39 OZ a dobrých mravov; z citácie jeho odvolacej námietky je zrejmé, že dovolateľ mal
na mysli skutočnosť, že právna možnosť uzavierať zmluvy len jedným z manželov nie je existenciou
BSM nijako obmedzená, žalovaný konal v súlade s § 143 v spojení s § 147 ods. 1 OZ, úver obchodnej
spoločnosti poskytol zo svojej oddelenej pohľadávky na zisk a nezaťažil ním BSM. Odvolací súd nedal
dovolateľovi, ako tento tvrdí, odpoveď na vylúčenie aplikácie § 39 OZ „mimo spoločných vecí“, teda

mimo sféry BSM. Dovolací súd upriamuje pozornosť dovolateľa na ods. 48. odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že tento dospel k záveru, že pôžička pre REVOL TT Consulting s.
r. o. od žalovaného (v sume 1 531 051,19 eura, pozn. dovolacieho súdu) bola poskytnutá zo zdrojov,
ktoré patrili do majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (teda nie „mimo spoločných vecí“),
s čím sa odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP stotožnil.

8.7. Neobstojí dovolacia námietka žalovaného, že sa odvolací súd nevyjadril k jeho tvrdeniam o
nekorešpondovaní I. a II. výroku prvostupňového rozsudku, keď vo výroku I. rozsudku okresného súdu
je uvedený predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov s hodnotou vyplývajúcou z odôvodnenia
rozsudku, no zo súdom zistenej hodnoty predmetov vyporiadania uvedených vo výroku I. nevyplýva
povinnosť žalovaného platiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1 416 582,02 eura v zmysle

výroku II. Odvolací súd podľa dovolacieho súdu dôkladne a precízne vysvetlil (body 50. - 52. dovolaním
napadnutého rozsudku), ktoré obsahové náležitosti majú byť v enunciáte rozsudku o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (aj v prípade jeho vyporiadania v tzv. širšom zmysle) a čo má
obsahovať jeho odôvodnenie aj to, že odvolaciemu prieskumu podlieha rozsudok súdu prvej inštancie
ako celok a inak tomu nebolo ani v tomto spore (detaily uvádza dovolací súd v bodoch 2.10. a 2.11.

tohto uznesenia). Takéto odôvodnenie považuje dovolací súd v spojení s odôvodnením súdu prvej
inštancie za jasné a zrozumiteľné (je z neho zrejmé, akým postupom súdy dospeli k výške sumy, ktorú
má žalovaný pri parite podielov zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu z vyporiadaného BSM). Súd
prvej inštancie v bode 33. odôvodnenia jeho rozsudku uviedol, že cena všetkých vecí a majetkovýchhodnôt v BSM rozdelených medzi žalobkyňu a žalovaného je 1 030 077,29 eura, žalovanej (správne má
byť žalobkyni, pozn. dovolacieho súdu) boli v rámci vyporiadania prikázané veci a majetkové hodnoty v
sume 642 214,53 eura a žalovanému v sume 387 862,76 eura, preto žalobkyňu stíha povinnosť zaplatiť

žalovanému v rámci vyporiadania vecí a majetkových hodnôt na vyrovnanie podielov sumu 127 175,88
eura. V bode 50. doplnil, že žalobkyňa má v rámci hodnotového vyrovnania nárok na sumu 1 543
757,89 eura (ako súčet súm 778 232,30 eura a 765 552,59 eura). Okresný súd započítal tento záväzok
žalobkyne zaplatiť žalovanému 127 175,88 eura s jej nárokom na sumu 1 543 757,89 eura a priznal jej
v rámci hodnotového vyrovnania sumu 1 416 582,02 eura.

9. Zhrnúc uvedené dovolací súd konkluduje, že rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu
prvej inštancie spĺňajú kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 v spojení s § 220
ods. 2 CSP, preto ich nemožno považovať za neodôvodnené ani zmätočné. Odôvodnenie rozsudkov
zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí
odôvodnení a ich obsahové náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú

presvedčivosť. Z odôvodnení rozsudkov vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri
hodnotenídôkazovnajednejstraneaprávnymizáverminastranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzistení
sú uvedené relevantné okolnosti sporu, ktoré súdy nižších inštancií náležitým spôsobom v celom súhrne
posúdili a adekvátne vyhodnotili. Argumentácia súdov je koherentná a ich rozhodnutia konzistentné,
logické a presvedčivé; zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe súdy dospeli, sú prijateľné

pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalovaný v dovolaní nevymedzil pre spor relevantné skutočnosti, s
ktorými by sa súdy nižších inštancií nevysporiadali v odôvodneniach ich rozsudkov. Žiada sa dodať,
ako uviedol aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 553/2022, že „Úplnosť
úvah všeobecného súdu, na základe ktorých dospel ku konečnému rozhodnutiu, môže byť vzhľadom
na komplexnosť a individuálnosť posudzovaných situácií predmetom ďalšej kritiky a interpretácií. Vždy

je možné nájsť ďalšie hľadiská, na základe ktorých sa sporovej strane môže javiť súdne rozhodnutie
ako nedostatočne odôvodnené. Takto by sa mohlo konanie dostať do stavu nekončiacej polemiky bez
praktického presahu, a preto právny poriadok ustanovuje konečný výpočet právnych nástrojov, ktorými
je možné nápravu dosiahnuť. Tie však musia smerovať k riešeniu podstatných otázok, nie otázok
presahujúcich základný rámec zákonného, rozumného a v širšom rámci spravodlivého usporiadania

právnych vzťahov v primeranom čase“.

10. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľom namietanou vadou
vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP, dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho
uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

11. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu.

12. Odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu videl dovolateľ pri
riešení „povahy pohľadávky, nároku na zisk žalovaného ako jediného spoločníka REVOL TT Consulting
s. r. o. z pohľadu predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vykonávania právnych
úkonov s pohľadávkou na zisk žalovaného“. Posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu (§ 124 CSP) a

vzhľadom na obsah rozhodnutí označených dovolateľom za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho
súdu, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť, dovolací súd konštatuje, že podstata dovolateľom
nastolenej problematiky spočíva v posúdení možnosti zahrnutia pohľadávky na zisk jediného spoločníka
spoločnosti s ručením obmedzeným do predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (otázka 1/)
a v posúdení výlučnosti práva disponovať s pohľadávkou na zisk iba spoločníkom obchodnej spoločnosti

(otázka 2/).

13. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka
a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k
základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

14. Z doktrinálneho výkladu ustanovenia § 143 OZ vyplýva, že predmetom BSM je všetko, čo môže byť

predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva (okrem zákonom
určených výnimiek vyplývajúcich z § 143 a § 143a OZ). Pri vymedzení rozsahu a obsahu BSM nemožno
vychádzať len z jazykového výkladu, ale pojem vec je potrebné chápať pre účely BSM extenzívnejšie,
a to vo význame pojmu majetok (čl. 20 Ústavy SR pojednáva o práve vlastniť majetok, pojem majetok
je uvedený aj v § 150 OZ pri pravidlách vyporiadania BSM), a to akýkoľvek oceniteľný peniazmi,
čo zodpovedá spravodlivému a rozumnému vyporiadaniu BSM (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

8Cdo/196/2018). Ide o všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné). Do bezpodielového spoluvlastníctva
manželovpatriaajpríjmyzpracovnéhoaleboinéhonajehoroveňpostavenéhopomeru,zpodnikateľskej
činnosti, zo sociálneho zabezpečenia, úspory, výhry, výnosy z majetku manželov a podobne.

15.1. Vo vzťahu k prvej nastolenej dovolacej otázke dovolateľ citoval z rozsudku z 29. júna 2011

sp. zn. 4Cdo/234/2010 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zdôrazniac: „Za predmet vlastníctva, a
teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy),
ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov.“ Predmetom uvedeného konania
bolo určenie neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku uzavretej manželom žalobkyne (žalovaným
1/) so žalovaným 2/ a určenie neplatnosti vyhlásenia žalovaného 1/ o súhlase s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice. Odvolací súd sa podľa dovolateľa odklonil od uvedeného právneho názoru, keď
právo na zisk považoval za majetkovú hodnotu patriacu do BSM, za „spoločný majetok“ resp. „spoločné
peňažné prostriedky“ strán ako manželov, ktoré sa majú vyporiadať, a to aj v prípade, že s takouto
pohľadávkou (podľa ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu oddelenou od masy BSM, netvoriacou
jej predmet) bolo disponované podľa všeobecného režimu záväzkových vzťahov (uzatvorenie zmluvy

z 03. januára 2016 a poskytnutie úveru a započítania pohľadávok). Dovolací súd upriamuje pozornosť
na skutočnosť, že najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 4Cdo/234/2010 uviedol aj to, že za právne úkony
týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Za predmet vlastníctva, a teda ani
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa

riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Dodal ale, že na tomto závere nič nemení
to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok
a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi, nie aj na ich vzťah k tretím osobám)
podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva.
15.2. V uznesení z 27. mája 2020 sp. zn. 1Cdo/27/2017 (v konaní o určenie neplatnosti vyhlásenia

ručiteľa) dovolací súd uviedol, že § 145 OZ sa vzťahuje na právne úkony týkajúce sa spoločných
vecí (vecí, ktoré sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva). Právna možnosť uzatvárať zmluvy len
jedným z manželov nie je existenciou bezpodielového spoluvlastníctva nijako obmedzená. Tieto úkony
sa priamo netýkajú už nadobudnutého majetku v BSM. Uzavretím takýchto zmlúv len jedným z manželov
teda nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho z manželov, ktorý zmluvu

uzatvoril. V širšom kontexte existencie spoločného majetku manželov sa však takáto pôžička, či úver
dotýka spoločného majetku manželov, nakoľko podľa § 147 OZ platí, že pohľadávka veriteľa len jedného
zmanželov,ktorávzniklazatrvaniamanželstva,môžebyťprivýkonerozhodnutiauspokojenáizmajetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva.
15.3. V uznesení zo dňa 23. septembra 2020 sp. zn. 8Cdo/263/2019 dovolací súd vychádzajúc zo

záverov prezentovaných v uznesení sp. zn. 1Cdo/27/2017 uviedol, že za udržateľný považuje v danej
veci taký výklad § 145 OZ, podľa ktorého zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov
sa bezprostredne nedotýka bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom
týkajúcim sa spoločných vecí a aplikácia citovaného ustanovenia je preto vylúčená.

16. Rozsudok z 29. júna 2011 sp. zn. 4Obdo/10/2011, ktorý dovolateľ označil za rozhodnutie dovolacieho
súdu, od ktorého sa odvolací súd odklonil pri riešení druhej nastolenej dovolacej otázky, bol vydaný
v spore bývalého spoločníka voči spoločnosti s ručením obmedzeným o zaplatenie podielu na zisku.
Najvyšší súd vysvetlil, že obchodný podiel nepredstavuje len majetkové, ale aj nemajetkové práva apovinnosti spoločníka a tomu zodpovedajúcu účasť na spoločnosti (podiel na riadení, rozhodovaní a
kontrole činnosti obchodnej spoločnosti). Medzi základné majetkové práva každého spoločníka patrí
právo na podiel zo zisku spoločnosti. Konštatoval, že žalobca prevodom svojho obchodného podielu na

nadobúdateľa previedol aj právo na podiel zo zisku žalovaného, vzťahujúci sa k tomuto obchodnému
podielu, ktorý žalobcovi do prevodu obchodného podielu nebol vyplatený a v čase prevodu obchodného
podielu nedošlo k jeho zániku. Žalobca preto nemal aktívnu legitimáciu v spore. Tieto závery prešli aj
testom ústavnosti, keď aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 197/2012 uviedol,
že nositeľmi práv a povinností spojených s obchodným podielom môžu byť len spoločníci konkrétnej

spoločnosti. Obchodný podiel nemá výlučne majetkový charakter, predstavuje aj práva a povinnosti
spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti; je možné dispozične nakladať aj s jednotlivými
komponentmi plynúcimi z vlastníctva obchodného podielu (napríklad právo na podiel zo zisku).

17. Dovolací súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (body 35. až 39.
odôvodnenia), s ktorým rozsudok odvolacieho súdu tvorí organickú jednotu. Okresný súd vychádzajúc

z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/49/2011 ustálil, že zisk spoločnosti REVOL TT Consulting
s. r. o. (z kontextu jeho rozhodnutia je zrejmé, že ide o podiel žalovaného na zisku tejto obchodnej
spoločnosti, ako uviedol na správnu mieru odvolací súd) patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán
ako výnos z oddeleného majetku jedného z manželov (žalovaného), ktorý treba vyporiadať. Najvyšší
súd v uvedenom konaní, posudzujúc povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi (bývalému manželovi)

peňažné prostriedky (predstavujúce príjmy z nájmu prevádzkovej budovy, v čase ich výberu z účtu vo
spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej), ktoré bez jeho súhlasu vybrala z jeho účtu podnikateľa (žalobca
zastával názor, že tieto peňažné prostriedky netvorili bezpodielové spoluvlastníctvo, ale súčasť jeho
podniku ako podnikateľa a jeho výlučné vlastníctvo) uviedol, že: „Výnosy z oddeleného majetku jedného
z manželov patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rovnako ako mzda z pracovného

pomeru vyplácaná jednému z manželov sú najčastejším zdrojom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, z ktorého je potom vytváraný spoločný majetok manželov.“ Ústavný súd Slovenskej republiky
uznesením sp. zn. I. ÚS 391/2011 ústavnú sťažnosť podanú proti rozhodnutiu najvyššieho súdu
ako zjavne neopodstatnenú odmietol, pretože nezistil, že by najvyšším súdom aplikované právne
závery mohli zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku najvyššieho súdu,

ktorý svoje právne závery zdôvodnil ústavne akceptovateľným spôsobom. Okresný súd aplikujúc
uvedený záver aj na právne pomery strán sporu (spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným) v
posudzovanom spore zastal názor, že aj právo na podiel na zisku, ktoré nadobudlo podobu konkrétnej
pohľadávky, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd v bode 36. rozsudku
k tomu uviedol, že súd prvej inštancie nezahrnul do vyporiadania zisk obchodnej spoločnosti REVOL

TT Consulting s. r. o., ako tvrdil v odvolaní žalovaný, ale podiel žalovaného na zisku obchodnej
spoločnosti ako jej jediného spoločníka. Žalovaný v odvolaní nespochybnil, že obchodný podiel v
uvedenej spoločnosti patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, preto nie je možné stotožniť
sa s odvolacou argumentáciou žalovaného, že podiel žalovaného na zisku obchodnej spoločnosti
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Spoločný majetok manželov je tvorený z jeho

zdrojov, pričom vlastnými zdrojmi bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú v podstate príjmy, ktoré
tento majetok alebo vlastníctvo rozmnožujú predovšetkým na základe činnosti alebo iných nárokov
jednotlivých manželov. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí nepochybne aj akékoľvek
iné peňažné plnenie, ktoré ktorýkoľvek z manželov obdržal za trvania manželstva. Neexistuje žiaden
zákonný dôvod, aby bol akýkoľvek výnos z podielu na zisku žalovaného v obchodnej spoločnosti

vylúčený z režimu bezpodielového spoluvlastníctva.

18. Súdy nižších inštancií sa s argumentáciou žalovaného o tom, že jeho podiel na zisku je pohľadávkou
voči spoločnosti s ručením obmedzeným vysporiadali tak, že žalovaný ako jediný spoločník a konateľ
rozhodol dňa 30. decembra 2015 o výplate zisku spoločnosti, ktorá bude vykonaná 03. januára 2016.

Následne v tento deň rozhodol žalovaný o započítaní pohľadávok. Ak by žalovaný nezískal možnosť
nakladať so ziskom, bolo by vylúčené aj započítanie, teda použitie peňažných prostriedkov z podielu
na zisku na úhradu jeho záväzkov. Dispozícia žalovaného so ziskom má účinky identické s vyplatením
zisku a nie je dôvod, aby takýto zisk ako výnos nepatril do BSM.

19. Prehliadnuť nemožno, že súdy nižších inštancií hľadajúc spravodlivú rovnováhu posudzovali
dispozičné úkony žalovaného vykonané vo vzťahu k jeho podielu na zisku obchodnej spoločnosti,
vrátane započítania, cez prizmu dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Okresný súd konštatoval, že
účelom pôžičky poskytnutej REVOL TT Consulting s. r. o. bola vyplatenie podielu na zisku žalovanémuv čase po rozvode manželstva. Okresný súd poskytnutie úveru hodnotil ako konanie, ktorého účelom
bolo oddialiť vyplatenie zisku, ktorý by inak patril do majetku v BSM. Žalovaný na základe právneho
úkonu neplatného pre rozpor s dobrými mravmi poskytol ním ovládanej spoločnosti peňažné prostriedky

zo zdrojov, ktoré patrili do majetku v BSM, čo znamená neoprávnené použitie peňažných prostriedkov
vo výške 1 531 051,19 eura.

20. Uzavrúc uvedené dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd ani súd prvej inštancie sa
v posudzovanom spore od dovolateľom označenej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu

neodklonili. Dovolateľom označené rozhodnutia dovolacieho súdu sa všeobecne zaoberali vymedzením
predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dispozíciou spoločným majetkom a súdy nižších
inštancií sa v posudzovanom spore týmito všeobecnými závermi dovolacieho súdu riadili. Zároveň
však posudzovali individuálne špecifiká prejednávaného sporu tak, ako sa to odrazilo v ich výsledných
rozhodnutiach.

21.Dovolateľpodaldovolanieajzdovolaciehodôvodupodľa§421ods.1písm.b)CSP,vzmyslektorého
jedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdiloalebozmenilorozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Vymedzil dve právne otázky, od vyriešenia
ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte

neboli vyriešené, a to otázku, či súd mohol vyporiadať majetok, ktorý nebol učinený predmetom konania
o vyporiadanie BSM v lehote do troch rokov od zániku BSM a otázku, či súd konajúci o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže bez návrhu strany sporu rozhodnúť o nahradení toho,
čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok jedného z bývalých manželov.

22. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh

niektorého z manželov súd.
Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich

veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

23. Dovolateľ namietal, že odvolací súd vyporiadal pohľadávku žalovaného na vyplatenie zisku za roky
2009 - 2014 od REVOL TT Consulting s. r. o. napriek tomu, že žalobkyňa v lehote do troch rokov od
zániku BSM (t. j. do 3 rokov od 12. januára 2016) nenavrhla, aby sa uvedená pohľadávka žalovaného
na zisk resp. vykonané zápočty stali predmetom vyporiadania. Odvolací súd vychádzajúc z povinnosti
súdu rozhodujúceho o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnúť do vyporiadania

všetok spoločný majetok manželov existujúci ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok
NS SR sp. zn. 2Cdo/83/1998) a z toho, že žalovaným označené rozhodnutia Najvyššieho súdu
Českej republiky nemožno považovať za ustálenú súdnu prax konštatoval, že nie je v tomto smere
obmedzovaný žiadnou lehotou. Pripustiac, že aplikačná prax už bezvýnimočne nepresadzuje zásadu
tzv. úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd poukázal na fakt, že

žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane žiadala zahrnúť sumu 1 556 464,60 eura
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napr. podanie zo dňa 09. septembra 2020, prednes jej
právneho zástupcu na pojednávaní dňa 11. septembra 2020).

24. Z citovaného ustanovenia § 149 OZ vyplýva, že v zásade možno rozlišovať tri spôsoby vyporiadania

zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to vyporiadanie dohodou bývalých manželov,
vyporiadanie súdnym rozhodnutím a vyporiadanie uplynutím doby.25. Skoršia právna úprava vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov predpokladala,
že súd viazaný povinnosťou vyporiadať všetok majetok patriaci do BSM bude z úradnej činnosti
zisťovať rozsah masy majetku patriaceho do BSM. Táto prax zároveň umožňovala kedykoľvek počas

prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM podávať opakovane návrhy na vyporiadavanie ďalších
a ďalších položiek. Zákonodarca už novelizáciou Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb.
účinnou od 01. januára 1983 prehĺbil dispozitívny charakter noriem upravujúcich BSM a z dôvodu
potreby zabezpečenia právnej istoty stanovil trojročnú lehotu, v ktorej bývalí manželia môžu predmet
bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota uplynie

márne, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4 OZ (nevyvrátiteľná právna
domnienka), brániace existencii nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva po neobmedzenú
dobu.

26. Uvedené potom nevylučuje, aby (bývalí) manželia nepristúpili ku kumulácii rôznych spôsobov
vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva a vyporiadali jednu jeho časť dohodou,

ďalšiu rozhodnutím súdu s tým, že zostávajúca časť bude vyporiadaná zákonnou domnienkou.
Dovolací súd dospel k záveru, že ak bývalí manželia navrhnú v lehote do troch rokov od zániku ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať súdnym rozhodnutím iba časť ich majetku, súd
môže do vyporiadania zahrnúť iba túto časť. Takémuto záveru nasvedčuje aj ust. § 149 ods. 5 OZ,
v zmysle ktorého, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu

alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená
v odseku 4.

27. Aj odvolací súd v posudzovanom spore pripustil, že aplikačná prax už bezvýnimočne nepresadzuje
zásadu úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, poukázal ale na fakt, že

„žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane žiadala zahrnúť sumu 1 556 464,60 eura
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napr. podanie zo dňa 09. septembra 2020, prednes
jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 11. septembra. 2020)“. Z obsahu spisu dovolací súd zistil,
že k zániku bezpodielového vlastníctva strán sporu došlo dňom 12. januára 2016 (deň právoplatnosti
rozsudku o rozvode ich manželstva). Ak žalobkyňa navrhla uvedenú sumu k vyporiadaniu najskôr 09.

septembra 2020, urobila tak v čase, keď ohľadom tohto nároku platila zákonná domnienka daná v §
149 ods. 4 OZ. Dovolací súd potom rozhodnutie odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvej inštancie
s poukazom na § 449 ods. 1, 2 zrušil a vec vrátil (§ 450 OZ) súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

28. Ako druhú dovolaciu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ vymedzil otázku, či

súd konajúci o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže bez návrhu strany sporu
rozhodnúť o nahradení toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok jedného
z bývalých manželov.

29. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

30. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, ako už bolo uvedené vyššie, že predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v
čase jeho zániku, v súdenom spore v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva žalobkyne
a žalovaného. Vyporiadanie má kvalitatívnu stránku (usporiadanie vlastníctva), ale aj kvantitatívnu

stránku (hodnotové podiely) vyžadujúcu správne určenie hodnoty vyporiadavaného majetku. Zároveň
ide o ustanovenie obsahujúce zásady, ktorými sa spravuje vykonanie vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva; jednou z nich je povinnosť bývalého manžela uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku
manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 18. novembra 2014 sp. zn. 7Cdo/288/2013 uviedol,
že „V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku
vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov“.32. Dovolací súd uzatvára, že dovolateľom nastolená právna otázka možnosti súdu konajúceho o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez návrhu strany sporu rozhodnúť o nahradení
toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok jedného z bývalých manželov

v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu už bola riešená, čo nezakladá prípustnosť dovolacieho dôvodu
podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, a preto prípustnosť dovolania posúdil podľa § 421 ods. 1 písm. a)
CSP. Ďalej preto skúmal, či dovolateľ dôvodne odvolaciemu súdu vytýka, že jeho rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci tak, ako to v dovolaní namieta, t. j. či sa odvolací súd odklonil od
uvedenej ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dospel k záveru, že okresný aj odvolací súd

správne, bez návrhu v zmysle korektívu daného v § 150 OZ (porovnaj „je povinný nahradiť“) posudzovali
povinnosť žalovaného nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Z
týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. c) CSP.
Vzhľadom na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP (body 23. až 27.
odôvodnenia tohto uznesenia) však dovolací súd o dovolaní rozhodol ako o celku spôsobom uvedeným

v enunciáte tohto uznesenia.

33. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.