Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/133/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200008
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD. v právnej veci žalobkyne: Podtatranská hydina a.s., so sídlom Slavkovská cesta 54, 060 01
Kežmarok,IČO:31651682,právnezastúpenejadvokátskoukanceláriou:KVASŇOVSKÝ&PARTNERS
| ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava,
IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102476339/2019 zo dňa 30. októbra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. 1 S 2/2020-187 zo dňa 2. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh sťažovateľky na prerušenie konania zo dňa 8.
septembra 2022 z a m i e t a.
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S 2/2020-187
zo dňa 2. júna 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca
dane“) vykonal u žalobkyne kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie

marec až jún a september 2014, z ktorej vyhotovil protokol č. 101691420/2017 zo dňa 3. augusta 2017.
2. Na základe vykonanej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutie č.
100876323/2019 zo dňa 12. apríla 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobkyni vyrubil
rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 56.000,- € za zdaňovacie obdobie
september 2014. Správca dane žalobkyni neuznal uplatnené právo na odpočítanie dane z obchodov so
spoločnosťou B-spol., s.r.o. za dodanie tovaru - kuracie stehná a krídla.
3. Správca dane zistil, že spoločnosť B-spol., s.r.o. je nekontaktná a nesídli na deklarovanej adrese. Z

verejne dostupných zdrojov a interných databáz vyplynulo, že predmetná spoločnosť podala poslednú
účtovnú závierku za rok 2013, v roku 2013 nevykazovala žiadne obraty a nemala majetok. Od januára
2014 do septembra 2014 uvádzala predmetná spoločnosť v daňových priznaniach dodania tovarov
a služieb podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o DPH“ ) a v každom mesiaci mala nízku daňovú povinnosť. Za október
2014 podala negatívne daňové priznanie. Od mesiaca november 2014 predmetná spoločnosť nepodala
daňové priznania k dani z pridanej hodnoty a za rok 2014 nepodala ani daňové priznanie k dani z príjmu.

4. Správca dane vypočul konateľa dodávateľskej spoločnosti v spornom období, pána Erika Csillagu.
Tento nevedel predložiť žiadne dokumenty týkajúce sa spoločnostiB-spol.,s.r.o.,nedisponovalani
dokumentáciou o odovzdaní týchto dokumentov. Uviedol, že pre odberateľov vystavoval a podpisoval
faktúry, nepamätal si však (s ohľadom na veľké množstvo), akým spôsobom ich vyhotovoval. Tovarmal nakupovať od subjektov ARGUS Plus, spol. s r.o. a REVITAL Trade, spol. s r.o. Objednávky boli
riešené telefonicky alebo osobne s pánom W. a s pánom P. Q.. Za žalobkyňu komunikoval s pánom
O.. Spoločnosť B-spol., s.r.o. nemala vlastný majetok ani zamestnancov, hradila však prepravu tovaru,

ktorú fakturovala žalobkyni.
5. K osobe pána Erika Csillagu správca dane uviedol, že tento vystupoval neskôr aj ako konateľ
spoločností Tandem-Trade, s.r.o. a Holvia, s.r.o., ktoré boli zapojené do obchodovania so žalobkyňou
v iných zdaňovacích obdobiach roku 2014 a 2015. Predmetné spoločnosti nemali žiadny majetok a ani
zamestnancov, k zmenám spoločností v obchodnom reťazci dochádzalo spravidla v období od 3 do

7 mesiacov. Po ukončení obchodných vzťahov sa stali spoločníkmi predmetných spoločností obdobné
americké spoločnosti.
6. Správca dane zistil deklarovaných dodávateľov spoločnosti B-spol., s.r.o., a to spoločnosti FeMa
Trade, s.r.o., ARGUS Plus, spol. s r.o. a REVITAL Trade spol. s r.o.
7. Spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. vykazovala ekonomickú činnosť len v období január až september
2014, nemala žiadnych zamestnancov či materiálne zabezpečenie obchodnej spoločnosti. Deklarovala

vysoké obraty v súvislosti s intrakomunitárnymi dodávkami a následným predajom tovaru a služieb
spoločnosti B-spol., s.r.o. Tovar bol následne spoločnosťou B-spol., s.r.o. fakturovaný spoločnosti
HYDINA SLOVENSKO s.r.o. V obchodnom reťazci bola spoločnosť FeMa Trade, s.r.o. nahradená
spoločnosťou ARGUS Plus spol. s r.o. Predmetné spoločnosti boli prepojené prokuristom v rôznych
obdobiach - pánom G. W.. Sídlo spoločnosti FeMa Trade, s.r.o. bolo fiktívne a pán G. W. nezastihnuteľný.

Nahliadnutím do spisu daňového subjektu FeMa Trade, s.r.o. správca dane zistil, že ide o nekontaktnú
spoločnosť, nespolupracujúcu so správcom dane.
8. Správca dane nahliadol do spisu HYDINA SK s.r.o., kde bol pán W. vypočutý. Ten uviedol, že
spoločnosť ARGUS Plus spol. s r.o. obchodovala so spoločnosť B-spol., s.r.o., pričom nevlastnila a
nemala v prenájme skladové priestory. Tovar bol zaplatený len bankovým prevodom (správca dane

zistil, že úhrady boli realizované aj kompenzáciami medzi poľským dodávateľom, spoločnosťou ARGUS
Plus spol. s r.o., FeMa Trade, s.r.o., Peter Štepánek, s.r.o. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o.). Uviedol,
že bol sprostredkovateľom obchodov (obchodníkom), pán Konkoľ (konateľ žalobkyne) mal poznať
všetkých dodávateľov spoločnosti ARGUS Plus spol. s r.o., mal na nich telefónne kontakty. Na základe
obchodných vzťahov bol možný kontakt pána Konkoľa a pani O. (manželky) priamo s dodávateľom

ARGUS Plus, spol. s r.o. a bolo možné dohodnúť vykládku tovaru.
9. Spoločnosť REVITAL Trade spol. s r.o. podala daňové priznanie k dani z príjmov naposledy za rok
2012, daňové priznanie k DPH za apríl 2014. Z externej databázy finančnej správy bolo zistené, že
predmetná spoločnosť nadobúdala tovary aj v máji a júni 2014.
10. Správca dane preveril aj deklarovaného odberateľa žalobkyne, poľskú spoločnosť CEDROB

SPÓLKA AKCYJNA. Z informácií získaných prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej
ako „MVI“) správca dane zistil, že k dodávkam malo dôjsť tak, ako je deklarované na faktúrach.
Nakúpené živé zvieratá boli zabité v Zaklady Drobiarski v Niepolomice (pobočka CEDROB S.A.), boli
zmrazené a určené na ďalší predaj alebo na výrobu. Preprava bola zabezpečená poľskou spoločnosťou,
vozidlami určenými na prepravu živých zvierat. Úhrady boli realizované kompenzáciou vzájomných

dlhov spoločností HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a AGRUS Plus, spol. s r.o. Objednávky sa uskutočnili
telefonicky alebo e-mailom, boli prijímané pánom K. L. a za žalobkyňu Pavlom Konkoľom, E. L. a X. F..
11. Vyššie uvedené zistenia viedli správcu dane k záveru, že obchodovanie žalobkyne nesie vo vzťahu
k DPH znaky daňového podvodu a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie preto odoprel
žalobkyni právo na odpočítanie dane, pretože preukázal, že žalobkyňa vedela, resp. musela vedieť, že

sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení poznačenom daňovým podvodom.
12. Žalovaný rozhodnutím č. 102476339/2019 zo dňa 30. októbra 2019 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.
13. Žalovaný v jeho rozhodnutí zdôraznil, že deklarovaný dodávateľ tovaru - spoločnosť B-spol.,
s.r.o. nevykonávala skutočnú hospodársku činnosť a deklarovala nákup tovaru od subdodávateľských

spoločností, ktoré rovnako nevykonávali žiadnu ekonomickú aktivitu. Ani jedna zo subdodávateľských
spoločností nemala zamestnancov a ani materiálno-technické zabezpečenie obchodnej činnosti.
Subdodávateľské spoločnosti začali po vstupe do obchodnej spolupráce so spoločnosťou B-spol.,
s.r.o. vykazovať ekonomickú činnosť s vysokými obratmi z titulu intrakomunitárneho nadobudnutia
a z predajov pre spoločnosť B-spol., s.r.o. Následne bol tovar predávaný žalobkyni. Spoločnosť

B-spol., s.r.o. a jej subdodávateľské spoločnosti si neplnili svoje daňové povinnosti. Začlenenie
subdodávateľských spoločností do obchodného reťazca bolo účelové, bez ekonomickej zmysluplnosti,
spoločníciakonateliatýchtospoločnostípredstieralipodnikateľskúčinnosťscieľomvytváraniafiktívnych
nákladov personálne prepojeným spoločnostiam - žalobkyni, spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o.a HYDINA SK, s.r.o., ktoré si z predmetných obchodov uplatnili odpočítanie dane. Súbežne vzájomné
obchody prebiehali medzi dodávateľmi z iných členských štátov EÚ aj priamo so žalobkyňou.
Subdodávateľské spoločnosti sú pritom nekontaktné, nemajú konateľov, v čom žalovaný videl účel -

znemožnenie prístupu k účtovným dokumentom a dôkazom o obchodoch.
14.KonateľspoločnostiB-spol.,s.r.o.vspornomobdobí,bolpritomkonateľomajďalšíchdodávateľských
spoločností žalobkyne s obdobným modelom podnikania.
15. Žalovaný mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v prípade deklarovaných po
sebe nasledujúcich dodaní - subdodávateľ - B-spol., s.r.o. - žalobkyňa, išlo o dodávky s jednou

prepravou priamo od dodávateľa z iného členského štátu EÚ ku žalobkyni. Dodanie tovaru zo strany
deklarovaného dodávateľa pre žalobkyňu nebolo preukázané. V prípade deklarovaných dodávateľských
a subdodávateľských spoločností ide o jednoosobové spoločnosti bez majetku a zamestnancov, či bez
obchodnej histórie, čo muselo byť žalobkyni zrejmé. Žalobkyňa poznala zapojené subjekty a obchody
boli zastrešené MVDr. Pavlom Konkoľom, personálne prepojenou osobou, ktorá mala dispozičné právo
na bankové účty dodávateľov zapojených v obchodnom reťazci. Tovar u zahraničných dodávateľov

v prospech žalobkyne nedojednávali jej obchodní partneri, ale priamo zástupcovia žalobkyne či
personálne prepojené osoby. Sama žalobkyňa organizovala mechanizmus finančného vysporiadania
pohľadávok a záväzkov ich vzájomným započítavaním. Žalovaný sa na základe vyššie uvedeného
stotožnil so správcom dane v tom, že obchodovanie žalobkyne nesie znaky daňového podvodu a
správca dane preukázal, že žalobkyňa vedela, resp. musela vedieť, že sa zúčastňuje obchodného

reťazca poznačeného daňovým podvodom.
16. K námietke žalobkyne ohľadom prekročenia maximálnej lehoty daňovej kontroly žalovaný uviedol,
že daňová kontrola v predmetnej veci začala 2. októbra 2014 a ukončená bola doručením protokolu dňa
24. augusta 2017. V čase od 28. júla 2015 do 28. júna 2017 bola daňová kontrola prerušená, pričom
podľa § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) lehoty počas prerušenia neplynú. Daňová kontrola
tak netrvala viac ako jeden rok, preto bola splnená maximálna lehota daňovej kontroly podľa § 46
ods. 10 Daňového poriadku. Prekročenie lehôt na vykonanie MVI nepovažoval žalovaný za relevantnú
skutočnosť z pohľadu posudzovania dodržania ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku.
17. K ďalším námietkam žalovaný dodal, že dňa 9. apríla 2019 správca dane oboznámil

splnomocneného zástupcu žalobkyne s výsledkami konania, resp. s ich vyhodnotením z pohľadu
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Keďže správca dane v ďalšom konaní (po predchádzajúcom
zrušení žalovaným) nevykonával ďalšie dokazovanie, požiadavke splnomocneného zástupcu žalobkyne
na určenie lehoty na vyjadrenie k novým skutočnostiam nevyhovel. Žalovaný zdôraznil, že dôkazy
zostali nezmenené, žalobkyňa o nich mala vedomosť a rovnako mala vedomosť aj o právnom názore

žalovaného, ktorým bol správca dane viazaný. S odkazom na § 24 ods. 2, § 68 ods. 3 v spojení s § 3 ods.
1 Daňového poriadku postupoval správca dane v predmetnej veci zákonne. Žalovaný nezistil porušenie
§ 19 ods. 2 Daňového poriadku.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
18. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej

len „správny súd“), ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť
na ďalšie konanie.
19. Žalobkyňa namietala najmä:
· prekročenie maximálnej lehoty daňovej kontroly s ohľadom na dĺžku prerušenia daňovej kontroly počas
MVI,

· nevyhovenie žiadosti žalobkyne na poskytnutie lehoty na vyjadrenie k zisteniam správcu dane
uvedeným v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 9. apríla 2019 v nadväznosti na predchádzajúce
zrušujúce rozhodnutie žalovaného,
· neuvedenie dôvodu výkonu daňovej kontroly,
· zohľadnenie výsledkov MVI ako dôkazov, i keď takáto povaha im, bez osvedčujúceho dokazovania,

nenáleží,
· nenáležité používanie pojmov nárazník, zmiznutý obchodník či účelovo vložená spoločnosť v
rozhodnutí žalovaného,
· posudzovanie podvodného konania zo strany žalovaného, hoci takáto kompetencia prináleží len
orgánom činným v trestnom konaní,

· nedostatočné zistenie skutkového stavu,
· neprimerané zaťaženie žalobkyne dôkazným bremenom v daňovom konaní,
· nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného.20. Správny súd rozsudkom č. k. 1 S 2/2020-187 zo dňa 2. júna 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
zamietol správnu žalobu žalobkyne.
21. Správny súd skonštatoval, že správca dane vykonal daňovú kontrolu v zákonnej lehote. Z

administratívneho spisu považoval za preukázané, že daňová kontrola vo vzťahu k mesiacu september
2014 začala dňa 2. októbra 2014 a skončila sa dňa 24. augusta 2017. Správca dane pritom prerušil
daňovú kontrolu z dôvodu zaslania žiadostí o MVI z dôvodu preverenia intrakomunitárnych dodávok
tovarov. Prerušenie trvalo od 28. júla 2015 do 28. júna 2017. Počas prerušenia daňovej kontroly pritom
lehoty neplynú (§ 61 ods. 5 Daňového poriadku). S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej

únie vo veci C-186/20 správny súd konštatoval, že prekročenie lehôt na MVI upravených v európskom
práve nemá vplyv na zákonnosť daňovej kontroly. Daňová kontrola bola preto podľa názoru správneho
súdu vykonaná v zákonných lehotách.
22. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobkyne správny súd rozsiahlo poukázal na judikatúru týkajúcu
sa hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane, daňového podvodu či zneužitia práva, ako aj
judikatúru týkajúcu sa dôkazného bremena v daňovom konaní. Zdôraznil, že je to práve daňový subjekt

- žalobkyňa, na ktorom leží prioritne dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu podmienok práva na
odpočítaniedane.Dôkaznébremenonespočívalenvpožiadavkepredložiťfaktúry,aleajnamateriálnom
podklade preukázať obchodný vzťah.
23. Rovnako správny súd poukázal aj na skutočnosť, že odoprieť právo na dopočítanie dane možno
aj vtedy, ak bola preukázaná vedomá účasť daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom

daňovým podvodom. Daňový subjekt je pritom povinný pristupovať k uzatváraným obchodom s
dostatočnou obozretnosťou, aby sa vyhol situácii, kedy sa ocitne v obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom.
24. Podľa názoru správneho súdu si žalobkyňa nepreverila riadne svojich dodávateľov a v predmetnej
veci nemožno konštatovať, že by konala v dobrej viere. Žalobkyňa v predmetnej veci náležite a

hodnoverne neobjasnila okolnosti nakontaktovania sa na spolupracujúce spoločnosti, nepredložila
dôkazy o ich činnosti, referencie a pod.
25. Správny súd dodal, že v konaní bolo preukázané, že daňová kontrola začala dňa 2. októbra 2014
v sídle žalobkyne v zmysle § 46 ods. 3 Daňového poriadku. Daňová kontrola bola v súlade s § 46 ods.
2 Daňového poriadku začatá dňom spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly dňa 2. októbra 2014.

Dôvod začatia daňovej kontroly bol vymedzený ako „dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady
budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.“ Ide o prípad daňovej kontroly, ktorú môže správca
dane začať aj bez oznámenia.
26. K neposkytnutiu dodatočnej lehoty na vyjadrenie sa k zápisnici o oboznámení žalobkyne s
výsledkami ďalšieho konania po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia žalovaným správny súd uviedol,

že toto považuje za zákonné, resp. neporušujúce práva žalobkyne. Skutkový stav zistený správcom
dane totiž bol už žalobkyni z predchádzajúceho konania známy, nebol doplnený a rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie slúžili na podporu záverov prijatých správcom dane.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
27. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z

dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“). Žiadala zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
28. V relevantnej časti rozsiahlej kasačnej sťažnosti sťažovateľka (okrem iného) namietala
nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Správny súd
sa podľa sťažovateľky venoval len trom zo všetkých jej námietok - a to dĺžke daňovej kontroly, činnosti

spoločnosti Tandem-Trade, s.r.o. a Holvia, s.r.o. a vykonanému dokazovaniu. Napadnutý rozsudok
síce obsahuje rozsiahly opis skutkového stavu veci, citovanie zákonných ustanovení a konštatovanie
správnosti rozhodnutí príslušných orgánov, absentuje v ňom však vlastné vysporiadanie sa s
podstatnými námietkami sťažovateľky či uvedenie vlastných právnych dôvodov a záverov. Napadnutý
rozsudok podľa sťažovateľky neobsahuje zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu

veci.
29. Sťažovateľka tiež požiadala kasačný súd, aby prerušil kasačné konanie a podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania vo veci výkladu čl. 10, 11 a 12 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7.
októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej
len „Nariadenie“).

30. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky nevyjadril.
31. Po predložení veci kasačnému súdu bola táto pridelená do senátu 3 S Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana
Šabová, PhD. Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas kasačnéhokonanianadobudolúčinnosťrozvrhpráceNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikynarok2023
v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení
účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.
IV. Posúdenie kasačného súdu
32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s

konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
33. Úlohou kasačného súdu bolo v predmetnej veci v prvom rade ustáliť, či je napadnutý rozsudok
správneho súdu dostatočne odôvodnený a či správny súd poskytol relevantné a zrozumiteľné odpovede
na všetky podstatné žalobné námietky sťažovateľky.
34. Vychádzajúc z § 139 ods. 1 a 2 SSP kasačný súd konštatuje, že povinnou náležitosťou rozsudku
správneho súdu je aj jeho odôvodnenie. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (teda právo na

poznanie dôvodov, pre ktoré správny súd rozhodol vo veci tak, ako rozhodol) je jedným z čiastkových
procesných práv obsiahnutých v práve na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu
nemusí byť rozsiahle a nepochybne by malo byť tiež primerané kvalite a konkrétnosti námietok, ktoré
účastníkkonaniavpodanejsprávnejžalobevzniesol.Odôvodnenierozsudkusprávnehosúduvšakmusí
poskytovať odpovede na všetky otázky týkajúce sa kľúčového právneho a skutkového posúdenia veci v

nadväznosti na rozsah vymedzený správnou žalobou. Už notorietou vo vzťahu k právu na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia je, že účastník konania má právo na odpoveď/odôvodnenie len vo vzťahu k
podstatným a relevantným okolnostiam prípadu. Nie každá, akokoľvek irelevantná námietka či argument
účastníka konania, musí byť podrobne v odôvodnení rozsudku správneho súdu vyvrátená.
35. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na prípad sťažovateľky kasačný súd konštatuje, že napadnutý

rozsudok predstavuje len veľmi všeobecnú judikatúrnu koláž týkajúcu sa dôkazného bremena v
oblasti daní, a to bez konkrétneho zodpovedania na žalobné námietky sťažovateľky a aplikácie
týchto východísk na prípad sťažovateľky Citácie a parafrázy rozhodovacej činnosti kasačného súdu či
Súdneho dvora Európskej únie sú v kontexte ďalších úvah správneho súdu chaotické a vzájomne si
odporujú. Kasačný súd dáva do pozornosti, že správny súd si v prvom rade neustálil ani žalovaným a

správcom dane formulovaný dôvod odmietnutia/neuznania práva sťažovateľky na odpočítanie dane zo
sporných obchodov. Neustálil si teda, či dôvodom neuznania daňových oprávnení je (i) nepreukázanie
hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH (a akých), (ii) spáchanie daňového podvodu, (iii) účasť na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom alebo (iv) zneužitie práva.
36. Správny súd v tomto smere chaoticky argumentuje, že kruciálnym dôvodom pre neuznanie

uplatneného daňového oprávnenia malo byť nepreukázanie existencie zdaniteľného plnenia - tovaru
či služieb v rámci skúmania materiálnych podmienok uplatneného práva (body 92, 95, 128 a 129
napadnutého rozsudku), následne však akcentoval existenciu tohto plnenia a irelevantnosť tejto
skutočnosti (bod 102 napadnutého rozsudku), aby uviedol, že dôvodom neuznania uplatneného práva
je vlastne nepreukázanie skutočného dodávateľa zo strany sťažovateľky (body 99 a 133 napadnutého

rozsudku). Svoje úvahy správny súd zavŕšil tým, že dôvodom pre neuznanie predmetného oprávnenia
malo byť zneužitie práva v daňovej oblasti (bod 109 napadnutého rozsudku), ako aj účasť sťažovateľky
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (bod 112 napadnutého rozsudku).
37. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi
pre nepriznanie uplatneného práva na odpočítanie dane (napríklad rozhodnutia Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 139/2022 zo dňa 28. augusta 2023, bod 43, či sp. zn. 3 Sfk
27/2021 zo dňa 30. novembra 2022). Vymedzil aj základné kritériá a postupy, ktoré je v jednotlivých
prípadoch pre nepriznanie práva na odpočítanie dane potrebné aplikovať (vo veci daňového podvodu
napríklad rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 131/2022 zo dňa
21. novembra 2023, body 38 až 45; vo veci nepreukázania hmotnoprávnych podmienok uplatneného

práva na odpočítanie dane napríklad rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Sfk 37/2021 zo dňa 25. júla 2023, body 41 až 62, či sp. zn. 3 Sfk 139/2022 zo dňa 28. augusta
2023, body 58 až 83). Zdôraznil tiež, že správny súd je správcom dane a žalovaným vymedzeným
dôvodom nepriznania uplatneného práva na odpočítanie dane viazaný, nie je oprávnený ho meniť
(mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžfk 36/2021

zo dňa 12. júla 2023, body 54 až 58).
38. V stručnosti kasačný súd dodáva, že toto rozlišovanie nie je samoúčelné. Zatiaľ čo pri skúmaní
hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane dôkazné bremeno zaťažuje
daňový subjekt a jeho dobrá viera v zásade nezohráva žiadnu rolu, v prípade preukazovania účastina obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom a pri zneužití práva, keď neboli vznesené
relevantné pochybnosti o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie
dane,dôkaznébremenozaťažujefinančnéorgány(rozhodnutieNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskej

republikysp.zn.3Sfk27/2021zodňa30.novembra2022,bod39).Pretoaksprávnysúdnajednejstrane
konštatuje, že sťažovateľka nepreukázala hmotnoprávne podmienky uplatneného práva (existenciu
tovaru, či dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom) a na druhej strane konštatuje, že sa zúčastnila
na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (v rámci ktorého sú hmotnoprávne podmienky
uplatneného práva splnené), vnútorne si odporuje.

39. Pokiaľ si správny súd v napádanom rozsudku neustálil dôvod neuznania uplatneného práva na
odpočítanie dane zo sporných obchodov, je pochopiteľné, že sa zrozumiteľne nevysporiadal ani so
žalobnou námietkou primeranosti dôkazného bremena (ktoré zaťažuje daňový subjekt alebo správcu
dane rôzne, a to podľa identifikovaného dôvodu neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane) a
ani s námietkou dostatočnosti zistenia skutkového stavu (potrebného pre konkrétny dôvod neuznania
uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov).

40. Zásadným problémom odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu preto je, že ani kasačný
súd z neho nevie vyvodiť, aký bol dôvod nepriznania daňového oprávnenia v predmetnej veci, koho
vlastne zaťažovalo dôkazné bremeno v predmetnom daňovom konaní, a prečo malo byť vo vzťahu k
sťažovateľke primerané. Rozhodnutie správneho súdu tieto právne východiská ani žiadnym spôsobom
neaplikuje na konkrétny prípad sťažovateľky, keď správny súd neuviedol na základe akých konkrétnych

skutkových okolností pristúpil k vysloveným záverom.
41. Kasačný súd si uvedomuje, že už samotná správna žaloba sťažovateľky (rovnako ako jej kasačná
sťažnosť) je písaná obšírne (má 61 strán) a výrazne všeobecne. Je plná nekonkrétnych konštatovaní
či citácii právnych predpisov a judikatúry, ktoré s vecou celkom zjavne nesúvisia, ako aj opakovaní
rovnakých argumentov. Ak však správny súd pristúpi k meritórnemu prieskumu takejto správnej žaloby,

nemôže cez kvalitu právnych služieb poskytovaných právnym zástupcom sťažovateľky, rezignovať na
svoje zákonné povinnosti. Má za úlohu abstrahovať jej podstatné argumenty a poskytnúť na nich
zrozumiteľné odpovede.
42. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok správneho
súdu nie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, neposkytuje relevantné odpovede na všetky

podstatné okolnosti prípadu, pričom zistená vada dosahuje intenzitu porušujúcu právo na spravodlivý
proces sťažovateľky (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). S ohľadom na zistený dôvod nezákonnosti -
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, sa kasačný súd s ďalšími námietkami
sťažovateľky v tejto fáze konania nezaoberal. Z rovnakého dôvodu nateraz nevyhovel ani návrhu
sťažovateľky na prerušenie konania a iniciovanie prejudiciálneho konania, keďže vec bola z procesných

dôvodov (bez posúdenia právnych záverov správneho súdu v čiastkových otázkach) vrátená správnemu
súdu na ďalšie konanie.
43. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že jeho doteraz uvedené závery bez ďalšieho neznamenajú, že
preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Bude však úlohou správneho súdu v ďalšom
konaní identifikovať žalovaným vymedzený dôvod nepriznania sťažovateľkou uplatneného práva na

odpočítanie dane zo sporných obchodov a relevantné skutkové okolnosti, na ktorých je tento záver
žalovaného postavený. Tieto zistenia správny súd konfrontuje so žalobnými námietkami sťažovateľky a
posúdi ich tiež v kontexte miery dôkazného bremena, ktorým bola sťažovateľka zaťažená (prihliadajúc
na žalovaným zistený dôvod nepriznania uplatneného daňového oprávnenia). Následne sa správny
súd vysporiada tiež s procesnými námietkami sťažovateľky. Svoje závery správny súd náležite a

zrozumiteľne dôvodní.
V. Záver
44. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok správneho
súdu je nedostatočne odôvodnený v intenzite zasahujúcej do práva sťažovateľky na spravodlivý proces
podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý

rozsudok správneho súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (právnemu nástupcovi Krajského
súdu v Bratislave podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súd a o zmene
a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie.
45. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v bode 43 tohto
rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).

46. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).
47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.