Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200415
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu Mgr. Petra Macha, PhD.
v právnej veci žalobkyne: Tradičná Pekáreň, s.r.o., so sídlom Horná Súča 232, 913 33 Horná Súča,
IČO: 43 871 763, právne zastúpená advokátom: JUDr. Ján Súkeník, so sídlom Stred 60/55, 017 01
Považská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101901917/2021 zo dňa
8. októbra 2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11 S
114/2021-102 zo dňa 29. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11 S 114/2021-102
zo dňa 29. marca 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobkyne
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo aj „daň“) za zdaňovacie obdobia
november a december 2018. O výsledku daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia správca
dane vyhotovil protokol č. 100567971/2020 zo dňa 2. marca 2020 (ďalej len „protokol“).
2. Prvostupňový orgán na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal

rozhodnutie č. 101069607/2021 zo dňa 18. júna 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
vyrubilžalobkynirozdieldanevsume2.391,40€zazdaňovacieobdobiedecember2018.Neuznalpritom
žalobkyni uplatnené právo na odpočítanie dane v súvislosti so 4 faktúrami od spoločnosti HEND, s.r.o.
za dodania medených rúr.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 101901917/2021 zo dňa 8. októbra 2021 (ďalej len „žalované rozhodnutie“)
potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
4. K sporným obchodom žalovaný dal do pozornosti, že prílohou faktúr boli dodacie listy a potvrdenia o

prijatí tovaru odberateľom. Na dodacích listoch bolo prevzatie tovaru potvrdené nečitateľným podpisom
bez uvedenia dátumu dodania. Potvrdenia o prijatí mali slúžiť, podľa poznámky na nich uvedenej, aj
ako prepravné listy. Na potvrdeniach bolo vyznačené meno a priezvisko vodiča (X.) a evidenčné číslo
vozidla (I. XXX P.). Prevzatie tovaru bolo potvrdené nečitateľným podpisom, faktúry mali byť uhradené
v hotovosti.
5. Podľa výpisu z obchodného registra bol pán Juraj Černý jediný konateľ dodávateľskej spoločnosti
HEND, s.r.o. Predmetná spoločnosť nereagovala na výzvu správcu dane a nepredložila požadované

účtovné dokumenty k sporným obchodom. Správca dane predvolal pána Černého na výsluch dňa
10. septembra 2019 (ďalej len „prvý výsluch pána Černého“), o ktorom neupovedomil žalobkyňu. Na
predmetnom výsluchu pán Černý uviedol, že spoločnosť HEND, s.r.o. sa v spornom období zaoberala
nákupom a predajom tovaru a technického materiálu, v roku 2018 nemala žiadnych zamestnancov,podnikateľské a ani skladové priestory. Pán Černý potvrdil spoluprácu so žalobkyňou ako aj vystavenie
faktúr. Tovar bol zabezpečovaný subdodávateľsky, svojich dodávateľov si však pán Černý nepamätal.
Nepamätal si ani kde tovar nakladal, kto a akým vozidlom mu tovar priviezol. Nevedel sa vyjadriť ani

k nadviazaniu spolupráce so žalobkyňou. Obchodné rokovania mal viesť s pánom X. G., s ktorým sa
pozná 3 - 4 roky. Prepravu zabezpečoval pán Černý, a to motorovým vozidlom s EČV: I. XXX P., ktoré
si prenajímal, ale nepamätal si od koho. Nevedel ani uviesť, či vlastník vozidla spoločnosti HEND, s.r.o.
vystavil faktúru za prenájom vozidla. Uviedol, že si ho pár krát požičal zadarmo od známeho, ktorého
meno si nepamätal. Doklady spoločnosti HEND, s.r.o. mali byť zadržané políciou.

6. Z dôvodu procesného pochybenia správca dane na prvý výsluch pána Černého neprihliadal. Pokiaľ
na tento výsluch odkazovala žalobkyňa, doplnil, že ide o nehodnovernú a nejasnú výpoveď.
7. V rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa správca dane pokúsil opakovane vypočuť pána
Černého. Dňa 22. januára 2020 odmietol pán Černý vypovedať, keďže je vo vyšetrovaní. Následne
upresnil, že odmieta vypovedať z dôvodu, že by výpoveďou mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného
stíhania sebe alebo blízkym osobám. Rovnako aj v rámci tretieho výsluchu dňa 15. marca 2021 odmietol

vypovedať. Vyjadril sa, že ak trestné konanie skončí, nemá problém vypovedať. Nevedel uviesť, v akej
veci je vedené trestné stíhanie.
8. Dožiadaním Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne správca dane zistil, že pán Juraj
Černý nevydal vyšetrovateľom žiadne dokumenty, pri prehliadke vozidla, ktorého bol užívateľom, bolo
však zaistených 5 ks faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť HEND, s.r.o. a ďalších 14

listov. Dokumenty sa v danom čase nachádzali u znalca.
9. Správca dane vykonal zisťovanie k bankovému účtu spoločnosti HEND s.r.o. a zistil, že bol zrušený,
disponentom bol len pán Černý, pričom v novembri 2018 na ňom prebehli len dve transakcie - bankové
poplatky.
10. Z analytického systému kontrolných výkazov DPH správca dane zistil, že v sporných zdaňovacích

obdobiach spoločnosť HEND, s.r.o. deklarovala len jedného dodávateľa - spoločnosť Bussines Bay
s.r.o.. Táto spoločnosť za zdaňovacie obdobia november a december 2018 daň nepriznala, nepodala
kontrolné výkazy a ani daňové priznania k DPH, nebola ani registrovaná na DPH (registrácia jej bola
zrušená dňa 30. septembra 2018). Správca dane vypočul dňa 26. januára 2021 konateľa predmetnej
spoločnosti - pána Zdenka Šedivého. Ten uviedol, že účtovníctvo predmetnej spoločnosti odovzdal

pánoviV.Q.,neskôrvmesiaciapríl2018pánoviQ.B.,ktorémuudelilplnúmoc(tútoajpredložil).Uviedol,
že v mesiacoch september až december 2018 neviedol účtovníctvo spoločnosti nikto, obchodnú činnosť
od apríla 2018 asi vykonával pán B.. Svedok od apríla 2018 nemal žiadne informácie o spoločnosti.
Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, svedok nevedel uviesť jej dodávateľov a odberateľov.
Spoločnosť HEND, s.r.o. a ani pána Černého nepoznal. Podľa zistení správcu dane pán B. dňa XX. R.

XXXX zomrel.
11. K deklarovanej preprave správca dane zistil, že vozidlo s EČV: I. XXX P. vlastní pán Q.. Ten na
základevýzvysprávcudanetomutodoručilúčtovnédoklady,zktorýchvyplynulo,ževmesiacochoktóber
až december 2018 nedeklaroval žiadne transakcie so spoločnosťou HEND, s.r.o. a ani so žalobkyňou.
12. Dňa 28. októbra 2019 správca dane vypočul pána R. (ďalej len „prvý výsluch pána R.“), o čom

neupovedomil žalobkyňu. Pán R. uviedol, že v roku 2018 sa v rámci svojich podnikateľských aktivít
zaoberal prenájmom vozidiel a robil zámkovú dlažbu. Uviedol tiež, že ak bol niekto jeho zákazníkom
prvý krát, spísal s ním zmluvu a zobral zálohu, až potom mu auto odovzdal. Pán R. uviedol, že pozná
pána Černého, ktorý si aj chodil prenajímať vozidlá pre spoločnosť HEND, s.r.o. Spoločnosti HEND,
s.r.o. prenajal vozidlo s EČV: I. XXX A. v mesiacoch apríl 2019, máj 2018 a júl 2018, o čom vystavil

faktúry. Okrem uvedených období s predmetnou spoločnosťou neobchodoval.
13.Dňa22.januára2020vypočulsprávcadanepánaR.druhýkrát.Tenzopakovalsvojepredchádzajúce
tvrdenia. V podrobnostiach k spolupráci so spoločnosťou HEND, s.r.o. uviedol, že ho telefonicky
kontaktovali tak raz za dva - tri mesiace, auto mávali do 6 hodín, do 200 km za dohodnutú cenu 30,- €.
Svedok uviedol, že spoločnosti HEND, s. r. o. a ani pánovi Černému neprenajal vozidlo EČV: I. XXX P. v

dňoch30.septembra2018,31.októbra2018,30.novembra2018a31.decembra2018.Anibezodplatne
predmetnej spoločnosti auto nepožičiaval. On ani jeho otec toto auto neodovzdali pánovi Černému, ani
spoločnosti HEND, s.r.o. Svedok tiež poukázal na to, že dňa 31. decembra 2018, podľa účtu na sociálnej
sieti facebook.com, bol pán Černý na lyžovačke. Podľa dokladov predložených svedkom mala vozidlo
EČV: I. XXX P. v období od 29. septembra 2018 do 1. októbra 2018 prenajaté spoločnosť VISION S s.r.o.

14. Dňa 3. februára 2020 bol vypočutý konateľ žalobkyne pán Jaroslav Zemanovič, ďalšia konateľka
pani Katarína Zemanovičová sa zo zdravotných dôvodov ospravedlnila. Pán Zemanovič uviedol,
že obchodovanie s medenými rúrami zabezpečoval on. Obchodných partnerov si preveroval podľa
dostupných možností a na základe predchádzajúcej skúsenosti. Odberateľom v rokoch 2017 a 2018bola spoločnosť Kornfeil spol. s.r.o., ktorej predkladal aj príslušné certifikáty a doklady o súlade
tovaru s požadovanými normami Európskej únie. Kontakt so spoločnosťou HEND, s.r.o. nadviazal cez
pána Černého, ktorého pán Zemanovič pozná niekoľko rokov. Za žalobkyňu v obchodoch jednal pán

Zemanovič, ale pri vzájomných stretnutiach mala byť aj pani Zemanovičová. V mene spoločnosti HEND,
s.r.o. konal pán Černý. Príslušné certifikáty neboli súčasťou faktúr, spoločnosť HEND, s.r.o. im ich
odovzdávala osobne pri dodaní tovaru. Medené rúry boli skladované v priestoroch žalobkyne, osobou
zodpovednou za príjem tovaru bol pán Zemanovič. Kto v mene žalobkyne odovzdával hotovosť pán
Zemanovičnevedel,avšakvmenespoločnostiHEND,s.r.o.malfinančnéprostriedkyprijímaťpánČerný.

15. Dňa 10. februára 2020 doručila žalobkyňa správcovi dane kópiu certifikátu odovzdaného
odberateľskej spoločnosti (na spodnej časti bola uvedená internetová stránka) a pokladničné bloky
vystavené z elektronickej registračnej pokladnice spoločnosti HEND, s.r.o. Žalobkyňa upresnila, že
hotovosť mal odovzdávať pán Zemanovič. Žalobkyňa tiež navrhla vypočuť pána Q. P. a X. B. vo veci
dodaniaaprevzatiatovaruazaplateniafaktúr,paniKatarínuZemanovičovú(konateľkužalobkyne)apani
U. O. (účtovníčku). K certifikátu správca dane uviedol, že tento je voľne dostupný na stránke spoločnosti

Ptáček - veľkoobchod, a.s. Túto skutočnosť potvrdila aj dotknutá spoločnosť a uviedla, že žalobkyňa je
u nej registrovaná ako zákazník, ale nikdy jej nebol vystavený daňový doklad.
16. Správcovi dane sa ani po siedmych predvolaniach nepodarilo pani Katarínu Zemanovičovú
vypočuť. Vyjadrila sa ako konateľka žalobkyne písomne, uviedla, že sa s pánom Zemanovičom o
všetkom informujú, obchod s medenými rúrami mal na starosti pán Zemanovič. Pani Zemanovičová sa

nezúčastňovala každého rokovania žalobkyne. Spoluprácu so spoločnosťou HEND, s.r.o. nadviazala
žalobkyňa na základe pozitívnych skúseností s pánom Černým. Osobou zodpovednou za príjem tovaru
bol pán Zemanovič. Hotovosť v mene spoločnosti HEND, s.r.o. prijímal pán Černý.
17. Správca dane vypočul aj pána Q. P., ten uviedol, že nevie v akej veci a k čomu bol navrhnutý ako
svedok.Jekonateľominejspoločnosti-LeaseHomess.r.o.Žalobkyňupozná,sjejkonateľomsavidelasi

tri - štyri krát, keď tento chcel riešiť pozemky, ktoré neboli vyriešené v dedičskom konaní a vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Pán P. nie je a nebol zamestnancom žalobkyne, nebol s ňou ani v inom
právnom vzťahu. Na otázku či pozná spoločnosť HEND, s.r.o. uviedol: „Matne mi to čosi hovorí, ako sme
riešili tie pozemky u neho, neviem či tam niekto u neho nebol. Nejaký pán tam bol, myslím, že sa volá
Čierny,Čiernikalebonejaktak.“PánP.sapodľajehovyjadrenianezúčastnilrokovaniamedzižalobkyňou

a spoločnosťou HEND, s.r.o., avšak keď bol u žalobkyne, prišiel nejaký pán zo spoločnosti HEND,
s.r.o. a doviezol materiál. Svedok mal dojem, že to boli medené rúry, pričom dodávka sa uskutočnila
niekedy v zimnom období v roku 2018. To, že dodávateľom bola spoločnosť HEND, s.r.o. svedok zistil
tak, že keď vykladali tovar, tak mu dali do ruky papiere, aby ich podržal a odkontroloval tie kusy, či
to sedí. Podľa pána P. tovar preberal pán Zemanovič, k dispozícii mal buď faktúru alebo dodací list.

Aj keď sa preberania zúčastňoval, nepodpísal žiadne dokumenty, nevedel, kto podpísal dokumenty o
prevzatí tovaru. Svedok mal dojem, že faktúry vyplácala žalobkyňa v hotovosti, keďže jej konateľ tam
mal peniaze. Nevedel sa vyjadriť, či pri preberaní tovaru bola aj pani Zemanovičová. Po konfrontácií s
faktúrami svedok uviedol, že si nepamätá, ktorú faktúru mal v ruke. Nevedel sa s odstupom času dvoch
rokov vyjadriť ku konkrétnym dodávkam. Pri preberaní tovaru bol jeden - maximálne dva krát. Tovar mal

byť dovezený na bielej dodávke, tovar skladali z vozidla pán Zemanovič so šoférom.
18. Žalovaný sa stotožnil so správcom dane v závere, že vykonaným dokazovaním bol spochybnený
skutočný dodávateľ plnenia deklarovaného na predložených faktúrach. Žalobkyňa preto nepreukázala
splnenie podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane. Doplnil, že dôkazné bremeno v daňovom
konaní ťaží primárne daňový subjekt. Dal do pozornosti, že spoločnosť HEND, s.r.o. nemala splnené

materiálne a personálne podmienky pre uskutočnenie deklarovaného obchodu, jej konateľ potvrdzoval
spoluprácu len slovne, nepamätal si žiadne bližšie údaje o uskutočnenom obchode, o svojich
dodávateľoch. K prevzatiu tovaru sa vyjadroval neurčito. Jeho výpoveď považoval žalovaný za
nedôveryhodnú. Podľa žalovaného sa nepreukázala ani reálnosť prepravy, keď vlastník motorového
vozidla, ktorým mala byť uskutočnená, poprel jeho zapožičanie spoločnosti HEND, s.r.o. či pánovi

Černému. Deklarovaný subdodávateľ pritom nie je ekonomicky aktívny a jeho konateľ nemal žiadne
informácie o spoločnosti či o uskutočňovaní obchodov. Tieto skutočnosti podľa názoru žalovaného
predstavujú dôvodné pochybnosti o reálnom dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom. Žalobkyňa
zistené pochybnosti neodstránila. Ňou predložený certifikát bol voľne dostupný na internete, výpoveď
pána P. bola príliš neurčitá, nejasná a všeobecná.

19. K námietke, že žalobkyňa nebola upovedomená o prvom výsluchu pána Černého a pána R. žalovaný
dal do pozornosti, že žalobkyňa nahliadla do spisu, mala možnosť sa k týmto výpovediam vyjadriť a
napriek tomu, že namieta ich procesnú použiteľnosť, opakovane sa na nich odvoláva. Správca danemimo to opakovane vypočul pána Černého aj pána R. aj za prítomnosti žalobkyne, pričom pán Olejár
svoje výpovede nemenil.
20. Navrhované dôkazy - výpoveď pána X. B. a pani U. O. nepovažoval žalovaný za účelné. X. B. by

správcovi dane nemohol poskytnúť iné informácie ako pán Zemanovič, ktorý bol priamo zodpovedný
za preberanie tovaru a odovzdávanie hotovosti. Pani O. sa na druhej strane mohla vyjadriť len
k účtovným dokumentom, nie k reálnosti dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Rovnako za
neúčelné považoval žalovaný aj navrhované vykonanie obhliadky na mieste samom.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

21. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej
len „správny súd“) a žiadala, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
22. V správnej žalobe žalobkyňa namietala, že preukázala slnenie podmienok uplatneného práva
na odpočítanie dane zo sporných obchodov, osobitne podmienku dodania tovaru deklarovaným
dodávateľom. Tento fakt preukázala najmä (i) riadne vystavenými a zaúčtovanými faktúrami, (ii)

podpísanými dodacími listami s dátumom dodania, (iii) dokladmi o hotovostných platbách, (iv) výkazmi
preukazujúcimi zaúčtovanie dodania spoločnosťou HEND, s.r.o., (v) výsluchom konateľa žalobkyne
pána Zemanoviča, (vi) konateľa spoločnosti HEND, s.r.o. (pána Černého), (vii) písomnou výpoveďou
konateľky žalobkyne pani Zemanovičovej, (viii) výsluchom pána P., (ix) certifikátom kvality, (x) nespornou
existenciou materiálneho plnenia a jeho dodaním do Českej republiky - spoločnosti Kornfeil, s.r.o. Podľa

názoru žalobkyne je to práve žalovaný, kto neuniesol svoje dôkazné bremeno a nevyvrátil dôkazy
predložené žalobkyňou.
23. Podľa názoru žalobkyne nebol deklarovaný dodávateľ nedôveryhodnou osobou v čase uskutočnenia
sporných obchodov. Žalobkyňa si spoločnosť HEND, s.r.o. náležite preverila z verejne dostupných
zdrojov, pričom z týchto vyplývalo, že (i) táto spoločnosť nebola v čase dojednania obchodov evidovaná

v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie DPH, (ii) nebola v zozname
dlžníkov na daniach a na iných štátnych odvodoch, (iii) bola ekonomicky aktívnou spoločnosťou
(dosiahol tržby v roku 2018 vo výške 1.216.814,- €), (iv) žalobkyňa jednala priamo s konateľom
predmetnej spoločnosti, (v) voči spoločnosti HEND, s.r.o. nebolo vedené konkurzné konanie, (vi) išlo
o spoločnosť, ktorá fungovala takmer 3 roky pred uskutočnením zdaniteľných plnení, (vii) a to s tým

istým konateľom, (viii) v predmete obchodnej činnosti mala zapísanú kúpu tovarov pre spotrebiteľov a
iných prevádzkovateľov živnosti. Žalovaný sa pri hodnotení dôveryhodnosti deklarovaného dodávateľa
predmetnými skutočnosťami nezaoberal.
24. Žalobkyňa s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2010
argumentovala, že nemala možnosť a ani povinnosť sledovať výrobné a obstarávacie procesy u svojich

dodávateľov.Nemožnopretožalobkynivyčítať,žespoločnosťHEND,s.r.o.nemalatechnické,materiálne
či personálne zabezpečenie. Rovnako žalobkyňa nemôže niesť zodpovednosť za subdodávateľov, teda
ďalších obchodných partnerov spoločnosti HEND, s.r.o.
25. Procesne žalobkyňa namietala, že správca dane ju neupovedomil o prvom vypočutí pána R. a pána
Černého, čím jej znemožnil klásť predmetným svedkom otázky podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č.

563/200Z Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Podľa názoru žalobkyne takáto vada nemohla byť
konvalidovaná ďalším výsluchom predmetných svedkov.
26. Vo vzťahu k vykonaným svedeckým výpovediam a ich hodnoteniu žalobkyňa namietala, že pán R., aj
s ohľadom na predchádzajúci procesne vadný výsluch, prišiel pripravený, snažil sa nepriznať vzájomný

obchodný vzťah so spoločnosťou HEND, s.r.o., a preto na jeho výpoveď nemožno prihliadať. Žalobkyňa
okrem toho nezodpovedá za to, od koho si jej dodávateľ prenajme vozidlo.
27. Za zmätočnú žalobkyňa považovala aj výpoveď pána Šedivého, ktorý sa od veci snažil dištancovať.
Tento na jednej strane tvrdil, že udelil plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti pánovi B., na druhej
strane nevedel, či pán B. vykonával v mene subdodávateľa nejaké obchodné aktivity. Smrť pána B. a

ani pochybnosti na strane dodávateľov spoločnosti HEND, s.r.o. pritom žalobkyňa nemohla ovplyvniť a
nemôžu jej byť kladené na ťarchu.
28. Naopak vo vzťahu k výpovedi pána P. žalobkyňa uvádzala, že tento potvrdil dodanie, resp. dovezenie
tovaru pánom Černým pánovi Zemanovičovi, bol svedkom dodania tovaru a ich obchodného rokovania.
Vo výpovedi identifikoval dodávaný materiál (medené rúry), to že v k obchodu došlo v zimnom období

roku 2018, ako aj to, že mal v rukách dokumenty, podľa ktorých kontroloval preberaný tovar. Potvrdil
tiež prijatie hotovosti pánom Černým. Vedel opísať tiež priebeh vykladania a nakladania tovaru, popísal
farbu motorového vozidla ako aj približný opis osoby, ktorá tovar doviezla. Pán P. je pritom dôveryhodnou
osobou, ktorá nemá k žalobkyni žiadny vzťah.29. Rovnako svedok pán Juraj Černý vo svojom prvom výsluchu potvrdil dodanie tovaru žalobkyni,
osobné dodanie tovaru, vystavenie faktúr, ako aj úhradu za tovar. Jeho ďalšie vyjadrenia, že nebude
k predmetnej veci vypovedať (v rámci ďalších svojich výsluchov), sú preto v zásade bezpredmetné.

Odmietnutie výpovede pánom Černým nemôže byť kladené žalobkyni na ťarchu.
30. K predloženému certifikátu žalobkyňa doplnila, že tento nie je totožný s certifikátom voľne dostupným
na internete.
31.Ostatnežalobkyňanamietalanevykonaniedôkazov-(i)výsluchupánaX.B.,ktorýmalmaťvedomosť
ohľadne dodania a prevzatia sporného tovaru od spoločnosti HEND, s.r.o., (ii) výsluchu pani U. O., ktorá

sa mohla vyjadriť k účtovným dokladom a zaúčtovaniu nadobudnutia tovaru, (iii) miestnej obhliadky na
mieste samom, kde žalobkyňa mohla správcovi dane prezentovať priestory, kde bol tovar dovezený,
uskladnený a následne dodaný odberateľovi, (iv) výsluchu konateľa odberateľa žalobkyne - spoločnosti
Kornfeil, s.r.o., ktorý mohol svojou výpoveďou stotožniť od žalobkyne dodaný tovar, (v) opakovaného
výsluchu pána Jaroslava Zemanoviča, keďže jeho prvotná výpoveď bola správcom dane spochybnená,
(vi) konfrontácie medzi pánom Černým a pánom R..

32. Žalobkyňa tiež namietala, že jej nebolo zaslané oboznámenie so skutočnosťami zistenými počas
daňovej kontroly pred vydaním protokolu.
33. Správny súd rozsudkom č. k. 11 S 114/2021-100 zo 29. marca 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie
konanie.

34. Podľa názoru správneho súdu dôkazné bremeno na preukázaní podmienok uplatneného práva
na odpočítanie dane ťaží prioritne daňový subjekt. A to v prípade, ak daňové orgány na základe
vykonaného dokazovania riadne a dôvodne spochybnia právo daňového subjektu na odpočítanie dane.
Spochybnenie realizácie dodávok zo strany daňových orgánov pritom musí vychádzať z riadneho
zistenia skutkového stavu.

35. Správny súd uviedol, že zistenia správcu dane a žalovaného o dodávateľskom reťazci pred
spoločnosťou HEND, s.r.o. navodzujú pochybnosti o schopnostiach spoločnosti HEND, s.r.o. dodať
tovar deklarovaný na faktúrach žalobkyni. Podľa názoru správneho súdu však v predmetnej veci boli
rozhodujúce vykonané svedecké výpovede. Dodávke tovaru podľa správneho súdu svedčia vyjadrenia
konateľovžalobkyneakoajsvedeckávýpoveďkonateľaspoločnostiHEND,s.r.o.(pánaJurajaČerného).

Skutočnosť, že výpoveď pána Černého nie je detailná a pri druhom a treťom výsluchu odmietol
vypovedať, nemožno vyhodnotiť v neprospech žalobkyne. To, že pán Černý môže byť (je) trestne stíhaný
samo o sebe neodôvodňuje záver, že jeho spoločnosť nedodala deklarovaný tovar.
36. Dôveryhodnosť vyjadrení žalobkyne podľa správneho súdu potvrdzuje aj výpoveď pána Q. P.. Hoci
táto výpoveď bola nepresná, je potrebné zohľadniť, že ide o výpoveď s odstupom dvoch rokov, ktorá sa

netýka skutočností, ktoré by boli predmetom jeho primárnej činnosti. Nie je zamestnancom žalobkyne,
preto nemá dôvod, aby si pamätal podrobné detaily spornej udalosti. Je tiež potrebné uviesť, že išlo o
pre svedka nevýznamnú udalosť, je preto pochopiteľné, že jeho pamäťová stopa bola slabšia. Podľa
názoru správneho súdu po zohľadnení vyššie uvedených skutočností možno predmetnú výpoveď v
daňovom konaní nateraz posudzovať ako dôveryhodnú a mali by k nej pristúpiť ďalšie dôkazy, ktoré ju

buď potvrdia alebo vyvrátia. Záver správcu dane o prepojenosti pána P. s pani U. O. (keďže táto mala
byť predchádzajúcou konateľkou spoločnosti, v ktorej je aktuálne konateľ pán P. s pánom Q. O.) je podľa
názoru správneho súdu predčasný a nedôveryhodný. Okrem toho bol pán P. poučený o následkoch
krivej výpovede.
37. Podľa názoru správneho súdu bola na druhej strane v neprospech žalobkyne subjektívne hodnotená

výpoveď pána R.. Výpovede pána R. pritom neboli zo strany správcu dane podrobené verifikácii (komu
a prečo prenajímal motorové vozidlá v decembri 2018) a pod. Daňové orgány sa nevenovali riadne
okolnosti, kedy a či presne 31. decembra 2018 alebo v iné dni. Podľa správneho súdu mohla byť
dôvodom nekorektnej výpovede pána R. aj snaha o zakrytie vlastnej nezdanenej činnosti.
38. Aj navrhované dôkazy, výpoveď pána X. B. a navrhovaná konfrontácia medzi pánom Černým, B. a

P., mohli byť podľa správneho súdu v danej veci relevantné a nemali byť odmietnuté.
39. Námietku žalobkyne o nemožnosti konvalidácie nesprávne vykonaných výsluchov svedkov ich
opätovných vypočutím nepovažoval správny súd za dôvodnú. Rovnako tak aj námietku nevykonania
miestnej obhliadky a nevypočutia pani O. považoval správny súd za nedôvodnú.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

40. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napadnutý
rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.41. Sťažovateľ zastáva názor, že riadne a úplne v predmetnej veci zistil skutkový stav, vykonal
riadne dokazovanie a vykonaným dokazovaním spochybnil realizáciu sporného zdaniteľného plnenia
deklarovaným dodávateľom. Zdôraznil, že žalobkyňa okrem faktúr, takmer totožných dodacích listov a

potvrdení o prijatí tovaru nepredložila k svojím tvrdeniam o dodaní tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o.
žiadne ďalšie relevantné dôkazy a informácie. Žalobkyňa predložila len jeden z viacerých certifikátov
týkajúcich sa kvalitatívnych požiadaviek, pričom správca dane zistil, že išlo o certifikát, ktorý bol od roku
2016doroku2021voľneprístupnýnainternete.SpoločnosťHEND,s.r.o.nemalažiadnemateriálneaani
personálne zázemie pre výkon obchodnej činnosti, jediný konateľ nepredložil žiadne relevantné doklady

predmetnej spoločnosti, ktoré by preukazovali uskutočnenie zdaniteľného plnenia ani to, že dodávku
zabezpečil prostredníctvom subdodávateľa. Pán Černý si nepamätal relevantné údaje o obchodnej
spolupráci so žalobkyňou, neidentifikoval dodávateľa tovaru, k prevzatiu tovaru sa vyjadroval neurčito.
V deklarovanom obchodnom vzťahu sa nepreukázala ani reálnosť dopravy, keď vlastník motorového
vozidla poprel, že by v preverovanom období vozidlo požičal spoločnosti HEND, s.r.o. Pán R. na
podporu svojich tvrdené predložil aj evidenciu DPH za zdaňovacie obdobie december 2018, z ktorej

vyplýva, komu v mesiaci december 2018 prenajímal vozidlá a v akej sume (napr. 31. decembra 2018
pán R. vozidlo prenajal spoločnosti BOSKOP Poľnonákup Trenčín, a.s.). Pán R. v mesiaci december
2018 prenajímal vozidlá rôznym subjektom v sumách od cca 30,- do 120,- €, a teda aj pokiaľ by
hypoteticky(akonaznačilsprávnysúd)nezdanilnejaképríjmy,išlobyoveľminízkečiastky.Podľanázoru
sťažovateľapánR.nemaldôvodpodaťnepravdivúaleboneúplnúsvedeckúvýpoveď.Sťažovateľnezistil

žiaden rozpor medzi ústnymi výpoveďami pána R. a ním písomne predloženými dokladmi.
42. Vyššie uvedené dôvodné pochybnosti žalobkyňa nevyvrátila a ani nenavrhla dôkazy s potenciálom
ich vyvrátenia. Podľa názoru sťažovateľa z výpovede pána P. nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by
preukázali reálne uskutočnenie dodávok tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o. Pán P. síce potvrdil svoju
účasť na preberaní tovaru, ale to len jeden - dva krát, sporné obchody pritom prebiehali od septembra

do decembra 2018. Nepamätal si ani dátum, kedy sa preberania tovaru zúčastnil, jeho odpovede boli
neurčité a nepresné. Na dôkaz svojich tvrdení pán P. nepredložil žiadne dôkazy.
43. Výsluch pána B. podľa názoru sťažovateľa nebol relevantný a účelný, keďže za príjem tovaru mal byť
zodpovedný pán Jaroslav Zemanovič. Pán B. bol zamestnancom žalobkyne, priamo nepreberal tovar,
mohol byť maximálne pri manipulácii s tovarom, avšak správca dane existenciu tovaru nespochybnil. Z

hľadiska autenticity deklarovaného dodávateľa je tak jeho potenciálna výpoveď irelevantná.
44. Na záver sťažovateľ zdôraznil, že vykonané dokazovanie je potrebné posudzovať cez prizmu
dôkazného bremena žalobkyne, ktoré táto v predmetnom konaní neuniesla.
45. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila aj žalobkyňa, ktorá v podstatnom zopakovala svoju argumentáciu
obsiahnutú v správnej žalobe, akcentovala zákonnosť napadnutého rozsudku a správnosť záveru

správneho súdu, že v daňovom konaní uniesla svoje dôkazné bremeno.
46. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 3 Sfk 71/2022 pridelená do senátu
3 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Katarína Benczová, Mgr.
Kristína Babiaková a JUDr. Zuzana Šabová, PhD. Mgr. Kristína Babiaková bola určená ako sudkyňa
spravodajkyňa. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a
písm. A štvrtej časti rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do
senátu 8 S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína
Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.
47. Podpredseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uznesením sp. zn. KPp 23/23 zo

dňa 24. júla 2023, na základe oznámenia sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., tohto podľa § 87 ods.
1 a 2 SSP vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Ďalším (zastupujúcim) členom senátu sa tak v
súlade s prílohou č. 1 rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júla 2023 stal sudca Mgr. Peter Mach, PhD.
IV. Posúdenie kasačného súdu
48. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že

kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
49. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť právne názory správneho súdu v rozsahu, či
závery sťažovateľa a správcu dane o tom, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k

preukázaniumateriálnychpodmienokuplatnenéhoprávanaodpočítaniedanezospornýchobchodov,sú
náležite odôvodnené, vychádzajú z riadneho zistenia skutkového stavu a z takého hodnotenia dôkazov,
ktoré nemožno považovať za svojvoľné. A to osobitne v časti týkajúcej sa prístupu sťažovateľa a správcu
dane k svedeckým výpovediam pána Juraja Černého, pána Q. P. a pána Q..50. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

51. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
52. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
53. V súvislosti s nastolenou otázkou dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového konania je

potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva
na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na
odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového
podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia
práva.

54. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či

rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora

Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo
veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).
55. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte
ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty
(§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako

zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa
ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň
z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako
podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH .
56. Kasačný súd dodáva, že podmienka uplatneného práva na odpočítanie dane - status odberateľa a

dodávateľa ako platiteľov dane predstavuje jednu z kľúčových podmienok, ktoré umožňujú zabezpečiť
princíp neutrality DPH. Predstavujú totiž garanciu prenosu daňovej povinnosti v rámci obchodného
reťazca na ďalší subjekt s daňovom povinnosťou, s čím je spojená refundácia splnenej daňovej
povinnosti na strane daňového subjektu uplatňujúceho si právo na odpočítanie dane.
57. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd zdôrazňuje, že správcom dane

a sťažovateľom deklarovaným dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane zo sporných
obchodov žalobkyne so spoločnosťami HEND, s.r.o. bolo neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou
vo vzťahu k preukázaniu identity dodávateľov deklarovaného tovaru.58. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane a sťažovateľ argumentovali, že žalobkyňa
nepreukázala, že jej tovary boli dodané deklarovaným dodávateľom (resp. dodanie od deklarovaného
dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva

na odpočítanie dane - dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v
spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH. Takto vymedzeným
dôvodom nepriznania odpočítania dane žalobkyne bol pritom tak správny súd ako aj kasačný súd
viazaný.
59. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie dáva kasačný súd do

pozornosti, že členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým
subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na
predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné
na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré
systematicky spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci

Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11
a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).
60. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
61. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
62. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
63. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že

prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.
6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodné
transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),

predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje
daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa

11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).
64. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi

daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,

teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese

dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné

bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).
65. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť

dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa
15. februára 2022).

66. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,
že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy
jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).

67.Kasačnýsúdpovažujezapotrebnédodať,žemateriálnepodmienkypriznaniaprávanaodpočetdane
sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom -
odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej
časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú
(bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva

na odpočítanie dane. Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských
spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,
nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a
teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022,
publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako
ZNSS 23/2022).
68. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne

nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený“(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája
2018, bod 77).

69. V súvislosti s preskúmavaným prípadom sa kasačný súd stotožňuje so sťažovateľom v tom, že
správcadaneasťažovateľvznieslidôvodnépochybnostiosplnenímateriálnychpodmienokuplatneného
práva na odpočítanie dane z obchodov žalobkyne so spoločnosťou HEND, s.r.o. Kasačný súd dáva
do pozornosti, že spoločnosť HEND, s.r.o. bola nekontaktnou spoločnosťou, ktorej účtovníctvo sa
nepodarilo zaistiť. Na základe účtovníctva spoločnosti HEND, s.r.o. sa teda nepodarilo preukázať reálne

uskutočnenie obchodov so žalobkyňou. Nedostupnosť kompletného účtovníctva sa pritom nepodarilo
v rámci daňového konania ani racionálne objasniť, keď aj tvrdenie ohľadom jeho odovzdania orgánom
činným v trestnom konaní sa preukázalo ako nepravdivé (bod 8 tohto rozsudku).
70. Konateľ spoločnosti HEND, s.r.o., pán Černý v rámci svojho druhého a tretieho výsluchu
odmietol vypovedať, teda k deklarovanému obchodu neuviedol žiadne informácie, ktoré by dokazovali

uskutočnenie sporného obchodu. Kasačný súd zdôrazňuje, že odmietnutie vypovedania zo strany
pána Černého nie je kladené žalobkyni za vinu. Jeho logickým následkom však je, že jej dodávateľ
neposkytolsprávcovidanežiadnelistinnéčiinédôkazy,ktorýmibybolomožnépreukázať,žespoločnosť
HEND, s.r.o. skutočne dodala žalobkyni deklarovaný tovar. Táto skutočnosť preto bola spôsobilá založiť
relevantnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane

žalobkyňou z obchodov so spoločnosťou HEND, s.r.o.
71. Čo sa týka prvého výsluchu pána Černého kasačný súd konštatuje, že tento bol získaný procesne
nesprávne (žalobkyňa nebola upovedomená o výsluchu predmetného svedka, nemohla sa tohto úkonu
zúčastniť a klásť svedkovi otázky), je preto procesne nepoužiteľný a nemožno z neho vychádzať.72. Pokiaľ sa však žalobkyňa domáhala jeho zohľadnenia, kasačný súd pre úplnosť dodáva, že aj
pri prvom výsluchu pán Černý poskytol len veľmi všeobecné a nejasné informácie o uskutočnených
zdaniteľných obchodoch. Hoci formálne deklaroval uskutočnenie obchodov a vystavenie faktúr, nemal

konkrétne informácie o pôvode tovaru, o preprave tovaru (kde a od koho si požičal motorové vozidlo),
jeho vykládke a nakládke a pod. Kasačný súd sa nezhoduje so správnym súdom v tom, že by išlo len
o drobné a ospravedlniteľné nepresnosti v jeho výpovedi. Ide o absenciu akýchkoľvek relevantných
(konkrétnych) informácií o uskutočnení a priebehu obchodného vzťahu spoločnosti HEND, s.r.o. so
žalobkyňou. Je to pritom práve svedok - pán Černý, kto mal túto spoluprácu priamo zabezpečovať.

Predmetnú výpoveď pána Černého, konateľa spoločnosti HEND, s.r.o., preto ani podľa názoru
kasačného súdu nemožno považovať za relevantný dôkaz uskutočnenia sporných obchodov. Po
obsahovej stránke by mala táto výpoveď (v prípade jej zákonného vykonania) skôr potenciál zakladať/
podporiť správcom dane komunikované pochybnosti, než ich vyvracať.
73. Relevantné pochybnosti správcu dane a sťažovateľa podľa kasačného súdu podporila tiež
skutočnosť,žepánQ.(vlastníkvozidla,ktorémalopodľafaktúravyjadrenížalobkynevykonaťprepravu),

v rámci svojho druhého výsluchu poprel jeho prenájom alebo bezodplatné zapožičanie v decembri
2018 pánovi Černému či spoločnosti HEND, s.r.o. Z výpovede pána R. je zrejmé, že pána Černého a
spoločnosť HEND, s.r.o. poznal, ich vzájomné obchodné vzťahy sa týkali iných mesiacov a vozidiel, v
decembri 2018 im vozidlo s EČV: I. XXX P. neposkytol. Výpoveď pána R. bola vnútorne nerozporná a
konzistentná, pričom túto potvrdil faktúrami a dodacím listom. Kasačný súd sa nezhoduje so správnym

súdom v názore, že sťažovateľ, resp. správca dane mali hodnotiť výsluch pána R. tendenčne. Dáva
do pozornosti, že pán R. na výzvu správcu dane predložil účtovnú dokumentáciu preukazujúcu jeho
obchodnú činnosť v relevantnom období, ktorá jeho tvrdenia potvrdzovala a nevyvracala. Žalobkyňa
pritom v daňovom konaní neprodukovala žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyjadrenia svedka -
pána R., spochybňovali. Správca dane a žalovaný tak nevychádzali len z vyjadrení pána R., ale aj z

dokumentov ním preložených.
74. Aj vo vzťahu k pánovi R. a jeho prvému výsluchu kasačný súd konštatuje, že tento bol získaný
procesne nesprávne (žalobkyňa nebola upovedomená o výsluchu predmetného svedka, nemohla sa
tohto úkonu zúčastniť a klásť svedkovi otázky), je preto procesne nepoužiteľný a nemožno z neho
vychádzať.

75. Pre úplnosť k námietke žalobkyne o nezákonnosti opakovaných výsluchov, dáva kasačný súd
do pozornosti, že zo žiadneho z ustanovení Daňového poriadku nevyplýva, že by správca dane (ak
zistí procesné pochybenie pri výsluchu svedka) nemohol procesne vadný dôkaz - výsluch svedka
vykonať opakovane, a tým konvalidovať nezákonnosť predchádzajúceho výsluchu svedka. A to všetko
za predpokladu, že z procesne vadného výsluchu nebude pri hodnotení dôkazov vychádzať. Kasačný

súd sa preto zhoduje s názorom správneho súdu v tom, že tak prvý výsluch pána Černého ako aj prvý
výsluch pána R. boli konvalidované ich ďalšími výsluchmi (o ktorých bola žalobkyňa upovedomená a
zúčastnila sa ich). Súčasne dodáva, že žalobkyňa sa mýli, pokiaľ argumentuje, že samotná skutočnosť,
že bol svedok vypočutý opakovane, by mala spochybňovať hodnovernosť jeho výpovede. K výpovedi
pána R. navyše kasačný súd dodáva, že táto sa nemenila. Prvá aj druhá výpoveď mali rovnaký obsah,

kasačný súd ich nevyhodnotil ako účelové a nie je mu ani zrejmé, z čoho v tomto smere vychádzali
úvahy správneho súdu.
76. Správca dane v rámci svojho zisťovania toto rozšíril aj na deklarovaného subdodávateľa spoločnosti
HEND, s.r.o. - spoločnosť Bussines Bay, s.r.o. Predmetná spoločnosť v spornom období nebola
registrovaná na DPH, jej účtovníctvo bolo nedostupné, jej konateľ nemal o obchodoch so spoločnosťou

HEND, s.r.o. žiadnu vedomosť, plnomocenstvo (ktoré však správcovi dane nepredložil) mal udeliť pánovi
Q. B., ktorý v medziobdobí zomrel. Kasačný súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené pochybnosti týkajúce
sa subdodávateľskej spoločnosti nie sú kladené žalobkyni na ujmu. Ich výsledkom však je, že ani z
iných zdrojov (ďalších článkov obchodného reťazca) sa nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé obnoviť hodnovernosť listinných podkladov predložených žalobkyňou.

77. V súvislosti s vyjadreniami konateľov žalobkyne dáva kasačný súd do pozornosti, že pán Zemanovič,
hoci mal byť zodpovedný za obchodnú spoluprácu so spoločnosťou HEND, s.r.o. a aj za preberanie
tovaru, sa k tejto spolupráci vyjadroval veľmi všeobecne. Napriek otázkam správcu dane, aby popísal
obchodnú spoluprácu so spoločnosťou HEND, s.r.o. až po dodanie tovaru, nepopísal priebeh dodávania
tovaru, jeho nakládku a vykládku. Osoby, ktoré sa mali podieľať na faktickom dodávaní tovaru pri

výsluchu neuviedol, ale doplnil ich až vo svojom nadväzujúcom písomnom podaní. Až pri výsluchu
správcu dane a po nahliadnutí do faktúry zistil, že mal pánovi Černému odovzdávať finančné prostriedky
- úhradu za dodávku tovaru v hotovosti. Nevedel uviesť pri ústnom výsluchu, či vystavil príjemky tovaru,
až pri písomnom vyjadrení doplnil, že tieto nevystavil.78. Dodanie tovaru síce potvrdila aj pani Zemanovičová, ktorá však mala na starosti najmä personálnu
agendu a nebola zodpovedná za obchod so spoločnosťou HEND, s.r.o. - ako vyplýva z výsluchu
pána Zemanoviča, ako aj z písomného vyjadrenia pani Zemanovičovej. Pokiaľ táto tvrdila vo svojom

písomnomvyjadrení,žebolaajpripreberanítovarusospoločnosťouHEND,s.r.o.,kasačnýsúdsúhlasís
vyhodnotením tohto tvrdenia ako účelovým. Ani z výsluchov pána Černého (konateľa spoločnosti HEND,
s.r.o.), ani z vyjadrení pána Jaroslava Zemanoviča nevyplýva, že by mala byť prítomná pri faktickom
dodaní tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o. Ani v písomnom vyjadrení zo dňa 5. februára 2020 či 7.
februára 2020 ju žalobkyňa neuviedla ako osobu prítomnú pri dodaniach tovaru od spoločnosti HEND,

s.r.o. Jej výsluch žalobkyňa odôvodňovala tým, že pani Zemanovičová „sa môže vyjadriť k vedomosti o
obchodnej činnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie.“
79. Kasačný súd sa preto zhoduje so sťažovateľom v tom, že ani vyjadrenia konateľov žalobkyne
nemajú takú výpovednú hodnotu, aby vyvrátili pochybnosti zistené sťažovateľom a správcom dane.
Nepopisujú konkrétne dodávky tovaru a ich priebeh (nakládku/vykládku), nevysvetľujú nezrovnalosti
ohľadom použitého vozidla (ktorého EČV bolo uvedené aj na vystavených dokladoch) či absenciu

informácií o uskutočnenom zdaniteľnom plnení na strane ich priameho obchodného partnera - konateľa
spoločnosti HEND, s.r.o.
80. Pokiaľ správny súd a žalobkyňa akcentujú výpoveď pána Q. P., kasačný súd sa s ich názorom
nestotožňuje. Kasačný súd na jednej strane nespochybňuje skutočnosť, že pán P. bol v zásade treťou
osobou, ktorá mala byť prítomná pri uskutočnených obchodoch a ani skutočnosť, že uskutočnenie

jeho výsluchu s odstupom dvoch rokov mohlo mať vplyv na kvalitu jeho pamäťovej stopy. Avšak aj pri
hodnotení tejto výpovede je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázaní
materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane ťaží prioritne daňový subjekt (body 63
a 64 tohto rozsudku). Je to teda správca dane a sťažovateľ, ktorí na podklade vykonaného dokazovania
majú vznášať dôvodné pochybnosti a na druhej strane je to žalobkyňa, ktorá je ich povinná v daňovom

konanívyvracať.ZtejtoperspektívnyjepotompotrebnéhodnotiťajvýpoveďpánaQ.P..Inýmislovami,je
potrebné posúdiť, či pán P. poskytol také penzum konkrétnych informácií, aby bolo možné konštatovať,
že pochybnosti vznesené a pomenované správcom dane (sťažovateľom) boli vyvrátené.
81. Kasačný súd dáva v tomto smere do pozornosti, že vyjadrenia pána P. sú všeobecné, neurčité a v
podstatnej časti rozporné s inými údajmi obsiahnutými v administratívnom spise. Pán P. síce deklaruje,

že bol prítomný pri reálnej dodávke tovaru spoločnosťou HEND, s.r.o., avšak neuvádza presnejšie
kedy (všeobecný údaj niekedy v zime 2018 je nepostačujúci, keďže deklarované dodávky tovaru mali
prebiehať viackrát v rozpätí september až december 2018), deklaruje svoju prítomnosť len pri jednom
maximálne dvoch dodaniach (čo nepokrýva celkovú deklarovanú obchodnú spoluprácu žalobkyne a
spoločnosti HEND, s.r.o. v sporných obdobiach), nevedel uviesť na základe akého dokumentu (ktorý

mal mať v ruke) identifikoval, že ide o dodávku tovaru od spoločnosti HEND, s.r.o., nevedel uviesť bližšie
EČV vozidla, ktoré malo tovar priviezť (len všeobecne uviedol, že išlo o biele motorové vozidlo) a pod.
82. Neuniklo pozornosti kasačného súdu, že pán P. vo svojej výpovedi tvrdil, že pán Zemanovič mal
pri preberaní tovaru odovzdať hotovosť (cenu za tovary) pánovi Černému. Súčasne pán Zemanovič pri
svojom vyjadrení uviedol, že pri dodaní tovaru a zaplatení ceny mu jeho dodávateľ (pán Černý) odovzdal

faktúru, dodací list a súvisiaci doklad o zaplatení. Zo žalobkyňou predložených a v správnej žalobe
akcentovaných dokladov o zaplatení, vystavených z elektronickej registračnej pokladne spoločnosti
HEND, s.r.o., vyplýva, že tieto boli v súvislosti s dodaniami uskutočnenými dňa 31. decembra 2018
vystavené až v dňoch 10. januára 2019 o 12:24:09, 12:23:27 hod. a 17. januára 2019 o 16:13:21,
16:14:19 hod.

83. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd uzatvára, že výpoveď pána P. pre svoju všeobecnosť,
absenciu podrobností a rozpory so skutočnosťami obsiahnutými v administratívnom spise nemá takú
kvalitu, aby bolo možné uzavrieť, že žalobkyňa uniesla v predmetnej veci svoje dôkazné bremeno.
Výpovedná (informačná) hodnota predmetnej svedeckej výpovede je teda tak nízka, že neprestavuje
relevantný dôkaz o faktúrami deklarovaných sporných plneniach, ani nevysvetľuje nezrovnalosti zistené

správcom dane a sťažovateľom (spochybnenie údajov o preprave tovaru, absenciu relevantných údajov,
informácií a účtovných dokladov na strane deklarovaného dodávateľa, resp. jeho konateľa - pána
Černého).
84. Kasačný súd sa tiež stotožnil so sťažovateľom v tom, že žiadny z ďalších dôkazov navrhovaných
žalobkyňou (v intenciách jej odôvodnenia) nemal potenciál vyvrátiť pochybnosti zistené správcom dane

a sťažovateľom.
85. Čo sa týka navrhovaného výsluchu pána X. B. aj kasačný súd dáva do pozornosti, že vychádzajúc z
vyjadrení pána Zemanoviča tento nemal byť osobou prítomnou pri dodaní tovaru spoločnosťou HEND,
s.r.o., nebol osobou zodpovednou za prevzatie tohto tovaru od spoločnosti HEND, s.r.o., a preto jehovýsluch nebol v nadväznosti na deklarovaný dôvod neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane
účelný. Rovnako tak nemožno považovať za účelný ani navrhovaný výsluch pani U. O., účtovníčky
žalobkyne, keďže vedenie účtovníctva žalobkyňou nebolo sporné a ani vady pri vedení účtovníctva

(po technickej stránke) neboli žalobkyni vyčítané. Nebolo potrebné vypočúvať ani konateľa odberateľa
žalobkyne - spoločnosti Kornfeil, s.r.o. a ani vykonať miestnu obhliadku skladovacích priestorov
žalobkyne, keďže samotná existencia tovaru, jeho skladovanie a dodanie odberateľom žalobkyne neboli
sporné. Sporná bola otázka statusu skutočného dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane
(body 57 a 58 tohto rozsudku).

86. Po zohľadnení postoja pána Černého (ktorý opakovane odmietol vypovedať) a skutočnosti, že
žalobkyňa neprodukovala dôkazy, ktorými by spochybnila výpoveď pána Q. podporenú predloženým
účtovníctvom, kasačný súd nepovažoval za dôvodný a účelný ani správnym súdom a žalobkyňou
akcentovaný návrh na vykonanie konfrontácie medzi pánom Černým a pánom R.. Nakoniec za účelný
nemožno považovať ani navrhovaný opakovaný výsluch pána Zemanoviča, keďže jednak ako konateľ
žalobkyne mal priestor sa vyjadrovať v daňovom konaní a zároveň ani z podaní žalobkyne nie je

zrejmé, aké relevantné skutočnosti by mali byť predmetom jeho opakovaného vypočutia, pričom neboli
predmetom jeho prvého vypočutia. Uvedené výsluchy by tak podľa kasačného súdu už nemohli priniesť
iné/nové relevantné skutočnosti, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane.
87. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bola žalobkyňa v predmetnom
daňovom konaní zaťažená, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali len

vzťahov a okolností medzi žalobkyňou a jej deklarovaným dodávateľom, prípadne účtovných dokladov
ňou vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobkyne. Kasačný súd
zastáva názor, že od žalobkyne možno spravodlivo požadovať, aby vedela vysvetliť, preukázať (či už
predloženímalebooznačenímdôkazov)podstatuňourealizovanéhoobchodnéhovzťahu,mechanizmus
dodania tovaru či spôsobu jeho prepravy do skladov žalobkyne.

88. S ohľadom na už uvedené kasačný súd uzatvára, že sa stotožnil s názorom sťažovateľa
a zastáva názor, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Kasačný súd považuje rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie za
preskúmateľné čo do dôvodu neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane, hodnotenia dôkazov a
vysporiadania sa so žalobkyňou navrhovanými dôkazmi. Aj podľa názoru správcu dane sa sťažovateľovi

podarilo vykonaným dokazovaním pomenovať dôvodné pochybnosti o splnení materiálnej podmienky
uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov - postavenia skutočného dodávateľa
deklarovaných tovarov ako platiteľa dane (body 69 až 76 tohto rozsudku). Dôkazy predkladané
žalobkyňou tieto pochybnosti nevyvrátili, išlo o príliš všeobecné vyjadrenia či už konateľov žalobkyne
alebo pána P. (body 77 až 83 tohto rozsudku). Kasačný súd nezistil ani excesívny prístup sťažovateľa

či správcu dane k hodnoteniu dôkazov a rozsah vykonaného dokazovania považuje za postačujúci.
V. Záver
89. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola
dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
440 ods. 1 písm. g) SSP). Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu

v Banskej Bystrici na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.
90. V ďalšom konaní sa bude správny súd opätovne zaoberať žalobnými námietkami žalobkyne, pričom
sa zameria najmä na námietku, že žalobkyňa nebola oboznámená so skutočnosťami zistenými počas
daňovej kontroly pred vydaním protokolu (bod 32 tohto rozsudku). Vo vzťahu k posúdeniu otázok
primeranosti dôkazného bremena, ktorým bola žalobkyňa zaťažená, rozsahu dokazovania a hodnotenia

dôkazov v daňovom konaní je správny súd vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu viazaný (§
469 SSP).
91. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467
ods. 3 SSP).
92. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.