Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200498
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca)
a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): AGROTIM spol. s r.o., so sídlom
Komárovská 138, 076 16 Zemplínska Nová Ves - Zemplínsky Klečenov, IČO: 36 213 683, právne
zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101026505/2019 zo dňa 02. mája 2019, v konaní
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/42/2019-58 zo dňa 24.

novembra 2021, takto
Smolinská

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej

hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia január až december 2015. Predmetná
daňová kontrola začala dňa 07.12.2016 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 104294826/2016
zo dňa 14.11.2016 a v období od 17.10.2017 do 11.05.2018 bola prerušená z dôvodu potreby získať
informácie podľa osobitného predpisu. Správca dane totiž požiadal o medzinárodnú výmenu daňových
informácií (ďalej aj „MVI“). Daňová kontrola bola ukončená dňa 27.06.2018 doručením Protokolu č.
101235311/2018 (ďalej aj „protokol“) spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
č. 101235454 zo dňa 27.06.2018. Protokol obsahoval zistenia, výsledkom ktorých bol správcom dane

vyčíslený rozdiel na dani za zdaňovacie obdobia marec a október 2015.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vydal správca dane
rozhodnutie č. 100202555/2019 zo dňa 16.01.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa
§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
41.666,67 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015 (daň zistená správcom

dane predstavovala sumu vo výške 60.950,18 eur, pričom daň vyrubená podaným daňovým priznaním
sumu vo výške 19.283,51 eur).3. Správca dane neuznal žalobcovi oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“) pri dodaní tovaru (poľnohospodárskeho stroja) z tuzemska
do iného členského štátu českému odberateľovi Guerin Trade s.r.o., so sídlom Husenická 903/10, 130

00 Praha, IČ DPH CZ02213311 (ďalej aj „odberateľ“). Podľa správcu dane žalobca nesplnil podmienky
oslobodenia od dane pri deklarovanom dodaní tovaru. Po vykonanom dokazovaní dospel správca
dane k presvedčeniu, že nebolo preukázané deklarované uskutočnenie prepravy z tuzemska do iného
členského štátu, pričom sporným bolo aj miesto začatia a skončenia prepravy. Z tohto dôvodu prijal
záver, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie

od dane.

4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101026505/2019 zo dňa 02.05.2019 (ďalej aj
„rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom
a právnym posúdením veci správcom dane. Považujúc námietky žalobcu uvedené v odvolaní za

neopodstatnené žalovaný dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia
od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský
súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako i prvostupňového rozhodnutia správcu dane), vrátenia veci
správcovi dane na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania.

6. Uznesením č. k. 7S/42/2019-48 zo dňa 23.06.2021 správny súd, podľa § 100 ods. 2 písm. a) zákona č.
162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejaj„SSP“),prerušilpredmetné
súdne konanie, a to do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) vedenej vo veci
pod sp. zn. C-186/20 Hydina SK. Uznesením č. k. 7S/42/2019 zo dňa 18.10.2021 správny súd rozhodol
o pokračovaní v súdnom konaní (o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101026505/2019

zo dňa 02.05.2019), nakoľko zistil, že SD EÚ vo veci vedenej pod sp. zn. C-186/20 Hydina SK rozhodol
rozsudkom zo dňa 30.09.2021.

7. Krajský súd rozsudkom č. k. 7S/42/2019-58 zo dňa 24.11.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa
§ 190 SSP správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň rozhodol, že účastníkom konania

právo na náhradu trov konania nepriznáva.

8. Úvodom odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že už v inom konaní týkajúcom sa
toho istého žalobcu a totožného predmetu konania vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 190 SSP žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

9. Následne, postupom podľa § 140 SSP, krajský súd poukázal na rozsudok krajského súdu sp. zn.
8S/69/2019 zo dňa 20.05.2021 (ďalej aj „citovaný rozsudok“ alebo „rozsudok sp. zn. 8S/69/2019“), ktorý
sa týkal preskúmania zákonnosti rozhodnutí finančných orgánov o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi
za zdaňovacie obdobie október 2015 z dôvodu porušenia § 43 ods. 1 zákona o DPH a bol založený na

rovnakom skutkovom základe a totožných právnych záveroch ako je tomu v súdenej veci. Krajský súd
podotkol, že dôvody obsiahnuté v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného korešpondujú
s dôvodmi rozhodnutia žalovaného v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 8S/69/2019, a to
vzhľadom na zhodnosť odvolacích námietok žalobcu v uvedených daňových konaniach. Predmetom
konania v oboch veciach bolo posúdenie, či zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 43 ods. 1 zákona o

DPH a či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď neuznali žalobcovi splnenie podmienok
oslobodenia od dane pri deklarovanom dodaní tovaru českému odberateľovi a vyrubili žalobcovi rozdiel
na DPH. Rovnako žalobné dôvody žalobcu v súdenej veci boli totožné so žalobnými dôvodmi uvedenými
v správnej žalobe v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 8S/69/2019. V tejto súvislosti
považoval správny súd za potrebné poukázať aj na to, že rozhodnutia o vyrubení rozdielu na DPH v

oboch konaniach (v súdenej veci a v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 8S/69/2019) boli
vydané na základe výsledkov jednej daňovej kontroly, kedy správca dane vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2015 a o výsledku daňovej kontroly zazdaňovacie obdobia marec a október 2015 vydal protokol. Z tohto dôvodu sa krajský súd s citovaným
rozsudkom stotožnil a v plnej miere na neho poukázal.

10. V odôvodnení citovaného rozsudku krajský súd uviedol, že jeho úlohou bolo preveriť zákonnosť
aplikácie hmotno-právnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného
skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na
nepriznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty podľa § 43 zákona o DPH
z faktúr vystavených odberateľom Guerin Trade s.r.o., ako aj namietané procesné pochybenia správcu

dane.
11. K námietke žalobcu spočívajúcej v spochybňovaní zákonnosti existencie dvoch protokolov z jednej
daňovejkontrolysprávnysúduviedol,žejepravdou,žeDaňovýporiadokv§46ods.8hovoríoprotokole,
ktorý zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví, ale pokiaľ došlo ku kontrolovaniu
zdaňovacích období po mesiacoch, tak ako je to v tomto prípade, správca dane môže vyhotoviť
samostatný protokol z každého kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Názor žalobcu, že sa jednalo

o jednu daňovú kontrolu, vo vzťahu ku ktorej môže byť vydaný len jeden protokol, je preto mylný.
Podľa názoru súdu správca dane zvolil tento postup z dôvodu hospodárnosti a prehľadnosti, aby
uľahčil žalobcovi zorientovať sa v jeho poznatkoch, ktoré získal v priebehu daňovej kontroly. Z obidvoch
protokolov je zrejmé, že sa líšia závermi správcu dane v nich obsiahnutými. Zatiaľ čo v protokole č.
101235310/2018 je špecifikované obdobie mesiacov zdaňovacieho obdobia, kde správca dane nezistil

rozdiel dane z pridanej hodnoty, ktorú mal žalobca zaplatiť, tak v protokole č. 101235311/2018 boli
uvedené mesiace zdaňovacieho obdobia marec a október, kde tento rozdiel zistený bol, a preto spolu
s doručením tohto protokolu správca dane vyzval žalobcu, aby sa k jeho zisteniam vyjadril, čím bola
splnená podmienka definovaná v § 46 ods. 8, veta druhá Daňového poriadku. Ak žalobca namietal,
že vyhotovením dvoch protokolov došlo v konaní k neodstrániteľnej vade, ktorá môže mať vplyv na

zákonnosť vydaného rozhodnutia, správnemu súdu nebolo zrejmé, v čom konkrétne mohla táto situácia
zákonnosť rozhodnutia správcu dane negatívne ovplyvniť.

12. Pokiaľ išlo o žalobcom namietané porušenie ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, správny
súd bol toho názoru, že vzhľadom na to, že správca dane v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa

20.06.2019 uviedol svoje presvedčenia o nesplnení zákonných podmienok na uznanie oslobodenia od
dane z pridanej hodnoty a tým, že sa konateľ žalobcu v tej istej zápisnici zrozumiteľne vyjadril, že
„bude vyvíjať snahu, aby správcovi dane v najbližšej dobe predložil dôkazy a doklady preukazujúce
jeho tvrdenie“, bol naplnený zmysel snahy o odstránenie pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených bez toho, aby

bolo potrebné príliš formalistický použiť termíny „oznámiť“ pochybnosti žalobcu a „vyzvať“ ho na ich
odstránenie. Z uvedenej zápisnice totiž jednoznačne vyplýva, že tieto pochybnosti mal žalobca v úmysle
odstrániť.

13. S poukazom na ďalšie žalobcom namietané skutočnosti správny súd dal v citovanom rozsudku do

pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/46/2015 zo dňa 27.07.2016,
ktorý je ako rozhodnutie zásadného právneho významu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR č. 7/2016 pod č. 60/2016.

14. K žalobcom namietanému nedodržaniu lehoty na poskytnutie informácie podľa čl. 10 Nariadenia

Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj „Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010“) správny súd uviedol, že daňová kontrola u
žalobcu bola vykonávaná od 07.12.2016 do 18.10.2017 a potom od 12.05.2018 do 27.06.2018, kedy boli
žalobcovi doručené protokoly z daňovej kontroly, pričom tento úkon sa považuje za ukončenie daňovej
kontroly (§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku). Daňová kontrola bola od 19.10.2017 do 11.05.2018

prerušená z dôvodu zaslania žiadosti o MVI do Českej republiky. Spolu teda netrvala viac ako 365 dní, a
preto neprekročila zákonom stanovenú lehotu jedného roka. Zaslanie žiadosti o poskytnutie informácií
českej daňovej správe bolo opodstatneným dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. Nedodržanie
trojmesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o MVI podľa čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 nemôže
spôsobiť nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly a nemá vplyv ani na zákonnosť rozhodnutia správcu

dane v daňovom konaní. V citovanom rozsudku správny súd preto uzavrel, že prerušenie daňovej
kontroly vykazuje známky zákonnosti, a preto nedošlo k prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej
kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku.15. K hmotno-právnej stránke a k tvrdeniu žalobcu, že si splnil svoje dôkazné povinnosti a nedostatky na
strane českého odberateľa mu nemôžu byť pripisované na ťarchu, správny súd v citovanom rozsudku
konštatoval,žedeklarovanieuskutočneniaobchodovvýlučnepredloženímformálnychdokladovnemôže

samo o sebe slúžiť na uznanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane, ale musí byť
preukázané, že k uskutočneniu obchodov aj reálne došlo tak, ako je to uvedené na predložených
dokladoch. Rozhodujúci je preto faktický stav a nie stav formálne vykázaný. Z administratívneho
spisu jednoznačne vyplývalo, že správca dane preveroval skutočnosti uvedené na predložených
faktúrach, a to aj v spolupráci so zahraničným (českým) správcom dane, pričom výsledkom tohto

preverovania boli zistenia, na základe ktorých dospel k záveru, že uskutočnenie obchodov tak, ako to
bolo deklarované predloženými formálnymi dokladmi, nebolo bez pochybností preukázané. Odberateľ
žalobcu - spoločnosť Guerin Trade, s.r.o., ktorý podľa potvrdení o prijatí tovaru v členskom štáte, na ktoré
sa odvoláva žalobca, mal vykonať prepravu fakturovaného tovaru, nebol pre českého správcu dane na
adrese sídla kontaktný, nijakým spôsobom s ním nespolupracoval, a preto nemohlo byť preukázané či
fakturované poľnohospodárske stroje nadobudol, či vykonal alebo zabezpečil ich prepravu do miesta

určenia - Hrušovany nad Jeviškou, ktoré uviedol odberateľ žalobcu vo svojich potvrdeniach a či sa
preprava zrealizovala na účet odberateľa. Takisto sa českému správcovi dane nepodarilo skontaktovať
ani s jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Guerin Trade s.r.o., pánom Vladimírom Mišurom.
Zo zápisnice o ústnom pojednávaní konanom dňa 02.10.2018, kde bol ako svedok vypočutý pán Milan
Havránek, konateľ spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. v období od 03.11.2014 do 06.04.2016 vyplývajú

jeho tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skôr uvádzanými skutočnosťami. Konkrétny údaj vyplývajúci z
potvrdenia o prijatí tovaru, že prepravu vykonala spoločnosť Guerin Trade, s.r.o. je v rozpore s tvrdením
pána Havránka, podľa ktorého táto spoločnosť prepravu len zabezpečila, nie však vykonala. Podľa
ďalšieho vyjadrenia pána Havránka mala preprava zo Slovenska do Česka skončiť v Hornej Bečve a
nie v Hrušanoch nad Jevišovkou, ako to bolo uvedené na potvrdeniach o prijatí tovaru. Na uvedenom

ústnom pojednávaní pán Havránek k svojmu vyjadreniu vyplývajúcemu z písomného prehlásenia zo
dňa 25.06.2018 o tom, že preprava začala v obci Kľušov a skončila v Hrušovanoch pod Jevišovkou
povedal, že sa pomýlil. Uvedený priebeh udalostí nemohol správca dane preveriť ani u pána H., ktorý
malpodľapánaHavránkanazákladeústnejdohodysnímuzavretejazaodmenu600eurzakaždúcestu
fakturovaný tovar premiestniť do miesta určenia, nakoľko tento zomrel. Dôkazná povinnosť je spojením

povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.

16. V závere odôvodnenia citovaného rozsudku krajský súd poukázal na rozsudok sp. zn. 6Sžfk/30/2017
zo dňa 31.01.2018, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. 39/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/19/2019 bod 120 a rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, ako aj na rozsudky
Nejvyššího správního soudu č. 9Afs/60/2012-44 a 2Afs/24/2007-I 19.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného

17. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu,
že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil
účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ

domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie. Súčasne sa sťažovateľ
domáhal priznania náhrady trov konania.

18. Nosnými sťažnostnými bodmi kasačnej sťažnosti sťažovateľa v rámci vymedzených sťažnostných

dôvodov boli (obdobne ako v kasačnej sťažnosti žalobcu proti citovanému rozsudku t. j. v konaní
vedenom na Najvyššom správnom súde SR pod sp. zn. 4Sfk/41/2021): (i) nevysporiadanie sa s právnou
argumentáciou obsiahnutou v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona Kft, (ii)
nesprávne právne posúdenie otázky vyhotovenia dvoch protokolov a (iii) porušenie povinnosti správcu
dane v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

19. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentoval rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-273/11
Mecsek-Gabona Kft, v ktorom Súdny dvor EÚ podal všeobecne záväzný výklad článku 138 ods.
1 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v obdobnej veci.Sťažovateľ tvrdil, že odberateľ - spoločnosť Guerin Trade, s.r.o. nadobudol právo nakladať s tovarom
ako vlastník už na území Slovenska. Zároveň sa zaviazal prepraviť tovar do Českej republiky. To
znamená, že sťažovateľ, predložením potvrdenia podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH k daňovej kontrole,

si splnil svoje dôkazné povinnosti a nedostatky na strane českého odberateľa mu nemôžu mu byť
pripisované na ťarchu, pričom šetrenie českej finančnej správy je pre výsledok daňovej kontroly v
súvislosti s oslobodením dodania tovaru do Českej republiky právne nepodstatné. Podľa sťažovateľa
bolo povinnosťou správcu dane zaťažiť v danom prípade daňou z pridanej hodnoty odberateľa. Správny
súd tým, že nereagoval na túto argumentáciu a ani nezaujal žiadne stanovisko k rozsudku Súdneho

dvora EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona Kft, porušil právo sťažovateľa na spravodlivý a riadny súdny
proces.

20. Sťažovateľ nepovažoval za správne právne posúdenie otázky vyhotovenia dvoch protokolov
argumentujúc tým, že krajský súd nepodporil svoj názor žiadnym právnym predpisom. Sťažovateľ aj
v konaní pred kasačným súdom tvrdil, že z § 46 ods. 8 Daňového poriadku explicitne vyplýva, že

zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol a nie protokoly.

21. Podľa názoru sťažovateľa správny súd nerozlišuje medzi povinnosťou správcu dane umožniť
kontrolovanému daňovému subjektu realizovať jeho právo uvedené v § 45 ods. 1 písm. f) Daňového
poriadku a povinnosťami správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Na to, aby kontrolovaný

daňový subjekt mohol realizovať svoje právo uvedené v § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, t. j.
právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, musí byť so zistenými skutočnosťami
zo strany správcu dane oboznámený. K tomuto oboznámeniu so zistenými skutočnosťami poslúžila
správcovi dane zápisnica. Po prečítaní vopred pripravenej zápisnice konateľ sťažovateľa skonštatoval,

že sú to pre neho nové informácie, trval na tom, že obchod bol legálne zrealizovaný a že odberateľ
si tovar prevzal v sídle sťažovateľa s tým, že ich prepraví do Českej republiky. Zároveň sa zaviazal
predložiť ďalšie dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pričom správca dane mu na splnenie tejto povinnosti
stanovil lehotu kratšiu, ako to ustanovuje § 27 ods. 2, druhá veta Daňového poriadku. Tým došlo k
znemožneniu realizácie práva kontrolovaného daňového subjektu uvedeného v ustanovení § 45 ods. 1

písm. f) Daňového poriadku, pretože kontrolovaný daňový subjekt mal v danom prípade zákonné právo
aj v posledný deň zákonnej lehoty vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a navrhnúť, aby jeho vyjadrenie
bolo uvedené v protokole. Túto žalobnú námietku ponechal správny súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku bez povšimnutia. Správca dane preukázateľne neoznámil svoje pochybnosti o realizovanom
obchode s odberateľom a ani nevyzval sťažovateľa, aby nejasnosti vysvetlil, resp. aby pravdivosť údajov

riadne preukázal. Nesplnenie tejto zákonnej povinnosti správcu dane, ktorá sa viaže výlučne k priebehu
daňovej kontroly, spôsobuje nezákonnosť a nezákonným sa stáva po takto vykonanej daňovej kontrole
ajvyrubovaciekonanie,čomázanásledoknezákonnérozhodnutieovyrubenídanečiurčeníjejrozdielu.

22. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal aplikáciu judikátu sp. zn. 6Sžfk/30/2017 krajským

súdom, pretože v konkrétnom prípade existencia tovaru bola. Naopak, dovolával sa aplikácie
rozhodnutia SD EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona Kft. a C-146/05 Albert Colleé a právneho názoru
vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/19/2010 zo dňa 08.02.2011.

23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že námietky sťažovateľa nie je možné

akceptovať, nakoľko sú neopodstatnené. Navrhujúc kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú
zamietnuťžalovanýzotrvalnasvojejargumentáciiuvedenejvpreskúmavanomrozhodnutíavovyjadrení
k správnej žalobe.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

24. Prejednávaná vec bola dňa 01.04.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu SR,
bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/32/2022.

25. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.
c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej
lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému jekasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie
a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je
nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na

internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení
s § 452 ods. 1 SSP.

26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

27. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH: „Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.“

28. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH: „Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým

podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná

dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,

alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4.menoapriezviskovodičapozemnéhomotorovéhovozidlauvedenépaličkovýmpísmomajehopodpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.“

29. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku: „Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.“

30. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku: „Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil

alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.“

31. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku: „Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou

zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s
protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam

uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisovnezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.“

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

32. Predmetom konania pred kasačným súdom bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd
zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného,

ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane sťažovateľovi v sume
41.666,67 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015.

33. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti bola skutkovo
a právne obdobná vec identických účastníkov konania. Obdobnou kasačnou sťažnosťou sťažovateľa
s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol. V tomto smere

kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/41/2021 zo dňa
22.03.2023.

34. Primárne kasačný súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní zohľadnil, že napadnutý rozsudok
krajského súdu vo svojom odôvodnení odkazoval na citovaný rozsudok krajského súdu (č. k.

8S/69/2019-57 zo dňa 20.05.2021) vydaný v skutkovo a právne takmer totožnej veci tých istých
účastníkov konania. Citovaný rozsudok krajského súdu bol preskúmaný v kasačnom konaní pod sp.
zn. 4Sfk/41/2021 a právne závery boli uvedené v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa
22.03.2023.

35. Kasačný súd preto postupom v zmysle § 464 ods. 1 SSP odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/41/2021 zo dňa 22.03.2023 (zdaňovacie obdobie október 2015)
vydaného v obdobnej skutkovej a právnej situácii, kedy išlo nesplnenie podmienok pre oslobodenie od
dane u sťažovateľa pri intrakomunitárnom dodaní tovaru (poľnohospodárske stroje) do iného členského
štátu (ČR) totožnému odberateľovi - spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. Vo veci vedenej pod sp. zn.

4Sfk/41/2021 kasačný súd dospel k záveru, že nebolo preukázané deklarované uskutočnenie prepravy
z tuzemska do iného členského štátu, pričom sporným bolo aj miesto začatia a skončenia prepravy
ako jednej z podmienok uznania oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do iného
členského štátu. V súdenej veci pritom sťažovateľ uplatnil rovnakú právnu argumentáciu v odvolaní,
správnej žalobe i v kasačnej sťažnosti ako vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sfk/41/2021. Zohľadniac

uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci
kasačný súd stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými
úpravami či doplneniami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v
záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.

36. „Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so
správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré
vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje

v celom rozsahu.

37. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že mu krajský súd pri rozhodovaní nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a taktiež vec nesprávne právne posúdil. Dôvody kasačnej

sťažnosti boli upriamené na nedostatočné vysporiadanie sa so žalobnými námietkami, nesprávne
právne posúdenie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane, nezákonnosť dĺžky daňovej kontroly
[v prejednávanej veci sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že od tejto námietky upúšťa vzhľadom na
vydanie rozsudku SD EÚ vo veci Hydina] a na nevysporiadanie sa s procesnými pochybeniami.

38. K aplikácii rozsudku Súdneho dvora vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona Kft. na predmetný prípad
kasačný súd uvádza, že správny súd v odôvodnení [citovaného] rozsudku v bode 79 dodal, že správny
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania s odkazom na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu (napr. Kraska c. Švajčiarsko

z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS
117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára
2020). Podľa názoru kasačného súdu by vysporiadanie sa s uvedeným rozsudkom Súdneho dvora

nezmenilo právne posúdenie danej veci, nakoľko podstatou odôvodnenia rozsudku krajského súdu bolo
nepreukázanie uskutočnenia prepravy tovaru do Českej republiky hodnoverným spôsobom (viď bod
75 odôvodnenia [citovaného] rozsudku). Sťažovateľ v zmysle uvedeného judikátu Súdneho dvora má
za to, že zamietnutie nároku na oslobodenie od dane je podmienené povinnosťou daňových orgánov
preukázať objektívne skutočnosti, že si daňový subjekt uplatňujúci si nárok na oslobodenie od dane
nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že

plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu. V predmetnej veci ale nemožno tvrdiť, že sťažovateľ
si riadne splnil všetky svoje povinnosti v oblasti dokazovania, pretože miesto a adresa začatia prepravy
neboli potvrdené, nebolo preukázané, kto a ako prepravil stroje od dodávateľa (sťažovateľa) na miesto,
kde preprava mala začať, neboli predložené žiadne doklady preukazujúce, že stroje po prevzatí od
dodávateľa boli prepravené na iné miesto, z ktorého mali byť ďalej prepravené do Českej republiky,

údaje na predložených potvrdeniach o prijatí tovaru boli sporné, pretože tvrdenie o tom, že prepravu
vykonala spoločnosť Guerin Trade, s.r.o. nezodpovedalo skutočnosti, keďže podľa tvrdení bývalého
konateľa spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. táto spoločnosť prepravu len zabezpečila, nie vykonala,
rovnako preprava zo Slovenska do Česka mala podľa vyjadrení konateľa spoločnosti Guerin Trade, s.r.o.
skončiť v Hornej Bečve, nie v Hrušovanoch pod Jevišovkou, ako to bolo uvedené na potvrdeniach o

prijatí tovaru, bývalý konateľ spoločnosti Guerin Trade, s.r.o. čestne prehlásil (písomné prehlásenie zo
dňa 25.06.2018), že preprava začala v obci Kľušov a skončila v Hrušovanoch pod Jevišovkou. Kasačný
súd dodáva, že pre právne posúdenie veci je rozhodujúci faktický stav a nie stav formálne vykázaný.

39. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa vyhotovenia 2 protokolov z jednej daňovej kontroly kasačný

súd uvádza, že o výsledkoch daňovej kontroly sa spravidla vyhotovuje protokol a vyrubovacie konanie
ako druh daňového konania začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46
ods. 8 Daňového poriadku. Protokol sa doručuje daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole alebo bez výzvy. Správca dane je povinný protokol doručiť daňovému
subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v prípade, ak na základe

zistení vykonanom daňovou kontrolou je rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
hmotnoprávnych daňových predpisov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
hmotno-právnych daňových predpisov. Vo výzve je správca dane povinný určiť aj lehotu, v ktorej sa má
daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, pričom ak je to možné, daňový subjekt v tejto lehote

predloží aj listinné dôkazy. Lehota na vyjadrenie a označenie, resp. predloženie dôkazov nesmie byť
kratšia ako 15 pracovných dní od doručenia výzvy.

40.Vdruhomprípadesprávcadanetedadoručujedaňovémusubjektuprotokolbezvýzvy,aksadaňovou
kontrolu nezistí žiadny rozpor v tom, akú sumu mal kontrolovaný daňový subjekt podľa hmotnoprávnych

daňových zákonov zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa hmotnoprávnych
daňových zákonov a skutočným stavom, t .j. tým, akú sumu daňový subjekt zaplatil, vykázal alebo na akú
sumu si daňový subjekt uplatnil nárok. Na základe protokolu, ktorý sa zasiela bez výzvy, nedochádza
k začatiu daňového (vyrubovacieho) konania.

41. Kasačný súd uvádza, že nie je možné vychádzať z doslovného gramatického výkladu citovaného
ustanovenia § 46 ods. 8, podľa ktorého z daňovej kontroly sa vyhotoví „protokol“. V danom prípade
boli rozdelené výsledky 1 daňovej kontroly do dvoch protokolov na základe zistenia rozdielu dane a
nezistenia rozdielu dane, čo možno považovať za účelné aj prehľadné z hľadiska doručovania následnej
výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v iba v protokole, v ktorom bolo popísané porušenie

zákona o DPH. Kasačný súd preto nevzhliadol dôvod nezákonnosti daňovej kontroly spočívajúcej vo
vyhotovení dvoch protokolov.[...]42. K námietke porušenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku správcom dane kasačný súd uvádza, že ani
túto námietku nevzhliadol ako dôvodnú, pretože zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101197025/2018
zo dňa 20.06.2019 [správne má byť 2018] nevyplýva nesúhlas sťažovateľa s dohodnutým termínom

na predloženie dôkazov [ktoré bolo stanovené na deň 27.06.2018]. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie
sťažovateľa, že krajský súd sa tejto námietke nevenoval, pretože ju rozoberá v bode 71 [citovaného
rozsudku]. [Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu uvádza, že správca dane na ústnom
pojednávaníoboznámilsťažovateľaskonkrétnymizisteniamizdaňovejkontrolysozáverom,žeuvedené
zistenia budú viesť k neuznaniu jeho nároku na oslobodenie od dane, pričom k zisteniam správcu dane

sa vyjadril daňový subjekt - sťažovateľ, ktorý uviedol, že bude vyvíjať snahu na predloženie dôkazov
a dokladov. Z uvedeného jasne vyplýva, že sťažovateľ mal vedomosť o tom, že je na jeho strane, aby
vzniknuté pochybnosti správcu dane odstránil.]

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov

43. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa s právnymi
námietkami sťažovateľa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešeniektorejbyzostalonakasačnomsúde,apretonámietkysťažovateľauvedenévkasačnejsťažnosti
vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné. Krajský súd rozhodol vecne správne, keď správnu žalobu
sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti tak kasačný súd

konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku krajského súdu a z tohto dôvodu kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461
SSP ako nedôvodnú zamietol.

44.Onárokunanáhradutrovkasačnéhokonaniarozhodolkasačnýsúdpodľa§467ods.1SSPvspojení

s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom
stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný
súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.