Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122492178
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jažembovský

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:6122492178.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

10 15C/4/2023

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Jažembovským v právnej veci žalobcu: Komposesorát
Horné Jaseno pozem. spol., so sídlom Dražkovce, Turčianske Jaseno 24, IČO: 42 352 444, právne
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17,
IČO: 36 436 640, proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., E. XX, 2/ A. F. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom G., H. B. XXXXX/XX, 3/ A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C., G. XXXX/X, všetci právne
zastúpení AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom Martin, M. R. Štefánika 25, IČO: 50 711 776,

o zaplatenie 2.297,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

10 15C/4/2023

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/ m a j ú voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

8 15C/4/2023

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu/žalobou pôvodne podanou na upomínacom Okresnom súde
Banská Bystrica, neskôr postúpenou a došlou tunajšiemu súdu dňa 17.1.2023, sa žalobca domáhal
pôvodne len voči žalovanému 1/ zaplatenia sumy 2.297,84 eur s úrokom z omeškania 7 % ročne od
7.12.2022 do zaplatenia.
2. Uviedol, že ním uplatňovaný nárok vznikol titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo
žalovanému užívaním časti spoločnej nehnuteľnosti pozemkového spoločenstva žalobcu bez právneho

dôvodu. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je uplatňovaný za obdobie 1.12.2020-30.11.2021
vo výške 1.148,92 eur a za obdobie 1.12.2021-30.11.2022 vo výške 1.148,92 eur, spolu 2.297,84
eur. Výška bezdôvodného obohatenia je totožná s výškou inak obvyklého nájomného porovnateľnej
nehnuteľnosti, a to v súvislosti s užívaním časti pozemku CKN parc. č. XXXX/X v rozsahu 301 m2 pri
jednotkovej cene 3,817 eur/m2 ročne. Žalobca je pozemkovým spoločenstvom a v záujme efektívneho
hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti je povinný v prospech členov zabezpečiť, aby ich majetok
nebol užívaný tretími osobami bez právneho vzťahu; pokúšal sa dlhodobo jestvujúci stav riešiť, k dohode

so žalovaným však nedošlo, preto žalobca zabezpečil určenie výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
a obvyklého nájomného znalcom a vyzval žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy. Vyššie určená
jednotková sadzba nájomného bola stanovená znaleckým posudkom Ing. Rybárikovej č. 79/2021 zo
dňa 22.8.2021. Žalovaný (1/) na návrhy žalobcu nereagoval, k uzavretiu nájomného vzťahu nepristúpil,neuhradil ani bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1.7.200 do 30.6.2022, na ktorého úhradu bol
žalobcom vyzvaný.
3. Upomínací súd vyhovel návrhu žalobcu platobným rozkazom zo dňa 14.12.2022.

4. V riadne podanom odpore proti platobnému rozkazu žalovaný 1/ uviedol, že nárok žalobcu neuznáva.
Namietal uplatnenú výšku obvyklého nájomného aj rozsah ním údajne užívanej plochy dotknutého
pozemku. Okrem toho manželka žalovaného 1/ zomrela XX.X.XXXX, čím zaniklo BSM a žalobca
nemôže vymáhať bezdôvodné obohatenie iba voči žalovanému 1/. Tiež uviedol, že je nevidiaci, užívanie

okolia chaty v rozsahu tvrdenom žalobcom z toho dôvodu nie je možné, ako aj kvôli zdravotnému
stavu žalovaného 1/. Žalobca musí preukazovať, že sa žalovaný 1/ bezdôvodne obohatil, ten však
nezískal žiadny prospech, lebo vymedzenú plochu mimo chaty ani chatu v rozhodnom období neužíval.
Výška bezdôvodného obohatenie nezodpovedá obvyklej výške nájomného uplatňovaného inými
spoločenstvami v danej lokalite. Nárok v časti od 1.12.2020 do podania žaloby je premlčaný. Znalecky
posudok Ing. Rybárikovej, ktorý určil výšku nájomného 3,817 eur/m2/rok neobsahuje ohodnotenie

pozemku parc. č. XXXX/X, trvalý trávnatý porast, preto nemôže byť podkladom pre stanovenie výšky
nájmu za označený pozemok; tiež ustaľuje hodnotu nájomného k augustu 2021, nárok je však
uplatňovaný od 1.12.2020.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že po ustálení okruhu dedičov predloží príslušné procesné

podanie.ŽalovanýnanímužívanejčastispoločnejnehnuteľnostipozemkuCKNparc.č.XXXX/Xpostavil
približne pred 10 rokmi bez súhlasu a vedomia žalobcu a bez stavebného povolenia dreváreň s pevnými
základmi a altánok bez pevných základov a južne od chaty vybagroval priestor do svahu na parkovanie.
Za účelom ustálenia rozsahu užívania spoločnej nehnuteľnosti žalobca navrhol obhliadku na mieste
samom za účasti geodeta. Na preukázanie výšky bezdôvodného obohatenia navrhol vykonať výsluch

znalkyne Ing. Rybárikovej. Odôvodnená výška obvyklého nájmu sa nedá určiť podľa výšky nájomného
v inom katastri, pričom žalobca poukázal zároveň na uplatňovanú jednotkovú cenu, ktorá je cenou
obvyklou a užívatelia časti spoločnej nehnuteľnosti túto ustálenú dohodou platia (nájomné zmluvy
a potvrdenia o úhrade). K premlčaniu mohlo dôjsť len vo vzťahu k nároku za obdobie od 1.12.2020 do
6.12.2020 vo výške 18,89 eur.

6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu v podstate zopakoval argumentáciu
z odporu proti platobnému rozkazu. Dodal, že v danom prípade žalobca navrhuje výsluch znalkyne
Ing. Rybárikovej, avšak jej posudok nerieši stanovenie nájomného pozemku CKN parc. č. XXXX/X,
neexistuje posúdenie znalcom pre účely súdneho konania. Predložené nájomné zmluvy nepreukazujú

obvyklosť nájomného, iba uzavretie nájomných zmlúv s nájomcami; títo však pri tak malých výmerách
pravdepodobneaninemalizáujemriešiťvýškunájomného.PasívnelegitimovanéosobypoI.C.súvšetci
do úvahy pripadajúci dedičia, preto nie je dôvodné viesť konanie len voči žalovanému 1/; čo priznáva
samotný žalobca, keď tvrdí, že nárok voči žalovanému 1/ je správne viesť vo výške polovice žalovanej
sumy. Vzhľadom na uvedené je potrebné žalobu zamietnuť v rozsahu nad výmeru zastavanej plochy

a nad „cenu“ 1,20 eur/m2/rok.

7.Žalobcavďalšompísomnompodaníupravilžalobuanavrholpripusteniepristúpeniaďalšíchsubjektov
na strane žalovanej. Tiež sa vyjadril k jeho aktívnej vecnej legitimácii v spore, vzhľadom na námietku
vznášanú právnym zástupcom žalovaného 1/ v iných konaniach, v ktorých žalobca uplatňuj pohľadávku

z rovnakého titulu. Výhrada neexistencie aktívnej legitimácie žalobcu je založená na interpretácii,
ktorá nemá oporu v medziach rozumeného a prípustného výkladu zákona. Poukázal na prekladaciu
aj dôvodovú správu k zákonu č. 110/2018 Z. z., v zmysle ktorej spoločenstvo je priamo zo zákona
obhospodarovateľom zverených nehnuteľností (t. j. má oprávnenie pozemky držať, užívať a poberať
z nich plody); spoločenstvo bude automaticky užívateľom podielov aj SPF. Tvrdenie o nedostatku

aktívnej legitimácie je v zrejmom rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy, ktorá predpokladá, že
úžitky z hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti poberá spoločenstvo, ktoré je prijímateľom nielen
výsledku hospodárenia či podnikania, ale aj z prenájmu, pretože príjem náhrady za užívanie spoločnej
nehnuteľnosti je tiež obsahom oprávnenia poberať úžitky. Vo výklade postavenia spoločenstva ako
suverénneho subjektu a ako zástupcu vlastníkov treba odlišovať, či spoločenstvo prostredníctvom

výboru koná vo veci vymáhania pohľadávok z hospodárenia či výťažku z úžitkov na jednej strane alebo
vo veci vlastníckych práv na strane druhej (v ktorom druhom prípade by aktívna legitimácia spoločenstva
nebola).8. Uznesením zo dňa 30.8.2023 súd pripustil, aby do konania na strane žalovanej vstúpili žalovaní 2/, 3/
(ako sú označení v záhlaví tohto rozsudku). Zároveň návrh žalobcu na pristúpenia ďalších subjektov na
strane žaloby, ako aj zmenu žalobného návrhu, doručené súdu dňa 17.7.2023, zamietol. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 18.9.2023.

9.Vďalšompodanížalobcavsúvislostisotázkoujehoaktívnejvecnejlegitimáciepoukázalnauznesenie
ÚS SR sp. zn. II.ÚS 673/2016 zo dňa 8.9.2016, v ktorom ústavný súd za ústavne udržateľný považoval
taký právny záver, podľa ktorého je pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou (zrejme aktívne

legitimované) v konaniach o vymáhanie nárokov z nájomného vzťahu. Analogicky je ústavne udržateľný
aj právny názor, že pozemkové spoločenstvo je aktívne legitimované aj na vymáhanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie (časti) spoločnej nehnuteľnosti bez nájomného vzťahu alebo iného právneho
titulu.

10. Žalovaní 1/ až 3/ (ďalej tiež žalovaní) v ďalšom písomnom vyjadrení namietali pasívnu legitimáciu,

keď až do času podania návrhu na pripustenie pristúpenia žalovaných 2/, 3/ žalobca netvrdil, že by
mal byť nárok uplatňovaný aj voči neb. I. C. a už vôbec nie, že by vznikla pohľadávka voči BSM.
Žalovaná 2/ je len vlastníčkou nehnuteľností evid. na LV č. XXX, kat. územie G., čo však nezakladá
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči nej. Ani jeden zo žalovaných neužíval spoločnú
nehnuteľnosť v rozhodnom období a je povinnosťou žalobcu preukázať opak, resp. že sa bezdôvodne

obohatili na jeho úkor. Tiež namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Je jeho povinnosťou preukázať,
že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný ním uplatnený nárok. Žalobca
neuplatňuje právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia ako vlastník nehnuteľností. Svoje
vlastníctvo k nehnuteľnosti ani netvrdí. Tento nárok si uplatňuje ako subjekt, ktorý má oprávnenie
zo zákona zastupovať spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Účelom pozemkového spoločenstva

je spoločné hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti, obstarávanie spoločných vecí vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva, t. j. vykonávať poľnohospodársku výrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu
poľnohospodárskych produktov alebo hospodáriť v lesoch a na vodných plochách. Vlastníci spoločnej
nehnuteľnosti sa môžu združovať za účelom hospodárenia na spoločnej nehnuteľnosti, avšak nemožno
konštatovať, že medzi hospodárenie patrí aj prenájom spoločnej nehnuteľnosti. Z ustanovení zákona

č. 97/2013 Z. z. vyplýva, že pozemkové spoločenstvo je oprávnené iba hospodáriť na tomto majetku.
Z tohto nevyplýva, že by pozemkové spoločenstvo bolo oprávnené konať za podielových spoluvlastníkov
priprávnychúkonochtýkajúcichsaspoločnejnehnuteľnostibezosobitnéhosplnomocnenia.Žalobcaako
pozemkové spoločenstvo nedisponuje hmotnoprávnym oprávnením, ktorého ochrany sa domáha. Súd
by mal žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietnuť. Záverom poukázali na nejasnosť

žalobného petitu v dôsledku pripustenia vstupu žalovaných 2/, 3/ do konania a súčasné zamietnutie
návrhu na zmenu žaloby. Žalované sú 3 subjekty, petit ale znie „žalovaný je povinný...“, nie je zrejmé,
čoho, resp. v akej výške, v akom podiele, či spoločne a nerozdielne alebo od koho sa žalobca svojho
nároku domáha.

11. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. územie G., mal súd preukázané že na ňom evidované nehnuteľnosti,
okrem iných aj pozemok CKN parc. č. XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 11.810 m2, tvoria spoločnú
nehnuteľnosť.

12. Z výpisu z LV č. XXX, kat. územie G., mal súd preukázané, že v čase podania žaloby boli ako vlastníci

nehnuteľností – pozemkov CKN parc. č. XXXX, XXXX a na pozemku CKN parc. č. XXXX postavenej
chaty súp. č. XX, ako vlastníci evidovaní žalovaný 1/ a I. C., v podiele 1/1.

13.ZpotvrdeniaOÚMartin,pozemkovýalesnýodbor,dat.17.3.2014,resp.ŠÚSR,malsúdpreukázané,
že žalobca bol zapísaný do registra pozemkových spoločenstiev, spoločnou nehnuteľnosťou sú

nehnuteľnosti evidovaný na LV č. XXXX, resp. žalobcovi bolo pridelené IČO: 42 352 444.

14. Súd vo veci vykonal aj pojednávanie dňa 10.7.2024, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval
na žalobe a dovtedajšej argumentácii. Obdobne právny zástupca žalovaných zotrval na dovtedajšej
argumentácii. Súd zároveň vykonal dokazovanie postupom podľa § 204 CSP, oboznámil so zoznamom

listinných podkladov, ktoré boli stranám predtým navzájom doručené a tieto k nim zaujali stanoviská.

15. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Obč. zák., Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 123 Obč. zák., Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 139 ods. 1 Obč. zák. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní

všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák., Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.
Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 97/2013 Z. z. Spoločenstvom sa rozumie spoločenstvo vlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z., Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti
a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 12, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 5 neustanovujú inak.
Podľa § 9 ods. 15 zákona č. 97/2013 Z. z., Vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu spoločnú
nehnuteľnosť alebo jej časť prenajať.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z., Výbor
a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na
spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného
užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva,
b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť,

spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu,29b) ak zo zmluvy
o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné,
c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach
nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné,

d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na
spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z., Spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti
alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania
spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim

a) vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu
poľnohospodárskych produktov,
b) hospodári v lesoch a na vodných plochách.

16. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd

žalobu zamietol (v celom rozsahu).
17. Žalobca ako pozemkové spoločenstvo obhospodarujúce spoločnú nehnuteľnosť v súlade so
zákonom č. 97/2013 Z. z. sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého
nájomného za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha

nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie
vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých
predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie

týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodne obohatenie získané.
18. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, je oprávnenie, resp. povinnosť vyplývajúca
z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

19. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti a on sám je nositeľom práva. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku vecnej legitimácie bez ohľadu na prípadne zistenie, že nositeľom vecnej legitimácie je iný
subjekt.20. Právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia žalobca odôvodňoval tým, že žalovaní bez
právneho dôvodu užívali časť spoločnej nehnuteľnosti, ktorú spravuje ako pozemkové spoločenstvo.
Žalobca neuplatnil právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia ako vlastník. Svoje vlastníctvo

ani netvrdil.
21.Aktívnavecnálegitimáciapreuplatnenieprávazozodpovednostizabezdôvodnéobohatenievyplýva
z ust. § 456 Obč. zák. Oprávneným/aktívne vecne legitimovaným je ten, v koho majetkovej sfére došlo
k úbytku majetkových hodnôt, resp. na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal. Podľa
názoru súdu nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako pozemkového spoločenstva.

22. Pozemkové spoločenstvo hospodári so spoločnou nehnuteľnosťou v súlade s ust. § 19 zákona č.
97/2013 Z. z. Avšak subjektom, na úkor ktorého sa mali žalovaní bezdôvodne obohatiť, sú jednotliví
podieloví spoluvlastníci – členovia žalobcu, nie žalobca ako pozemkové spoločenstvo, ktorému vlastníci
zverili „len“ hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti v súlade s ust. § 19 zákona č. 97/2013 Z. z.
Nositeľmi hmotného práva sú podieloví spoluvlastníci – členovia žalobcu. Z vykonaného dokazovania

nevyplýva, že by bolo pozemkové spoločenstvo oprávnené konať za jednotlivých spoluvlastníkov vo veci
vydania bezdôvodného obohatenia, resp. uplatňovať priamo taký nárok. Pozemkové spoločenstvo iba
obhospodaruje a zveľaďuje majetok, ktorý však zostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho jednotlivých
členov, a napriek tomu, že spoluvlastníci založia pozemkové spoločenstvo, nedochádza k prevodu/
prechodu vlastníckeho práva spoločných nehnuteľností na tento subjekt, ale vlastnícke právo je

naďalej ponechané jednotlivým podielovým spoluvlastníkom. Pozemkové spoločenstvo je oprávnené
iba hospodáriť na tomto majetku. Žalobca ako pozemkové spoločenstvo nedisponuje hmotnoprávnym
oprávnením, ktorého ochrany sa prostredníctvom žaloby voči žalovaným domáha. Pod obstarávanie
spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva nemožno zaradiť aj právo domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia za jednotlivých podielových spoluvlastníkov. Zo žiadneho ustanovenia

zákona č. 97/2013 Z. z. nevyplýva, že by pozemkové spoločenstvo disponovalo takýmto oprávnením.
Opačný názor by v konečnom dôsledku znamenal, že by boli jednotliví podieloví spoluvlastníci nútení
k sporu aj proti svojej vôli. Súd poukazuje aj na závery Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa
15.04.2019, sp. zn. 8Cdo/31/2018, podľa ktorého: „Veci uvedené v § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z. z.
sú vecami jednotlivých podielnikov. Avšak v záujme zreálnenia vykonávania ich vlastníckeho práva,

prípadne jeho určenia zákon konštruuje zastúpenie členov spoločenstvom (ktoré koná prostredníctvom
výboru). V týchto veciach teda nejde o veci spoločenstva, ale o veci jeho jednotlivých podielnikov.
V osobitnej časti dôvodovej správy k § 16 zák. č. 97/2013 Z. z. v pôvodnom znení sa uvádza, že
„v odseku 2 sa ustanovuje aktívna legitimácia výboru v konaniach pred súdmi a orgánmi verejnej
správy v určených záležitostiach.“ Citovaná veta je však nesprávna. Vo veciach uvedených v § 16

ods. 2 zák. č. 97/2013 Z. z. totiž nejde o veci spoločenstva, ale o veci jednotlivých podielnikov,
preto sa v prípadnom súdnom konaní má posudzovať aktívna, resp. pasívna vecná legitimácia vo
vzťahu k jednotlivým spoluvlastníkom, spoločenstvo je v tomto prípade len ich zástupca. Aktívna či
pasívna vecná legitimácia tu môže teda patriť iba spoluvlastníkom, nie spoločenstvu (k tomu pozri i
článok „Postavenie pozemkového spoločenstva v súdnom konaní, JUDr. Marek Maslák, PhD., Bulletin

Slovenskej advokácie“). Legitimácia samotného spoločenstva môže byť v súdnom spore daná napr. v
prípadoch § 9 ods. 11 cit. zákona, podľa ktorého prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu
na spoločnej nehnuteľnosti alebo k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo je
zakázaný, ak by podiel spoločenstva na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovanej
nehnuteľnosti presiahol 49 %, t. j. v prípadoch, kedy spoločenstvo je vecne legitimované vo vzťahu k

majetkovým podielom, ktoré samo vlastní.“

23. Podľa názoru súdu ustanovením § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. sa zakladá zákonné zastúpenie
členov spoločenstva spoločenstvom konajúcim prostredníctvom výboru (v zmysle dôvodovej správny
kzákonu110/2018Z.z.).Spoločenstvojetedazástupcomjehočlenov–spoluvlastníkov,taképostavenie

mu prináleží priamo zo zákona, teda nie je nutné, aby jednotliví spoluvlastníci písomne splnomocňovali
spoločenstvo na ich zastupovanie napr. pred súdom. Toto postavenie spoločenstva však nezakladá jeho
aktívnu vecnú legitimáciu v sporoch. Samotný žalobca konštatoval v žalobe, že sa domáha zaplatenia
jeho splatnej pohľadávky voči žalovaným.

24. Žalobca síce v priebehu konania navrhol vstup jeho jednotlivých členov do konania na strane žaloby,
uvedený postup však súd vyhodnotil ako obchádzanie, vyhýbanie sa zodpovednosti za stanovenie
okruhu subjektov konania, resp. existencie vecnej legitimácie v spore, keď okruh strán/subjektov
v konaní by sa mal meniť iba minimálne. Preto tento procesný návrh žalobcu zamietol. V tejto súvislostia v kontexte záverov Ústavného súdu SR v jeho náleze č. k. III. ÚS 425/2023-36 zo dňa 8.2.2024,
v ktorom poukázal na ústretový judikatórny trend (spočívajúci v preferovaní odstraňovania nedostatkov
označenia sporovej strany) v konaniach, kde je ako strana označené pozemkové spoločenstvo aj

v súčasnej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu (rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/31/2018) tunajší súd
zdôrazňuje, že v aktuálne prejednávanej veci bol žalobca od začiatku konania riadne označený a tiež
nebol daný formálny obsahový rozpor, nesúlad medzi označeným žalobcom a znením žalobného návrhu
(žalobca – pozemkové spoločenstvo, uplatňovaný nárok – vydanie bezdôvodného obohatenia). Ide
o typovo inú situáciu, než aká bola riešená v konaní pred Najvyšším súdom SR sp. zn. 8Cdo/31/2018,

v ktorom žalobcom bolo pozemkové spoločenstvo, ktoré sa domáhalo určenia vlastníctva v prospech
ním označených (aj) fyzických osôb – jeho členov. Súdu prvej inštancie bolo vytknuté, že za žalobcu
považoval len spoločenstvo, z dôvodu ktorého žalobu bez ďalšieho pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie zamietol, bez toho, že by najskôr odstraňoval vady žaloby (jej nesúlad v označení subjektu
na strany žalobcu so znením žalobného návrhu). Obdobne konanie vo veci R 11/2021, na ktoré
rozhodnutie ústavný súd poukazuje, sa týkalo „len“ nesprávneho označenia orgánu, ktorý má v mene

štátu konať, čo nemôže viesť k zamietnutiu žaloby v spore o náhradu škody spôsobenej štátom.
V aktuálne prejednávanej veci návrh žalobcu na pripustenie vstupu jeho členov do konania smeroval
k odstráneniu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v spore na základe od začiatku konania obsahovo
bezvadnej žaloby.

25. Súd konštatuje, že v súvislosti so združovaním sa vlastníkov spoločných nehnuteľností a existenciou
spoločných nehnuteľností môžu vznikať z hľadiska eventuálnych nárokov rôzne situácie, v ktorým môžu
byť aktívne aj pasívne vecne legitimovaní spoluvlastníci i samotné pozemkové spoločenstvo. Príkladom,
keď aktívne legitimovaným je spoločenstvo, je prípad, o ktorom rozhodoval Ústavný súd SR vo veci
vyššie označeného nálezu III. ÚS 425/202336 zo dňa 8.2.2024, v ktorom sťažovateľ – lesné pozemkové

spoločenstvo zmluvne prenajalo žalovanému hospodárske lesy patriace do lesného hospodárskeho
celku sťažovateľa, s dohodnutou maximálnou ťažbou dreva, pričom žalovaný neoprávneným výrubom
nad dohodnutý limit spôsobil sťažovateľovi škodu. V danom prípade, podľa názoru (tunajšieho)
súdu, v zhode s názorom ústavného súdu (viď body 22. až 24. odôvodnenia predmetného nálezu),
spoločenstvo bolo aktívne legitimovaným na uplatnenie nároku na náhradu škody, keď podľa názoru

tunajšieho súdu tento nárok primárne vyplýva z užívacích práv, ktoré má pozemkové spoločenstvo vo
vzťahu k pozemkom tvoriacich majetkový substrát jeho spoločníkov. Spoločenstvu v danom prípade
prináleží užívacie právo, z toho titulu bolo oprávnené aj uzavrieť nájomnú zmluvu a v súvislosti s jej
porušením uplatňovať nároky odvodené primárne práve od predmetného užívacieho práva. Pozemkové
spoločenstvo je samostatný subjekt, môže mať vlastný majetok, napríklad do času, kým nedôjde

krozhodnutiuzhromaždeniaojehorozdelení(výnosov)medzivlastníkov,resp.ksamotnémurozdeleniu.
V prípade, že by predtým došlo napríklad na úkor tohto majetku (spoločenstva) k obohateniu inej
osoby, bude práve spoločenstvo aktívne legitimovaným na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/132/2020 zo dňa 24.2.2021).
26. Avšak v aktuálne prejednávanej veci podľa názoru súdu nie je nárok žalobcu vyvodzovaný

z jeho vlastníckeho práva (to žalobca ani netvrdil). Eventuálne užívanie pozemku v podielovom
spoluvlastníctve členov spoločenstva treťou osobou je primárne zásahom nie do užívacieho práva
spoločenstva, ktoré nijakým spôsobom tento pozemok neužíva (príslušná časť je zastavaná stavbou
vo vlastníctve tretej osoby, spoločenstvo nevykonáva akýmkoľvek spôsobom užívanie dotknutej časti
pozemku), ale je primárne zásahom do vlastníckeho práva vlastníka tohto pozemku, ktorým sú členovia

spoločenstva. Preto nie je samotné spoločenstvo aktívne vecne legitimovaným v aktuálnom konaní, ale
jeho členovia – spoluvlastníci.

27. Pokiaľ žalobca poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 673/2016-10 zo
dňa 8.9.2016, ústavný súd sa zaoberal zlučiteľnosťou účinkov interpretácie a aplikácie zákonov

s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, a to
v rozhodnutí krajského súdu v súvislosti s namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu (spoločenstva), pričom odkázal na príslušnú časť odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu
(str. 8 predmetného uznesenia ústavného súdu). Okrem iného krajský súd vychádzal zo zápisnice
z výročnej členskej schôdze dotknutého spoločenstva, v ktorej členská schôdza schválila nájomnú

zmluvu o prenájme lesnej hospodárskej činnosti medzi vlastníkom (označeným žalobcom v návrhu)
a prenajímateľom. K zápisnici je pripojená prezenčná listina členov spoločenstva. Na základe (aj) týchto
dokladov odvolací súd dospel k záveru, že v návrhu označený žalobca v čase jeho podania bol aktívne
legitimovaným nielen na jeho podanie, ale aj na uzavretie nájomnej zmluvy. Je zrejmé, že skutkovýstav (uzavretie nájomnej zmluvy spoločenstvom na základe rozhodnutia členskej schôdze a tiež /z toho
vyplývajúca/ aktívna legitimácia spoločenstva) v uvedenom prípade nie je totožný so skutkovým stavom
v aktuálne prejednávanej veci, kde je uplatňovaný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, nie z /

nájomnej/ zmluvy uzavretej spoločenstvom. Tunajší súd konštatuje, že jeho právny názor nie je odlišný
od právneho názoru žalobcu, resp. ústavného súdu, že spoločenstvo je v konaniach pred súdom aktívne
legitimované na vymáhanie nárokov z nájomného vzťahu (dokonca bez ďalšieho), keďže nájomný vzťah
primárne súvisí s užívaním spoločnej nehnuteľnosti, ktoré oprávnenie zo zákona prináleží spoločenstvu.
Nestotožňuje sa však s výkladom prezentovaným žalobcom, že analogicky je spoločenstvo aktívne

legitimovaným aj na vymáhanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho
titulu, a to z dôvodu, že užívaním nehnuteľnosti (zastavaním stavbou s príslušenstvom) bez právneho
titulu dochádza, ako už bolo vyššie konštatované, primárne k zásahu do vlastníckeho práva (vlastníka),
nie užívacieho práva (spoločenstva). Len pre ilustráciu, obdobne by bol aktívne legitimovaný vlastník
pozemku v prípade napríklad zásahu do samotnej „hmoty“ pozemku (odstránením ornice, znečistením/
kontamináciou pôdy atď.).

28. V súvislosti s postavením spoločenstva ako zástupcu jeho členov – spoluvlastníkov v zmysle § 16
ods.2písm.a/zákonač.97/2013Z.z.,aprístupukoznačovaniunímzastupovanýchspoluvlastníkovako
žalobcov možno poukázať na bod 38 odôvodnenia už vyššie spomenutého uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.4.2019 (stranou – žalobcami sú „jednotliví spoluvlastníci žalovanej

spoločnej nehnuteľnosti zapísaní na príslušnom liste vlastníctva zastúpení spoločenstvom v zmysle §
16 ods. 2 písm. a/, resp. c/ zákona č. 97/2013 Z. z.“).

29. Vzhľadom na uplatnenie námietky premlčania nároku zo strany žalovaných vo vzťahu k časti nároku
za obdobie od 1.12.2020 do podania žaloby (7.12.2022), v zmysle vyššie cit. ust. § 107 ods. 1 Obč.

zák. je nárok/právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané. Subjektívna premlčacia
lehota uplynula vo vzťahu k nároku za obdobie od 1.12.2020 do 6.12.2020 v jednotlivých dňoch od
1.12.2022až6.12.2022.Keďžežalobabolapodanánaupomínacomsúdeaž7.12.2022,nepremlčanýby
bol nárok až za časť uplatňovaného obdobia od 7.12.2020. Premlčanie práva za obdobie od 1.12.2020
do 6.12.2020 v podstate potvrdil samotný žalobca v jeho vyjadrení k odporu. V tejto časti súd žalobu

zamietol aj vzhľadom na premlčanie a uplatnenie námietky premlčania žalovanými.

30. Na podporu vecnej správnosti zamietnutia žaloby možno poukázať aj na skutočnosť, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania obvyklej výšky nájomného/bezdôvodného
obohatenia za eventuálne užívanie časti pozemku CKN parc. č. 1556/4, resp. časti spoločnej

nehnuteľnosti. Žalovaní (žalovaný 1/) v odpore namietali, že predložený znalecký posudok Ing.
Rybárikovej neobsahuje ohodnotenie označeného pozemku, za tvrdené užívanie ktorého bez právneho
titulu žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia (ktorý je trvalým trávnatým porastom, na
rozdiel od pozemkov „riešených“ v predmetnom znaleckom posudku, ktoré sú zastavanými plochami).
Rovnako poukazovali na iné obdobie, za ktoré predmetný posudok určuje nájomné, a za ktoré je

uplatňovaný nárok. Právny zástupca žalobcu až na pojednávaní navrhol vykonanie ďalšieho znaleckého
dokazovania, z dôvodu čoho by súd inak nemohol rozhodnúť už na predmetnom pojednávaní, preto bol
namieste postup podľa § 153 ods. 3 CSP.

31. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov súd žalobu zamietol.

32. Pre úplnosť možno dodať, že vzhľadom na rozhodnutie o pripustení vstupu žalovaných 2/,
3/ do konania, avšak zamietnutí návrhu na zmenu žaloby, žalobný petit je aktuálne nejasný,
nekorešponduje s okruhom žalovaných. Vzhľadom však na skutočnosť, že žalobu súd vyhodnotil ako
nedôvodnú predovšetkým pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, predmetný nedostatok

nepredstavoval prekážku pre ďalší postup v konaní, resp. pre rozhodnutie vo veci samej.

33. O trovách konania súdu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v spore úspešní v plnom
rozsahu, preto im patrí voči žalobcovi ako neúspešnej sporovej strane právo na náhradu trov konania
rovnako v plnom rozsahu.

Poučenie:10 15C/4/2023

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Ak bolo
vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

V Martine dňa 10. júla 2024

Mgr. Martin Jažembovský

sudca