Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5S/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100720
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100720.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a

členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B.
C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, F., právne zastúpená: Mgr. Paskal Milata, advokát,
so sídlom Hviezdoslavova 3, Rožňava, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária
Košice, so sídlom Murgašova 3, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KaKE-134649/21474/2023-145390/2023 zo dňa 06.12.2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 19.12.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“
alebo „súd“) elektronicky v ten istý deň sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KaKE-134649/21474/2023-145390/2023 zo dňa 06.12.2023 (ďalej aj „preskúmavané
rozhodnutie“alebo„napadnutérozhodnutie“),ktorýmžalovanývoveciústavnejsťažnostiprotiuzneseniu
Mestského súdu Košice, sp.zn. 34C/27/2022 zo dňa 16.10.2023 nepriznal žalobkyni nárok na
poskytnutie právnej pomoci.

2. Žalobkyňa navrhla zrušiť preskúmavané rozhodnutie a priznať žalobkyni právo na úplnú náhradu trov
konania.

3. Žalobkyňa tiež navrhla, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť vydať rozhodnutie o priznaní
nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti proti Mestského súdu Košice, sp.zn.
34C/27/2022zodňa16.10.2023aakoadvokátanazastupovaniežalobkyneurčilJUDr.TomášaTaubera,
advokáta.

II.
Administratívne konanie a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

4. Na Okresnom súde Košice I bol vedené konanie pod sp.zn. 34C/27/2022 o nariadení neodkladného
opatrenia, v ktorom žalobkyňa vystupovala v procesnom postavení žalovanej v 1. rade. Krajský súd

vKošiciachsvojimuznesenímsp.zn.5Co/66/2023zodňa17.04.2023zmeniluznesenieOkresnéhosúdu
Košice I č.k. 34C/27/2022-99 zo dňa 08.07.2022 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
voči žalobkyni zamietol. Podľa § 18m ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskoršíchpredpisov sa Okresný súd Košice I od 1. júna 2023 označuje ako Mestský súd Košice. Následne
uznesením Mestského súdu Košice č.k. 34C/27/2022 – 1145 zo dňa 16.10.2023 (ďalej aj „uznesenie zo
dňa 16.10.2023“) bolo žalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

5. Žiadosťou zo dňa 07.11.2023 požiadala žalobkyňa žalovaného o priznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci - doslovne citované: „na podanie sťažnosti proti tomuto uzneseniu a taktiež ústavnej
sťažnosti“ (ďalej aj „žiadosť zo dňa 07.11.2023“)

6. Podľa preskúmavaného rozhodnutia opatrením žalovaného č. 0p-KE/8/2023 zo dňa 13.11.2023
bola žiadosť zo dňa 07.11.2023 rozdelená, pričom konanie v časti žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci vo veci sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 bolo vedené pod č.s.: KaKE/21270/2023
a konanie v časti žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo
dňa 16.10.2023 bolo vedené pod č.s.: KaKE/21474/2023.

7. Ďalej podľa preskúmavaného rozhodnutia bol rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária
Košice č.s.: KaKE-132969/21270/2023-134891/2023 zo dňa 13.11.2023 žalobkyni priznaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci vo veci spísania a podania sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023.

8. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že vo veci podania ústavnej sťažnosti proti

uzneseniu zo dňa 16.10.2023 ide o zrejmú bezúspešnosť sporu podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „zákon č. 327/2005 Z. z.“) a z tohto dôvodu nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni nepriznal.

III.
Súdne konanie

9. Správna žaloba – žalobné body ako vyplývajú z obsahu správnej žaloby:

- žiadosť zo dňa 07.11.2023 bola žalovanému doručená dňa 07.11.2023, a nie dňa 08.11.2023,
- podľa žalobkyne došlo k vzniku neodôvodnených rozdielov pri rozhodovaní žalovaného, keďže vo
veci došlo k rozdeleniu žiadosti žalobkyne na dve konania, ktorých výsledkom bolo vydanie až troch

rozhodnutí žalovaného,
- žalobkyňa nesúhlasí s rozdelením žiadosti zo dňa 07.11.2023, keďže žiadala žalovaného o poskytnutie
právnej pomoci pri náprave porušovania základných práv a slobôd žalobkyne,
- rozdelenie žiadosti zo dňa 07.11.2023 bolo v rozpore s požiadavkou, aby administratívne konanie
prebiehalo hospodárne, pričom žalovaný konal v rozpore s § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o

správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“), čím
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia,
- postup žalovaného je úmyselným odopieraním ústavného práva podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
repliky z dôvodu zdravotného postihnutia žalobkyne s úmyslom vytvárania bariér pre získanie nároku

na poskytovanie právnej pomoci v rozpore s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím
(zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky na základe oznámenia Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z. /ďalej aj „Dohovor o právach osôb so zdravotným
postihnutím“/) a čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
- žalobkyňa spĺňa všetky tri podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej

účasti podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.,
- podľa názoru žalobkyne spor vo veci, ktorej sa týka preskúmavané rozhodnutie nie je zrejme
bezúspešný, keďže „napriek vyčerpaniu všetkých opravných prostriedkov nimi nie je možné zhojiť zásah
do základných práv a slobôd žalobkyne,“
- žalobkyňa vytýka žalovanému, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia cituje iba jednu vetu zo

sťažnosti podanej žalobkyňou proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023, čo považuje žalobkyňa za rozpor s
§ 46 správneho poriadku,
- v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný neuviedol, že žalobkyňa v sťažnosti proti uzneseniu zo dňa
16.10.2023 uviedla, že – doslovne citované: „ide o sťažnosť proti napadnutému uzneseniu bez možnostizhojenia jej následkov“, a keďže týmto uznesením zo dňa 16.10.2023 došlo k spôsobeniu výraznej ujmy
žalobkyni, žalobkyňa môže voči nemu podať ústavnú sťažnosť,
- žalobkyňa žiadala o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci okrem podania ústavnej sťažnosti

proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023, taktiež aj vo veci ústavnej sťažnosti voči postupu Mestského súdu
Košice, ktorý predchádzal vydaniu tohto uznesenia,
- žalobkyňa ďalej uviedla – doslovne citované: „(...) tým, že žalobkyňa vyčerpala podanou sťažnosťou
všetky opravné prostriedky, je ústavná sťažnosť prípustná“,
- žalobkyňa poukázala na okolnosti, ktoré vytýka vo vzťahu k vydaniu uznesenia zo dňa 16.10.2023,

- žalobkyňa ďalej uviedla, že „netvrdila, že ústavnú sťažnosť mieni podávať pred nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia o jej podanej sťažnosti proti uzneseniu Mestského súdu Košice, sp.zn.
34C/27/2022 zo dňa 16.10.2022,“
- napadnuté rozhodnutie je podľa názoru žalobkyne nedostatočne odôvodnené, a preto je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
- napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- podľa názoru žalobkyne zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie
veci.

10.Vyjadreniežalovanéhoksprávnejžalobezodňa22.02.2024–skutkovétvrdeniaaprávneargumenty,
ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:

- chyba, kedy bol dátum doručenia žiadosti zo dňa 07.11.2023 uvedený v preskúmavanom rozhodnutí
ako deň 08.11.2023 nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
- žalobkyňa požiadala o právnu pomoc v dvoch rozdielnych právnych veciach, a preto žalobca rozhodol
o rozdelení jej žiadosti zo dňa 07.11.2023,

- postoj žalobkyne, ktorá podľa vlastných slov netvrdila, že ústavnú sťažnosť mieni podávať pred
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o jej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023, je v rozpore
so samotným zmyslom poskytovania právnej pomoci,
-žalovanýpoukázalnadôvody,prektorésavoveciústavnejsťažnostivočiuzneseniuzodňa 16.10.2023
jednalo o zrejmú bezúspešnosť sporu a uviedol, že zotrváva na odôvodnení preskúmavaného

rozhodnutia v plnom rozsahu,
- žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax súdnych autorít týkajúcu sa posúdenia podmienky zrejmej
bezúspešnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.

11. Podľa § 181 SSP v spojení s § 183 SSP mohla žalobkyňa rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť

správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie
žaloby. Žalobkyni bolo preskúmavané rozhodnutie doručené dňa 12.12.2023. Na nové žalobné body,
ktoré by žalobkyňa uviedla vo svojich podaniach zo dňa 17.04.2024 t.j. po dátume 12.02.2024, správny
súd neprihliada.

12. V replike zo dňa 17.04.2024 zotrvala žalobkyňa na svojich skutkových tvrdeniach a právnych
argumentoch uvedených v správnej žalobe, ktoré správny súd priblížil vyššie.

13. Žalovanému bola replika doručená dňa 07.05.2024, no žalovaný na ňu duplikou nereagoval.

14. Správnemu súdu doručil dňa 12.08.2024 právny zástupca žalobkyne písomné podanie zo
dňa 12.08.2024 (ďalej aj „podanie zo dňa 12.08.2024“), z ktorého obsahu a jeho príloh mal
správny súd za preukázané, že na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Košice
č. KaKE-/23376/2023-83100/2024 zo dňa 30.07.2024, a následného udelenia plnomocenstva zo dňa
09.08.2024 došlo k zmene v osobe právneho zástupcu žalobkyne, ktorým sa v konaní stal Mgr. Paskal

Milata, advokát.

15. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa
s obsahom súdneho i administratívneho spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania (postupom podľa

§ 137 ods. 4 SSP) vyhlásil dňa dňa 27.08.2024 tento rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol
a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi
a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.
8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“), fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci

bez finančnej účasti, ak
a/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

17. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne
najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

18. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „SSP“), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

19. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.

20. Podľa § 122 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 314/2018 Z. z.“), ústavnú sťažnosť
môže podať osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

21. Podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z., ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

V.

Posúdenie správnym súdom

22. Dôvodom pre nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni vo veci bolo, že
žalobkyňa v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia nevyčerpala právne prostriedky, ktoré jej
priznáva zákon na ochranu jej základných práv a slobôd. Zároveň žalovaný poukázal na to, že právomoc

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR“) je subsidiárna vo vzťahu k právomoci
všeobecných súdov a ďalej uviedol, že podanie ústavnej sťažnosti považuje za predčasné.

23. Za rozhodujúcu právnu otázku vo veci považoval správny súd to, či na strane žalobkyne boli vo
vzťahu k podaniu ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 splnené zákonné podmienky

pre jej uplatnenie podľa § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.

24. Z hľadiska výkladových východísk správny súd si je vedomý toho, že aplikácia § 6 ods. 1 písm. b)
v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. by mala vychádzať z reštriktívneho výkladu, keďže nesprávne
uplatnenie tohto ustanovenia je spôsobilé vytvoriť prekážku pre prístup k spravodlivosti na strane

žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci, pričom sa má predchádzať situáciám, za ktorých dochádza
v príslušnom administratívnom konaní k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci, ktorej sa týka žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci.25. Správny súd si je vedomý záverov ustálenej rozhodovacej praxe o tom, že pri aplikácii § 6 ods. 1
písm. b) v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. sa má predchádzať situáciám, za ktorých dochádza k
prejudikovaniu rozhodnutia vo veci, ktorej sa žiadosť o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci

týka. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny záver Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky(ďalejaj„NajvyššísprávnysúduSR“),podľaktorého(zvýrazneniedoplnenésprávnymsúdom):

„Kasačný súd ešte k otázke skúmania zrejmej bezúspešnosti sporu poukazuje na rozsudok kasačného
súdu sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30.11.2017 podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k

spravodlivostiiosobámmateriálneznevýhodnenýmsarealizujeiprostredníctvomzákonač.327/2005Z.
z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej
pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere,
znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby

v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám
patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé
uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že
nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu ( ods. 1 písm. § 6 b/ zákona č. 327 /2005 Z.z.). Samozrejme, nie
je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005

Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby
skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo
skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu
nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za
obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené

v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr.
z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných
predpisov. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č.
327/2005 Z.z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania,
ktorý nemôže prejudikovať právne následky pre vyššie uvedené dovolacie konanie. Tento pojem je

demonštratívne vymedzený pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého odporca pri
dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť
do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha odporcu, keď
súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245
ods. 2 OSP. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na

ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne
skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má
prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od
okolnostíkonkrétnehoprípadu.Priposudzovaníschopnostižiadateľaoznačiťdôkazynapodporusvojich
tvrdení nie je správny orgán oprávnený ich hodnotiť, to prináleží až súdu konajúcemu vo veci samej,

avšak musí posúdiť, či žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na
podporu svojich tvrdení. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu odporcom zaujal názor aj
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013,
v ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci
podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných

podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide
len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby
v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo
neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci
koná.“ (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 1Svk/57/2022).

26. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia mal správny súd za to, že žalovaný založil zrejmú
bezúspešnosť podania ústavnej sťažnosti žalobcom na procesných dôvodoch, ktoré súviseli
s okolnosťami, ktoré nastali vo veci vedenej Mestským súdom Košice pod sp.zn. 34C/27/2022. Z tohto
dôvodu správny súd žiadosťou o súčinnosť zo dňa 25.07.2024 a zo dňa 14.08.2024 požiadal Mestský

súd Košice o sprístupnenie súdneho spisu vo veci vedenej pred Mestským súdom Košice pod sp.zn.
34C/27/2022 (ďalej aj „súdny spis sp.zn. 34C/27/2022“). Mestský súd Košice predložil súdny spis sp.zn.
34C/27/2022 správnemu súdu spoločne so svojou odpoveďou na žiadosť zo dňa 21.08.2024.27. Z údajov v súdnom spise sp.zn. 34C/27/2022 správny súd zistil, že žalobkyni bolo uznesenie
Mestského súdu Košice sp.zn. 34C/27/2022-1145 zo dňa 16.10.2023 o oslobodení od súdnych
poplatkov doručené dňa 07.11.2023. Žalobkyňa podala proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 sťažnosť

označenú ako – doslovne citované: „Sťažnosť proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa
16.10.2023 z dôvodu jeho zmätočnosti a spôsobenie ujmy žalovanej v 1. rade“ zo dňa 16.11.2023 (ďalej
aj „sťažnosť zo dňa 16.11.2023“, súdny spis sp.zn. 34C/27/2022, č.l. 1258). Sťažnosť zo dňa 16.11.2023
bola Mestskému súdu Košice doručená dňa 16.11.2023. Podľa informácii zo súdneho spisu sp.zn.
34C/27/2022 o sťažnosti zo dňa 16.11.2023 nebolo doposiaľ Mestským súdom Košice rozhodnuté.

28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa podala proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 sťažnosť
zo dňa 16.11.2023, preto uznesenie zo dňa 16.10.2023 v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia
(§ 135 ods. 1 SSP) nebolo právoplatné (a contrario § 238 CSP). Žalovaným zistený skutkový stav
teda zodpovedá riadne zistenému skutkovému stavu a procesnej situácii, ktoré boli dané v čase
vydania preskúmavaného rozhodnutia, a preto dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP na zrušenie

preskúmavaného rozhodnutia nebol vo veci daný. Správny súd posúdil príslušný žalobný bod ako
nedôvodný.

29. Keďže uznesenie zo dňa 16.10.2023 nebolo v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia
právoplatné, podanie ústavnej sťažnosti žalobkyňou proti tomuto uzneseniu by bolo bezúspešné (a

contrario § 122 zákona č. 314/2018 Z.z.). Sama žalobkyňa podala proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023
opravný prostriedok vo forme sťažnosti, a preto procesný nedostatok - právoplatné uznesene zo dňa
16.10.2023, je nutné hodnotiť ako skutočnosť, ktorá jej bola známa. Z týchto dôvodov podľa názoru
správneho súdu podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 by bolo bezúspešné
z procesných dôvodov na strane žalobkyne. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie vo svetle

vyššie uvedených striktných výkladových východísk a má za to, že vo veci sú splnené predpoklady pre
aplikáciu § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. žalovaným. Na základe uvedeného
správny súd dospel k záveru, že dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu podľa § 191
ods. 1 písm. c) SSP nebol vo veci daný. Správny súd preto posúdil aj tento žalobný bod ako nedôvodný.

30. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej odkázal na použitie § 122 zákona č. 314/2018 Z.z.
a uviedol, že „Z predložených dokladov je zrejmé, že žiadateľka prostriedok – opravný prostriedok,
konkrétne sťažnosť proti uzneseniu Mestského súdu sp.zn. 34C/27/2022 zo dňa 16.10.2023 využila,
pričom tento právny prostriedok má byť účinným prostriedkom nápravy. (...) Na základe informácie,
ktorú počas telefonického rozhovoru s pracovníkom Centra poskytla informačná kancelária Mestského

súdu Košice, vyplýva, že o sťažnosti žiadateľky (pozn. súdu žalobkyne) nebolo doposiaľ právoplatne
rozhodnuté a teda podanie ústavnej sťažnosti by bolo v súčasnosti predčasné.“ Preskúmavané
rozhodnutie procesný nedostatok - právoplatnosť uznesenia zo dňa 16.10.2023 výslovne nezmieňuje
ako dôvod zrejmej bezúspešnosti podania ústavnej sťažnosti. No vyššie citované časti odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia popisujú procesnú situáciu vzťahujúcu sa k podaniu sťažnosti zo dňa

16.11.2023 dostatočne na to, aby bolo možné si urobiť záver o tom, že uznesenie zo dňa 16.10.2023
nebolo v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaného právoplatné. Zároveň preskúmavané
rozhodnutie v tejto súvislosti konštatuje, že (pozn. zvýraznenie doplnené správnym súdom) podanie
„ústavnej sťažnosti by bolo v súčasnosti predčasné. Uvedené časti odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia v nadväznosti na citáciu § 122 zákona č. 314/2018 Z.z. v texte jeho odôvodnenia posúdil

správny súd za dostatočné zdôvodnenie aplikácie § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. zo
strany žalovaného. Na základe uvedeného správny súd prijal záver, že odôvodnenie preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného zodpovedá aspoň minimálnym kritériám, ktoré na odôvodnenie rozhodnutia
orgánu verejnej správy ustanovuje § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení s § 47 ods. 3 správneho
poriadku. Podľa názoru správneho súdu preto dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia z tohto

dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v tejto časti preskúmavaného rozhodnutia nebol daný. Správny
súd preto posúdil príslušný žalobný bod ako nedôvodný.

31. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukazuje taktiež na subsidiárnu právomoc Ústavného súdu
Slovenskej republiky ako dôvod, na základe ktorého by bolo podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu

zodňa16.10.2023zrejmebezúspešné.Vtejtosúvislostižalovanývpreskúmavanomrozhodnutíuvádza:
„ Podľa vyššie citovaného ustanovenia je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal
právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Ústavnáochrana základných práv a slobôd je rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc
ústavného súdu je v takomto prípade len subsidiárna (...)“.

32. Ústavný súd SR podal výklad svojej subsidiárnej právomoci podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky vo viacerých rozhodnutiach, kde medzi iným uviedol:

„pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v
prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody,
ktorých porušenie namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných
právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo
pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na
jej prerokovanie“. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS 335/2024-15, bod 12).

„súvislosti s namietaným porušením označených práv uznesením okresného súdu vydaným vyšším
súdnym úradníkom ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy,
z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a
slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnuté
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, keďže ho už meritórne preskúmal na základe podanej

sťažnosti okresný súd (sudca), ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť ochranu právam
sťažovateľa.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 668/2023-33, ods. 8)

33. Správny súd považuje za potrebné vytknúť žalovanému, že procesný charakter tejto podmienky
(subsidiárna právomoc Ústavného súdu SR) bol v preskúmavanom rozhodnutí nedostatočne

akcentovaný. Spôsob, akým bola popisovaná subsidiárna právomoc Ústavného súdu Slovenskej
republiky žalovaným, a to dôrazom na podanie účinného právneho prostriedku nápravy, mohol
u žalobkyne vyvolať dojem, že podanie sťažnosti zo dňa 16.11.2023 nie je účinným prostriedkom
nápravy, keďže nie je spôsobilý napraviť nenapraviteľný zásah, ktorý pociťovala v dôsledku vydania
uznesenia zo dňa 16.10.2023. Uvedenú skutočnosť deklarovala samotná žalobkyňa, keď v časti III.

sťažnosti zo dňa 16.11.2023, kde uviedla, že: „postupom súdu prvej inštancie ako aj napadnutým
uznesením“ jej bola „spôsobená obrovská ujma na jej ústavných právach, čo iba samotné zrušenie
napadnutého uznesenia už nijakým spôsobom nemôže zhojiť.“ Zároveň na uvedenú skutočnosť
poukazuje žalobkyňa taktiež medzi žalobnými bodmi správnej žaloby. Žalobkyňa v sťažnosti zo
dňa 16.11.2023 uviedla všetky dôvody, ktoré označila vo svojej žiadosti zo dňa 07.11.2023 ako

dôvody pre účely zamýšľaného podania ústavnej sťažnosti. Mestský súd Košice mal teda do vydania
preskúmavaného rozhodnutia právomoc rozhodovať o uznesení zo dňa 16.10.2023 na základe takejto
sťažnosti žalobkyne zo dňa 16.11.2023, a to vrátane všetkých dôvodov označených v žiadosti zo dňa
07.11.2023. V tejto súvislosti je sťažnosť zo dňa 16.11.2023 nutné považovať za účinný prostriedok
nápravy minimálne v procesnej rovine, keďže jej podanie založilo právomoc pre rozhodovanie

o sťažnostných námietkach žalobkyne proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 na strane Mestského súdu
Košice (čím bola vylúčená právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky o týchto námietkach
rozhodovať vzhľadom na čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Preto podanie sťažnosti zo dňa
16.11.2023 proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia nebolo
takým procesným úkonom, ktorý by vo veci založil právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky na

rozhodovanie vo veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023. Žalovaný teda správne
poukázal na to, že právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky je založená na princípe subsidiarity
podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

34. Na vyššie uvedenom právnom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že žalobkyňa v sťažnosti

zo dňa 16.11.2023 uviedla, že nepociťuje podanie tejto sťažnosti za účinné pre ochranu svojich
subjektívnych práv. Preto, aj keď príslušná časť sťažnosti zo dňa 16.11.2023 nebola v celosti
v preskúmavanom rozhodnutí citovaná (čo taktiež namietala žalobkyňa v správnej žalobe), nezakladá
to vadu preskúmavaného rozhodnutia. Takéto tvrdenie žalobkyne podľa názoru správneho súdu nebolo
samo o sebe rozhodujúce pre právny záver prijatý žalovaným o nedostatku právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky, ktorý vyplýval z procesných okolností na strane žalobkyne.

35. Žalobkyňa uviedla, že chcela podať ústavnú sťažnosť taktiež proti postupu Mestského súdu Košice,
ktorý predchádzal vydaniu uznesenia zo dňa 16.10.2023, pričom podľa názoru správneho súdu zožiadosti zo dňa 07.11.2023 táto skutočnosť nevyplýva. V žiadosti zo dňa 07.11.2023 žalobkyňa uviedla,
že žiada o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (zvýraznenie doplnené správnym súdom):
„na podanie sťažnosti proti tomuto uzneseniu a taktiež ústavnej sťažnosti“. Vychádzajúc z jazykového

výkladu mal správny súd za jednoznačné, že žalobkyňa žiadala o priznanie nároku na právnu pomoc
vo veci podania ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023. Žalobkyňa síce v žiadosti
zo dňa 07.11.2023 popisuje a vytýka postup Mestského súdu Košice pred vydaním uznesenia zo
dňa 16.10.2023, ale z obsahu tejto žiadosti taktiež vyplýva, že takýto postup popisuje v kontexte
zásahu, ktorý našiel svoje vyjadrenie v obsahu uznesenia zo dňa 16.10.2023 (zvýraznenie doplnené

správnym súdom): „Vydaným uznesením mi boli porušené moje ústavné práva, keďže ma dokonca
neoprávnene lustrovali“. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný nepochybil,
keďsamostatneneposudzovalokolnostinapriznanienárokunaprávnupomocvoveciústavnejsťažnosti
voči postupu Mestského súdu Košice.

36. Na druhej strane možno žalovanému vytknúť to, že sa vo väčšej miere nezaoberal priblížením

iných možných nástrojov právnej ochrany, ktoré by pripadali do úvahy vo veci ochrany namietaného
porušenia práv žalobkyne. V tomto smere správny súd súhlasí so žalobkyňou, že administratívne
konanie vo veci rozhodovania o nároku na poskytnutie právnej pomoci by malo posilniť možnosť prístupu
k spravodlivosti žiadateľov, a nie naopak. Pokiaľ žiadateľovi nie je poskytnutý nárok na právnu pomoc
(napríklad z dôvodu nesprávne zvoleného prostriedku právnej ochrany) hrozí, že je ponechaný v stave

určitého informačného vákua neznalý toho, ako sa efektívne domôcť ochrany svojich práv. Uvedené
pochybenie však správny súd nevidel ako dostatočné na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Podľa
názoru správneho súdu zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a vrátenie veci do administratívneho
konania, nemôže podľa názoru správneho súdu privodiť pre žalobkyňu iný (priaznivejší) výsledok než
akým bolo už vydané preskúmavané rozhodnutie.

37. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z jej žiadosti zo dňa 07.11.2023 nevyplývalo, že mieni podať
ústavnú sťažnosť pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o jej sťažnosti proti uzneseniu zo
dňa 16.10.2023. K uvedenému správny súd uvádza, že zo žiadosti zo dňa 07.11.2023 vyplýva, že
žalobkyňa žiadala priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci ako vo veci sťažnosti, tak aj vo veci

ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023. Žiadosť zo dňa 07.11.2023 bola podaná pred
tým ako bola žalobkyňou podaná sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023. Z týchto okolností, ako
aj z obsahu žiadosti zo dňa 07.11.2023 nemožno určiť žiadnu časovú prioritu procesných krokov, ktoré
mienila žalobkyňa urobiť. Opätovne preto správny súd poukazuje na samotný obsah žiadosti zo dňa
07.11.2023, v ktorej žalobkyňa uviedla (zvýraznenie doplnené správnym súdom): „na podanie sťažnosti

proti tomuto uzneseniu a taktiež ústavnej sťažnosti“. Z takéhoto obsahu žiadosti zo dňa 07.11.2023
jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa žiadala o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci
podania ústavnej sťažnosti. Žalobkyňa nepožiadala o právnu pomoc vo forme právneho poradenstva
vzťahujúceho sa na budúce podanie ústavnej sťažnosti.

38. Vo vyššie uvedenej súvislosti ďalej správny súd poukazuje na to, že z definície právnej pomoci
podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva, že právna pomoc sa priznáva pre určitý
konkrétny úkon právnej pomoci. Nárok na právnu pomoc preto nemôže byť priznaný s odkladacou
podmienkou, prípadne pre určitú eventuálnu (hypotetickú) situáciu v budúcnosti. Za týchto okolností
žalovaný nemal inú možnosť ako vychádzať z podkladov rozhodnutia, ktoré mal k dispozícii v čase

vydania preskúmavaného rozhodnutia a vec posúdiť na ich základe (§ 22 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.
z., §32správnehoporiadku).Správnysúdakoobiterdictumdodáva,žepredmetomkonaniaonárokuna
poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti je posúdenie splnenia podmienok na strane žiadateľa
podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.. Medzi tieto podmienky nemožno zaraďovať určitý konkrétny
výsledok budúceho alebo doposiaľ neukončeného sporu. Z tohto dôvodu dosiahnutie určitého výsledku

budúceho sporu nemožno zaradiť medzi predbežné otázky riešené v tomto type administratívneho
konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku.

39. Žalobkyňa správne uvádza, že jej žiadosť zo dňa 07.11.2023 bola doručená žalovanému dňa
07.11.2023 (administratívny spis, č.l. 17). Taktiež je pravdou, že v odôvodnení preskúmavaného

rozhodnutia sa nesprávne uvádza, že táto žiadosť bola žalovanému doručená dňa 08.11.2023. Takáto
vada však nie je takého významu, aby založila nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, keďže
dátum doručenia žiadosti zo dňa 07.11.2023 nebol takou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na prijaté
rozhodnutie vo veci. Preto ani tento žalobný bod nepovažoval správny súd za dôvodný.40. Žalobkyňa tiež namietala, že došlo k rozdeleniu žiadosti zo dňa 07.11.2023 na administratívne
konanie vo veci sťažnosti voči uzneseniu zo dňa 16.10.2023 a na administratívne konanie vo veci

ústavnej sťažnosti voči uzneseniu zo dňa 16.10.2023. Podľa názoru správneho súdu sa jednalo o dva
samostatné nároky na poskytnutie právnej pomoci, a preto takýto postup správny súd nepovažoval
za nesprávnosť na strane žalovaného. Zároveň priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v
konaní o sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023 nebolo spôsobilé zasiahnuť zo subjektívnych práv
žalobkyne pre účely administratívneho konania o priznaní nároku na právnu pomoc vo veci ústavnej

sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023. Preto tento žalobný bod nepovažoval správny súd za
dôvodný.

41. Správny súd po posúdení preskúmavaného rozhodnutia a po oboznámení sa s administratívnym
spisom nezistil také skutočnosti, ktoré by mali nasvedčovať porušeniu práva žalobkyne žalovaným,
prípadne ktoré by nasvedčovali o diskriminačnom postupe voči žalobkyni v rozpore s čl. 13 Dohovoru

o právach osôb so zdravotným postihnutím Preambula, prípadne v rozpore s čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.

42. Žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na okolnosti, ktoré vytýka vo vzťahu k vydaniu uznesenia
zo dňa 16.10.2023. Tieto okolnosti presahujú rámec právneho posúdenia veci správnym súdom, a preto

sa nimi pre účely svojho rozhodovania správny súd nemôže zaoberať (§ 7 písm. d) SSP).

43. Žalobkyňa žiadala, aby správny súd uložil žalovanému určiť Mgr. Paskala Milatu - advokáta, ako
zástupcu v konaní o ústavnej sťažnosti proti uzneseniu zo dňa 16.10.2023. K uvedenému správny
súd uvádza, že správny súd môže v prípade zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy vrátiť mu

vec na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP), pričom právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v
zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). Správny
súd však nemôže zaviazať orgán verejnej správy ako konkrétne rozhodnúť v príslušnej veci, prípadne
svojim rozhodnutím nahrádzať rozhodnutie tohto orgánu, pokiaľ na to nemá výslovne zverenú právomoc
zákonom. Správny súd posúdil túto časť správnej žaloby podľa jej obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) a dospel

k záveru, že touto časťou správnej žaloby požaduje žalobkyňa o vyslovenie právne záväzného názoru
týkajúceho sa určenia Mgr. Paskala Milatu, advokáta ako svojho zástupcu. Podľa názoru správneho
súdu dotknutá časť správnej žaloby nepredstavuje samostatný návrh výroku rozhodnutia (§ 182 ods.
1 písm. h) SSP). V opačnom prípade by musel správny súd v príslušnej časti správnej žaloby súdne
konanie zastaviť z dôvodu nedostatku svojej právomoci (§ 99 písm. b) SSP). Na dôvažok správny súd

uvádza, že pri zamietnutí žaloby nie je možné vysloviť takýto a ani žiaden iný právne záväzný názor pre
účely ďalšieho administratívneho konania (a contrario § 191 ods. 6 SSP).

44. Správny súd ako obiter dictum uvádza, že medzi povinnosti žiadateľa o priznanie nároku na právnu
pomoc patrí uviesť v žiadosti úplné a pravdivé údaje (§ 10 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z.). Žalobkyňa

vo svojej žiadosti zo dňa 07.11.2024 uviedla – (pozn. správneho súdu zvýraznenie doplnené správnym
súdom): „Uznesenie sa týka oslobodenia od súdnych poplatkov, ale ja som na základe rozhodnutia CPP
– Kancelária Košice, sp.zn.: KaKE 19462/2022, ČRZ: 121020/2022 zo dňa 25.10.2022, oslobodená
od súdnych poplatkov, keďže mi bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v tejto veci až
do právoplatného skončenia veci, čo nastalo dňa 29.05.2023. A po tomto dátume som žiaden návrh

na oslobodenie od súdnych poplatkov nepodávala.“ Správny súd z pripojeného súdneho spisu sp.zn.
34C/27/2022 zistil, že v tomto súdnom spise sa na č.l. 766 nachádza formulár označený ako „A) Podanie
k existujúcej spisovej značke“, spisová značka 34C/27/2022, na ktorom sa v časti „B) Predmet návrhu
podania“ uvádza: „Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu ako odpoveď na
uznesenie zo dňa 9.9.2022 o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatkov za odvolanie proti uzneseniu

o nariadení neodkladného opatrenia“, a ďalej v časti „C) Návrh rozhodnutia“ sa uvádza: „Žalovaná v 1.
rade navrhuje, aby ju Okresný súd Košice I oslobodil od súdnych poplatkov v celej stanovenej výške
v zmysle ustanovenia § 254 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a ustanovenia
§ 4 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.“, a to
s vyznačenou pečiatkou Mestského súdu Košice - došlo: 28.08.2023. Taktiež v tomto súdnom spise

sp.zn. 34C/27/2022 sa na č.l. 1043 nachádza formulár označený ako „A) Podanie k existujúcej spisovej
značke“, spisová značka 34C/27/2022, na ktorom sa v časti B) Predmet návrhu podania uvádza: „Návrh
na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu ako odpoveď na uznesenie zo dňa 9.9.2022
o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladnéhoopatrenia“, a ďalej v časti C) Návrh rozhodnutia sa uvádza: „Žalovaná v 1. rade navrhuje, aby ju Okresný
súd Košice I oslobodil od súdnych poplatkov v celej stanovenej výške v zmysle ustanovenia § 254 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 4 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.“ a to s vyznačenou pečiatkou Mestského
súdu Košice - došlo: 27.09.2023. Žalobkyňa vystupovala v konaní pred Mestským súdom Košice
v postavení žalovanej v 1. rade. Správnemu súdu neprislúcha hodnotiť to, za akých okolností došlo
k zažurnalizovaniu oboch vyššie uvedených listín do uvedeného súdneho spisu sp.zn. 34C/27/2022.
Skutočnosť, že tieto listiny sa v súdnom spise sp.zn. 34C/27/2022 nachádzajú znamená, že údaj

o nepodaní návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov žalobkyňou po dátume 29.05.2023, ktorý bol
uvedený v žiadosti zo dňa 07.11.2024, je minimálne neúplný.

45. Správny súd pre úplnosť dodáva, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nezakladá prekážku
rozhodnutej veci vo vzťahu k rozhodovaniu o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni
v budúcnosti.

46. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s

výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/).

47. Iné dôvody, okrem tých, ktorým správny súd venoval dostatočnú samostatnú pozornosť v tejto časti
odôvodnenia rozhodnutia, nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa

ich posúdeniu osobitne nevenoval.

VI.
Záver

48. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná,
a preto ju zamietol (§ 190 SSP).

49. O náhrade trov konania žalobcu, ktorý vo veci nemal ani čiastočný úspech, rozhodol správny súd

a contrario podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 168
SSP správny súd plne úspešnému žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal,
keďže vo veci neboli dané také okolnosti, na základe ktorých by to bolo možné spravodlivo požadovať.

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.