Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200215
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200215.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD. v právnej veci žalobkyne: Výskumný ústav dopravný, a.s., so sídlom Veľký diel 3323, 010 08
Žilina, IČO: 36 402 672, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária AŠTARY,
s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100667939/2020 zo dňa 10. marca 2020, o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31 S 75/2020-259 zo dňa 19. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žalobkyni voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu na dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016, ktorá začala dňa 13. septembra 2018.
2. Podaním zo dňa 1. februára 2019 oznámila žalobkyňa správcovi dane jej zvolenie zástupcu na
daňovú kontrolu - spoločnosť ANTEKO, s.r.o. K oznámeniu priložila aj plnú moc zo dňa 28. januára

2019. Predmetná spoločnosť bola zástupkyňou žalobkyne do uskutočnenia ústneho pojednávania o
oboznámení žalobkyne o výsledkoch daňovej kontroly dňa 23. júla 2019, ktorého sa zvolená zástupkyňa
zúčastnila.
3. Dňa 5. augusta 2019 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie žalobkyne k zisteným skutočnostiam
v listinnej podobe podpísanej štatutárnym orgánom žalobkyne. Správca dane vyzval splnomocnenú
zástupkyňu žalobkyne na odstránenie vád podania - jeho doručenie v elektronickej forme.
4. Dňa 8. augusta 2019 požiadal Mgr. I., PhD. o elektronickú autorizáciu ako zástupca žalobkyne. Doložil

plnomocenstvo na zastupovanie žalobkyne v daňovej kontrole a v nadväzujúcom vyrubovacom konaní
a na elektronickú komunikáciu. Doložil tiež odvolanie plnej moci žalobkyňou vo vzťahu k spoločnosti
ANTEKO, s.r.o. Dňa 16. augusta 2019 nový splnomocnený zástupca doručil elektronicky vyjadrenie
žalobkyne.
5. Následne správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 101977117/2019 zo dňa 19. augusta
2019 (ďalej len „protokol“) a výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Tieto dokumenty
doručoval poštou splnomocnenému zástupcovi žalobkyne - Mgr. I., PhD. Prvý neúspešný pokus o

doručenie protokolu sa uskutočnil dňa 22. augusta 2019, druhý neúspešný pokus o doručenie 23.
augusta 2019, následne bola zásielka uložená na pošte a Mgr. I., PhD. prevzatá 9. septembra 2019.
6. Podaním zo dňa 6. septembra 2019 bolo elektronicky v mene žalobkyne doručené správcovi dane
vypovedanie plnej moci zo strany Mgr. I., PhD. (len ním podpísané) a splnomocnenie pre daňovúkontrolu pre advokátsku kanceláriu JUDr. Ladislav Pavlovič, s.r.o., podpísané len štatutárnym orgánom
žalobkyne.
7. Dňa 11. septembra 2019 správca dane vykonal osobné doručovanie protokolu novému zástupcovi,

ktorý zásielku odmietol prevziať s odôvodnením, že na základe ústnej dohody bol žalobkyňou
splnomocnený na zastupovanie, avšak k danému dňu mu nebolo doručené písomné vyhotovenie
splnomocnenia. Uviedol, že kópia predložená správcom dane nebola ním podpísaná, až momentom
doručenia originálu splnomocnenia advokátskej kancelárii a jeho akceptáciou vzniknú účinky
splnomocnenia a keď toto oprávnenie vznikne, zvolený zástupca to oznámi správcovi dane. Správca

dane považoval splnomocnenie za platné, čo oznámil zvolenému zástupcovi a o doručovaní spísal
úradný záznam.
8. Dňa 12. septembra 2019 bolo správcovi dane elektronicky doručené splnomocnenie žalobkyne pre
JUDr. Evu Ladiverovú na daňovú kontrolu s jej podpisom. Doručené bolo aj oznámenie žalobkyne, ktorá
správcovi dane oznámila, že sa s JUDr. Ladislavom Pavlovičom nakoniec nedohodla na zastúpení.
Na odporúčanie predmetného právneho zástupcu si však zvolili ďalšiu zástupkyňu (tieto dokumenty

boli doručené v ten istý deň aj novou zástupkyňou žalobkyne). V rovnaký deň bol zo strany žalobkyne
doručený list JUDr. Ladislava Pavloviča zo dňa 12. septembra 2019, ktorý vyššie uvedené skutočnosti
ako aj odporúčanie JUDr. Ladiverovej, potvrdil.
9. Dňa 17. septembra 2019 bolo správcovi dane doručené listinné oznámenie Mgr. I., PhD., ktorý potvrdil
prevzatie zásielky - protokolu a výzvy dňa 9. septembra 2019. Oznámil však správcovi dane, že dňa 6.

septembra 2019 mu bola oznámená jeho výpoveď splnomocnenia, a preto od 6. septembra 2019 nie
je zástupcom žalobkyne. Preto podľa jeho názoru doručenie jeho osobe nemožno považovať za platné
doručenie týchto dokumentov žalobkyni. Mgr. I., PhD. správcovi dane doručovanú zásielku nevrátil.
10. Listami zo dňa 20. septembra 2019 správca dane oznámil žalobkyni a Mgr. I., PhD., že protokol a
výzvu považuje za doručené dňa 9. septembra 2019 s odkazom na § 33b ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).
11. Dňa 9. októbra 2019 (po uplynutí lehoty na vyjadrenie k daňovému protokolu) doručila listinne
žalobkyňa správcovi dane vyjadrenie, ktorým v podstatnom namietala neplatnosť a neúčinnosť
vykonaného doručenia. K tomuto podaniu priložila dohodu o ukončení zastúpenia zo dňa 6. septembra
2019, ktorá podľa jej argumentácie znemožňuje aplikáciu § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka, keďže

nedošlo k vypovedaniu plnej moci zo strany zástupcu, ale k ukončeniu zastupovania dohodou.
12. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102334401/2019 zo dňa 10. októbra 2019 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobkyni vyrubil rozdiel dane na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2016 v sume 54.539,32 €. Následne vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania
zo dňa 9. októbra 2019 - doloženie v elektronickej forme. Tejto žiadosti vyhovela žalobkyňa podaním

zo dňa 5. novembra 2019.
13. Dňa 30. októbra 2019 bolo správcovi dane doručené doplnenie informácií zo strany Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, odboru kriminálnej polície, 3. operatívne oddelenie (ďalej len
„ORPZ ZA“), ktorým k osobe R. H. uviedli, že tento pred políciou vyhlásil, že v roku 2015 sa stretol s
mužom slovenskej národnosti, ktorého meno si nepamätal a ktorý mu ponúkol prácu v stavebnej oblasti,

čoonprijal.TentomužhopriviezolnaúzemieSlovenskejrepubliky,kdebol2dni,predložilmudokumenty
v slovenskom jazyku, ktoré mali súvisieť s jeho prácou a ktorým nerozumel. Tieto podpísal. Dotknutý
muž ho ubytoval, následne mu oznámil, že prácu pre neho nemá, kúpil mu lístok na autobus a poslal
ho späť do Bulharska. Meno spomínaného muža si pán H. nepamätal, ale uviedol, že si myslí, že by
ho mohol spoznať.

14. Správca dane následne oznámil žalobkyni v nadväznosti na jej vyjadrenie, že protokol a výzvu
považuje za doručené a nebude ich opakovane doručovať novej zástupkyni žalobkyne.
15. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.
16. Žalovaný rozhodnutím č. 100667939/2020 zo dňa 10. marca 2020 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“ alebo „žalované rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

17. Žalovaný a správca dane neuznali žalobkyni uplatnené daňové výdavky za dodanie elektronického
spracovania sčítacích hárkov z celoštátneho sčítania dopravy, výskumu prieskumu správania sa vodičov
pre potreby dopravného modelovania na konkrétnych úsekoch ciest či výkon dopravného prieskumu a
potrebných meraní na základe dodávateľských faktúr od spoločností DCNET, s.r.o., FENELLA, s.r.o. a
InterSale, s.r.o.

18. K spoločnosti DCNET, s.r.o. žalobkyňa predložila faktúry, objednávky, protokoly o odovzdaní a
prevzatí výsledkov činnosti. Na predmetných dokumentoch bol uvedený podpis štatutárneho zástupcu
žalobkyne s jej pečiatkou a pečiatka dodávateľa s nečitateľným podpisom bez uvedenia mena a
priezviska podpisujúcej osoby.19. Správca dane a žalovaný dali do pozornosti, že spoločnosť DCNET, s.r.o. bola dňa 10. mája 2016
vymazaná z obchodného registra a jej posledný právny nástupca (spoločnosť DacLaser, s.r.o.) bol
vymazaný ex offo z obchodného registra dňa 9. novembra 2016.

20. Správca dane vykonal výsluch konateľa predmetnej spoločnosti Milana Ižvolta, ktorý uviedol, že
predmetná spoločnosť v roku 2016 vykonávala činnosť v súvislosti s predajom dreva a mäsa. Nevedel
uviesť alebo si nepamätal predsedu predstavenstva žalobkyne, služby, ktoré mali byť poskytnuté, kto
ich vykonal, nevedel či sa uskutočnili rokovania, nevedel, kto vystavil faktúry, nevedel (ale uviedol,
že skôr nebol) či je podpis na faktúrach a súvisiacich protokoloch jeho, či spoločnosť zamestnávala

zamestnancov v roku 2016, či, v akej forme a komu mali byť odovzdané výstupy z poskytnutých služieb.
On osobne žiadny dopravný prieskum nevykonával. Nemal k dispozícii účtovné dokumenty, nevedel,
kto mohol s účtom predmetnej spoločnosti disponovať.
21. Žalovaný tiež dal do pozornosti zistenie správcu dane, že bol nesúlad vo formátoch výstupných
dokumentov z predmetnej služby. Podľa protokolov mala žalobkyňa prevziať databázu vo formáte MS
EXCEL, avšak na výzvu správcu dane boli predložené databázy vo formáte .txt.

22. K spoločnosti FENELLA s.r.o. uviedli, že táto bola vymazaná z obchodného registra dňa 12. mája
2016 a jej rovnaký posledný právny nástupca (spoločnosť DacLaser, s.r.o.) bol vymazaný z obchodného
registra dňa 9. novembra 2016. Konateľom predmetnej spoločnosti bol tiež pán Milan Ižvolt. Ten v
podstatnom uviedol obdobné skutočnosti ako v prípade spoločnosti DCNET, s.r.o. Doplnil, že jeho
úlohou v spoločnosti FENELLA s.r.o. bolo podpisovať papiere, podpisy na faktúrach a predložených

dokumentoch nepotvrdil. Peniaze na účet spoločnosti vkladal a vyberal on.
23. K plneniam od spoločnosti FENELLA s.r.o. žalobkyňa predložila faktúru s pečiatkou predmetnej
spoločnosti a nečitateľným podpisom bez uvedenia mena a priezviska, objednávku s podpisom
štatutárneho orgánu žalobkyne a jej pečiatkou, dodací list s podpisom štatutárneho orgánu žalobkyne a
nečitateľným podpisom za spoločnosť FENELLA, s.r.o. bez uvedenia mena a priezviska.

24. K obchodom so spoločnosťou InterSale s.r.o. žalobkyňa predložila faktúry s nečitateľným podpisom
a pečiatkou predmetnej spoločnosti, objednávky s podpisom štatutárneho orgánu žalobkyne, protokoly
o prevzatí a odovzdaní výsledkov činnosti s uvedením mena a priezviska štatutárneho orgánu žalobkyne
a jeho podpisom a nečitateľným podpisom a pečiatkou spoločnosti InterSale s.r.o., pod ktorým bolo
uvedené meno a priezvisko - Jozef Králik, konateľ.

25. K predmetnej spoločnosti správca dane a žalovaný uviedli, že táto spoločnosť bola dobrovoľne
vymazaná z obchodného registra dňa 25. októbra 2016. Jej posledný právny nástupca (spoločnosť
DcaLaser, s.r.o.) bol ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 9. novembra 2016.
26. Správca dane uskutočnil aj výsluch konateľa predmetnej spoločnosti - Jozefa Králika. Ten uviedol,
že v roku 2016 na základe mandátnej zmluvy, ktorá bola predložená, konal za spoločnosť pán R. H..

Štatutárneho zástupcu žalobkyne nepoznal, k obchodom nič nevedel uviesť, keďže tieto dohadoval
a riešil pán H.. Na predložených protokoloch o odovzdaní výsledkov činnosti podľa jeho vyjadrenia
nie je jeho podpis, jeho podpis nie je ani na vystavených faktúrach. Spoločnosť nemala v roku 2016
zamestnancov, s pánom H. sa zoznámil v roku 2016 cez internet.
27. Žalovaný poukázal na to, že podľa uzatvorenej mandátnej zmluvy mal pán H. konateľovi spoločnosti

InterSale, s.r.o. poskytovať údaje o činnosti a uzatvorených obchodoch. Tieto informácie však konateľ
nemal.
28. Žalovaný dal do pozornosti aj to, že na základe jeho žiadosti mu Úrad hraničnej a cudzineckej polície
Žilina oznámil, že pán H. nemal v roku 2016 udelený na území Slovenskej republiky pobyt.
29. K osobe pána H. (a návrhu žalobkyne na jeho vypočutie) dal žalovaný osobitne do pozornosti, že

po vydaní prvostupňového rozhodnutia bola ORPZ ZA doručená listina, z ktorej vyplýva, že pán H. bol
políciou vypočutý a podľa jeho výpovede sa na území Slovenskej republiky mal nachádzať len v roku
2015, aj to len dva dni (nie však v roku 2016). V roku 2016 sa na území Slovenskej republiky vôbec
nezdržiaval, a preto nemohol vykonávať žiadne činnosti vyplývajúce z mandátnej zmluvy predloženej
správcovi dane.

30. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej štatutárny orgán pri vypočutí uviedol, že niektorých stretnutí a
odovzdávaní výsledkov činnosti sa zúčastnil aj O.. S. Z., H.. (zamestnanec žalobkyne) a navrhla jeho
vypočutie, žalovaný sa s týmto návrhom nestotožnil. Len z takéhoto tvrdenia žalobkyne nebolo možné
určiť, ktorých stretnutí sa presne mal tento navrhovaný svedok zúčastniť a ktorý výstup mal aj prevziať.
Išlo teda len o všeobecné konštatovanie štatutárneho orgánu žalobkyne.

31. K navrhovanej konfrontácií medzi pánom Ižvoltom (konateľ spoločností FENELLA, s.r.o. a DCNET,
s.r.o.) a štatutárnym orgánom žalobkyne - Ing. Ľubomírom Palčákom žalovaný uviedol, že tento bol
vypočutý ako svedok, o čom bola žalobkyňa upovedomená. Výsluchu sa zúčastnila splnomocnená
zástupkyňa žalobkyne, ktorá na svedka nemala otázky. Ing. Palčák sa na základe vlastného rozhodnutiavýsluchu nezúčastnil a ani nepožiadal o zmenu termínu. Jeho právo klásť svedkovi otázky tak nebolo
správcom dane porušené.
32. Žalovaný zhrnul, že dôkazné bremeno v daňovom konaní je primárne na daňovom subjekte.

Uplatnené výdavky je pritom potrebné preukázať nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej
stránke. Vystavená faktúra musí byť odrazom reálne uskutočneného plnenia. Jednou zo zákonných
podmienok pre uplatnenie daňového výdavku je podmienka preukázateľnosti vynaloženia, túto
podmienku správca dane a žalovaný vykonaným dokazovaním (spochybnením deklarovaných
dodávateľov) spochybnili. Žalobkyňa zistené pochybnosti nevyvrátila, a preto jej ani nemohli byť uznané

daňové oprávnenia - uplatnené daňové výdavky.
33. K námietke prekročenia zákonnej lehoty na uskutočnenie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že
protokol a výzva boli žalobkyni doručené dňa 9. septembra 2019 (prevzatím Mgr. I., PhD.). Dal do
pozornosti priebeh úkonov v rámci doručovania. V čase, keď správca dane uskutočnil úkon - odovzdanie
na prepravu, a aj v čase dvoch neúspešných pokusov o doručenie, bol Mgr. I., PhD. zástupcom
žalobkyne. Chaotické zmeny zástupcov žalobkyne počas doručovania protokolu nemôžu ísť na vrub

správcu dane, za tieto nesie zodpovednosť žalobkyňa. Tá pritom mala vedomosť, ako správca dane
protokol a výzvu doručoval, jej postup počas doručovania považoval žalovaný za účelový. Ďalšie
doručenie protokolu JUDr. Eve Ladiverovej považoval žalovaný za nepotrebné, keďže protokol a výzva
boli žalobkyni doručené dňa 9. septembra 2019. Správca dane neznemožnil žalobkyni vyjadriť sa k
protokolu, táto však svoj priestor nevyužila a k protokolu sa nevyjadrila.

34. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že správca dane mal s vydaním prvostupňového rozhodnutia
vyčkať na doplnenie jej podania zo dňa 9. októbra 2019, ktorého obsahom boli len námietky k
otázke doručovania protokolu, túto námietku považoval žalovaný za nedôvodnú. Keďže sa žalobkyňa
nevyjadrila k protokolu z daňovej kontroly, správca dane bol v súlade s § 68 ods. 2 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) povinný vydať rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na
vyjadrenie. Správca dane sa v protokole vysporiadal s podaním žalobkyne zo dňa 16. augusta 2020,
ktoré nadväzovalo na ústne pojednávanie, na ktorom bola oboznámená s výsledkami daňovej kontroly.
35. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že počas daňovej kontroly nebola oboznámená s pochybnosťami
správcu dane týkajúcimi sa formátov odovzdaných výsledkov činnosti či so skutočnosťou, že jej

dodávateľské spoločnosti FENELLA s.r.o. a DCNET, s.r.o. nepodali daňové priznanie k dani z príjmov,
tietonámietkyžalovanýneuznal.Skutočnostitýkajúcesaformátovmajúpovahunemennýchfaktov,ktoré
správca dane použil len k spresneniu svojich tvrdení (absencia mena autora a rozpor vo formáte). Tieto
fakty pritom museli byť žalobkyni známe, keďže sama správcovi dane predmetné podklady odovzdala.
Činnosť svojich obchodných partnerov si rovnako žalobkyňa mohla overiť z obchodného registra a

rovnako ide o nemennú skutočnosť. Keďže išlo zo svojej podstaty o známe fakty, ku ktorým sa žalobkyňa
mohla vyjadriť kedykoľvek počas daňovej kontroly, nebolo ju potrebné s týmto zisteniami konfrontovať.
Skutočnosť, že predmetné spoločnosti nepodali daňové priznania na dani z príjmu bola žalobkyni
tiež známa, keďže s týmito zisteniami bol konfrontovaný pri výsluchu pán Milan Ižvold za prítomnosti
splnomocnenej zástupkyne žalobkyne.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
36. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa dňa 18. júna 2020 správnu žalobu na Krajský súd
v Žiline (ďalej len „správny súd“) a žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
37. Vo svojej obšírnej správnej žalobe (65 strán bez zahrnutia príloh) žalobkyňa namietala v podstatnom:

· nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, keď sa tento nevysporiadal s namietanou
nepreskúmateľnosťou prvostupňového rozhodnutia v časti nevysporiadania sa s argumentáciou
žalobkyne ohľadom neúčinnosti doručovania protokolu a len v stručnosti poukázal na to, že protokol bol
doručený dňa 9. septembra 2019. Podľa názoru žalobkyne nemožno vady odôvodnenia prvostupňového
orgánu zhojiť až v odvolacom konaní. Prvostupňový orgán sa tiež nedostatočne vysporiadal s vecnými

námietkami žalobkyne, ktoré mu boli predložené ešte v daňovej kontrole podaním žalobkyne zo dňa 2.
augusta 2019. Nedostatočne odôvodnené bolo podľa názoru žalobkyne aj odôvodnenie žalovaného v
časti, v ktorej neuznal argumentáciu žalobkyne, že nie je povinná preukazovať totožnosť osoby uvedenej
na dodávateľskej faktúre s osobou, ktorá tovar a službu skutočne dodala;
· to, že žalovaný sa odvolal na dôkaz (list ORPZ ZA zo dňa 30. októbra 2019 - doplnenie informácií k

osobe pána R. H.), ktorý nebol vykonaný počas daňovej kontroly a ani počas vyrubovacieho konania
a nespomína sa ani v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Zohľadnením tohto dôkazu, bez
súčinnosti so žalobkyňou, jej žalovaný odňal právo vyjadriť sa k výsledkom doplneného dokazovania v
rozpore s § 74 ods. 3 Daňového poriadku;· k listu ORPZ ZA zo dňa 30. októbra 2019 žalobkyňa namietala, že nie je ani správny postup daňových
orgánov, ak prehodnocujú výpoveď svedka pána R. H. z inej veci (nie je zrejmé ani z akého je konania)
namiesto toho, aby sami vykonali dokazovanie výsluchom svedka. Bolo povinnosťou orgánov finančnej

správny výsluch predmetného svedka vykonať alebo požiadať o medzinárodnú výmenu informácií;
· to, že správca dane sa v prvostupňovom rozhodnutí odvolal na pochybnosti, ktoré predtým počas
daňovej kontroly neoznámil žalobkyni a neumožnil jej vyjadriť sa k nim a vysvetliť ich, čím porušil
§ 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku - išlo o (i) otázku nesúladu vo formátoch
odovzdaných výstupov s formátom uvedeným v protokoloch o ich odovzdaní, (ii) o to, že neobsahujú

mená autorov a ani súvisiacich osôb, (iii) že konateľ dodávateľa uzavrel mandátnu zmluvu s cudzím
štátnym príslušníkom, (iv) že dodávatelia v roku 2015 nepodávali daňové priznania a (v) že spoločnosť
DCNET, s.r.o. nemala v predmete činnosti zapísanom v obchodnom registri uvedené činnosti súvisiace
s dopravným prieskumom;
· nezákonné odmietnutie vykonania dôkazov - výsluchu O.. S. Z., H.., riaditeľa divízie žalobkyne (ktorý
sa mal podľa vyjadrenia štatutárneho orgánu žalobkyne zúčastniť na preberaní výsledkov činností

dodávateľov za žalobkyňu, pričom jeho neuvedenie na faktúrach a protokoloch nie je rozhodujúce),
výsluchu R. H. (osoba vystupujúca v mene dodávateľa InterSale, s.r.o. podľa výsledkov vykonaného
dokazovania; na vystavených faktúrach nie je uvedené meno a priezvisko, preto nie je zrejmé, kto ich
podpísal, mohol to byť aj pán H.);
· to, že zo zákona o dani z príjmov nemožno vyvodiť povinnosť daňového subjektu preukazovať identitu

dodávateľa nakúpených tovarov a služieb za účelom uznania daňového výdavku. Tento svoj záver
opiera aj o rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 114/02 zo dňa
17. decembra 2002 či rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 9 Afs
11/2011 zo dňa 13. júla 2011, sp. zn. 5 Afs 132/2017 zo dňa 4. júla 2018;
· s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 Afs 23/2016 zo

dňa 26. mája 2016 žalobkyňa argumentuje, že aj na daň z príjmu sa vzťahujú zásady Súdneho dvora
Európskej únie týkajúce sa daňového podvodu. Žalobkyni nebolo preukázané, že by sa zúčastnila
obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom a ani jej vedomá účasť na takomto reťazci.
Žalobkyňa v predmetnej veci preukázala, že konala v dobrej viere (preukázala uhradenie ceny v celom
rozsahu bankovými prevodmi);

· to, že k obchodným vzťahom so spornými dodávateľmi pristúpila preto, že v roku 2015 uzatvorila
zmluvu na celoštátne sčítanie dopravy so Slovenskou správou ciest. Z dôvodu významu a rozsahu
zákazky musela žalobkyňa uzatvoriť kooperačné zmluvy, keďže projekt nevedela pokryť vlastnými
zamestnancami. Približne v polovici projektu hlavné personálne agentúry zapojené do projektu nestíhali
svoj výkon, preto musela žalobkyňa individuálne vyhľadávať subdodávateľov. Žalobkyňa mala viacero

subdodávateľov, pričom správca dane spochybnil len 3 (ďalších 8 nespochybnil);
· to, že pochybnosti k spoločnosti DCNET, s.r.o. boli len všeobecné, nebol vykonaný výsluch O.. S.
Z., H.., podľa žalobkyne je v obchodnom styku bežné, že sa rokuje s osobou, ktorá sa predstaví v
mene obchodného partnera bez toho, aby sa od nej vyžadovalo preukázanie oprávnenia za neho
konať (ak napr. predloží vizitku), žiadny právny predpis nevyžaduje overovanie totožnosti obchodného

partnera (jeho zástupcu), obchodný partner bol všeobecne preverený (či voči nemu nie sú evidované
dlhyvdostupnýchdatabázach);žalobkyňanemôženiesťzodpovednosťzazánikpredmetnejspoločnosti
po uskutočnení obchodov; výsluch pána Ižvolta bol vykonaný v neprítomnosti štatutárneho orgánu
žalobkyne, nemal teda charakter konfrontácie, navrhovanú konfrontáciu správca dane a žalovaný
nevykonali; skutočnosť že Ing. Palčák a pán Ižvolt si svoje mená nepamätali je pochopiteľná s ohľadom

na odstup 3 rokov od uskutočnenia plnení; pán Ižvolt mal oprávnenie k účtu predmetnej spoločnosti
a musel vedieť o poukázaných finančných prostriedkoch; nesúlad medzi formátmi odovzdaných
dokumentov a údajov uvedených v protokoloch je len technickým nedopatrením;
· obdobné skutočnosti namietala žalobkyňa k spoločnosti FENELLA, s.r.o., ktorej konateľom bol tiež pán
Ižvolt;

· obdobné skutočnosti namietala žalobkyňa k spoločnosti InterSale, s.r.o., osobitne dala do pozornosti,
že konateľ predmetnej spoločnosti pán Jozef Králik potvrdil existenciu mandátnej zmluvy a oprávnenie
pánaH.vystupovaťvmenepredmetnejspoločnostivovzťahukspornýmobchodom,tentovšakvypočutý
nebol; vzájomné plnenie informačnej povinnosti medzi pánom H. a pánom Králikom nie je pochybnosťou
voči žalobkyni;

· nedoručenie protokolu z daňovej kontroly žalobkyni a ani jej riadnym zástupcom. Žalobkyňa dala do
pozornosti, že dňa 6. septembra 2019 bola správcovi dane riadne doručená výpoveď plnomocenstva
Mgr. I., PhD., preto doručenie protokolu tomuto zástupcovi dňa 9. septembra 2019 nebolo doručením
protokolu žalobkyni a ani jej platnému zástupcovi. Nie je podstatné, či bol adresát oprávnený prevziaťzásielku v mene žalobkyne v čase odoslania správcom dane, ale či mal takéto oprávnenie aj v čase
prevzatia zásielky. Odkaz správcu dane na § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka podľa žalobkyne
neobstojí, keďže (i) ide o normu upravujúcu vnútorný vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, a (ii) v

prípade zániku plnomocenstva smrťou splnomocniteľa alebo výpoveďou zo strany splnomocnenca. V
predmetnej veci došlo k ukončeniu právneho zastúpenia dohodou, ktorá bola predložená správcovi dane
ako príloha podania zo dňa 9. októbra 2019. Navyše, ide o dispozitívne ustanovenie, ktorého aplikácia
bola v predloženej dohode vylúčená. Žalobkyňa poukázala na to, že napriek tvrdeniu správcu dane,
že protokol bol doručený dňa 9. septembra 2019, napriek tomu sa správca dane dňa 11. septembra

2019 pokúsil o doručenie protokolu osobne, ďalšiemu zástupcovi žalobkyne. Žalobkyňa udelila nakoniec
splnomocnenie dňa 12. septembra 2019 JUDr. Eve Ladiverovej a bolo úlohou správcu dane toto
splnomocnenie akceptovať a doručiť jej protokol. Keďže protokol s výzvou žalobkyni nebol riadne
doručený, daňová kontrola v predmetnej veci ani nebola riadne ukončená.
38. Správny súd rozsudkom č. k. 31 S 75/2020-259 zo dňa 19. apríla 2023 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.
39. Správny súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že Mgr. I., PhD. počas doručovania protokolu a
výzvy, dňa 6. septembra 2019, platne vypovedal plnomocenstvo, a preto protokol a výzvu nemožno
považovať za doručené uplynutím úložnej lehoty (dňa 7. septembra 2019) a ani faktickým prevzatím
dňa 9. septembra 2019. Odkaz na § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka nepovažoval správny súd za

relevantný, keďže tento by bol na mieste v tom prípade, ak by nebola výpoveď plnomocenstva riadne
správcovi dane oznámená.
40. Na druhej strane však považoval správny súd za platnú plnú moc udelenú dňa 6. septembra 2019
advokátskej kancelárii JUDr. Ladislav Pavlovič, s.r.o., a preto bol dôvodný postup správcu dane, ak
protokol a výzvu doručoval osobne tomuto právnemu zástupcovi dňa 11. septembra 2019. Tento však

nebol podľa predložených podkladov poučený o následkoch odmietnutia prevzatia zásielky, preto túto
podľa § 30 ods. 4 Daňového poriadku nemožno považovať za doručenú. Ďalšej právnej zástupkyni
žalobkyne (ktorej bolo udelené splnomocnenie dňa 12. septembra 2019) už správca dane protokol
nedoručoval.
41. Keďže protokol a výzva neboli žalobkyni doručené do 13. septembra 2019, nebola ani daňová

kontrola ukončená v zákonnej lehote podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Vyrubovacie konanie z
dôvodu nedoručenia protokolu a výzvy ani nezačalo. Postup žalobkyne meniacej právnych zástupcov
nepovažoval správny súd za účelový.
42. Správny súd považoval za dôvodnú aj námietku žalobkyne, že správca dane do prvostupňového
rozhodnutia zahrnul pochybnosti, s ktorými žalobkyňa nebola počas daňovej kontroly oboznámená a

nebolo jej umožnené sa k nim vyjadriť v rozpore s § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Argumentácia
žalovaného, že ide o nemenné fakty (týkajúce sa sporu ohľadom formátov výstupov a absencie mien
autorov elektronických výstupov, mandátnej zmluvy s cudzím štátnym príslušníkom a nepodávania
daňových priznaní) bola irelevantná.
43. Rovnako dôvodná bola aj námietka nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia, keď sa

správca dane riadne nevysporiadal s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa doručovania protokolu a
žalovaný postupoval nesprávne, ak tieto vady odobril. Žalovaný tiež nereagoval riadne na argumentáciu
žalobkyne rozhodovacou činnosťou rôznych súdov, keď túto považoval za záväznú len pre účastníkov
dotknutých konaní.
44. Podľa názoru správneho súdu bolo potrebné vykonať aj dôkazy výsluchom O.. S. Z., H.. či výsluchom

pána R. H.. Dôvodná bola aj námietka nevykonania konfrontácie so štatutárnym orgánom žalobkyne,
keďže táto mohla objasniť neurčitosť výpovede pána Ižvolta. Výsluch svedka a konfrontácia sú podľa
názoru správneho súdu rozdielne dôkazné prostriedky.
45. Správny súd tiež uznal argumentáciu žalobkyne, že žalovaný vo svojom rozhodnutí prihliadol k
novému dôkazu - listu ORPZ ZA o výsluchu pána H. v inej veci a nebolo žalobkyni umožnené sa k tomuto

dôkazu vyjadriť a ani o ňom nebola oboznámená. Podľa názoru správneho súdu však ide o vadu nižšej
intenzity, ktorá by sama o sebe nestačila na zrušenie rozhodnutia žalovaného.
46. Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa predložením listinných dôkazov uniesla svoje dôkazné
bremeno, predložila tiež dôkazy o úhradách. Žalovaný sa nevysporiadal riadne so skutočnosťou, že
vystavené faktúry boli bezhotovostne uhradené, o čom konatelia deklarovaných dodávateľov museli

vedieť. Navyše, s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6 Sžfk 22/2020 zo dňa 2. februára 2022, pochybnosti smerujúce len proti identite dodávateľa nie sú v
prípade posudzovania uplatneného daňového výdavku na účely dane z príjmov rozhodujúce. Správca
dane a žalovaný nespochybnili realizáciu deklarovaných služieb, účelnosť výdavku a jeho zaúčtovanie.47.Vďalšomkonanísprávnysúduložilžalovanémupostupovaťprimeranepodľaustálenejrozhodovacej
činnosti týkajúcej sa významu vady prekročenia maximálnej dĺžky daňovej kontroly.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

48. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z
dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu
na ďalšie konanie.
49. Žalovaný v podstatnom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v jeho rozhodnutí a akcentoval jej

správnosť.
50. Namietal závery správneho súdu v časti posúdenia otázky (ne)doručenia protokolu z daňovej
kontroly. Dal do pozornosti, že správca dane doručoval protokol Mgr. I., PhD., ktorý bol v danom čase
splnomocneným zástupcom žalobkyne. K zmene v zastúpení došlo v čase doručovania počas plynutia
úložnej doby u poskytovateľa poštových služieb. Mgr. I., PhD. protokol prevzal dňa 9. septembra 2019
na pošte. Ďalší zástupca žalobkyne odmietol protokol pri osobnom doručovaní dňa 11. septembra 2019

prevziať z dôvodu, že mu plnomocenstvo nebolo doručené a ešte ho neakceptoval. Zmena v zastúpení
pretonemohlamaťvplyvnaskutočnosť,žedňa9.septembra2019boliprotokolavýzvariadnedoručené.
Advokátska kancelária AŠTARY, s.r.o. zastupovala žalobkyňu aj v správnom súdnom konaní. Žalobkyňa
podľa názoru sťažovateľa postupovala účelovo tak, že chaotickou zmenou splnomocnení sa snažila
znemožniť doručenie protokolu s výzvou a znemožnenie ukončenia daňovej kontroly v zákonnej lehote

(13. septembra 2019). Záver správneho súdu o nedoručení protokolu a výzvy je preto nesprávny.
51. Svoje rozhodnutie považuje sťažovateľ za preskúmateľné a rovnako za správne považuje svoje
skutkové závery a závery o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne. Zopakoval pritom
svoje zistenia tak, ako ich uviedol vo svojom rozhodnutí (body 17 až 35 tohto rozsudku). Doklady o
uskutočnených úhradách nemožno podľa neho považovať za rozhodujúce dôkazy.

52. K doplňujúcim informáciám ORPZ ZA v liste zo dňa 30. októbra 2019 zopakoval, že tieto dokladujú,
že pán H. nebol na území Slovenskej republiky v roku 2016, a preto nemohol vykonávať služby v mene
dodávateľa InterSale, s.r.o. a ani sa zúčastňovať odovzdávania prác. Skutočnosť, že tento dôkaz nebol
vykonaný počas daňovej kontroly, nič nemení na vyslovenom závere správcu dane.
53. Sťažovateľ zopakoval, že výsluch O.. S. Z., H.. nebolo potrebné vykonať, keďže jeho účasť na

odovzdávaní výstupov deklaroval len štatutárny orgán žalobkyne neurčitým vyjadrením, pričom nebolo
možné verifikovať, pri ktorých stretnutiach bol a ktoré výstupy mal preberať. Konfrontáciu tiež nebolo
potrebné vykonať, keďže pán Ižvolt (konateľ dodávateľov FENELLA, s.r.o. a DCNET, s.r.o.) bol vypočutý
za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobkyne, ktorá v tomto smere otázky nekládla. Štatutárny
orgán sa sám obral o možnosť klásť svedkovi otázky tým, že sa výsluchu nezúčastnil.

54. Sťažovateľ zdôraznil, že dôkazné bremeno v daňovom konaní ťaží prioritne daňový subjekt a ten
je povinný preukázať existenciu transakcie s dopadom na daňovú povinnosť. Nestačí predložiť len
formálne doklady, tieto je povinný daňový subjekt preukázať v tom rozsahu, či zodpovedajú reálnemu
uskutočneniu transakcie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že deklarované služby neboli
vykonané deklarovanými dodávateľmi.

55. Ku kasačnej sťažnosti sa obšírne vyjadrila aj žalobkyňa (47 strán), ktorá namietala nedostatočné
vymedzenie kasačného bodu nesprávneho právneho posúdenia veci a absenciu zrozumiteľnej reakcie
sťažovateľa na argumentáciu správneho súdu. Vo zvyšku (v merite) zopakovala svoju argumentáciu
zo správnej žaloby (bod 37 tohto rozsudku) a akcentovala správnosť napadnutého rozsudku. Kasačnú
sťažnosť navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.

56. Sťažovateľ vo svojej stručnej replike zotrval na podanej kasačnej sťažnosti, túto považoval za
náležite vymedzenú čo do kasačného dôvodu a argumentáciu žalobkyne považoval za rekapituláciu
argumentácie žalobkyne v súdnom konaní. Kasačný súd konštatuje, že predmetné podanie nebolo
správnym súdom doručené na vedomie žalobkyni, z tohto dôvodu ako aj s ohľadom na skutočnosť, že
neobsahuje žiadne pre konanie podstatné a nové argumenty, na toto podanie sťažovateľa pri svojom

rozhodnutí neprihliadal.
IV. Posúdenie kasačného súdu
57. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s

konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
58. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť (i) či a kedy bol platne a účinne doručený
protokol z daňovej kontroly žalobkyni s výzvou, (ii) či došlo k porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku,
keď správca dane neoboznámil žalobkyňu pred vydaním protokolu počas daňovej kontroly so všetkýmipochybnosťami, ktoré voči nej boli identifikované v prvostupňovom rozhodnutí, (iii) či bol procesne
správne vykonaný dôkaz - list ORZP ZA zo dňa 30. októbra 2019, (iv) či žalobkyňa v predmetnej veci
uniesla svoje dôkazné bremeno, (v) či bolo potrebné v predmetnej veci vykonať výsluchy O.. S. Z.,

H.., pána R. H. a konfrontáciu medzi pánom Ižvoltom a Ing. Palčákom, (vi) či možno pochybnosti o
uplatnenom daňovom výdavku na dani z príjmov postaviť na spochybnení deklarovaného dodávateľa
plnení. Ostatne bolo v predmetnej veci sporné aj to, či je rozhodnutie žalovaného preskúmateľne
odôvodnené.
59. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou musí kasačný súd konštatovať, že kasačná sťažnosť

sťažovateľa je formulovaná všeobecnejšie a je v podstatnom zopakovaním argumentácie sťažovateľa
uvedenej v jeho rozhodnutí. Na druhej strane kasačný súd konštatuje, že aj z takejto kasačnej sťažnosti,
posudzujúc ju podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP), vedel vyvodiť sporné právne otázky uvedené v bode
58 tohto rozsudku, ktorých riešenie správnym súdom v prospech žalobkyne považoval sťažovateľ
za nesprávne a rovnako kasačná sťažnosť obsahuje aj argumentáciu sťažovateľa, prečo je prístup
správneho súdu a jeho náhľad na predmetnú vec nesprávny. Sťažnostné body podľa § 440 ods. 1 písm.

g) SSP preto sťažovateľ vymedzil pre kasačné konanie dostatočne, v súlade s § 440 ods. 2 SSP.
60. Rovnako na úvod kasačný súd konštatuje, že sa stotožnil s argumentáciou sťažovateľa v tom, že
jeho rozhodnutie je preskúmateľne odôvodnené. Sťažovateľ poskytol odpoveď na všetky relevantné a
žalobkyňou namietané okolnosti prípadu (podstatné námietky). Pokiaľ žalobkyňa a správny súd vyčítali
prvostupňovému rozhodnutiu, že neobsahovalo rozsiahlejšie odôvodnenie k otázke doručenia protokolu

(v nadväznosti na argumentáciu žalobkyne), kasačný súd kontruje, že odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia (ktoré obsahovalo stručnú informáciu o dátume a spôsobe doručenia) bolo doplnené
odôvodnením rozhodnutia sťažovateľa, ktorý sa s námietkami žalobkyne vysporiadal a svoje závery
odôvodnil. Právna úprava takýto postup žalovaného nevylučuje a je tiež v súlade s princípom jednotnosti
správneho konania, pričom predmetom správneho súdneho prieskumu sa prvostupňové rozhodnutie

stáva len v spojení s odvolacím rozhodnutím sťažovateľa, nie však samostatne (a contrario § 7 písm.
a/ SSP).
IV.1. K námietke doručenia protokolu
61. Správny súd v napadnutom rozsudku, stotožňujúc sa s argumentáciou žalobkyne, konštatoval, že
protokol z daňovej kontroly nebol žalobkyni riadne doručený. Je tomu tak preto, že k prevzatiu protokolu

Mgr. Adamom Aštarym, PhD. dňa 9. septembra 2019 došlo potom, čo tento oznámil správcovi dane
dňa 6. septembra 2019 vypovedanie splnomocnenia, pričom doručovanie ďalšiemu zástupcovi nebolo
úspešné, keďže tento odmietol prevziať zásielky, avšak nebol poučený o následkoch odopretia jej
prevzatia.
62. V súvislosti s vyššie uvedeným dáva kasačný súd do pozornosti, že daňové subjekty majú počas

daňovej kontroly právo zvoliť si zástupcu (§ 9 ods. 11 Daňového poriadku). Toto právo žalobkyňa aj
opakovane počas daňovej kontroly využila. Dňa 8. augusta 2019 doručila žalobkyňa plnomocenstvo,
ktorým si zvolila zástupcu - fyzickú osobu - Mgr. I., PhD. V súlade s § 30 ods. 4 Daňového poriadku
preto správca dane postupoval správne, keď protokol z daňovej kontroly vyhotovený dňa 19. augusta
2022 (bod 5 tohto rozsudku) doručoval zvolenému zástupcovi žalobkyne. Doručovanie bolo vykonávané

prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. (§ 30 ods. 2 písm. a) v spojení s § 31 ods. 2 Daňového poriadku),
pričom dňa 22. augusta 2019 bol uskutočnený prvý neúspešný pokus o doručenie, 23. augusta 2019
druhý neúspešný pokus o doručenie, zásielka bola uložená na pošte a dňa 9. septembra 2019 bola
fakticky prevzatá Mgr. I., PhD.
63. Kasačný súd nespochybňuje, že dňa 6. septembra 2019 bolo správcovi dane doručené jednostranné

vypovedanie plnej moci Mgr. I., PhD., v súlade so správcom dane a sťažovateľom však poukazuje na §
33b ods. 1 písm. c) v spojení s § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka. Podľa § 33b ods. 6 Občianskeho
zákonníkaak(i)splnomocniteľzomriealebo(ii)aksplnomocnenecjednostrannevypovieplnomocenstvo
je splnomocnenec povinný urobiť všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny
nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Kasačný súd dáva do pozornosti, že k vypovedaniu

splnomocnenia zo strany Mgr. Adama Aštaryho, PhD. došlo po dvoch neúspešných pokusoch o
doručenie a počas úložnej lehoty na prevzatie zásielky, o ktorých úkonoch doručovateľa bol predmetný
zástupca upovedomený. Zástupca žalobkyne tak mal vedomosť o doručovaní zásielky v konaní zo
strany finančných orgánov, išlo o zásielku, ktorá nasledovala po oboznámení žalobkyne s výsledkami z
daňovej kontroly s vedomím skutočnosti blížiaceho sa konca lehoty na uskutočnenie daňovej kontroly.

Mgr. I., PhD., zástupca žalobkyne v čase začatia uskutočňovania doručovania, musel mať vedomosť
o tom, že je žalobkyni doručovaná zásielka so zásadným dopadom na práva žalobkyne v daňovom
konaní. Aj podľa názoru kasačného súdu jej prevzatie je úkonom neodkladnej povahy podľa § 33b ods.
6 Občianskeho zákonníka. Ak preto Mgr. I., PhD. (splnomocnenec) oznámil jednostranné vypovedaniesplnomocnenia udeleného žalobkyňou (keďže toto vypovedanie podpísal len Mgr. I., PhD. - bod 6 tohto
rozsudku) správcovi dane 6. septembra 2019, avšak dňa 9. septembra 2019 (pri akcentácii skutočnosti,
že k odoslaniu a prvotným úkonom doručovania predmetnej listiny došlo v čase, keď vypovedanie

splnomocnenia nebolo správcovi dane oznámené) prevzal predmetnú zásielku (čo v predmetnej veci
nie je sporné), konal podľa názoru kasačného súdu ako zástupca žalobkyne (§33b ods. 6 posledná veta
Občianskeho zákonníka). Kasačný súd sa preto, na rozdiel od správneho súdu, stotožnil s názorom
sťažovateľa, že protokol s výzvou bol žalobkyni doručený v súlade s § 31 ods. 2 a § 30 ods. 3 Daňového
poriadku v spojení s § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka dňa 9. septembra 2019 (faktickým prevzatím

zásielky Mgr. I., PhD. v úložnej lehote).
64. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že k aplikácii § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka nemohlo dôjsť,
keďže k ukončeniu zastúpenia nedošlo v dôsledku jednostranného vypovedania Mgr. I., PhD., ale v
dôsledku dohody o ukončení zastúpenia, čo má vylúčiť aplikáciu § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka v
predmetnej veci, s touto argumentáciou sa kasačný súd nestotožnil. Kasačný súd dáva do pozornosti,
v súlade s § 9 ods. 5 Daňového poriadku, že správcovi dane bolo oznámené jednostranné vypovedanie

splnomocnenia zo strany zástupcu žalobkyne, nebola mu však dňa 6. septembra 2019 doručená
dohoda o ukončení plnomocenstva (resp. dohody o plnomocenstve) ako dvojstranný úkon. Oneskorené
doručenie dohody o ukončení zastúpenia zo strany žalobkyne až dňa 9. októbra 2019, po tom, ako
správca dane oznámil žalobkyni a Mgr. I., PhD., že považuje protokol v súlade s § 33b ods. 6
Občianskeho zákonníka za doručený dňa 9. septembra 2019 (listami zo dňa 20. septembra 2019),

považuje aj kasačný súd za účelové, v snahe zvrátiť účinky doručenia protokolu a výzvy a znemožniť
ukončenie daňovej kontroly v zákonnej lehote. Navyše kasačný súd dodáva, že podľa odbornej literatúry
(ŠTEVČEK, M.; DULAK, A.; BAJÁNKOVÁ, J.; FEČÍK, M.; SEDLAČKO, F.; TOMAŠOVIČ, M. a kol.:
Občiansky zákonník. Komentár. 2. vydanie. § 1 - 450. Praha: C. H. Beck, 2019, 1754 s. Komentár k §
33b Občianskeho zákonníka) ako aj podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(rozhodnutie sp. zn. 3 MCdo 18/2009 zo dňa 21. októbra 2010) je potrebné rozlišovať medzi ukončením
dohody o zastúpení (titulu pre zastúpenie) a ukončením splnomocnenia/plnomocenstva (plnej moci).
V predmetnej veci nebola plná moc udelená Mgr. I., PhD. ukončená dohodou (keďže takáto dohoda
nebola v rozhodujúcom období doručená správcovi dane), ale jej jednostranným vypovedaním zo strany
Mgr. I. PhD..

65. Na doteraz uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že dňa 6. septembra 2019 bola zo strany
žalobkyne doručená plná moc pre advokátsku kanceláriu JUDr. Ladislav Pavlovič, s.r.o., keďže (i) táto
bola podpísaná len žalobkyňou, (ii) nebola doručená JUDr. Ladislavom Pavlovičom, s.r.o. a (iii) tento pri
vykonávaní osobného doručovania dňa 11. septembra 2019 a následným listom zo dňa 12. septembra
2019 nepotvrdil prevzatie zastúpenia žalobkyne. Žalobkyňa teda v rozhodujúcom období, do faktického

prevzatia protokolu Mgr. I., PhD. dňa 9. septembra 2019, nepreukázala prevzatie zastúpenia iným
zástupcom.
66. Doteraz uvedené závery kasačného súdu sú v plnom rozsahu súladné s ustálenou rozhodovacou
činnosťou kasačného súdu. Ten už totiž uviedol, že faktické prevzatie zásielky splnomocnencom (hoci už
po vypovedaní splnomocnenia) a jeho odovzdanie do rúk daňového subjektu nie je vadou spôsobujúcou

nezákonnosť doručovania (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8 Sžfk 17/2019 zo dňa 18. decembra 2019, bod 31; sp. zn. 6 Sžfk 50/2018 zo dňa 16. októbra
2019, bod 80 a iné). V predmetnej veci je podľa názoru kasačného súdu podstatné, že Mgr. I., PhD.
dňa 9. septembra 2019 reálne a fakticky prevzal protokol a výzvu. Doručovanú zásielku pritom nevrátil
správcovi dane (body 5 a 9 tohto rozsudku). Mgr. I., PhD. vo svojich vyjadreniach a ani samotná

sťažovateľka (ani v podanej správnej žalobe) netvrdili, že by Mgr. I. fakticky doručený a prevzatý protokol
s výzvou neodovzdal žalobkyni. Namietali len platnosť a účinky nesprávne vykonaného doručenia.
Neušlo pritom pozornosti kasačného súdu, že Mgr. I., PhD. nebol zástupcom žalobkyne len v daňovej
kontrole do 6. septembra 2019 (bod 6 tohto rozsudku), ale bol tiež advokátskym koncipientom právnej
zástupkyne žalobkyne v konaní o správnej žalobe a neskôr priamo právnym zástupcom žalobkyne

v konaní o správnej žalobe ako aj v kasačnom konaní. V tomto kontexte považuje kasačný súd za
nepravdepodobné, resp. nereálne, aby sa Mgr. I., PhD. dňa 9. septembra 2019 prevzatá zásielka
nedostala do dispozičnej sféry žalobkyne. Na týchto záveroch nič nemení ani rozhodnutie žalobkyne
nevyjadriť sa k doručenému protokolu v určenej lehote.
67. V predmetnej veci kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že do uskutočnenia oboznámenia

žalobkyne o výsledkoch daňovej kontroly dňa 23. júla 2019 mala táto jednu splnomocnenú zástupkyňu
- ANTEKO, s.ro.. Išlo pritom o úkon, ktorým sa daňová kontrola blíži ku koncu, po ktorom logicky
nasledovalo vyjadrenie žalobkyne (body 3 a 4 tohto rozsudku - vyjadrenie žalobkyne bolo doručené
listinne 5. augusta 2019 a následne doplnené v zákonom vyžadovanej elektronickej forme po výzvesprávcu dane dňa 16. augusta 2019) vyhotovenie protokolu z daňovej kontroly (§ 46 ods. 5a 8 Daňového
poriadku). Táto skutočnosť bola umocnená faktom, že sa ku koncu blížila aj prekluzívna lehota na
uskutočnenie daňovej kontroly. Až táto skutočnosť viedla žalobkyňu k častým zmenám zvolených

zástupcov dňa 8. augusta 2019 (Mgr. I., PhD.), dňa 6. septembra 2019 (advokátska kancelária JUDr.
Ladislav Pavlovič, s.r.o.) a dňa 12. septembra 2019 popopretí zastúpenia predchádzajúcim zástupcom
(JUDr. Eva Ladiverová), aby následne vo vyrubovacom konaní (pri podaní odvolania) vystupovala
samostatne.
68. Zmena zástupcov žalobkyne pritom bola špekulatívna, keďže k tej podstatnej došlo počas

doručovania protokolu a výzvy Mgr. I., PhD., po dvoch neúspešných pokusoch o doručenie, v čase, keď
sa lehota na prevzatie úradnej zásielky blížila ku koncu dňa 6. septembra 2019. Pričom zvolený zástupca
Mgr. I., PhD. musel mať vedomosť o doručovaní zásielky (keď o pokusoch o jej doručenie a o uložení
zásielky bol poštovým podnikom upovedomený - vyplýva to aj zo žalobkyňou predloženej dohody o
ukončení zastúpenia - bod 11 tohto rozsudku). Ďalšiemu zástupcovi pritom splnomocnenie bolo udelené
žalobkyňou jednostranne, bez toho, aby s týmto vyjadril súhlas, resp. so žalobkyňou uzatvoril dohodu o

splnomocnení, resp. mandátnu zmluvu (body 6 až 8 tohto rozsudku). Navyše Mgr. I., PhD., hoci došlo k
vypovedaniu splnomocnenia, zásielku fakticky prevzal a nevrátil ju správcovi dane. Následne sa pritom
v správnom súdnom konaní vrátila žalobkyňa k zástupcovi, ktorý jej dňa 6. septembra 2019 vypovedal
splnomocnenie (body 38 a 39 tohto rozsudku).
69. Z vyššie uvedeného postupu žalobkyne a jej zástupcov je zrejmé, že žalobkyňa nepostupovala

v súlade s účelom práva zvoliť si zástupcu - teda nájsť odbornú pomoc v daňovom konaní v snahe
preukázať nedôvodnosť pochybností komunikovaných správcom dane, ale naopak, aby toto viedlo k
zmareniu úkonov správcu dane..
70. S ohľadom na všetky vyššie uvedené argumenty sa kasačný súd nemohol stotožniť s argumentáciou
žalobkyne a správneho súdu. Naopak prisvedčuje argumentácii sťažovateľa a konštatuje, že protokol

a výzva boli žalobkyni riadne a účinne doručené dňa 9. septembra 2019 faktickým prevzatím zásielky
Mgr. I., PhD. Daňová kontrola vo veci žalobkyne preto bola ukončená v zákonnej lehote podľa § 46 ods.
10 Daňového poriadku.
IV.2. K námietke neprimeranosti dôkazného bremena
71. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k názoru, že žalobkyňa v predmetnej veci uniesla

svoje dôkazné bremeno (rozhodujúce boli listinné dôkazy predložené žalobkyňou vrátane dôkazov o
uskutočnených platbách v prospech deklarovaných dodávateľov), sťažovateľ bezdôvodne nevykonal
relevantné dôkazy navrhované žalobkyňou a pomenované pochybnosti sťažovateľa smerujú len k
spochybneniu identity dodávateľa, čo v prípade daňových výdavkov v rámci dane z príjmu nezohráva
žiadnu rolu. Tieto závery sťažovateľ rekapituláciou svojej argumentácie v jeho rozhodnutí spochybňuje.

72. V súvislosti s nastolenými meritórnymi právnymi otázkami dáva kasačný súd do pozornosti, že na
proces daňovej kontroly, určovania a vyrubovania daňových povinností sa vzťahuje všeobecný daňový
procesný predpis - Daňový poriadok, pokiaľ zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) neupravuje inak (§ 1 ods. 1 a 2 Daňového poriadku). Keďže
procesný režim a postup príslušných orgánov v rôznych daňových otázkach sú spoločné, možno v tomto

rozsahu uplatňovať spoločné procesné daňové zásady a judikatórne závery týkajúce sa procesného
postupu podľa Daňového poriadku, pokiaľ osobitný predpis (zákon o dani z príjmov) neupravuje inak.
73. Aj v daňovom konaní týkajúcom sa dane z príjmov preto platí, že dôkazné bremeno na preukázaní
zákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dani z príjmov (vrátane uplatnených daňových
výdavkov) prioritne ťaží daňový subjekt (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6 Sžfk 7/2016 zo dňa 27.
septembra 2018, sp. zn. 5 Sžfk 15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom
nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady
musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.
Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže

mu byť priznané daňové oprávnenie (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk
1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk 20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49
a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod
R 6/2020).

74. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konanídve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov

povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti

spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných

dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

75. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je ale akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
zákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3. septembra 2019). Hoci je to práve
správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov
podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé
dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo
vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3

ods. 3 Daňového poriadku).
76. Hoci z procesného hľadiska sa pri dokazovaní postupuje pri jednotlivých daniach rovnako, z
materiálneho hľadiska je potrebné jednotlivé typy daní odlišovať. Kasačný súd v tomto smere preto dáva
do pozornosti, že podmienky pre uplatnenie daňového výdavku (nákladu) v oblasti dane z príjmu (§ 2
písm. i) a § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31. decembra

2016) a podmienky pre uplatnenie práva na odpočet dane v oblasti dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods.
1, 2 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov; ďalej len
„zákon o DPH“) nie sú identické, ale naopak, sú odlišné.
77. Vychádzajúc z § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. decembra
2016 možno konštatovať, že základnými zákonnými podmienkami pre uznanie daňového výdavku sú

(i) vecnosť, (ii) preukázateľnosť vynaloženia a (iii) zaúčtovanie. Pri podmienke vecnosti je potrebné
skúmať, či sú konkrétne výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, resp.
zdaniteľných príjmov. Pri podmienke zaúčtovania (zaevidovania) je potrebné skúmať, či bol výdavok aj
riadne zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii.
78. Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňový subjekt preukázal

(listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik daňových
výdavkov, resp. či takýto výdavok (v určitej výške) skutočne vznikol (nestačí pritom len realizácia
platby). V prípadoch deklarovaných odplatných nadobudnutí tovaru (výdavok ako kúpna cena) daňové
doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a súčasne je potrebné, aby
bolo preukázané že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne došlo, a to v rámci

dojednaných dodávok tovarov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžfk 45/2015 zo dňa 26. januára
2017).
79. Kasačný súd v súvislosti s vyššie uvedenými podmienkami pre uznanie daňových výdavkov
(nákladov) dáva do pozornosti, že dôkazné bremeno daňového subjektu sa viaže práve a len k
preukázaniu týchto podmienok. Rovnako aj vznášanie pochybností správcom dane musí byť smerované

k spochybneniu splnenia predmetných podmienok. Všetky vyššie uvedené podmienky pritom majú
objektívny charakter - nie sú viazané na dobrú vieru daňového subjektu či na jeho obozretnosť.
Podmienky uplatnenia daňového výdavku buď objektívne sú alebo nie sú dané.80. Z hľadiska podmienok vecnosti a preukázateľnosti daňového výdavku (nákladu) kasačný súd
konštatuje,žetieto,akovyplývaužz§2písm.i)a§21ods.1zákonaodanizpríjmovvzneníúčinnomdo
31. decembra 2016, sa pri výdavkoch voči obchodným partnerom vzťahujú na vzťah medzi dodávateľom

- daňovým subjektom - odberateľom. Vo vzťahu práve k týmto skutočnostiam ťaží dôkazné bremeno
daňový subjekt. Súčasne z tohto dôvodu platí, že prípadné pochybnosti na strane subdodávateľskej
časti obchodného reťazca alebo druhých a ďalších odberateľov nie sú bez ďalšieho pochybnosťami,
ktoré by boli schopné spochybniť splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie daňového výdavku.
Jednoduché zistenia, že subdodávateľ nedisponuje výrobnými kapacitami, personálnym substrátom

alebo porušuje svoje daňového povinnosti bez ďalšieho neznamenajú, že tovar/služba neboli daňovému
subjektu jeho priamym dodávateľom dodané a v tomto smere tiež neznamenajú, že daňové výdavky
nespĺňajú podmienku preukázateľnosti, vecnosti a zaúčtovania.
81. Kasačný súd tiež zdôrazňuje, že daň z príjmu nie je na európskej úrovni plne harmonizovanou
daňou na rozdiel od dane z pridanej hodnoty. Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica o DPH“) neupravuje a ani sa

nevzťahujenaproblematikudanezpríjmov(acontrariočl.1ačl.2SmerniceoDPH).Pretorozhodovacia
činnosť Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa Smernice o DPH nie je bez ďalšieho uplatniteľná v
oblasti rozhodovania o dani z príjmov.
82. V súvislosti s preukázaním deklarovaného dodávateľa kasačný súd už vo svojej rozhodovacej
činnosti uviedol, že hoci finančné orgány formálne môžu zarámcovať svoje pochybnosti ako

spochybnenie dodávateľa deklarovaného na faktúre, takéto pochybnosti však môžu slúžiť na
spochybnenie samotného vynaloženia daňového výdavku - teda na spochybnenie deklarovaného
dodania tovarov/služieb za protihodnotu v deklarovanom rozsahu pre daňový subjekt v rámci
dodávateľsko-odberateľských vzťahov (rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Sfk 9/2022 zo dňa 26. septembra 2023, bod 45, sp. zn. 3 Sfk 49/2022 zo dňa 25. júla 2023, bod

47 či sp. zn. 3 Sfk 41/2021 zo dňa 25. júla 2023, bod 63). Takéto spochybnenie je pritom nepochybne
spochybnením samotnej preukázateľnosti vynaloženia daňového výdavku podľa § 21 ods. 1 zákona o
dani z príjmov.
83. Pokiaľ sa žalobkyňa dovoláva rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Českej republiky,
kasačný súd konštatuje, že táto nie je pre kasačný súd záväzná, ale poukazuje na to, že je v s vyššie

uvedenou argumentáciou kasačného súdu súladná.
84. Aplikujúc tieto úvahy na prípad žalobkyne kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci nejde
o prípad, keď by boli pochybnosti finančných orgánov postavené výlučne na spochybnení identity
dodávateľa uvedeného na faktúre opomínajúc iný zo strany žalobkyne preukázaný vzťah dodania
predmetných služieb od iného, na faktúre neuvedeného, dodávateľa (finančné orgány nezistili, že

by služby uvedené na faktúrach v rozsahu a cene boli v skutočnosti dodané len iným subjektom
s odhalenou identitou). Hoci svoje pochybnosti správca dane a sťažovateľ zamerali na identitu
deklarovaných dodávateľov, v skutočnosti spochybňujú samotné vynaloženie výdavku - že boli
fakturované služby skutočne zakúpené v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov, keďže ich
nedodali deklarovaní dodávatelia a iní neboli zistení (mohli byť napr. vykonané aj zamestnancami

žalobkyne alebo môže ísť o služby vykonané jej ďalšími dodávateľmi - duplicitná fakturácia služieb)
a že boli skutočne dodané v rozsahu a za cenu uvedenú na vystavených faktúrach (vplyv na
výšku samotného uplatňovaného výdavku). Pochybnosti správcu dane a žalovaného tak nesmerujú
proti identite deklarovaného dodávateľa, resp. súladu identity skutočného dodávateľa s dodávateľom
uvedeným na vystavených faktúrach, ako uvádza správny súd a namieta žalobkyňa, ale idú proti

samotnej podstate preukázateľnosti vynaloženia daňového výdavku. Rozhodovacia činnosť kasačného
súdu, na ktorú odkazuje správny súd (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 Sžfk 22/2020 zo dňa 2. februára 2022), tak na predmetnú vec nie je aplikovateľná.
85. Pochybnosti sťažovateľa proti uplatneným daňovým výdavkom z faktúr vystavených spoločnosťami
FENELLA, s.r.o. a DCNET, s.r.o. sú v podstatnom postavené na tom, že (i) štatutárny orgán žalobkyne -

Ing. Palčák, ktorý je podpísaný na vystavených a predložených objednávkach a protokoloch o prevzatí
uskutočnených plnení, nemal informácie o tom, kto (aké osoby) v skutočnosti práce/služby vykonali,
nepoznal konateľa deklarovaných dodávateľov a ani nevedel, kto mu za predmetné spoločnosti výsledky
deklarovaných služieb odovzdal a (ii) že konateľ dodávateľov - pán Milan Ižvolt nemal žiadne informácie
o (svojich) dodávateľských spoločnostiach, nepoznal štatutárny orgán žalobkyne, neuviedol žiadneho

zástupcu svojich spoločností, nevedel nič o deklarovaných dodávkach služieb, o tom, kto ich mal
odovzdávaťčiotom,ktoichvôbecvykonával,nepotvrdilanito,žepodpísalvystavenéfaktúryčiprotokoly
o odovzdaní výsledkov. Tieto pochybnosti považuje kasačný súd, stotožňujúc sa so sťažovateľom, za
dôvodné, týkajúce sa skutočností priamo v dispozičnej sfére žalobkyne a jej priameho obchodnéhopartnera. Ide o pochybnosti o preukázateľnosti vynaloženia daňového výdavku podľa § 21 ods. 1 v
spojení s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. decembra 2016, ktoré sú spôsobilé
preniesť dôkazné bremeno na ich vyvrátení na žalobkyňu.

86. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nie je štandardné overovanie totožnosti osoby, ktorá koná za
deklarovaných dodávateľov či si ju s odstupom času pamätať, kasačný súd sa s týmto názorom
nestotožňuje. Vo svojej rozhodovacej činnosti už konštatoval, že od daňového subjektu možno
spravodlivo požadovať, aby vedel, s kým za dodávateľa koná a overil si aj oprávnenie konajúcej
osoby konať za dodávateľské spoločnosti (mutatis mutandis 63/2023 ZNSS). Takéto overenie žalobkyňa

nepreukázala a ani nevedela uviesť osobu, s ktorou v mene deklarovaných dodávateľov konala, pokiaľ
to nebol ich konateľ.
87. Preukázanie úhrad na účet deklarovaného dodávateľa ani podľa názoru kasačného súdu
nie je rozhodujúcou skutočnosťou, keďže v predmetnej veci (s ohľadom na vyššie uvedené a
pomenované pochybnosti finančných orgánov) nebolo preukázané, že tieto sú spojené so službami,
ktoré mali deklarovaní dodávatelia vykonať a ktorých dodanie v rámci identifikovaného dodávateľsko-

odberateľských vzťahov žalobkyne a jej deklarovaných dodávateľov nebolo ani preukázané.
Rozhodujúce a vyvracajúce predmetné pochybnosti nie sú ani to, že žalobkyňa disponovala výstupmi z
deklarovaných služieb, keďže zistené pochybnosti finančných orgánov smerujú k tomu, že tieto neboli
vykonané deklarovanými dodávateľmi (neboli predmetom obchodu v deklarovanom rozsahu a cene),
ale mohli byť vykonané zamestnancami žalobkyne, alebo jej inými dodávateľmi (ktorých sama v žalobe

uviedla) a fakturované, resp. uplatnené ako daňový výdavok duplicitne (formálne však vo vzťahu k iným
dodávateľom, ktorí ich nevykonali).
88. Kasačný súd sa tiež stotožňuje s názorom sťažovateľa, že žalobkyňa neprodukovala žiadne
relevantné argumenty, dôkazy a návrhy dôkazov, s potenciálom vyvrátiť zistené pochybnosti, či objasniť
iný priebeh deklarovaných obchodov, než bol uvedený na vystavených faktúrach.

89. Pokiaľ žalobkyňa navrhovala výsluch O.. S. Z., H.., ktorý sa podľa vyjadrení štatutárneho orgánu
žalobkynemalzúčastňovaťbližšienešpecifikovaných(niektorých)obchodnýchrokovaníaodovzdávania
plnení deklarovanými dodávateľmi FENELLA, s.r.o. a DCNET, s.r.o., kasačný súd sa stotožňuje so
sťažovateľom v tom, že účasť pána Z. na odovzdávaní plnení deklarovanými dodávateľmi nevyplýva z
vystavených objednávok ani protokolov o odovzdávaní plnení. Na týchto je uvedený, resp. podpísaný

len štatutárny orgán žalobkyne - Ing. Palčák. Je to preto práve Ing. Palčák, ktorý mal disponovať
dostatkom informácií o uskutočnených obchodoch. Štatutárnym orgánom žalobkyne tvrdená účasť O..
Z.napredmetnýchúkonochjetakvrozporesožalobkyňoupredloženýmilistinnýmidokladmi.Ajkasačný
súd v tomto smere považuje všeobecné tvrdenia Ing. Palčáka o účasti O.. Z. na odovzdávaní plnení za
špekulatívne a účelové.

90. Rovnako za nedôvodný považoval kasačný súd aj návrh žalobkyne na vykonanie konfrontácie medzi
Ing.PalčákomapánomIžvoltom.Atoosobitnezdôvodu,žetakIng.Palčák(štatutárnyorgánžalobkyne)
ako aj pán Ižvolt (konateľ deklarovaných dodávateľov FENELLA, s.r.o. a DCNET, s.r.o.) zhodne uviedli,
že sa nepoznajú (resp. nevedia, kto je štatutárny orgán ich obchodných partnerov) a Ing. Palčák nevedel
uviesť, s kým za spoločnosti FENELLA, s.r.o. a DCNET, s.r.o. konal. Nie je preto zrejmé, aké skutočnosti

mali byť vykonanou konfrontáciou zistené. Kasačný súd rovnako akcentuje argumentáciu sťažovateľa,
že o výsluchu pána Ižvolta bola žalobkyňa upovedomená, tohto výsluchu sa zúčastnila aj zástupkyňa
žalobkyne a tá pánovi Ižvoltovi nekládla relevantné otázky. Ing. Palčák, ako štatutárny orgán žalobkyne,
mal možnosť sa predmetného výsluchu zúčastniť, avšak sa nezúčastnil a ani nepožiadal o iný termín
výsluchu - neprejavil teda záujem o účasť na výsluchu pána Ižvolta, kde by mohol klásť svedkovi otázky.

91. Vo vzťahu k pochybnostiam vzneseným proti obchodom žalobkyne so spoločnosťami FENELLA,
s.r.o. a DCNET, s.r.o. sa preto kasačný súd stotožnil s argumentáciou sťažovateľa a musí korigovať
závery správneho súdu.
92. Inak tomu však je v prípade spoločnosti InterSale, s.r.o. Kasačný súd konštatuje, že pochybnosti
finančných orgánov vo vzťahu k deklarovaným obchodom medzi spoločnosťou InterSale, s.r.o. sú

postavené v podstatnom na tom, že (i) konateľ spoločnosti InterSale, s.r.o. nevedel nič o realizovaných
obchodov, pritom jeho meno a priezvisko bolo uvedené na protokole o prevzatí výsledkov deklarovaných
služieb, (ii) deklarovaný zástupca spoločnosti InterSale, s.r.o., pán R. H., nemal na území Slovenskej
republiky (ako cudzinec) evidovaný pobyt podľa odpovede príslušného útvaru cudzineckej polície.
93. Kasačný súd sa v súvislosti s predmetnými pochybnosťami finančných orgánov stotožňuje so

žalobkyňou a správnym súdom v tom, že tieto nie sú dostatočné. Kasačný súd dáva do pozornosti, že
konateľ spoločnosti InterSale, s.r.o. v čase deklarovaných obchodov - Jozef Králik síce nemal informácie
o uskutočnených obchodoch a ani nepotvrdil podpisy na vystavených dokumentoch, na druhej strane
sa však odvolal na pána R. H., ktorý mal zastupovať predmetnú spoločnosť vo vzťahu k obchodomso žalobkyňou, pričom predložil aj mandátnu zmluvu (oprávnenie zastupovať spoločnosť InterSale,
s.r.o.) pre pána H., ním podpísanú. Samotná skutočnosť, že na odovzdávacom protokole boli uvedené
iniciály len pána Králika v súvislosti s jeho výsluchom a predloženými listinnými dôkazmi preukazujúcimi

oprávnenie pána H. zastupovať spoločnosť InterSale, s.r.o., nepostačuje ako dôvodná pochybnosť.
Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na zmluvné dojednanie v rámci mandátnej zmluvy poskytovať informácie
konateľovi spoločnosti InterSale, s.r.o. je potrebné uviesť, že toto sa týka výlučne vnútorného vzťahu
spoločnosti InterSale, s.r.o. a pána H.. Jeho plnenie alebo neplnenie nemá vplyv na oprávnenie pána
H. zastupovať spoločnosť InterSale, s.r.o. v obchodných vzťahoch so žalobkyňou.

94. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že pán H. nemal na území Slovenskej republiky
evidovaný pobyt podľa príslušného orgánu cudzineckej polície, kasačný súd dáva do pozornosti, že
pán H. je občanom Bulharska, členského štátu Európskej únie. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti a ani
v jeho rozhodnutí nevzniesol žiadnu argumentáciu, z ktorej by vyplývalo, že by napriek udelenému
pobytu nebolo možné, aby sa pán H., ako občan členského štátu Európskej únie, hoci len krátkodobo,
zdržiaval na území Slovenskej republiky, resp. či mu nebolo udelené iné oprávnenie na vstup na územie

Slovenskej republiky, resp. či sa nemohol na území Slovenskej republiky nachádzať bez evidencie
pobytu. Odpoveď príslušných orgánov cudzineckej polície na dožiadanie správcu dane pritom nie je
založená ani v administratívnom spise.
95. Za tohto stavu sa kasačný súd stotožňuje so správnym súdom a žalobkyňou v tom, že pochybnosti
definované finančnými orgánmi proti obchodom žalobkyne so spoločnosťou InterSale, s.r.o. neboli

postačujúce a návrh žalobkyne na vypočutie pána H., ako osoby s preukázaným oprávnením zastupovať
spoločnosť InterSale, s.r.o. pri obchodoch so žalobkyňou (priamo alebo cez medzinárodnú výmenu
informácií) bol dôvodný. Tento zrušujúci dôvod správneho súdu preto bol správny, zhoduje sa s ním aj
kasačný súd a v tejto časti musel konštatovať nedôvodnosť kasačnej sťažnosti sťažovateľa.
96. Pokiaľ sa sťažovateľ odvolával na list ORPZ ZA zo dňa 30. októbra 2019, tento predstavuje (nateraz)

procesne nepoužiteľný dôkaz a nemá takú výpovednú hodnotu, ako mu sťažovateľ pripisuje. Sťažovateľ
v kasačnej sťažnosti totiž namieta tiež závery správneho súdu o procesnej neprípustnosti dôkazu - listu
ORPZ ZA zo dňa 30. októbra 2019 tým, že hoci nebol vykonaný v daňovej kontrole, bolo na neho možné
prihliadať.
97. Kasačný súd na úvod konštatuje, že podstata argumentácie žalobkyne a správneho súdu proti listu

ORPZ ZA zo dňa 30. októbra 2019 nespočíva v tom, že tento dôkaz nebol vykonaný počas daňovej
kontroly (ako sa domnieva sťažovateľ), ale že bol získaný až po vydaní prvostupňového rozhodnutia,
zohľadnený žalovaným, a to bez toho, aby bola o ňom žalobkyňa upovedomená. Žalobkyňa tiež
namietala, že ide o dôkaz z iného konania, ktorý nemožno zohľadniť a nenahradzuje výsluch pána H.
v tomto daňovom konaní.

98.Kasačnýsúdvovšeobecnostinespochybňuje,žeakodôkazvdaňovomkonanímožnopoužiťvšetko,
čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie
je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku). V
daňovom konaní tak možno využívať aj dôkazy získané v iných daňových či odlišných konaniach alebo v
prebiehajúcich trestných konaniach, ktorých účastníkom nevyhnutne nebol daňový subjekt - žalobkyňa.

99. Aj toto použitie však má svoje limity, (i) dotknutá osoba má právo byť oboznámená s dôkazmi,
ktoré sa voči nej použijú a má právo sa k nim účinne vyjadriť, (ii) na žiadosť má tiež dotknutá osoba
právo sa oboznámiť v celosti s dôkazmi získanými v súvisiacich konaniach, na ktorých správca dane
plánuje založiť svoje rozhodnutie (ak nie sú dané dôvody pre obmedzenie tohto prístupu) a (iii) orgány
konajúce v hlavnom konaní (poťažmo súd) musia mať možnosť overiť zákonnosť získania a použitia

takýchto dôkazov z iných konaní ako aj prípadných zistení v správnych rozhodnutiach vydaných proti
dodávateľom daňového subjektu a kľúčových pre rozhodnutie veci daňového subjektu (mutatis mutandis
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 26/2020 zo dňa 31. januára
2024, body 111 a 112).
100. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v zásade nie je vylúčené, aby v daňovom konaní boli ako

dôkazy vykonané aj podklady z iných konaní, vrátane podkladov z trestných konaní, ktorých daňový
subjekt nebol účastníkom. Jedna z podmienok pre ich uplatniteľnosť však je, že daňový subjekt o ich
uplatnení bude upovedomený a bude mu umožnené vyjadriť sa k nim. V tejto veci je z administratívneho
spisu zrejmé, že list ORPZ ZA zo dňa 30. októbra 2019 bol doručený až po vydaní prvostupňového
rozhodnutia a vyhodnotený bol až sťažovateľom v jeho rozhodnutí. Ani správca dane a ani sťažovateľ

pritom žalobkyňu neoboznámili s jeho existenciou a ani jej neumožnili sa k nemu vyjadriť. Predmetný
dôkaz je tak nateraz procesne neprípustný.
101. Kasačný súd sa tiež zhoduje so správnym súdom a žalobkyňou v tom, že pokiaľ správca dane
po vydaní prvostupňového rozhodnutia (§ 73 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 2 Daňového poriadku) alebožalovaný (§ 73 ods. 2 Daňového poriadku) vykonávajú dodatočné dokazovanie, sú o tom povinní
upovedomiť daňový subjekt a umožniť mu sa k takto dodatočne vykonávanému dôkazu vyjadriť.
Príslušné orgány však takto v predmetnej veci nepostupovali, čím porušili procesné práva žalobkyne a

spôsobili procesnú neprípustnosť listu ORPZ ZA zo dňa 30. októbra 2019 ako dôkazu.
102. Na rozdiel od správneho súdu však kasačný súd dáva do pozornosti, že list ORPZ ZA zo dňa
30. októbra 2019 obsahuje informácie o výpovedi pána H. pred políciou, ktorý (i) poprel svoj pobyt
na území Slovenskej republiky v roku 2016 a (ii) poprel vykonávanie nejakej činnosti v roku 2016
na území Slovenskej republiky. Z tohto sťažovateľ vo svojom rozhodnutí a aj v kasačnej sťažnosti

vyvodzuje, že pán H. nemohol pre žalobkyňu vykonávať činnosti v mene spoločnosti InterSale, s.r.o.
V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje, že ide o podstatný dôkaz z hľadiska pochybností finančných
orgánov o deklarovaných obchodoch žalobkyne so spoločnosťou InterSale, s.r.o. Ide tak o dôkaz s
takým významom, že procesné vady pri jeho vykonaní odôvodňujú zrušenie žalovaného rozhodnutia
bez ďalšieho. Preto sa v tejto časti kasačný súd s argumentáciou sťažovateľa nemohol stotožniť.
103. Kasačný súd s ohľadom na dôraz, ktorý na predmetný dôkaz sťažovateľ kládol, závery, ktoré z

neho vyvodzoval a pre potreby ďalšieho konania považuje v tejto časti za potrebné dodať, že výhrady
možno mať aj k hodnoteniu predmetného dôkazu a záverom, ktoré z neho sťažovateľ vyvodzuje.
104. Kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že hoci listy a operatívne informácie
orgánov činných v trestnom konaní v zásade môžu predstavovať dôkaz v daňovom konaní, ide o dôkaz,
ktorý podlieha hodnoteniu dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. I keď je hodnotenie dôkazov

primárne úlohou finančných orgánov, pri hodnotení dôkazov sa musia vyvarovať svojvôle (mutatis
mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 26/2020 zo dňa
31. januára 2024, bod 113). Predbežné operatívne informácie policajného zboru poskytnuté vo forme
analytického hodnotenia poznatkov a informácií s neznámym zdrojom, bez podloženia relevantnými
dôkaznými prostriedkami pripojenými z iných konaní či dokazovaním uskutočneným orgánmi finančnej

správy v daňovom konaní v zásade nie sú dôkazom o tom, že plnenia bez ďalšieho neboli dodané
deklarovanými dodávateľmi (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Sžfk 26/2020 zo dňa 31. januára 2024, body 114 a 116).
105. Čo sa týka listu ORPZ ZA zo dňa 30. októbra 2019 kasačný súd dáva do pozornosti, že tento
predstavuje len zhrnutie operatívnych informácií o tom, čo mal pán H. v bližšie neurčenom konaní, pred

bližšie nešpecifikovanými orgánmi polície uviesť, pričom k tomuto listu nie je pripojená ani zápisnica z
vypočutiapánaH.,čirelevantnýdôkaz,žepánH.naozajuvádzanéskutočnostiuviedol.Takýtodôkaz(list
ORPZ ZA zo dňa 30. októbra 2019) nateraz celkom zjavne nemôže nahradiť výsluch pána H. realizovaný
či už finančnými orgánmi alebo prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií.
IV.3. K namietanému porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku

106. Správny súd uznal ako dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného tiež to, že správca dane pred
vydaním protokolu neoboznámil žalobkyňu so všetkými pochybnosťami, ktoré proti nej počas daňovej
kontroly vzniesol. Išlo najmä o pochybnosti týkajúce sa (i) nesúladu medzi formátom výstupov, ktoré
odovzdala žalobkyňa správcovi dane a formátom, ktorý bol uvedený v odovzdávacích a preberacích
protokoloch,(ii)absenciemenatvorcovvtýchtovýstupoch,(iii)vymedzeniapredmetuobchodnejčinnosti

jej dodávateľa, (iv) skutočnosti, že jej dodávatelia nepodávali daňové priznania na dani z príjmu.
Sťažovateľ kontroval, že ide buď o nemenné skutočnosti a fakty, skutočnosti vychádzajúce z verejne
dostupných registrov alebo výsluchov svedkov v prítomnosti žalobkyne, preto nevnímal ako zásadnú
vadu, že o nich žalobkyňa pred vydaním protokolu nebola oboznámená.
107. Kasačný súd dáva do pozornosti, že k ustanoveniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku už vo svojej

ustálenej rozhodovacej činnosti uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24. februára 2022, 18/2022 ZNSS):
I. Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže
dôjsťvprocesedokazovania(vdaňovejkontrole,pozn.kasačnéhosúdu)kprenosudôkaznéhobremena
zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt.

III. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu
ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu
dôkazného bremena nedochádza.“
108. Kasačný súd konštatuje, že podstatou § 46 ods. 5 Daňového poriadku je, aby správca dane
pred vydaním protokolu oboznámil daňový subjekt zo svojimi zisteniami z dokazovania vykonaného

počas daňovej kontroly a závermi (pochybnosťami), ktoré z neho proti daňovému subjektu vyvodzuje,
aby tak bolo daňovému subjektu umožnené tieto pochybnosti vyvrátiť návrhmi relevantných dôkazov či
poskytnutím vysvetlení (prenos dôkazného bremena). Nie je pritom v zásade vylúčené, aby pochybnosti
zistené počas daňovej kontroly boli následne podporené ďalšími pochybnosťami, ktoré vyplynú zdokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní, ak nejde o dokazovanie, ktoré by bolo vykonané v
rozsahu negujúcom účel, zmysel a význam daňovej kontroly (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sfk 126/2022 zo dňa 17. októbra 2023, sp. zn. 3 sfk

129/2022 zo dňa 21. novembra 2023 či sp. zn. 4 Sfk 11/2022 zo dňa 25. apríla 2024, body 43 a 44).
109. Kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci nie je sporné, že správca dane pred vydaním
protokolu neoboznámil žalobkyňu so skutočnosťami a pochybnosťami uvedenými v bode 106 tohto
rozsudku, a to napriek tomu, že ide o skutočnosti zistené počas daňovej kontroly, a z ktorých sú
vyvodzované pochybnosti v neprospech žalobkyne. Je preto nesporné, že došlo k porušeniu § 46 ods.

5 Daňového poriadku. Na vyššie uvedenom v zásade nič nemení ani argumentácia sťažovateľa, že išlo
o nemenné, všeobecne známe či z výsluchov svedkov za prítomnosti žalobkyne známe skutočnosti.
Podstatou § 46 ods. 5 Daňového poriadku totiž nie je „len“ oboznámiť so zistenými skutočnosťami
(teda dokázať, že o nich vedela), ale aj závermi, ktoré z nich správca dane proti žalobkyni vyvodzuje
(oboznámiť s „pochybnosťami“). I keď predmetné skutočnosti mohli byť žalobkyni známe, táto pred
vydaním protokolu nemohla vedieť, že ich správca dane bude posudzovať v jej neprospech, nemohla

ich teda efektívne vysvetliť či vyvrátiť ďalším dokazovaním pred vydaním protokolu. Záver správneho
súdu v časti týkajúcej sa porušenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku v časti pochybností správcu dane a
žalovaného je tak dôvodný a tieto čiastkové pochybnosti sú (nateraz) procesne nepoužiteľné.
110. Na druhej strane kasačný súd konštatuje, že tieto čiastkové skutočnosti (bod 106 tohto rozsudku)
nie sú z hľadiska relevantných a významných pochybností správcu dane (o ktorých bola žalobkyňa

oboznámení pred vydaním protokolu) podstatné (tieto pochybnosti zhrnul kasačný súd v časti IV.2. tohto
rozsudku). Predmetná vada a (nateraz) procesná nepoužiteľnosť časti pochybností správcu dane a
sťažovateľa by preto sama o sebe nemala vplyv na zákonnosť protokolu, prvostupňového rozhodnutia
a rozhodnutia žalovaného ako celku, ktoré v podstate vychádzajú zo zásadných skutočností zistených
počas daňovej kontroly, s ktorými bola žalobkyňa pred vydaním protokolu oboznámená.

IV.4. K ďalšiemu postupu vo veci
111. S ohľadom na skutočnosť, že kasačný súd čiastočne uznal argumentáciu sťažovateľa a
korigoval závery správneho súdu v časti zrušujúcich dôvodov týkajúcich sa (i) nedoručenia protokolu
a výzvy žalobkyni (časť IV.1. tohto rozsudku), (ii) neprimeraného zaťaženia žalobkyne dôkazným
bremenom vo vzťahu k pochybnostiam týkajúcim sa dodávok od spoločností FENELLA, s.r.o. a DCNET,

s.r.o. (časť IV.2. tohto rozsudku), (iii) potreby vykonania dokazovania výsluchom O.. S. Z., H.. a
vykonaním konfrontácie medzi Ing. Palčákom a pánom Ižvoltom (časť IV.2. tohto rozsudku), ako aj (iv)
vplyvu čiastkového neoboznámenia sťažovateľky s niektorými pochybnosťami zistenými počas daňovej
kontroly na výsledok konania (časť IV.3. tohto rozsudku), musel zároveň korigovať pokyn správneho
súdu pre postup sťažovateľa v ďalšom konaní.

112. Závery kasačného súdu v tomto rozsudku automaticky neznamenajú, že žalobkyni majú byť
(nevyhnutne) priznané uplatnené daňové výdavky (najmä) v súvislosti so spornými obchodmi so
spoločnosťou InterSale, s.r.o. Je však na sťažovateľovi, alebo správcovi dane, pokiaľ chcú tieto
výdavky neuznať, vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom pre spochybnenie niektorej z podmienok
pre uznanie daňového výdavku (podmienku preukázateľnosti vynaloženia, podmienku vecnosti alebo

podmienku zaúčtovania) a svoje závery náležite odôvodniť. Bude ich úlohou (pokiaľ nebudú získané
ďalšie, iné relevantné dôkazy) najmä pokúsiť sa o vykonanie výsluchu pána Valentína Peneva v súlade
s návrhom žalobkyne. Pokiaľ budú chcieť finančné orgány zohľadniť tiež dôkaz - list ORPZ ZA zo dňa
30. októbra 2019, tento budú musieť náležite vykonať, oboznámiť s ním žalobkyňu, umožniť jej vyjadriť
sa k tomuto dôkazu a v ďalšom konaní budú tiež musieť rešpektovať limity hodnotenia a významu tohto

dôkazu pomenované kasačným súdom v časti IV.2. tohto rozsudku.
V. Záver
113. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že hoci uznal dôvodnosť námietok
sťažovateľa proti správnym súdom zisteným zrušujúcim dôvodom (i) nedoručenia protokolu a výzvy
žalobkyni (časť IV.1. tohto rozsudku), (ii) neprimeraného zaťaženia žalobkyne dôkazným bremenom

vo vzťahu k pochybnostiam týkajúcim sa dodávok od spoločností FENELLA, s.r.o. a DCNET, s.r.o.
(časť IV.2. tohto rozsudku), (iii) potreby vykonania dokazovania výsluchom O.. S. Z., H.. a vykonaním
konfrontácie medzi Ing. Palčákom a pánom Ižvoltom (časť IV.2. tohto rozsudku), ako aj (iv) vplyvu
čiastkového neoboznámenia sťažovateľky s niektorými pochybnosťami zistenými počas daňovej
kontroly na výsledok konania (časť IV.3. tohto rozsudku). Na druhej strane sa však stotožnil so

zrušujúcimi dôvodmi správneho súdu spočívajúcimi (i) v posúdení neprimeranosti dôkazného bremena
(a kvalite pochybností identifikovaných finančnými orgánmi) týkajúceho spochybneného obchodu
žalobkyne so spoločnosťou InterSale, s.r.o. (časť IV.2. tohto rozsudku), (ii) potrebou vykonania výsluchu
pána R. H. (časť IV.2. tohto rozsudku) ako aj (iii) procesnou vadou týkajúcou sa neoboznámeniažalobkyne s dôkazom vykonaným po vydaní prvostupňového rozhodnutia - listom ORPZ ZA zo dňa
30. októbra 2019 a jeho hodnotením sťažovateľom (resp. významom, ktorý mu sťažovateľ ako dôkazu
prikladal), ktorá má podľa názoru kasačného súdu vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného (časť IV.2.

tohto rozsudku). Všetky tieto vady, s ktorými sa kasačný súd stotožnil, a identifikoval ich už správny
súd v napadnutom rozsudku, sú pritom samostatnými dôvodmi pre zrušenie rozhodnutia žalovaného
podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP. Kasačný súd nepovažuje za efektívne a súladné s
princípom hospodárnosti zrušovať napadnutý rozsudok správneho súdu len pre potreby úpravy jeho
odôvodnenia. Preto kasačný súd konštatuje nedôvodnosť kasačnej sťažnosti sťažovateľa v celku

a rozsudok správneho súdu považuje vo vyššie uvedenej (a kasačným súdom aprobovanej) časti
za vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako
nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
114. V ďalšom konaní budú správca dane a žalovaný postupovať v súlade s upraveným pokynom
kasačného súdu uvedeným v časti IV.4. tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu
sú tak žalovaný ako aj správca dane viazaný (per analogiam § 469 SSP).

115. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167
ods. 1 a § 175 ods. 2 SSP tak, že v merite úspešnej žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov kasačného konania voči procesne neúspešnému sťažovateľovi/žalovanému. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

116. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.