Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 19Sa/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100617
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Sábo, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100617.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. - I.B. +,
miesto podnikania: Pavlovičovo námestie 3862/45, 08001 Prešov, IČO: 32937776, právne zastúpený:
Mgr. Marek Tauber, advokát, so sídlom: Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, zapísaný
v zozname Slovenskej advokátskej komory pod číslom: 6513 proti žalovanému: Okresný súd Prešov,
so sídlom: Grešova 3, 080 42 Prešov o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a žalobu.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Správna žaloba a súdne konanie

1. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) podanie označené ako „Správna
žaloba proti inému zásahu verejnej správy“ zo dňa 16.11.2023 (ďalej aj „žaloba“)

2. V žalobnom návrhu žalobca uviedol: „V prejednávanej veci sa žalobca domáha, aby správny súd zrušil

pridelenie veci 82Er /164/2017 na Okresnom súde Prešov samosudcovi JUDr. Lenka Benčová a vec
82Er/164/2017 vrátil Okresnému súdu Prešov na opätovné pridelenie zákonného sudcu.“

3. Žalobca ďalej navrhol priznať mu voči žalovanému úplnú náhradu trov súdneho konania.

4. V správnej žalobe žalobca brojil proti tomu, že pri náhodnom pridelení vec v súdnom konaní vedenom

na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 82Er /164/2017 (ďalej aj „súdne konanie“) došlo k vadám.
Technický záznam o náhodnom pridelení veci (označovaný aj ako „LOG“) by mal podľa žalobcu správne
obsahovať zoznam sudcov, z ktorého došlo k náhodnému výberu príslušného sudcu rozhodujúceho vec.
V prípade LOGU v súdnom konaní sa takýto zoznam sudcov nemá nachádzať. Uvedené vedie žalobcu
k záveru, že v súdnom konaní došlo k nezákonnému prideleniu veci „priamo senátu 82Er cez funkciu
výnimka“

5. Správny súd posúdil žalobu podľa obsahu (§ 55 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/). Správny súd má za to, že v prípade žaloby sa
jedná o žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy (§ 252 ods. 1 a nasl. SSP).

II.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov6. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

7. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri
plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnostifyzickejosobyaprávnickejosobypriamodotknuté;inýmzásahomjeajpostuporgánuverejnej

správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

9. Podľa § 4 SSP Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej
správy,b)orgányúzemnejsamosprávy,ktorýmisúobce,mestá,avhlavnommesteSlovenskejrepubliky

Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy,
ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým
osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým

osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy

10. Podľa § 7 písm. d) SSP Správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese,

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná

III.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

12. Správny súd posudzoval nakoľko je predmet konania, tak ako bol vyjadrený v obsahu žaloby,
spôsobilý pre účely konania pred správnym súdom. V konkrétnej rovine správny súd posudzoval to, či
je možné žalobou opísaný postup považovať za iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Na to, aby

bol určitý postup považovaný za takýto iný zásah nepostačuje jeho faktický charakter (a teda to, aby
nebol výsledkom administratívneho konania podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP). Zároveň sa vyžaduje, aby
sa jednalo o faktický postup orgánu verejnej správy, ktorý bol vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy.

13. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na negatívne ohraničenie pojmu verejná správa. Takéto
ohraničenie možno vidieť v tom, že súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná
právomocsúduvcivilnomprocese,súvylúčenézprieskumusprávnymsúdom(§7písm.d)SSP).Úkony
súdu realizované pri výkone jeho právomoci v rámci civilného procesu nemožno zaradiť pod plnenie
úloh verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Pri takýchto úkonoch (faktického alebo procesného

charakteru) civilný súd koná ako orgán súdnej moci a nie ako orgán verejnej správy.

14. Z odvolania k sp.zn. 82Er/164/2017 zo dňa 22.09.2023 (ďalej aj „odvolanie“), ktoré tvorí prílohu
žaloby, mal správny súd za preukázané, že vo veci 82Er /164/2017 sa jednalo o rozhodovanie pre účely
exekučného konania. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom k 01.03.2017
ďalej aj „exekučný poriadok“/) sa v konaní podľa exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje,
primerane použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).15. Začiatok súdneho konania nastal doručením príslušného návrhu v exekučnom konaní Okresnému
súdu Prešov a nie až po náhodnom pridelení veci. Takýto právny záver vyplýva z primeraného použitia
§ 156 CSP. Preto technický úkon náhodného pridelenia veci je nutné považovať za faktický úkon

realizovaný v rámci civilného procesu a teda spadá do rozsahu právomoci Okresného súdu Prešov
konať a rozhodnúť príslušnú vec.

16.Ďalejsprávnysúdpoukazujenato,ženezákonnéobsadeniesúdujeodvolacím(§365ods.1písm.c)
CSP) a dovolacím dôvodom (§ 420 písm. e) CSP), o ktorom v civilnom procese rozhoduje súd. Žalobcom

vytýkaná vada teda nie je taká, pri ktorej ochranu zákonnosti by mal poskytovať správny súd. Naopak
na uvedený účel slúžia príslušné opravné prostriedky upravené v CSP. Prípadné meritórne rozhodnutie
o podanej žalobe správnym súdom by bolo spôsobilé vyvolať zásah do právomoci príslušného súdu
samostatne túto otázku posúdiť v rámci konaní o týchto opravných prostriedkoch.

17. Správny súd posudzoval, nakoľko na základe východísk uvedených v odseku 16. tohto uznesenia

nemá vo veci zvoliť postup podľa § 18 ods. 2 SSP. Žaloba je procesný úkon a teda je prejavom vôle
žalobcu. Z obsahu žaloby bolo nepochybné, že žalobca skutočne prejavil vôľu podať vo veci žalobu
podľa § 252 ods. 1 a nasl. SSP. Keďže žalobca k žalobe pripojil odvolanie, muselo mu byť zrejmé, že jeho
žaloba predstavuje iný procesný úkon ako ten, ktorý by mal uplatniť v rámci civilného procesu. V prípade
žaloby sa teda nejednalo o prípad, kedy by žalobcova vôľa smerovala k iným procesným dôsledkom

a bola by len nesprávne formálne zachytená v rámci označenia tohto procesného úkonu. Na základe
uvedeného správny súd prijal záver, že § 18 ods. 2 SSP sa na vec nevzťahuje.

18. Správny súd ma za to, že odmietnutie žaloby nebude viesť k odňatiu spravodlivosti na strane žalobcu
Žalobca mal iné zákonom priznané prostriedky ochrany, pričom ak by tieto využil, mohol sa týmito

domáhať nápravy vytýkaných nedostatkov (odsek 16. uznesenia).

IV.
Záver

19. Z dôvodov uvedených v časti III. uznesenia správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol (§ 98 ods.
1 písm. g) SSP).

20. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia uznesenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2
SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. Kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť
účastníkom konania a správny súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý
sťažovateľ“).V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,

kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.