Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Darina Puklušová

Legislation area – Občianske právoZmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623203179
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7623203179.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. X.

XXXX, bytom XXX XX D. XXX, proti žalovanej: D. C., E. C., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX D. XXX,
o zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.000, - eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 6.000,- eur od dňa 11. 7. 2023 až do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o ktorých výške

súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 9. 6. 2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
k povinnosti zaplatiť mu sumu 6.000,- eur s prísl. a zároveň nahradiť mu trovy konania.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi každý v pomere 1/2 k
celku nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v kat. území D., a to:
- parc. č. 1063/1, o výmere 1296 m2, trvalý trávny porast,
- parc. č. 1063/2, o výmere 69 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

- stavba so súp. č. XXX, postavená na parcele s parc. č. 1063/2,
popis stavby: zrubový dom.
Časť C: Ťarchy:
- K por. č. 1: Záložné právo v prospech Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava
37 podľa zmluvy zo dňa 09.05.2008 na nehn.: s.č. XXX - dom na parc.č. 1063/2, parcela č. 1063/2 -
V 1362/2008 - 47/2008,
- K por. č. 2: Záložné právo v prospech Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava

37 podľa zmluvy zo dňa 09.05.2008 na nehn.: s.č. XXX - dom na parc.č. 1063/2, parcela č. 1063/2 -
V 1362/2008 - 47/2008,
- K por. č. 2: Exekútorský úrad Bratislava - JUDr. Rudolf Krutý, PhD. - EX 188/17 - exekučný príkaz na
zriadenie exekučného záložného práva na D. C. v prospech EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 21 Bratislava na nehn.: s.č. XXX - zrubový dom na parc.č. 1063/2, parcely č. 1063/1, 1063/2 - Z
634/2018 zo dňa 27.02.2018 - 23/2018.

3. Žalobca má zato, že ako podielový spoluvlastník v pomere 1/2 k celku nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXX je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o zaplatenie náhrady za užívanie
nehnuteľnosti v prípade, ak mu je v užívaní predmetného podielu bránené druhým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti,azároveň,aktentoniejeochotnýzaužívaniepodieluprináležiacemužalobcoviposkytnúťžiadnu peňažnú náhradu. Pasívna vecná legitimácia žalovanej ako podielovej spoluvlastníčky v pomere
1/2 k celku nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX je založená na skutočnostiach stručne uvedených
v predchádzajúcom bode tohto článku žaloby, ako aj na základe nasledovne uvedených dôvodoch,

vzhľadom na ktoré považujeme žalovanú vo vzťahu k žalobcovi za nositeľku subjektívnej povinnosti
vyplývajúcej z hmotného práva.

4. Žalobca uviedol, že titulom nadobudnutia vyššie uvedených spoluvlastníckych podielov je súdne
rozhodnutie, ktorým došlo k schváleniu súdneho zmieru v rámci konania o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM“) po rozvode, a to: Uznesenie Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 14.02.2020, sp. zn. 8C/151/2013-103. Relevantnou skutočnosťou odôvodňujúcou
podanie žaloby je to, že nehnuteľnosti sú v dlhodobom užívaní žalovanej, ktorá ich užíva v celom
rozsahu, čo potvrdzuje aj to, že má na danom mieste adrese: D. F. XXX, XXX XX D., G. E., evidovaný
trvalý pobyt.

5. Žalobca k daným nehnuteľnostiam dlhodobo nemá žiaden prístup, a to výlučne z dôvodu odmietavého
prístupu žalovanej, ktorá žalobcovi už počas konania o vyporiadanie BSM ako aj po vyporiadaní BSM a
následnom období odmietla odovzdať kópiu kľúčov, čím mu znemožnila dané nehnuteľnosti akokoľvek
užívať. Žalobca žalovanú opakovane vyzýval na predloženie kópie kľúčov k daným nehnuteľnostiam,
priamo ju upozorňoval, že jej konanie, ktorým bráni mu prístupu k nehnuteľnostiam, je nevyhnutné

považovať za konanie, ktoré je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej aj len „OZ“) zakotvujúcimi inštitút podielového spoluvlastníctva.

6. Nakoľko žalovaná odmietla akýmkoľvek spôsobom vysporiadať vzťah k nehnuteľnosti so žalobcom,
tento sa na tunajšom súde domáhal zaplatenia peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti zo strany

žalovanej za obdobie od 01.03.2020, teda od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.02.2020, sp. zn.
8C/151/2013-103 nadobudlo právoplatnosť 31.05.2021.
Rozsudkom zo dňa 10. 2. 2022 sp. zn. 16C/32/2021 súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 3.000,- eur
s prísl., ktorý v čase podania žaloby ešte nebol právoplatný. Stav, kedy žalovaná odmieta žalobcovi

sprístupniť nehnuteľnosť trvá aj naďalej t.j. po vydaní rozsudku.

7. Žalobca v ďalšom vyjadrení poukázal na dokazovanie vykonané v konaní sp. zn. 16C/32/2021,
v ktorom boli zistené nasledujúce skutočnosti:

8. Vzrubovomdomesanachádzajútriizby,vktorýchsanachádzajú3manželsképostele.Akovyplynulo
z účastníckej výpovede žalovanej, táto užíva len jednu izbu, druhú izbu užíva mladší syn, a to tak, že má
tam zložené veci po tom čo sa vrátil z Ameriky, a tretiu izbu užíva starší syn s nevestou, ktorý má tam
taktiež zložené veci, pričom žalovaná v týchto izbách synov len upratuje. Žalovaná so synmi takto užíva
tento dom od prvej chvíle, ona synom ako ich matka umožnila takto užívať tento dom, pričom synovia

jej za takéto užívanie domu nič neplatia. So synmi sa takto v uvedenom zrubovom dome stretáva počas
víkendov a rovnako tam trávia aj sviatky ( bod 10. rozsudku).
Samotná žalovaná má podľa jej vyjadrenia v uvedenom dome zariadenú celú domácnosť, kedy má
tam potraviny, periny, práčku, pričom tam trávi každý víkend, sviatky, a v lete tam prespí aj cez týždeň
pokiaľ nie je na služobnej ceste. Inak počas pracovného týždňa, keď je na pracovných cestách, jej

zamestnávateľ má hotely na Senci, kde trávi čas, a pokiaľ je na východe, býva v Košiciach u svojho
priateľa.
Žalovaná v konaní pred súdom nepoprela skutočnosť, že neumožnila žalobcovi užívať nehnuteľnosti a
uviedla, že vstup žalobcovi do týchto nehnuteľností umožní len za jej prítomnosti. Tiež sa vyjadrila, že
si nevie predstaviť, že by žalobca užíval predmetný zrubový dom so svojou rodinou, nakoľko ich vzťahy

sú chladné, dochádzalo by podľa nej k zbytočným konfliktom, a nemyslí si, že by ich deti s tým súhlasili,
nakoľko jeho novú partnerku nerešpektujú ( bod 16. rozsudku ).

9. Žalobca sa neustále, tak pred vydaním predmetného rozsudku ako aj po jeho vydaní, domáhal
od žalovanej opakovane vydania kľúčov a možnosti užívania nehnuteľnosti. Žalovaná však k tomu

nepristúpila a nehnuteľnosť žalobcovi neumožnila užívať, žalobca bol tak nútený adresovať žalovanej
„Výzvu na odovzdanie kľúčov “ zo dňa 14.10.2022 a 10.03.2023.10. Žalovaná dané nehnuteľnosti užívala a užíva aj po dátume 31.05.2021. Žalobca má za to, že týmto
konaním bol zo strany žalovanej ukrátený na svojich právach vyplývajúcich z inštitútu podielového
spoluvlastníctva. Zdôrazňuje tú skutočnosť, že žalovaná dané nehnuteľnosti užíva v celosti, teda nad

rámec prináležiacej veľkosti spoluvlastníckeho podielu, a to na úkor žalobcu, ktorý je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti v pomere 1/2 k celku rovnako ako žalovaná. Je nesporné, že danými
nehnuteľnosťami dlhodobo disponuje výlučne žalovaná, ktorá má v daných nehnuteľnostiach zriadený
trvalý pobyt a ako jediná spoluvlastníčka disponuje aj kľúčmi od nehnuteľnosti, ktoré však žalobcovi
dlhodobo odmieta vydať.

11. Žalobca žalovanú upozornil na skutočnosť, že ako podielový spoluvlastník daných nehnuteľností má
v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami nárok na úhradu peňažnej náhrady za užívanie podielu
žalobcu, a to v primeranej výške. Na túto skutočnosť žalovaná opätovne nereagovala a neprejavila
žiadnu snahu o usporiadanie vzájomných práv a povinností súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti.

12. Z konania žalovanej vyplýva, že s predmetnými nehnuteľnosťami nakladá tak, akoby tieto boli v jej
výlučnom vlastníctve, čím však aktívne vylučuje žalobcu z výkonu jeho spoluvlastníckych práv. To, že
žalovaná absolútne nerešpektuje spoluvlastnícke práva žalobcu a dané nehnuteľnosti preukázateľne
užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu však z pohľadu žalobcu nie je možné akceptovať. So
zreteľomnauvedenéžalobcatrvánanázore,žemuvočižalovanejvznikolzaužívaniespoluvlastníckeho

podielu patriacemu žalobcovi nárok na zaplatenie primeranej peňažnej náhrady. K tomu žalobca
poukázal na názor Krajského súdu v Nitre v rozsudku zo dňa 7. 10. 2020 sp. zn. 25Co/8/2020 a na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. 11. 2009 sp. zn. 4Cdo/277/2009. So zreteľom na uvedené
žalobca zastáva nárok, že má voči žalovanej nárok domáhať sa peňažnej náhrady za užívanie daných
nehnuteľností, a to odo dňa 1. 6. 2021 ako dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému už bola priznaná

peňažná náhrada rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 16C/32/2021 zo dňa 10. 2. 2022.

13. Pokiaľ ide o výšku náhrady vo forme peňažného plnenia, v konaní pred Okresným súdom Spišská
Nová Ves sp. zn. 16C/32/2021 nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v blízkosti
turisticky vyhľadávanej oblasti Národného parku Slovenského raja a lyžiarskeho strediska Dedinky -

Mlynky. Žalobca na preukázanie ním uplatnenej výšky peňažnej náhrady predložil inzerát, podľa ktorého
v uvedenej lokalite sa rodinný dom s celkovou kapacitou 7 lôžok prenajíma na celoročné ubytovanie za
cenu 50 - 80 eur za celý objekt na noc minimálne pre jednu osobu na minimálne dve noci. Vybavenie
uvedeného inzerovaného objektu (gauč, jedálenský stôl , chladnička s mraziacim boxom, elektrická
rúra, plynový sporák, mikrovlnná rúra a rýchlovarná kanvica) zodpovedá charakteru domácnosti, pričom

samotná žalovaná uvádzala, že predmetný zrubový dom má zariadený ako domácnosť. Samotná
žalovaná v uvedenom zrubovom dome trávi víkendy, sviatky, v lete tam prespí aj cez týždeň pokiaľ nie
je na služobnej ceste, ale inak žije v Košiciach u svojho priateľa. Inými slovami predmetnú nehnuteľnosť
v konečnom dôsledku tiež využíva na rekreačné účely, avšak len pre seba a svoju rodinu. Za takýchto
okolností preto podľa názoru súdu bolo možné akceptovať vyššie uvedený inzerát ako určujúci podklad

pre stanovenie výšky náhrady vo forme peňažného plnenia v tomto spore, tým skôr, že samotná
žalovaná okrem formálneho namietania skutočnosti, že žalobca ním uplatnený nárok ničím nedoložil,
neprodukovala žiaden iných dôkaz na spochybnenie tohto žalobcom prezentovaného listinného dôkazu.

14. Na podporu vyššie uvedeného žalobca predložil súdu dôkaz – inzeráty o cene nájmu chát v oblasti

Mlynky v roku 2023 . S poukazom na inzerát ( Domček u Gusta), ktorý je obdobný ako nehnuteľnosť,
ktorej je žalobca podielovým spoluvlastníkom, tento má celkovú kapacitu 1-8 osôb, 2 spálne, 1 kúpeľňu,
prenajíma sa celoročne za cenu 60-100€ za celý objekt/ noc minimálne na 2 noci.

15. Žalobca poukazuje na to, že zrubový dom má prízemnú časť o rozlohe 69 m2 a prvé poschodie

má rozlohu 54 m2. V zrubovom dome sa podľa výpovede žalovanej nachádzajú 3 izby v ktorých sú
manželské postele t.j., 6 postelí, kuchyňa, WC kúpeľňa, je tam zavedená voda, elektrina, zrubový dom
je vhodný na celoročné ubytovanie a bol budovaný za účelom rekreácie. Zrubový dom je v blízkosti
turisticky vyhľadávanej oblasti Národného parku Slovenského raja a lyžiarskeho strediska Dediny –
Mlynky. Ak by bol zrubový dom využívaný na nájomné účely tak prenájom jednej postele je od minimálnej

sumy 10€ na jednu noc. Pri 6 posteliach by tak bola možnosť výšky prenájmu na jednu noc vo výške 60€.
Len ak by sme vypočítali prenájom postelí na víkendy (8 dní/ mesiac) v rámci mesiaca by tak bol nájom
8x60= 480€ za mesiac. Pre žalobcu by tak pripadala minimálna výška peňažnej sumy vo výške 240 Eur.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o výpočet pri minimálnej sume 10€ na noc, pričom podľa inzerátov je tood 60- do 100€/noc žalobca podanou žalobou žiada náhradu vo 250Eur mesačne a to s ohľadom na
náklady ktoré by bolo potrebné vynaložiť na takýto nájom.

16. Žalobca žiada náhradu vo forme peňažného plnenia za obdobie od 01.06.2021 do 31.05.2023 t.j.
- od prvého dňa nasledujúceho po priznaní peňažnej náhrady rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 16C/32/2021
- do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom žalobca podáva žalobu
t.j. spolu 24 mesiacov.

22. Žalobca si uplatňuje výšku predmetnej náhrady vo forme peňažného plnenia v sume 250 Eur/ mesiac
spolu sumu 6 000,--EUR (v roku 2021: 7 mesiacov x 250€ za každý mesiac; t.j. spolu 1750€ + v roku
2022: 12 mesiacov x 250€ za každý mesiac; t.j. spolu 3000€ + v roku 2023: 5 mesiacov x 250 € za
každý mesiac; t.j. spolu 1250€).

17. V súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, si žalobca týmto
uplatňuje aj nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške 5% ročne a to zo žalovanej sumy
odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby.

18. K žalobe žalobkyňa predložila dôkazné listiny, a to výpis z listu vlastníctva č. XXX, kat. územie

D., rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16C/32/2021 zo dňa 10. 2. 2022, výzvu
na odovzdanie kľúčov zo dňa 14. 10. 2022 s priloženou poštovou doručenkou o prevzatí výzvy
žalovanou, výzvu na odovzdanie kľúčov z 10. 3. 2023 s priloženou poštovou doručenkou o jej prevzatí,
inzeráty s ponukou prenájmu nehnuteľnosti s názvom Domček u Gusta v obci Mlynky, ako aj ďalších
nehnuteľností z lokality – Dedinky – Mlynky.

19. Žalovaná po prevzatí žaloby v písomnom vyjadrení zo dňa 26. 7. 2023 uviedla, že proti rozsudku
tunajšieho súdu sp. zn. 16C/32/2021 podala odvolanie, o ktorom prebieha konanie na Krajskom súde
v Košiciach, ktoré doposiaľ nebolo ukončené, s poukazom na uvedené má zato, že tomuto konaniu
bráni prekážka litispendencie, teda prekážka už začatého konania. Uviedla, že jej právny zástupca JUDr.

Martin Tomas je krátkodobo odcestovaný, takže ďalšie vyjadrenie k žalobe zrealizuje až po jeho návrate.
Nepredložilasúduplnomocenstvo,ktorýmbysplnomocnilamenovanéhoprávnehozástupcualeboiného
advokáta na zastupovanie v tomto konaní.

20. Žalobca v replike zo dňa 14. 9. 2023 k písomnému vyjadreniu žalovanej (ktoré žalovaná

písomne nedoplnila), k vznesenej námietke litispendencie uviedla, že túto nie je možné považovať za
opodstatnenú, nakoľko táto neexistuje. K tomu uviedla, že žalovaná v písomnom vyjadrení opomenula
uviesť zásadnú skutočnosť, a to že v konaní pod sp. zn. 16C/32/2021 si žalobca uplatnil nárok na
zaplatenie peňažnej náhrady za obdobie od 1. 3. 2020 do 31. 5. 2021 a v tomto konaní sa domáha
priznania peňažnej náhrady za ďalšie obdobie a to od 1. 6. 2021 do 31. 5. 2023.

Je tak zrejmé, že žalobca svoj nárok na zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti voči žalovanej
uplatňuje za iné časové obdobie, počas ktorého z pohľadu žalobcu závadný stav spočívajúci v
nemožnosti užívania spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu naďalej pretrváva.

21. Napriek tomu, že zo strany konajúcich súdnych orgánov nedošlo ku konečnému rozhodnutiu o

nároku žalobcu uplatneného v konaní so sp. zn. 16C/32/2021, a napriek skutočnosti, že predmetné
konanie sa zakladá na skutkových okolnostiach obdobného charakteru, má žalobca za to, že konanie
vedené na tunajšom súde so sp. zn. 7C/39/2023 je nutné považovať za osobité súdne konanie
predmetom ktorého sú nároky žalobcu, o ktorých doposiaľ nebolo rozhodnuté a ani nie je vedené súdne
konanie.

22. Na tieto súvislosti žalobca poukázal priamo aj v podanej žalobe, keď konajúcemu súdu sám dal do
pozornosti Rozsudok so sp. zn. 16C/32/2021 – 80 zo dňa 10.02.2022. Z dôvodu objektívnej právnej
skutočnosti – plynutia času, a s tým spätým plynutím premlčacích lehôt, a teda obavy z možného
premlčania majetkových nárokov žalobcu voči žalovanej, žalobca považuje podanie predmetnej žaloby

za postup súladný s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ktorý je naviac možné považovať za
prejav právnej obozretnosti. Vo svetle uvedeného žalobca trvá na tom, že námietku litispendencie
vznesenú žalovanou je nutné považovať za nedôvodnú.23. V neposlednom rade žalobca poukázal na to, že žalovaná okrem tvrdení týkajúcich sa prekážky
skôr začatého konania neprezentovala žiadnu ďalšiu argumentáciu týkajúcu sa veci samej – žalovaná v
tomto smere neuplatnila žiadne prostriedky procesnej obrany. Neuviedla žiadne tvrdenia a nepredložila

žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali alebo vyvracali nárok žalobcu na zaplatenie náhrady za užívanie
nehnuteľnosti uplatneného v tomto súdnom konaní.

24. Žalovaná vo svojom podaní stručne uviedla, že jej právny zástupca JUDr. M. Tomas je krátkodobo
odcestovaný, pričom doplnenie vyjadrenia žalovanej bude zrealizované po jeho návrate.

Tu si dovolíme uviesť, že žalovaná v konaní nepreukázala právne zastúpenie zo strany menovaného
advokáta v tomto konaní, ako ani skutočnosť, že by tento advokát bol z dôvodu svojej neprítomnosti
neschopný zaujať k žalobe žalobcu náležité stanovisko.

25. Vo svetle uvedeného, a s ohľadom na ostatnú doposiaľ prezentovanú argumentáciu žalobcu tento
uvádza, že na podanej žalobe naďalej trvá – túto v celosti považuje za opodstatnenú a dôvodnú, pričom

poukazuje na to, že zo strany žalovanej nedošlo k poskytnutiu akejkoľvek argumentácie, ktorá by nárok
uplatnený žalobcom čo i len spochybňovala, s odkazom na ustanovenie § 151, § 153 C.s.p.

26. Žalovaná písomným podaním zo dňa 27. 10. 2023 po prevzatí repliky od žalobcu stručne uviedla, že
danú vec potrebuje konzultovať s právnikom, ktorý sa momentálne nenachádza na Slovensku a žiadala

súdopredĺženielehotybezuvedeniačasovéholimitu.Súdjupretovyzval,abyoznámilasúdu,akúlehotu
žiada na vyjadrenie sa k replike a zároveň aby predložila relevantné dôkazy preukazujúce dôvodnosť jej
žiadosti. Zároveň ju súd poučil, že v konaní sa môže dať zastúpiť aj inou osobou ako JUDr. M. Tomasom,
prípadne môže požiadať Centrum právnej pomoci o poskytnutie pomoci pri zastúpení v tomto konaní.
Žalovaná na výzvu súdu v súdom stanovenej lehote, ani v neskoršej nereagovala, k replike žalobcu sa

ani v dodatočnej lehote nevyjadrila, preto súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22. 1. 2024.

27. Na pojednávaní bol prítomný žalobca, ktorý na podanej žalobe naďalej trval. U žalovanej nebolo
vykázané doručenie predvolania na adrese D. XXX, preto súd pojednávanie odročil na deň 12. 2. 2024.
Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná aj v predošlých konaniach vedených na tunajšom súde nepreberala

súdne zásielky, konanie o vyporiadaní BSM tak trvalo 10 rokov. Aj v tomto konaní postupuje obdobne,
preto žalobca žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej aj za účasť na
tomto pojednávaní, nakoľko pricestoval z Obce D., okres Nové Zámky. Vychádzajúc z výpovede žalobcu
súd na ďalšie pojednávanie predvolal žalovanú prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ v Nálepkove,
aj na adresu zamestnávateľa a trvalého pobytu.

28. Žalovaná na pojednávaní dňa 18. 3. 2024 nebola prítomná, aj napriek tomu, že pojednávanie na
pojednávanie jej bolo doručené na adresu trvalého pobytu, aj prostredníctvom zamestnávateľa – firmy
H., G.. I.. Svoju neúčasť písomne neospravedlnila, nenavrhla vo veci vykonať ďalšie dokazovanie.
Okrem stručného vyjadrenia v písomnom vyjadrení k žalobe ďalšie písomné vyjadrenie k replike žalobcu

súdu nezaslala. V konaní tak bola viacmenej pasívna.

29. Žalobca na pojednávaní v účastníckej výpovedi uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu
trvá. Naďalej pretrvávajú dôvody, pre ktoré mu žalovaná bráni v užívaní spornej nehnuteľnosti. Predložil
súdu faktúru, ktorá mu bola vystavená za víkendový pobyt v Penzióne Salamander v Obci Mlynky,

kde bol na rodinnom stretnutí a kde za ubytovanie mu bola fakturovaná suma vo výške 408,- eur.
Uvedeným dôkazom preukazoval, že aj keď je spoluvlastníkom v predmetnej nehnuteľnosti v Obci
Mlynky, víkendový pobyt musel tráviť v inom rekreačnom zariadení.

30. Vykonaným dokazovaním, výsluchom žalobcu, vychádzajúc z obsahu žaloby, z rozsudku tunajšieho

súdu sp. zn. 16C/32/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/47/2022, po
oboznámení sa s listinnými dôkazmi priloženými k žalobe, súd zistil tento skutkový stav:

31. Podľa výpisu z LV č. XXX v kat. území D. súd zistil, že žalobca a žalovaná sú podielovými
spoluvlastníkmi, každý z nich v podiele 1/2 k celku k uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré nadobudli na

základe uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 8C/151/2013 o schválení súdneho zmieru o vyporiadaní
BSM. Predmetná nehnuteľnosť je zrubovým domom, určeným na rekreačné účely, v ktorom sa
nachádzajú tri izby s príslušenstvom, ktorá je situovaná v Obci D.. Jeho poloha je veľmi atraktívna,
v blízkosti rekreačných a turistických miest v Slovenskom raji a v blízkosti sa nachádza Lyžiarskestredisko Dedinky – Mlynky. Ako vyplýva z dokazovania vykonaného v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 16C/32/2021, nehnuteľnosť je v dlhodobom užívaní žalovanej, ktorá má na danom
mieste evidovaný trvalý pobyt. Žalobca k nehnuteľnosti nemá žiaden prístup z dôvodu, že po vyporiadaní

B SM žalovaná odmietla žalobcovi odovzdať kópiu kľúčov, čím mu znemožnila dané nehnuteľnosti
akokoľvek užívať. Žalobca opakovane vyzýval žalovanú na predloženie kľúčov, k čomu však ona
nepristúpila, odmietla akýmkoľvek spôsobom vysporiadať vzťah k nehnuteľnosti so žalobcom, preto
sa žalobca obdobnou žalobou domáhal zaplatenia finančnej čiastky vo výške 3.000,- eur s prísl., a to
z dôvodu, že predmetnú nehnuteľnosť nemôže užívať, čo mu znemožňuje žalovaná, a to z a obdobie od

1. 3. 2020, teda od prvého kalendárneho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom uznesenie
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8C/151/2013 zo dňa 14. 2. 2020 (uznesenie o schválení
zmieru v konaní o vyporiadaní BSM po rozvode) nadobudlo právoplatnosť, do 31. 5. 2021. Žalovaná
dané nehnuteľnosti užíva aj po dátume od 31. 5. 2021, čím je žalobca naďalej ukrátený na svojich
právach vyplývajúcich z inštitútu podielového spoluvlastníctva, žalovaná dobrovoľne k zaplateniu dlžnej
sumy nepristúpila, preto sa žalobca domáha zaplatenia sumy 6.000,- eur za obdobie od 1. 6. 2021 do

31. 5. 2023.

32. Podľa priložených dôkazných listín – inzerátov o cene nájmu chát v oblasti Mlynky v roku 2023
žalobca si uplatňuje výšku náhrady vo forme peňažného plnenia v sume 250,- eur mesačne, čo spolu
činí 6.000,- eur (za rok 2021 7 mesiacov x 250 eur/za každý mesiac, t. j. spolu 1.750,- eur a v roku 2022

12 mesiacov x 250 eur, t. j. spolu 3.000,- eur, v roku 2023 5 mesiacov x 250 eur, t. j. spolu 1.250,- eur).

33. Podľa rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 16C/32/2021-80 zo dňa 10. 2. 2022, ktorý v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/47/2022 nadobudol právoplatnosť dňa 7. 1. 2024,
bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.000,- eur s 5 % úrokom z dlžnej sumy od 7.

8. 2021 až do zaplatenia, v časti prevyšujúcich úrokov súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 91,84 %. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že tak
ako v tomto konaní, aj v prejednávanej veci pod sp. zn. 16C/32/2021 sa žalobca domáhal od žalovanej
toho istého nároku, ale za iné dlžné obdobia. V pôvodnom konaní si uplatnil finančnú náhradu vo forme
peňažného plnenia vo výške 3.000,- eur, a to za obdobie od 1. 3. 2020 do 31. 5. 2021, teda za obdobie

10 mesiacov roku 2020 (2.000,- eur) a 5 mesiacov v roku 2021 (1.000,- eur). V tomto konaní si žalobca
uplatňuje titulom rovnakého nároku na základe tých istých skutkových tvrdení a za rovnakej dôkaznej
situácie nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 6.000,- eur za nasledujúce obdobie, a to od
1. 6. 2021 do 31. 5. 2023. Z uvedeného je zrejmé, že nie je dôvodná žalovanou vznesená námietka
litispendencie, z čoho vyplýva, že procesná prekážka litispendencie neexistuje. Na základe uvedeného

nebolo dôvodné žalobu zamietnuť za použitia ustanovení § 159 C.s.p.

34. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

35. Podľa § 159 C.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné
konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo
neskôr.

36. Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.

Žalobca tak, ako v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/32/2021, tak aj v tomto
konaní preukázal, že žalovaná mu neumožnila a ani v súčasnosti neumožňuje užívať nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, žalobca naďalej nemá prístup do predmetnej nehnuteľnosti, a to z dôvodu,
že mu žalovaná odmietla odovzdať kópiu kľúčov aj napriek opakovaným výzvam k ich predloženiu.
Nakoľko žalovaná naďalej bráni v prístupu žalobcu v predmetnej nehnuteľnosti, žalobca má za použitia

ustanovení § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu vo forme peňažného plnenia, a to
ako podielový spoluvlastník voči druhému podielovému spoluvlastníkovi zato, že neužíva spoločnú vec,
a to v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu (na porovnanie uznesenie NS SR z 24. 11. 2009 sp.
zn. 4Cdo/277/2009).

37. V konaní nebola sporná ani výška požadovanej finančnej náhrady, ktorá sa neodlišuje od vyčíslenia
sumy v konaní sp. zn. 16C/32/2021. Od uvedeného rozhodnutia ubehlo len minimálne časové obdobie,
zaktoréniejepredpoklad,žebymalodôjsťkzmenecenynájmuchátvoblastiMlynky,kdesanachádzaaj
sporná nehnuteľnosť. Preto súd priznal žalobcovi ním požadovanú náhradu vo forme peňažného plneniavo výške 6.000,- eur, pri výpočte ktorej žalobca vychádzal zo sumy 250,- eur mesačne za užívanie
spornej nehnuteľnosti.

38. Žalobcom uvádzané skutočnosti v tomto konaní neboli žalovanou žiadnym spôsobom rozporované.
Tá okrem vznesenej námietky litispendencie, ktorá nebola dôvodná, neuvádzala žiadne iné
a v porovnaní s pôvodným konaním ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by popreli tvrdenia žalobcu. Súd
má zato, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o opodstatnenosti svojho nároku. Žalovaná bola v konaní
viacmenej pasívna, nenavrhovala žiadne nové dôkazy, k žalobe sa vlastne relevantným spôsobom ani

nevyjadrila.

39. Pri rozhodovaní v tomto konaní súd vychádzal z dokazovania vykonaného pred Okresným súdom
Spišská Nová Ves v konaní pod sp. zn. 16C/32/2021 a z odôvodnenia predmetného rozsudku, ako aj
z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/47/2022, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdený. V tomto konaní súd odkazuje na dokazovanie, ktoré bolo vykonané v pôvodnom konaní a na

odôvodnenie rozhodnutia súdu druhej inštancie v rozsudku sp. zn. 9Co/47/2022 v bode 12., kde okrem
iného súd uvádza nasledovné:

40. V prejednávanej veci súd vychádzajúc z tvrdení žalovanej o tom, že nehnuteľnosť užíva v priebehu
celého roka, osobitne počas víkendov spoločne so svojimi synmi, správne ustálil, že ide o nehnuteľnosť

využívanú výlučne žalovanou a to nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu, čo vyplýva z charakteru
tejto nehnuteľnosti, ktorej spôsob usporiadania (spoločná kúpeľňa, spoločnej kuchyňa, spoločenská
miestnosť) ani reálne neumožňuje jej užívanie žalovanou len v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu.
Nepochybne bol tiež preukázaný záujem žalobcu o užívanie nehnuteľnosti, na ktorú požiadavku
žalovaná reagovala odmietnutím odovzdania kľúčov, nepristúpila ani na uzatvorenie nájomnej zmluvy,

výslovne sa vyjadrila, že si ani nevie predstaviť spoločné užívanie nehnuteľnosti, lebo osoba a
rodina žalobcu by nebola rešpektovaná ňou ani ich synmi. Súd tak mal z hľadiska hmotného práva
významné skutočnosti o užívaní nehnuteľnosti zistené výpoveďou sporových strán, obsahom ich
emailovej a korešpondenčnej komunikácie, preto vykonanie ďalšieho dokazovania k tejto otázke
dôvodne vyhodnotil ako nadbytočné. Je nesporné, že založenie spoluvlastníckeho pomeru žalobkyne

a žalovaného k nehnuteľnosti bolo výsledkom súdneho zmieru uzavretého nimi v súdnom konaní o
vyporiadanie BSM, že nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom tretích osôb na zabezpečenie
peňažného záväzku z úverovej zmluvy veriteľa ŠFRB po vysporiadaní ktorého dlhu, malo byť vlastnícke
práva strán sporu k nehnuteľnosti na základe neformálnej dohody prevedené na ich synov. Existencia
takej dohody nebráni tomu, aby sa žalovaný domáhal realizovania svojho práva spoluvlastníka, a jeho

konanie nemožno hodnotiť ako rozporné s dobrými mravmi. Do obsahu (spolu)vlastníckeho práva
žalobcu náleží užívanie veci, do ktorého práva bolo preukázateľne zasiahnuté. Existencia práv tretích
osôb viaznucich na nehnuteľnosti nič na uvedenej skutočnosti nemení, a každý zo spoluvlastníkov nesie
zodpovednosť za vysporiadanie spoločného dlhu. Žalovaná teda nie je zbavená povinnosti poskytovať
náhradu za užívanie nehnuteľnosti nad rámec toho, čo jej v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu na

spoločnej veci patrí.

41. Nerelevantné sú tiež jej námietky k spôsobu určenia výšky náhrady. Pokiaľ aj nehnuteľnosť nemá
povahu objektu určeného na prenajímanie, pri posudzovaní primeranej peňažnej náhrady súd vychádzal
zobjektívnepreskúmateľnýchkritérií,svojímcharakteromnajbližšiepodobnýchpodstateprávavlastníka

na získavanie úžitkovej hodnoty veci, ktorým je právo nájmu a cena obvykle uplatňovaná za užívanie
(nájom) obdobnej nehnuteľnosti v danej lokalite. V prípade, ak sa žalovaná domnievala, že ide o
nesprávneustálenévýchodisko,bolojejpovinnosťouvkonanípredsúdomprvejinštanciektomuoznačiť
a navrhnúť dôkazy. Túto dôkaznú povinnosť si však nesplnila a jej obrana je založená len na polemike
s názorom žalobcu a súdu, bez vymedzenia vlastných skutkových tvrdení, preto popieranie nároku

žalobcu je považované za neúčinné (§151 ods. 2 CSP).

42. Zatiaľ čo žalobca uniesol dôkazné bremeno o opodstatnenosti svojho nároku, žalovaná žiadne
dôkazy na podporu svojich tvrdení neoznačila. Súd prvej inštancie správne ustálil, že uplatňovanie
nároku žalobcu je právom vyplývajúcim zo zákonnej ochrany práv spoluvlastníka v zmysle § 137

ods. 1 OZ a nemá povahu šikanózneho výkonu práva účelovo smerujúceho k poškodeniu záujmov
žalobkyne. Žalobkyňa si musí byť vedomá, že ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti je povinná
umožniť aj ostatným spoluvlastníkom realizáciu ich práv. Záväzok voči peňažnému ústavu zaťažuje
obe sporové strany, obe sporové strany v rovnakej miere môžu vyvíjať iniciatívu na uspokojenie tohtodlhu, pričom žalovaná ani len netvrdila, aby sa o vysporiadanie dlhu pokúšala a bez právneho dôvodu
sa spoliehala, že nehnuteľnosť bude môcť užívať neobmedzene bez akéhokoľvek zásahu zo strany
ostatných spoluvlastníkov.

43. S poukazom na vyššie uvedené súd nepovažoval za hospodárne ani za potrebné v tomto
konaní vykonávať ďalšie dokazovanie. Žalobca ďalšie dôkazy v tomto konaní ani nenavrhoval. Na
preukázanie svojich skutkových tvrdení odkazoval na predmetné právoplatné rozhodnutie, preto súd
podľa ustanovení § 180 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za ukončené a vo veci rozhodol. Určil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,- eur s 5 % úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho, kedy
jej bola doručená žaloba, teda odo dňa 11. 7. 2023.

44. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

45. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.“

46. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Žalobca pred podaním žaloby písomne nevyzval žalovanú na úhradu peňažného dlhu, preto
mu súd priznal ním požadovaný zákonný úrok z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanej,
teda odo dňa 11. 7. 2023. V čase uvedeného omeškania žalovanej bola úroková sadzba hlavných
refinančných obchodov stanovená Európskou centrálnou bankou vo výške 0,00 % p. a. Pri započítaní 5
percentuálnych bodov v zmysle citovaného nariadenia, úroky z omeškania z uvedenej priznanej istiny

predstavovali súdom priznané ročné úroky z omeškania hodnotu uvedenú vo výroku rozsudku.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

50.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech voči žalovanej ich plnú náhradu.

52. O výške náhrady trov konania trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.