Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623010140
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623010140.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov
JUDr. Vladimíra Kuráka a JUDr. Štefana Tomáša, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa
14. februára 2024 sťažnosť prokurátora, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
21T/29/2023 zo dňa 16.5.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 21T/29/2023 zo dňa 16.5.2023 podľa § 241 ods. 1
písm. c) Tr. por. v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie obvineného A. B., nar.
X.X.XXXX v C. D., trvale bytom D. XX, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s použitím § 138 písm. b) Tr. zák. a § 138 písm. j)
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

neplatil pravidelne a v plnej výške v dobe od 01.09.2019 do 19.08.2022 výživné na maloletú dcéru
E. B., narodenú XX.XX.XXXX a maloletého syna E. B., narodeného XX.XX.XXXX a v dobe od 01.09.
2019 do 19.08.2022 a následne od 15.12.2022 až doposiaľ výživné na maloletú dcéru F. B., narodenú
XX.XX.XXXX, s výnimkou presne nezisteného obdobia roku 2019 v rozmedzí mesiacov september až
december, kedy zaplatil na výživnom 150,- eur, mesiaca február 2020, kedy zaplatil na výživnom 110,-

eur, mesiaca jún 2020, kedy zaplatil na výživnom 500,-CZK, čo je po prepočte vtedajším konverzným
kurzom 18,74 eur, mesiaca marec 2021, kedy zaplatil na výživnom 20,- eur, mesiaca apríl 2021, kedy
zaplatil na výživnom 120,- eur, mesiaca november 2021, kedy zaplatil na výživnom 100,- eur, mesiaca
december 2021, kedy zaplatil na výživnom 2000,-CZK, čo je po prepočte vtedajším konverzným kurzom
80,45 eur, mesiaca január 2022, kedy zaplatil na výživnom 150,- eur, mesiaca február 2022, kedy
zaplatil na výživnom 70,- eur, mesiaca apríl 2022, kedy zaplatil na výživnom 100,- eur a mesiaca jún

2022, kedy zaplatil na výživnom 100,- eur, hoci povinnosť prispievať výživným na všetky 3 maloleté deti
obvinenému vyplývala z rozsudku Okresného súdu Brezno, sp. zn. 8P/393/2012-34 zo dňa 24.01.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2013, podľa ktorého bol obvinený povinný prispievať na výživu
maloletej dcéry E. B., narodenej XX.XX.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa a to vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky
maloletej G. H., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. XXX, J. K., naposledy bytom E. G. H. L.,

M., G. XX/XXX, M. - D., B. L., zo Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov,
kde posúdením predbežnej otázky podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Trestného poriadku bolo stanovené, že
obvinený bol za obdobie od 01.09.2019 do 30.12.2020 povinný prispievať na výživu maloletej dcéry F. B.,
narodenej XX.XX.XXXX a maloletého syna E. B., narodeného XX.XX.XXXX, na každé dieťa mesačne
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa § 62 ods. 3 Zákona
č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, v spojení s § 2 písm. c) Zákona č. 601/2003 Z.z. v znení

neskorších predpisov, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí G.
H., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. XXX, J. K., naposledy bytom E. G. H. L., M., G. XX/XXXM. - D., B. L., z uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1P/1/2020-99 zo dňa 13.11.2020,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2020, podľa ktorého bol obvinený povinný prispievať na výživu
každého z maloletých detí - F. B., narodenej XX.XX.XXXX a E. B., narodeného XX.XX.XXXX, mesačne

vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa § 62 ods. 3 Zákona
č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 písm. c) Zákona č. 601/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky G. H., narodenej
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. XXX, J. K., naposledy bytom E. G. H. L., M., G. XX/XXX, M. - D., B.
L. a z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1P/1/2020 - 177 zo dňa 15.07.2021, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2021, podľa ktorého je obvinený povinný prispievať na maloletú E.
B.,narodenúXX.XX.XXXX,výživnýmvsumáchpo50,-eurmesačnenavýživumaloletejF.B.,narodenej
XX.XX.XXXX, po 50,- eur mesačne a na výživu maloletého E. B., narodeného XX.XX.XXXX, po 50,-
eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých G. H.,
narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. XXX, J. K., naposledy bytom E. G. H. L., M., G. XX/XXX, M.
- D., B. L., kde tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom oprávnenej G. H. najmenej 3.032,85 Eur,

pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil v podstate nasledovne. V rámci preskúmania obžaloby, z
dôkazov zabezpečených v rámci vyšetrovania, najmä z výpovede svedkyne G. H. a listinných dôkazov,

mal súd preukázané, že skutok sa stal. Súd však zistil, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba,
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V opise skutku v obžalobe totiž absentuje
údaj o zavinenom (úmyselne alebo z nedbanlivosti) neplnení si vyživovacej povinnosti obvineným,
ktorý údaj je vyjadrením znaku subjektívnej stránky trestného činu. Skutok v obžalobe musí vyjadrovať
všetky skutkové okolnosti významné z hľadiska použitej právnej kvalifikácie, teda aj skutkové okolnosti

vyjadrujúce subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Zo skutkovej vety obžaloby síce
vyplýva, že obvinený si neplnil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, absentuje tu však vymedzenie
úmyselného alebo nedbanlivostného konania obvineného. Takto opísaný skutok potom nezakladá
trestnosť činu, pretože len samotné neplnenie vyživovacej povinnosti nie je trestným činom.
Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku môže súd rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.

Údaje obsiahnuté v obžalobe tvoria rámec pre ďalšiu činnosť súdu, ktorý súd nemôže prekročiť (§ 235
písm. b/, c/ Trestného poriadku), medzi ktoré údaje patria aj údaje týkajúce sa identifikácie obvineného a
skutku, pre ktorý bol obvinený stíhaný a bola na neho podaná obžaloba. V danom prípade neprichádza
do úvahy, aby súd doplnil takzvanú skutkovú vetu o prípadný chýbajúci skutkový údaj vyjadrujúci
zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti, nakoľko takýmto postupom by súd pomáhal jednej zo strán

trestného konania (strane obžaloby), čo je neprípustné a v rozpore so zásadou rovného postavenia
strán - prokurátora a obvineného v trestnom konaní. Je povinnosťou prokurátora ako
nositeľa dôkazného bremena v trestnom konaní sformulovať skutok tak, aby obsahoval v opise skutku
všetky skutočnosti zodpovedajúce príslušnej právnej kvalifikácii. Medzi skutkom uvedeným v obžalobe
a skutkom uvedeným v rozhodnutí súdu síce nemusí byť úplná zhoda, stačí, ak je

zachovaná totožnosť skutku, avšak súd môže modifikovať skutok na základe výsledkov dokazovania len
za predpokladu, že v obžalobe je v skutku uvedená podstatná skutková náležitosť vyjadrujúca
príslušný znak skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že nielen
skutok v obžalobe, ale už aj skutok, pre ktorý bolo obvinenému vznesené obvinenie, neobsahuje údaje
o zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti obvineným.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor písomným podaním zo dňa 13.6.2023, doručeným
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 13.06.2023. Prokurátor nesúhlasí so zastavením trestného
stíhania v danej trestnej veci okresným súdom z dôvodu podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku a § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku pre absenciu údaju o zavinení

(úmyselnom alebo z nedbanlivosti) v skutku v obžalobe v súvislosti s neplnením vyživovacej povinnosti
obvineným, ktorý údaj je podľa súdu vyjadrením znaku subjektívnej stránky trestného činu zanedbania
povinnej výživy. Súd ďalej argumentuje, že zo skutku obžaloby síce vyplýva, že obvinený si neplnil
vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, avšak bez vymedzenia úmyselného alebo nedbanlivostného
konania obvineného. Preto podľa súdu takto opísaný skutok nezakladá trestnosť činu, pretože len

samotné neplnenie vyživovacej povinnosti nie je trestným činom.
S takýmto rozhodnutím a názorom súdu sa nestotožňuje. Skutok popísaný v podanej obžalobe obsahuje
všetky náležitosti potrebné na to, aby mohlo byť predmetné konanie obvineného kvalifikované ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Aj sám súdv napadnutom uznesení uviedol, že v rámci preskúmania obžaloby z vykonaného dokazovania, a to
predovšetkým z výpovede obvineného, ako aj svedkyne G. H. mal súd preukázané, že skutok, ktorý je
predmetom obžaloby, sa stal. Svedkyňa H. potvrdila, že v inkriminovanom období si obvinený neplnil

vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, s výnimkou obdobia uvedeného v obžalobe. Riadne neplnenie
vyživovacej povinnosti v žalovanom období vyplýva aj z výpovede obvineného. Existencia vyživovacej
povinnosti obvineného voči maloletým deťom je preukázaná rodnými listami detí a rozsah
vyživovacej povinnosti určený súdnym rozhodnutím je preukázaný rozsudkami Okresného súdu Brezno,
sp.zn. 8P/393/2012, Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1P/1/2020-99 a sp.zn. 1P/1/2020-177 a

zo zákona o rodine. Obvinený vo svojej výpovedi uviedol, že výživné platil nepravidelne, keď mal nejakú
finančnú hotovosť, tak splátku na výživnom zaplatil, momentálne má deti pri sebe.
V skutku je uvedené, že obvinený neplatil pravidelne a v plnej výške výživné na maloleté deti s presným
vymedzením obdobia, s výnimkou tam uvedených mesiacov, hoci povinnosť prispievať výživným na
maloleté deti obvinenému vyplýva zo zákona o rodine a uvedených rozhodnutí súdu. Vykonaným
dokazovaním, a to predovšetkým výpoveďou obvineného, ako aj svedkyne G. H., bolo dostatočným

spôsobom preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal a napĺňa znaky prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Vzhľadom na uvedené preto nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu, že s poukazom na znenie skutku
tento nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Skutok popísaný v podanej
obžalobe obsahuje všetky náležitosti potrebné na kvalifikáciu skutku ako vyššie uvedeného prečinu.

Prokurátor z týchto dôvodov preto navrhuje, aby krajský súd sťažnosťou napadnuté uznesenie
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Obvinený A. B. sa k dôvodom sťažnosti prokurátora písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol
i na chyby, ktoré sťažnosťou vytýkané neboli a ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť sťažnosťou
napadnutého rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť prokurátora bola podaná v zákonom stanovenej
lehote, oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, avšak nie je dôvodná.

Primárne krajský súd uvádza, že k sťažnosťou napadnutému rozhodnutiu okresný súd dospel po
predchádzajúcom správnom procesnom postupe. Následne aj jeho rozhodnutie o zastavení trestného
stíhania z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci, zodpovedá stavu veci a zákonu. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť
žiadnu chybu, či nedostatok, pričom rovnako tak odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd

zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia odkazuje. V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a pri existencii erudovaného, dostatočne a správne
odôvodeného rozhodnutia súdu prvého stupňa niet dôvodu v tomto rozhodnutí sťažnostného krajského
súdu znovu opakovať argumentáciu okresného súdu, s ktorou sa sťažnostný súd v celom rozsahu

stotožňuje.

Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou
obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou
trestnej sadzby najmenej 12 rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné

stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Zastavenie trestného stíhania s odkazom na § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. po podaní obžaloby je
možné len za predpokladu, že je spoľahlivo a mimo akúkoľvek pochybnosť zistené, že skutok, pre ktorý
sa vedie trestné stíhanie, nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Okresný súd tento
dôvod vzhliadol v tom, že v opise skutku v obžalobe absentuje údaj o zavinenom (úmyselnom alebo
nedbanlivostnom) neplnení vyživovacej povinnosti, ktorý je vyjadrením znaku subjektívnej stránky tohto

trestného činu.

V danom prípade bola na obvineného A. B. podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. na skutkovomzáklade uvedenom vo výrokovej časti napadnutého uznesenia (a ako je krajským súdom uvedené
vyššie).

Objektom trestného činu zanedbania povinnej výživy je nárok na výživu, ktorý vyplýva zo Zákona
o rodine.

Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní,
čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného (ods. 1) alebo v konaní

páchateľa, ktorý sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej
povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného (ods. 2).

Subjektom tohto trestného činu môže byť len osoba, ktorá je povinná vyživovať alebo zaopatrovať iného.

Zo subjektívnej stránky zavinenie vyjadrené vo forme „čo aj z nedbanlivosti“ pripúšťa zavinenie nielen

úmyselné, ale aj z nedbanlivosti (ods. 1). Zo subjektívnej stránky sa v odseku 2 vyžaduje úmyselné
zavinenie.

Pod pojmom skutok možno rozumieť všetky prejavy páchateľa, ktoré majú odraz v materiálnom
svete, sú významné z pohľadu trestného práva a sú pokryté zavinením páchateľa. Popis skutku musí

bezpodmienečne obsahovať úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých zákonných
znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a musí byť uvedený tak, aby jednotlivé časti
zodpovedali príslušným znakom skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Tento znak nemusí byť
v skutkovej vete uvedený v doslovnom znení, postačí, ak skutková veta obsahuje pojmy a gramatické
formulácie, ktoré významovo zodpovedajú (všetkým) znakom skutkovej podstaty trestného činu. Je

dôležité podotknúť, že z hľadiska trestného práva je významný iba ten skutok, ktorý je
objektívne možné v trestnom konaní postihnúť. Uplatňuje sa princíp zodpovednosti za zavinenie. Platí
zásada, že bez zavinenia niet trestného činu, ani trestu. Zavinením je vyjadrená aj individuálna trestná
zodpovednosť, keďže každý zodpovedá zásadne iba za to, čo svojím konaním zavinil. Preto pre trestnú
zodpovednosť nestačí spôsobenie následku konaním osoby, pokiaľ toto konanie nebolo zavinené.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva tak, ako už uviedol vo svojom rozhodnutí okresný súd, že len
samotné konštatovanie neplnenia vyživovacej povinnosti (neplatenie výživného, čo v danom prípade
bolo spoľahlivo preukázané), bez vymedzenia úmyselného alebo nedbanlivostného zavinenia v skutku
konkrétnymi skutkovými okolnosťami (napr. že obžalovaný sám z vlastnej iniciatívy ukončil pracovný

pomer, z ktorého mal príjem, bol dobrovoľne nezamestnaný, aktívne si nehľadal prácu ...) nie je trestným
činom, a to v danom prípade konkrétne trestným činom zanedbania povinnej výživy. V ostatnom
odkazujúcnasprávneapodrobneuvedenédôvodyokresnýmsúdompotomkrajskýsúddospelkzáveru,
že okresný súd správne trestné stíhanie obvineného A. B. z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr.
por. zastavil, pretože skutok tak, ako je vymedzený v obžalobe, nie je trestným činom. V tejto súvislosti

krajský súd poukazuje na ustanovenie § 278 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého, súd môže rozhodovať len
o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Pre uvedené skutočnosti krajský súd o sťažnosti prokurátora potom rozhodol tak, že sťažnosť podľa
§ 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodná. Prokurátor v rámci svojej sťažnosti

neuviedol žiadne také argumenty, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť vecne správne a zákonné rozhodnutie
okresného súdu.

Krajský súd rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.