Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 21, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Csp/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123437446
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123437446.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci
žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO 35 724 803 zast. Remedium Legal,
s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO 53 255 739 proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C., A. XXXX/XX o zaplatenie 1 927,72 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou (pôvodne vedenou na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 5Up/1781/2023)
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 1 927,72 Eur, úroku 13,36 Eur, úroku 539,50 Eur,
úroku z omeškania 0,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 927,72
Eur od 30. 03. 2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX. XX. XXXX poskytol právny predchodca žalobcu spol. UniCredit
Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky žalovanému úver vo
výške 2 550,-Eur. Tento sa ho zaviazal splácať v pravidelných 84 mesačných splátkach po
37,74 Eur pri úrokovej sadzbe 6,40 % ročne, RPMN 6,59 %, celkových nákladoch 621,10, celkovej
čiastke 3 171,10 Eur, s dátumom prvej splátky 20. 03. 2020 a s konečnou splatnosťou dňa 20. 02.

2027. Vzhľadom na to, že žalovaný čerpal poskytnuté prostriedky, ale nesplácal poskytnutú sumu riadne
a včas právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 29. 03. 2022 mimoriadnu splatnosť úveru
a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu
1 941,17 Eur, z toho istina 1 927,72 Eur, úrok 13,36 Eur, úrok z omeškania 0,09 Eur. Žalovaný dlžnú
sumu nezaplatil, preto sa žalobca domáhal svojho nároku súdnou cestou a žiadal, aby bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť mu sumu 2 480,67 Eur, ktorá pozostáva z istiny 1 927,72 Eur, riadneho úroku 552,86
Eur a úroku z omeškania 0,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 927,72

Eur od 30. 03. 2022 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 12. 2022.

2. Ako dôkazy žalobca označil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, upomienku č. 3, oznámenie
o predčasnej splatnosti, obchodné podmienky, cenník, výpis z úverového účtu, zmluvu o odplatnom
postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky.

3. Na výzvu súdu, žalobca uviedol, že žalovaný zaplatil celkom sumu 915,14 Eur, z toho na istinu
bola započítaná suma 622,28 Eur, na úrok suma 291,35 Eur, na úrok z omeškania suma 1,51 Eur.Čo sa týka skúmania bonity žalovaného uviedol, že veriteľ nie je povinný preukazovať skúmanie
bonity spotrebiteľa, ak táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná a spotrebiteľ nevyužil svoje
právo namietnuť takéto skúmanie. Skúmanie bonity nebolo v konaní sporné, preto nastupujú účinky

nespornosti skutkových tvrdení žalobcu. Uviedol, že jeho právny predchodca pred poskytnutím úveru
v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. preskúmal s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať úver, pričom zobral do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje, výšku úveru, príjem
spotrebiteľa a účel úveru a dospel k záveru, že žalovaný ku dňu vykonania overenia tejto schopnosti bol
schopný úver splácať za dohodnutých podmienok. Nedoložil však žiadny listinný doklad preukazujúci

skúmanie bonity žalovaného.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami a jej doplnenie doručené do vlastných rúk podľa § 116 ods.
2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21. 06. 2024, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho

právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich
neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, ktorý sa z pojednávania neospravedlnil ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti
strán sporu. Pri rozhodovaní súd vychádzal z listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise,
ktoré boli stranám sporu doručené, najmä zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obchodných podmienok,

výpisu z účtu, upomienky č. 3, oznámenia o predčasnej splatnosti, zmluvy o odplatnom postúpení
pohľadávky, oznámenia o postúpení pohľadávky.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

8. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

9. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

10. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Veriteľom sa rozumie
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úverupovinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

14. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä
to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom

na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých
počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a),
ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
15. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez
prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

16.Podľa§17ods.1zákonač.129/2010Z.z.,právavyplývajúcezozmluvy ospotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa

postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo postúpenie
z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky
a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou
zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.20. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel
so žalovaným dňa XX. XX. XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“). Na základe
tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2 550,-Eur s účelom použitia úveru na úhradu

poplatku za poskytnutie úveru 50,-Eur a bez účelového určenia 2 500,-Eur, pri výške mesačnej splátky
37,74 Eur, počte splátok 84, úrokovej sadzbe 6,40 % ročne, RPMN 6,59 %, celkových nákladoch 621,10
Eur, celkovej čiastke úveru 3 171,10 Eur, dátume prvej splátky 20. 03. 2020, dátume splatnosti splátok
20. deň v mesiaci, dátume splatnosti poslednej splátky 20. 02. 2027. Podľa čl. IX zmluvy, ak sa dlžník
dostane do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti po dobu viac ako tri mesiace

je veriteľ oprávnený uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky.

21. Upomienkou č. 3 – poslednou výzvou na úhradu záväzku zo dňa 21. 02. 2022 oznámil právny
predchodca žalobcu žalovanému, že je v omeškaní s platením splátok spolu vo výške 114,06 Eur
a pre prípad ich nezaplatenia bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru.

22. Oznámením o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 29. 03. 2022 oznámil právny predchodca žalobcu
žalovanému, že ku dňu 29. 03. 2022 sa stal jeho záväzok splatný v celom rozsahu. Dlžná suma
pozostávala z istiny 2 015,08 Eur, úroku 45,16 Eur a úroku z omeškania 1,82 Eur.

23. Zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa XX. XX. XXXX mala byť predmetná pohľadávka

postúpená na žalobcu vo výške 1 941,17 Eur – istina 1 941,17 Eur, úrok 13,36 Eur a úrok z omeškania
0,09 Eur.

24. Predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a zároveň ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu

pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania (banka) a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

25. Súd skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vzhľadom na to, že išlo o

postúpenie pohľadávky týkajúcej sa spotrebiteľského úveru (kde zákon stanovuje prísnejšie kritériá).
Žalobca odvodzoval svoju vecnú aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení súboru pohľadávok a jej
prílohy. V tejto prílohe je špecifikovaná pohľadávka, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní.

26. Medzi procesné podmienky patrí aj procesná subjektivita. V zmysle § 61 CSP procesnú subjektivitu

má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Je však potrebné
odlišovaťprocesnúsubjektivituvzmysleprocesnom,ktorú vteóriinazývameprocesnoulegitimáciou
od tzv. vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom na hmotné právo určí, kto je vlastne nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Podľa toho hovoríme o vecnej
legitimácii aktívnej alebo pasívnej. Sporovej strane civilné sporové právo priznáva procesnú legitimáciu,

nemusí mať ale vecnú legitimáciu, ak sa zistí, že nie je nositeľom tvrdeného nároku. Na to, aby sa
niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.
Stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba
(v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či sú
strany sporu účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre

označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník na
opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie
je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný),
nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (NS SR sp.zn. 3Cdo 192/2004). Otázka
vecnej legitimácie je súdom riešená v priebehu konania a jej vyriešenie sa odzrkadlí v rozhodnutí vo

veci samej. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník (strana) nie je nositeľom práva, o ktoré
v konkrétnom konaní ide.27. Aktívna legitimácia žalobcu, ak uplatnený nárok vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
vzťahuje sa naň právny zákon o spotrebiteľských úveroch, priamo súvisí s nutnosťou skúmať splnenie
povinnosti veriteľa skúmať bonitu klienta tak, ako to vyplýva z citovaných ustanovení § 7 ods. 1,

ods. 16, ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože jednou zo sankcií nesplnenia tejto povinnosti
veriteľa je aj nemožnosť - neoprávnenosť veriteľa od spotrebiteľa vyžadovať jednorazové zosplatnenie
spotrebiteľského úveru a v prípade hrubého porušenia aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11
ods. 2).

28. Pri posudzovaní úverovej schopnosti spotrebiteľa sa berie do úvahy hlavne pomer medzi príjmami
a výdavkami a dôkladne sa posudzuje, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení
pravidelných mesačných výdavkov suma, aby bol schopný splácať splátky poskytnutého úveru. Cieľom
určenia požiadaviek uvedených v § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. bolo, aby sa spotrebitelia neprimerane
nezadlžovali. Veriteľ si má informácie potrebné pre rozhodnutie o tom, či zmluvu so spotrebiteľom
uzavrie zabezpečiť sám v spolupráci so žiadateľom o úver aj údajmi z príslušných databáz. Tieto je

potompovinnývyhodnotiť aoveriť,tedaveriteľjepovinnýpriposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruriadne
zistiť bonitu klienta - jeho schopnosť splácať úver. Súd musí vždy skúmať či si veriteľ túto povinnosť
splnil. Veriteľ posudzuje predovšetkým údaje o príjmoch a výdavkoch, aby bol schopný získať objektívny
obraz o finančnej situácii spotrebiteľa. Ak tak veriteľ nepostupuje, zákon jeho konanie definuje ako
hrubé porušenie a vyvodzuje sankciu spočívajúcu v nemožnosti požadovať jednorazové splatenie úveru

a zároveň sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre účely posúdenia splnenia
povinnosti uloženej veriteľovi v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nie je podstatná iba reálna finančná,
majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale aj to akým spôsobom veriteľ pristupoval k zisťovaniu
a hodnoteniu jeho bonity. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi
uviedol resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa. Zároveň je nevyhnutná aj

povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napr. štátom publikované údaje o
životnom a existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch a preverovať údaje v registroch údajov
o spotrebiteľských úveroch aj v prípade, ak by malo ísť o úver určený na refinancovanie iných úverov.

29. Vzhľadom na jasnú zákonnú úpravu v § 7 a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je
povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou nárokov zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere preukázať splnenie tejto zákonnej povinnosti už pri podaní žaloby, teda už v žalobe uviesť
skutkové tvrdenia ako konkrétne bola skúmaná bonita žalovaného, s akým výsledkom a označiť a
pripojiť dôkazy na preukázanie splnenia tejto zákonnej povinnosti. Preto bolo na žalobcovi, aby spolu so

žalobou predložil všetky zákonom predpokladané dôkazy na preukázanie skúmania bonity s odbornou
starostlivosťou. Keďže žaloba neobsahuje vôbec žiadne skutkové tvrdenia k splneniu tejto povinnosti
(ako konkrétne prípadne bola plnená, s akým konkrétnym výsledkom, na základe akých dokladov
a výstupov), nie je možné vychádzať ani z ich nepopretia žalovaným, keďže popierať možno len to, čo
v žalobe je uvedené, a nie to, čo v nej ani náznakom uvedené nie je.

30.AjzjudikatúrySúdnehodvoraEÚjasnevyplývapovinnosťsúdovskúmať prispotrebiteľských
zmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozsudok Súdneho dvora
zo dňa 05. 03. 2020 vo veci C-679/2018 (OPR Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého články 8 a 23
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu
súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto
smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť
dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že
sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Aj podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci

C-449/13z18.decembra2014(CAConsumerFinanceSAproti D.C.aspol.)článok8smernice2008/48
ukladá veriteľovi povinnosť overiť úverovú bonitu spotrebiteľa, opierajúc sa o dostatočné informácie a
neobmedzujúc sa iba na vyjadrenia spotrebiteľa, ktoré nie sú podložené. Poskytovateľ úveru
nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií,pričomnainformáciepodanélenspotrebiteľomsamôžespoliehaťlenvtedy,aksúdostatočné

a podložené dokladmi.

31. V zmluve nie sú uvedené žiadne údaje o rodinnom stave, príjmoch a výdavkoch žalovaného ani
z nej nevyplýva, že žalovaný nejaké doklady predkladal a žalobca v konaní nedoložil žiadny listinnýdoklad ani iný dôkazný prostriedok preukazujúci skúmanie bonity žalovaného, a to ani po výzve súdu.
V zmysle § 7 ods. 16 písm. b) z č. 129/2010 Z.z. je veriteľ povinný hodnoverne preukázať (nielen tvrdiť)
vynaloženie odbornej starostlivosti, pričom z obsahu listinných dôkazov obsiahnutých v spise je zrejmé,

že žalobca nepreukázal kvalifikované posudzovanie s odbornou starostlivosťou bonity žalovaného tak,
ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd potom dospel k záveru, že žalobca nepreukázal,
že veriteľ (jeho právny predchodca) postupoval s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti
žalovaného splácať úver, preto nemohol žiadať predčasné zosplatnenie úveru a takýto úkon veriteľa je
pre rozpor so zákonom absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ a zároveň ide o hrubé porušenie

povinnosti, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

32. Právnym následkom uvedeného je to, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ nebol oprávnený
vyžadovať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V tomto
prípade ide o ďalšiu (negatívnu) podmienku stanovenú zákonom pre využitie práva veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka, korigovaného aj ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

Je síce možné konštatovať splnenie základných podmienok pre zosplatnenie úveru, pretože žalovaný
bol preukázateľne niekoľko mesiacov v omeškaní so splácaním úveru, písomne bol na možnosť
zosplatnenia upozornený, zosplatnenie samotné však nebolo možné uplatniť a zároveň, keďže to súd
vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov
v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

33. Vzhľadom na to, že nedošlo k platnému zosplatneniu predmetného úveru, nemohlo dôjsť ani k jeho
postúpeniu na tretiu osobu. Zákon o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis v § 17 ako aj zákon
o bankách v § 92 ods. 8 obsahujú obmedzenia, ktoré umožňujú postúpiť iba takú pohľadávku z veriteľa
oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na veriteľa, ktorý nemá obmedzený rozsah

poskytovania spotrebiteľských úverov (ktorým je aj žalobca, čo vyplýva z obchodného registra), ktorá
je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (nastala splatnosť už aj poslednej splátky)
alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda došlo k jej
predčasnému zosplatneniu). K platnému zosplatneniu úveru nedošlo a podľa zmluvy bola konečná
splatnosť úveru určená na deň 20. 02. 2027.

34. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
zakázané), potom jej následné postúpenie inému subjektu je svojím obsahom a účelom v
priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami
zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané,

že toto postúpenie je platné a žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred
súdom. Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne
a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej
uplatňovanie.Nebolisplnenézákonnépodmienkyuvedenévzákoneospotrebiteľskýchúveroch,zákona
o bankách ani v Občianskom zákonníku, aby bolo možné konštatovať, že došlo k platnému zosplatneniu

predmetného spotrebiteľského úveru a následne k platnému postúpeniu pohľadávky

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu zamietol.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému ako strane v spore úspešnej
by patril nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Preukázateľne mu žiadne trovy nevznikli, súd
mu preto náhradu trov konania ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch

vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok).