Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 0T/114/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011032
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Harangozo

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123011032.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Radoslavom Harangozom, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 26. júna 2024 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom ul. E. F. XXXX/XX, G.

je vinný, že

dňa 12.06.2023 o 05.55 hod., potom čo požil alkoholické nápoje, viedol v Prešove po ulici Strojníckej
osobné motorové vozidlo zn. Renault Fluence EČ G. XXX D., kde pri objekte spoločnosti Záhrada Real

bol zastavovaný hliadkou PZ, na čo nereagoval a pokračoval v jazde, kde následne potom, čo ho hliadka
PZ začala prenasledovať a dávať pokyn na zastavenie, obvinený zastavil pri objekte Gazdovská jedáleň
na ulici Strojníckej, pričom bola vykonaná dychová skúška na alkohol, pri ktorej bolo obvinenému
nameraných v čase o 05.59 hod. 1,18 mg/l alkoholu v dychu, kde obvinený svojim konaním porušil ust.
§ 4 ods. 2 písm. d/, § 3 ods. 2 písm. c/ s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. a/, h/ Zákona č. 8/2009
Zb. zák. o cestnej premávke,
teda

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchal

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona

Za to mu súd ukladá

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností a v spojení s § 56 ods. 1, 2 Tr.
zákona peňažný trest vo výške 1.000,- (tisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní
2 (dvoch) rokov. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.06.2023 bola na obžalovaného A. B. C. podaná obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Prešov v tzv. superrýchlom konaní pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.

1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 12.06.2023 o 05.55 hod., potom čo požil alkoholické nápoje, viedol v Prešove po ulici H. osobné
motorové vozidlo zn. Renault Fluence EČ G. XXX D., kde pri objekte spoločnosti Záhrada Real bol
zastavovaný hliadkou PZ, na čo nereagoval a pokračoval v jazde, kde následne potom, čo ho hliadka
PZ začala prenasledovať a dávať pokyn na zastavenie, obvinený zastavil pri objekte Gazdovská jedáleň
na ulici Strojníckej, pričom bola vykonaná dychová skúška na alkohol, pri ktorej bolo obvinenému

nameraných v čase o 05.59 hod. 1,18 mg/l alkoholu v dychu, kde obvinený svojim konaním porušil ust.
§ 4 ods. 2 písm. d/, § 3 ods. 2 písm. c/ s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. a/, h/ Zákona č. 8/2009
Zb. zák. o cestnej premávke.
Keďže neboli vzhľadom na výpoveď obžalovaného splnené podmienky pre vybavenie veci trestným
rozkazom, súd vo veci po výsluchu obžalovaného nariadil hlavné pojednávanie.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím znalca
z odvetvia psychiatrie I. J. J., ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 17/2024, kde vyšetril duševný stav
obžalovaného, ďalej prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvorili obsah spisu vrátane
lustrácií a charakteristík na obžalovaného a to úradných záznamov, protokolov o dychovej skúške,
záznamu z vykonania dychovej skúšky, certifikátu o overení, odpisom RT, výpisom z ústrednej evidencie

priestupkov, výpisom z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, evidenčnej karty vodiča,
evidenčnej karty vozidla, správy I. I..

Obžalovaný vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že vtedajšie okolnosti si už veľmi
nepamätám. Počas predošlého dňa pred incidentom, v nedeľu 11.06.2023, šiel až na obednú omšu,

necítil sa po predchádzajúcich horúčkach dobre. Chcel ísť na bývalé pracovisko kvôli veciam, ktoré
potreboval uzavrieť. Po meningo-encefalitíde má obžalovaný oslabený imunitný systém, stále sa mu
vracajú horúčky, Počas omše mu prišlo zle, oslabol, zle sa mu dýchalo, videl zle, tak sa slabšou
chôdzou dostal po omši do bytu naspäť domov, kde býva sám. Krátko po zabuchnutí dverí, po otočení
skolaboval a udrel si hlavu, pravdepodobne v zadnej časti, pretože ho najviac bolela. Mohlo ísť o nejakú

formu príhody, otrasu, obžalovaný to nevie popísať presne, nejaký záchvat. Registroval už iba čiastočne
prebratie sa na zemi a následne už iba ráno na posteli. Ráno sa cítil veľmi zle, čo pripisoval bolesti hlavy,
nalial si do pohára teplú odstatú cviklovú šťavu, ktorá chutila zvláštne a po rannej hygiene a zvracaniu
išiel do práce. Pri odbočovaní na zákrute mu opäť prišlo zle s pocitom pichania na hrudníku a zlého
dýchaniadostalzáchvatpanikyaúzkosti.Obžalovanýzastavujúcehopolicajtaregistroval,aleužnechcel

v dôsledku svojho stavu robiť nejaký pohyb. Potom ho obišiel a chcel sa otočiť na najbližšom možnom
mieste, ktoré pozná, čo bola gazdovská jedáleň, ku ktorej už nedošiel. Výsledok dychovej skúšky ho
šokoval, nebol si vedomý žiadneho požitia alkoholu. Retrospektívne dedukuje, že v byte mohli byť
uložené dve fľaše v darčekových baleniach, ale po návrate obžalovaný žiadnu z nich nenašiel, pričom
takú skúsenosť ešte nemal. Za celý život sa dopustil len dvoch priestupkov, pred troma rokmi mal zákaz

prejazdu v obci Malý Šariš a otočenie do protismeru a to v januári 2013, keď sa obžalovaný na ulici
Levočskej otáčal k saleziánom. Obžalovaný mal za to, že patrí k tým najopatrnejším vodičom. Keby sa
to stalo znovu, intuitívne by možno konal v nevedomosti rovnako, ale za súčasného stavu vedomosti,
ako je na tom teraz, by sa zachoval inak, vždy už len s tým najlepším zámerom. Vníma to ako veľké
nedorozumenie alebo nešťastnú udalosť vyvolanú svojim zdravotným stavom. Pamäť sa mu postupne

obnovuje, ale ešte nie na takú úroveň, ako bola v mesiaci máj, kedy bola perfektná a bol na ňu hrdý.
Nové informácie stále nevie adekvátne vyhodnotiť a uchovať a dlhšie mu trvá, kým sa s nimi vysporiada.
Najbližší termín na magnetickú rezonanciu mozgu má na 22.01.2024. Ďalej uviedol, že jeho konanie
neboloúmyselnéaľútosťzaňcíticelýčas.Vždybolznechutenýztýchľudí,čovedúmotorovévozidlopod
vplyvom alkoholu a on by to takto vedome nikdy neurobil, vždy šoféroval iba stopercentne pripravený,

odmietol šoférovať pri horúčkach, kŕčoch. Svoje nevedomé konanie ľutuje a doposiaľ vedené trestné
stíhanie bolo pre neho a jeho blízkych dostatočným poučením. Taktiež musel ukončiť pracovný pomer
u svojho zamestnávateľa. Vodičský preukaz mu bol odobratý už dňa 22.11.2023, pretože sa nemohol
zúčastniť úkonov – testov a to hlavne z hľadiska stláčania pedálu, čo bola požiadavka ošetrujúcej lekárky
obžalovaného, čo sa však nepodarilo doposiaľ absolvovať. Povedali mu, že môže prísť až keď to bude

schopný spraviť. Svoj čin ľutuje, priznáva sa k nemu, aj keď bez úmyslu. Bez ohľadu na to ako sa to stalo,sa rozhodol podrobiť protialkoholickej liečbe, cestou psychiatričky alebo terapie. Podobná príhoda sa
obžalovanému stala aj desať dní predtým incidentom, vtedy sa však stihol posunúť k posteli a hodiť sa na
posteľ, niekoľko hodín nevedel hýbať končatinami a dňa 02.06.2023 šiel na vyšetrenie k svojej lekárke,

ktorá ho poslala na príjmovú neurologickú ambulanciu kvôli teplotnému stavu, zmätenosti. V uvedený
deň sa zastavil v práci a od nasledujúceho dňa mal pocit, že sa jeho stav zlepšoval a ďalšie vyšetrenie
už nie je potrebné, pričom keby vtedy na ten príjem šiel, tak k tejto udalosti by určite podľa neho nedošlo.
V roku 2013 alebo 2014, keď mal meningovú encefalitídu, musel opustiť rezort s tým, že si ho ešte
trošku ponechali. Potom mal prognózu že ostane na vozíčku, v dôsledku čoho sa v roku 2015 rozpil

a následne vtedy podstúpil protialkoholickú liečbu v Michalovciach, ktorá sa však nepodarila a problémy
pretrvávali. Od začiatku roka 2022 abstinoval úplne. Poberá dôchodok z vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia, pričom ide o sumu 1.214 eur mesačne, pričom okrem toho nemá žiadny iný príjem. Je
vlastníkom auta, zároveň vlastní aj Mazdu 3 z roku 2008 a s manželkou má v spoločnom vlastníctve
byt na Volgogradskej ulici, ktorý kúpili za 50.000,- eur. Pokiaľ mu noha nedovolí šoférovať, tak si do
auta nesadnem, aj keby to malo byť do konca života. Momentálne má stále zadržaný vodičský preukaz

a kvôli nohe sa teraz nemohol zúčastniť žiadnej zdravotnej prehliadky. Hneď pri zadržaní mu zobrali
vodičský preukaz a ten je zadržaný až doteraz. Obžalovaný bol naposledy dňa 28.12.2023 ma liečení
a toho času navštevuje každú stredu poobede skupinové terapie. Od tohto štvordňového excesu po
super-rýchlom konaní, alkohol neužíva, čo by ani nebolo kompatibilné s liekmi, ktoré používa, nakoľko
má od psychiatričky lieky na upokojenie.

Za účelom odstraňovania viacerých rozporov bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného
konania zo dňa 13.06.2023, a to od slova „v nedeľu“ po slovo ,,nevedome“, nakoľko obžalovaný
v prípravnom konaní uviedol, že vstal o 19-tej hodine večer a následne vzal do ruky fľašu hruškovice,
z ktorej vypil, ale pil nevedome a na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa zobudil až ráno a neuviedol,

aby pil. Obžalovaný uviedol, že si istý, že tá hruškovica bola v tej darčekovej taške a v druhej nevie čo
bolo, či medovina alebo hruškovica, to už len dedukoval, nebol si istý, keď si to spätne prehrával v hlave,
tak si myslel, že to tak teoreticky mohlo byť. Tú hruškovicu dostal do daru a túto ráno nenašiel, tak preto
si myslel, že to takto urobil. Snažil sa to nejako vysvetliť alebo vyvolať v pamäti a to bol jediný aspekt,
ktorým si bol istý, že v taške bola hruškovica.

Znalec na hlavnom pojednávaní k obsahu znaleckého posudku č. 17/2024 uviedol, že vyšetril
obžalovaný B. C. a diagnostikoval u neho syndróm závislosti od alkoholu a generalizovanú úzkostnú
poruchu. Vo vzťahu k otázkam posudku konštatoval, že obžalovaný chápe zmysel trestného konania
a jeho intelektové a pamäťové schopnosti sú úplne v poriadku, čiže rozumie aj skutku, ktorý sa stal aj

zmyslu trestného konania, vie posúdiť dôsledky svojho konania a vie ovládať svoje schopnosti. Čo sa
týka skutku, tak obžalovaný bol intoxikovaný alkoholom, ale nepodstatným spôsobom v dôsledku požitia
alkoholu a rozpoznávacia schopnosť bola znížená, ale zachovaná. Úzkostná porucha na obžalovaného
nemala vplyv, ale závislosť sa prejavila samotným požitím alkoholu. Čo sa týka ochranného liečenia,
tak to znalec nenavrhol, obžalovaný oň nemá záujem, pričom chodí za psychiatrom a bol aj tri mesiace

na liečbe, teda pozná jej princíp. V čase spáchania skutku šlo u obžalovaného o jednoduchú opitosť a
intoxikácia bola asi 2,5 promile, pričom sa to vždy ťažko posudzuje, nakoľko u osoby so závislosťou
to nemusí znamenať tak veľa, u každého je to individuálne, a preto ťažko povedať, aký to malo dopad
na koordináciu pohybov, správanie, pohyblivosť, vzhľadom na osobu obžalovaného, u ktorého bola
konštatovaná závislosť. Znalec zároveň vylúčil tvrdenie obžalovaného, že ten vypil alkohol nevedome,

nakoľko u neho boli zachované pamäťové schopnosti. Podľa znalca je možné aby si to neuvedomoval,
ale bol si vedomý, že ten alkohol konzumoval, nakoľko niekedy človek automaticky po alkohole siahne,
ale nie tak, že by si nebol vedomý toho, že ho požil. Znalec zároveň uviedol, že aj napriek zistenej
závislosti u obžalovaného, musel obžalovaný cítiť efekt alkoholu, nakoľko je aj geneticky dané ako cítime
alkohol, u niekoho aj keď vypije 4 poldecáky, tak to nie je vidieť a druhý ak vypije jeden poldecák, tak už

má problém s koordináciou, a teda navonok to nemusí byť vidieť, ale subjektívne to cíti.

Obžalovaný k výsluchu znalca uviedol, že abstinoval už od roku 2022 a po alkohole by nesiahol. Trvá
na tom, že čo sa týka závislosti, tak má aj posledné správy od psychiatričky, ktoré boli po znaleckom
vyšetrení, v ktorých je uvedené, že je to už syndróm závislosti alkoholu po abstinencii v súčasnosti,

a preto si dovolí s týmto čo je v posudku nesúhlasiť. Obžalovaný trvá na tom, že nemohol rozpoznať
protiprávnosť zločinu a ovládať svoje konanie v čase skutku aj keď si váži prácu znalca, tak s týmto
záverom nesúhlasí. Taký kolaps už mal asi tri – štyrikrát, ale vie rozpoznať, keď mi šklbe ruka a kýva
sa mi kútik. Prvýkrát to rozpoznať nevedel.Zúradnýchzáznamov,protokolovodychovejskúške,záznamuzvykonaniadychovejskúškyacertifikátu
o overení súd zistil, že dňa 12.06.2023 v čase o 5:59 hod. v meste Prešov na ul. H. bol obž. A. B. C.

kontrolovanýavyzvanýpríslušnouhliadkouODIPrešov,abysapodrobildychovejskúške,ktorejhodnota
bola v čase o 5:59 hod. 1,18 mg/l vydychovaného vzduchu. Obžalovaný bol podrobený opakovanej
skúške o 6:20 hod, 1,22 mg/l vydychovaného vzduchu a o 7:22 hod. bol podrobený druhej opakovanej
skúške s výsledkom 1,23 mg/l vydychovaného vzduchu. Obžalovaný bol po poučení v čase 5:59 hod.
obmedzený na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko sa stal podozrivým zo

spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z odpisu registra vyplýva, že obžalovaný nemá žiaden záznam. Z výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný má evidovaný jeden priestupok, a to zo dňa
01.12.2020 kedy sa dopustil priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Z. z., za čo
mu bola uložená pokuta vo výške 20 Eur.

Zevidenčnejkartyvodičavyplýva,žeobžalovanýmá2záznamy,atozodňa01.12.2020kedysadopustil
priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bola uložená pokuta vo
výške 20 Eur a zo dňa 06.01.2013, kedy sa dopustil konania v zmysle § 22 ods. 4 písm. b) zákona č.
8/2009 Z. z., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 Eur.

Z evidenčnej karty vozidla vyplýva, že obžalovaný A. B. C. je vlastníkom motorového vozidla K. L. M.
XXX s evidenčným číslom G..

Z lekárskej správy MUDr. Marcely Motýľovej zo dňa 07.05.2024 vyplýva, že obžalovaný A. B. C. bol

dňa 07.05.2024 na psychiatrickej kontrole, pričom obžalovanému o. i. odporučila úplnú abstinenciu od
alkoholu a návštevu skupín anonymných alkoholikov.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
mal súd preukázané, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, sa stal, je trestným

činom a spáchal ho práve obžalovaný A. B. C..

Samotný obžalovaný nepopieral a nespochybňoval, že jazdil pod vplyvom alkoholu a že mu po
zastavení hliadkou nameraný alkohol po dychovej skúške. Tomuto zodpovedajú aj vykonané dôkazy,
predovšetkým protokol o dychovej skúške, kde bolo evidentné, že obžalovaný po tom, čo viedol

motorovévozidlo,ktorésasnažilahliadkazastaviť,najprvnezastavil,ažnásledne,kdenáslednemubolo
dané „fúkať“ s pozitívnym výsledkom v hodnote 1,18 mg/l alkoholu, čo predstavuje viac ako 2 promile.
O tomto priebehu skutkového deja neboli teda dôvodné pochybnosti.

Obrana obžalovaného spočívala v základnom tvrdení, že výsledok dychovej skúšky ho šokoval, nebol

si vedomý žiadneho požitia alkoholu. Retrospektívne dedukuje, že v byte mohli byť uložené dve fľaše
v darčekových baleniach, ale po návrate obžalovaný žiadnu z nich nenašiel, pričom takú skúsenosť ešte
nemal. Za celý život sa dopustil len dvoch priestupkov, pred troma rokmi mal zákaz prejazdu v obci
Malý Šariš a otočenie do protismeru a to v januári 2013, keď sa obžalovaný na ulici Levočskej otáčal
k saleziánom. Obžalovaný mal za to, že patrí k tým najopatrnejším vodičom. Keby sa to stalo znovu,

intuitívne by možno konal v nevedomosti rovnako, ale za súčasného stavu vedomosti, ako je na tom
teraz, by sa zachoval inak, vždy už len s tým najlepším zámerom. Vníma to ako veľké nedorozumenie
alebo nešťastnú udalosť vyvolanú svojim zdravotným stavom. Trval na tom, že nebol za svoje konanie
zodpovedný, že nekonal úmyselne a že u neho chýbali ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.

Táto obrana však bola spochybnená a znegovaná vykonaným znaleckým dokazovaním. Znalec
z odvetvia psychiatrie, MUDr. Bodnár, v posudku, ktorého obsah prezentoval vo výpovedi na hlavnom
pojednávaní, uzavrel, že obžalovaný chápe zmysel trestného konania a jeho intelektové a pamäťové
schopnosti sú úplne v poriadku, čiže rozumie aj skutku, ktorý sa stal aj zmyslu trestného konania, vie
posúdiť dôsledky svojho konania a vie ovládať svoje schopnosti. Čo sa týka skutku, tak obžalovaný

bol intoxikovaný alkoholom, ale nepodstatným spôsobom v dôsledku požitia alkoholu a rozpoznávacia
schopnosťbolaznížená, alezachovaná.Úzkostnáporuchanaobžalovanéhonemalavplyv,alezávislosť
sa prejavila samotným požitím alkoholu. Znalec zároveň vylúčil tvrdenie obžalovaného, že ten vypil
alkohol nevedome, nakoľko u neho boli zachované pamäťové schopnosti. Podľa znalca je možné abysi to neuvedomoval, ale bol si vedomý, že ten alkohol konzumoval, nakoľko niekedy človek automaticky
po alkohole siahne, ale nie tak, že by si nebol vedomý toho, že ho požil.

Súd teda takejto obrane, predovšetkým s poukazom na závery znalca a celkové okolnosti prípadu
a kontext v zmysle vykonaného dokazovania, neuveril, pričom teoretické výpadky pamäte mohli byť
skôr spôsobené požitím alkoholu vo vysokom množstve. Aj keď súd pripúšťa existenciu objektívnych
zdravotných problémov, v konaní nebolo preukázané, aby tieto mali mať podstatný vplyv na jeho
konanie v tom smere napokon, pokiaľ obžalovaný si nebol istý, čo s ním je, cítil sa zle a mal výpadky

pamäte, pričom evidoval fľašu od hruškovice, už len z elementárnej opatrnosti za volant sadať nemal.
Súd sa však prikláňa, s poukazom na závery znaleckého dokazovania, že u obžalovaného nedošlo
k nevedomému konaniu a musel si byť vedomý požitia alkoholu, ako aj dôsledkov z toho plynúcich.
Nemožno opomenúť ani závery znalca, ale aj vyjadrenia samotného obžalovaného – ktorý mimochodom
dobrovoľne podstúpil protialkoholickú liečbu – z čoho evidentne vyplýva, že si problémy s alkoholom aj
sám uvedomoval a vedel o nich (prečo by inak bezdôvodne šiel dobrovoľne na liečbu), že obžalovaný

mal evidentne problémy s alkoholom, keď aj znalec u neho zistil syndróm závislosti od alkoholu, pričom
znalec konštatoval, že subjektívne len ťažko nemohol necítiť efekt požitia alkoholu a neuvedomovať
si, že alkohol požil, k čomu súd považuje za nevyhnutné poznamenať, že nešlo o stopové množstvo
alkoholu, ale výrazne vysokú nameranú hodnotu. Súd nezistil žiadny dôvod na spochybnenie záverov
znalca, ktoré závery spochybňoval samotný obžalovaný, znalec na svojich záveroch trval a obžalovaný

neprezentoval žiadny relevantný dôvod, prečo by mali byť tieto závery nesprávne. Len samotná
skutočnosť, že obžalovaný trvá na svojom a nesúhlasí so znalcom, nezakladá pochybnosti o znaleckých
odborných záveroch. Napokon, obžalovaný podľa názoru súdu nedokázal hodnoverným spôsobom
vysvetliť rozpor oproti svojej predošlej výpovedi, ktorej časť súd čítal na hlavnom pojednávaní za účelom
odstraňovania rozporu, kde v skoršej výpovedi uviedol, že vzal do ruky fľašu hruškovice a napil sa,

pričom na hlavnom pojednávaní sa to snažil vysvetliť tak, že to už len dedukoval, nebol si istý, keď si
to spätne prehrával v hlave, tak si myslel, že to tak teoreticky mohlo byť. Tú hruškovicu dostal do daru
a túto ráno nenašiel, tak preto si myslel, že to takto urobil

Takto ustálený skutok tak súd právne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý
si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť – vedenie OMV, pri ktorej mohol ohroziť život alebo
zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku Takto definovaný trestný čin bol spáchaný
úmyselne (minimálne vo forme nepriameho úmyslu) osobou plne trestne zodpovednou z hľadiska veku
a príčetnosti, obžalovaní porušili záujem chránený trestným zákonom, ktorým v tomto prípade ochrana

majetku a vlastníckeho práva inej osoby, pričom medzi ich konaním a spôsobeným následkom existuje
príčinná súvislosť.

Pri ukladaní trestu, určení jeho druhu a výmery, súd postupoval v zmysle § 34 Tr. zákona, keď trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a

vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Zároveň súd v
zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Na tomto mieste súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona
a síce že viedol doposiaľ riadny život a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Po úprave trestnej sadzby
mohol teda ukladať trest odňatia slobody až na osem mesiacov. Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný
nebol a na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky má jeden priestupok ešte z roku 2020,

v EKV má jeden starší záznam ešte z roku 2013. U obžalovaného ide o človeka, ktorý vedie riadny
život a ide aj o disciplinovaného vodiča, aspoň doposiaľ išlo, preto súd hodnotí toto konanie ako
výnimočný a jednorazový, aj keď relatívne závažný – trestnoprávny, exces z doterajšieho slušného
a riadneho života. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu postačuje, miesto trestu odňatia slobody, uloženie
aj peňažného trestu v primeranej výške, pričom súd po zistení osobných a majetkových pomerov

obžalovaného dospel k záveru, že primeraným a dostatočným trestom bude peňažný trest vo výške
1000,- eur, ktorého zaplatenie je v reálnych možnostiach a schopnostiach obžalovaného, ale zároveň
je aj dostatočným trestom, ktorý obžalovaný reálne pocíti. Ako náhradný trest odňatia slobody súd určil
trest vo výmere 4 mesiacov pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu.Keďže došlo k spáchaniu trestnej činnosti v bezprostrednej súvislosti s vedením motorového vozidla,
bolo nevyhnutné obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti postihujúci práve túto činnosť – viesť

všetky druhy motorových vozidiel, pričom na jednej strane poukazujúc na doterajší riadny život
a disciplinovanosť obžalovaného, ale aj na strane druhej na vysokú hodnotu nameraného alkoholu (viac
ako 2 promile), považoval súd za zákonný, primeraný a dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa trest zákazu činnosti v trvaní 2 rokov, blízko dolnej hranice sadzby (1-10 rokov), v zmysle §
61 ,ods. 1, 2 Tr. zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,

že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.