Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 22Pc/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823219983
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Bebjaková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3823219983.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci

navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX/XX, C., D., t.č. E. X, F. C. F., proti 1/ mužovi,
ktorého otcovstvo má byť zapreté: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. a 2/ maloletému dieťaťu:
G. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, o návrhu na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že G. I. B., nar. XX.XX.XXXX, n i e j e otcom dieťaťa: G. G. B., nar. XX.XX.XXXX
v obci mestského typu Nikoľske, Mariupoľský okres, Donecká oblasť, Ukrajina, z matky: A. G. B., nar.

XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

III. Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, návrhom podaným ústne do zápisnice o pojednávaní konanom dňa 25.09.2023 na
Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. BN-1P/20/2023 o rozvod jej manželstva s manželom, žiadala, aby
súd vykonal testy DNA, pretože jej manžel nie je otcom jej maloletého dieťaťa G. B., nar. XX.XX.XXXX.

Ďalej uviedla, že manžel dobre vie, že maloletá G. nie je jeho dcéra. Keď uzatvárali manželstvo bola už
v 6 mesiaci tehotenstva s iným mužom a jej manžel to vedel. Otec maloletej G. je v G., je to iný muž
ako jej manžel. Biologický otec maloletej G. odmietol uznať otcovstvo, a preto navrhovateľka uzatvorila
manželstvo s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

2. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté sa k návrhu navrhovateľky vyjadril ústne do zápisnice
o pojednávaní konanom dňa 25.09.2023 na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. BN-1P/20/2023

a tvrdil, že je otcom maloletej G.. Ak by aj test DNA preukázal, že nie je otcom maloletého dieťaťa, on mu
poskytol formálne otcovstvo, dieťa má rád a považuje ho za svoje jediné rodné dieťa. V čase rozhodnom
pre splodenie dieťaťa spolu s navrhovateľkou intímne žili, ale nebývali v spoločnej domácnosti.
Navrhovateľka mu oznámila, že je tehotná asi v 8-9 týždni tehotenstva a následne sa zosobášili.

3. Uznesením vyhlásenom na pojednávaní konanom dňa 25.09.2023 na Okresnom súde Prievidza pod
sp. zn. BN-1P/20/2023 za prítomnosti všetkých účastníkov konania súd vylúčil návrh matky na zapretie

otcovstva jej manžela k maloletej G. B., nar. XX.XX.XXXX na samostatné konanie. Konanie o návrhu
matky mal. dieťaťa na zapretie otcovstva jej manžela k mal. dieťaťu narodenému počas manželstva je
vedené Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 22Pc/14/2023.4. Súd na prejednanie veci samej, v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „C.m.p.“), nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila navrhovateľka – matka
maloletého dieťaťa, muž otcovstvo ktorého má byť zapreté – manžel matky mal. dieťaťa a kolízna

opatrovníčka maloletého dieťaťa, pričom všetci prítomní účastníci tohto konania mali lehotu na
prípravu pojednávania zachovanú. Za takto zistených procesných podmienok súd vykonal dokazovanie
výsluchom navrhovateľky, muža otcovstvo ktorého má byť zapreté, znaleckým dokazovaním a
oboznámením listinných dôkazov, a to: zápisnica o pojednávaní v konaní vedenom tunajším súdom
pod sp.zn. BN-1P/20/2023 č.l. 1-4, lustrácie v ZVJS č.l. 6, rodný list mal. dieťaťa č.l. 15, pripojený spis

Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-1P/20/2023. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento
skutkový stav:

5. Navrhovateľka, pri výsluchu, po zákonnom poučení uviedla, že na podanom návrhu na zapretie
otcovstva k mal. G. trvá. Záverom znaleckého posudku porozumela, oboznámila sa s týmito závermi.
Od začiatku vedela, že jej manžel nie je otcom mal. G.. On to vedel tiež. Manželstvo uzatvárali už

v čase, keď bola tehotná. Biologický otec dieťaťa vie, že sa jej narodilo dieťa. Biologický otec dieťaťa
sa nachádzal na Ukrajine, nemal správne doklady na jeho meno, preto s ním neuzavrela manželstvo.
V čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa mala pohlavný styk iba s biologickým otcom maloletej. Ona
sa s manželom zoznámila, až keď bola v šiestom mesiaci tehotenstva. Potvrdila, že manžela si vzala
preto, aby nemala problémy so svojou matkou. Dodala, že manžel veľmi dobre vedel, že to nie je jeho

dieťa a netreba tvrdiť iné súdu. Teraz to bude jej tvrdenie proti jeho a na to nie sú žiadne dôkazy. Prosila
manžela, aby sa zriekol G., pretože veľmi dobre vie, že to nie je jeho dieťa.

6. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, pri výsluchu, po zákonnom poučení uviedol, že je pravdou, že
test DNA potvrdil, že nie je otec. Podľa neho nie je pravdou, že by sa zoznámili, až keď navrhovateľka

bola v šiestom mesiaci. Navrhovateľka klame súdu. On predtým nevedel, že by nemal byť otec maloletej.
Poukázal na to, že manželka vo všetkých iných konaniach na súde, aj v trestných používa označenie,
že je to ich spoločné dieťa. Je pripravený nadiktovať čísla konaní počnúc rokom 2022. Súčasne
navrhovateľka má cieľ, aby ho deportovali. Chce to dosiahnuť. Prečo teda už predtým nevyhlásila, že tá
mala nie je jeho dieťa. Pre ňu by bolo jednoduchšie vybaviť tú deportáciu. Polícií i súdu, je jedno, čie je

to dieťa, ale skrývala pred ním, že nie je jeho. Manželstvo uzatvorili z lásky a so vzájomným súhlasom,
nie je až také dôležité v akom mesiaci. Ale dôležitá je skutočnosť, že do uzatvorenia manželstva sa spolu
stretávali alebo stýkali. To znamená, že navrhovateľka chce teraz dokázať súdu, že on sa dozvedel, ešte
do uzatvorenia manželstva, že mu bola neverná s iným mužom. A najviac otehotnela od iného muža.
A napriek tomu on si ju zobral a poskytol aj svoje priezvisko dieťaťu. Nemá to logiku, chce oklamať súd

aj jeho, na čo nemá právo. Súd už má dôkazy o tom, že navrhovateľka sa pokúšala oklamať súd. Dnes
hovorí jedno, predtým iné. Ona hovorí, že je to jeho tvrdenie proti jej a nie sú na to dôkazy, ale dôkazy
sú. On celý čas o tom nevedel a bol oklamaný, mal byť len historkou pre jej matku. Žiadal, aby súd
vzal do úvahy, že ho chcela navrhovateľka oklamať, majúc pritom osobitné motívy, oklamať svoju rodnú
matku. Ona sama sa priznala, že chcela oklamať svoju rodinu. O tom, že dieťa nie je jeho nevedel,

dozvedel sa to až keď prišiel znalecký posudok. Teraz je rozhodnutie na súde, či ho uzná za otca, síce
nie biologického. Dieťa nie je na vine, nemá k tomu žiadny vzťah, vďaka zhýralému životu jeho matky.
Dieťa má právo mať otca, tak ako aj matku, tak aj otca. Možno ona povedala pravdu, že naozajstný otec
odmietol dieťa, alebo otec ani nevie, že je dieťa, že existuje. Ak ho súd ponechá ako otca dieťaťa, on to
neodmieta. On by sa ako právoplatný otec zúčastňoval na všetkých potrebách dieťaťa. Ako právoplatný

otec sa bude zúčastňovať jeho výchovy. Bude nielen prichádzať za dieťaťom, ale si ho bude brať aj k
sebe. Aby dieťa cítilo otcovskú lásku a ochranu.
7. Zo sobášneho listu navrhovateľky a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté vyplýva, že uzavreli
manželstvo dňa 27.04.2021 pred Okresným matričným úradom Nikoľske východnej medziregionálnej
správy Ministerstva spravodlivosti (Charkov) na Ukrajine.

8. Z rodného listu maloletej G. G. B., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že ako matka je v rodnom liste
dieťaťa zapísaná navrhovateľka a ako otec je v rodnom liste dieťaťa zapísaný muž, ktorého otcovstvo
k maloletému má byť zapreté.

9. Zo znaleckého posudku č. 30/2023 vypracovaného znalkyňou Mgr. Zuzanou Holešovou, PhD.
vyplýva, že otcovstvo G. B., nar. XX.XX.XXXX je voči maloletej G. B., nar. XX.XX.XXXX, vylúčené.10. Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. BN-1P/20/2023 je vedené konanie o rozvod manželstva
navrhovateľky A. B. a jej manžela G. B., ktoré uzatvorili dňa 27.04.2021 a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu G. B., nar. XX.XX.XXXX. Predmetné konanie doposiaľ nie je právoplatne

skončené.

11. Podľa § 40 veta prvá zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde
navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd.

12. Podľa § 23 odsek 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak
dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť (zistiť alebo zaprieť) podľa slovenského
práva, ak je to v záujme dieťaťa.

13. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia má tunajší súd právomoc vo veci zapretia otcovstva

konať,nakoľkojevšeobecnýmsúdomnavrhovateľkyurčenýmpodľamiestajejprechodnéhodlhodobého
pobytu na území Slovenskej republiky, pričom muž otcovstvo ktorého má byť zapreté nemá v Slovenskej
republike všeobecný súd (po príchode na Slovensko z Ukrajiny bol opakovane vo výkone väzby a vo
výkone trestu odňatia slobody). Mal. dieťa otcovstvo ku ktorému má byť zapreté dlhodobo žije spolu
so svojou matkou, navrhovateľkou, v Slovenskej republike (na základe tolerovaného pobytu na území

SR) a je v jeho záujme, aby rodičovské práva a povinnosti k nemu vykonávali jeho biologický rodičia,
a preto súd v konaní o zapretie otcovstva aplikoval slovenské právo. Pre úplnosť súd dodáva, že podľa
slovenského právneho poriadku konanie o rozvode manželstva je spojené s konaním o úpravu práv
a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva (§ 100 Civilného sporového konania).
V priebehu konania o rozvod manželstva navrhovateľky a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté

(vedenom tunajším súdom pod sp. zn. BN-1P/20/2023) došlo k pochybnostiam o otcovstve manžela
matky maloletého dieťaťa k maloletému dieťaťu, ku ktorému je potrebné v prípade rozvodu manželstva
jeho matky a jej manžela, ktorý je v rodnom liste maloletého dieťaťa zapísaný ako otec maloletého
dieťaťa, upraviť rodičovské práva a povinnosti.

14. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone
súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

15. Podľa § 85 ods. 1 zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia

trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

16. Podľa § 88 ods. 2 zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť,
že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa

použijú primerane.

17. Určenie otcovstva sa opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné. Prvá domnienka
otcovstva svedčiaca manželovi matky, ktorá sa uplatní bez ďalšieho, to znamená, že pôsobí priamo zo
zákona. Zmyslom týchto domnienok je stanoviť, kto bude podľa práva považovaný za otca dieťaťa, nie

kto je otcom dieťaťa. V zmysle citovaných zákonných ustanovení preto aj prvá domnienka, obsiahnutá
v tomto ustanovení, svedčí manželovi matky a to nielen v prípade, ak sa dieťa narodí počas trvania
manželstva (od jeho uzavretia po jeho zánik), ale aj v prípade, ak sa dieťa narodí do 300 dní po jeho
zániku. Otcovstvo určené prvou domnienkou vyplýva priamo zákona a uplatní sa aj v prípade, ak je
zrejmé, že manžel matky nemohol splodiť dieťa (napr. preto, že sa vôbec nevídajú). Tieto skutočnosti

môžu byť dôvodom na zapretie otcovstva, ale samé osebe nevylúčia uplatnenie prvej domnienky.

18.Domnienkuotcovstvapodľacitovanéhoustanoveniamožnovyvrátiťlensúdnymrozhodnutímapodľa
zákona o rodine len vtedy, ak je vylúčené, žeby manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. Po vykonanom
dokazovaní, a to najmä znaleckým posudkom znalkyne z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA

mal súd za preukázané, že manžel matky mal. dieťaťa, t.j. muž ktorého otcovstvo má byť zapreté, je
zotcovstvavočimaloletejG.B.,nar.XX.XX.XXXXvylúčenýapravdepodobnosťjehootcovstvajenulová.19. S poukazom na zistený skutkový stav a vyššie citované zákonné ustanovenia súd návrhu
navrhovateľky vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

20. O trovách konania rozhodol súd, s poukazom na § 52 C.m.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

21. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

22. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. V prejednávanej veci súd nepriznal štátu právo na náhradu trov konania predstavujúcich znaleckú
odmenu vyplatenú z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu znalkyni, ktorá v konaní vypracovala
znalecký posudok. Znalecké dokazovanie nariadil súd, z dôvodu, že iným spôsobom nebolo možné
preukázať tvrdenia navrhovateľky, že jej manžel, nie je otcom maloletého dieťaťa pochádzajúceho

z ich manželstva. Navrhovateľka – matka maloletého dieťaťa bola v konaní o zapretie otcovstva
v celom rozsahu úspešná, keď znalecký posudok preukázal jej tvrdenie, že jej manžel nie je otcom
maloletého dieťaťa narodeného počas trvania ich manželstva. Návrh navrhovateľky smeroval voči jej
manželovi ako mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté a aj voči maloletému dieťaťu. Maloleté dieťa je
v konaniach o určení rodičovstva oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Na strane muža, ktorého

otcovstvo má byť zapreté súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce neuloženie mu
povinnosti nahradiť trovy konania štátu, spočívajúce v zisteniach o sociálnych, majetkových a finančných
pomeroch muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté má na území
Slovenskej republiky tolerovaný pobyt, z dôvodu odchodu z Ukrajiny (štátu, v ktorom aktuálne prebieha
vojenský konflikt) a počas pobytu na území Slovenskej republiky bol opakovane vo výkone väzby

a následne vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody,
z ktorých bol prepustený len v krátkom čase pred rozhodnutím súdu v tejto veci (dňa 16.03.2024).
Vzhľadom na uvedený procesný postup súdu, ale najmä zistené pomery účastníkov tohto konania súd
rozhodol o náhrade trov konania štátu tak ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Žiline. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutia
o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho vzdal.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí
oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo

tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).