Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/191/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5418200738
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5418200738.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne NORTH MARKET, spol. s r.o., Dolný Kubín,
ul. Radlinského 2249/17, IČO: 31638228, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. ŠKERDA, s.r.o.,
Dolný Kubín, Radlinského 1727/49, IČO: 36858501, proti žalovanému C. W. DAZA, Dolný Kubín,
Radlinského 2249/19, IČO: 14273535, zastúpenému JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., Dolný
Kubín, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36832103, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti, v súčasnosti vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. DK-10Cb/28/2018
(pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 10Cb/28/2018), o dovolaní žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24. februára 2022 sp. zn. 14Cob/16/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dolný Kubín - v súčasnosti Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvej inštancie“
alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 20. novembra 2020, č. k. 10Cb/28/2018-443, vo výroku I. zrušil
podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre obec
a k.ú. C. P., pod A stavby - budova súp. č. XXXX, postavená na parc. CKN č. XXX/X, druh stavby iná
budova, pod B 1 na žalobkyňu v podiele 1 k celku a pod B 2 na žalovaného v podiele 1 k celku. Výrokom

II. špecifikovanú nehnuteľnosť, a to tie časti budovy súp. č. XXXX, ktoré sú v znaleckom posudku č. XX/
XXXX vyhotovenom Ing. arch. D. M. dňa 14.04.2020 označené ako nebytový priestor č. X., vo vchode č.
X, na prízemí budovy súp. č. XXXX, ktorého podlahová plocha je 562,90 m2 a k tomu prináležiaci podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 56290/160233 k celku,
nebytový priestor č. X, vo vchode č. X., na prízemí budovy súp. č. XXXX, ktorého podlahová plocha
je 130,25 m2 a k tomu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu o veľkosti 13025/160233 k celku a nebytový priestor č. X, vo vchode č. X, na prízemí budovy súp.
č. XXXX, ktorého podlahová plocha je 31,94 m2 a k tomu prináležiaci podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 3194/160233 k celku, prikázal do výlučného
vlastníctvažalobkynevpodiele1/1kcelku.VýrokomIII.špecifikovanúnehnuteľnosť,atotiečastibudovy
súp. č. XXXX, ktoré sú v znaleckom posudku č. XX/XXXX vyhotovenom Ing. arch. D. M. dňa 14.04.2020
označené ako nebytový priestor č. X, vo vchode č. X., na prízemí budovy súp. č. XXXX, ktorého

podlahová plocha je 4,32 m2 a k tomu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 432/160233 k celku, nebytový priestor č. X., vo vchode č. X, na prízemí
budovy súp. č. XXXX, ktorého podlahová plocha je 6,96 m2 a k tomu prináležiaci podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 696/160233 k celku, nebytový priestor
č. X, vo vchode č. X, na X. poschodí budovy súp. č. XXXX, ktorého podlahová plocha je 811,16 m2 a
k tomu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti

81116/160233 k celku a nebytový priestor č. X, vo vchode č. X, na X. poschodí budovy súp. č. XXXX,
ktorého podlahová plocha je 54,80 m2 a k tomu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiacha spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5480/160233 k celku, prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného v podiele 1/1 k celku. Zároveň výrokom IV. konanie v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala
určenia, ktorých spoločných častí budovy súp. č. XXXX sú žalobkyňa a žalovaný výlučnými užívateľmi

a kto z nich je povinný zabezpečiť údržbu, opravy, príp. výmenu týchto spoločných častí, zastavil a o
trovách konania rozhodol výrokom V. tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
70%.
1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa a žalovaný sú zapísaní
ako podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti - budovy súp. č. XXXX, postavenej na parc.

CKN č. XXX/X, každý v jednej polovici, pričom obe strany prejavili vôľu, aby bolo ich podielové
spoluvlastníctvo k predmetnej budove zrušené a aby došlo k jeho vyporiadaniu jej reálnym rozdelením.
Uvádzali, že o uzavretie dohody ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa už
pred podaním žaloby na súd opakovane pokúšali, avšak bezvýsledne. Zatiaľ čo žalobkyňa podanou
žalobou navrhovala budovu rozdeliť horizontálnym smerom na vlastníctvo nebytových priestorov, čo
by zohľadňovalo dlhodobé užívanie tejto budovy stranami sporu, žalovaný s takýmto horizontálnym

delením budovy nesúhlasil a sám navrhoval rozdelenie budovy vertikálnym smerom, teda na ľavú a
pravústranu,čoodôvodňovaltým,žetakétoriešeniejespravodlivejšie,keďžeobestranybudovuužívajú
na podnikateľské účely a pre takéto účely sú vždy lukratívnejšie priestory na prízemí. V priebehu konania
žalobkyňa doručila súdu znalecký posudok č. XX/XXXX zo 14. apríla 2020, ktorým došlo k rozdeleniu
budovy súp. č. XXXX na X samostatných nebytových priestorov so samostatnými vchodmi, pričom pre

nebytové priestory č. X a X je spoločný vchod č. X.
1.2. Vychádzajúc z ustanovení § 137, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) a
ustáleného skutkového stavu veci žalobe vyhovel tým, že zrušil podielové spoluvlastníctvo, keďže
mal za preukázané, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vzájomnom vyporiadaní

predmetnej nehnuteľnosti a budovu súp. č. XXXX vyporiadal reálnym rozdelením v horizontálnom
smere na nebytové priestory podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo 14. apríla 2020, na základe
ktorého bolo vytvorených celkovo 7 nebytových priestorov, pričom nebytové priestory č. X, X a X,
nachádzajúce sa na prízemí budovy, prvoinštančný súd v súlade so žalobným návrhom prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyne a ďalšie nebytové priestory č. X, X, X a X zase prikázal do výlučného

vlastníctva žalovaného. Hoci sa nebytové priestory č. X a X (výťah a strojovňa výťahu) nachádzajú na
prízemíbudovy,zvyjadreniastránnaobhliadkepredmetnejbudovyvyplynulo,žetietonebytovépriestory
užíva výlučne žalovaný pre potreby nebytového priestoru č. X, kde prevádzkuje predajňu nábytku.
1.3. Podľa názoru súdu prvej inštancie je takéto rozdelenie budovy súp. č. XXXX účelné, keďže
si nevyžaduje žiadne stavebné úpravy a teda ani žiadne investície a zároveň plne korešponduje s

dlhoročným užívaním tejto budovy stranami sporu (24 rokov), pričom nemožno opomenúť, že i žalovaný
vminulostisámstakýmtohorizontálnymrozdelenímbudovysúhlasil,čovyplývaze-mailujehoprávneho
zástupcu z 15. apríla 2016. V tejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp. zn. 2MCdo/3/2004 a 6Cdo/204/2010, v
ktorých pri riešení obdobnej veci bolo konštatované, „...že stavby s nebytovými priestormi je možné

rozdeľovať aj horizontálne, ak sú inak splnené ďalšie predpoklady pre ich samostatnú existenciu
(dostatočný presný popis a priestorové a technické vymedzenie a pod.) s tým, že spoločné časti či
zariadeniastavbyzostanúvspoluvlastníctvevlastníkovnebytovýchpriestorovtak,akojetomožnépodľa
právnej úpravy zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov. Týmto spôsobom tak dochádza k inej forme rozdelenia budovy, a to k rozdeleniu budovy

na vlastníctvo nebytových priestorov.“. S ohľadom na spôsob rozdelenia spornej budovy na nebytové
priestory zdôraznil, že jej spoločné časti a spoločné zariadenia s poukazom na predložený znalecký
posudok zostávajú v spoluvlastníctve strán sporu ako vlastníkov nebytových priestorov.
1.4. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že sporná budova bola po zmene investora stavaná
a aj kolaudovaná pre dva samostatné subjekty - žalobkyňu v tom čase vystupujúcu pod obchodným

menom AH ANDRIS, spol. s r.o. a žalovaného. Týmto dvom samostatným stavbám (stavba č. X -
prízemie a stavba č. X - poschodie) boli pridelené aj samostatné orientačné čísla, a to č. XX pre stavbu
č. X a č. XX pre stavbu č. X. Predmetnú budovu strany sporu samostatne užívajú od roku 1996 až
po súčasnosť, t. j. žalobkyňa pre účely svojho podnikania užíva prízemie budovy a žalovaný pre účely
svojho podnikania užíva 1. a 2. poschodie budovy. V konaní však bol sporný jedine spôsob reálneho

rozdelenia tejto budovy, keďže žalovaný nesúhlasil s tým, aby bola budova rozdelená horizontálnym
smerom,ikeďznaleckýposudokprenímnavrhovanévertikálnerozdeleniebudovynepredložilazároveň
spochybňoval správnosť predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX zo 14. apríla 2020 pre jeho
zápis spolu s rozsudkom do katastra nehnuteľností.1.5. V nadväznosti na čiastočné späťvzatie žaloby zdôraznil, že sa zaoberal dôvodnosťou nesúhlasu
žalovaného so späťvzatím žaloby v tejto časti, presahujúcej samotný predmet konania, v zmysle §
146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), pričom dospel k záveru, že je nedôvodný, a to so zreteľom na
nesúhlasžalovanéhoshorizontálnymspôsobomrozdeleniabudovyaskutočnosť,žeažprávoplatnosťou
predmetného rozsudku dôjde k reálnemu rozdeleniu predmetnej budovy, preto sa javí ako predčasné
už teraz rozhodovať o výlučnom užívateľovi tej ktorej spoločnej časti budovy.

2. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaného rozsudkom z 24. februára 2022, č.k.
14Cob/16/2022-514, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III. a IV. potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny (výrok I.) a v V. výroku o náhradovej povinnosti napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (výrok II.).
2.1. Odvolací súd okrem iného konštatoval, že vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozhodnutia vo
veci samej, ako i časti zastavenia konania nezistil opodstatnenosť odvolacej argumentácie žalovaného.

Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal v intenciách návrhov sporových strán vo veci samej dostatočné
dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia, ktoré správne právne posúdil a poskytol
odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto argumentáciu prvoinštančného súdu obsiahnutú v
odôvodnení rozhodnutia, zodpovedajúcu výrokom I., II., III., IV., nemožno považovať za nekoherentnú,
t. j. nesúladnú so zákonom, nakoľko spĺňa náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

2.2. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu tiež zdôraznil, že v rozsahu
odvolaním napadnutých výrokov mal za to, že súd prvej inštancie na dostatočne zistený skutkový stav
správne aplikoval a interpretoval príslušné právne normy, preto sa aj s prihliadnutím na § 387 ods.
2 CSP stotožnil so závermi o dôvodnosti podanej žaloby a nedôvodnosti nesúhlasu s jej čiastočným
späťvzatím, pri ktorom nezistil existenciu žiadnych vážnych dôvodov na strane žalovaného, ktoré by

odôvodnili nepripustenie späťvzatia žaloby v rozsahu, tak ako učinil prvoinštančný súd v napadnutom
výroku IV. jeho rozhodnutia.
2.3. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom navrhovaného vertikálneho rozdelenia predmetnej
nehnuteľnosti s poukazom na judikatúru iného štátu odvolací súd poukázal na argumentáciu
prezentovanú rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/90/2018, podporovanú závermi v ďalšom

odvolacím súdom uvedenom rozhodnutí sp. zn. 4MCdo/6/2006, v rámci ktorej dovolací súd uviedol,
že „...treba posilňovať ochranu vlastníckeho práva a obmedziť počty prípadov, kedy je jeden zo
spoluvlastníkov zbavený svojho vlastníckeho práva. Je preto logickým vyústením vývoja právnej úpravy
a z tohto hľadiska treba pristupovať k jeho výkladu, že ak je to možné, treba stavby s nebytovými
priestormi rozdeľovať aj horizontálne, ak sú inak splnené ďalšie predpoklady pre ich samostatnú

existenciu (dostatočný presný popis, priestorové a technické vymedzenie s tým, že spoločné časti či
zariadeniastavbyzostanúvspoluvlastníctvevlastníkovnebytovýchpriestorov,takakojetomožnépodľa
právnej úpravy zák. č. 182/1993 Z .z. o vlastníctve bytov, nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov.“.
2.4. Vo vzťahu k námietke neodstránenia pochybností žalobkyňou týkajúcich sa predloženého

znaleckého posudku v podstatnom uviedol, že nebolo možné prijať konkrétny záver, v čom ani posledný
predložený znalecký posudok podľa žalovaného nespĺňa technické požiadavky a podmienky pre zápis
do katastra nehnuteľností, pričom mal zhodne so súdom prvej inštancie za to, že napriek námietkam
žalovaného, s ktorými sa vysporiadal prvoinštančný súd dostatočným spôsobom, splnil požiadavku, pre
ktorú bol vypracovaný, a to i s poukazom na vyhlásenie podľa § 209 ods. 2 CSP tak, ako je súčasťou

tohto znaleckého posudku, v ktorom znalec vychádzal z odborných záverov a nielen zo skutočností,
ktoré príslušná osoba alebo osoby vnímajú svojimi zmyslami a na rozdiel od ostatných dôkazov, preto
ak závery znaleckého dokazovania nekopírujú požiadavky účastníkov konania, nemožno ich vyhodnotiť
len z pozície týchto námietok, ako nesprávne, resp. nedostatočné, v dôsledku čoho by vznikla potreba
nariadenia prípadného ďalšieho znaleckého dokazovania s dôrazom na výpovednú hodnotu dôkazov

produkovaných sporovými stranami.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, žiadajúc, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3.1. Nesprávne právne posúdenie žalovaný videl v riešení otázky spôsobu reálneho rozdelenia stavby
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola
vyriešená. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ústavný súd“) z 10. apríla 2008 sp. zn. IV. ÚS 23/08, v ktorom sú uvedené predpoklady pre rozdelenienehnuteľností, na ktoré podľa názoru dovolateľa nižšie súdy neprihliadali pri svojom rozhodovaní,
keďže nezobrali v úvahu ani ďalšie možné spolužitie strán v spornej budove súvisiace s realizáciou ich
podnikateľských aktivít, v rámci ktorých je pre obe strany dôležité umiestnenie obchodnej prevádzky, v

dôsledku čoho považuje vertikálne rozdelenie predmetnej budovy za spravodlivejšie, pričom opätovne
poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. mája 2004 sp. zn. 22Cdo/629/2004,
v ktorom uviedol, že „...reálne rozdelenie stavby je možné len vtedy, ak na základe stavebných úprav
urobených podľa stavebných predpisov vzniknú samostatné veci, pričom samostatnosť týchto vecí
je daná aj ich funkčnosťou. Na reálne rozdelenie stavby na dve alebo viac samostatných vecí -

rozdelenie stavebnej parcely geometrickým rozdeľovacím plánom nestačí. Stavbu možno reálne rozdeliť
len vertikálne.“. Zároveň upriamil pozornosť aj na rozhodnutie najvyššieho súdu z 28. januára 2021 sp.
zn. 7Cdo/305/2019, podľa ktorého je konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle §
142 OZ „iudicium duplex“, t. j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe
zrušenia a rozdelenia nehnuteľnosti, avšak zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadol na veľkosť
spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Dovolateľ pritom zdôraznil i nedostatky týkajúce

sa pochybností ohľadom splnenia odborných a technických predpokladov predloženého znaleckého
posudku a jeho označenia v napadnutom rozhodnutí v rozpore s § 133 ods. 1 CSP pre uskutočnenie
zápisu do katastra nehnuteľností, ktoré i napriek odvolacej argumentácie neboli v konaní pred odvolacím
súdom odstránené.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že sa nestotožňuje s dovolacou argumentáciou
žalovaného a navrhla, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol ako procesne neprípustné, prípadne
ho zamietol ako nedôvodné.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v

stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v
ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§
443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a
dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací
súd uvádza nasledovné:

6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom
konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka
posúdenia,čisúaleboniesúsplnenépodmienky,zaktorýchsamôžeuskutočniťdovolaciekonanie,patrí
do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/42/2017,
4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).

7. Dovolanie aj za účinnosti Civilného sporového poriadku treba považovať za mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné
postavenie. Dovolanie ani podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie
byťvnímanýakotretiainštancia,vrámcikonaniaktorejbybolomožnépreskúmaťakékoľvekrozhodnutie
odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,

3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/92/2012).

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),
musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho

konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017). Ak by
najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu

ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho

súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

10. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje

prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421
CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací
súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím
dôvodom. V neposlednom rade je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací
súd (§ 442 CSP).

11. Žalovaný prípustnosť svojho dovolania formálne vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b)
CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Tento dovolací
dôvod dovolateľ v podstatnom konkretizoval spôsobom uvedeným v bode 3.1.

12. Žalovaný namietal odvolacím súdom nesprávne právne posúdenie otázky ,,horizontálneho
rozdelenia stavby pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva“, ktorá podľa dovolateľa doposiaľ nebola
v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu vyriešená.

13. Poznajúc vlastnú rozhodovaciu prax dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom nastolená právna
otázka v kontexte skutkových okolností prejednávaného prípadu (a to i vzhľadom na dátum vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu) v doterajšej praxi dovolacieho súdu už riešená bola, čo napokon vyplýva
i zo samotných dôvodov rozhodnutí nižších súdov (pozri body 36. a 37. odôvodnenia napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu), pričom napadnutým rozhodnutím sa odvolací súd od jej ustáleného

riešenia neodklonil. Ak dovolateľ argumentuje rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
22Cdo/629/2004 nejedná sa o „ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu“ tak ako to vymedzuje
tuzemský judikát R 71/2018.

14. Podmienkou rozdelenia stavieb, budov (ako je to v danom prípade) je, aby rozdelením vznikli

samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými predpismi (R 108/1967). Slovenská
judikatúra sa zreteľne prihlásila i k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti v horizontálnej rovine, ktoré
predstavuje inú formu rozdelenia v podobe rozdelenia budovy na vlastníctvo bytov a nebytových
priestorov. Súdna prax najvyššieho súdu už niekoľkokrát poukázala na možnosť a zároveň i potrebu v
rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva budovy s nebytovými priestormi,

prípadne bytmi (najmä ak došlo k zreálneniu ideálneho podielu, v záujme spravodlivého usporiadania
veci) rozdeliť takúto stavbu i v rovine horizontálnej, ak sú splnené predpoklady (napr. dostatočný presný
popis a priestorové a technické vymedzenie) pre jej samostatnú existenciu v závislosti od okolností
prípadu (za pomoci odborného znaleckého posúdenia), pričom reálnym rozdelením veci sa vyrieši
celková spôsobilosť nehnuteľnosti prejsť do režimu vlastníctva bytov a nebytových priestorov podľa

zákona č. 183/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,
vrátane spôsobilosti zápisu novovzniknutého právneho stavu do katastra nehnuteľností s tým, že
spoločné časti či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov či
bytov. Výber výhodnejšieho spôsobu reálneho rozdelenia nehnuteľnosti pritom musí mať vždy oporu vo
vykonanom dokazovaní daného prípadu (pozri sp. zn. 3Cdo/90/2018, 6Cdo/204/2010, 2MCdo/3/2004,

4MCdo/6/2006).

15. Dovolateľ súčasne namietal, že nižšie súdy pri svojom rozhodovaní nebrali do úvahy ďalšie
možné spolužitie strán v spornej budove súvisiace s realizáciou ich podnikateľských aktivít, v rámci
ktorých je pre obe strany dôležité umiestnenie obchodnej prevádzky, v dôsledku čoho považuje

vertikálne rozdelenie predmetnej budovy za spravodlivejšie. Kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho
usporiadaní rozdelením využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, vždy závislými od výsledku posúdenia
individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s
okolnosťami relevantnými v iných veciach, čím ich nemožno judikatórne uzavrieť (tým potom ani použiťv danej veci žalovaným označený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 23/08, inak
skutkovonapredmetnýsporinepoužiteľný);právnezáveryprichádzajúdoúvahyvovzťahukhodnoteniu
významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými (3Cdo/6/2011).

16. Napokon podľa nižších súdov bolo vykonaným dokazovaním preukázané „ ... že takéto rozdelenie
budovy súp. č. XXXX plne korešponduje s tým, ako túto budovu strany sporu užívajú už 24 rokov
(čo je bližšie rozpísané v bode 17. odôvodnenia tohto rozsudku), pričom je aj účelné, keďže si
nevyžaduje žiadne stavebné úpravy a teda ani žiadne investície. Žalovaný naviac v minulosti sám s

takýmto horizontálnym rozdelením budovy súhlasil, čo vyplýva z e-mailu jeho právneho zástupcu zo
dňa 15.04.2016. Takéto rozdelenie budovy sa súdu nejaví byť ani nespravodlivým voči žalovanému (čo
žalovaný tiež namietal), keďže žalovaný od samého počiatku (od roku 1996) užíva väčšiu plochu budovy
(o cca 150 m2) a takáto väčšia plocha nebytových priestorov je zároveň týmto rozsudkom prikázaná
do jeho výlučného vlastníctva, hoci spoluvlastnícke podiely sporových strán na tejto nehnuteľnosti sú
rovnaké, po 1 ici.“ (bod 18 rozsudku súdu prvej inštancie), ktoré závery (pre najvyšší súd i prípadné)

záviseli od skutkového substrátu, ktorého individuálny obsah limitoval aj záver o tom, či boli splnené
podmienky pre horizontálne rozdelenie budovy v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka.

17. V tejto súvislosti najvyšší súd tiež poznamenáva, že sama polemika dovolateľa s právnymi závermi
odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako

odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému
v ustanovení § 421 ods. 1 CSP (m. m. 3Cdo/28/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017,
8Cdo/78/2017).

18. Napokon z dovolania vyplýva i vyvodzovanie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b)

CSP z nedostatkov týkajúcich sa pochybností ohľadom splnenia odborných a technických predpokladov
predloženého znaleckého posudku a označenia dovolateľa v napadnutom rozhodnutí v rozpore s § 133
ods. 1 CSP pre uskutočnenie zápisu do katastra nehnuteľností, ktoré i napriek odvolacej argumentácie
neboli v konaní pred odvolacím súdom odstránené.

19. Námietka týkajúca sa pochybností ohľadom splnenia odborných a technických predpokladov
predloženého znaleckého posudku, predstavuje tvrdené pochybenie pri vykonávaní dokazovania a
zisťovaní skutkového stavu veci, ktorá nemôže založiť prípustnosť dovolania opierajúce sa o riešenie
otázky zásadného právneho významu. V dovolaní žalovaný spochybňuje skutkové zistenia podávajúce
sa zo znaleckého dokazovania, z ktorého nižšie súdy vychádzali, čím malo dôjsť k nesprávnym

skutkovýmzisteniam.Tým,žedovolateľspochybňujevýsledkyznaleckéhodokazovania,nespochybňuje
v skutočnosti právne posúdenie veci odvolacím súdom, ale skutkové zistenia, ktoré boli pre právne
posúdenie veci odvolacím súdom rozhodujúce, a uplatňuje dovolací dôvod zmätočnosti podľa § 420
CSP. Týmto dôvodom však prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie podľa § 421 CSP
založiť nemožno.

20. Primerane to platí aj pre námietku to platí aj pre namietanie označenia dovolateľa v napadnutom
rozhodnutí v rozpore s § 133 ods. 1 CSP pre uskutočnenie zápisu do katastra nehnuteľností, navyše za
situácie, kedy na základe rozsudkov súdov nižšej inštancie medzičasom už došlo k zápisu žalovaného
ako vlastníka do katastra.

21. Najvyšší súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou
osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa
§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd dovolanie žalovaného vyvodzované žalovaným z § 421
ods. 1 písm. b) CSP odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.

23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.