Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21P/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122205979
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2122205979.8

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. U. Q.,
zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka
W.Q.,K..XX.XX.XXXX,trvalebytomZ.XXD,Š.,zastúpená:VESTENICKÁ&BDadvokátskakancelária,
s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava a otec H.. X. Q., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/X, W., o návrhu
otca na zmenu zverenia, o návrhu matky zmenu styku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o návrhu otca zastavuje.

II. Súd konanie o návrhu matky zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého Q. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.09.2022 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým súd zverí mal. Q. do jeho osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, matke uloží povinnosť prispievať
navýživumaloletého určenousumouaupravístretávaniematkysmaloletýmtak,žematkajeoprávnená
stretávať sa s maloletým Q. každú nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu stredu
od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti otca.

2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.2.2022 na základe informácií zo ZŠ Š., že maloletý zaostáva
za priemerom triedy vo viacerých oblastiach, mal. Q. navštívil Centrum pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie v I. (ďalej len „CPPPP“) zo správy ktorého okrem iného vyplývalo, že
komunikácia s maloletým je náročnejšia, nerozumie otázkam, slovná zásoba je veľmi slabá, má problém
s pomenovaním i bežných pojmov a vlastných myšlienok, pri predkladaných úlohách potrebuje pomoc,

klarifikáciu i nabádanie k výkonu, pozornosť je oscilujúca, prejavy instability, psychosomatické tempo
je pomalšie, v subtestoch mapujúcich schopnosť učiť sa, uchovávať informácie, úroveň koncentrácie,
krátkodobú i dlhodobú pamäť je výrazný pokles, verbálna zložka dosahuje hraničné pásmo - ľahkú
zaostalosť. Na základe odporúčaní CPPPP otec s mal. Michalom navštívil dňa 17.8.2022 súdneho
znalca v odbore klinickej psychológie detí V.. G. O., ktorá v diagnostickej správe uviedla, že intelekt
mal. Q. je hlboko podpriemerný, pričom zaostávanie vo verbálnej oblasti, viazne najmä jeho sociálne

komunikácia, celková sociálna prispôsobivosť s ťažkosťami v sebapresadení, v prežívaní dominuje
úzkostnosť ako relatívne trvalý stav. Dominantnou autoritou je matka, pri ktorej sa nedokáže presadiť,
miestami sa ukazuje prežívanie strachu z nej, čo verbalizoval. Otec ďalej uviedol, že matka ho
dňa 14.3.2022 informovala o udalosti, ktorá sa stala doma u matky, kde si maloletý v amoku chcel
ublížiť nožom so slovami, že za všetko môže mama. V období 2009-2018 bola matke opakovane
diagnostikovaná Depresívna porucha ťažkého stupňa so suicidálnymi tendenciami psychiatrom Q.. Y.

S.. Matka dokonca v 2013 roku odmietla hospitalizáciu na psychosomatickom oddelení v PN Pezinok anijako svoju poruchu ďalej neliečila. Otec predložil Diagnostickú správu CPPPP I. zo psychologického
vyšetrenia mal. Q. G. XX.X.XXXX a Lekársky nález klinickej psychologičky V.. G. O. z 17.8.2022.

3. Matka s návrhom otca na zverenie maloletého Q. do jeho osobnej starostlivosti nesúhlasila, žiadala
návrh zamietnuť ako nedôvodný.

4. Súd na návrh otca pribral do konania znalkyňu V.. Q.. U. O., znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, ktorá vypracovala

znalecký posudok č. XXXXXXXXXXXX, z ktorého vyplýva, že znalkyňa neodporučila aby bol maloletý
vyňatý zo starostlivosti matky a zverený do starostlivosti otca. Ide o dieťa s diagnostikovaným
Aspergerovým syndrómom, ľahkého stupňa s dobrými kompenzačnými mechanizmami. Osobnosť
matky nevykazuje abnormné črty, t.j. psychopatologické črty jej osobnosti. Osobnostné charakteristiky
u matky preukazujú jej schopnosť primerane efektívne sa adaptovať a zo psychologického hľadiska
nepoukazuiú na zníženie rodičovských kompetencií v zmysle výchovného a citového pôsobenia

na maloletého. V realizovaných psychodiagnostických metódach neboli zachytené u matky
psychopatologické črty jej osobnosti (ani v zmysle PTSD) a ani prítomnosť takej psychologickej
organizácie, ktorá by matke bránila vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého. Matka je liečená
na odbornej ambulancií, je pod pravidelným dohľadom, jej lekár - psychiater kontroluje zdravotný
stav a pružne reaguje na jeho prípadné odchýlky. Z dostupných odborných nálezov z posledného

obdobia vyplýva, že matka je t.č. v kompenzovanom psychickom stave, sledovaná pravidelne u svojej
psychiatričkyQ..F.,ktorávostatnejspráve(03/2023,07/2023)uvádza,žematka,liečenávjejambulancií
pre posttraumatickú stresovú poruchu, v anamnéze tiež zmiešanú úzkostne-depresívnu poruchu, je
v čase vyšetrenia orientovaná správne, lucídna, vnímanie má intaktné, náladu bez patickej poruchy,
myslenie kohorentné, bludy ani sui ideácie neprodukuje. Bez patológie ku vzťahu k dieťaťu. Celkovo

bez psychotickej alterácie stavu. Aktuálny zdravotný stav jej nezabraňuje starať sa o maloleté dieťa.
Z kombinácie záverov vlastných realizovaných vyšetrení a tiež predloženej zdravotnej Dokumentácie
naterazznalkyňavylučujezávažnýnegatívnydopadnaďalšízdravýpsychickývývinmaloletého.Jevšak
potrebné, aby matka naďalej dodržiavala liečebný režim a odporúčania svojho lekára, čo je podmienkou
udržania jej stabilizovaného psychického stavu. Osobnosť otca je disharmonicky štruktúrovaná, v

diagnostických metódach zachytené črty psychopatie, takúto osobnosť charakterizuje impulzivita,
možné agresívne správanie, nezodpovednosť, nízka frustračná tolerancia, nízka sebakontrola,
vytváranie povrchných vzťahov, problémy v intímnejších interpersonálnych vzťahoch. Vzhľadom k
abnormným osobnostným rysom môže byť výchovná spôsobilosť otca mierne znížená, špecificky vo
vzťahu k potrebám maloletého dieťaťa s diagnózou Aspergerov syndróm. Medzi otcom a maloletým

konštatuje znalkyňa kladné citové väzby, maloletý je v otcovej prítomnosti hravý, uvoľnený, nepozorovali
u mal. v prítomnosti otca nadmerné napätie, nespokojnosť opozičné tendencie, alebo iné nežiadúce
prejavy v emocionálnej ani behaviorálnej rovine. Maloletý verbálne neprezentoval strach voči matke
alebo otcovi a ani v realizovaných diagnostických metódach nezaznamenáva pocity obáv, strachu
alebo nadmernej úzkosti voči osobe niektorého rodiča. U otca maloletého dieťaťa zaznamenávame

osobnostné odchýlky od normy, ktoré môžu byť potenciálne rizikové vo vzťahu k dieťaťu. Impulzívna,
kritická, hnevlivá, agresívna osobnosť, ktorá má ťažkosti s kontrolou svojich impulzov, môže pre dieťa
s Aspergerovým sy., ktoré uprednostňuje pokojné, predvídateľné, bezpečné prostredie predstavovať
určité riziko. Uvedené črty sa môžu, ale nemusia vo vzťahu k maloletému zo strany otca prejaviť,
keďže je pravdou, že otec sa v maloletom „vidí", čo síce sýti viac jeho potreby ale vo vzťahu k rizikám

ich tým zmierňuje. Protektívnym faktorom sú tiež kladné citové väzby otca k dieťaťu. Komunikácia
rodičov je charakteristická absenciou akýchkoľvek dohôd, odlišné predstavy o spôsobe realizácie
výchovy a zabezpečenia starostlivosti o maloletého vedú rodičov k nadmerne kritickým postojom
voči sebe. Vo vzťahu k sebe navzájom rodičia neprezentujú záujem, absentuje prejav sústredeného
načúvania výpovediam toho druhého, sústreďujú sa prioritne na svoj prejav, na svoju obhajoby a

zdôrazňovanie svojej významnosti a potrebnosti pre dieťa. Rodičia sú navzájom postavení proti sebe,
toto antagonistické nastavenie s obojstrannou nedôverou výrazne poškodzuje komunikáciu medzi
rodičmi. Ich schopnosť riešenia konfliktov zmierlivou cestou je momentálne úplne oslabená, napriek
tomu, že obaja deklarujú skutočný pozitívny záujem o dieťa. Maloletý Q. by si želal, aby sa jeho rodičia
k sebe vrátili, a tiež, aby sa k sebe pekne správali, aby sa mali všetci radi. Nakoľko toto nie je z pohľadu

rodičov možné, preferoval by, keďže má k obom vytvorený kladný vzťah a prechováva k nim pozitívne
city, aby mohol s každým z nich tráviť približne rovnaký čas. Znalkyňa nemala žiadne ďalšie nálezy,
poznámky ani pripomienky.5. Otec po oboznámení sa so znaleckým posudkom podaním zo dňa 02.10.2023, doručeným súdu dňa
06.10.2023, zobral svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť.

6. Matka aj procesný opatrovník maloletého so späťvzatím návrhu otca a zastavením konania súhlasili.

7. Matka sa návrhom zo dňa 29.11.2023, doručeným súdu dňa 01.12.2023, v spojení s doplneným
návrhom zo dňa 16.01.2024, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zúži styk otca s maloletým Q.
tak, že otec bude oprávnený sa s maloletým Q. stretávať od nedele párneho týždňa od 9:00 hod. do

pondelka nepárneho týždňa do 8:00 hod. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že znalkyňa nevylúčila, že
otec pre maloletého môže v budúcnosti predstavovať riziko, otec sa v minulosti dopustil fyzického násilia
voči matke, otec neguje celú výchovu zo strany matky, príchod maloletého býva problematický, otec
nevodí maloletého na plavecké tréningy, neodviedol ho ani na neurologické vyšetrenie. Matka navrhla,
aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania. Otec v návrhu negatívne vykreslil matku s úmyslom
poškodiť jej práva a ako samoživiteľku ju finančne zaťažil.

8. Na pojednávaní dňa 18.06.2024 matka do zápisnice na súde vzala svoj návrh na zmenu úpravy
styku späť a navrhla konanie zastaviť. V dôsledku konaní otca, resp. nedôvodným návrhom matku ako
samoživiteľku extrémne otec finančne zaťažil a v tejto súvislosti matka navrhuje, aby súd zaviazal otca
na náhradu trov konania. Návrh otca ako aj celková argumentácia otca je účelová a neopodstatnená,

kde na jednej strane zobral svoj návrh v celom rozsahu späť a na druhej strane obhajuje jeho dôvodnosť.
Ide o obštrukčne konania, ktoré zaťažujú jednak súd a jednak matku.

9. Otec so späťvzatím návrhu matky a zastavením konania súhlasil. Nesúhlasil s tým, aby bol trestaný
za podaný návrh, ktorý považuje za dôvodný a nesúhlasí s tým, aby mal matke uhrádzať náklady,

ktoré sú čisto jej osobným rozhodnutím prizvať si právne zastúpenie. Otec uviedol, že na súde je s
najlepším úmyslom pre syna a práve preto bol ochotný aj uhradiť znalecký posudok, teda len preto,
aby sa súd dozvedel pravdu. Návrh bol dôvodný v danom čase a vychádzal z toho, že matka s otcom
nekomunikovala, syn otcovi poskytoval informácie aké poskytoval a Okresným súdom Senica bolo prvé
dieťa matky zverené druhému rodičovi.

10. Procesný opatrovník maloletého so späťvzatím návrhu matky a zastavením konania súhlasil.

11. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) navrhovateľ môže počas
konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom,

súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

12. Podľa § 29 ods. 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

13. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

14. Podľa § 52 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

15. Vzhľadom na to, že otec zobral svoj návrh na začatie konania späť, súd so súhlasom matky a
procesnej opatrovníčky v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie o návrhu otca vo výroku
I. zastavil.

16. Vzhľadom na to, že matka zobrala svoj návrh na začatie konania späť, súd so súhlasom otca o
procesnej opatrovníčky v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie o návrhu matky vo výroku
II. zastavil.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol vo výroku II. v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle §
55 a nasl. CMP nezistil.18. Súd sa nestotožnil s dôvodmi uvádzanými matkou pre priznanie náhrady trov konania. V prvom rade
súd poukazuje na to, že v konaniach podľa Civilného mimosporévho poriadku je náhrada trov konania v
zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, preto dôvodnosť, resp. nedôvodnosť

podaného návrhu, rovnako aj zodpovednosť za zavinenie za zastavenie konania je irelevantná. Napriek
tomu súd konštatuje, že samotný návrh otca na začatie konania sa súdu nejavil ako bezdôvodný, z
ktorého dôvodu súd nevyzval otca na späťvzatia zjavne nedôvodného návrhu v zmysle § 138 CSP. Súd
síce zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak z dôvodu, že otec neosvedčil,
že by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Otec k svojmu návrhu na azčatie

konania priložil Diagnostickú správu CPPPP I. zo psychologického vyšetrenia mal. Q. z 26.4.2022
a Lekársky nález klinickej psychologičky V.. G. O. z 17.8.2022, z ktorých vyplynulo, že maloletý Q.
K.apriek odkladu školskej dochádzky výraznejšie zaostával za priemerom rovesníkov vo viacerých
oblastiach (komunikácia, koncentrácia, pamäť, intelekt, slovná zásoba), pričom maloletý bol zverený do
osobnej starostlivosti matky, ktorej v minulosti bola diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha a
úzkostno-depresívna porucha, čo vo vzájomných súvislostiach odôvodňovalo prejednanie návrhu otca.

19. V konaní vyšlo najavo až po vykonanom znaleckom dokazovaní, že návrh otca nie je dôvodný a otec
obratom po jeho oboznámení sa zobral svoj návrh späť a navrhol konanie zastaviť.

20. Naopak matka po vykonanom znaleckom dokazovaní podala návrh na zúženie styku otca s

maloletým, hoci takýto záver zo znaleckého dokazovania nevyplynul. Naviac sám maloletý sa pred
znalcom vyjadril, že otca sa nebojí, má ho rád, otec je milý, pomáha mu s úlohami, je trpezlivý, hrá sa s
ním a chce to tak, ako to je teraz. Preto vznik ďalších svojich trov už zavinila matka.

21. Dôvodom pre priznanie náhrady trov konania nie je ani skutočnosť, že matka je samoživiteľka. Otec

v tomto prípade pravidelne prispieva na výživu maloletého Q. sumou 300 eur mesačne k rukám matky a
sumu 50 eur mesačne na tvorbu úspor, preto nie je možné konštatovať, že sama živí mal. Q.. V prípade,
ak by matka nemala dostatok finančných prostriedkov na advokáta, mohla o jeho pridelenie požiadať
Centrum právnej pomoci. Matka si ale vybrala advokáta podľa svojho uváženia vediac dopredu, že bude
znášať trovy právneho zastúpenia. Naviac trovy znaleckého dokazovania znášal v celej výške otec sám

bez účasti matky a ani v konečnom rozhodnutí súd matku na polovicu ich úhrady otcovi nezaviazal.

22. Na záver súd dodáva, že obaja rodičia sa vykresľujú navzájom negatívne, avšak podľa názoru
súdu ani jeden to nerobí s úmyslom poškodiť práva toho druhého, ale obaja konajú s úmyslom
chrániť maloletého Q., čo v konečnom dôsledku konštatovala aj znalkyňa v znaleckom posudku keď

uviedla, že komunikácia rodičov je charakteristická absenciou akýchkoľvek dohôd, odlišné predstavy
o spôsobe realizácie výchovy a zabezpečenia starostlivosti o maloletého vedú rodičov k nadmerne
kritickým postojom voči sebe, vo vzťahu k sebe navzájom rodičia neprezentujú záujem, absentuje prejav
sústredeného načúvania výpovediam toho druhého, sústreďujú sa prioritne na svoj prejav, na svoju
obhajoby a zdôrazňovanie svojej významnosti a potrebnosti pre dieťa, rodičia sú navzájom postavení

proti sebe, toto antagonistické nastavenie s obojstrannou nedôverou výrazne poškodzuje komunikáciu
medzi rodičmi. Za dôvod tohto konania v konečnom dôsledku potom možno označiť obojstrannú
nedostatočnú komunikáciu rodičov, čo sa súd pokúsil aspoň čiastočne zlepšiť tým, že sa rodičia do
zápisnice na súde zaviazali oznamovať si pre nich podstatné skutočnosti týkajúce sa mal. Q. a podieľať
sa spoločne na mimoriadnych výdavkoch mal. Q..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).