Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 27P/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724201237
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8724201237.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci manželky: A.

B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX A. F., právne zastúpenej: JUDr. Dávid
Hoffman, advokát so sídlom Hlavné námestie 80, 060 01 Kežmarok a manžela: G. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX A. F., o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: G. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpených procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Kežmarok, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo manželky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a manžela G. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté

dňa 07.11.2009 vo Veľkej Lomnici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Veľká Lomnica, vo
zv. 7, ročník 2009, str. 139 por. č. 47, r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:

Maloleté deti G. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zverujú do
osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich
majetok.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. G. sumou 250,- eur mesačne a na mal. A. sumou 200,-
eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred matke, odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva.

Styk otca s mal. deťmi s a n e u p r a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom z 22.3.2024 sa navrhovateľka - manželka (ďalej len „manželka“, „matka“) domáha rozvodu
manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

2. Návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavrela manželstvo v roku 2009, manželstvo bolo spočiatku

pokojné, harmonické, manželia si rozumeli v rámci bežného fungovania manželstva, avšak pod vplyvom
skutočnosti, že manžel po celý čas trvania manželstva (takmer 15 rokov), pracuje dlhodobo v zahraničí,
sa manželia od seba postupom času citovo odcudzili, a takisto sa postupne začali rozchádzať aj ich
názory na spoločný život a budúcnosť. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, manželia už nevidiamožnosť obnovy ich manželského spolužitia. Manželka už nie je ochotná akceptovať takýto stav a
fungovanie ich manželstva, a preto žiada manželstvo rozviesť. Ich manželstvo je v súčasnosti tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že si nemôže plniť svoj účel, a nemožno od nich očakávať obnovenie

ich manželského spolužitia. Maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky, ktorá im dáva plnohodnotnú
výchovu a zabezpečuje ich životné potreby. S prihliadnutím na skutočnosť, že otec maloletých detí
dlhodobo pracuje v zahraničí a deti sú takmer stále s matkou, sú maloleté deti sú na ňu citovo naviazané,
a preto manželka žiada o zverenie maloletých do svojej osobnej starostlivosti a neupravovať styk otca
sdeťmi.Maloletédetisúzdravéaichbežnédennodennévýdavkysúprimeranékichveku.G.navštevuje

8. ročník ZŠ a A. 4. ročník ZŠ. Vzhľadom na uvedené, navrhuje manželka výživné na maloletého G. vo
výške 300,- eur mesačne a na maloletú A. vo výške 250,- eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Manželka požadované výživné považuje za primerané vzhľadom na oprávnené
potreby maloletých detí a vzhľadom k finančným pomerom a príjmom manžela, pričom v súvislosti s
uvedeným tvrdením udáva, že manžel pracuje v Nemecku a jeho mesačný príjem dosahuje cca 2 500
– 3 000 eur. Manželkin príjem je približne 1 500 eur mesačne. Okrem toho, manželka taktiež udáva, že

s manželom splácajú niekoľko spoločných úverov.

3. Manželka spoločne s návrhom predložila sobášny list a rodné listy maloletých.

4. Uznesením č. k. 27P/33/2024-19 z 19.04.2024 súd ustanovil maloletým na zastupovanie v konaní

procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „procesný
opatrovník“).

5. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril na informatívnom stretnutí konanom dňa
2.5.2024 (ďalej len „informatívne stretnutie“), kde uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.

S manželkou sú na všetkom dohodnutí.

6. Na informatívnom stretnutí manželka zotrvala na podanom návrhu. Dôvodom rozvodu je
niekoľkoročné odlúčenie manželov spôsobené prácou manžela v zahraničí.

7. V závere informatívneho stretnutia manželia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorej znenie korešponduje
s výrokom tohto rozsudku.

8. Procesný opatrovník prítomný na informatívnom stretnutí súhlasil s rodičovskou dohodou. K návrhu
na rozvod sa nevyjadril.

9. Manžel i manželka na informatívnom stretnutí vyhlásili, že súhlasia, aby súd pojednával o rozvode
a o schválení rodičovskej dohody v ich neprítomnosti z dôvodu, že manžel pracuje v Nemecku
a poukazujú na svoje návrhy a doterajšie vyjadrenia.

10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 3.6.2024, ktorého sa zúčastnila právny
zástupca manželky a procesný opatrovník. Manžel sa pojednávania nezúčastnil.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci.

12. Z kópie sobášneho listu mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 7.11.2009 vo
Veľkej Lomnici, zapísané je v knihe manželstiev Matričného úradu Veľká Lomnica, vo zväzku 7, ročník
2009, na strane 139, pod poradovým číslom 47.

13. Z manželstva pochádzajú dve deti - G., nar. XX.X.XXXX a A., nar. X.X.XXXX.

14. Manželstvo manželov bolo uzavreté vo vzájomnej citovej náklonnosti a spočiatku bolo harmonické.
Manžel po celý čas trvania manželstva pracuje v zahraničí – v Nemecku, čím došlo k postupnému
odcudzeniu manželov a rozdielom v ich názoroch na spoločný život a budúcnosť. Vzťahy medzi
manželmi sú rozvrátené natoľko, že manželia nemajú záujem o udržanie manželstva.

15.Napojednávanímanželkaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuzotrvalanapodanomvnávrhu
v celom rozsahu a poukázala na uzavretú rodičovskú dohodu. Z podaného návrhu je zrejmé, žemanželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené a preto navrhla manželstvo rozviesť a schváliť rodičovskú
dohodu.

16. Procesný opatrovník sa k návrhu na rozvod na pojednávaní nevyjadril. K úprave rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode uviedol, že súhlasí so znením rodičovskej dohody, pretože je v záujme
maloletých a navrhol ju schváliť.

17. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zistený skutkový stav umožňuje vyvodiť záver, že

medzi účastníkmi konania existuje kvalifikovaný rozvrat manželstva. Rozvrat vzťahov medzi manželmi
je hlboký a trvalý, a nie je reálny predpoklad obnovenia ich riadneho a plnohodnotného manželského
spolužitia. Manželia žijú počas celého manželstva (takmer 15 rokov) oddelene. Manžel žije a pracuje
v zahraničí. Hlavný dôvod rozvratu manželstva súd vzhliadol predovšetkým vo vzájomnom odcudzení
sa manželov. Manželstvo účastníkov konania už nenapĺňa svoje spoločenské funkcie.

18. Podľa § 37 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“), súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

19. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

20. Podľa čl. 4 Základných zásad zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne

si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej
úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým
presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

21. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

22. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

23. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

24. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

25. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

26. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

27. Pri rozhodovaní o rozvode manželstva manželov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona o rodine.
Na základe zisteného skutkového stavu a osvojených skutkových tvrdení manželov dospel súd k
nepochybnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich

manželstvonemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia
(§ 23 ods. 1 zákona o rodine) v zmysle vyššie uvedených zásad (čl. 1 a 4 zákona o rodine). Počas
konania bolo preukázané, že manželia spolu nežijú. Od počiatku manželstva, čo je takmer 15 rokov,
žijú oddelene.28. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, spoločenský účel manželstva spočíva
vo vytvorení zdravého rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, dôvere,

rešpekte, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Jedinou prípustnou formou zániku
manželstva počas života oboch manželov podľa slovenského právneho poriadku je rozvod manželstva.
V zmysle § 23 ods. 1 zákona o rodine hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je kvalifikovaný
rozvrat manželstva. Rozvod manželstva je však nutné chápať ako poslednú a výnimočnú možnosť
zrušenia manželstva, ku ktorej je možné pristúpiť v prípade, ak je manželstvo skutočne a nenávratne

kvalifikovane rozvrátené.

29. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zistený skutkový stav umožňuje vyvodiť záver, že
medzi účastníkmi konania existuje kvalifikovaný rozvrat manželstva. Rozvrat vzťahov medzi manželmi
je hlboký a trvalý a nie je reálny predpoklad obnovenia ich riadneho a plnohodnotného manželského
spolužitia. Manželia žijú od počiatku manželstva oddelene, nehospodária spolu, netrávia spolu čas.

Hlavný dôvod rozvratu manželstva súd vzhliadol predovšetkým vo vzájomnom odcudzení sa manželov.
Manželstvo účastníkov konania už nenapĺňa svoje spoločenské funkcie.

30. Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, a aj keď v zmysle zákona o rodine úlohou
spoločnosti je manželský zväzok všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru, nikoho nemožno nútiť,

aby v nefunkčnom manželstve zotrval. Keďže manželstvo nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetné manželstvo
rozviedol (výrok I.).

31. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov

k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

32. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

33. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

34. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

35. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

36. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

37. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

38. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.39. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

40. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

41. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

42. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti.

43. Ako je už uvedené v bode 7 tohto odôvodnenia na informatívnom stretnutí uzatvorili rodičia
rodičovskú dohodu. Procesný opatrovník na informatívnom stretnutí, a tiež na pojednávaní uviedol, že
schválenie rodičovskej dohody je v najlepšom záujme maloletých.

44. Súd schválil navrhnutú rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým na čas po rozvode manželstva, keďže táto zodpovedá ich najlepším záujmom. Na základe
schválenej rodičovskej dohody boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú
oprávnení a povinní maloletých zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok. Otec sa na

podklade schválenej dohody zaviazal prispievať na výživu maloletého G. sumou 250 eur mesačne
a maloletej A. sumou 200 eur mesačne, ktorú s ohľadom na aktuálny mesačný zárobok otca a s ohľadom
na odôvodnené potreby maloletých súd považuje za dostatočné. Styk otca s maloletými rodičia žiadali
neupraviť, nakoľko stretávanie sa bude realizovať v nepravidelných intervaloch na základe individuálnej
dohody (výrok II.).

45. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh. Obaja manželia si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

46. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP).

48. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili (výrok III.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. (§ 355 ods. 1 CSP)

Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie voči výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. (§
122 CMP)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.