Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-28Sa/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200361
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:3022200361.4

Uznesenie

SprávnysúdvBanskejBystricivkonanípredsudkyňouMgr.DenisouSlivovou,vprávnejvecižalobcu:A.
B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX,XXXXXC.,právnezastúpený:GHSLegal,s.r.o.,advokátska
kancelária, so sídlom Lazaretská 3/A, 811 09 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Daňový
úrad Trenčín, pobočka Partizánske, so sídlom Makarenkova 213/1, 958 01 Partizánske, o žalobe proti
inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.11.2022 v znení jej opravy zo dňa 08.03.2023 domáhal, aby správny
súd zakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu orgánu verejnej správy - vo vyrubovacom konaní

na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december
2015 u daňového subjektu D. B., naposledy bytom C. XXX, XXX XX, C., E. C., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, dátum úmrtia: XX.XX.XXXX, s A. B., trvale bytom C. XXX, XXX XX C., E. C., dátum
narodenia: XX.XX.XXXX (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení žalobcu) a v lehote 15 dní odo dňa
vyhlásenia tohto uznesenia je žalovaný povinný oznámiť správnemu súdu oznámenie o tom, že splnil
zákaz pokračovať v inom zásahu orgánu verejnej správy; a ďalej, aby správny súd určil, že iný zásah

orgánu verejnej správy — výzva zo dňa 27.09.2022, číslo: 102659246/2022, vykonaný žalovaným bol
skončeným/odznelým nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Zároveň si uplatnil náhradu trov
konania.
Skutkovo a právne vymedzil žalobu nasledovne: Otec žalobcu, pán D. B., bytom C. XXX, XXX XX C.,
E. C., podnikajúci pod obchodným menom Zetor Servis, s miestom podnikania C. XXX, XXX XX C.,
E. C., dátum úmrtia: XX.XX.XXXX (ďalej len „D. B.”) bol daňovým subjektom, voči ktorému žalovaný

začal daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015,
jún 2015 a december 2015 (ďalej len „Daňová kontrola” — na účely správnej žaloby proti inému
zásahu orgánu verejnej správy sa Daňovou kontrolou chápe konanie do času skončenia daňovej
kontroly tak ako to predpokladá príslušný právny predpis a „fáza” vyrubovacieho konania je ďalej len
„Vyrubovacie konanie”). V čase smrti pána D. B. bola Daňová kontrola vo fáze tzv. vyrubovacieho
konania. Do smrti pána D. B. nebolo vyrubovacie konanie právoplatne skončené, a teda pánovi

D. B. nebol vyrubený rozdiel dane — nemožno tak hovoriť o splatnej dani. Dedičské konanie po
pánovi D. B. nie je do dňa podania tejto správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy
právoplatne skončené a z dôvodu rozsahu dedičského konania nie je možné v dohľadnej dobe ani len
predpokladať právoplatné skončenie dedičského konania po poručiteľovi, pánovi D. B.. Po úmrtí pána
D. B. bol zo strany žalovaného žalobcovi doručený nasledujúci písomný úkon žalovaného - výzva zo dňa
27.09.2022, číslo: 102659246/2022 (ďalej len ,,Výzva“), ktorou žalovaný oznámil žalobcovi nasledujúce

skutočnosti: ,,...vyzýva, aby ste si na účely vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu D. B., C.XXX, XXX XX C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom 29.11.2021 zvolili spoločného zástupcu. Plnomocenstvo
doručte alebo udeľte do zápisnice správcovi dane v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. V
prípade, že výzve v určenej lehote nevyhoviete, v zmysle § 9 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. v

znení neskorších predpisov správca dane určí spoločného zástupcu rozhodnutím. Proti rozhodnutiu o
určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. Zároveň Vás upozorňujeme, že nesplnením
si povinnosti nepeňažnej povahy sa dopustíte správneho deliktu podľa 154 ods. 1 písm. j) zákona č.
563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa 155 ods. 1 písm.
e) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.”

Výzva, ktorá bola žalobcovi doručená malá nasledujúceho adresáta: „F. B., C. XXX, XXX XX C..”
ŽalobcovitakboladoručenáVýzva,ktorejadresátomnebol.Identifikačnéúdaježalobcuboliuvedenélen
pod podpisovou doložkou zamestnanca žalovaného nasledovne: „Doručuje sa: F. B., C. XXX, XXX XX
C.; A. B., C. XXX, XXX XX C..” Možno tak predpokladať, že Výzva, ktorej žalobca nebol adresátom, bola
doručenáajžalobcovi,avšaknevedel,zakéhodôvodu.Žalobcanevedelposúdiť,čijeVýzvaadresovaná
žalobcovi alebo nie, žalobca prostredníctvom svojho zástupcu predmetnú Výzvu (spolu s ďalšou výzvou,

ktorú žalovaný žalobcovi zaslal a ktorej adresátom žalobca taktiež nebol) zaslal žalovanému naspäť, a to
spolu so sprievodným listom s názvom: „Vrátenie obsahu poštových zásielok G. a G. zo dňa 31.10.2022
(ďalej len „Podanie”), v ktorom žalobca uviedol nasledovné: „ Vážený Daňový úrad Trenčín, doručili
ste mi poštové zásielky z Vašej pobočky Partizánske — číslo G. a G. obsahujúce výzvy, na ktorých
je ako adresát uvedená iná osoba, a nie ja. Preto Vám vraciam nasledovné originály listín, ktoré boli

obsahom ...” Žalobca nemá k Podaniu do dnešného dňa žiadnu odozvu zo strany žalovaného, a preto
žalobca objektívne nevie, aké následky má Výzva voči žalobcovi.
Žalobca v úvode žaloby uviedol, že správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy je
koncipovaná ako kombinovaná zásahová žaloba — obsahom tejto správnej žaloby proti inému zásahu
orgánu verejnej správy je ako tzv. negatórna žaloba podľa ust. § 255 ods. 1 SSP, ktorou napáda

Vyrubovacie konanie, špecifikované vo výzve, tak aj tzv. určovacia žaloba podľa ust. § 255 ods. 2
SSP, ktorou napadá Výzvu ako právny úkon, ktorý je nezákonný. K včasnosti žaloby žalobca uviedol,
že žalobu podal v lehote dvoch mesiacov odo dňa 18.10.2022, kedy sa doručením Výzvy dozvedel o
nezákonnom zásahu. Žalobca poukazujúc na definíciu nezákonného zásahu v § 3 ods. 1 písm. e) veta
pred bodkočiarkou SSP, podľa ktorého na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu

má iný zásahu orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, t. j. v súvislosti s ním neprebehlo žiadne
formalizované administratívne konanie, ktorého výsledkom by bolo rozhodnutie alebo opatrenie, ale
tento iný zásah má byť iba výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnení orgánu verejnej správy na
mieste samom, pričom predmetný zásah, aktívny úkon správneho orgánu musí byť zároveň spôsobilý
dotknúť sa priamo práv, právom chránených záujmov alebo povinností dotknutého subjektu; dotknutých

fyzických osôb alebo právnických osôb, uviedol, že pod pojem iný zásah reálne spadá veľké množstvo
faktických činností orgánov verejnej správy, ku ktorým sú zo zákona oprávnené. Ide o úkony všeobecné,
neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia, napriek tomu sú záväzné voči osobám, proti ktorým
smerujú, pričom tieto subjekty sú povinné na ich podklade niečo konať, zdržať sa nejakej činnosti alebo
strpieť istý úkon.

Žalobca mal za to, že Výzva nepochybne napĺňa skutkovú podstatu iného zásahu orgánu verejnej
správy, pred jej vydaním neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie, charakter výzvy je
výlučne faktický, ide o individuálny ad hoc úkon, ktorým žalovaný zo žalobcu „spravil“ daňový subjekt
bez relevantného podkladu a Výzva zasahuje do práv žalobcu, keďže ňou žalovaný utvoril pre žalobcu
povinnosti, ktoré sú spojené s Vyrubovacím konaním, ktorého daňovým subjektom žalobca nie je. Keďže

Výzva je už skončená, je dôvodné požadovať určenie nezákonnosti tejto Výzvy.
Žalobca ďalej poukázal na definíciu nezákonného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) veta za bodkočiarkou
SSP, podľa ktorej po iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri
výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Musí ísť pritom o takú kontrolu alebo
inšpekciu, ktorú vykonáva orgán verejnej správy v rámci výkonu zákonom zverenej pôsobnosti v oblasti

verejnej správy. Postupom pri výkone kontroly alebo inšpekcie sa rozumie vrchnostenské uplatňovanie
kontrolných a inšpekčných oprávnení orgánmi verejnej správy, ktoré majú rôzny dopad na subjektívne
práva týchto osôb, voči ktorých sú tieto smerované. Spoločným menovateľom oboch definičných
vymedzení iného zásahu orgánu verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby. Vyrubovacie konanie podľa Daňového

poriadku v predmetnej veci napĺňa definičný znak iného zásahu. Vyrubovacím konaním dochádza k
dotyku na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobcu. Žalobca mal za to, že
záujmom žalovaného je dokončiť vyrubovacie konanie bez opory v zákone (teda vyrubovacie konanie je
súborom faktických úkonov realizovaných mimo zákon) a žalobcovi vyrubiť rozdiel dane (a to aj napriektomu, že žalobca nie je daňovým subjektom). Žalovaný tak voči žalobcovi uplatňuje svoje vrchnostenské
postavenie kontrolného orgánu avšak v rozpore s procesným právom a základnými princípmi právneho
štátu.

Žalobca odôvodnil žalobu žalobnými bodmi:
- konanie žalovaného, teda iný zásah orgánu verejnej správy — žalovaného, vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci,
- iný zásah orgánu verejnej správy žalovaného je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov,

- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (a žalovaným),
ktoré malo za následok vydanie nezákonného aktu verejnej správy.
K namietanej vade, že iný zásah žalovaného vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
žalobca rozviedol, že Výzva bola žalobcovi doručená s poukazom na ust. § 9 ods. 10 Daňového
poriadku, teda žalovaný ako správca dane považuje žalobcu za daňový subjekt, ktorý zjavne vystupuje
spoločne v rovnakej veci s inou osobou. Žalobca namietal, že v rámci Daňovej kontroly (a teda ani

v rámci Vyrubovacieho konania) nie je v postavení daňového subjektu a ani sa neaplikuje procesné
nástupníctvo. Žalobca nie je vo vzťahu k Daňovej kontrole a ani vo vzťahu k Vyrubovaciemu konaniu
daňovým subjektom;
- Žalobca neurobil spoločné podanie so žiadnym iným daňovým subjektom;
- Žalobca nevystupuje s nikým spoločne v rovnakej veci;

- Žalobca nie je spoluvlastníkom veci, ktorá je predmetom zdanenia.
Žalobca nenapĺňa ani jeden definičný bod, ktorý upravuje ust. § 9 ods. 10 Daňového poriadku. Výzva
je tak skutkovo a právne nesprávna, obsahovo prázdna a voči žalobcovi nezákonná. Daňové kontrola
nezačala voči nemu ale pánovi D. B.. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že žalobca je domnelým dedičom
pána D. B., a teda automaticky preberá práva a povinnosti daňového subjektu- D. B. a je potrebné

s ním v rámci Daňovej kontroly a Vyrubovacieho konania konať- tak žalobca ten postup považuje
za nezákonný. Daňový poriadok neupravuje procesný postup v prípade, ak daňový subjekt počas
neukončeného vyrubovacieho konania zomrie. Ust. § 55 ods. 14 Daňového poriadku, podľa ktorého
povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty
nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť daň za právnickú osobu, ktorá zanikla

s právnym zástupcom, prechádza na tohto nástupcu; nie je voči žalobcovi aplikovateľné, keďže:
- pánovi D. B. nebola právoplatne uložená povinnosť zaplatiť daň, ktorá by mu vznikla pred jeho smrťou
— nejedná sa tak o splatnú daň. Uvedené potvrdzuje aj Výzva, z ktorej je zrejmé, že daňové konanie
nie je právoplatne skončené a je vo fáze tzv. „vyrubovacieho konania”. Podmienka povinnosti zaplatiť
daň (teda podmienka splatnosti dane) nie je naplnená;

- Žalobca nie je právoplatným dedičom po pánovi D. B.. Dedičské konanie po poručiteľovi nie je do
dnešného dňa skončené, a teda nie je zrejmé, kto bude dedičom a v akej výške ten-ktorý dedič
nadobudne dedičstvo. Predmetná podmienka tak nie je naplnená.
Žalobca mal za to, že Daňový poriadok neupravuje procesnú situáciu procesného nástupníctva
domnelého dediča / dediča v prípade, ak daňový subjekt v rámci vyrubovacieho konania zomrie.

Žalovaný ako správca dane nie je oprávnený ísť nad rámec zákonného znenia (znenia Daňového
poriadku) a sám si vytvárať právnu normu. V prípade, ak tak žalovaný koná, koná nad rámec čl. 2 ods.
2 Ústavy SR a v rozpore s Daňovým poriadkom. Žalobca mal zároveň za to, že vo vzťahu ku konaniu
podľa Daňového poriadku nie je možné aplikovať princípy tzv. univerzálnej sukcesie, ktorá je upravená v
zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky

zákonník”). Univerzálna sukcesia predstavuje súkromnoprávny inštitút, ktorá nemá žiadnu relevanciu
k verejnoprávnym konaniam. V prípade, ak zákonodarca chcel nastaviť „procesné nástupníctvo” vo
vzťahu k verejnoprávnej norme, táto skutočnosť musí byť výslovne uvedená (ako je to napríklad v
CSP). Ak tak zákonodarca nevykonal, nemožno sa dovolávať univerzálnej sukcesie. Teda žalovaný
nemôže existenciu Výzvy odvodzovať ani od univerzálnej sukcesie. Žalobca mal za to, že Výzva je

nezákonná, keďže žalovaný nemal žiadne splnomocňujúce oprávnenie k tomu, aby vytvoril procesné
nástupníctvo a v príslušných daňových kontrolách pokračoval s domnelými dedičmi. Žalovaný mal vo
vzťahu k Vyrubovaciemu konaniu postupovať v súlade s § 62 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku a
predmetné Vyrubovacie konanie zastaviť z dôvodu, že odpadol dôvod daňového konania.
Žalobca ďalej namietal, že žalovaný prekročil svoje oprávnenie, keď zaslal žiadosť príslušnému notárovi,

aby žalovanému oznámil okruh domnelých dedičov.
Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nedostatočne odôvodnil Výzvu, prečo ju vydal, a prečo bol
adresátom Výzvy práve žalobca. Z Výzvy nie je ani zrejme, v akom stave Vyrubovacieho konania
predmetné konanie je.K námietke, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (a
žalovaným), ktoré malo za následok vydanie nezákonného aktu verejnej správy, žalovaný uviedol, že zo
strany žalovaného došlo k porušeniu § 3 Daňového poriadku. V prípade, ak Daňový poriadok neupravuie

tzv. procesné nástupníctvo domnelých dedičov, bolo povinnosťou žalovaného daňové konanie zastaviť
a nie „umelo” a zjavne nezákonne vytvárať právnu normu o právnom nástupníctve a zo žalobcu spraviť
daňový subjekt. Uvedeným konaním žalovaného je nepochybne porušený princíp právnej istoty, keďže
žalovaný konal v rozpore s platným právnym predpisom.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.01.2023 k tvrdeniu žalobcu, že do smrti pána D. B. nebolo
vyrubovacie konanie právoplatne skončené, a teda pánovi D. B. nebol vyrubený rozdiel dane - nemožno
tak hovoriť o splatnej dani, poukázal na to, že podľa § 55 ods. 14 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „daňový poriadok“) povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza
na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Dedič nie je univerzálnym

právnym nástupcom práv a povinností daňového subjektu, ktorý zomrel, v súlade s daňovým poriadkom
prechádza na neho len povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, a to do
výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní v nadväznosti na právnu úpravu dedenia
podľa Občianskeho zákonníka v platnom znení. Na dediča neprechádzajú práva a povinnosti daňového
subjektu podľa daňovo právnych predpisov, povinnosti dediča musia byť stanovené zákonom (napr. na

podanie daňového priznania a pod.). Ustanovenie § 55 ods. 14 daňového poriadku je potrebné vykladať
extenzívne, t. j. pod pojmom „povinnosť zaplatiť daň“ je potrebné rozumieť povinnosť zaplatiť daň v
správnej výške, t. j. ako mala byť zaplatená alebo vyrubená v zmysle právnych predpisov daňovým
subjektom, ktorý zomrel, teda bez ohľadu na skutočnosť, či bola daň vyrubená alebo bola vyrubená
v nesprávnej výške pred smrťou daňového subjektu. Na dediča prechádzajú povinnosti zomrelého

zaplatiť daň, aj keď daň nebola vyrubená právoplatným rozhodnutím. V súvislosti žalobcom uvádzaným
„tzv. procesným nástupníctvom domnelých dedičov“ žalovaný uviedol, že daňový poriadok upravuje
prechod povinnosti zaplatiť daň jedine v ustanovení § 55 ods. 14 daňového poriadku. Aj pri vyššie
uvedenom extenzívnom výklade musí byť zrejmé, že táto povinnosť musela existovať pred smrťou
daňového subjektu. Daňový poriadok neupravuje právne nástupníctvo ani bližšie neupravuje práva

a povinnosti právnych nástupcov fyzickej osoby, ktorá zomrela alebo právnickej osoby, ktorá zanikla
bez likvidácie. Úmrtie daňového subjektu nie je podľa daňového poriadku ani iných daňovo právnych
predpisov dôvodom pre zánik povinnosti zaplatiť daň alebo pre zánik daňového nedoplatku a nie je
dôvodom na zastavenie daňového konania. V prípade úmrtia daňového subjektu je preto potrebné
vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka v platnom znení. U fyzickej osoby k

právnemu nástupníctvu dochádza smrťou poručiteľa, pričom na dediča prechádzajú zásadne všetky
práva a povinnosti poručiteľa (neprechádzajú iba tie, ktoré smrťou zanikajú alebo prechádzajú na ďalšie
subjekty inak, než podľa dedičského práva). To znamená, že predmetom dedičského nástupníctva
sú nielen práva, ale aj povinnosti, t. j. aj poručiteľove dlhy. Právna úprava dedenia vychádza zo
zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho

právneho predchodcu v plnom rozsahu, pokiaľ nezanikli jeho smrťou alebo pri ktorých nie je upravený
osobitný systém právneho nástupníctva. Poručiteľovými dlhmi, ktoré v zmysle § 470 Občianskeho
zákonníka v platnom znení prechádzajú na dedičov sú nielen povinnosti (záväzky), ktoré sa zakladajú
na dôvode, ktorý nastal ešte za života poručiteľa, ale i povinnosti (záväzky), ktoré majú pôvod v právnom
úkone, v protiprávnom úkone alebo inej právnej skutočnosti, z ktorých by mal plniť (svojmu veriteľovi

alebo inej oprávnenej osobe) poručiteľ, keby tomu nezabránila jeho smrť. Okolnosť, kedy na základe
takejpovinnostivznikloveriteľovi(inejoprávnenejosobe)právonaplnenie,niejepodstatná.Rovnakonie
je rozhodujúce, či sú povinnosti (záväzky) poručiteľa a ich rozsah známe dedičom v dobe nadobudnutia
dedičstva alebo vyjdú najavo neskôr (Krajský súd Žilina 27.6.2012 sp. zn. 6Co/356/2011).
Vo vyššie uvedenej právnej veci na základe podaných daňových priznaní daňovým subjektom bola

vyrubená daň za konkrétne zdaňovacie obdobie, v konkrétnej výške. Za uvedené zdaňovacie obdobie
bola vykonaná daňová kontrola, výsledkom ktorej bolo zistenie konkrétneho rozdielu. Daň je podľa §
68 ods. 4 daňového poriadku vyrubená podaným daňový priznaním vrátane dodatočného daňového
priznania, rozhodnutím správcu dane alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové
priznanie. Príslušné hmotnoprávne predpisy upravujúce jednotlivé druhy daní ustanovujú povinnosť

podať daňové priznanie, zdaňovacie obdobie a lehotu na podanie daňového priznania. Daňový subjekt
je povinný podať daňové priznanie, sám si daň vypočítať v správnej výške a zaplatiť v lehote na podanie
daňového priznania. Správca dane je oprávnený vykonať daňovú kontrolu na zistenie alebo preverenie
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, t. j. na zistenie a preverenie skutočností uvedenýchdaňovým subjektom v podanom daňovom priznaní. V prípade, ak sa daňovou kontrolou zistí rozdiel
dane alebo v sume nároku podľa osobitných predpisov, ex offo (§ 68 ods. 1 daňového poriadku) začína
vyrubovacie konanie. Oznámenie o začatí vyrubovacieho konania sa účastníkom konania nedoručuje.

Výsledkom vyrubovacieho konania je síce rozhodnutie, ktorým sa vyrubuje rozdiel dane, ktorým je daň
vyrubená, avšak uvedené je potrebné chápať ako daň, ktorú mal priznať a zaplatiť daňový subjekt,
ktorý zomrel, a to v lehote na podanie daňového priznania. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o
povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou daňového subjektu a ktorá prechádza na dedičov.
Prechod povinnosti zaplatiť daň zistenú daňovou kontrolou možno po smrti daňového subjektu procesne

realizovať len vo vyrubovacom konaní s dedičmi daňového subjektu.
Úmrtie daňového subjektu nie je dôvodom na prerušenie daňovej kontroly, preto správca dane v danom
prípadepokračovalvkontroleasúmyslomkonaťsospoločnýmzástupcomdedičovzistenýchnazáklade
potvrdenia notára (§ 9 ods. 10 daňového poriadku). Správca dane oznámi príslušnému notárovi, že
bola začatá daňová kontrola s daňovým subjektom, ktorý zomrel a rovnako oznámi notárovi aj výsledok
daňovej kontroly po jej skončení (pohľadávky, záväzky). Vzhľadom na dobu a možnú komplikovanosť

dedičského konania, ďalší postup správcu dane vo vyrubovacom konaní závisí od súčinnosti s dedičmi
a notárom, resp. súdom, ktorý vedie dedičské konanie.
Žalovaný dal do pozornosti, že ak bude potrebné pre účely dedičského konania vydať rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní ešte pred skončením dedičského konania, správca dane vydá rozhodnutie,
v ktorom vo výroku uvedie všetkých dedičov po zomrelom daňovom subjekte. Ak rozhodnutím bude

uložená povinnosť na peňažné plnenie (zaplatenie dane, rozdielu dane, rozdielu v sume), správca
dane vo výroku rozhodnutia zaviaže všetkých dedičov na plnenie spoločne a nerozdielne. V tomto
prípade, tak ako je nižšie uvedené, notár JUDr. Ing. Andrejom Slezákom správcovi dane stanovil
domnelý (predbežný) okruh dedičov. Dedičia boli ku dňu 08.12.2022 podľa § 463 až 467 Občianskeho
zákonníka v platnom znení poučení o práve dedičstvo odmietnuť. Domnelí dedičia dedičstvo neodmietli

a stali sa dedičmi (písomnosť č. 6D/270/2021 Dnot 553/2021 zo dňa 08.12.2022 – príloha č. 15.) V
prípade ak správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní po skončení dedičského konania,
rozhodnutie bude obsahovať okrem označenia resp. uvedenia všetkých dedičov aj konkrétnu sumu
vyrubenej dane alebo rozdielu dane alebo rozdielu v sume pripadajúcu na každého dediča podľa pomeru
toho, čo z dedičstva nadobudol, k celému dedičstvu. T. j. výrok rozhodnutia bude obsahovať vyrubenú

daň alebo rozdiel dane alebo rozdiel v sume podľa osobitných predpisov za príslušné zdaňovacie
obdobie daňového subjektu, ktorý zomrel (identifikácia daňového subjektu v čase úmrtia podľa § 63
ods. 3 písm. c) daňového poriadku), identifikáciu všetkých dedičov a časť vyrubenej dane, rozdielu
dane alebo rozdielu v sume pripadajúcej na každého dediča podľa pomeru na zdedenom majetku na
základe právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní. Nakoľko sa jedná o jedno daňové konanie s

viacerými účastníkmi konania, sú títo povinní mať ustanoveného spoločného zástupcu v zmysle § 9 ods.
10 daňového poriadku na účely správy daní. Rozhodnutie sa doručí spoločnému zástupcovi v takom
počte rovnopisov, koľko je účastníkov konania. Nositeľmi práv a povinností sú jednotliví dedičia, nie
spoločný zástupca.
Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február – december 2015 bola

ukončená dňa 17.03.2021 doručením Protokolu č. 100344343/2021 zo dňa 25.02.2021 a Protokolu č.
100344360/2021 zo dňa 25.02.2021 (zdaňovacie obdobia marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december
2015). Súčasťou Protokolu č. 100344360/2021 zo dňa 25.02.2021 bola aj výzva na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole. Dňa 18.03.2021 začalo vyrubovacie konanie. Na základe výsledkov
vyrubovacieho konania boli vydané rozhodnutia, ktoré správca doručoval splnomocnenému zástupcovi

H. I., expedované dňa 28.10.2021. Dňa 15.11.2021, teda v čase po odoslaní rozhodnutí, došlo k zmene v
osobe splnomocneného zástupcu, rozhodnutia sa vrátili neprevzaté dňa 22.11.2021. Novým zástupcom
sa stala komanditná spoločnosť B.R.M. TAX k.s., preto správca dane doručoval rozhodnutia tomuto
zástupcovi, expedované 19.11.2021. Plná moc zaniká dňom úmrtia splnomocniteľa. Vzhľadom na to, že
dňa 29.11.2021 daňový subjekt D. B. zomrel, rozhodnutia sa stali nedoručiteľné a z uvedeného dôvodu

vyrubovaciekonanieneboloešteukončené.Súčasnesvyrubovacímkonanímnadanizpridanejhodnoty
za zdaňovacie obdobia roku 2015 prebieha vyrubovacie konanie na dani z príjmov fyzickej osoby za rok
2015. Žalovaný opätovne dal do pozornosti, že úmrtie daňového subjektu nie je dôvodom na prerušenie
daňového konania, a teda správca dane pokračuje vo vyrubovacom konaní.
V súvislosti s vyrubovacím konaním na dani z pridanej hodnoty bola zaslaná výzva č. 102659246/2022

zo dňa 27.09.2022, dvom adresátom, tak, ako bolo vo výzve uvedené. Žalobca ale originály týchto
písomností vrátil správcovi dane s tým, že ide o zásielky, na ktorých je ako adresát uvedená iná osoba.
Je pravdou, že v adresnom pásme bol uvedený iba jeden z dedičov, výzva však bola zaslaná obom
dedičom, čo je vo výzve uvedené v časti „Doručuje sa“ a výzva obom dedičom aj bola doručená.Žalovaný nezdieľa názor žalobcu, že vydaním výzvy správca dane prekročil svoje právomoci a že táto
výzva je nezákonná. Vyrubovacie konanie začalo dňa 18.03.2021, nasledujúci deň po dni doručenia
protokolu s výzvou, teda v súlade s § 68 ods. 1 daňového poriadku. V zmysle ustanovenia § 59 ods.

3 daňového poriadku práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu prešla z dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného
predpisu záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie
za daňového dlžníka. Notár JUDr. Ing. Andrej Slezák poverený vo veci prejednania dedičstva po
poručiteľovi D. B. (Poverenie vydané Okresným súdom Bánovce nad Bebravou dňa 16.12.2021 sp. zn.

6D/270/2021-5) na základe výzvy správcu dane listom zo dňa 02.05.2022 oznámil správcovi dane, že
bol stanovený domnelý (predbežný) okruh dedičov, kde v prvej zákonnej dedičskej skupine pripadajú do
úvahy dedičia poručiteľa: F. B., C. B., bytom C. XXX – syn poručiteľa a A. B., C. B., bytom C. XXX –
syn poručiteľa. Keďže domnelí dedičia sú dvaja, vo vyrubovacom konaní by mal správca dane konať so
spoločným zástupcom týchto dedičov určeným podľa § 9 ods. 10 daňového poriadku.
V zmysle ustanovenia § 9 ods. 10 daňového poriadku ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné

podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je
predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia
ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty.
Proti rozhodnutiu o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie. Keďže dedičia F. B. a A.
B. sa stali účastníkmi vyrubovacieho konania, teda vystupujú spoločne v rovnakej veci, sú v zmysle

ustanovenia § 9 ods. 10 daňového poriadku povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy
daní. Z uvedeného dôvodu správca dane domnelým dedičom zaslal Výzvu č. 102659246/2022 zo dňa
27.09.2022, ktorou týchto dedičov vyzval, aby si v zmysle ustanovenia § 9 ods. 10 daňového poriadku
na účely vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu D. B., C. XXX, XXX
XX C., zomrelom dňa 29.11.2021 zvolili spoločného zástupcu. Výzva bola doručená obom dedičom.

V danom prípade správca dane vedie vyrubovacie konanie samostatne pre každé zo zdaňovacích
období, za ktoré boli zistené v daňovej kontrole rozdiely oproti vyrubenej dani daňovým priznaním.
Nakoľko sa jedná o jedno daňové konanie s viacerými účastníkmi konania (dedičmi) v jednej veci – vo
veci vyrubenia dane za jedno zdaňovacie obdobie na príslušnej dani, sú títo povinní mať ustanoveného
spoločného zástupcu v zmysle § 9 ods. 10 daňového poriadku na účely tohto vyrubovacieho konania.

Nositeľmi práv a povinností sú jednotliví dedičia, avšak správca dane procesne koná so spoločným
zástupcom. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane nemá alebo nemusí mať vedomosť o dedičoch,
ktorí neodmietli dedičstvo, je potrebné najskôr zistiť dedičov po zomrelom daňovom subjekte a v prípade
viacerých dedičov je potrebné zvoliť alebo určiť spoločného zástupcu.
Správca dane v prípade úmrtia daňového subjektu oznamuje príslušnému notárovi pohľadávky ako aj

záväzkyvdedičskomkonaníarovnakooznamuje,žebolazačatádaňovákontrolasdaňovýmsubjektom,
ktorý zomrel ako aj výsledok daňovej kontroly po jej skončení (pohľadávky, záväzky). Správca dane
vychádza aj z toho, že dedičia by mali vedieť, či daňový subjekt, ktorý zomrel, mal pohľadávky alebo
záväzky voči správcovi dane a notár by mal mať vedomosť o prebiehajúcej daňovej kontrole, resp.
vyrubovacom konaní. Ďalší postup správcu dane vo vyrubovacom konaní bude závisieť od okolností

konkrétneho prípadu.
Zaslanie výzvy na zvolenie spoločného zástupcu alebo určenie zástupcu správcom dane nepredstavuje
nezákonnýpostupalebonezákonnýzásahdoprávúčastníkakonania.Správcadanevykonávaprocesné
úkony voči spoločnému zástupcovi (najmä doručovanie písomností), avšak práva účastníkov konania
zostávajú zachované a títo môžu konať buď prostredníctvom spoločného zástupcu alebo samostatne.

Daňový poriadok neupravuje zastavenie daňového konania v prípade úmrtia daňového subjektu, ktorý
má dedičov. Vo vyrubovacom konaní majú účastníci daňového konania alebo ich spoločný zástupca
rovnaké práva ako daňový subjekt (napr. právo nazerať do spisu daňového subjektu, právo predložiť
alebo zúčastňovať sa prerokovania pripomienok a dôkazov k protokolu, podať žiadosť o predĺženie
lehoty v odôvodnených prípadoch).

V súvislosti s právnym posúdením predmetnej žaloby žalovaný uviedol, že podľa § 3 ods. l písm. e)
zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) na účely tohto zákona sa rozumie iným
zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy,
ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej
osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo

inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy
nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej,procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach
účastníka konania.
Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že v danej veci výzva na zvolenie

spoločného zástupcu na účely vyrubovacieho konania nasledujúceho po daňovej kontroly dane z
príjmov fyzickej osoby resp. aj dani z pridanej hodnoty má charakter práve takéhoto opatrenia orgánu
verejnej správy procesnej povahy, a preto je možné ju považovať za opatrenie orgánu verejnej správy
spadajúcich pod negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov (§ 7 písm. e) SSP).

3. Žalobca v replike zo dňa 08.03.2023 nesúhlasil s výkladom ust. § 55 ods. 14 daňového poriadku.
Extenzívnyvýkladnormydaňovéhoprávajevrozporesustálenousúdnoupraxou.Verejnoprávnunormu
je potrebné vykladať reštriktívne. Žalovaný na jednej strane priznáva, že na dediča neprechádzajú
práva a povinnosti daňového subjektu podľa daňovo právnych prepisov, ale následne si extenzívne
vyloží, dokonca dotvorí právnu normu daňového pravá tak, aby k prechodu došlo. Žalovaný taktiež
potvrdil to, že Daňový poriadok neupravuje procesné nástupníctvo. Žalobca nikdy nenamietal, že dlhy

poručiteľa prechádzajú na dedičov, namietal, že nejestvuje zákonný podklad k tomu, aby bol žalobca
procesným nasledovníkom vo Vyrubovacom konaní. Žalobca nemá vedomosť, že by pánovi D. B. bola
vyrubená daň právoplatným rozhodnutím a voči žalobcovi nebolo vydané právoplatné rozhodnutie,
ktorým by bola vyrubená daň. Žalobca poukázal na konštitutívne účinky rozhodnutia o vyrubení dane.
Žalobca považoval za nesprávne aj účelovo tvrdenie žalovaného, že správca dane oznámi príslušnému

notárovi, že bola začatá daňová kontrola s daňovým subjektom, ktorý zomrel a rovnako oznámi notárovi
aj výsledok daňovej kontroly po jej skončení (pohľadávky, záväzky). Žalovaný pokračuje v zjavne
nesprávnom chápaní zásad dedičského konania. Žalobca sa prípadným dedičom po poručiteľovi stane
až právoplatným rozhodnutím, ktorým sa skončí dedičské konanie. Tvrdenie o tom, že, že domnelí
dedičia dedičstvo neodmietli a stali sa dedičmi, je nesprávne a zavádzajúce. Žiaden právny predpis

neupravuje možnosť vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní pred skončením dedičského konania
alebo možnosť vydania rozhodnutia vo vyrubovacom konaní po skončení dedičského konania. Takýto
systém narúša právnu istotu a legitímne očakávania žalobcu a všeobecne účastníkov konania, keďže
by bolo výlučne na posúdení správcu dane bez akéhokoľvek zákonného podkladu, akú verziu si vyberie
výlučne za účelom nezákonného vyrubu dane.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 17.08.2023 k námietke žalobcu, že na viacerých miestach explicitne
priznáva, že vykladá právnu normu extenzívne, uviedol, a že v prípade pochybností je právnu normu
potrebné vykladať v prospech realizácie Ústavou garantovaných práv, uviedol, že postup správcu dane v
konkrétnom prípade je v súlade s ustálenou praxou finančných orgánov a teda aj v súlade so základnými

zásadami správy daní uvedenými v ustanoveniach § 3 ods. 1, 7 a 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „daňový poriadok“), t. j. pri správe daní postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov, v danom prípade aj žalobcu a iných osôb.

Knámietkamohľadomprávnehonástupníctva,vsúvislostisožalobcomnamietanýmdotváranímprávnej
normy v neprospech žalobcu, nesprávnej aplikácii a výkladu právnej normy, či univerzálnej sukcesie,
žalovaný dáva opakovane do pozornosti, že podľa § 55 ods. 14 daňového poriadku povinnosť zaplatiť
daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého
majetku v dedičskom konaní.

V danom prípade podstatou právnej veci je oprávnenosť zaslania spornej výzvy domnelým dedičom,
t. j. žalobcovi a následnom pokračovaní vo vyrubovacom konaní. Úmrtie daňového subjektu nie je
dôvodom na prerušenie daňovej kontroly, preto správca dane v danom prípade pokračoval v kontrole a
s úmyslom konať so spoločným zástupcom dedičov zistených na základe potvrdenia notára (§ 9 ods.
10 daňového poriadku). Správca dane oznámi príslušnému notárovi, že bola začatá daňová kontrola s

daňovýmsubjektom,ktorýzomrelarovnakooznáminotároviajvýsledokdaňovejkontrolypojejskončení
(pohľadávky, záväzky).

5. Na pojednávaní dňa 19.12.2023 sa zúčastnili právny zástupca žalobca a poverená zamestnankyňa
žalovaného. Právny zástupca žalobcu trval na tom, že podaná žaloba prestavuje druh žaloby - žalobu

proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Poukázal na to, že jednotlivé právne normy, ktoré ukladajú
povinnosť, je potrebné vykladať reštriktívnym spôsobom, čiže presne naopak, ako to bolo prezentované
v podaniach žalovaného. Vydanie výzvy na určenie spoločného zástupcu pri aplikácii § 9 ods. 10
daňového poriadku bolo nezákonné vychádzajúc z nesprávnej interpretácie § 55 ods. 4 daňovéhoporiadku. Žalobca vyslovil názor, že ak by chcel pokračovať správca dane s právnym nástupcom, tak
právny nástupca by tam musel byť. Tým že nie je ukončené dedičské konanie, nie je zadefinovaná
osoba, ktorá je právnym nástupcom v zmysle daňového poriadku. Aplikujú sa tu inštitúty súkromného

práva o prechode práv atď., ale reálne procesne je správca dane viazaný daňovým poriadkom. Daňový
poriadok nerieši túto otázku a v prípade, ak dôjde k zániku subjektu bez právneho nástupcu, je tam
obligatórnosť daňového poriadku, kedy správca dane konanie zastaví.
Poverená zamestnankyňa žalovaného zotrvala na písomných vyjadreniach. Predmetnú výzvu
žalovaného na zvolenie spoločného zástupcu alebo určenie zástupcu správcom dane č.

102659246/2022 zo dňa 27.09.2022 nepovažovala za nezákonnú a nepovažovala ju taktiež ani za
iný zásah orgánu verejnej správy. Ohľadom právneho nástupníctva poukázala na ust. § 55 ods. 14
Daňového poriadku. Akcentovala, že úmrtie fyzickej osoby nie je dôvodom na zastavenie konania.

6. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal na
nariadenom pojednávaní za aplikácie ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015

Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) a po preskúmaní postupu
žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a túto zamietol za aplikácie ust. § 261
SSP.

7. Zo všeobecného ustanovenia § 135 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého na rozhodnutie správneho súdu

je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy, je v § 135 ods. 2 SSP stanovená výnimka vzťahujúca sa aj na
prejednávanú vec. V prípade osobitných konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy
nejde o typické preskúmacie konanie, keďže cieľom konania proti inému zásahu je posilnenie ochrany
fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí

orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti týmto osobám. Aj keď konanie pred
správnym súdom nemá mať povahu nachádzacieho konania, tento predpoklad nie úplne platí v prípade
žalôb proti inému zásahu orgánu verejnej správy (obdobne aj v prípade žalôb proti nečinnosti). V konaní
o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa správny súd chtiac nechtiac ocitá v postavení
nachádzacieho súdu (práve s odkazom na § 135 ods. 2 SSP) a musí reflektovať prípadnú zmenu

skutkových okolností prejednávanej veci, a to až do momentu meritórneho rozhodnutia. Zákonnosť
zásahu však správny súd posudzuje podľa právneho stavu v čase, keď k zásahu došlo, resp. keď zásah
trval.

8. Podľa § 493e SSP, prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté

a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

9. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

10. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

11. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

12. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju

zamietne.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri
plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnostifyzickejosobyaprávnickejosobypriamodotknuté;inýmzásahomjeajpostuporgánuverejnej

správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.14. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 27.09.2022 (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní
sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

16. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

17. Podľa § 9 ods. 8 Daňového poriadku zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje,
aby správca dane vykonával úkony v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo
aby správca dane vyzval daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný
výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane je povinný o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového

subjektu.

18. Podľa § 9 ods. 10 Daňového poriadku ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie
alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom
zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu,

určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty. Proti rozhodnutiu
o určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie.

19. Primárnou otázkou, ktorej zodpovedanie správnemu súdu prináležalo, bolo posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky stanovené v ust. § 252 ods. 1, resp. aj ods. 2 a nasl. SSP v nadväznosti na citované

ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) SSP pre poskytnutie ochrany tvrdených dotknutých práv žalobcu
prostredníctvom procesného inštitútu žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

20. V ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa vymedzuje iný zásah orgánu verejnej správy, a to všeobecne
a v časti za bodkočiarkou doplnkovo. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup

vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Doplnková definícia iného zásahu nadväzuje na
doterajšiu judikatúru správnych súdov a v záujme jednoznačnosti explicitne stanovuje, že pod iným
zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo inšpekcie
podľa osobitého predpisu. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu
verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej

a právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou
s unesením aktívnej žalobnej legitimácie (§ 254 SSP).

21. Vyššie citované zákonné ustanovenie teda obsahuje veľmi všeobecné a široko koncipované
vymedzenie pojmu „iný zásah orgánu verejnej správy“. Presná definícia objektívne nie je možná, pretože

pod pojem zásah spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú oprávnené
rôznymi zákonmi. Z ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP je však zrejmé, že ide o úkony neformálne, faktické,
pre ktoré môžu, ale nemusia byť stanovené pravidlá. V zásade ide o úkony, ktoré nie sú učinené formou
rozhodnutia alebo opatrenia, ale aj napriek tomu sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú a tie sú
povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť.

22. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) SSP obsahuje vymedzenie pojmu opatrenie orgánu verejnej správy,
keď ide o správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie),
ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého
účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb

dotknuté.

23. Účelom iného zásahu orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) vety pred bodkočiarkou
Správneho súdneho poriadku ako jednej z foriem činností verejnej správy je bezprostredne reagovať navzniknutú situáciu, ide o výsledok okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste
samom (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžk/1/2020 30. 9. 2020, bod 14). Táto bezprostrednosť z povahy veci
znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením.

24. Žalobca podal, ako sám uviedol, kombinovanú žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy-
negatórnu zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP - v tomto prípade žalobca vymedzil ako iný zásah
orgánu verejnej správy, ktorý napáda, vyrubovacie konanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu D. B., zomrelom

XX.XX.XXXX - ako aj určovaciu zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP - v tomto prípade žalobca
vymedzil ako iný zásah orgánu verenej správny, ktorý napáda, výzvu žalovaného č. 102659246/2022
zo dňa 27.09.2022, ktorou žalovaný vyzval F. B. ako aj podľa rozdeľovníka A. B., aby si na účely
vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún
2015 a december 2015 u daňového subjektu D. B., zomrelom XX.XX.XXXX zvolili spoločného zástupcu.

25. Otázku včasnosti podania žaloby správny súd vyhodnotil v nadväznosti na žalobcom vymedzený
zásah orgánu verejnej správy, ktorá bola doručená sudu elektronický dňa 22.11.2021, t.j. v lehote 2
mesiacov od doručenia Výzvy zo dňa 27.09.2021, žalobcovi dňa 18.10.2021. Zároveň podľa správneho
súdu sa vtedy žalobca dozvedel aj o vyrubovacom konaní, ktoré považoval žalobca za neukončený iný
zásah orgánu verejnej správy. Správny súd podotýka, že otázka priebehu konania, resp. úkonov vo veci

a ich obsahu (Výzvy), teda aj skutkových zistení nebola v predmetnej veci sporná, a preto správny
súd vychádzal zo skutkového vymedzenia veci tak, ako je uvedená v úvodnej časti žaloby zo zhodných
tvrdení účastníkov konania.

26. V prvom rade správny súd vychádzal z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej žaloba proti inému

zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP nemôže byť považovaná za náhradu
správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, t.j. žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súdny poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje
v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi
odlišné procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden

žalobný typ, vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom
zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým
žalobným typom zodpovedajú v Správnom súdnom poriadku relatívne samostatné procesné úpravy,
ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej
a pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu súd zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri

koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si
bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne obtiažne viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby
bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných
úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy.

27. V tomto smere je nutné venovať náležitú pozornosť záverom vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 596/2022- 29 zo dňa 07.02.2023, v ktorom vyslovil porušenie základného práva na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, konkretizovaným vo výroku nálezu, a v ktorom vyššia súdna autorita uviedla: „Na základe
uvedených východísk a za účinného právneho stavu podľa názoru ústavného súdu platí, že ak možno

ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť viacerými typmi konaní v správnom súdnictve, voľba
konkrétneho z nich je vecou procesnej autonómie žalobcu. V prípade konkurencie žalobných typov je
výber druhu správnej žaloby, ktorou sa uplatňuje ochrana subjektívnych práv, zverený do dispozičnej
sféry žalobcu.

28. Najvyšší správny súd SR taktiež v uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/1/2022 zo dňa 29.03.2023
zhodne venoval náležitú pozornosť nutnosti jednoznačného ustálenia predmetu konania vzhľadom na
následné správne obsadenie správneho súdu, keď v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vyslovil:
„Z postupujúceho uznesenia sp. zn. 7 Ssk 33/2022 vyplýva, že trojčlenný senát považoval ustálenie
povahy preskúmavaného aktu (iný zásah alebo opatrenie) za podstatné predovšetkým preto, že má

podstatný vplyv na obsadenie správneho súdu. Podľa § 23 ods. 2 písm. e) SSP totiž na krajskom súde
koná a rozhoduje sudca o žalobách pri inému zásahu orgánu verejnej správy. O všeobecnej správnej
žalobe, ktorá podľa § 177 a nasl. SSP smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu takého orgánu, koná a
rozhoduje trojčlenný senát na základe § 23 ods. 1 SSP. Samo označenie druhu žaloby v žalobe [porov.napríklad § 182 ods. 1 písm. a) a § 257 písm. a) SSP] pritom nie je rozhodujúce. Podľa § 55 ods. 3 SSP
totiž správny súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak teda žalobca označí svoju žalobu
ako žalobu proti inému zásahu podľa § 252 a nasl. SSP, nezbavuje to správny súd povinnosti a možnosti

skúmať, či akt orgánu verejnej správy, ktorého preskúmavania sa žalobca domáha, má alebo aspoň
môže mať charakter iného zásahu. Predkladajúci senát pritom vychádzal z názoru, že to, či krajský súd
vo veci rozhodoval správne obsadený [§ 440 ods. 1 písm. e) SSP], sa v zmysle ustálenej judikatúry v
kasačnom konaní skúma aj bez návrhu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 Sžk 5/2021 alebo rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 116/2020).“ V prerokúvanej veci dospel

veľký senát NSS SR k záveru, že v dôsledku nesprávneho posúdenia právnej povahy predmetu konania
správny súd rozhodol nesprávne obsadený, v dôsledku čoho bol daný dôvod kasačnej sťažnosti podľa
§ 440 ods. 1 písm. e) SSP, a preto podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 466 ods. 5 písm. a) SSP napadnuté
uznesenie správneho súdu z dôvodu nezákonného rozhodovania nesprávne obsadeným súdom zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

29. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správny súd nemôže účastníkovi oktrojovať najvhodnejší spôsob
právnej ochrany. Na pojednávaní trval právny zástupca žalobcu, že sa domáha ochrany prostredníctvom
žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Vzhľadom na to súd akceptoval túto vôľu a posúdil
tvrdený iný zásah z meritórneho hľadiska podľa ustanovení SSP upravujúcich konanie o žalobe proti
inému zásahu orgánu verejnej správy.

30. Podľa správneho súdu žalobcom špecifikované iné zásahy orgánu verejnej správy atribúty iného
zásahu orgánu verejnej správy nespĺňajú, pretože v prípade Vyrubovacieho konania nemôže ísť o iný
zásah, keďže sa jedná o formalizovaný administratívny proces. Správny súdny poriadok jednoznačne
vymedzuje, čo možno rozumieť pod pojmom administratívne konanie. V zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP

je ním procesný postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych a normatívnych správnych aktov. Administratívne konanie ako také však
nemôže byť samostatným predmetom prieskumu, pokiaľ nedošlo do štádia vydania rozhodnutia alebo
opatrenia. Až v prípade preskúmavania zákonnosti týchto individuálnych správnych aktov môže správny
súd pristúpiť aj k posúdeniu zákonnosti postupu orgánu verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal.

31. Čo sa týka posúdenie Výzvy zo dňa zo dňa 27.09.2022, podľa správneho súdu ide o opatrenie v
zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP vydané v začatom administratívnom konaní, ktoré mohlo byť spôsobilé
zasiahnuť do práva žalobcu. Správny súd dospel k záveru, že skutkový stav danej veci si v intenciách
ochrany poskytovanej Správnym súdnym poriadkom vyžadoval už v čase podania žaloby ochranu

tvrdených dotknutých práv všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 SSP. Je potrebné zdôrazniť,
čo žalobca v podstate namietal v žalobe zo dňa 22.11.2022, a to aj nepreskúmateľnosť iného zásahu
orgánu verejnej správy pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a ďalej jeho nesprávne právne
posúdenie. Správny súd je však toho názoru, že uvedené je možné skúmať len v rámci súdneho
prieskumu tohto opatrenia v konaní začatom na základe správnej žaloby podľa §177 SSP. Len v tomto

konaní je možné preskúmať zákonnosť tohto neformalizovaného opatrenia, vrátane splnenia podmienok
pre jeho vydanie, podkladov, na základe ktorých bol vydaný, resp. postupu, ktorý mu predchádzal.

32. Procesný inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemôže byť vykladaný ako
náhrada všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SSP, pokiaľ rozhodnutie alebo opatrenie orgánu

verejne správy potenciálne nie je spôsobilým predmetom prieskumu z dôvodu napríklad vylúčenia
zo súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP. Určujúcim kritériom pre podanie žaloby vždy musí byť
povaha napadnutého úkonu. V danom prípade žalobca vo svojej podstate napáda neformalizované
rozhodnutie- opatrenie, ktoré bolo vykonané orgánom verejnej správy vo forme výzvy v podobe, s
ktorou bol žalobca oboznámený jej doručením poštou. Uvedená výzva, s ktorej obsahom sa žalobca

nestotožňuje, predstavuje v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrenie orgánu verejnej správy, na
ktoré nedopadá procesný inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Ak nebolo opatrenie
žalovaného zrušené v rámci konania, ktoré začalo na základe včas podanej správnej žaloby podľa
§ 177 SSP, nie je možné jeho účinky prelomiť v rámci jeho posudzovania v intenciách žaloby proti
inému zásahu. Dôvodnosť námietok žalobcu týkajúcich sa jeho účastníctva vo vyrubovacom konaní,

keď s poukazom na ustanovenia jednotlivých právnych predpisov uvádzal, že sa s ním ako s domnelým
dedičomkonaťnemalo,ananenadväzujúcichtvrdeníonesplnenípodmienokprevydanieadoručovanie
výzvy podľa § 9 ods. 10 daňového, poriadku správnemu súdu neprináležalo posudzovať v tomto konaní
žalobou proti inému zásahu podľa § 352 a nasledujúcich Správneho súdneho poriadku.33. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 261 SSP žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú.

34. Ako obiter dictum správny súd uvádza, že je potrebné rozlišovať, kedy dôjde k smrti daňového
subjektu, či je to v štádiu pred vydaním rozhodnutia alebo po vydaní rozhodnutia, kedy jediným úkonom
je doručenie rozhodnutia. V tomto smere poukazuje správny súd na to, že v praxi orgánov verejnej
správny vyplývajúcej z interpretácie ustanovení právneho poriadku SR vo vzájomnej súvislosti, keď

dôjde k smrti účastníka konania po vydaní rozhodnutia, zistí správny orgán okruh potenciálnych dedičov
a tým všetkým doručí rozhodnutie spolu so sprievodným listom, v ktorom ozrejmi dôvody tohto postupu.
Okamihom doručenia môže žalobca vzniesť námietky smerujúce k tomu, že neexistuje zákonný podklad
k tomu, aby bol žalobca procesným nástupcom vo vyrubovacom konaní v odvolaní a rozhodne o nich
odvolací orgán, následne eventuálne môže podať správnu žalobu. V zmysle Daňového poriadku je
možné konať v nevyhnutných prípadoch aj priamo s daňovým subjektom, čo podľa správneho súdu je

viac súladný spôsob v prípade dedičskej plurality po skončení dedičského konania.

35. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167
ods. 1 SSP a contrario. Účastníkom úspešným v tomto konaní je žalovaný. Nebola však preukázaná
podmienka výnimočnosti, splnenie ktorej predpokladá priznanie náhrady trov konania žalovanému voči

žalobcovi, ak to možno spravodlivo požadovať, v nadväznosti na to správny súd ani žalovanému podľa
§ 168 SSP a contrario náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.