Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 13T/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224010062
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224010062.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, samosudca JUDr. Jana GOMBÁROVÁ, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

18. marca 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
B. C., XXX XX C.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 21.08.2023 v čase okolo 06.45 hod. v Bardejove na ulici Pod Šibeňou horou na ceste v blízkosti
rodinných domov č. 21 a č. 20, maskovaný kapucňou a rúškom, fyzicky napadol poškodenú B. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. F. G. XX tak, že k nej pristúpil zozadu z pravej strany a chytil jej
nákupnú tašku, ktorú mala poškodená v pravej ruke a snažil sa jej ju vytrhnúť, pričom ju najmenej 2 krát

udrelkovovýmpilníkomsdrevenourukoväťoupojejpravejruke,následnejejvytrholtaškuzrukyautekal
s ňou približne 5 až 10 metrov, z tašky vybral dámsku peňaženku v hodnote 20,- eur tmavočervenej
farby s obsahom finančnej hotovosti 82,40 eura, občiansky preukaz, kartu poistenca vystavenú na meno
poškodenej, kde po vybratí peňaženky, tašku zahodil a z miesta činu ušiel, čím takto poškodenej B.
D., spôsobil škodu odcudzením peňaženky s obsahom finančnej hotovosti spolu vo výške 102,40 eura
a zároveň svojím konaním spôsobil poškodenej zranenia pomliaždenie a odreniny III. prsta pravej ruky
s dobou liečenia do 7 dní,

teda

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
– so zbraňou,

čím spáchal

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. d/, písm. l/, písm. k/ Trestného

zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona,
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trest prepadnutia veci a to: okrúhly kovový pilník s drevenou
rukoväťou o celkovej dĺžke 38 cm, z toho drevená rukoväť o dĺžke 18 cm a kovová časť o dĺžke 20 cm.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú B. D., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom D. E. F.

XX, C., s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 02.02.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník na tunajší súd obžalobu na obvineného
A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný A. B., ktorý po zákonnom poučení a poučení v zmysle
ustanovenia § 257 ods. 1, 2, 5 a 8 Tr. poriadku uviedol, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe prokurátora. Následne samosudca vypočul obžalovaného na otázky uvedené v ustanovení
§ 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, na ktoré obžalovaný uviedol odpoveď „áno“.

V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal
vyhlásenie obžalovaného.

Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením rozhodol, že vyhlásenie
obžalovaného A. B. prijíma, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní nemal

pochybnosti o vine obžalovaného, ktorý sa od začiatku trestného stíhania ku skutku priznával. Zároveň
súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná,
teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba dokazovanie súvisiace s rozhodnutím
o druhu a výmere trestu a k výroku o náhrade škody.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním zápisnice
o výpovedi svedkyne poškodenej B. D., svedkyne B. I. a svedka D. J., prečítaním znaleckého posudku
znalkyne B. K. L. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria č. 315/2023 a odborného
vyjadrenia k výške škody. Prečítané boli aj listinné dôkazy a to: zápisnica o obhliadke miesta činu s
pripojenou fotodokumentáciou, odpis registra trestov, výpis z evidencie priestupkov, aktuálna lustrácia

v Centrálnom registri správnych deliktov a priestupkov, charakteristiky na obvineného, kópia listu
obvineného pre poškodenú a zápisnica o vydaní veci spísaná s obhajcom dňa 18.03.2024. Predložené
boli vecné dôkazy a to okrúhly kovový pilník a dámska peňaženka vydaná obhajcom obvineného.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku bol už 2 mesiace

na ulici, spolu s priateľkou nemali žiadne peniaze ani na jedlo a ani na lieky, pričom priateľka bola
tehotná a z uvedeného dôvodu sa dopustil konania, pre ktoré je teraz stíhaný, pričom išlo z jeho
strany o skratové konanie. Vysvetlil, že kovový pilník mal so sebou z toho dôvodu, že pôvodne chcel
vykradnúť potraviny. Dodal, že doposiaľ nevie pochopiť toto svoje konanie, mal veľa iných možností,
ako si zabezpečiť peniaze, mohol sa zamestnať alebo si peniaze požičať od mamy a nie napadnúť

nevinnú osobu. K peňaženke, ktorú na hlavnom pojednávaní vydal jeho obhajca obvinený uviedol, že už
dávnejšiesarozprávalsmatkouahovoriljej,žebybolodobrénájsťpeňaženku,ktorúzobralpoškodenej.
Obžalovaný mame povedal, kde približne by sa táto peňaženka mohla nachádzať a na základe toho
ju ona našla, pričom mama do tejto peňaženky vložila aj sumu 2,40 eur v minciach, ktoré obvinený
pôvodne z tejto peňaženky zobral. K svojim plánom do budúcna uviedol, že s priateľkou momentálne nie

je v kontakte, táto je v 8. mesiaci tehotenstva a býva u svojich rodičov. V budúcnosti sa chce riadne starať
o dieťa, nájsť si prácu a viesť riadny život. Jeho mama je ochotná ho prvé mesiace po odpykaní trestu
podporovať a prispievať finančne na zabezpečenie ubytovania. Doplnil, že rovnako má nejaké peniaze
našetrené a odkladá si tiež peniaze, ktoré zarobí počas výkonu väzby, kde pracuje v kuchyni. Na slobode
by mu prácu vedel sprostredkovať bratranec, ktorý pracuje v ČR a prípadne aj jeho nevlastný otec, ktorý

pracuje v Nemecku na stavbe. Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že predtým ako skončil naulici, býval spolu s mamou a s ujom v rodinnom dome. V tom čase narobil veľa hlúpostí, požíval alkohol
a preto mu jeho ujo zrušil trvalý pobyt v tomto rodinnom dome a on skončil na ulici. Obžalovaný na
otázku súdu dodal, že možno ešte prvý týždeň potom, ako ho vyhodili z domu, užíval alkohol a omamné

a psychotropné látky, ale keď s priateľkou zistili, že je tehotná, tak sa osamostatnili, prestali sa stretávať
s kamarátmi a v tom čase už neužíval alkohol ani žiadne iné návykové látky.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj zápisnica o výpovedi poškodenej B. D., najmä tá jej časť, kde
opisovala odcudzenú peňaženku a jej obsah. Svedkyňa pritom vypovedala, že v peňaženke, ktorú jej

obžalovaný zobral mala skryté peniaze vo výške 80,- eur pre vnúčatá na jarmok. Peniaze mala zasunuté
v priehradkách na karty, okrem toho tam mala drobné mince v hodnote 2,40 eura a doklady. Peňaženka
bola červená a kúpila jej ju dcéra ako darček na Vianoce asi za 25,- eur. Poškodená ďalej vypovedala,
že stále, keď ide po ulici kde sa stal skutok, tak si na to spomenie a prežíva stresy. Stále sa obzerá, či
za ňou niekto nejde a má strach.

Na návrh obhajcu boli na hlavnom pojednávaní prečítané aj časti výpovedí svedkov B. I. a D. J., kde
sa vyjadrujú k osobe obžalovaného. B. I. vypovedala, že keď sa dozvedela, kto spáchal skutok, tak
bola z toho veľmi prekvapená. Uviedla, že obžalovaného pozná, pretože tiež chodil k nim do potravín
s priateľkou a správal sa vždy slušne, nechodil ani do krčmy, ktorá je hneď vedľa potravín. Svedkyňa
pozná aj jeho rodinu. Svedok D. J. k osobe obžalovaného uviedol, že ho pozná už od malička z ulice.

Na svedka pôsobil obžalovaný slušne, vždy mu pozdravil.

Zo záverov znaleckého posudku č. 315/2023, vypracovaného B. K. L., znalkyňou z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku a ani toho času
netrpí duševnou chorobou alebo poruchou v zmysle psychózy. Znalkyňa u obžalovaného v čase

spáchania skutku zistila nevyrovnaný vývin osobnosti s poruchami správania s dissociálnymi rysmi
smerom k abnormne štruktúrovanej poruche osobnosti. Vývin osobnosti u obžalovaného nie je ešte
ukončený. U obžalovaného sa nejedná o žiadnu duševnú chorobu v pravom slova zmysle, až ďalší
priebeh ukáže, za spoluúčasti pozitívnych či negatívnych stimulov jeho okolia, ktoré budú proces
formovania jeho ešte nezrelej osobnosti priaznivo či nepriaznivo ovplyvňovať, či sa vyvinie abnormná

osobnosť, čiže trvalá negatívna povahová odchýlka s nerešpektovaním sociálnych noriem. Obžalovaný
v čase spáchania skutku bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania a bol
schopný svoje konanie ovládať. Pobyt obžalovaného na slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre
spoločnosťnebezpečný.Ochrannépsychiatrickéliečenieniejepotrebné.Vzhľadomnazistenúzávislosť
od alkoholu a od kanabinoidov je z medicínskeho hľadiska indikované ochranné protitoxikomanické

a protialkoholické liečenie, obe ambulantnou formou. K motivácii činu znalkyňa uviedla, že išlo
o konanie zo zištnej motivácie. Podľa záverov znaleckého posudku, prognóza ďalšieho vývoja osobnosti
obžalovaného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu závisí od jeho schopnosti stotožniť sa so
sociálnymi a právnymi normami tejto spoločnosti ako aj od abstinencie od psychoaktívnych látok.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu vykonanej dňa 21.08.2023 na ceste medzi rodinnými domami č. 21
ač.20nauliciPodŠibeňouhorouvBardejoveavyhotovenejfotodokumentáciesúdzistil,žeprinásledne
urobenej širšej obhliadke miesta činu po stope páchateľa bola asi 60 m od železničného priecestia na
koľajniciach psom označená stopa. Išlo o okrúhly kovový pilník s drevenou rúčkou o celkovej dĺžke 38
cm, z toho drevená rúčka o dĺžke 18 cm, ktorý bol zaistený ako vecná stopa. Zo zápisnice o vydaní veci

spísanej dňa 18.03.2024 o 09.19 hod. na Okresnom súde Bardejov, pracovisko Svidník je zrejmé, že
obhajca obžalovaného po príslušných zákonných poučeniach na výzvu samosudcu dobrovoľne vydal
pre účely vedenia trestného konania dámsku peňaženku tmavočervenej farby s logom CARMELO, ktorej
obsahom boli osobné doklady poškodenej a to občiansky preukaz a preukaz zdravotného poistenia
VšZP na meno poškodenej. Okrem toho sa v peňaženke nachádzala finančná hotovosť a to 4 ks

bankoviek v hodnote 20,- eur, vernostná karta I. B., rúško, rukou písané poznámky, mince v hodnote 1,-
eur – 1 ks, mince v hodnote 0,50 eur – 2 ks, mince v hodnote 0,20 eur – 1 ks, mince v hodnote 0,10 eur
– 2 ks, 1 ks kľúča. Tieto veci boli na hlavnom pojednávaní predložené stranám ako vecný dôkaz.

Zo správy vypracovanej Ústavom na výkon väzby v Prešove zo dňa 09.10.2023 je zrejmé, že obžalovaný

sa nachádza vo výkone väzby od 24.08.2023. Počas výkonu väzby v ústave si plní povinnosti
vyplývajúcezústavnéhoporiadku,režimdňadodržiava.Disciplinárneodmenenýanipotrestanýdoposiaľ
nebol.Kpríslušníkomazamestnancomzborusasprávanapožadovanejúrovni.Medzinímaobvinenými
sa doposiaľ nevyskytli žiadne nezhody. Dňa 06.09.2023 bol zaradený do oddielu so zmiernenýmrežimom. Voľný čas trávi hraním spoločenských hier a sledovaním televízneho vysielania. Kontakt
s rodinou udržiava formou korešpondencie, telefonovania a návštev. Obžalovaný sa k tejto správe
vyjadril tak, že posledný mesiac vo väzbe pracuje v kuchyni.

Zo správy o povesti vypracovanej mestom Bardejov vyplýva, že obžalovaný je slobodný a od 07.07.2023
prihlásený na trvalý pobyt v meste Bardejov, bez konkrétnej ulice.

Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný doposiaľ raz odsúdený rozsudkom Okresného súdu

Bardejov zo dňa 06.08.2021, sp.zn. 2T/44/2021 za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou
jeden rok, pričom obžalovaný sa dňa 01.12.2022 osvedčil a v súčasnosti sa na neho hľadí akoby nebol
odsúdený. Išlo pritom o skutok, pre ktorý bolo pôvodne rozhodnutím Okresnej prokuratúry Bardejov zo
dňa 17.06.2020 podmienečne zastavené trestné stíhanie. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov
MV SR vyplýva, že obžalovaný bol v období od 13.07.2020 doposiaľ postihnutý za štyri priestupky, z toho

v dvoch prípadoch sa dopustil priestupku proti majetku (dňa 12.02.2021 sa dopustil drobnej krádeže
v obchode a dňa 05.05.2023 rozbil sklenenú výplň na vstupných dverách rodinného domu, ktorého
majiteľom je jeho strýko).

Pri určovaní druhu a výmery trestu sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr.

zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho
následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi
a možnosťou jeho nápravy.

Súd uznal obžalovaného za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona,

pri ktorom zákon stanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody na 7-12 rokov.

Pri rozhodovaní o tom, aký trest bude pre obžalovaného primeraný prihliadol súd ako na okolnosti
svedčiace v prospech obžalovaného predovšetkým na samotný kritický postoj obžalovaného k
spáchanejtrestnejčinnosti,keďobžalovanýsakspáchaniutrestnéhočinuodzačiatkutrestnéhostíhania

priznával, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a v záverečnej reči tento svoj skutok aj
úprimne oľutoval. Uvedené zodpovedá poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. Tento
postoj obžalovaného je rozhodujúci aj pri posudzovaní možností jeho nápravy. To, že si obžalovaný
uvedomil protiprávnosť svojho konania a prejavil tiež rozhodnú vôľu viesť v budúcnosti riadny život tak,
že sa zamestná a bude sa starať o svoje dieťa a pomáhať svojej matke, podstatne zvyšuje pozitívnu

prognózu jeho ďalšieho správania sa. Aj znalkyňa v záveroch znaleckého posudku poukázala na to, že
prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu závisí od
jeho schopnosti stotožniť sa so sociálnymi a právnymi normami tejto spoločnosti ako aj od abstinencie
od psychoaktívnych látok. Už z vyjadrení obžalovaného na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že si počas
pobytu vo väzbe dostatočne uvedomil nesprávnosť svojho konania a je výlučne na ňom, aby svoje

rozhodnutie viesť riadny život po vykonaní trestu, vo svojom živote aj priamo uplatnil.

Súd priznal obžalovanému aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d/ Tr. zákona, teda že
spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, pretože v čase skutku mal obžalovaný 20 rokov,
čo síce samo o sebe ešte automaticky neodôvodňuje aplikáciu tejto poľahčujúcej okolnosti. Dôvodnosť

jej použitia, podľa názoru súdu, však vyplýva aj z ďalších skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania, predovšetkým z hodnotenia osoby obžalovaného znalkyňou, ktorá vyšetrila jeho duševný
stav. Podľa jej záverov, vývin osobnosti u obžalovaného nie je ešte ukončený a až ďalší priebeh
ukáže, za spoluúčasti pozitívnych či negatívnych stimulov jeho okolia, ktoré budú proces formovania
jeho ešte nezrelej osobnosti priaznivo či nepriaznivo ovplyvňovať, či sa vyvinie abnormná osobnosť,

čiže trvalá negatívna povahová odchýlka s nerešpektovaním sociálnych noriem. Možno preto uzavrieť,
že aj vek obžalovaného mal vplyv na spáchanie skutku. Obžalovaný aj v dôsledku svojej nezrelosti
a neukončeného vývinu jeho osobnosti, sa rozhodol riešiť ťažkú životnú situáciu, v ktorej sa aktuálne
nachádzal, práve takýmto protiprávnym spôsobom.

Napokon súd obžalovanému priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr. zákona, teda, že
sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú
škodu. Odstránenie škodlivých následkov trestného činu pritom predpokladá, že páchateľ svojim
aktívnym zásahom prispel k ich aspoň čiastočnému odstráneniu, môže tak urobiť aj iná osoba, ale napopud páchateľa. Náhrada škody vyžaduje, aby bola škoda uhradená v celosti a páchateľ tak urobil
dobrovoľne. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že práve na podnet obžalovaného, ktorý je vo výkone
väzby, našla jeho matka peňaženku, ktorú obžalovaný zobral poškodenej. Túto peňaženku predložil

a vydal súdu obhajca obžalovaného. Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obsahom peňaženky je
aj hotovosť v celkovej hodnote 82,40 eura, teda ide o sumu, ktorú vo výpovedi uvádzala aj samotná
poškodená. Súd pritom rozhodol o vrátení predmetnej peňaženky s celým jej obsahom poškodenej.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj kópia listu, ktorý obžalovaný zaslal poškodenej a v ktorom
sa jej ospravedlňuje. Uvedeným konaním sa obžalovaný jednoznačne pričinil o odstránenie škodlivých

následkovtrestnéhočinutakzhľadiskanáhradymajetkovejškody,aleajzhľadiskamorálneho,vpodobe
ospravedlnenia poškodenej.

Aj keď obhajca v záverečnej reči navrhoval priznať obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. h/ Tr. zákona, teda, že trestný čin spáchal pod vplyvom tiesnivých osobných alebo rodinných
pomerov, ktoré si sám nespôsobil, súd sa s týmto jeho návrhom nestotožnil. Je pravdou, že obžalovaný

sa v čase skutku nachádzal v ťažkej životnej situácii, keď sa spolu so svojou tehotnou priateľkou ocitol
bez jedla, bez peňazí a stáleho bývania, avšak tieto tiesnivé pomery si obžalovaný spôsobil sám svojim
pričinením. Zo znaleckého posudku, z jednotlivých lekárskych správa v ňom citovaných, je zrejmé, že aj
napriekzložitýmpomeromvrodinemumatkaposkytovalapotrebnúpodporuastarostlivosťajvsúvislosti
s jeho psychickými problémami. Sám obžalovaný vypovedal, že na ulici sa ocitol iba v dôsledku toho,

že nikde nepracoval a v nadmernej miere požíval alkohol, kvôli čomu mu jeho strýko zrušil trvalý pobyt
v dome, kde obžalovaný býval spolu aj so svojou matkou.

U obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti.

Na druhej strane je však nutné zdôrazniť, že vyššie uvedené okolnosti nijako nezľahčujú ani
neospravedlňujú konanie obžalovaného, ktoré bolo posúdené ako zločin lúpeže spáchaný závažnejším
spôsobom konania, a to so zbraňou. Teda boli naplnené znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto
trestného činu. V neprospech páchateľa svedčí, že sa skutku dopustil použitím násilia a so zbraňou,
pričom následky jeho konania sa prejavili v podobe zranenia poškodenej (pomliaždenie a odreniny III.

prsta pravej ruky) s dobou liečenia do 7 dní a rovnako mali vplyv aj na psychiku poškodenej, ktorá
vypovedala, že stále, keď ide po ulici, kde sa stal skutok, tak si na predmetnú udalosť spomenie a prežíva
stresy. Stále sa obzerá, či za ňou niekto nejde a má strach. Tiež je potrebné súhlasiť s prokurátorom, že
obžalovaný vo veku 20 rokov a 5 mesiacov, pokiaľ nebol vzatý do väzby, už nebol absolútne bezúhonnou
osobou, pretože bol odsúdený za prečin výtržníctva, pričom toto odsúdenie je už zahladené a postihnutý

bol za celkovo štyri spáchané priestupky.

Po zvážení vyššie uvedených skutočností svedčiacich tak v prospech, ako aj v neprospech
obžalovaného, dospel súd k presvedčeniu, že pre nápravu páchateľa i pre ochranu spoločnosti postačí
uloženie trestu v kratšej výmere, než je zákonom stanovená trestná sadzba. Vychádzal pritom z princípu

primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu a z princípu (sudcovskej) individualizácie trestu,
ktorý je vnímaný ako prostriedok pre dosiahnutie primeranosti trestu. Trestnú represiu je pritom nutné
uplatňovať len v nevyhnutnej miere, pretože neprimerane prísne tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i na spoločnosť.

Sám prokurátor v záverečnej reči poukázal na skutočnosť, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal a vyslovil názor, že sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie
trestuzapoužitiaanalógiesustanovením§39ods.2písm.d/,ods.4Tr.zákonaanavrholobžalovanému
uložiť trest na spodnej hranici trestnej sadzby po jej znížení o jednu tretinu. Obhajca v záverečnej reči
poukázal na špecifiká prejednávanej veci spočívajúce v konštruktívnom postoji obžalovaného počas

celého trestného konania, v jeho sebareflexii i v poľahčujúcich okolnostiach, čo v súhrne, podľa jeho
názoru, odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu o viac ako jednu tretinu, postupom podľa § 39 ods. 1
Tr. zákona v medziach zákonných limitov pre ukladanie trestu podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona.

V súvislosti s týmito návrhmi súd uvádza, že aj pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zákona,

umožňujúcom znížiť trestnú sadzbu odňatia slobody pod dolnú hranicu maximálne o jednu tretinu, treba
mať súčasne na pamäti, že tento postup neplatí absolútne, nakoľko ak sú vo veci splnené aj iné dôvody
(kumulatívne)premimoriadnezníženietrestupodľa§39ods.1aleboods.2Tr.zákona(súbehdôvodov),potom súd môže znížiť dolnú hranicu výraznejšie, a to aj podľa kritérií precizovaných v § 39 ods. 3 Tr.
zákona. (rozsudok NS SR zo dňa 31.07.2019, sp.zn. 6Tdo/31/2019)

Postup súdu pri aplikovaní mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona je rovnako
fakultatívny a aplikuje sa vo výnimočných prípadoch, keď to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu
a pomery páchateľa. Za okolnosti prípadu sa považujú poľahčujúce okolnosti, ak ich význam
alebo rozsah prekračuje bežné hranice statusu poľahčujúcich okolností. Pomery páchateľa sa týkajú
osobnostného hodnotenia páchateľa.

Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti má súd za to, že v tomto konkrétnom prípade je dôvodné
aplikovať postup mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, najmä s poukazom
na význam a početnosť poľahčujúcich okolností. Obžalovaný spáchal skutok vo veku blízkom veku
mladistvého, od začiatku trestného stíhania sa ku skutku priznával, svoje konanie úprimne oľutoval
a z jeho vyjadrení vyplýva kritický postoj obžalovaného k svojmu protiprávnemu konaniu. Obžalovaný

sa listom ospravedlnil poškodenej a pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu aj
tým, že na jeho podnet bola nájdená a do trestného konania vydaná peňaženka poškodenej aj s celou
sumou peňažnej hotovosti, ktorú poškodená v peňaženke mala. Súd prihliadol aj na tiesnivé životné
pomery obžalovaného a jeho tehotnej priateľky v čase skutku, aj keď si ich obžalovaný zapríčinil sám. Na
obžalovaného doposiaľ nebolo pôsobené priamym výkonom trestu odňatia slobody, preto aj vzhľadom

na jeho mladý vek, považuje súd uložený trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov nepodmienečne
za dostatočný pre dosiahnutie účelu trestu, teda pre nápravu páchateľa i pre ochranu spoločnosti.

Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, preto ho súd na výkon uloženého trestu

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, v súlade s ustanovením § 48 ods.
2 písm. a/ Tr. zákona.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní rozhodol súd aj o treste prepadnutia veci
podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Z výpovede obžalovaného, v spojení so zápisnicou o obhliadke

miesta činu, mal súd preukázané, že okrúhly kovový pilník s drevenou rukoväťou o celkovej dĺžke 38
cm, z toho drevená rukoväť o dĺžke 18 cm a kovová časť o dĺžke 20 cm, ktorý bol zaistený ako vecná
stopa, patril obžalovanému a bol použitý na spáchanie trestného činu.

Aj keď sa znalkyňa B. L. v znaleckom posudku vyjadrila, že vzhľadom na zistenú závislosť od alkoholu

a od kanabinoidov je u obžalovaného z medicínskeho hľadiska indikované ochranné protitoxikomanické
a protialkoholické liečenie, obe ambulantnou formou, súd nemal preukázané splnenie podmienok pre
uloženie ochranného liečenia a jeho uloženie nebolo navrhované ani zo strany obžaloby. Z vykonaného
dokazovania nevyplýva, žeby obžalovaný spáchal skutok pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti
s jej užívaním (dychová skúška na prítomnosť alkoholu u obžalovaného bola negatívna) a neboli

preukázané ani iné dôvody pre uloženie ochranného liečenia v zmysle ustanovenia § 73 ods. 2 Tr.
zákona.

V trestnom konaní si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody poškodená B. D., a to vo
výške 107,40 eura. Tento nárok bližšie špecifikovala vo výpovedi zo dňa 19.10.2023, kde uviedla, že

v odcudzenej peňaženke mala finančnú hotovosť spolu vo výške 82,40 eur, z toho sumu 2,40 v drobných
minciach, tiež v nej mala svoje doklady. Išlo o červenú peňaženku, ktorú jej kúpila dcéra asi za sumu 25,-
eur. Zo zápisnice o vydaní veci spísanej na hlavnom pojednávaní s obhajcom obžalovaného vyplýva, že
obhajca vydal do trestného konania peňaženku, ktorá patrí poškodenej a bola jej pri skutku odcudzená.
Vydaná peňaženka obsahovala občiansky preukaz a preukaz zdravotného poistenia vystavené na meno

poškodenej, taktiež sa v nej nachádzala finančná hotovosť v celkovej sume 82,40 eur, z toho 80,-
eur v bankovkách a suma 2,40 v drobných minciach. Súd na hlavnom pojednávaní súčasne rozhodol
o vrátení tejto peňaženky s celým jej obsahom poškodenej. Vzhľadom na tieto výsledky dokazovania
súd obžalovanému neuložil povinnosť nahradiť poškodenej škodu uplatnenú v trestnom konaní a túto
odkázal s jej uplatneným nárokom na civilný proces.

Poučenie:Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Bardejov.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.