Uznesenie – Záložné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201402
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8124201402.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX/X, XXX XX C., 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX C., obaja žalobcovia
zastúpení: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01
Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832

37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenému: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava
10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 7C/6/2024-20 zo dňa 21.02.2024 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch I. a II.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku III.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ako ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) rozhodol, cit:
„I. Súd u k l a d á žalovanému, aby sa zdržal výkonu záložného práva na zabezpečenie Úverovej
zmluvy č. 0505261492 zo dňa 05.02.2010, vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalobcov, zapísaných na Liste
vlastníctva č. XXXX k.ú. C., ako parcela C-KN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2,
parcela C-KN č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 432 m2, parcela C-KN č. XXXX záhrada

o výmere 248 m2, parcela C-KN č. XXXX/X záhrada o výmere 925 m2 a stavba - rodinný dom, súpisné
číslo XX, postavený na parcele C-KN č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej.
II. Súd u k l a d á žalobcom v 1. a 2.rade podať vo vzťahu k žalovanému v súvislosti s namietanou
neplatnosťou zosplatnenia úveru zo dňa 06.10.2023 žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva a o
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia.

III. Žalobcovia v 1. a 2.rade m a j ú vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
uznesenia.“

2. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložili
výpis z listu vlastníctva číslo XXXX, okres Prešov, obec C., katastrálne územie C., z ktorého mal za

preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú vedení ako vlastníci v podiele 1/1 nehnuteľností parcely
registra C číslo XXXX o výmere 109 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra
C číslo XXXX o výmere 432 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra C číslo
XXXX o výmere 248 m2, druh pozemku: záhrada a parcely registra C číslo XXXX/X o výmere 925
m2, druh pozemku: záhrada a rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parcela
číslo XXXX. Zároveň žalobcovia predložili výzvu na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke predmetu

dražby, ktorú uskutočnil správca dražieb Licitor Group, a.s., na základe ktorej vyzýva žalobcov na
poskytnutie súčinnosti pri vykonaní ohodnotenia predmetu dražby obhliadkou predmetu dražby, ktorá samá uskutočniť dňa 06.03.2024 o 10. hodine za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
pre účely dražby na základe návrhu žalovaného. Zároveň žalobcovia predložili oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým žalovaný dňom 07.10.2023 oznámil žalobcom, že nastal prípad

porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a
splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s., v dôsledku čoho žalovaný vyhlásil ku dňu 06.10.2023
mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy pre pohľadávku vo výške 72.997,77 eur, ktorú žalobcovia
majú uhradiť v lehote do 15 dní na účet špecifikovaný v tejto výzve.

3. Po citovaní ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods.
1, 2, 3, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 331 ods. 1, § 333, § 334, § 337 ods. 3 CSP, rozhodnutie
vecne dôvodil tým, že nariadiť žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva čísle XXXX, k.ú. C. vo vlastníctve žalobcov je v celom
rozsahu dôvodným. Žalobcovia spochybňujú samotné zosplatnenie úveru, výšku dlhu v zosplatnení, ako
aj postup samotného veriteľa pri zosplatnení dlhu s dôrazom na dodržanie zákonných podmienok v §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Zároveň majú za to, že
zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že tento
úkon zosplatnenia úveru a celkovú výšku pohľadávky žalovaného vo vzťahu k žalobcom je potrebné
podrobiť súdnej kontrole vo veci samej, kedy sa v prebiehajúcom súdnom spore budú posudzovať
námietkyžalobcovvovzťahukplatnostiúkonuveriteľaprizosplatneníúveru,akoajneprijateľnézmluvné

podmienkyvzmluveoúvere.Žalovanýzačalvýkonzáložnéhopráva,ktorýžalobcovia preukázalilistinou
z obsahu ktorej vyplýva, že dňa 06.03.2024 o 10:00 hod. sa má konať obhliadka nehnuteľnosti za
účelom ohodnotenia predmetu dražby. Žalobcovia spochybnili výšku pohľadávky žalovaného a úkon
veriteľa smerujúci k zosplatneniu úveru a táto pohľadávka žalovaného má byť uspokojená v dobrovoľnej
dražbe.

4. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery, ktoré sú medzi stranami sporné.
Podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť zistené. Žalobcovia preukázali, že
žalovaný začal vykonávať úkony smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby na nehnuteľný majetok
žalobcov pre spornú pohľadávku. Žalobcom vykonaním dražby reálne hrozí, že o svoju nehnuteľnosti

prídu skôr, ako sa vo veci samej uskutoční súdna kontrola spotrebiteľskej úverovej zmluvy a súvisiacej
záložnej zmluvy, na základe ktorej mala byť dražba nehnuteľnosti realizovaná. Obidve zmluvy
majú charakter spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, a teda podliehajú súdnemu
preskúmaniu. Poukázal na to, že žalovaný je len dočasne, do skončenia konania vo veci samej
obmedzený vo výkone záložného práva. Vo veci samej sa súd vysporiada s tým, či zosplatnenie

úveru realizované žalovaným listom zo dňa 07.10.2023 je v súlade so zákonom a posúdi výšku
popretej pohľadávky, samotný postup veriteľa pred zosplatnením dlhu, ako aj to, či zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobcovia uviedli skutočnosti spočívajúce v nemožnosti žalovaného
úver predčasne zosplatniť, ktoré nie sú bez právneho významu, avšak tieto bude musieť posúdiť súd
prvej inštancie v rámci konania vo veci samej.

5. Poukázal na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/62/2017 zo
dňa 09.08.2017, v ktorom konštatoval, že právo pri určení dražby za neplatnú predpokladá navrátenie
do predošlého stavu. Ak k vyvolaniu splatnosti pohľadávky a spusteniu mechanizmu výkonu záložného
práva prispela zmluvná podmienka, ktorá je neprijateľná, napríklad nekalo dojednaný deufault. Ak

by sa potvrdilo tvrdenie žalobcov, že žalovaný ako veriteľ nemal oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, tak je dôležité zodpovedať si rovnakú otázku, ktorú by si musel zodpovedať súd prvej
inštancie, ak by preventívna súdna kontrola prijateľnosti zmluvných podmienok existovala a teda či sa
dražbou neporuší právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami. V tejto súvislosti
zároveň podstatným v prípade, ak by sa jednalo o neprijateľnú podmienku je to, že nerozhoduje

pritom výška plnenia z tejto neprijateľnej podmienky a dražba na plnenie z neprijateľnej podmienky je
absolútne neprijateľná bez ohľadu na výšku plnenia. V prípade, že neprijateľné klauzuly neparticipovali
na spustenie procesu výkonu záložného práva, bude nemenej dôležitou aj otázka, či je v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné dražbu vykonať.

6. Poukazujúc na uvedené, keďže podľa tvrdení žalobcov si žalovaný uplatnil návrhom na vykonanie
dobrovoľnej dražby pohľadávku, ktorú rozporujú, nakoľko nebol oprávnený predčasne zosplatniť
poskytnutý úver, teda hodnota pohľadávky je viac než sporná nakoľko žalobcovia tvrdia, že k
predčasnému zosplatneniu celého úveru, k jeho celej splatnosti nemalo dôjsť, je v rozpore s § 53ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a bez určenia výšky prípadného určenia samotnej existencie
tejto pohľadávky by mohlo dôjsť k rozporu so zákonom v prípade, ak by došlo k vykonaniu dražby
predmetných nehnuteľností, prvoinštančný súd mal za to, že je v celom rozsahu dôvodné nariadiť

neodkladné opatrenie.

7. Keďže súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, v
súlade s § 336 ods. 1 CSP zároveň uložil žalobcom povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu vo veci
samej. Neodkladným opatrením sa síce zamedzí výkonu záložného práva, avšak jeho nariadením

nie je dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami, nakoľko samotné zosplatnenie úveru ako
jednostranný úkon veriteľa a neprijateľné zmluvné podmienky neboli v konaní o neodkladnom opatrení
posudzované a ich prípadné posúdenie môže prebehnúť až v riadnom súdnom konaní vo veci samej. Ak
žalobcovia v súdom stanovenej lehote žalobu nepodajú, súd v súlade s § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu
uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. V prípade ak žaloba vo veci samej bude síce podaná, avšak
následne bude odmietnutá, zamietnutá alebo bude konanie vo veci samej zastavené, súd z úradnej

povinnosti v súlade s § 336 ods. 4 a § 335 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.

8. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia mal za to, že ujma na strane žalovaného, spočívajúca
v pozastavení výkonu záložného práva je omnoho menej závažná než ujma, ktorá by prípadným
nenariadením neodkladného opatrenia hrozila žalobcom.

9. Opätovne prvoinštančný súd zdôraznil dočasnosť tejto úpravy pomerov medzi sporovými stranami do
rozhodnutia vo veci samej, resp. v prípade nepodania žaloby vo veci samej v súdom stanovenej lehote
bezprostredne do času po uplynutí lehoty na podanie žaloby. Podľa § 340 ods. 1 CSP ak neodkladné
opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo,

alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu
tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom, ktorí mali
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspech v plnom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti uznesenia.

11. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. a/ - h/ CSP. Odvolacie námietky žalovaného možno zhrnúť do nasledovných rovín: nesprávne

rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania spojených s neodkladným opatrením, lebo to nie
je rozhodnutím vo veci samej; nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s
jeho prílohami žalovanému pred nariadením neodkladného opatrenia; nepodanie žaloby žalobcami vo
veci samej pred podaním návrhu na naradenie neodkladného opatrenia; nepredloženie úverovej a
záložnej zmluvy žalobcami; absencia relevantného odôvodnenia; arbitrárnosť rozhodnutia; ignorovanie

rozhodovacej praxe najvyšších justičných autorít; popretie základného práva žalovaného na spravodlivý
proces a zákonného nestranného sudcu; neosvedčenie tvrdení žalobcov; okolnosti odôvodňujúce návrh
neboli náhle, nepredvídané, neočakávané; nepredloženie dokumentov o splácaní dlhu riadne a včas;
materiálna nevykonateľnosť petitu v súvislosti s obsahom výroku II.; neuvedenie dôvodu pre ktorý by
mala byť žaloba vo veci samej dôvodná; neodkladné opatrenie nemôže zakazovať zásah, ktorý nie

je dôsledkom protiprávneho úkonu; nie je zrejmé, ako bol ustálený skutkový stav; návrh neobsahuje
náležitosti žaloby; návrh nie je odôvodnený a preto mal byť odmietnutý; materiálna nevykonateľnosť
rozhodnutia; z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, akému nároku sa má poskytnúť ochrana;
nesplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia; výkon záložného práva je odrazom
zákonnej úpravy; dochádza k zvyšovaniu majetkovej ujmy veriteľa; vo veci rozhodol nezákonný, nie

nestranný sudca. Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. Navrhol rozhodnutie zmeniť a
návrh zamietnuť alebo podanie navrhovateľa odmietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov
konania.

12. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že rozsiahlosť odvolania žalovaného

je na ujmu jeho zrozumiteľnosti a určitosti. Sila argumentov nezávisí od rozsahu odvolania ale od
vecnej argumentácie, ktorá v podanom odvolaní chýba. Žalovaný cituje množstvo súdnych rozhodnutí,
vyhýbajúc sa však aktuálnym súdnym rozhodnutiam, ktoré napríklad žalobcovia uviedli v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, pričom všeobecné závery z daných rozhodnutí ani nepretavuje dokonkrétnej veci. Súdy zásadne pri vydávaní neodkladného opatrenia postupujú bez súčinnosti toho,
komu má byť neodkladným opatrením nariadená povinnosť, čo je logické, aby táto osoba prípadný účel
neodkladného opatrenia nezmarila. Ak teda súd prvej inštancie konal v rámci § 329 ods. 1 CSP, žiadnym

spôsobom nemohol uprieť žalovanému práva, ktoré žalovaný v odvolaní uvádza.

13. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že záložná zmluva bola uzavretá v roku 2010, žalobcovia nechápu
túto časť odvolania, keďže voči platnosti záložnej zmluvy zatiaľ námietky nevznášajú a podanie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia podali z dôvodu a v čase kedy im zo strany žalovaného hrozí

podľa nich nelegitímna strata obydlia, a toto žalobcovia považujú za logické.

14. Čo sa týka námietky, že žalobcovia nepredložili potvrdenie o riadnom a včasnom uhrádzam
úverového záväzku, táto námietka žalovaného je opätovne irelevantná, keďže žalobcovia omeškanie
niektorých splátok nepopierajú, nič to však nemení na tom, že majú pochybnosti o zákonnosti zmluvnej
podmienky umožňujúcej predčasné zosplatnenie úveru, ďalej majú pochybnosti o tom, či celá tvrdená

suma zosplatneného úveru je oprávnená a nie je ani z časti založená na neprijateľných podmienkach.
Za týmto účelom požiadali žalovaného spravujúceho predmetný úver o zaslanie potrebných listín
umožňujúce im tieto skutočnosti preskúmať, avšak žalovaný žalobcom tieto dokumenty neposkytol.

15. V ďalšej časti odvolania, žalovaný opakovane uvádza, že výkon záložného práva ku ktorému

pristúpil, je v súlade so zákonom a preto výkon práva vylučuje protiprávnosť. Voči tejto téze žalobcovia
nenamietajú, avšak o to viac vyjadrujú počudovanie, že žalovaný sa napádaním rozhodnutia súdu prvej
inštancie a spôsobom argumentácie zjavne bojí preskúmania okolnosti, na ktoré žalobcovia poukazujú.
Veď v prípade, ak súd dôjde k záveru že výkon záložného práva žalovaným je súladný so zákonom,
tento o nič neprichádza a naopak žalobcovia budú musieť zaplatiť vyššiu sumu z dôvodu nárastu úrokov

z omeškania.

16. Pokiaľ odvolateľ uvádza, že neodkladné opatrenie je neurčité a nezrozumiteľné, s týmto argumentom
žalobcovia znova nesúhlasia, pretože jeho výrok zodpovedá výrokom súdov v obdobných veciach a
v spojení s odôvodnením uznesenia nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, za akým účelom bolo

neodkladné opatrenie vydané.

17. Z argumentácie žalovaného implicitne vyplýva, že súd by mal odobriť jeho postup aj vtedy ak ním
prezentovaná pohľadávka je založená na nekalých zmluvných podmienkach. Táto argumentácie je však
dezinterpretáciou rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, pretože sa vzťahuje na absolútne

pasívneho spotrebiteľa a na situáciu, keď k obsahu spisu nemá vnútroštátny súd dostatok informácií
umožňujúce mu posúdiť nekalosť aplikovanej zmluvnej podmienky. Takýto postup je však možný práve
v týchto prípadoch, čo vyplýva z toho, že prichádza do úvahy len vtedy, ak vnútroštátna právna úprava
nesťažuje ochranu práv spotrebiteľovi, ktorý takúto ochranu má záujem využiť. To je predsa prípad
žalobcov, keď sa žalobcovia nechcú spoliehať na konanie o neplatnosť dražby ale žiadajú súd, aby

vykonal kontrolu zákonnosti prípadného výkonu záložného práva žalovaným pred samotným týmto
výkonom.

18. Žalobcovia poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 75/2023 a sp. zn.
9Cdo/187/2022. Na základe citovaných rozhodnutí sa domáhajú nie až následnej ale preventívnej

ochrany, formou preskúmania postupu žalobcu, pri snahe realizovať záložné právo k ich obydliu.

19. Navrhli odvolanie žalovaného ako neopodstatnené v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalobcom
právo na náhradu trov konania.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že

odvolaniu žalovaného možno priznať iba čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
tak pre čiastočné potvrdenie rozhodnutia (výroky I. a II.) podľa § 387 ods. 1 CSP, ako aj pre jeho
čiastočné zrušenie (výrok III.) podľa § 389 písm. d/ CSP.Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s
prihliadnutím na ťažiskovú odvolaciu argumentáciu žalovaného, bolo posúdiť, či v danom prípade bolisplnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a či odôvodnenie
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti vyžadované zákonom.

21. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania,
počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu.

Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však
neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je
postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné

opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia.

22. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného

opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana
nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované

skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

24. Podstatou záložného práva v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka je zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa

uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva v prípadoch, ak pohľadávka dlžníka nie je riadne
a včas splnená.

25. Jedným zo spôsobov uspokojenia pohľadávky záložcu je predaj zálohu na dražbe postupom
upraveným v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. V zmysle tohto zákona je veriteľ

oprávnený za zákonom stanovených podmienok siahnuť na majetok záložcu bez predchádzajúceho
udobrenia súdom, resp. iným nezávislým tribunálom a dosiahnuť tak uspokojenie svojej pohľadávky
voči záložcovi. Vo svojej podstate tak ide o exekúciu majetku záložcu, avšak s tým rozdielom, že nie je
vykonávaná súdom, ale samotným veriteľom (podnikateľom). V takýchto prípadoch výkonu záložného
práva prípadné otázky súvisiace s existenciou, či výškou pohľadávky posudzuje samotný záložný

veriteľ, ktorý má na výkone záložného práva finančný záujem. Práve v takýchto prípadoch dochádza
k nezohľadňovaniu tak možností na opätovné splácanie dlhu, ako ani závažných okolností, akými sú
napríklad ochrana obydlia, či nekalé obchodné praktiky. Pre záložných veriteľov je v takýchto prípadoch
skôr dôležitým to, že dlžník si riadne neplní, resp. vôbec neplní svoje povinnosti, a preto je daný dôvod
na výkon záložného práva, pričom rozhodujúcou je v takýchto prípadoch výška pohľadávky.

26. Odvolací súd poukazuje na to, že Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital
(C-34/13) nedeklaroval rozpor slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby s únijným právom, no pre posúdenie dôvodnosti návrhu sú dôležité dôvody tohto
rozhodnutia. Súdny dvor Európskej únie v bodoch 63, 64 a 65 uvedeného rozhodnutia konštatoval, že

strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého
spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto súvislosti rozhodol, že strata bývania je jedným z
najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí
mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. V práve Úniepredstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd
zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13.

27. Možno sa stotožniť s názorom odvolateľa, že dobrovoľná dražba je jeden zo zákonných spôsobov
výkonu záložného práva a že má na jej vykonanie právo. Nemožno sa však stotožniť s názorom
odvolateľa, že neexistujú žiadne obmedzenia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Aj tak silné
právo, akým nepochybne záložné právo je, môže pri jeho výkone čeliť obmedzeniu vo svetle princípov
súkromného práva.

28. V predmetnom prípade tak dochádza ku konfliktu dvoch práv - práva žalovaného požadovať
splnenie dlhu a práva žalobcov na obydlie. Pre vyriešenie uvedeného konfliktu je potrebné posúdenie
primeranosti výkonu záložného práva, pričom povinnosťou súdov je tento konflikt vyriešiť.

29. Zo súdom prvej inštancie osvedčených skutočností vyplýva, že žalovaný sa ako záložný veriteľ

rozhodol využiť inštitút výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobcom bola doručená
výzva na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke predmetu dražby, ktorá sa mala uskutočniť dňa
06.03.2024. Žalovaný ako záložný veriteľ si sám určil výšku pohľadávky, pričom výška pohľadávky a
samotné zosplatnenie úveru sú žalobcami spochybňované, kde pri realizácii výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly, by mohol žalovaný vymôcť aj plnenie z neprijateľných

zmluvných podmienok (napr. poplatky za upomienky, poplatky za poskytnutie úveru, atď.). Tieto uvedené
skutočnosti je potrebné potom považovať za okolnosti opodstatňujúce dôvodnosť dočasnej úpravy
právnych vzťahov, ktoré v danom prípade zistené boli, a ktoré môžu byť podkladom pre prijatie záveru
o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci. Žalobcovia totižto nemajú iné prostriedky
do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej proces realizácie dobrovoľnej dražby zastaviť, než

žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je
žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť realizácii dobrovoľnej dražby.

30. Odvolací súd pripomína, že realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby dochádza
k reálnej hrozbe na strane žalobcov a neprimeranému zásahu do práva na obydlie, a tým aj

neprimeranému zásahu do ich rodinného a súkromného života, preto nie je možné bez akejkoľvek
súdnej kontroly prostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby predajom nehnuteľnosti zbaviť žalobcov
ako záložcov obydlia len na základe písomného vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného práva realizuje, ktoré je postavené na roveň
exekučnému titulu teda má priamy dosah na ústavné práva záložcu.

31.Uloženímpovinnostižalovanémuzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávanevzniknežalovanémuzávažná
ujma, avšak naproti tomu, ak by odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, v takom prípade by žalobcom reálne hrozila strata ich
obydlia, a teda reálne by mohli ostať bez strechy nad hlavou. V takom prípade by potom napravenie

takto vzniknutého následku a návrat do pôvodného stavu bol možný len podaním žaloby o neplatnosť
dražby, resp. iného úkonu, ktorým by žalobcovia stratili vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam,
čo by následne spôsobilo na strane žalobcov len ďalšie trovy a výdavky, nehovoriac o čase, ktorým
by sa dostali k svojmu právu. Na druhej strane, ak by bol žalovaný ako veriteľ v konaniach vo veci
samej predsa len úspešný, potom môže záložné právo vykonať a následne sa domáhať od žalobcov

zaplatenia všetkých dlhov vrátane úrokov z omeškania. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny
záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný
možný spôsob ako sa môžu žalobcovia brániť pred pozbavením ich vlastníckeho práva k obydliu.

32. Odvolací súd na tomto mieste dáva tiež do pozornosti i rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veci McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.05.2008, č. 19009/04, bod 50, v ktorom
Európsky súd pre ľudské práva uviedol: „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na
rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne
príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa
čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku

skončilo.“

33. Možno konštatovať, že zo správania žalovaného, ktorý má postavenie veriteľa vyplýva, že už
realizoval úkony, ktoré smerujú k realizácii výkonu záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam, kdežalobcami je nateraz spochybňovaná výška pohľadávky, ale aj zosplatnenie úveru, teda odvolací súd
má za to, že v predmetnom prípade je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a tak aj
dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. bolo

správne.

34. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch neodkladné opatrenie možno vnímať len
ako dočasné opatrenie, ktoré je limitované trvaním konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že v
predmetnom prípade ešte nebola podaná žaloba vo veci samej, súd prvej inštancie správne uložil

povinnosť žalobcom, aby v lehote 30 dní podali žalobu na súde vo veci samej výrokom II. Odvolací
súd v tomto zároveň zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie v takýchto prípadoch zásadne neprejudikuje
práva a záujmy strán sporu a zaniká v zásade právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej. Uvedený
záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 171/2010 zo dňa
22.09.2010 podľa ktorého: „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému
účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu,

že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca
povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia
sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť
inak.“

35.Nariadené neodkladnéopatreniemápovahuprocesnéhozabezpečovaciehoprostriedkuvovzťahuk
hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť uplatnený riadne žalobou. Len rozhodnutím vo veci samej možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, po vykonaní náležitého dokazovania. Neodkladné
opatrenie bolo nariadené za účelom bezodkladnej úpravy pomerov, vzhľadom na konanie žalovaného,

ktorý už reálne vykonal kroky vedúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Nariadením
neodkladného opatrenia však nedošlo k odstráneniu všetkých sporných skutočností medzi stranami, ku
ktorých odstráneniu môže dôjsť len rozhodnutím vo veci samej.

36.Podľa336ods.2CSP,súdvovýrokuuzneseniapodľaods.1uvediestranyapredmetkonaniavoveci

samej. Pri ukladaní povinnosti podať v určitej lehote žalobu, je súd povinný identifikovať sporové strany a
najmä predmet konania vo veci samej. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia (žalobcovi) musí byť zo
súdneho rozhodnutia zrejmé, akú žalobu má podať (§ 137 CSP), čoho a proti komu sa ňou má domáhať.
Úlohou súdu však v prípade uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej nie je naformulovať petit
žaloby, nakoľko ide o dispozičné právo žalobcu. Súd má v uznesení uviesť len strany konania (kto voči

komu má podať žalobu) a predmet konania vo veci samej. Uvedené platí aj o špecifikovaní zmluvy a
podmienok vo výroku napadnutého rozhodnutia, súd má uviesť iba predmet konania a nie formulovať
presný vykonateľný petit namiesto žalobcu.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákaz výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou prostredníctvom

neodkladného opatrenia má už za sebou i úspešný test ústavnosti (napr. Ústavný súd SR, sp. zn.
IV. ÚS 490/2022 z 27.09.2022).

38. Rozhodnutia, ktoré žalovaný cituje v odvolaní, neuvádza, aký majú vzťah s prejednávanou
vecou, ako sú ich závery aplikovateľné na daný prípad. K poukazu odvolateľa na českú judikatúru

odvolací súd udáva, že touto nie je viazaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky už niekoľkokrát vo
svojich rozhodnutiach podal výklad pojmu judikatúra a ustálená rozhodovacia prax. Za judikatúru v
našom právnom prostredí je možné považovať len rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskej únie, či Európskeho súdu pre ľudské
práva, pričom v právnom prostredí Slovenskej republiky sa prioritne akceptuje ako forma precedensu

judikát vo forme publikovanej právnej vety v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky.

39. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa rozhoduje v skrátenej 30 dňovej lehote odo
dňa doručenia návrhu, spravidla bez vyjadrenia žalovaného a vykonania dokazovania. Procesná

konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým spôsobom
zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu audiatur et altera pars (nech je vypočutá
aj druhá strana), avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny a zákonný. Obligatórne
vyjadrenie alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by vo väčšine prípadovznemožnilo poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany, a to najmä z časového hľadiska. Ďalším
zásadným argumentom je prevencia zmarenia účelu neodkladného opatrenia osobou, proti ktorej návrh
smeruje. Kompenzačným nástrojom, ktorý vyvažuje legitímne znevýhodnenú pozíciu subjektu, proti

ktorému neodkladné opatrenie smeruje, je osobitná zodpovednosť navrhovateľa za škodu a inú ujmu
spôsobenú neodkladným opatrením. V rámci tohto špecifického druhu objektívnej zodpovednosti je
zabezpečené zachovanie náležitých satisfakčných nárokov najmä vzhľadom na skutočnosť, že súdna
moc negarantuje plnohodnotné preskúmanie dôvodnosti podaného návrhu pred vydaním neodkladného
opatrenia. Žalovanému bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený spolu s uznesením

o nariadení neodkladného opatrenia, preto mal možnosť sa voči nariadeniu neodkladného opatrenia
brániť a uplatniť námietky, ktoré by mohli zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, čo aj urobil podaným
odvolaním.

40. Podať žalobu vo veci samej uložil súd prvej inštancie žalobcom napadnutým uznesením, čo je v
súlade s ust. § 336 ods. CSP. Preto nepodanie žaloby vo veci samej ešte pred podaním návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, nie je dôvodom na zamietnutie návrhu, pretože samotný procesný
predpis upravuje takúto situáciu, t.j. pokiaľ nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, uloží
žalobcom podať žalobu vo veci samej.

41. Úverová zmluva nebola žalobcami predložená, pretože podľa ich tvrdenia, ňou nedisponujú. V

konaní o nariadení neodkladného opatrenia podľa konštantnej judikatúry súd rozhoduje na základe
osvedčenia skutočností tvrdených žalobcom. Žalobcami tvrdené skutočnosti mal súd prvej inštancie
osvedčené na základe listín predložených žalobcami, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre okres
Prešov, obec Záhradné, k.ú. C., výzvou na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke predmetu dražby zo dňa
08.02.2024 a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 07.10.2023. Žalovaný nepoprel

osvedčené tvrdenia žalobcov. Konkrétnu pohľadávku a konkrétnosť úverovej zmluvy mal súd osvedčenú
z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

42. V prípade okolností odôvodňujúcich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, potreba
bezodkladne upraviť pomery strán sporu, nevyplývala z náhlych okolností – úverovej a záložnej zmluvy

uzavretými pred viac ako 13 rokmi ako zavádzajúco tvrdí žalovaný, ale naliehavosť je daná výzvou na
poskytnutie súčinnosti pri obhliadke predmetu dražby zo dňa 08.02.2024 pre účely dobrovoľnej dražby.
Žalobcovia netvrdili v návrhu, aby dlh riadne a včas splácali, a pri nariadení neodkladného opatrenia
nie je ani podmienkou jeho nariadenia riadne splácanie dlhu, keď žalovaný namietal, že žalobcovia
nepredložili dôkaz o splácaní dlhu riadne a včas.

43.Skutočnosť,čipohľadávkažalovanéhoneobsahujeajplneniezneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok
alebo či pohľadávka žalovaného je v celom rozsahu oprávnená, nateraz nie je preukázané, keďže
uvedené skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej, a preto nemožno tvrdiť že zásah –
výkon záložného práva nie je dôsledkom protiprávneho úkonu. Pri nariadení neodkladného opatrenia

súdy ukladajú aj obmedzenia vo vzťahu k právam a povinnostiam, ktoré sú zákonné oprávnenia,
pokiaľ to naliehavosť situácie vyžaduje, preto aj výkon záložného práva možno neodkladným opatrením
obmedziť.

44. Skutkový stav ustálil súd prvej inštancie na základe tvrdení a listín predložených žalobcami.

Takto zistený skutkový stav žalovaný v odvolaní nepopiera. Z akých skutočností a listín dospel súd
prvej inštancie k skutkovým zisteniam vyplýva z bodu 2. napadnutého uznesenia, k akým skutkovým
zisteniam dospel je uvedené v bode 2., 8. a 9. odôvodnenia uznesenia, subsumpcia skutkového
stavu pod ustanovenia v napadnutom uznesení citovaných právnych noriem, ustálenie právneho stavu,
osvedčenie nároku žalobcu a existencie všetkých nevyhnutných skutočností osvedčujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia vyplývajú z bodov 3. až 13. odôvodnenia uznesenia. Súvis konania vo veci
samej s obsahom nariadeného neodkladného opatrenia je zrejmý z bodov 8., 9., 10., 11., 12. K ujme a
jej osvedčeniu sa vyjadril súd prvej inštancie v bode 9. uznesenia, tretia a štvrtá veta.

45. Rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje vysvetlenie všetkých podstatných dôvodov pre

rozhodnutie. Aké údajné tvrdenia v priamom rozpore s obsahom právnych noriem a ustálenou
súdnou praxou sú uvádzané v odôvodnení žalovaný nekonkretizoval a odvolací súd takéto tvrdenia v
odôvodnení napadnutého uznesenia neidentifikoval.46. Názor odvolateľa, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je neúplný z dôvodu, že v
ňom absentuje samotný žalobný návrh, je mylný, pretože žalobným návrhom pri návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nutné chápať samotný petit navrhovaného neodkladného opatrenia a nie

žalobný návrh vo veci samej - petit žaloby. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dostatočne
odôvodnený, aby o ňom bolo možné vecne rozhodnúť, nebol daný dôvod na jeho odmietnutie.

47. Výrok napadnutého rozhodnutia je dostatočné určitý a zrozumiteľný. Záložné právo, ktorého výkonu
sa má žalovaný zdržať, je dostatočne identifikované tak, aby nebolo zameniteľné s iným záložným

právom, keďže z listu vlastníctva v časti C: ťarchy je zrejmé, pre ktorý subjekt sa záložné právo zriaďuje
a ktoré záložné právo bolo zriadené pre žalovaného. Záloh je vo výroku rozhodnutia identifikovaný
listom vlastníctva, katastrálnym územím, parcelným číslom, druhom, výmerou. Absencia čísla vkladu
záložného práva, nie je na ujmu zrozumiteľnosti a nezameniteľnosti napadnutého rozhodnutia, keďže
je dostatočne špecifikovaný výrok na základe iných skutočností. Opomenutie uvedenia pohľadávky vo
výroku rozhodnutia, teda ,,výkonu záložného práva na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy“,

nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže výrok je dostatočne určitý a nezameniteľný.
Časové obmedzenie vo výroku I. sa vykladá v spojení s výrokom II., keďže ide o súvisiaci výrok. Ust. §
336 ods. 1, 2 CSP sa týka výroku rozhodnutia, ktorým súd ukladá povinnosť podať žalobu vo veci samej,
nie identifikácie časového obmedzenia trvania neodkladného opatrenia.

48. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že úkon zosplatnenia úveru a celkovú
výšku pohľadávky žalovaného vo vzťahu k žalobcom je potrebné podrobiť súdnej kontrole vo veci samej,
kedysavprebiehajúcomsúdnomsporebudúposudzovaťnámietkyžalobcovvovzťahukplatnostiúkonu
veriteľa pri zosplatnení úveru, ako aj neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere. Vo veci samej
sa súd vysporiada s tým, či zosplatnenie úveru realizované žalovaným listom zo dňa 07.10.2023 je v

súlade so zákonom a posúdi výšku popretej pohľadávky, samotný postup veriteľa pred zosplatnením
dlhu, ako aj to, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobcovia uviedli skutočnosti
spočívajúce v nemožnosti žalovaného úver predčasne zosplatniť, ktoré nie sú bez právneho významu,
avšak tieto bude musieť posúdiť súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej.

49. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, súd nie je oprávnený posudzovať dôvodnosť nároku
žalobcov v konaní o veci samej, to bude úlohou súdu v konaní o žalobe žalobcov. Takáto povinnosť ako
uvádza žalovaný nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku ani z rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít. Žalovaný poukázal iba na jedno rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach, právny názor ktorého však nie je pre súdy záväzný, rovnako ako ani komentár, z ktorého

žalovaný citoval.

50. K splneniu podmienok nariadenia neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že žalobcovia s
vysokou mierou pravdepodobnosti osvedčili svoj nárok. Vykonaním dražby na nehnuteľnosť žalobcov
hrozí ťažko napraviteľný stav pre žalobcov. Realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby by

došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný život žalobcov aj
vzhľadom na existenciu ich ďalších aktív. Konanie o určenie neplatnosti dražby nie je iným prostriedkom
ochrany, alternatívnym k nariadeniu neodkladného opatrenia, ale je prostriedkom ex post, po tom ako
by žalobcom bola spôsobená ťažko napraviteľná ujma.

51. Obmedzenie uložené žalovanému neodkladným opatrením, je iba dočasného charakteru, pokiaľ
nebuderozhodnutévovecisamej,kdesúdposúdi,čijemožnéobmedziťžalovanéhonatrvalosvýkonom
záložného práva. Pri kolízii ústavou garantovaných práv a to práva žalobcov na ochranu obydlia
zaručeného čl. 21 Ústavy SR, či čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na druhej
strane práva žalovaného na ochranu majetku zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy, súd rozhodujúci o žalobe

vo veci samej vykoná test proporcionality ,,stricto sensu" za účelom zistenia, či obmedzenie ustanovené
zákonom resp. na základe zákona, zodpovedá legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti (porov. rozhodnutia ústavného súdu napr. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03).

52. Žalovaný má možnosť domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky aj iným spôsobom ako

prostredníctvom výkonu záložného práva, navyše obmedzenie uložené napadnutým uznesením je iba
dočasným opatrením, pokiaľ žalovaný namietal, že dochádza k zvyšovaniu majetkovej ujmy veriteľa a
majetkové poškodenie veriteľa každým dňom omeškania narastá.53. Nie je zrejmé, v čom mal súd prvej inštancie ignorovať rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/220/2018 zo dňa 31.05.2021. Žalovaný iba citoval z uvedeného rozhodnutia,
avšak na údajný konkrétny rozpor s napadnutým rozhodnutím nepoukázal.

54. Zo skutočnosti spočívajúcich v rozhodovaní sudcu, s ktorým sa strana sporu nestotožňuje,
nemožno mať za to, aby konajúci sudca nebol nestranným, a tým nezákonným. Pokiaľ sa strana sporu
nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, má možnosť podať opravný prostriedok, na základe
ktorého bude preskúmaný postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Nestrannosť konajúcej sudkyne

z objektívneho hľadiska bola spochybňovaná iba nesúhlasom odvolateľa s procesným postupom a
rozhodovacou činnosťou v tejto veci. Na uvedené však odvolací súd s poukazom na § 53 ods. 3 CSP
prihliadať nemohol.

55. Dôvodná nebola ani námietka miestnej nepríslušnosti, pretože v danom prípade sú žalobcovia
spotrebiteľmi, pri spotrebiteľskom spore, a v takomto prípade je popri všeobecnom súde žalovaného na

konanie príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca spotrebiteľ podľa § 19
písm. d/ CSP. Žalobcovia majú trvalý pobyt v okrese Prešov.

56. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nevykazuje v žiadnom prípade znaky arbitrárnosti, ale spĺňa
náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Z

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Argumentácia obsiahnutá v
odôvodnení rozhodnutia je presvedčivá, závery, ku ktorým prvoinštančný súd dospel, sú prijateľné, ale
aj spravodlivé a presvedčivé. V rozhodnutí sú uvedené dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa týka tak skutkovej, ako i právnej

stránky rozhodnutia. Vydané rozhodnutie spĺňa limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje konkrétne, nie všeobecné tvrdenia aj vo vzťahu k
podmienkam nariadenia neodkladného opatrenia a relevantné právne normy.

57. To, že neboli úplne naplnené očakávania žalovaného, teda súdy nerozhodli v súlade s jeho právnym

názorom, ešte automaticky neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu,
pretože obsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu o veci
konať a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.

58. Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu žalovaného, zachádzajúcu do nadbytočných podrobností alebo

natoľko všeobecnú, nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

59. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené boli a súd prvej
inštancie návrhu správne vyhovel a uložil žalobnú povinnosť, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

vo výrokoch I. a II. ako vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom
vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

60. Odvolací súd však postupom podľa § 389 písm. d/ CSP zrušil výrok uznesenia súdu prvej inštancie
o trovách konania (III.) Neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania s tým, že bude

nasledovať konanie vo veci samej. Len za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne
konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami a súd povinnosť na podanie žaloby navrhovateľovi neuloží, len v takomto prípade súd v
uznesení o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania v zmysle
262 ods. 1 CSP (podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí). Nakoľko súdom bola uložená povinnosť podať žalobu vo
veci samej za účelom dosiahnutia konečnej a trvalej úpravy pomerov medzi stranami, nie je dôvod
rozhodovať o náhrade trov konania v tomto štádiu konania v rámci nariadenia neodkladného opatrenia,
pretože o celkových trovách konania, a teda aj o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bude rozhodované v rámci trov konania vo veci samej. Pokiaľ by žaloba nebola v uloženej

lehote podaná, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší v zmysle 336 ods. 3 CSP a v
danom uznesení, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania podľa 262 ods.
1 CSP. Nakoľko v tejto časti nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre vydanie výroku o povinnostižalovaného nahradiť žalobcom trovy konania neexistovali, odvolací súd v tejto časti uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil.

61. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).