Uznesenie – Život a zdravie – Poriadok vo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/139/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010016
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2319010016.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre
prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu
s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Krajskej
prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.03.2023, č. k. 31T/3/2019-762,

na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.04.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 20.03.2023, č. k. 31T/3/2019-762 rozhodol o obžalobe
podanej na obžalovaného A. B. tak, že sa obžalovaný A. B. oslobodzuje podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 2 Pv 45/16/2202-70 podanej na Okresný súd

Galanta dňa 04.01.2019 pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1
písmeno a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
ako príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru v C. dňa 17.12.2015 v čase okolo 21:40 hod.
v priestoroch Obvodného oddelenia Policajného zboru v C., na ulici D. E. F. G. XX, po tom, čo
poškodeného C. H. predviedol na uvedené obvodné oddelenie, kde bol na chodbe pripútaný o skobu

a po tom, čo poškodený na príslušníkov Policajného zboru vykrikoval, vyšiel z kancelárie, povedal
poškodenému, aby držal hubu, pristúpil k nemu a asi tri krát ho udrel päsťou do ľavej časti hlavy v oblasti
nad uchom, pričom si poškodený po každom údere udrel pravú časť hlavy o stenu, v dôsledku čoho mu
začala tiecť krv a následne bezprostredne po privedení poškodeného obvineným do kancelárie číslo 17,
mudalobvinenýsilnúfackunaľavéucho,natobolizavretédokancelárieaobvinenýpoškodenéhozačal
fackať a udierať päsťami do tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho obvinený kopol

do brucha a hlavy, čím poškodenému spôsobil prederavenie blany bubienka úrazovej etiologie drobne
centrálne štrbinkového tvaru vľavo, traumu hlavy s pohmoždeninami, odierkami, tržnou ranou, opuchom
a podliatinou na viacerých miestach hlavy s dobou liečenia do 07.01.2016. čím postupoval v rozpore s
§ 8 ods. 1/ zákona č. 171/1993 Zbierky zákonov o Policajnom zbore, v znení neskorších predpisov,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku boli poškodení C. H. a UNION zdravotná poisťovňa a. s. s

nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor podaním zo dňa 20.03.2023 v neprospech
obžalovaného. Podané odvolanie prokurátor odôvodnil podaním zo dňa 27.06.2023 nasledovne
(skrátene):
2.1. Svedok poškodený C. H. vo svojich výpovediach opakovane popísal priebeh skutku, pričom
uviedol, že bol po predvedení na OO PZ C. napadnutý a zbitý príslušníkom OO PZ v C., ktorého

označil aj priezviskom B. a jednoznačne ho označil aj pri vykonanej rekognícii. Z listinných dôkazov
vyplýva, že obžalovaný sa v inkriminovanom čase nachádzal na Obvodnom oddelení PZ v C. a bolv kontakte s poškodeným. Bezprostredne po prepustení boli zranenia poškodeného zdokumentované
jeho priateľkou, ktorá ho odfotografovala telefónom. Obe fotografie boli vyhotovené dňa 17.12.2015
v čase o 22:28 hod.

2.2. Z knihy hlásení vedenej na Obvodnom oddelení PZ C. vyplýva, že poškodený bol prepustený v čase
21.40 hod. a ihneď po prepustení poškodený vyhľadal lekársku pomoc a v čase 21.54 hod. kontaktoval
tiesňovú linku 112, kde uviedol, že asi pred 20 min. bol napadnutý policajtom a potrebuje pomoc.
2.3. Prvotná lekárska správa k zraneniam poškodeného je zo dňa 17.12.2015 v čase o 23.00 hod.,
kedy sa poškodený po prepustení z Obvodného oddelenia PZ C. dostavil k poliklinike C. po telefonickej

navigácii z linky 112 do ambulantnej pohotovosti. Tento sled udalostí vylučuje akýkoľvek časový priestor
pre konflikt poškodeného s inou osobou.
2.4. Svedkyňa I. C. videla začiatok fyzického útoku obžalovaného na poškodeného, a to facku do oblasti
hlavy, pričom útok ďalej prebiehal za zatvorenými dverami, čo potvrdzuje aj previerka jej výpovede na
mieste činu. Z ustanovenia § 158 Tr. por. pritom nevyplýva, že pri previerke na mieste činu je potrebné
zabezpečiť rovnaké podmienky ako pri rekonštrukcii.

2.5. Výpoveď poškodeného potvrdzuje výpoveď znalca MUDr. Zdena Móresa, ktorý charakterizoval
zranenia poškodeného a zároveň uviedol, že spôsob vzniku týchto zranení zodpovedá útoku tak, ako
ho opísal poškodený, teda boli spôsobené údermi dlaňou, päsťou a kopancami.
2.6. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 písm. b), d) a e) Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil prvostupňovému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
3. Obžalovaný sa práva podať odvolanie výslovne vzdal.
4. Na rozhodnutie o podanom odvolaní prokurátora nariadil odvolací súd verejné zasadnutie, na ktorom
sa zúčastnil obžalovaný, jeho obhajca a prokurátor. Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že
odkazuje na písomné odôvodnenie odvolania a navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného na verejnom
zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny, prvostupňový súd odstránil pochybenia
pri hodnotení vykonaného dokazovanie, ktoré mu vytkol odvolací súd. Odvolanie prokurátora považuje
za nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Obžalovaný sa pridržal
prednesu obhajcu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle

§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Odvolací súd sa pri prieskume prokurátorom napadnutého výroku zameral na skúmanie toho, či
prvostupňový súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného

skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné
dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných
súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené
aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a toaj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje
zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
7. Odvolací súd zdôrazňuje, že voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť

súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia
účastníkov a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie
je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu

získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi
závermi. (viď. III. ÚS 332/2009)
8. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z
ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia
pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň

uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú –
ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam

pre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti
boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“.

9. Odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto svojom rozhodnutí opakovať obsah svedeckých
výpovedí a iných vykonaných dôkazov, keďže tak v dostatočnom rozsahu urobil prvostupňový súd.
Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu, preto nie je potrebné na tomto
mieste opakovať odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne,
zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu.

10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k nasledovným záverom:
11. Odvolanie prokurátora voči napadnutému rozsudku je primárne založené na inom hodnotení
vykonaných dôkazov, než ako to urobil prvostupňový súd. Rozsah vykonaného dokazovania, ani
zákonnosť, či procesnú použiteľnosť iných dôkazov, o ktoré oprel prvostupňový súd napadnuté
rozhodnutie, prokurátor nenamieta. Zároveň odvolací súd sám nezistil iné chyby, v zmysle ustanovenia §

317 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré neboli prokurátorom v odvolaní vytýkané, a na ktoré by bol povinný
prihliadať z úradnej povinnosti.
12. Odvolací súd, rešpektujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov prvostupňovým súdom, dospel
k záveru, že rozsah a spôsob hodnotenia vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom nevykazuje
žiadne také vady, pre ktoré by bolo namieste zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie a rozhodnutie. Prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy tak jednotlivo ako aj
vo vzájomnom súhrne, použil správne logické postupy, svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, a preto
nemožno konštatovať nesprávnosť záverov prvostupňového súdu uvedených v napadnutom rozsudku.
13. Ani prokurátor v podanom odvolaní nepoukazuje na žiadnu takú vadu odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ktorá by mohla mať za následok nesprávnosť záveru prvostupňového súdu. Prokurátor

v podanom odvolaní zdôrazňuje dôkaznú silu dôkazov, ktoré majú svedčiť o vine obžalovaného,
konkrétne sa jedná najmä o výpovede poškodeného C. H. a svedkyne I. C..
14. Prvostupňový súd svoj záver, vyjadrený vo výroku napadnutého rozsudku, odôvodnil tak, že samotný
obžalovaný, ako aj všetci jeho kolegovia a osoby prítomné na oddelení kategoricky popierajú, že by
obžalovaný poškodeného fyzicky napadol. Uvedené je v rozpore s tvrdením poškodeného, ktorý uviedol,

že nevolal o pomoc, pretože kolegovia obžalovaného sa na nich po celý čas pozerali. Rovnako tak všetci
svedkovia prítomní na oddelení popierajú, že by obžalovaný bol čo i len chvíľu s poškodeným osamote,
pričom zhodne uvádzajú, že poškodený sa po celý čas nachádzal na chodbe, kde bol aj pripútaný a
po podpísaní dokladov z miesta odišiel, v žiadnej inej miestnosti poškodený nebol. Jediným svedkom,
ktorý údajný útok obžalovaného na poškodeného videl, a tiež potvrdzuje, že by sa poškodený nachádzal

aj niekde inde, ako na chodbe oddelenia, je priateľka poškodeného, ktorá mala podľa jej tvrdenia
vidieť začiatok útoku. Svedkyňa uviedla, že po celý čas stála, resp. „bola nalepená“ na vstupných
dverách, odkiaľ útok sledovala, čo je však v rozpore s výpoveďami svedkov, ktorí prichádzali, resp.
odchádzali z budovy OO PZ C., ktorí zhodne uviedli, že svedkyňa C. sa po jej prepustení v budove, predbudovou ani v jej okolí nenachádzala. V tejto súvislosti súd poukazuje nielen na výpoveď obžalovaného,
ale aj J. I. K., ktorý potvrdil, že svedkyňa C. v čase, keď odchádzali do obchodného domu Kaufland
spoločne s obžalovaným sa nachádzala na oddelení, avšak pri ich návrate ju už nevidel vo vnútri a

ani vonku. Rovnako súd poukazuje aj na výpovede svedkov I. L. M., I. K. N., J. F. a O. F.. Žiadna
z uvedených osôb prítomnosť svedkyne C., prípadne inej osoby pred vstupnými dverami OO PZ,
nepotvrdila. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že I. K. N. odchádzal z oddelenia spolu s J. F. po ukončení
služby v čase o 21:30 hod., teda len krátko pred tým, ako malo dôjsť k údajnému útoku. V uvedenom
čase by teda svedkyňa I. C. sa už musela nachádzať pred vstupnými dverami, keďže ako uviedla

sa na tomto mieste po jej prepustení zdržiavala po celý čas, pričom z oddelenia ju prepúšťal práve
svedok I. N. a svedok F.. Výpoveď obžalovaného teda v plnom rozsahu korešponduje s výpoveďami
svedkov prítomných jednak na železničnej stanici, ako aj následne na oddelení OO PZ C.. Výpovede
vyššie uvedených svedkov považoval súd za konzistentné, vzájomne si neodporujúce a obsahovo sa
zhodujúce, bez výrazných rozporov, opisujúce udalosti na železničnej stanici, ako aj po predvedení
poškodeného na policajné oddelenie. Rovnako tak výpovede svedkov korešpondovali s výpoveďou

samotného obžalovaného. V súvislosti s pochybnosťou súdu o pravdivosti tvrdení poškodeného o útoku
obžalovaného na jeho osobu súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že poškodený
priznal požitie alkoholu, dokonca pripustil, že si na konflikt s taxikárom spomína len matne a to práve z
dôvodu opitosti. Poškodený obžalovaného obviňoval nielen z fyzického útoku, ale aj z krádeže šiltovky
a finančných prostriedkov. Uvedené však preukázané nebolo, práve naopak v konaní bolo preukázané,

že poškodenému boli uložené pokuty za spáchané priestupky vo výške 60,- eur. Čo sa týka skresľovania
a uvádzania nepravdivých skutočností súd poukazuje aj na tvrdenia poškodeného, že si nepamätá na
prítomnosť žiadnej civilnej osoby na oddelení, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že aj tejto
osobe poškodený hrubo nadával. Záverom súd poukazuje aj na skutočnosť, že poškodený bol v čase
údajného spáchania skutku dočasne práceneschopný pre ochorenie úzkostná porucha, čo vyplynulo zo

správy zo Sociálnej poisťovne, pričom však znalcovi MUDr. Móresovi v rozpore s tým uviedol, že bol
PN s kolenom.
15. K odôvodneniu napadnutého rozsudku prvostupňovým súdom, v kontexte odvolacích námietok
prokurátora, odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd správne hodnotil dve základné skupiny dôkazov
– výpovede poškodeného C. H. a svedkyne I. C. a výpovede obžalovaného a svedka J. I. K..

16. Prokurátor však v podanom odvolaní, na rozdiel od hodnotenia dokazovania prvostupňovým súdom,
hodnotí len výpovede poškodeného C. H. a I. C., avšak opomína zohľadniť aj obsah ďalších dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri ktorých záver prezentovaný prokurátorom v podanom odvolaní
neobstojí.
17. Z výpovede poškodeného C. H. a svedkyne I. C. vyplýva, že k napadnutiu poškodeného

obžalovaným malo prísť aj v prítomnosti svedka J. I. K., ktorý však akýkoľvek útok na poškodeného
poprel, naviac tak obžalovaný ako aj svedok J. I. K. popreli, že by obžalovaného zobrali do kancelária,
v ktorej svedkyňa I. C. mala vidieť fyzický útok na poškodeného. Z výsluchu znalca MUDr. Móresa
vyplynulo, že zranenie poškodeného mohlo vzniknúť tým, že obžalovaný dostal facku, avšak znalec
zároveň spochybnil, že by niektoré zo zranení poškodeného mohli byť spôsobené kopancom, o ktorom

poškodený taktiež vypovedal. Naviac je potrebné uviesť, že skutočnosť, že poškodený C. H. bol
pripútaný na chodbe a nemal žiadne zranenia (hoci obžalovaný udáva, že mal dostať úder už na chodbe)
potvrdili aj svedkovia I. K. N., ktorý potvrdil, že obžalovaný ani svedok J. I. K. neboli po dobu 25 minút, čo
realizoval výsluch, s poškodeným osamote a svedok O. F., ktorý taktiež potvrdil vyhrážky poškodeného
smerom k policajtom, nevidel na poškodenom žiadne zranenia a policajti poškodeného neodviedli do

žiadnej kancelárie a ani ho nepremiestňovali.
18. Vierohodnosť výpovedí poškodeného C. H. a svedkyne I. C. je čiastočne znížená aj tým, že
obžalovaný voči nim vykonával služobný zákrok, v dôsledku ktorého u nich prišlo k ujme na osobnej
slobode(predvedenienaOOPZ)anamajetku(uloženieporiadkovejpokuty),poškodenýasvedkyňaboli
podvplyvomalkoholuanaskutočnosti,ktorémalipredchádzaťpredvedeniupoškodeného,sipoškodený

pamätal len matne, na policajnej stanici bol agresívny, vyhrážal sa policajtom, no napriek tomu, že na nej
mal byť napadnutý, túto skutočnosť na policajnej stanici ihneď neoznámil, čím vznikol časový priestor,
ktorý pripustil aj inú alternatívu vzniku zranení, ako ju popísal poškodený. Naviac je spochybnené, či sa
svedkyňa I. C. po jej prepustení nachádzala pred vchodovými dverami, pretože ju tam žiadny svedok
nevidel, hoci po jej prepustení cez vchodové dvere prechádzali aj iné osoby.

19. Žiadny z vypočutých svedkov nepotvrdil výpovede poškodeného C. H. a svedkyne I. C.
v skutočnostiach, ktoré by potvrdzovali obsah ich výpovedí. Ostatní svedkovia vnímali práve agresívne
správaniepoškodenéhoapočasjehoprítomnostinapolicajnejstanicisinaňomnevšimližiadneviditeľnézranenia. Naviac poškodený vypovedal aj o krádeži jeho osobných vecí policajtami, pričom tieto jeho
tvrdenia sa v trestnom konaní nepreukázali.
20. Dôkazné bremeno v trestnom konaní nesie prokurátor, pričom výpovede svedkov, o ktoré podanú

obžalobu prokurátor opiera, nedosahujú taký stupeň vierohodnosti, aby bolo možné z ich výpovedí, aj
napriek dôkazom, ktoré tieto výpovede spochybňujú, oprieť odsúdenie obžalovaného.
21. S poukazom na existenciu tak dôkazov, ktoré hovoria o útoku obžalovaného na poškodeného
(poškodený a svedkyňa I. C.) ako aj dôkazov, ktoré vylučujú takýto útok obžalovaného na poškodeného
(najmä obžalovaný, svedok J. I. K., svedok I. K. N. a svedok O. F.) a viacerými alternatívami,

ktorými mohli zranenia poškodeného vzniknúť, nemožno dospieť k záveru, že v trestnom konaní
bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že obžalovaný napadol poškodeného a spôsobil mu
dokumentované zranenia.
22. Hodnotenie dokazovania ako aj skutkové závery prvostupňového súdu vychádzajú z komplexného
hodnotenia vykonaného dokazovania, sú logické, nerozporné, v dôsledku čoho sa odvolací súd so
záverom prvostupňového súdu, ktorým je oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm.

a) Trestného poriadku, stotožnil.
23. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné, a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.