Uznesenie – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200169
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:6023200169.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Q. J., narodená XX. T. XXXX, B. XXXX/
XX, T., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo
dňa 12. mája 2023, číslo GR ZVJS-d-17103/14-2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu
Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Sas/6/2023-21 z 23. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením z 23. januára 2024, č. k.

14Sas/6/2023-21 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol ako neprípustnú žalobu (z dôvodu, že žalobca
nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej
stráže) zo dňa 12. mája 2023, číslo GR ZVJS-d-17103/14-2023, ktorým tento postupom podľa § 84
ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v spojení s § 30
ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej
len „Správny poriadok“) správne konanie na základe žiadosti žalobcu zo dňa 11. apríla 2023 o priznanie
vdovského výsluhového dôchodku zastavil, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový
stav sa nezmenil.
2. Správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu podanej žaloby a jej príloh mal za

preukázané, že správnou žalobou napádaným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bolo
predmetnékonaniezastavené,išlovšakorozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňa,protiktorémuje
prípustnýopravnýprostriedok(odvolanie).Správnysúdmalzapreukázané,žedruhostupňový(odvolací)
správny orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, do podania žaloby o odvolaní
nerozhodol.
3. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti

neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré však nie je spôsobilé byť
predmetom súdneho prieskumu. Vzhľadom na uvedené správny súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm.
g) SSP žalobu ako neprípustnú odmietol. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170
písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

II.4. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Dôvod kasačnej
sťažnostižalobcaslovami:„Nesprávnymprocesnýmpostupomsprávnehosúdu(bezverejnéhokonania)
mi nebolo umožnené využiť moje procesné práva (právo konania za mojej účasti, právo na vyjadrenie

sa k vykonaným dôkazom), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Moja správna žaloba
bola nezákonne odmietnutá.“.
5. V ďalšom žalobca namietal, že správny súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že žalobu odmietol
„bez nariadenia verejného konania“, v čom žalobca videl rozpor s ustanovením § 5 ods. 6 SSP, § 109
SSP, ako aj Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6. Žalobca na základe jeho výkladu ustanovení § 147 ods. 1 písm. a) SSP a § 61 ods. 1 písm. a) SSP
dospel k záveru, že správny súd mal vo veci rozhodnúť rozsudkom, keďže rozhodoval o žalobe žalobcu,
ktorá je podľa § 55 ods. 2 SSP podaním vo veci samej.
7. Žalobca taktiež namietal, že správny súd rozhodol nesprávne, keď žalobu posúdil, ako neprípustnú.
Dôvodil, odvolávajúc sa na ustanovenie § 181 ods. 1 SSP, že žalobu podal v lehote dvoch mesiacov
od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy a v tejto súvislosti uviedol, že „Lehota na podanie

správnej žaloby nie je podmienená vydaním rozhodnutia odvolacieho orgánu (v danom prípade ministra
spravodlivosti) ALE termínom doručenia rozhodnutia orgánu (v danom prípade rozhodnutia GR ZVJS
zo dňa 12.5.2023)!!!!!.“.
8. V závere kasačnej sťažnosti žalobca navrhol, aby kasačný súd uznesenie správneho súdu zrušil a vec
vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie alebo aby uznesenie správneho súdu zmenil tak, že zrušuje

prvostupňové rozhodnutie a vec vracia na ďalšie konanie.

III.

9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu, ktorá mu bola doručená 14. februára 2024, nevyjadril.

IV.

10. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
správny súd“) o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný preskúmal
kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel

k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
11.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

13. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
14. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že žalobou z 12. júla 2023, ktorá
bola správnemu súdu doručená 11. septembra 2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej
stráže) zo dňa 12. mája 2023, číslo GR ZVJS-d-17103/14-2023, ktorým tento postupom podľa § 84 ods.

1 zákona č. 328/2002 Z. z. v spojení s § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku správne konanie na
základe žiadosti žalobcu zo dňa 11. apríla 2023 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku zastavil,
nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa nezmenil. Správny súd následne
uznesením z 23. januára 2024, č. k. 14Sas/6/2023-21 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP
žalobu ako neprípustnú odmietol, keď mal preukázané, že rozhodnutie, ktoré žalobca žiada zrušiť nie

je právoplatné, a nakoľko bolo voči nemu podané odvolanie. Správny súd teda uzavrel, že žaloba bola
podaná pred tým, ako bolo o podanom odvolaní žalobcu riadne rozhodnuté v odvolacom konaní.
15. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie správneho súdu je vecne
správne.
16. Správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna

ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv
v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie
riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v
rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiujemožnépodaťsprávnužalobupodľapríslušnýchustanoveníSSP,t.j.vtomtoprípademožnosťpodania
správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o ním podanom opravnom
prostriedkuprotiprvostupňovémurozhodnutiu,akvydanérozhodnutiežalobcanepovažovalzazákonné.

17. Najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je
prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov
súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania.
Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napríklad požaduje
vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia

správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež
upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Na tomto mieste teda možno uzavrieť, že správne
súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom
inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania
napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho

orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť
na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti
treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva
je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej
správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou

zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy je predísť situácii, kedy by súdy
vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho
dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci.
18. Z obsahu súdneho spisu ako aj z kasačnej sťažnosti vyplýva, že žalobca podal správnu žalobu
v čase, kedy prebiehalo odvolacie správne konanie. Za tohto stavu potom bolo zo strany správneho

súdu správne, že žalobu ako neprípustnú odmietol. V prejednávanej veci totiž žalobca riadny opravný
prostriedok(odvolanie)protiprvostupňovémusprávnemurozhodnutiupodalatotovčasepodaniažaloby
(v spojení s druhostupňovým rozhodnutím) nenadobudlo právoplatnosť.
19. Pokiaľ teda prebiehalo odvolacie konanie, ktorého predmetom bolo napadnuté prvostupňové
správne rozhodnutie, bolo potrebné, aby žalobca vyčkal na vydanie odvolacieho rozhodnutia. Od

doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho orgánu mu začne plynúť dvojmesačná lehota na podanie
správnej žaloby v zmysle § 181 ods. 1 SSP, v ktorej bude žalobca mať možnosť podať správnu žalobu
v sociálnych veciach voči rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu s tým, že ako žalovaného označí
orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal, t. j. odvolací orgán.
20.Správnysúdtiežnepochybil,keďvovecinenariadilpojednávanie,nakoľkovydalrozhodnutievýlučne

procesného charakteru.
21. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa §
461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP)

a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods.
1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).
23. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.