Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti životnému ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Michal Pollák

Legislation area – Trestné právoVšeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, Majetok, Sloboda a ľudská dôstojnosť, and Život a zdravie

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624010444
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2624010444.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr.

Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX, pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.
2 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Senica zo
dňa 09.07.2024, č. k. 2T/37/2024-642, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
trvale bytom: D.
t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov,

o d s u d z u j e

Podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 s použitím § 36 písm. l) Trestného
zákona v znení účinnom od 6.8.2024, § 37 písm. m) Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024, § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení
účinnom od 6.8.2024, s poukazom na § 39 ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024, na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa§48ods.2písm.b)Trestnéhozákonavzneníúčinnomod6.8.2024saobžalovanýnavýkontrestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 súd obžalovanému ukladá

trest prepadnutia veci: 1 ks kovový vidlicový kľúč, 1 ks kovový nástrčkový kľúč, 1 ks kovová rukoväť
mechanického zdviháku na vozidlá, 1 ks mini vreckové LED svetlo fialovej farby s nápisom CE a 1 ks
guma transparentnej farby.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 vlastníkom prepadnutej veci sa stáva
Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 09.07.2024, č. k.2T/37/2024-642 uznal obžalovaného A. B.
za vinného, že

v bode 1/
v čase asi o 17:10 hod. dňa 15.11.2023 v meste D., neoprávnene vnikol do uzatvoreného a oploteného
obydlia rodinného domu na E. D. vo vlastníctve osoby F. G. A. C. A., nar. XXXX tým spôsobom, že
s vopred neoprávnene zadováženým pravým kľúčov od tohto domu si najprv otvoril vstupnú bránu napozemok k tomu domu, na ktorý následne neoprávnene vstúpil a prešiel cez neho až k vchodovým
dverám do domu, ktoré si tiež odomkol neoprávnene zadováženým pravým kľúčom a následne
neoprávnene vnikol do tohto domu a z rôznych miest v dome postupne odcudzil nasledujúce veci:

? pištoľ zn. Glock, typ 19X, kaliber 9 x 19, výrobné číslo BNDM456 rovnaké pre telo zbrane, záver a
hlaveň zbrane so zasunutým zásobníkom s 15 nábojmi spolu s kydexovým puzdrom zelenej maskáčovej
farby,
? čierna koženková dámska taška,
? deodorant NIVEA MEN,

? pánske náramkové hodinky zn. FOSSIL, analógové, hnedý kožený remienok,
? dámske náramkové hodinky zn. MICHAEL KORS z bieleho kovu,
? dámske náramkové hodinky zn. MICHAEL KORS z bieleho kovu,
? retiazka z bieleho kovu o dĺžke 50cm,
? retiazka zo žltého kovu s príveskom kríža zo žltého kovu o dĺžke 60cm,
? dámsky prsteň zo žltého kovu s 5 očkami,

? dámsky prsteň zo žltého kovu s prepletaním do „V“,
? dámsky prsteň zo žltého kovu so sekaným motívom,
? dámsky prsteň zo žltého kovu retiazkového typu,
? dámsky prsteň zo žltého kovu s očkami v tvare vlnoviek,
? dámsky prsteň zo žltého kovu s točeným motívom,

? dámsky prsteň zo žltého kovu s hladkým povrchom,
? dámsky prsteň zo žltého kovu s väčším oválnym očkom osadeným bielymi kamienkami,
? dámsky prsteň z bieleho kovu s gravírovaním po obvode,
? dámsky prsteň z bieleho kovu z vrchnej časti dvojradový, v jednom rade sú osadené biele kamienky
a v druhom rade je srdiečko,

? dámsky prsteň z bieleho kovu dvojradový po celom obvode, kde jeden rad je v tvare retiazky a druhý
rad vo vrchnej časti má gravírovaný motív,
? umelohmotná krabička s nápisom Šperk Holíč šedej farby,
? dámska náušnica z nezisteného kovu so zapustenou guličkou,
? prívesok v tvare kríža z kovu s vyobrazením mužského profilu,

? čiernobiela fotografia o veľkosti 2,5x1,7 cm, s vyobrazením ženskej tváre,
? farebná fotografia 4,5x3,5 cm s vyobrazením ženskej tváre,
? farebný negatív s dvomi portrétmi,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom 1. električka v Bratislave,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom rok ochrany európskej prírody,

? 5ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Klášter Břevnovsky,
? 5ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Muzeálna Slovenská Spoločnosť,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Slovenská republika, Samuel Jurkovič,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Ján Kollár,
? minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Mariánské Lázně,

? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Móric Beňovský,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Zubačka Štrba,
? 3ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Československý tenis,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Slovenská národná galéria,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Mor ho!,

? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom J. A. Komenský,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom 150. rokov spisovnej slovenčiny,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Lidice Ležáky,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Moravské zemské múzeum v Brne,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Jozef Cíger Hronský,

? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Pavol Jozef Šafárik,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom J. Alexy,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Karlovy Vary,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Slovenský olympijský výbor,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Štefan Moyzes,

? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Galanda,
? 2ks minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Národný park Slovenský raj,
? minca v umelohmotnom obale, biely kov, s nápisom Kremnice, zapečatená červenou šnúrkou,
? minca v plastovom obale, biely kov, s nápisom M. THERESIA. D. G,? minca v plastovom obale, biely kov, s nápisom Mincovne v Kremnici,
? minca v plastovom obale, biely kov, s nápisom Jaroslav Hašek,
? minca v plastovom obale, biely kov, s nápisom Bohumír Šmeral,

? 2ks minca v plastovom obale, biely kov, s nápisom Ján Botto,
? minca v plastovom obale, biely kov, s nápisom Karel IV,
? minca v plastovom obale, biely kov, s nápisom Múzeum mincí a medailí,
? minca v plastovom obale, biely kov, s nápisom IX. Sjezd komunistické strany Československé,
? 7ks minca, biely kov, s nápisom Slovenská republika, nominálnej hodnoty 20,-KS,

? minca, biely kov, s nápisom J. A. Komenský,
? 9ks minca, biely kov, s nápisom J. V. Stalin,
? 6ks minca, biely kov, nominálnej hodnoty 10,-KČ,
? minca, biely kov, s nápisom 10, 1945 1955,
? minca, biely kov, s nápisom 5. Květen,
? 2ks minca, biely kov, s nápisom Klement Gottwald,

? 4ks minca, biely kov, s nápisom 100 let hornických práv,
? 6ks minca, biely kov, s nápisom T. G. Masaryk,
? 3ks minca, biely kov, s nápisom Tomáš G. Masaryk,
? 2ks minca, biely kov, nominálnej hodnoty 25, 1944*29.8.*1954,
? 5ks minca, biely kov, s nápisom Verní sebe - svorne napred,

? 2ks minca, biely kov, nominálnej hodnoty 20,-KČ,
? 4ks minca, biely kov, nominálnej hodnoty 100, 1918, 1948,
? minca, biely kov, nominálnej hodnoty 10, s nápisom SNP 1944-1964,
? minca, biely kov, s nápisom Half Dollar United States of America,
? minca, biely kov, s nápisom Francaise republique,

? minca, biely kov, s nápisom Velká Morava 1100 let,
? 2ks minca, biely kov, nominálnej hodnoty 50, 1944*29.8.*1947,
? minca, biely kov, s nápisom Paul von Hindenburg,
? 3ks minca, biely kov, s nápisom Šest Set let University Karlovy,
? minca, biely kov, s nápisom ZA BOHA ŽIVOT. ZA NÁROD SLOBODU,

? minca, biely kov, s nápisom PRIBINA KNIEŽA SLOVENSKA,
? minca, biely kov, s nápisom FERENCZ JÓZSEF I. K. A. CS. ES M. H. S. D. O. AP. KIR.,
? minca, biely kov, s nápisom R. IMP. HU. BO. REG.,
? 2ks minca, biely kov, s nápisom LIBERTY,
? minca, biely kov, s nápisom 650 rokov mesta Kremnice,

? minca, biely kov, s nápisom DR. JOZEF TISO,
? minca, žltý kov, s nápisom Sokolská župa Barákova,
? minca, žltý kov, nominálnej hodnoty 20,-KS,
? minca, hnedej farby, s nápisom FRANZ KAIS. V. OEST. KÖN. Z. HU. BÖ. GAL. U. LO.,
? minca, hnedej farby, 2 SEN,

? minca, žltý kov, nominálnej hodnoty 1,
? dámska semišová šperkovnica ružovej farby,
? pánske náramkové hodinky, čiernej farby, zn. CASIO MULTI BAND 6,
? dámske náramkové hodinky zo žltého kovu, zn. QUARTZ,
? dámske náramkové hodinky z bieleho kovu, model: DW5B, zn. MICHAEL KORS,

? retiazka z bieleho kovu o dĺžke 40cm, s väčšími oválnymi očkami,
? dámska dvojitá retiazka z bieleho kovu s príveskom listu o dĺžke 32cm,
? dámska trojitá retiazka z bieleho kovu,
? dámska retiazka z bieleho kovu s príveskom obrysu srdca o dĺžke 46cm,
? dámska retiazka z bieleho kovu o dĺžke 39cm,

? dámska dvojitá retiazka z bieleho kovu spojená polkruhovým príveskom,
? dámska hrubšia retiazka z bieleho kovu o dĺžke 48cm,
? dámsky trojradový náramok na ruku z bieleho kovu o dĺžke 26cm,
? dámska retiazka z bieleho kovu o dĺžke 44cm s príveskom kríža z bieleho kovu,
? dámska retiazka z bieleho kovu o dĺžke 40cm guľatého vzhľadu,

? pánska retiazka z bieleho kovu o dĺžke 55cm, pilovaný vzor,
? pár dámskych náušníc z bieleho kovu o dĺžke 16cm, trojité,
? dámska náušnica z bieleho kovu o dĺžke 9cm, trojitá,
? dámska retiazka z bieleho kovu s jemnými očkami o dĺžke 76cm s príveskom kľúča,? pár dámskych náušníc z bieleho kovu v tvare srdca so vsadenými bielymi kamienkami,
? minca z bieleho kovu s nápisom LIBERTY,
? náušnica z bieleho kovu v tvare písmena „U“,

? prívesok v tvare srdca z bieleho kovu,
? dámsky prsteň z bieleho kovu z vrchnej časti vlnovitého tvaru, so vsadenými bielymi kamienkami,
? pánsky prsteň z bieleho kovu, gravírovaný,
? pár dámskych náušníc z bieleho kovu v tvare kruhu,
? 3ks dámskych náramkov, ružovej farby, naťahovacie,

? dámsky náramok, naťahovací, s ruženínom,
? dámsky náramok, bavlnený, pletený,
? dámsky náramok z bieleho kovu, zn. GUES so vsadenými kamienkami,
? dámska retiazka z bieleho kovu o dĺžke 23cm aj s príveskom v tvare krídla,
? dámsky prsteň z bieleho kovu trojitý prepletaný,
? čierny taktický batoh zn. TCA,

? zelená oceľová uzamykateľná pokladnička, poškodená v oblasti zámku obsahujúca 3 plastové
krabičky,
? zväzok dokumentov o počte 12 listov,
? zväzok kľúčov o počte 9ks s oválnym príveskom,
? 8ks fotografií,

? červená oceľová uzamykateľná pokladnička poškodená v oblasti zámku,
? dokumenty o počte 43 listov,
? kupónová knižka v plastovom obale,
? 2ks dózických kľúčov,
? vkladná knižka červenej farby C. H. C. na meno C. I.,

? vkladná knižka červenej farby C. H. C. na meno C. J.,
? 5ks fotografií,
? 1ks minca nominálnej hodnoty 20 Forint,
? zápisník hnedej farby s vyobrazením mapy sveta,
? papierový zošit popísaný číslami,

? 1 ks retiazka z bieleho kovu s nápisom „flame“ a dvomi srdiečkami,
? pánska zlatá retiazka tenká cca 62cm dlhá,
? pánska zlatá retiazka tenká cca 58cm dlhá,
? prívesok zlatá platnička obdĺžnik s iniciálami A.,
? prívesok zlaté písmeno M.,

? prívesok zlatý znamenie lev,
? strieborné hodinky Casio,
? pánska retiazka tenká cca 66cm dlhá,
? pánska retiazka tenká cca 66cm dlhá,
? prívesok zlatá platnička obdĺžnik s iniciálami E.S.,

? prívesok zlatý znamenie baran,
? pánsky zlatý prsteň,
? dámska zlatá retiazka tenká cca 62cm,
? dámska zlatá retiazka tenká cca 62cm,
? dámska zlatá retiazka tenká cca 62cm,

? prsteň zlatý rôzne motívy 6 kusov,
? náramok na ruku zlatý 2 kusy,
? náramok na nohu zlatý,
? náušnice zlaté rôzne motívy 5párov,
? strieborný náramok na ruku Guess so symbolom nekonečno,

? náramok na ruku z chirurgickej ocele značky Morellato,
? náramok na ruku zn. Thomas Sabo štvorfarebný,
? strieborný prsteň s kamienkami,
v celkovej hodnote najmenej 9.643,50 eur, hoci v tom čase nedisponoval žiadnym oprávnením v
zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, ktoré by ho oprávňovalo nadobudnúť

alebo držať strelnú zbraň alebo strelivo, pričom vyššie uvedenú strelnú zbraň aj strelivo neoprávnene
prechovával až do cca 09:00 hod. dňa 16.11.2023, pričom uvedeným konaním spôsobil vlastníkovi
uvedených vecí - poškodenému F. G. A. C. A., nar. XXXX celkovú škodu najmenej 9.643,50 eur,
v bode 2/od presne nezisteného času do 12.45 hod. dňa 16.11.2023 v meste D. a všade tam, kde sa
zdržiaval, neoprávnene prechovával sušené konope z rastliny rodu Cannabis s hmotnosťou 15063 mg
s priemernou koncentráciou 14,6 % hmotnostných tetrahydrokanabinolu (THC), pričom extrakt suchý

z rastliny rodu Cannabis je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok a
tetrahydrokanabinol (THC) do I. skupiny psychotropných látok,
v bode 3/
v čase približne od 18.00 hod. dňa 11.12.2020 približne do 03.35 hod. dňa 12.12.2020, v obci Kátov, v

potravinách COOP Jednota Senica, prevádzka Kátov 52, s vopred neoprávnene zadováženým pravým
kľúčov otvoril uzamknuté vstupné dvere do vstupnej chodby, do ktorej následne neoprávnene vstúpil,
následne v chodbe znefunkčnil osvetlenie so senzorom pohybu, následne na uzamknutých vstupných
plastových dverách do priestorov predajne odstránil v spodnej časti lišty a plastový panel, cez tento
otvor prešiel do vnútorných priestorov predajne, kde rozbil ovládací panel alarmu a za pokladničným
pultom na stojane s cigaretami vypáčil roletový panel, z ktorého odcudzil nezistený počet škatuliek

cigariet rôznych značiek a súčasne z priestorov predajne odcudzil ďalší nestotožnený tovar, čím
spoločnosti COOP Jednota Senica, spotrebné družstvo, Nám. oslobodenia 12, Senica, IČO: 00168891,
spôsobil na odcudzených veciach celkovú škodu vo výške 744,89 eur a poškodením vecí celkovú
škodu vo výške 348,76 eur a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacochodsúdenýTrestnýmrozkazomOkresnéhosúduvSkalici,sp.zn.8T/30/19zodňa03.10.2019,

právoplatným dňa 19.10.2019, ktorým bol uznaný vinným okrem iného zo spáchania trestného činu
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona,
teda
v bode 1/
- sebe zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia,

- sebe zadovážil a držal strelivo bez povolenia,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu,
v bode 2/
- neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku z rastliny rodu

konopa,
v bode 3/
- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a taký čin spáchal vlámaním;
hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

čím spáchal
v bode 1/
- zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona,
- prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného
zákona,

- prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. e) Trestného zákona,
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
v bode 2/
- zločin nedovolenej výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona,
v bode 3/
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
- prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Zatobolodsúdenýpodľa§294ods.2Trestnéhozákona,spoužitím§36písm.l)Trestnéhozákona,§37

písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom
na § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci: 1 ks
kovový vidlicový kľúč, 1 ks kovový nástrčkový kľúč, 1 ks kovová rukoväť mechanického zdviháku na
vozidlá, 1 ks mini vreckové LED svetlo fialovej farby s nápisom CE a 1 ks guma transparentnej farby.2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa
23.07.2024, doručeným prvostupňovému súdu dňa 23.07.2024, a to proti výroku o treste.
3. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 29.07.2024 a prostredníctvom obhajcu

podaním zo dňa 31.07.2024 nasledovne (skrátene):
3.1. Ku všetkým skutkom sa priznal v celom rozsahu a to už v prípravnom konaní, svoje konanie
nesmierne ľutuje a uvedomil si jeho závažnosť a protiprávnosť. Protiprávneho konania sa dopustil pod
vplyvom drog.
3.2. Poškodenému sa ospravedlnil, poslal mu aj ospravedlňujúci list a spôsobenú škodu mu hneď, ako

to bude možné, v celom rozsahu uhradí. V súčasnosti škodu aspoň čiastočne uhradila jeho matka.
3.3. Aj keď mu súd mimoriadne znížil trest odňatia slobody na 2 roky a 6 mesiacov, tento je možné
znížiť až o 12 mesiacov, pričom má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky na uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky s ohľadom na okolnosti spáchania skutku,
kedy bol vždy pod vplyvomdrog, momentálne sa podrobujeprotitoxikomanickému liečeniu, jeho úprimnú
ľútosť nad jeho konaním, priebeh konania ako aj podporu jeho rodiny.

3.4. Žiada o udelenie akéhokoľvek alternatívneho trestu, vrátane najvyššej podmienky, či dohľadu
probačného a mediačného úradníka, pričom počas výkonu podmienečného trestu uhradí spôsobenú
škodu vo výške 12.420 Eur. Vo väzení ho nikto nechce zamestnať, pretože má cukrovku. Vonku nemá
problém zamestnať sa, pretože je vyučený elektrikár a má aj zváračský preukaz. Všade, kde sa pýtal
na robotu, ho bez váhania prijali.

3.5. Má syna, ktorý má 10 rokov a nemá mu kto platiť alimenty, pričom jeho matka má finančné
problémy a sama to s ním nezvláda. Predtým ako ho zatvorili riadne pracoval a poberal čiastočný
invalidný dôchodok 220 Eur. V prípade uloženia nepodmienečného trestu všetko stratí a poškodenému
sa neuhradí škoda.
3.6. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a uložil mu alternatívny trest.

4. Odvolací súd na rozhodnutie o podanom odvolaní nariadil termín verejného zasadnutia na deň
03.10.2024, ktorého sa zúčastnil obžalovaný, jeho obhajca a prokurátor. Prokurátor na verejnom
zasadnutí navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol podľa § 319
Trestného poriadku. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí nad rámec písomne podaného
odvolania poukázal na zmenu právnej legislatívy, ktorá sa týka trestných činov, pre ktoré bol obžalovaný

uznaný za vinného, napr. trestný čin krádeže, poškodzovania cudzej veci a drogovej trestnej činnosti
anavrholpodanémuodvolaniuvyhovieť.Obžalovanýsanaverejnomzasadnutípridržalprednesusvojho
obhajcu, oľutoval spáchanie trestnej činnosti a sľúbil, že bude viesť riadny a usporiadaný život.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebof) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného

poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
7. Odvolací súd sa postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zaoberal len preskúmaním
napadnutého výroku o treste a po preskúmaní napadnutého výroku dospel k nasledovným záverom:
8. Obžalovaní A. B. bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a

obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, prečinu nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, prečinu porušovanie domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona,
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, zločinu nedovolenej
výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2
písm. b) Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona
podľa znenia účinného do 05.08.2024. Dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona
č. 40/2024 Z. z., ktorá sa dotkla aj niektorých trestných činov, pre ktoré bol obžalovaný uznaný vinným.
Zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona,

prečinunedovolenéhoozbrojovaniaaobchodovaniasozbraňamipodľa§294ods.1Trestnéhozákonaa
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na§138písm.e)TrestnéhozákonasanovelaTrestnéhozákona,zhľadiskatrestnýchsadzieb,nedotkla.
Skutok v bode 1/ kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného
zákona možno aktuálne kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

skutok v bode 2 právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona možno
aktuálne právne kvalifikovať ako zločin neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej
látky podľa § 171 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona a skutok v bode 3 právne kvalifikovaný ako
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona možno aktuálne

právne kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona, pričom skutková podstata prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona aktuálne nie je naplnená, keďže poškodením vecí nebola podľa aktuálneho znenia Trestného
zákona spôsobená aspoň malá škoda.
9. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že trest bol obžalovanému uložený za najprísnejšie trestný čin

podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, kde neprišlo k zmene sadzby trestu odňatia slobody. Zároveň
bol u obžalovaného zistený vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v dôsledku
čoho neprišlo k zmene zákonom stanovenej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v osobitnej
časti Trestného zákona. K jej sprísneniu prišlo aplikáciou § 41 ods. 2 Trestného zákona v rámci
ukladania úhrnného trestu, ktorého sa však novela Trestného zákona nedotkla. V tomto kontexte je

však nevyhnutné uviesť, že novelou Trestného zákona sa rozšírili možnosti ukladania alternatívnych
trestov, ktorého uloženia sa obžalovaný v podanom odvolaní domáha, napr. peňažného trestu, ktorý
aktuálne možno uložiť aj páchateľovi zločinu, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, za splnenia
ďalších zákonných podmienok. Z tohto dôvodu vyhodnotil odvolací súd aplikáciu znenia Trestného
zákona účinného od 6.8.2024 pre obžalovaného ako priaznivejšiu.

10. Špecifikom prejednávaného prípadu je skutočnosť, že obžalovaný podaným odvolaním napadol len
výrok o treste. Predmetom právneho posúdenia odvolacieho súdu bola tá skutočnosť, či v dôsledku
novelizácie Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024, možno tieto ustanovenia Trestného zákonaaplikovať na prejednávaný prípad a v akom rozsahu (výrok o vine, výrok o treste), keďže nové znenie
právnej úpravy je pre obžalovaného priaznivejšie.
11. Odvolací súd zároveň vychádza z právneho názoru, že pre jeho závery je irelevantné, či výrok o vine

nemoholbyťobžalovanýmnapadnutýzdôvodunemožnostipodaniaodvolaniaobžalovanýmvočivýroku
o vine (prijatie vyhlásenia o vine obžalovaným súdom) alebo z dôvodu nevyužitia práva obžalovaného
alebo prokurátora podať odvolanie voči výroku o vine v zákonnej lehote. Podstatné je, že napadnutý
rozsudok bol súdom prvého stupňa vyhlásený a odvolanie voči nemu mohlo byť obžalovaným podané
len proti výroku o treste.

12. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že výrok o vine nie je závislým výrokom vo vzťahu k výroku o treste
(rovnako ako k výroku o ochrannom opatrení, či výroku o náhrade škody), a preto prípadné zrušenie
výroku o treste nemá za následok potrebu zrušenia výroku o vine, ako je tomu v opačnom prípade (viď.
§ 321 ods. 2 Trestného poriadku).
13. Ustanovenia Trestného poriadku pri odvolacom konaní upravujú dve základné procesné
ustanovenia, a to rozhodovanie odvolacieho súdu podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku a procesný

postup odvolacieho súdu podľa § 317 Trestného poriadku.
14. V ustanovení § 316 ods. 3 Trestného poriadku sú uvedené taxatívne špecifikované chyby konania,
ktoré majú v prípade ich zistenia odvolacím súdom za následok povinnosť odvolacieho súdu zrušiť
napadnutý rozsudok (v celom rozsahu) a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že sa jedná o dovolacie dôvody podľa §

371 ods. 1, písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku, aj keď dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. c) je formulovaný širšie ako dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 písm. b)
Trestného poriadku. V rámci tohto procesného postupu odvolacieho súdu je irelevantné, voči ktorému
výroku bolo podané odvolanie (výrok o vine, výrok o treste), pretože zákonodarca, po zistení niektorej
z taxatívne uvedených chýb konania, ukladá odvolaciemu súdu povinnosť zrušiť napadnutý rozsudok

a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
15. V ustanovení § 317 Trestného poriadku je upravený procesný postup odvolacieho súdu, ktorý je
založený na tzv. obmedzenom revíznom princípe. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia predpokladá
nesplnenie podmienok na postup podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku. Aj z gramatického
výkladu ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku je zrejmé, že hovorí o nezrušení rozsudku podľa

§ 316 ods. 3 Trestného poriadku a následne o prieskume zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých
výrokov rozsudku (užší pojem ako pojem rozsudok, ktorým treba rozumieť všetky výroky, ktoré rozsudok
obsahuje), proti ktorým odvolateľ podal odvolanie. Predmetné zákonné ustanovenie v druhej vete § 317
ods. 1 Trestného poriadku používa aj pojem chyba a rozlišuje medzi chybami, ktoré odvolateľ vytýka
a chybami, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

16. Z dôvodu potreby rozlišovania medzi napadnutými výrokmi a chybami napadnutých výrokov má
odvolanie z obsahového hľadiska dve časti, a to tzv. kvantitatívnu časť odvolania, ktorej zodpovedá
povinnosť odvolateľa špecifikovať, ktoré výroky rozsudku napáda a či napáda aj konanie, ktoré rozsudku
predchádzalo (viď. § 311 Trestného poriadku) a následne kvalitatívnu časť odvolania, teda povinnosť
(s výnimkou obžalovaného a poškodeného) označiť chyby, ktoré podľa jeho názoru napadnuté výroky

obsahujú (viď. § 311 ods. 2 Trestného poriadku).
17. Obmedzený revízny princíp znamená, že odvolací súd je oprávnený v odvolacom konaní preskúmať
len výroky, ktoré odvolateľ odvolaním napadol a následne zistiť, či tieto výroky neobsahujú chyby, ktoré
by zakladali niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (s výnimkou § 371
ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku, ktoré sú totožné s dôvodmi na zrušenie rozsudku podľa

§ 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku) alebo chyby, ktoré odvolateľ v podanom odvolaní
vytýka.Vprípadeakodvolateľoznačívýrok,protiktorémuodvolaniepodáva,avšakneoznačíjehochyby,
odvolací súd napadnutý výrok preskúma len z hľadiska existencie dovolacích dôvodov podľa § 371
ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade ak je napadnutým výrokom len
výrok o vine, je odvolací súd v zmysle § 317 ods. 2 Trestného poriadku povinný preskúmať (minimálne

z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku) aj výrok o treste a ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
18. Tento záver vyplýva aj z ustanovenia § 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného poriadku, ktoré
označuje minimálne dva dovolacie dôvody, pre ktoré je potrebné zrušiť celý rozsudok a to bez ohľadu na
výrok, ktorý je podaným odvolaním napadnutý a bez ohľadu na chyby, ktoré sú napadnutému rozsudku

odvolateľom vytýkané. V prípade, ak by mali všetky chyby napadnutého rozsudku, ktoré zakladajú dôvod
na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (minimálne tie, ktoré sa týkajú konania,
ktoré rozsudku predchádzalo alebo výroku o vine) byť dôvodom na zrušenie celého rozsudku, tedaaj výroku o vine, ktorý nebol podaným odvolaním napadnutý, museli by byť uvedené v § 316 ods. 3
Trestného poriadku, pretože sa jedná o taxatívny výpočet zákonodarcu.
19. Zároveň oprávnenie odvolacieho súdu po postupe podľa § 317 Trestného poriadku zrušiť len

napadnutý výrok (príp. výroky, ktoré na zrušený výrok nadväzujú) vyplýva aj z ustanovenia § 321 ods. 2
Trestného poriadku, podľa ktorého ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací
súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší
hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad.

20. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu §§ 316, 317, 321 Trestného poriadku, podľa názoru
odvolacieho súdu, nemožno potrebu aplikovania novej, pre obžalovaného priaznivejšej, právnej úpravy,
považovať za dôvod na revíziu výroku o vine, ktorý podaným odvolaním nemohol byť obžalovaným
napadnutý, pretože tento dôvod na zrušenie rozsudku nie je uvedený v § 316 Trestného poriadku a jeho
prieskumu postupom podľa § 317 Trestného poriadku bráni obmedzený revízny princíp odvolacieho
konania.

21. V prípade opačného výkladu, podľa ktorého by boli chyby rozsudku (pri existencii dovolacích
dôvodov) dôvodom na revíziu výroku o vine, ktorý nebol (nemohol byť) podaným odvolaním napadnutý,
malo by to za následok povinnosť odvolacieho súdu revidovať každý výrok, a to bez ohľadu na obsah
odvolania odvolateľa a rozsah prieskumu, ktorý podaným odvolaním požaduje (v takomto prípade by
ustanovenie § 316 ods. 3 Trestného poriadku bolo nadbytočné). V zmysle tohto výkladu druhej vety §

317 ods. 1 Trestného poriadku by bolo možné na podklade odvolania voči výroku o treste zrušiť aj výrok
o vine v konaní, kde urobil odvolateľ vyhlásenie o vine, a to minimálne z dovolacieho dôvodu podľa §
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (ak vychádzame z toho, že dovolanie je prípustné len z dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku). Takýto procesný postup však negoval Najvyšší súd
Slovenskej republiky v stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.

júna 2019, Tpj 26/2019 v bode II., podľa ktorého súd sa musí v rámci splnenia povinnosti podľa § 34
ods. 5 Trestného poriadku pri poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku presvedčiť, či bol obvinený
v skoršom priebehu konania poučený aj o takej úprave trestnej sadzby podľa ustanovení uvedených
v treťom a štvrtom odseku bodu I., ktorá v jeho prípade prichádza do úvahy. V prípade negatívneho
zisteniasúdpoučenievykoná,inakmôžebyťnáslednesplnenýdôvoddovolaniapodľa§371ods.1písm.

c) Trestného poriadku (v nadväznosti na § 257 ods. 5 Trestného poriadku). Dotknutú chybu nemožno
odstrániť v rámci konania o odvolaní proti výroku rozsudku o treste po prijatí vyhlásenia o uznaní viny,
nakoľko obvinenému musí byť novovytvorená možnosť také vyhlásenie neurobiť, pričom trest musí byť
uložený v rámci trestnej sadzby súladnej so zákonom.
22. Keďže odvolací súd zastáva názor, že v prípade podania odvolania voči výroku o treste nemožno

revidovať výrok o vine, musel sa odvolací súd zaoberať tým, či možno, s poukazom na novelu Trestného
zákona, revidovať len výrok o treste, príp. iný výrok podliehajúci revíznej právomoci odvolacieho súdu.
23. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý

je pre páchateľa priaznivejší.
24. V predmetnom zákonnom ustanovení je medzi pojmami trestnosť činu a trest použitá kumulatívna
spojka „a“, ktorá súdu stanovuje povinnosť posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa znenia
Trestného zákona účinného od spáchania trestného činu až do vynesenia rozsudku (vrátane rozsudku
odvolacieho súdu), ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

25. Ak by bola medzi trestnosťou činu a trestom spojka „alebo“, mohol by si súd v každom prípade vybrať
medzi tým, podľa akého znenia Trestného zákona posúdi vinu a podľa akého znenia Trestného zákona
uloží trest. Zákonodarca použitím spojky „a“ preferuje/prikazuje, aby bola trestnosť činu posudzovaná
a trest ukladaný podľa rovnakého znenia Trestného zákona.
26. Pri podaní odvolania len proti výroku o treste je v prípade novely Trestného zákona naplnená

dikcia § 2 ods. 1 Trestného zákona, pretože trestné konanie nie je ukončené a ukladanie trestu podľa
nového Trestného zákona je pri väčšine aktuálnych ustanovení Trestného zákona pre obžalovanú osobu
priaznivejšie (výnimka napr. § 212 ods. 2 Trestného zákona).
27. Ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona možno vyložiť dvomi spôsobmi.
28. Ak by sme trvali na tom, že použitie spojky „a“ predstavuje imperatív zákonodarcu, od ktorého sa nie

je možné odchýliť, nebolo by možné, v prípade ak výrok o vine nie je možné preskúmať (§ 317 ods. 1,
§ 321 ods. 2 TP) a prieskumu podlieha len výrok o treste, ukladať trest podľa nového znenia Trestného
zákona, čo nereaguje na požiadavku zákonodarcu aplikovať priaznivejšiu právnu úpravu.29. Ďalšou možnosťou je vykladať § 2 ods. 1 Trestného zákona a použitie spojky „a“ ako príkaz
zákonodarcu posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa priaznivejšieho Trestného zákona len
v prípade, ak je to procesne možné (podanie odvolania voči výroku o vine, príp. zavedenia plného

revízneho princípu do odvolacieho konania) a v prípade ak to procesne možné nie je (podanie odvolania
len voči výroku o treste a obmedzený revízny princíp) možno podľa priaznivejšieho Trestného zákona
uložiť trest, ktorý predstavuje primárny zásah do práv a slobôd obžalovanej osoby, a to z dôvodu,
aby bol naplnený zámer zákonodarcu spočívajúci v zmiernení trestnej represie. Tento výklad (teda
možnosť posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa dvoch rôznych znení Trestného zákona)

je podporený znením § 2 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého páchateľovi možno uložiť taký druh
trestu,ktorýdovoľujeuložiťzákonúčinnývčase,keďsaotrestnomčinerozhoduje,akjetoprepáchateľa
priaznivejšie. V tomto prípade zákonodarca ukladá súdu povinnosť aplikovať znenie Trestného zákona
účinného v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje na výrok o treste (druh trestu a jeho výmera), bez
ohľadu na výrok o vine a znenie Trestného zákona, podľa ktorého bol tento výrok právne posúdený, ak
je to pre páchateľa priaznivejšie.

30. Napokon je potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na § 438k ods. 7 Trestného zákona, ktorým
zákonodarca, osobitným procesným postupom podľa § 405a a § 405b Trestného poriadku, napriek
právoplatnosti rozsudku, bez akejkoľvek zmeny výroku o vine, vzťahuje novú právnu úpravu aj na
výroky o treste, ktoré boli právoplatne uložené za trestné činy, ktoré aktuálne trestnými činmi nie sú.
Ani zákonodarca nezvolil procesný postup, ktorým by zasahoval do právoplatného výroku o vine, ale

zvolil cestu zásahu do výkonu trestu vykonávaného za skutok, ktorý už nie je trestným činom alebo
zrušenia výroku o treste a uloženie trestu len za skutky, ktoré sú v súbehu a sú trestnými činmi aj
podľa novelizovanej právnej úpravy. Interpretácia ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, ktorú zvolil
odvolací súd, tak kopíruje zámer zákonodarcu eliminovať dôsledky zásahu do práv dotknutej osoby,
ktoré podľa aktuálnej právnej úpravy nie sú nevyhnutné, a to pri rešpektovaní princípu právnej istoty.

31. Napriek tomu, že záver, ku ktorému dospel odvolací súd, môže mať v niektorých prípadoch za
následok iné postavenie odvolateľa ako v prípade, ak by bol zrušený aj výrok o vine, je nevyhnutné
zdôrazniť, že nemožnosť preskúmania výroku o vine je zapríčinená procesným postupom odvolateľa,
ktorý buď odvolanie do viny nepodal, alebo dal vyhlásenie o vine a podanie odvolania voči výroku
o vine jeho osobou je zo zákona vylúčené. V oboch týchto prípadoch sa jedná o slobodné rozhodnutie

odvolateľa, ktorému sú dôsledky jeho procesného postupu vopred známe (poučenie pred vyhlásením
viny a poučenie o opravnom prostriedku).
32. Tento výklad zároveň umožňuje rovnakým spôsobom postupovať aj pri procesnom postupe súdu
podľa § 166 Trestného poriadku, podľa ktorého súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší
rozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v

novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi,
v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.
33. Výklad zvolený odvolacím súdom by tak umožňoval prvostupňovému súdu v prípade, keby mu bola
predúčinnosťounovelyTrestnéhozákonavrátenávecnaďalšiekonanielenvčastivýrokuotreste,uložiť
obžalovanej osobe trest podľa novej právnej úpravy, ak by bola pre obžalovaného priaznivejšia, pretože

by si to nevyžadovalo aj revíziu výroku o vine, ktorý by už bol v čase rozhodovania prvostupňového
súdu o treste právoplatný, pričom tento benefit je na mieste z dôvodu, že trestné konanie nebolo
skončené pre pochybenie prvostupňového súdu vo výroku o treste. Rovnaký záver platí aj pre prípady,
ak by v dovolacom konaní alebo v konaní o obnove konania bol vo výroku o treste zrušený rozsudok
prvostupňového alebo odvolacieho súdu. Tento benefit pre obžalovanú osobu je rovnako namieste

z dôvodu, že napadnutý rozsudok bol zrušený pre pochybenie súdu (dovolacie konanie) alebo z dôvodu
existencie nových dôkazov, ktoré by odôvodňovali uloženie iného trestu (obnova konania). Vo všetkých
troch procesných situáciách sa zároveň jedná o pokračovanie trestného konania, v ktorom sa vykonáva
k výroku o treste dokazovanie.
34. Na rozdiel od vyššie uvedených opravných prostriedkov tento procesný postup nemožno uplatniť

na postup podľa § 405b Trestného poriadku pri úhrnnom alebo súhrnom treste, pretože v tomto
prípade neprichádza k zrušeniu výroku o treste z dôvodu pochybenia súdu, ale z dôvodu dobrodenia
zákonodarcu, ktorý ním eliminuje dôsledky uloženia a výkonu trestu za trestné činy, z ktorých minimálne
jeden podľa novej právnej úpravy už trestným činom nie je a minimálne jeden stále zostáva trestným
činom. Zároveň sa nejedná o pokračovanie v trestnom konaní, pretože k výroku o treste sa už

nevykonáva dokazovanie, ale súd je povinný uložiť nový trest bez ohľadu na skutok, ktorý podľa novej
právnej úpravy už nie je trestným činom. Práve z dôvodu, že k zrušeniu výroku o treste prichádza výlučne
v prospech obžalovanej osoby pre zánik trestnosti činu z dôvodu zmeny zákona, nemožno za trestný
čin, ktorý je trestným činom aj podľa novej právnej úpravy, ukladať trest podľa novej právnej úpravy,a to aj v prípade, ak by zaň bolo možné uložiť miernejší trest. Zákonodarca toto ustanovenie vztiahol
len na tresty uložené za trestné činy, ktoré podľa novej právnej úpravy trestnými činmi nie sú a doposiaľ
neboli vykonané, pričom tresty uložené za trestné činy, ktoré naďalej zostali trestnými činmi, aj keď

prišlo k zmierneniu trestných sadzieb, či k rozšíreniu možností uloženia alternatívnych trestov, za ich
spáchanie, ponechal neupravené, čím stanovil mantinely zásahu do princípu právnej istoty a tieto nie
je možné interpretáciou rozšíriť. V prípade súbehu trestnej činnosti je tak potrebné pri ukladaní trestu
vrámcipostupupodľa§405bTrestnéhoporiadkuukladaťtrestpodľazneniaTrestnéhozákonaúčinného
v čase, ktoré aplikoval prvostupňový, príp. odvolací súd vo svojom rozsudku.

35. V prípade opačného výkladu ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, teda nevyhnutnosti
posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa rovnakého znenia Trestného zákona, by
prvostupňový súd musel po zrušení výroku o treste v konaní o odvolaní, dovolaní, či obnove konania
postupom podľa § 166 Trestného poriadku ukladať trest podľa starej právnej úpravy, keďže nie je
oprávnený zmeniť už právoplatný výrok o vine. Rovnako by v tomto prípade nebolo možné revidovať
výrok o vine ani v prípade odvolacieho konania iniciovanému proti výroku o treste, pretože odvolací

súd by musel zrušiť výrok o vine v rozsudku, ktorý už odvolacím prieskumom prešiel. Zrušenie výroku
o vine odvolacím súdom by v tomto prípade predstavovalo skôr mimoriadny opravný prostriedok ako
riadnyopravnýprostriedok,keďžebynímbolzrušenýprávoplatnývýrok,ktorýužodvolacímprieskumom
prešiel, príp. nebol v prvom odvolacom konaní vôbec napadnutý. Rovnako by v tomto prípade, napriek
dôvodnosti podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolanie, obnova konania) nebolo možné

v prospech obžalovanej osoby zohľadniť novú právnu úpravu, a to napriek tomu, že prišlo k pochybeniu
súdu, v dôsledku ktorého by prišlo k zakonzervovaniu právneho stavu v neprospech obžalovanej osoby.
36. Odvolací súd pri svojej argumentácii vychádza z právneho názoru, že s výnimkou možnosti zrušenia
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, má nepodanie odvolania voči výroku
o vine obdobné dôsledky, ako nadobudnutie právoplatnosti tohto výroku pri postupe podľa § 166

Trestného poriadku.
37. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že niektoré pochybenia prvostupňového súdu alebo skutkové
zistenia odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania, môžu vyvolať potrebu oprávnenia odvolacieho
súdu zasiahnuť aj do výroku o vine, ktorý nebol podaným odvolaním napadnutý a jeho zrušenia, či
vykonania jeho zmeny, avšak toto oprávnenie odvolacieho súdu nemožno, podľa názoru odvolacieho

súdu, dosiahnuť interpretáciou súčasných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich odvolacie
konanie, ale vyžaduje si zásah zákonodarcu (rozšírenie § 316 ods. 3 Trestného poriadku alebo
ustanovenie § 316 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré by z taxatívne uvedených dôvodov umožňovalo
zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu a rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. zmena zákona
a pod.).

38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na rozšírenie zákonných
možností na ukladanie alternatívnych trestov podľa aktuálneho znenia Trestného zákona je nevyhnutné
ukladať trest podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
39. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, čím vytvoril možnosť
na aplikáciu § 39 ods. 5 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (predtým analogická aplikácia

§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona účinného do 05.08.2024), v dôsledku čoho bolo
možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody od 2 rokov do 10 rokov a 8 mesiacov a hoci mohol
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody 2 roky (dolná hranica trestnej sadzby), uložil mu trest odňatia
slobody v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov.
40. Podstatou odvolacích námietok obžalovaného je, že súd prvého stupňa v jeho príde nesprávne

aplikoval § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona a obžalovanému neuložil trest odňatia slobody
na samej dolnej hranici (2 roky), alebo alternatívny trest.
41. Prvostupňový súd u obžalovaného správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestných činov a tieto úprimne oľutoval
a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že obžalovaný už bol odsúdený.

42. Odvolací súd uvádza, že v prípade obžalovaného neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti
prípadu a ani výnimočné okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, a za tieto nemožno považovať ani
rodinné pomery obžalovaného, podporu jeho rodiny, ani záujem uhradiť poškodenému spôsobenú
škodu. Pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je potrebnú skúmať okrem výnimočných

okolností aj prísnosť uloženého trestu, ktorý musí byť pre obžalovaného neprimerane prísny a zároveň
musí na ochranu spoločnosti postačovať aj trest kratšieho trvania. Odvolací súd, popri poľahčujúcich
a priťažujúcich okolnostiach, musel pri výmere trestu zohľadniť aj závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa
obžalovaný dopustil, keď svojim konaním naplnil 7 skutkových podstát trestných činov, z toho v dvochprípadoch sa jednalo o zločiny. Z tohto dôvodu prišlo k aplikácii § 41 ods. 2 Trestného zákona –
asperačnej zásady.
43. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že všetky skutkové okolnosti v prospech obžalovaného, na ktoré

v podanom odvolaní poukazuje, boli prvostupňovým a odvolacím súdom zohľadnené v tom, že
obžalovanému bol uložený mimoriadne znížený trest odňatia slobody podľa § 39 ods. 5 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 vo výmere 2 roky a 6 mesiacov.
44. V prípade obžalovaného neboli splnené podmienky na uloženie žiadneho alternatívneho trestu
ani na podmienečný odklad trestu odňatia slobody, vrátane probačného dohľadu. Okrem rozsahu

a závažnosti trestnej činnosti, za ktorú bol obžalovanému ukladaný trest, je nutné zohľadniť aj jeho
trestnú minulosť, keďže pred spáchaním aktuálne prejednávanej trestnej činnosti bol 5 krát odsúdený,
vykonávaltrestodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomakoajnepodmienečnýtrestodňatiaslobody,
z ktorého bol podmienečne prepustený. Napriek predchádzajúcim odsúdeniam a výkonom uložených
trestov obžalovaný pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že posledným
odsúdením obžalovaného trestným rozkazom Okresného súd Skalica zo dňa 03.10.2019, sp. zn.

8T/30/2019 mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 4 mesiace s určením skúšobnej doby
v trvaní 3 roky s probačným dohľadom a ústavné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Skutok
uvedený pod bodom 3 bol obžalovaným spáchaný počas plynutia skúšobnej doby, čím sa aj probačný
dohľad nad obžalovaným ukázal ako neefektívny inštitút na dosiahnutie účelu trestu. Ani skutočnosť,
že na trestnú činnosť obžalovaného mohlo mať vplyv užívanie omamných a psychotropných látok,

nemožno zohľadnil pri výmere o treste v jeho prospech, keďže užívanie omamných a psychotropných
látok predstavovalo dlhodobý spôsob života obžalovaného, a preto si musel byť vedomý jeho dôsledkov,
ak ho, aj vplyvom uložených trestov alebo ochranného opatrenia, nezmení. Z vyššie uvedených dôvodov
nemožno v prípade obžalovaného považovať za primeraný žiadny iný trest ako nepodmienečný trest
odňatia slobody, pričom trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom možno, vzhľadom na vyššie

uvedené, považovať za mierny.
45. Keďže obžalovaný bol pred spáchaním aktuálne prejednávanej trestnej činnosti vo výkone trestu
odňatia slobody (na základe trestného rozkazu Okresného súdu Skalica zo dňa 31.10.2016, sp. zn.
5T/16/2016), z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 19.12.2017, správne ho prvostupňový súd
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

46. Odvolací súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, pretože voči jeho uloženiu obžalovaný
nemalžiadnenámietkyaodvolacísúdnezistilprijehouloženíexistenciužiadnehozdovolacíchdôvodov.
47. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.