Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 17C/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823232652
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5823232652.1

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo v Párnici, so sídlom Párnica
176, 026 01 Párnica, IČO: 00 191 116, právne zastúpený: JUDr. Ferdinand Klinovský, advokát,
Hviezdoslavovo námestie 1660/22, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 805 495, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý odstrániť betónové kvádre umiestnené na pozemkoch nachádzajúcich sa v

okrese Dolný Kubín, v obci C., v k. ú. C., zapísaných na LV č. XXXX, parcela registra „E“ evidované na
mape určeného operátu, parc. č. 1038 o výmere 1695m2, orná pôda, na LV č. XXXX, parcela
registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parc. č. 1040 o výmere 3053 m2, orná pôda, na LV
č. XXXX, parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parc. č. 1042, o výmere 6748 m2,
orná pôda, ktorých umiestnenie je zobrazené v Geodetickej dokumentácii voľne položených betónových
kvádrov zobrazených v grafickom znázornení geometrického plánu č. 30216621-173/2023, vyhotovený

GEODET Gremium, s.r.o., zo dňa 6.11.2023 a 21.12.2023, a tým umožniť na týchto
pozemkoch prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by znemožňoval žalobcovi prechod
peši a prejazd motorovými vozidlami cez pozemky, ktoré sa nachádzajú v okrese Dolný Kubín, v obci C.,

v k.ú Párnica, zapísaných na LV č. XXXX, parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu,
parc. č. 1038, o výmere 1695 m2, orná pôda, na LV č. XXXX, parcela registra „E“ evidované na mape
určeného operátu, parc. č. 1040, o výmere 3053 m2, orná pôda, na LV č. XXXX, parcela registra „E“
evidované na mape určeného operátu, parc. č. 1039, o výmere 2306 m2, orná pôda, na LV č. XXXX,
parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parc. č. 1042, o výmere 6748 m2,
orná pôda, na LV č. XXX, parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parc. č. 1043, o

výmere 2399 m2, orná pôda, na LV č. XXXX, parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu,
parc. č. 1047/1, o výmere 2071 m2, orná pôda, na LV č. XXXX, parcela registra „E“ evidované na mape
určeného operátu, parc. č. 1048/1, o výmere 3256 m2, orná pôda, na LV č. XXXX, parcela registra „E“
evidované na mape určeného operátu, parc. č. 1074, o výmere 1490m2, orná pôda, na LV č. XXXX,
parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parc. č. 1076, o výmere 2226 m2, orná pôda,
na LV č. XXXX, parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parc. č. 93129/1, o výmere

138 m2, trvalý trávny porast, na LV č. XXXX, parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu,
parc. č. 1048/2, o výmere 136 m2, orná pôda, na LV č. XXXX, parcela registra „E“ evidované na mape
určeného operátu, parc. č. 1047/2, o výmere 95 m2, ostatná plocha, na LV č. XXXX, parcela registra „E“
evidované na mape určeného operátu, parc. č. 93127/1, o výmere 318 m2, trvalý trávny porast, na LV
č. XXXX, parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parc. č. 1078, o výmere 2823m2,
orná pôda.

III. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2023 sa žalobca voči žalovanému domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť odstrániť betónové
kvádreumiestnenénapozemkochsituovanýchvareáliPoľnohospodárskehodružstvavPárnici,ktorésú

vo vlastníctve žalovaného, a ktoré sú podrobne popísané vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca
sa taktiež domáha, aby bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by
znemožňoval žalobcovi prechod peši a prejazd motorovými vozidlami cez pozemky v areáli družstva,
ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Napokon žalobca navrhol priznať mu nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil v podstate tým, že je poľnohospodárskym družstvom, ktoré svoju
poľnohospodársku činnosť realizuje dlhodobo, pričom jeho založenie sa viaže k roku 1950. Svoju
činnosť realizuje najmä v obci Párnica, na pozemkoch v k. ú Párnica, kde má svoje sídlo, administratívnu
budovu a množstvo iných budov určených k poľnohospodárskym účelom. Pozemky, na ktorých žalobca
realizuje svoju činnosť, sú jednak v jeho výlučnom, príp. podielovom (spolu)vlastníctve, jednak vo

vlastníctve iných osôb, s ktorými má žalobca uzatvorené nájomné zmluvy. Prevažne od roku 2011 začal
žalovaný postupne nadobúdať vlastnícke právo ku pozemkom, ktoré sa nachádzajú v areáli družstva.
V čase uzatvorenia týchto zmlúv žalovaný vedel, že na týchto pozemkoch vykonáva žalobca svoju
poľnohospodársku činnosť, keďže je občanom obce Párnica, je znalý miestnych pomerov, vedel, kde
sa nachádza areál družstva a sám je podnikateľom aj v oblasti poľnohospodárstva. Žalobca sa so

žalovaným pokúšal dohodnúť na nájomnej zmluve, avšak vzájomný konsenzus sa medzi stranami
nedosiahol, nakoľko žalovaný navrhoval neprimeranú výšku nájomného. Žalobca ako alternatívu
ponúkal tiež zámenu pozemkov, avšak bezúspešne. Spor vyústil do súdneho konania, ktoré bolo
vedené tunajším súdom (pôvodne Okresným súdom Dolný Kubín) pod sp. zn. 7C/9/2019. Predmetom
sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v areáli družstva bez právneho

dôvodu. Súd rozsudkom zo dňa 29.09.2022 žalobu žalovaného v časti o zaplatenie 40.555,46 eur
zamietol, čo potvrdil aj Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 18.05.2023 v konaní vedenom pod
sp. zn. 9Co/13/2023. Tak žalobca, ako aj žalovaný podali voči predmetnému rozsudku dovolanie. Po
právoplatnom skončení vyššie uvedeného sporu žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
doručil elektronicky právnemu zástupcovi žalobcu návrh na uzatvorenie dohody. S prihliadnutím na

neadekvátne podmienky žalovaného žalobca s návrhom žalovaného nesúhlasil a opätovne predložil
žalovanému návrh na zámenu nehnuteľností, na čo žalovaný už nereagoval.

3.Najeseň/2023sižalovanýzačalvareálidružstvazameriavaťhranicesvojichpozemkov,načožalobca
reagoval tak, že žalovaného požiadal, aby svoje pozemky neohraničoval, nakoľko by tým znemožnil

výkon vlastníckeho práva žalobcu, resp. výkon poľnohospodárskej činnosti žalobcu. Dňa 20.12.2023
žalovaný na svoj pozemok parcely registra „E“,, parc. č. 1040, o výmere 3053 m2 zložil betónové
kvádre, a to v blízkosti mostovej váhy, ktorá je vlastníctvom žalobcu, a je situovaná aj na pozemku par.
č. 1039, ktorý je tiež vo vlastníctve žalovaného. Váha je využívaná žalobcom pre poľnohospodárske
účely. Umiestnením betónových kvádrov na parc. č. 1040 pred mostovou váhou znemožnil žalovaný

žalobcovi jednoduchý priechod nákladného motorového vozidla cez mostovú váhu. Na túto váhu je vjazd
z pozemku parc. č. 1039, pričom po odvážení vozidla toto pokračovalo priamo v smere jazdy. Uložením
betónových kvádrov v prednej časti mostovej váhy žalovaný spôsobil, že vodič motorového vozidla
potom, ako sa dostaví na predmetnú váhu, nemôže ďalej pokračovať priamo v smere jazdy, avšak musí
vynaložiť veľké úsilie, aby po odvážení na mostovej váhe vycúval von z mostovej váhy a následne

pokračoval vo svojej jazde. Situáciu výrazne komplikuje skutočnosť, že na hranici pozemkov parc. č.
1039 a 1038 je postavená administratívna budova žalobcu. Vzdialenosť medzi mostovou váhou a touto
budovou je nepostačujúca pre jednoduché vedenie vozidla pri cúvaní. S prihliadnutím na momentálne
zimné ročné obdobie, kedy je predpoklad veľkých snehových zrážok, hrozí, že nebude ani pri vynaložení
maximálneho úsilia možný vjazd či výjazd z mostovej váhy.

4. Žalovaný v rovnaký deň umiestnil betónové kvádre aj na pozemok v par. č. 1038 (v ktorom je žalovaný
nadpolovičným podielnikom), na ktorej je postavená aj administratívna budova žalobcu, a je to pozemok,
na ktorom je vybudovaná príjazdová cesta do celého areálu družstva. Táto cesta bola využívaná jednak
na vjazd osobných motorových vozidiel, ale najmä táto slúžila na vjazd a výjazd poľnohospodárskej

techniky využívanej žalobcom každodenne pri chode družstva. Umiestnením betónových kvádrov na
pozemku parc. č. 1038 žalovaný znemožnil prístup k budovám areálu družstva motorovými vozidlami.
Týmto pozemkom každodenne prechádzala cisterna vyvážajúca vyprodukované mlieko, a to na základe
kúpnej zmluvy žalobcu so spoločnosťou Tatranská mliekareň a.s. Táto po prejazde po pozemku parc.č. 1038 prechádzala priamo po pozemkoch parc. č. 1039 po pozemku parc. č. 1040, 1041, 1042, 1043,
1044, 1045, 1046/1, 1047/1, 1048/1, 2211/1 a 1049/1 , kde sa cisterna potrebuje dostať za účelom
naloženia surového mlieka do budovy dojárne. Žalovaný umiestnil betónové kvádre aj na pozemok par.

č. 1042 takým spôsobom, že nie je možný prejazd motorovým vozidlom cez predmetný pozemok, v tej
časti pozemku, kde do tej doby prechádzali motorové vozidla.

5. Žalobca po tom, ako uvidel konanie žalovaného, tohto vyzval na upustenie od daného konania
a požiadal ho o odstránenie kvádrov. Žalovaný reagoval tým, že si skladá kvádre na svojom pozemku.

Na konštatovanie žalobcu, že príjazdová cesta slúži k chodu družstva a je pre riadny chod nevyhnutná,
žalovaný reagoval, že iné cesty vedúce ku maštaliam, dojárni a iným hospodárskym budovám
nezablokuje. Žalobca sa snažil žalovanému vysvetliť, že v okolí areálu družstva sa síce
nachádzajú iné pozemky, ktoré však nie sú pevne zhutnené tak, aby bol zabezpečený vjazd
strojov a vozidiel do areálu družstva a opakovane ho žiadal, aby odstránil betónové kvádre. Na viacerých
miestach sú tieto pozemky pokryté zeleňou s hlbšími jamami, zaliatymi v tomto ročnom období

vodou, popr. sú zasnežené alebo pokryté ľadom a je tu hrozba vzniku ďalšej škody, a to zapadnutie
motorových vozidiel, či techniky. Ku jednotlivým hospodárskym budovám v areáli družstva vedú
strmšie svahy neprekonateľné hospodárskou technikou. Na výzvu žalobcu žalovaný odmietol reagovať
a uviedol, že má zabezpečených ďalších 10 kamiónov s betónovými kvádrami, a v prípade potreby si
ich príde na pozemky umiestniť.

6. Žalobca, vzhľadom na konanie žalovaného, kontaktoval starostu obce Párnica, aby s poukazom na
§ 5 Občianskeho zákonníka predbežne zakázal zásahy žalovaného. K dnešnému dňu však obec na
predmetný návrh nereagovala prijatím žiadneho opatrenia. Žalobca bol vzhľadom na kritickú situáciu
a ohrozenie chodu družstva prinútený zavolať do areálu hliadku PZ, ktorá vec zadokumentovala.

7. Žalobca každodenne odovzdáva surové mlieko v objeme cca 2.350 l, čím v prípade, ak by k jeho
dodaniu nedošlo, mlieko nebude v možnostiach žalobcu uskladniť. Žalobca je schopný uskladniť max
4.000 l mlieka denne na dobu nie viac ako 24 hodín. Kravské mlieko bude následne znehodnotené,
nebude vhodné na ďalšie spracovanie, tým pádom dôjde k jeho márnemu zničeniu. Okrem tejto

škody hrozí žalobcovi vznik ďalšej škody, a to vo forme sankcií, ktoré žalobcovi hrozia zo strany
odberateľa mlieka. Hrozba škody hrozí taktiež z dôvodu, že betónové kvádre bránia transportu dobytka
z maštalí na pastviny, ktorá začína už od skorej jari. V neposlednom rade žalobca zvýraznil eventuálne
ohrozenie života, zdravia či majetku, kedy by bol príchod záchranných zložiek na miesto zásahu výrazne
skomplikovaný až nemožný.

8. Dňa 21.12.2023 sa dostavil pred areál družstva kamión s krmivom pre hospodárske zvieratá. Za
trvania pokojného stavu kamión po príjazde do areálu družstva prešiel cez pozemky parc. č. 1038, 1039,
1040, 1041, 1042 kde sa nachádzajú už maštale obsadené hospodárskymi zvieratami. Opäť vzhľadom
na blokovanie vjazdu do areálu družstva jednak na pozemku parc. č. 1038 ako aj na pozemku parc. č.

1042 musel kamión pre neprejazdnosť týchto pozemkov cúvať a vyložiť žalobcom zakúpené krmivo na
paletách ešte pred areálom družstva, čo výrazným spôsobom skomplikovalo následne logistiku krmiva
do skladu a maštalí. Vzhľadom na časové zdržanie spoločnosti z dôvodu blokovania prejazdu
cez pozemky vo vlastníctve žalobcu avizoval dopravca vystavenie faktúry pre žalobcu z dôvodu, že
žalobca nezabezpečil príjazd do areálu družstva.

9. Opodstatnenosť návrhu je zrejmá, pretože na strane žalobcu konaním žalovaného vzniká škoda a
následne hrozí rozširovanie viacerých škôd či inej ujmy, dochádza k porušovaniu a ohrozovaniu
práv žalobcu a z uvedeného dôvodu je nútený podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to
aj pre potencionálnu hrozbu umiestnenia ďalších betónových kvádrov, ktoré žalovaný avizoval. Žalobca

k návrhu pripojil geometrický plán, geometrická dokumentácia voľne položených betónových kvádrov
zo dňa 21.12.2023, výpisy z LV žalovaného, návrh na uzatvorenie dohody medzi stranami + vyjadrenie
k nemu, odborné vyjadrenie, fotodokumentáciu umiestnených kvádrov, fotodokumentáciu pozemkov
nevhodných na jazdu motorovým vozidlom, fotodokumentáciu kamiónu, kúpnu zmluvu s Tatranskými
mliekarňami a.s., a potvrdenie o nahlásení priestupku.

10. Súd sa oboznámil s návrhom a jeho prílohami, pričom zistil, že žalobca vykonáva poľnohospodársku
činnosť prevažne v areáli poľnohospodárskeho družstva v Párnici. Uvedený areál stojí na pozemkoch,
vlastníkom ktorých je tak žalobca, ako aj iné subjekty, vrátane žalovaného. Medzi stranami sporuprebehlo na tunajšom súde konanie pod sp. zn. 7C/9/2019, predmetom ktorého bolo vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa mal užívaním pozemkov žalovaného bezdôvodne obohatiť, a to
z dôvodu užívania bez právneho dôvodu (nájomnej zmluvy). Žalovaný bol v spore v podstate neúspešný,

kedy súd jeho žalobu z väčšej časti zamietol. Predmetné konanie bolo dôsledkom dlhodobých nezhôd
medzi stranami, ktoré sa nevedeli dohodnúť na cene za užívanie pozemkov. Nezhody trvajú prakticky
dodnes, kedy sa po právoplatnom skončení uvedeného sporu (máj/2023) strany opätovne nezhodli
na odplate za užívanie pozemkov žalovaného, a obe strany navyše podali dovolanie. Žalovaný,
s odôvodnením výkonu svojho vlastníckeho práva, umiestnil dňa 20.12.2023 na svojich pozemkoch

v areáli družstva na par. č. 1040, 1038, 1042 betónové kvádre. Ich umiestnením žalobcovi podstatne
sťažil, resp. znemožnil výkon svojej poľnohospodárskej činnosti, keďže tým okrem iného vytvoril blokádu
prístupovej (spevnenej) cesty, ktorú žalobca dlhodobo užíval na chod svojej činnosti, a rovnako ju do tej
doby využívali aj odberatelia, s ktorými má žalobca zmluvné vzťahy. Hoci je príjazd vozidiel možný aj
cez pozemky na iných parcelách v areáli družstva, ich nespevnený, a v zimných mesiacoch podmočený
povrch je nevyhovujúci ťažkej nákladnej preprave.

11. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku („CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka („OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie

poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

18. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych
pomerov strán sporu by bolo právo niektorej strany ohrozené, resp. bolo do práva neoprávnene

zasiahnuté. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí
byť dodržaný postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda
skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, avšak rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené.
Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Nie je potrebné tieto skutočnosti s istotou
dokázať. Stačí, že ich reálnosť sporová strana osvedčí s vyššou mierou pravdepodobnosti. Z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto vyplývať, že celkové okolnosti prípadu, správanie sa
protistrany a predložené dôkazy osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže, resp. mohlo dôjsť
a jeho uskutočnenie je vysoko pravdepodobné. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Súd po preskúmaní návrhu vrátane predložených dôkazov dospel k záveru, že návrh žalobcu je
plne dôvodný.20. Vlastnícke právo predstavuje najširšie a najdôležitejšie vecné právo, ochranu ktorému poskytuje
aj samotná Ústava Slovenskej republiky. Z pohľadu obsahu tohto vecného práva je iba vlastník veci

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
V zásade platí, že výkon akéhokoľvek subjektívneho práva vylučuje protiprávnosť. Na druhej strane ale
vlastník veci nie je pri výkone svojho vlastníckeho práva neobmedzený. Bezbrehosť výkonu vlastníckeho
práva by prakticky viedla k narušeniu spoločenských a tiež aj právnych vzťahov, a vo svojej podstate
by znamenala anarchiu. Právny poriadok preto na viacerých miestach (viď. citované ustanovenia)

zdôrazňuje, že výkon vlastníckeho práva nemôže byť absolútny. Znamená to, že vlastník veci nemá
iba práva, ale aj povinnosti. Spravidla sa v tejto súvislosti zvykne uvádzať, že právo jednej osoby
končí tam, kde začína právo inej osoby. Povinnosti vlastníka predstavujú obmedzenia vlastníckeho
práva. Predovšetkým ho nie je možné využiť na iný, než obvyklý účel, a tak, že týmto výkonom bude
vlastník smerovať primárne k spôsobeniu ujmy inej osobe. Výkon vlastníckeho práva je v takomto
prípade len zásterou pre inak protiprávny úkon – spôsobenie ujmy inej osobe. Takýto výkon vlastníckeho

práva je zjavným zneužitím práva, ktoré ako také nepožíva žiadnu právnu ochranu, a teda šikanózny
výkon (vlastníckeho) práva je a priori neprípustný. Vybočenie z rámca zákonných podmienok výkonu
(vlastníckeho) práva má za následok, že na inak zákonný výkon práva sa uplatňuje celý rad „sankcií“,
napr. povinnosť nahradiť škodu (§ 424 OZ), absolútna neplatnosť právneho úkonu (§ 39 OZ), procesná
sankcia (pokuta), ak k zneužitiu práva prostredníctvom procesných úkonov (čl. 5 Základných princípov

CSP). V neposlednom rade sa zjavné zneužitie práva môže premietnuť do procesného neúspechu
v spore. Takýto následok si spôsobil žalovaný svojim konaním aj v predmetnej veci.

21. Konanie žalovaného zjavne nasvedčuje tomu, že jeho primárny cieľ, ku ktorému položením
betónových kvádrov smeroval, nebol len a výlučne výkon jeho vlastníckeho práva. Žalovaný je

vlastníkom dotknutých pozemkov približne 10 rokov. Je si preto dobre vedomý toho, že jeho pozemky
sú aktívne využívané žalobcom pri jeho poľnohospodárskej činnosti. Keďže žalobca chronologicky
popísal skutkový stav, súd predpokladá, že obdobného konania sa žalovaný počas tejto doby nedopustil.
Medzi stranami sporu existujú dlhodobé nezhody týkajúce sa (ne)dohody o odplate za užívanie
predmetných pozemkov. Meritórnym rozhodnutím dal súd v roku 2023 obom stranám jasne najavo

právny stav, a síce že výška nájmu sa vzhľadom na využitie pozemkov pre poľnohospodárstvo určuje
podľa zákona č. 504/2003 Z. z. Nesúhlas s uvedeným právnym a pre strany predovšetkým záväzným
záverom dal žalovaný jasne najavo tým, že pár mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške
bezdôvodného obohatenia zaslal právnemu zástupcovi žalobcu návrh dohody, ktorá však bola pre
žalobcu nevýhodná, preto ju odmietol. Svoj nesúhlas žalovaný demonštroval aj podaním mimoriadneho

opravného prostriedku – dovolania. Následne došlo zo strany žalovaného k umiestneniu betónových
kvádrov. Uvedená chronológia z pohľadu súdu indikuje záver, že správanie žalovaného je reakciou na
prehratý súdny spor a tiež to, že žalobca dlhodobo odmieta podmienky, ktoré mu žalobca navrhuje,
a ktoré sú pre neho zjavne nevýhodné. Súd v správaní žalovaného vidí snahu pomstiť sa žalobcovi za
jeho neochotu pristúpiť k podmienkam žalovaného.

22. Súd nerozporuje záver, že žalovaný si môže svoj pozemok ohraničiť. Je však potrebné položiť si
otázku, k akému účelu má toto ohraničenie slúžiť. Výkon vlastníckeho práva má byť totiž proporcionálny
sledovanému cieľu predovšetkým za stavu, kedy môže byť výkonom práva dotknuté právo či dôležitý
záujem inej osoby. Žalovanému je veľmi dobre známe, že na jeho pozemkoch sa nachádza spevnený

povrch, po ktorom prechádza poľnohospodárska technika, resp. nákladné vozidlá. Žalobca tam nesadí
jahody ani nepasie dobytok, resp. nevykonáva tam žiadnu takú činnosť, pri ktorej by mu prejazd vozidiel
mal spôsobovať ujmu. V tom prípade by ohraničenie pozemkov spôsobom, ktorý takýto vjazd znemožní,
bolo na mieste. Na inkriminovaných pozemkoch je však dlhodobo vybudovaná spevnená prístupová
cesta, po ktorej na dennej báze prechádzajú vozidlá žalobcu. Ak mal žalovaný v úmysle vytýčiť si

pozemky, bolo jeho povinnosťou v zmysle § 3 ods. 1 OZ vytýčiť ich tak, aby tým nezasiahol do práv
a oprávnených záujmov žalobcu, ktorý pozemky dlhodobo užíva pre svoju poľnohospodársku činnosť.
Použitie betónových kvádrov, ktoré znemožňujú vjazd vozidiel, iba a výlučne na ohraničenie pozemku
súd považuje za absolútne disproporcionálne sledovanému cieľu. Pri vedomosti žalovaného o aktívnom
využívaní jeho pozemkov žalobcom ide z jeho strany o učebnicový príklad zjavného zneužitia práva

pre nekalý účel, t. j. poškodiť žalobcu. Hoci je takýto výkon vlastníckeho práva apriórne dovolený, za
takýchtookolnostíjeneprípustnýaakotakýnemôžepožívaťžiadnuprávnuochranu.Naopak,ochranuje
potrebnéposkytnúťprávamazáujmom,ktorésútakýmtonekalýmvýkonomprávaohrozenéčinarušené,
teda právam a záujmom žalobcu.23. Súd preto uzatvára, že žalobca v potrebnej miere osvedčil naliehavú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami. Žalovaný svojím právne neprípustným konaním reálne ohrozil chod činnosti

družstva, s najväčšou pravdepodobnosťou aj s následkami škody, ktorá žalobcovi vznikla, resp. vznikne
predovšetkým v dôsledku porušenia zmluvných povinností. Je totižto bežnou praxou prepravných
spoločností, že v rámci obchodných podmienok je obsiahnutá povinnosť objednávateľa prepravy
zabezpečiť spevnenú prístupovú cestu, čo v prípade nedodržania vedie k finančným konzekvenciám
a v konečnom dôsledku škode. Ak by súd na konanie žalovaného okamžite nereagoval, žalobcovi by

reálne hrozilo ochromenie činnosti, a to aj vzhľadom na „vyhrážky“ žalovaného o osadení kvádrov aj
na jeho ostatné pozemky v areáli. To by mohlo mať pre žalobcu až likvidačné následky. Neodkladnosť
úpravy pomerov žalobca osvedčil aj tým, že s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia nečakal,
ale konal prakticky okamžite, kedy bol pomerne rozsiahly návrh spolu s prílohami doručený súdu dňa
22.12.2023, teda dva dni po konaní žalovaného.

24. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, ktorého
znenie je uvedené vo výrokoch I. a II. tohto uznesenia. Žalovaný je povinný konať, resp. zdržať sa
konania spôsobom popísaným vo výrokoch I. a II. od momentu doručenia tohto uznesenia (§ 332 ods.
1 CSP). Súd záverom žalovanému prízvukuje, že takéto konanie je nielenže právne neprípustné, ale
nie je ani korektné z etického hľadiska. Nezhody medzi stranami sa vo vyspelej spoločnosti takýmto

spôsobom jednoducho neriešia.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
ich náhradu v rozsahu 100%, keďže mal absolútny úspech v spore. O výške náhrady rozhodne vyšší
súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia, a to v lehote 60 dní od právoplatnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Námestovo.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) a § 127 ods. 2 CSP

(uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).