Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7521203052
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7521203052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. XX, zast. MICHALOVČÍK, advokátska kancelária, s. r. o., Svidník, Makovická 768/20, IČO: 55 943
659, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o
primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku 8Csp/29/2021-231
z 11.11.2022, Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 1500,00 eur (výrok I), v prevyšujúcom
rozsahu žalobu zamietol (výrok II) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok III).

2.1.Rozhodol tak o 3 žalobách, ktorými sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť

žalobcovi sumu 1 200,00 eur, 1 700,00 eur a 1 700,00 eur (súhrnne 4 600,00 eur) titulom primeraného
finančného zadosťučinenia (ďalej aj PFZ) v zmysle § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa (ďalej len ZOS) za porušenie jeho práv spotrebiteľa, ktorých porušenia sa úspešne dovolal
v konaní vedenom pred súdom sp. zn. 20Csp/465/2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 5Co/287/2019 z 10.03.2020. V uvedenom rozhodnutí súdu bolo rozhodnuté o určení
neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách o revolvingovom úvere č. 8500123694, č. 8500111163,
č. 8500111164, v dohodách o poskytnutí služieb č. 8500123694, č. 8500111163, č. 8500111164 a tiež

o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2962,76 eur. Žalobca
úspešne uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv a bola tým splnená hypotéza § 3 ods.5 ZOS,
požadovanú výšku považuje za primeranú zohľadniac jednak to, že žalovaný v zmluvách používal
neprijateľné zmluvné podmienky, obohatil sa súhrnne o sumu 2 962,76 eur a zároveň konal spôsobom,
ktorý je možné považovať za v rozpore s dobrými mravmi.
2.2.Súd uznesením z 14.02.2022 č. k. 8Csp/29/2021-214 spojil vyššie uvedené konania vedené pod
spisovými značkami 8Csp/29/2021, 8Csp/30/2021, 20Csp/372/2021 na spoločné konanie vedené pod

sp. zn. 8Csp/29/2021.
2.3.Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným existoval právny vzťah
spotrebiteľského charakteru titulom 3 zmlúv o revolvingovom úvere a troch Dohôd o poskytnutí služieb,
pričom v rozsudku súdu sp. zn. 20Csp/465/2018 súd posúdil „Poplatok za poskytnutie úveru: 150,- €“za neprijateľnú zmluvnú podmienku (opakuje sa vo všetkých troch spotrebiteľských zmluvách), ďalej
súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v Dohode o poskytnutí služieb v bode I.,
ods. 7.1. (opakuje sa vo všetkých troch Dohodách o poskytnutí služieb) a zároveň považoval úvery

poskytnuté žalobcovi na základe zmlúv o revolvingovom úvere za bezúročné a bez poplatkov v zmysle
§ 11 ods.1 psím. d) z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZoSÚ“), keďže
žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul odplatu z dohôd o poskytnutí služby. Žalovaný poskytol žalobcovi
úver spolu za všetky tri spotrebiteľské zmluvy vo výške 4 050,- € a žalobca žalovanému zaplatil sumu 7

012,76 €, súd s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých úverov zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2 962,76 €. Krajský súd v Košiciach rozsudkom
zo dňa 10.03.2020, sp. zn. 5Co/287/2019 napadnutý vyššie uvedený rozsudok potvrdil a žalovaného
zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozsudok Krajského súdu v
Košiciach z 10.03.2020, sp.zn. 5Co/287/2019 nadobudol právoplatnosť 19.05.2020 čo do výrokov I., III.,
V., VII., VIII. Proti výrokom II., IV. a VI. nebolo podané odvolanie.

2.4.Po právnom posúdení veci podľa § 53a ods.1 OZ, § 3 ods.3, 5, § 4 ods.2 ZOS, prvoinštančný súd
dospel k záveru, že podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi voči
žalovanému sú splnené. Dôvodil, že žalobca bol v súdnom konaní sp. zn. 20Csp/465/2018 úspešný,
pričom v konaní sp. zn. 20Csp/465/2018 bolo jednoznačne preukázané porušenie povinnosti na strane
žalovaného dodávateľa podľa § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 Z.z., napr. § 11 ods.1 písm. d) zák. č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v dôsledku čoho boli žalobcovi poskytnuté spotrebiteľské úvery bezúročné a bez
poplatkov.
2.5.Vychádzajúczoskutočnosti,ževdôsledkuporušeniaprávspotrebiteľadošlokvznikubezdôvodného
obohatenia na strane veriteľa (žalovaného), čím bolo zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu, nakoľko

istý čas bol žalobca neoprávnene ukrátený o svoj majetok a nemohol s ním disponovať. Dodal,
že priznaná suma reflektuje závažnosť konkrétnych porušení práv spotrebiteľa, konkrétne skutkové
okolnosti prípadu a intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, prípadne potenciálnych
dôsledkov, ktoré spotrebiteľovi hrozili, vrátane subjektívneho prístupu oboch strán k protiprávnemu
konaniu.

2.6.Primerané finančné zadosťučinenie považoval za primerané vo výške 1 500,00 eur, spĺňajúce jednak
funkciu satisfakčnú aj sankčnú. Za najvýznamnejšiu skutočnosť považoval skutočnosť, že bezdôvodným
obohatením na strane žalovaného vyvolal žalovaný u žalobcu ako spotrebiteľa stav právnej neistoty,
ktorý žalobca mohol/musel riešiť žalobou. Akcentoval, že u žalobcu bol preukázaný závažný zásah
do jeho majetkovej sféry, keď sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu o sumu 2 962,76 eur. Dodal, že

účelom primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení práv spotrebiteľa nemá byť len odradenie
dodávateľa od takých praktík do budúcna, ale aj určitá satisfakcia pre spotrebiteľa za to, že sa pustil
do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším subjektom a svojím úspechom priniesol aj
potenciálny benefit ostatným spotrebiteľom, avšak stále so zreteľom na to, že primerané finančné
zadosťučinenie nemá byť nástrojom obohatenia sa pre spotrebiteľa.

2.7.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.
Žalobca dosiahol plný úspech v konaní, kde výška plnenia závisela od úvahy súdu, preto súd odvodzoval
tento úspech v základe nároku.

3.1.Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (výroku II.), a to v časti sumy 3 100,00

eur, podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, prípadne tak, aby napadnuté rozhodnutie vo výroku II. zmenil alebo vo veci
sám rozhodol.
3.2.Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, ak súd nijakým spôsobom neodôvodnil

zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti. Zdôraznil, že žalobca si uplatňuje predmetný nárok titulom troch
samostatných právnych vzťahov so žalovaným. Konštatoval, že výšku PFZ spotrebiteľ nedokazuje, tá je
určená voľnou úvahou súdu, ktorá však nemôže byť svojvôľou ani nástrojom paušalizácie. Akcentoval,
že jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia sa javí
výška škodlivého následku, vyjadrená v peniazoch, ktorú dodávateľ spôsobil, resp. mienil spôsobiť

porušením spotrebiteľského práva.
3.3.Odkazujúc na viaceré rozhodnutia súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23.10.2019,
sp. zn. 9Co/274/2019 zdôraznil, že odvolací súd prihliadol na vzniknutú reálnu ujmu vo výške rozdielu
medzi výškou sumy, ktorú na úhradu úveru žalovanému zaplatiť a vyčerpanou výškou úveru. S odkazomna rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.1.2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017 zdôraznil, že jediným kritériom
je primeranosť finančného zadosťučinenia, ktorá je vecou úvahy súdu a pokiaľ ide o výšku primeraného
finančného zadosťučinenia, ktorá sa nedokazuje, poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 30.6.2010 sp.

zn. 3Obo/96/2009.
3.4.Zdôrazňujúc výšku súm, o ktoré sa chcel veriteľ obohatiť na úkor spotrebiteľa – výšku hroziacej ujmy
a reálne vzniknutého bezdôvodného obohatenia považuje priznanú výšku PFZ za neprimerane nízku.
Záveromdodal,žežalovanýakoveriteľreálneinkasovalplnenia,naktorénemalprávo(celkovovovýške
2 962,76 eur), čo konštatuje aj súd prvej inštancie, pričom mal v úmysle inkasovať omnoho vyššiu sumu.

4.1.Proti výroku rozsudku o vyhovení žaloby v časti (výroku I.), a to v časti sumy 1500,00 eur a závislého
výrokuonárokunanáhradutrovkonania(výrokIII.)podalvčasodvolaniežalovanýzodvolacíchdôvodov
podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne tak, aby napadnuté
rozhodnutie zmenil a sám vo veci rozhodol o primeranej sume.

4.2.V prvom rade namieta, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú ani skutkové dôvody ani právne
posúdenie, ktoré by konkretizovali úvahu súdu o primeranosti priznanej sumy. Uviedol, že podstata
uplatňovaného nároku je nemateriálnej povahy. Nepopiera, že výška zadosťučinenia je predmetom
úvahy súdu, avšak (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/25/2019) táto sa
nesmie stať nepreskúmateľnou svojvôľou, musí sa opierať o konkrétne a preskúmateľné hľadiská.

5.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné.
Opakovane zdôraznil, že čo do existencie základu nároku nemôže byť vo veci žiadna pochybnosť.
Ohľadom výšky priznaného nároku odkázal na svoju argumentáciu v žalobcom podanom odvolaní.

6.Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného ako podané
včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z

hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
ani žalovaného nie je možné vyhovieť. Rozsudok je v jeho napadnutých výrokoch vecne správny, z
ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

8.Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
o uplatnenom nároku žalobcu (v jeho zostávajúcej časti) vo vzťahu k žalovanému. V danom prípade
k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd na
skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na vecne
správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými

saodvolacísúdvcelomrozsahustotožňuje(§387ods.2CSP),alennazdôrazneniesprávnostirozsudku
a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:

9.Predmetom konania je nárok na primerané finančné zadosťučinenie vyplývajúce z § 3 ods.5 zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému vo výške 4.500 eur,

ktorému súd vyhovel v časti 1 500,00 eur.

10.Podstatou odvolacích námietok vznesených žalobcom aj žalovaným je nepreskúmateľnosť a
neprimeranosť výšky priznaného finančného zadosťučinenia, ktoré vyvolávajú nezákonnosť rozsudku
z dôvodu jeho nesprávnosti a nezákonnosti súdom prijatých záverov o dôvodoch, ktorými mala byť

preukázaná výška primeraného zadosťučinenia 1 500,00 eur, keď žalobca má za to, že súdom priznaná
suma má byť vyššia a žalovaný má za to, že priznaná suma je neprimerane vysoká.

11.Podľa § 3 ods.5 poslednej vety ZOS, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné

zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.12.V danom prípade je základ nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods.5
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bezpochyby daný, čo nespochybňuje ani odvolateľ
v svojom odvolaní. Žalovaný porušil spotrebiteľské práva žalobcu, keď v rozpore so z. č. 129/2010

Z.z., v troch zmluvných vzťahoch Zmluvy obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň súd
považoval úvery poskytnuté žalobcovi na základe zmlúv o revolvingovom úvere za bezúročné a bez
poplatkov. Žalovaný poskytol žalobcovi úvery v celkovej výške 4 050,00 eur a v dôsledku úhrad žalobcu
(spotrebiteľa) vo výške 7 012,76 eur bol žalovaný (veriteľ) zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 2.962,76 eur.

13.Odvolací súd preskúmal otázku primeranosti výšky priznaného (resp. nepriznaného) nároku
a uzatvára, že súd ju posudzoval s poukazom aj na rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach.

14.V súlade s požiadavkou právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí nie je žiaduce, aby
všeobecné súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným spôsobom, ba až protichodným spôsobom.

Bolo namieste prihliadnuť na rozhodovaciu prax identického odvolacieho súdu v konaniach o finančné
zadosťučinenie.

15.Pokiaľ ide o dohľadanú aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach, ide o priznané
finančné zadosťučinenie vo výške 600 eur (3CoCsp/16/2022), 450 eur (9CoCsp/28/2022), 500 eur

(2CoCsp/70/2022), 300 eur (6CoCsp/49/2022), 365 eur (9CoCsp/50/2021), 500 eur (5CoCsp/54/2021),
300 eur (5CoCsp/59/2022), 300 eur (5CoCsp/6/2023).

16.V predmetnej veci si žalobca nárok na finančné zadosťučinenie uplatnil vo celkovej výške 4
500,00 eur (pozostávajúcej z 3 nárokov spojených do predmetného konania). Súd zohľadniac okolnosti

a závažnosť porušení práv spotrebiteľa (nesprávne uvedená výška RPMN v zmluvách, existencia
neprijateľných zmluvných podmienok), ako aj výšku vzniknutého bezdôvodného obohatenia (2 962,76
eur), ktorého vydania sa spotrebiteľ musel domáhať v súdnom konaní ustálil výšku priznanej sumy 1
500,00 eur.

17.1.Vzhľadom na povahu a podstatu predmetného nároku, ktorý si oprávnené osoby uplatňujú vždy
v dôsledku porušenia ich práv ako spotrebiteľov, kedy v zásade vo vzťahu ku každému takémuto
spotrebiteľovi možno hovoriť o zásahu do ich majetkovej sféry v podobe jeho úbytku po dobu
protiprávnehostavuzapríčinenéhododávateľom,okolnostiprejednávanejvecinenasvedčujútomu,žeby
sa prejednávaná vec vymykala z tohto všeobecného štandardu, preto ani nebol relevantný dôvod na to,

aby súd priznal žalobcovi finančné zadosťučinenie v požadovanej výške.
17.2.Priznaná suma dostatočne reflektuje závažnosť porušení práv spotrebiteľa. Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500123694, č. 8500111163, č. 8500111164, a dohody o poskytnutí služieb č.
8500123694, č. 8500111163, č. 8500111164 obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky (výroky I. až
VI. rozsudku súdu z 28.02.2019 sp. zn. 20Csp/465/2018). Navyše, v dôsledku absencie obligatórnych

náležitostí v predmetných zmluvách sú predmetné úvery bezúročné a bez poplatkov, v dôsledku čoho
sa žalovaný (veriteľ) bezdôvodne obohatil celkovo o 2 962,76 eur, ktorých zaplatenia sa žalobca
(spotrebiteľ) musel domáhať v súdnom konaní.
17.3.Zároveň však s ohľadom na počet porušených práv spotrebiteľa (v troch rôznych zmluvných
vzťahoch spojených na spoločné konanie) považuje sumu 1500,00 eur za primeranú aj v kontexte

súhrnného bezdôvodného obohatenia dosiahnutého žalovaným a úspešne uplatneného žalobcom, čo
je v súlade s rozhodovacou praxou všeobecných súdov v obdobných veciach.
17.4.Výška priznaného finančného zadosťučinenia spĺňa satisfakčnú funkciu pre spotrebiteľa, ktorý sa
v súdnych konaniach úspešne domáhal svojich práv, bolo mu v dôsledku porušenia jeho práv výrazne
zasiahnuté do jeho majetkovej sféry (žalovaný sa bezdôvodne obohatil na jeho úkor o 2 962,76 eur).

Spĺňa tiež sankčnú funkciu pre veriteľa, ktorý ako dodávateľ (nepochybne ekonomicky silnejší a právne
zdatnejší) do vopred pripravených typových zmlúv zakomponoval neprijateľné zmluvné podmienky
a navyše tieto zmluvy neobsahovali správne uvedenú RPMN.

18.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd v súlade s § 387 ods.1 CSP potvrdil

rozsudok v celom rozsahu vrátane závislého výroku o trovách konania.19.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v
spojení s § 255 ods.1 CSP a § 262 ods.1 CSP. Žalobca ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešný
a tak nemajú nárok na náhradu trov konania.

20.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).