Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123219050
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:6123219050.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubica Gkortsilas, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX B., zast. BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 4, 811 01
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: D. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. E. XXXX/X, XXX XX B., zast. JUDr. Miroslav Krasko, advokát so sídlom Ul. Kpt. J. Nálepku
1657/131, 934 01 Levice, o zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, o výške

ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) doručenou Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 16.1.2023 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
istinu vo výške 6.000,- eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela
ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie
stavebnej rekonštrukcie 2-izbového bytu na ulici G.: H. X B. (ďalej ako "Zmluva"). Celková cena diela
bola stanovená na sumu 12.000,- eur, pričom v zmysle čl. IV. ods. 4 Zmluvy žalobkyňa žalovanému

za vykonanie diela vyplatila ešte pred podpisom Zmluvy zálohu v celkovej sume 6.000,- eur (ďalej ako
"Záloha"). Podpisom zmluvy žalovaný prijatie zálohy v celom rozsahu potvrdil. Žalovaný bol v zmysle
čl. III. ods. 2 zmluvy povinný začať s vykonávaním diela najneskôr dňa 05.12.2022. Žalovaný však
05.12.2022 s vykonávaním diela nezačal, miesto toho žalobkyňu mal ešte deň pred tým, teda dňa
04.12.2022 fyzicky napadnúť v jej byte, následkom čoho bola ešte aj v čase podania žaloby práce
neschopná.Keďžežalovanýnedodržaltermínzačatiavykonaniadielapodľazmluvyakeďžepofyzickom
napadnutí zo dňa 04.12.2022 žalobkyňa stratila voči žalovanému akúkoľvek dôveru, dňa XX.XX.XXXX

od zmluvy odstúpila. Keďže žalovaný nevykonal ani časť prác dohodnutých v zmluve, požiadala ho,
aby jej zálohu v celom rozsahu vrátil, čo on však vulgárnou správou odmietol. Keďže podpisom zmluvy
žalovaný výslovne potvrdil, že zálohu od žalobkyni prijal, je po odstúpení od zmluvy povinný jej ju v celom
rozsahu vrátiť. Keďže ju však dobrovoľne vrátiť odmietol, nemala inú možnosť ako sa domáhať svojho
práva na vrátenie zálohy podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložila žalobkyňa súdu spolu so žalobou Zmluvu

o dielo zo dňa XX.XX.XXXX, Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a Oznámenie o odstúpení
od zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX.3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v predmetnej veci platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu
vyhovel.Zdôvodu,žežalovanýpodalprotiplatobnémurozkazuvecneodôvodnenýodpor,kuktorémusa
žalobkyňavyjadrilaanavrhlapokračovaťvkonaní,vecbolapostúpenátunajšiemusúdupostupompodľa

§ 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. dňa 10.03.2023 ako súdu miestne príslušnému na prejednanie veci
podľa § 13 v spojení s § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4.Žalovanývpodanomodporeuviedol,že sožalobkyňoužiadnuústnuanipísomnúzmluvuodielonikdy
neuzatvoril. Na žiadosť žalobkyne jej vypracoval nacenenie rekonštrukčných prác, avšak k uzatvoreniu

zmluvy nikdy neprišlo. Od žalobkyne neprijal finančnú zálohu vo výške 6000,- eur, ani v žiadnej inej
výške. Namietal platnosť predloženej zmluvy a tiež aj prijatie finančnej zálohy od žalobkyne. Ďalej
uviedol, že skutočnosť, že so žalobkyňou predloženú zmluvu neuzatvoril potvrdzuje aj samotný obsah
zmluvy, z ktorého je jasné, že sa vzťahuje na zhotoviteľa, ktorý je podnikateľským subjektom a dokonca
platca DPH. Žalovaný ďalej namietal platnosť uzatvorenej zmluvy o dielo, a to z dôvodu, že zmluva mala
byť uzatvorená medzi fyzickými osobami avšak je uzatvorená v režime podľa obchodného zákonníka,

na čo v danom prípade neexistuje žiadny právny dôvod. Žalovaný ďalej poukazoval na ČI. IV. bod
2. zmluvy, v ktorom je dohodnutá cena diela a to 12.000,- eur s DPH. Žalovaný je fyzická osoba a
nie podnikateľský subjekt, registrovaný ako platca DPH. Neexistuje tak žiadny racionálny ani právny
dôvod prečo by bola cena dohodnutá s DPH. Je presvedčený, že dohodnutie ceny s DPH medzi
nepodnikateľmi odporuje zákonu o DPH a nie je ani možné. Uvedené má dokazovať skutočnosť, že sa

jedná o fiktívnu zmluvu vykonštruovanú samotnou žalobkyňou s cieľom získať bezdôvodné obohatenie
na úkor žalobcu. Podľa žalovaného takúto zmluvu, kde bola cena diela navyšovaná o niekoľko tisíc
eur vo forme DPH by nikto neuzatvoril, čo má dokazovať, že predložená zmluva je falošná, dodatočne
vytvorená samotnou žalobkyňou, ktorá zrejme použila vzorovú zmluvu z internetu a podpis žalovaného
na nej sfalšovala. Ďalej poukázal na ust. čl. IV., body 5.až 9, zmluvy o dielo, v ktorých sa zhotoviteľ

zaväzuje vystaviť objednávateľovi faktúru po protokolárnom odovzdaní diela, v ďalších bodoch je
dohodnutá lehota splatnosti faktúry, spôsob jej zaplatenia ako aj jej náležitosti. Opäť poukázal na
fakt, že zhotoviteľ je fyzická osoba, nepodnikateľ. Nemôže tak vystavovať daňové doklady (faktúry) za
vykonané práce a určite by zmluvu v tomto znení nikdy neuzatvoril. Čo má dokazovať, že sa jedná
o fiktívnu zmluvu, ktorá nemôže obsahovať skutočnú vôľu strán. Žalobkyňou predloženú zmluvu o

dielo zo dňa XX.XX.XXXX nikdy neuzatvoril a nepodpísal. Podpis na predloženej zmluve nie je jeho a
navrhol, aby súd vykonal vo veci dokazovanie nariadením vypracovania znaleckého posudku súdnym
znalcom z odboru písmnoznalectvo. Vykonaním tohto dôkazu bude preukázané, že podpis žalovaného
na predloženej zmluve o dielo je sfalšovaný, jedná sa tak o nulitný právny úkon a tvrdenie žalobkyne o
existencii záväzkového vzťahu a o poskytnutí zálohovej platby žalovanému bude vyvrátené. Žalobkyňa

predložila súdu Odstúpenie od zmluvy zo dňa X.XX.XXXX, v ktorom okrem iného uvádza, že peniaze
údajne prijaté ako záloha vo výške 6 000,- eur žalovaný použil na kúpu vozidla I. G., J. I. XXXX. Toto
tvrdenie žalobkyne odmieta ako nepravdivé. Súhlasí s tým, že dňa 30.11.2022 si bol prevziať motorové
vozidlo z autobazáru, avšak toto vozidlo si vopred objednal, a to 06.11.2022, kedy zaplatil zálohu za
vozidlo, tj. ešte v čase predtým ako mal údajne uzatvoriť zmluvu o dielo a prijať zálohové platby od

žalobkyne. Nemohol tak kúpu vozidla financovať z peňazí žalobkyne. Doklady ku kúpe vozidla predloží
súdu, pokiaľ bude konanie pokračovať na miestne príslušnom súde. Tým majú byť opäť vyvrátené
klamlivé tvrdenia žalobkyne. K ďalším výrokom žalobkyne uvedených v odstúpení od zmluvy o údajnom
fyzickom útoku na jej osobou uviedol, že to nie je pravda, naopak žalovaný sa mal stať obeťou útoku
zo strany žalobkyne a on mal byť ten, ktorý privolal policajnú hliadku. Tieto okolnosti sú predmetom

vyšetrovania v trestnom konaní a má za to, že s touto vecou nesúvisia. Tiež uviedol, že so žalobkyňou
tvorili partnerskú dvojicu, avšak vzťah ukončili. Žalobu zo strany žalobkyne považuje za akt pomsty
voči jeho osobe a jej snahu mu čo možno naviac ublížiť a zničiť život. Svedčiť o tom má aj niekoľko
trestných oznámení, ktoré žalobkyňa údajne voči žalovanému podala potom, ako zistila že sa uzmieril
s manželkou.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu poprela všetky tvrdenia žalovaného a uviedla, že znalecké
dokazovanie preukáže, že žalovaný zmluvu podpísal a prevzal finančnú zálohu, ktorá je predmetom
tohto konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že na svojich tvrdeniach v odpore trvá ako aj
na navrhnutom znaleckom dokazovaní a žiadal predloženie originálu údajnej zmluvy.7. Žalobkyňa v ďalšom podaní uviedla, že trvá na tom, že žalovaný zmluvu podpísal a zálohu prevzal.
Prvú časť zálohy v sume 3.000,- eur žalobkyňa vyplatila žalovanému zo svojich hotovostných úspor
dňa 29.11.2022 a druhú časť zálohy v sume 3.000,- eur mu vyplatila dňa 30.11.2022 po vybratí

hotovosti z banky. Na preukázanie tejto skutočnosti priložila súdu potvrdenie o zrealizovaní transakcie
debetnou kartou. K tvrdeniu žalovaného ohľadom údajného nastavenia zmluvy pre zhotoviteľa, ktorý je
podnikateľskýmsubjektomuviedla,žepredmetomtohtokonaniajelenvráteniezálohy,pričompovinnosti
zaplatiťzálohusavrámcizmluvyvenuječl.IVods.4zmluvy,ktorýsaoDPHvôbecnezmieňuje.Možnosť
uzavretiazmluvymedzifyzickýmiosobamipripúšťaajsamotnýObchodnýzákonníkpodľaust.§262ods.

1 Obchodného zákonníka. Fakt, že celková suma za dielo obsahuje aj DPH a skutočnosť, že zmluva sa
má spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka nie sú dôvodom neplatnosti zmluvy. Aj keby obsah
zmluvy spôsoboval jej neplatnosť, tak táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na povinnosť žalovaného
vráť žalobkyni zálohu v sume 6.000,- eur. K predmetnému podaniu žalobkyňa pripojila aj znalecký
posudok A. A. K., L. XX/XXXX a Uznesenie Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 02.05.2023, ktoré majú
preukazovať fyzické napadnutie žalobkyni žalovaným. Zo Znaleckého posudku má byť zrejmé, že ju

žalovaný napadol, a že jej práceneschopnosť mala trvať viac ako 40 dní.

8. Súd vec verejne prejednal na pojednávaní dňa 13.06.2023, 19.06.2024, 16.09.2024 a 16.10.2024,
na ktorom sa zúčastnili strany sporu a ich právni zástupcovia. Právny zástupca žalobkyne zhrnul
podstatný obsah svojich písomných podaní a nad rámec uviedol, že žalovaný sumu 6.000,- eur

zadržiava bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom tvrdenia žalovaného uvedené v odpore sú účelové
a nemajú vplyv na jeho povinnosť vrátiť zálohu 6 000,- eur. V záverečnej reči vo vzťahu k znaleckému
posudku uviedol, že závery znalkyne považuje za vyhýbajúce a neposkytujúce jednoznačnú odpoveď
na požadovanú otázku, pričom znalkyňa uviedla, že sporný podpis je prejavom autentického pisárskeho
prejavu. Je maximálne nepravdepodobné, že by niekto iný svojim autentickým pisárskym prejavom

dokázal napísať podpis, ktorý by vykazoval zhodné znaky s podpisom žalovaného. Dôvodmi rozdielnych
znakov podpisov sú, že niektoré porovnávacie podpisy sú zo staršieho 10-20 ročného dáta a zároveň
žalovaný v septembri roku 2020 absolvoval operáciu mozgu a v júli roku 2021 mu bol amputovaný
prst na pravej ruke, pričom sám je pravák a jeho zdravotné ťažkosti mali vplyv, že jeho pisársky prejav
sa zmenil. Znalkyňa síce na 100% nepotvrdila, že na Zmluve o dielo je podpis žalovaného, avšak

nenašla ani žiaden znak, ktorý by mohol vylúčiť, že sa jednalo o jeho podpis. Predmetom sporu nie
je platnosť či neplatnosť Zmluvy o dielo, ale vydanie bezdôvodného obohatenia. Ostatné vykonané
dôkazy svedčia pre prijatie záveru, že žalovaný od žalobkyne peniaze prevzal. Bolo preukázané, že
žalobkyňa si dňa 30.11.2022 z banky vybrala hotovosť v sume 3000,- eur, ktorú následne odovzdala
žalovanému. Náčrt rekonštrukčných prác je ďalším nepriamym dôkazom o tom, že k odovzdaniu

peňazí medzi stranami skutočne došlo. Svedok C. potvrdil, že žalobkyni vytlačil zmluvu a odovzdal ju
žalobkyni,pričomvidelaj,žežalobkyňadisponujehotovosťou.Nebolsícepriamymsvedkomodovzdania
peňazí, avšak jedná sa o ďalší nepriamy dôkaz celej sieti dôkazov. Za ďalší nepriamy dôkaz označil
nesporné tvrdenie, že žalovaný si ešte dňa 30.11.2022 bol prevziať motorové vozidlo I. G., ktoré
vyplatil z peňazí žalobkyne, nakoľko iný príjem nemal, keďže bol invalidným dôchodcom. Tvrdenie, že

peniaze na auto mal od bývalej manželky, ktorá mu ich mala požičať, žalovaný nepreukázal. Tvrdenia
žalobkyne sú od počiatku konzistentné a vykonaným dokazovaním boli aj preukázané. Žalovaného
vyjadrenia v priebehu konania sú naopak nelogické a nepreukázané. Z uvedených dôvodov navrhol
žalobe vyhovieť. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žiadnu zmluvu nepodpísal, prvýkrát ju videl na
polícii, niekedy v januári roku 2023. 6.000,- eur v žiadnom prípade neprebral a podpis na zmluve je

falošný, nie je jeho. Trval na znaleckom posudku. Žalobkyňa si vymyslela, že z jej peňazí vyplácal
auto. V záverečnej reči uviedol, že Zmluvu o dielo nepodpísal, peniaze na auto mal od manželky už
v čase, keď auto objednával, inak by ho nemohol objednať mesiac pred tým, ako bola údajne podpísaná
zmluva o dielo. Pri objednávaní musel zaplatiť zálohu, čo svedčí o tom, že v čase objednania už tieto
peniaze mal. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalovaný zmluvu nepodpísal

a žiadne peniaze od žalobkyne neprevzal. Práve žalovaný navrhol znalecké dokazovanie, či podpis
na predmetnej zmluve je jeho vlastnoručným podpisom. Zo záverov znaleckého posudku nie je možné
jednoznačne potvrdiť pravosť sporného podpisu, pričom znalkyňa pri výsluchu uviedla, aj že je možné
si takýto podpis vo všeobecnosti nacvičiť a zároveň, že prevažujú pri podpise na predmetnej zmluve
rozdielne znaky podpisov porovnávacích. Výsluchom svedka žalobkyňa nepreukázala odovzdanie

peňazí ani podpisovanie zmluvy žalovaným. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno odovzdania
peňazí žalovanému, najprv dňa 29.11.2022 sumu 3.000,- eur do jeho rúk a následne sumu 3.000,- eur
pri podpise zmluvy, ktorú mala vybrať z bankomatu. Potvrdenie o výbere z bankomatu dňa XX.XX.XXXX
nepreukazuje,žebytietopeniazeajreálneodovzdalažalovanému.SvedokC.uvádzalskutočnostipodľanázoru žalovaného nejednoznačne, nepresne a klamlivo ako napríklad, keď uviedol, že ako svedok
nevystupuje v ďalších iných konaniach resp. týkajúcich sa žalobkyne a žalovaného, pričom ako svedok
vystupuje v trestnom konaní. Na motorové vozidlo, ktoré žalovaný kúpil koncom novembra, mu požičala

z väčšej časti jeho manželka a zvyšok peňazí vo výške 500 eur zaplatil zo svojho. Žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno, ktoré jej patrí zo svojho postavenia žalobkyne pri tvrdeniach, ktoré sú predmetom
podanej žaloby, preto navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s ostatnými písomnými podaniami

strán sporu, výsluchom strán sporu, výsluchom znalkyne, výsluchom svedka a oboznámením sa s
listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise ako aj s ostatným obsahom súdneho spisu
a dospel k nasledovným skutkovým záverom:

10. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že žalovaný jej ponúkol rekonštrukciu bytu na H. E. L. X, ktorý
nadobudla do vlastníctva za 12.000-, eur s tým, že 6.000,- mu zaplatí vopred a zvyšok po rekonštrukcii.

Tak mu dňa 29.11.2022 dala v hotovosti v byte na D. XX, B. 3.000,- eur s tým, že na druhý deň,
30.11.2022, mu doplatí zvyšok zálohy a pripraví zmluvu o dielo. 30.11.2022 sa stretli pred bankou, kde
vybrala z bankomatu 3.000,- eur a šli na D. XX. V byte bol aj syn, ktorý sa učil na zimný semester,
ktorého poprosila, aby jej z počítača vytlačil zmluvu o dielo uloženú na ploche a doniesol jej ju. Následne
žalovanému odovzdala 3.000,- eur a podpísali Zmluvu. Potom odviezla žalovaného do autobazáru

sídliaceho vo firme G., kde išiel kúpiť automobil. Povedal jej, že peniaze, ktoré mu dala ide minúť na
doplatenie ceny auta. Peniaze mal odovzdať do rúk majiteľa bazáru, odovzdanie však nevidela.

11. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že predmetný spor súvisí aj s inými vecami, ktoré sa riešia.
V septembri 2022 boli na spoločnej dovolenke, po ktorej sa s ním žalobkyňa pre žalovaného

z neznámeho dôvodu rozišla. Po rozchode sa vrátil k bývalej manželke, čo žalobkyňa neuniesla.
Žalobkyňa navrhla, či sa nestretnú, tak ako tomu bolo aj 30.11.2022 a od 2.12.2022 do 4.12.2022 boli
spolu na dovolenke. Žalobkyňa mu 4.12.2022 zobrala mobil, kde videla fotky s bývalou manželkou
a začala ho kopať a vyhadzovala ho z bytu. Povedal jej, že odíde, keď mu vráti osobné veci, ktoré
má doteraz u nej. Doma zistil, že mu chýba občiansky preukaz aj platobná karta z L., čo oznámil na

polícii. Hliadka nič nevyriešila, lebo žalobkyňa poprela, že by mu dokumenty odcudzila. Žalobkyňa na
neho podala viacero trestných oznámení aj za obťažovania, pričom to bola práve žalobkyňa, čo mu
vyvolávalastokrátzanoc.Žiadnuzmluvunepodpísal,čovyplývazostránXXažXXznaleckéhoposudku.
Zmluvu videl prvýkrát na polícii v januári 2023. Žalobkyni robil 3 kúpeľne a nikdy písomnú zmluvu o dielo
neuzatvárali. Rekonštrukcii bytu jej nacenil na 12.000,- eur, 6.000,- eur práca a 6.000,- eur materiál

a tam to skončilo. K uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo nedošlo, nakoľko sa s ním v ten večer pohádala.
Konanie žalobkyne považuje za pomstu za to, že sa vrátil k manželke. So žalobkyňou žili spolu dva roky,
prekonal operáciu mozgu, pričom počas jeho indispozície žalobkyňa za neho riešila všetky veci vrátane
podpisovania v jeho mene bez vystavenia plnej moci ako napr. prepúšťaciu správu. Žiadne peniaze
od žalobkyne neprevzal. Auto mal objednané mesiac predtým, zálohu 500,- eur zaplatil pri objednaní

a zvyšok doplatil z peňazí od bývalej manželky, ktorá mu niekedy v novembri roku 2022 požičala sumu
5.000,- eur, o čom s bývalou manželkou spísali aj zmluvu, ktorú má doma a môže ju predložiť. V roku
2022 bol na PN-ke. V čase, keď bol so žalobkyňou, ho živila žalobkyňa a po rozchode, tie dva mesiace,
ho živila bývalá manželka, ku ktorej sa vrátil. Príležitostne si zarobil peniaze prerábaním bytov. Na otázku
žalobkyne, či chce verejne tvrdiť, že peniaze neprevzal žalovaný odpovedal, že tieto peniaze neprevzal.

12. Žalobkyňa v reakcii na výsluch žalovaného uviedla, že keby sa dohadovali len o cene rekonštrukcie,
nerobí jej žalovaný nákresy. Žalovaný jej robil viaceré prerábky, za ktoré dostal vopred zaplatené, tak
ako v tomto prípade. Bol jej priznaný čiastočný invalidný dôchodok ako dôsledok ublíženia na zdraví,
ktoré jej spôsobil žalovaný X.XX.XXXX po oznámení, že odstupuje od zmluvy o dielo, na reakciu ktorú

žalovaný uviedol, že na prerobenie nehnuteľností žalobkyne bol potrebný materiál, preto mu dávala
peniaze vopred, nikdy však písomná zmluva nebola spravená.

13. Zo zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný ako zhotoviteľ sa zaviazal pre
žalobkyňu ako objednávateľa vykonať dielo „Stavebné úpravy – kompletná rekonštrukcia 2-izbového

bytu nachádzajúceho sa na X. G., G. H. L. X B. a žalobkyňa za zaviazala vykonané dielo riadne a včas
prevziať a zaplatiť za jeho zhotovenie dohodnutú cenu. V zmysle čl. III bod 2 zmluvy sa zhotoviteľ
zaviazal dielo vykonať a dodať v nasledovných termínoch: začatie prác od 05.12.2022 a dokončenie
prác do 31.01.2023. V zmysle čl. IV zmluvy cena za vykonanie diela predstavuje 12.000,- eur s DPH.Záloha za vykonanie diela zo strany objednávateľa bola poskytnutá vo výške 3.000,- eur dňa 29.11.2022
a 3.000,- eur dňa 30.11.2022, t.j. celková záloha bola poskytnutá vo výške 6.000,- eur. Zhotoviteľ vystaví
objednávateľovi faktúru za vykonanie diela po protokolárnom odovzdaní diela objednávateľovi, z ktorej

odpočíta zálohu vo výške 6.000,- eur. Splatnosť faktúry je 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia faktúry
objednávateľovi. Faktúra bude uhradená objednávateľom v hotovosti do rúk zhotoviteľa. V zmysle čl.
X bod 1 písm. a) zmluvy, objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ bude meškať
s termínom plnenia predmetu zmluvy podľa čl. III bod. 2 zmluvy o viac ako 2 kalendárne dni. Podľa bodu
2 citovaného ustanovenia zmluvy je odstúpenie od zmluvy účinné dňom jeho doručenia druhej zmluvnej

strane. Zmluva obsahuje vlastnoručný podpis objednávateľa aj zhotoviteľa.

14. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa X.XX.XXXX je zrejmé, že žalobkyňa v zmysle čl. X bod 1 písm.
a) zmluvy odstúpila od zmluvy o dielo uzavretej dňa XX.XX.XXXX so zhotoviteľom D. F.. Dôvodom
odstúpenia bolo nedodržanie termínu nástupu na práce v zmysle čl. II, bod 2.1, napriek poskytnutej
zálohe do rúk zhotoviteľa diela dňa XX.XX.XXXX a tiež, že zhotoviteľ dňa 4.12.2022 vykonal na

žalobkyňuatakvmiestejejtrvaléhobydliska,verbálneajpsychicky,čohosvedkoviaboliajsusediaasyn.
Zhotoviteľa vyzvala formou SMS na vrátenie poskytnutej zálohy, ktorú hneď dňa 30.11.2022 použil na
kúpu auta I. G. X,X, J. I. XXXX, M. N.: B., na ktorú zhotoviteľ vulgárne odpovedal a poprel, že dostal
zálohu vo výške 6.000,- eur. Uvedené viedlo žalobkyňu k odstúpeniu od zmluvy.

15. Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovanom znalkyňou A. N.
K. z odboru písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo, vo veci overenia pravosti podpisu v predmetnom
spore za účelom určenia, či Zmluvu o dielo zo dňa XX.XX.XXXX (na č.l. XX-XX súdneho spisu)
vlastnoručne podpísal žalovaný ako zhotoviteľ vyplýva, že analýzou sporného podpisu znalkyňa zistila,
že sporný podpis, O.. M. X, má jednoduchú štruktúru (v podpise sa vyskytuje písmový tvar vyhotovený

vo funkcii písmena „A“ a v ďalšej časti podpisu sú tvarované užšie, širšie oblúky, obraty a koncový ťah
podpisu), t.j. identifikačná hodnota, ktorú vykazujú znaky sporného podpisu, O.. M. X, je limitovaná.
Preto písmoznaleckému skúmaniu s cieľom overenia pravosti sporného podpisu, O.. M. X, bolo možné
pristúpiť iba v tej miere a v tom rozsahu, v akom to charakter sporného podpisu a porovnávacích
podpisov a výskyt porovnateľných písmových tvarov a ich detailov umožňoval. Pri analýze sporného

podpisuznalkyňanezistilastopy,ktorébynasvedčovalipoužitiuniektorejzmetódtechnickéhofalšovania
podpisov.Vokolípodpisusanevyskytujústopypopretlačených,obkreslenýchťahoch,resp.stopy,znaky
po mechanickom zásahu (napr. gumovanie, porušenie povrchu štruktúry papiera). Na základe tohto
zistenia znalkyňa konštatovala, že sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu. Na
základe rozdielnych znakov, ktoré znalkyňa zistila porovnaním sporného podpisu, O.. M. X, na spornej

písomnosti Zmluva o dielo zo dňa XX.XX.XXXX, s predloženými porovnávacími podpismi D. F., nie je
možné jednoznačne potvrdiť pravosť sporného podpisu, O.. M. X. Identifikačná hodnota podobných,
zhodných znakov, ktoré vykazuje sporný podpis, O.. M. X, a porovnávacie podpisy D. F., nepostačuje
na potvrdenie D. F. ako pisateľa sporného podpisu, O.. M. X.

16. Z výpovede znalkyne A. N. K. vyplýva, že výrok o tom, že v posudzovanom prípade podpisu
na zmluve nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali technickému falšovaniu podpisov znamená, že
podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu, pričom v posudzovanom prípade podpisu na
zmluve nezistila znaky po predtlačených a obkreslených ťahoch a znaky po mechanickom zásahu
ako gumovanie a porušenie štruktúry papiera, čo zistila pomocou mikroskopu. V spornom podpise

v porovnaní s porovnávacími podpismi prevažujú skôr rozdielne znaky pred zhodnými a podobnými,
ale je to skoro na 50%, ale rozdielne sú trošku hodnotnejšie. Sporný podpis by mohol byť falšovaným
podpisom alebo úmyselne meneným vlastným podpisom. Zistila niektoré podobné a zhodné znaky
a v tomto konkrétnom prípade nie je možné určiť, o ktorý z týchto dvoch prípadov sa jedná. Najmä kvôli
tomu, že sporný podpis je jednoduchý a má jednoduchý charakter. Identifikačná hodnota tých znakov,

ktoré vykazuje sporný podpis je limitovaná. Napriek skutočnosti, že viaceré z porovnávacích podpisov sú
zo staršieho obdobia z približne 90tych rokov, ako aj z rokov 2008 a 2016 zistila, že tieto porovnávacie
podpisy sa nezmenili. Iné by bolo, keby boli tieto podpisy podobné. To by sa dalo porovnať, ale keďže
sú nečitateľné, tak sa porovnať nedajú. Všetci máme variabilné podpisy, je to prirodzená variabilita.
Podpisy nemôžu byť absolútne zhodné. Každý má v podpisoch prirodzenú variabilitu. Dôležité je, aby

sa tie relatívne stále znaky vyskytovali v týchto podpisoch. Aj podpisy na stranách znaleckého posudku
na č.l. XXX a č.l. XXX obsahujú zhodné, podobné aj rozdielne znaky. Znak, ktorý sa vyskytuje v podpise
na č.l. XXX sa možno nevyskytuje v podpise na č.l. XXX, preto je dôležitá analýza porovnávacích
materiálov. Ak nenájde v porovnávacom podpise rozdielny znak takého charakteru, na základe ktoréhoby tento podpis mohla vylúčiť, tak ten podpis môže použiť ako porovnávací. Nemala dôvod vylúčiť
ani jeden z porovnávacích podpisov. Niektorí ľudia majú viac druhov podpisov. Jednoznačne sa nedá
vylúčiť, že sporný podpis je podpis žalovaného, nakoľko identifikačná hodnota znakov sporného podpisu

neumožňuje určiť, či ide o falšovanie podpisu alebo úmyselne zmenený podpis. Nemožno vylúčiť
ani potvrdiť, že sporný podpis je úmyselne menený. Vážne zranenie na prstoch môže ale aj nemusí
ovplyvniť podpis. V predmetnom prípade mala 85 porovnávacích materiálov, pričom na porovnávanie je
potrebných minimálne 15-20 porovnávacích podpisov. Vo všeobecnosti sa dá autentický pisársky prejav
nacvičiť, ale aj takýto podpis bude obsahovať aj podobné, zhodné a rozdielne znaky. Komplikovanejší

podpis je ťažšie napodobniť. Čo sa týka jednoduchého podpisu, akým bol sporný podpis, tento je
ľahšie napodobiteľný, nakoľko obsahuje menej identifikačných znakov, čo však neznamená, že tento
sporný podpis bol sfalšovaný. Sporný podpis nesie také znaky, že sa nedá jednoznačne určiť, či ide
o úmyselne menený podpis. Na strane XX znaleckého posudku uvádza niektoré zhodné znaky ako
oblúky užšie a širšie, na základe ktorých nemohla absolútne vylúčiť pravosť sporného podpisu. Tie znaky
nemajú veľkú identifikačnú hodnotu, lebo také oblúky sa nachádzajú v podpisoch viacerých ľudí. Sú

aj zhodné ale aj rozdielne. Z porovnávacích podpisov obsahujúcich meno žalovaného D. neobsahuje
veľa identifikačných znakov, obsahuje v podstate to isté ako sporný podpis a náročnosť písania mena
a priezviska žalovaného je rovnako ťažká.

17. Z potvrdení o zrealizovaní transakcie debetnou kartou vyplýva, že žalobkyňa dňa 30.11.2022

vykonala po sebe dva výbery z bankomatu I., a to v sume 2.000,- eur (XX:XX hod.) a v sume 1.000,-
eur (XX:XX hod.).

18.ZvýpisuzoživnostenskéhoregistraOkresnéhoúraduLeviceč.živnostenskéhoregistraXXX-XXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný podnikal pod menom D. F., P.: XXXXXXXX, s miestom

podnikania G. XXXX/X, XXX XX B. a ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania
uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu XX.XX.XXXX.

19. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Levice zo dňa X.XX.XXXX č. X G. XX/XX/XXXX-X vyplýva, že
v trestnej veci obvineného D. F., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona

prokurátorka zamietla sťažnosť obvineného D. F. podanú proti uzneseniu o vznesení obvinenia pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona zo dňa XX.XX.XXXX, L.: O./B., pretože
nebola dôvodná.

20. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovenom znalcom A. K. A., znalcom

z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia vypracovanom pre potreby trestného
konania proti žalovanému ako obvinenému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na žalobkyni vyplýva, že práceneschopnosť žalobkyne bola znalcom
posúdená z úrazového hľadiska do 28 dní.

21. Z náčrtu prerábky v prílohovej obálke na č.l. XXX v spojení so zhodnými tvrdeniami strán sporu
vyplýva, že tento náčrt zhotovil žalovaný ohľadne rekonštrukcie bytu žalobkyne, o ktorej sa strany sporu
dohadovali. Text „30.11.2022, 6.000 eur záloha“ uvedený na náčrte podľa tvrdení žalobkyne napísala na
náčrt ona, ale pred žalovaným. Žalovaný poprel jej tvrdenie, že tento údaj bol dopísaný na náčrt v jeho
prítomnosti.

22. Svedok D. C. na pojednávaní uviedol, že dňa 30.11.2022 sa nachádzal doma na adrese D. XX,
nakoľko si robil veci do školy, ktoré bolo potrebné odovzdať. Mama (žalobkyňa) ho ohlásila, nech ide do
jej spálne, kde sa nachádzala v počítači zmluva, ktorú jej následne vytlačil a odovzdal do rúk. Zmluva
bola o dohode prerábky bytu a fakturačná dohoda o tých peniazoch, čo sa odovzdávali. Zmluvu prečítal,

ale dopodrobna ju neštudoval. Bola to zmluva o dohode, skrz ktorú si mal D. F. zapožičať peniaze. Bola
to dohoda medzi nimi, aby bolo všetko na veci vyrovnané. Zmluva bola o dohode zrejme prerábky, ale
aj peňazí. Zmluvný typ konkretizovať nevie. V čase odovzdania zmluvy mame sa v byte nachádzal on,
mama a žalovaný, ktorý sa v byte nachádzal asi preto, že boli s mamou ešte spolu a ešte kvôli tým
peniazom. Iný dôvod v tom nevidel. Bola tam väčšia suma 500 euroviek, tak 5-6. Keď spomenul faktúru,

mal na mysli zmluvu o dohode. V iných konaniach medzi matkou a žalovaným ako svedok nevystupuje.
Nevidel ako žalovaný zmluvu podpisuje ani ako odovzdáva matka sumu peňazí žalovanému, videl len
faktúru a sumu peňazí na stole.23. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

24. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

25. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

26.Podľa§631OZ,zmluvouodielozaväzujesaobjednávateľoviten,komubolodielozadané(zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

27. Podľa § 48 ods. 1 a ods. 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

28. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

29. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

31. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

33. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

34. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

35. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

36. Predmetom žaloby bol nárok žalobkyne uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného
ako majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle ustanovenia §
451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade nebolo možné aplikovať ustanovenie §
457 Občianskeho zákonníka, ktorého aplikácie sa žalobkyňa dožadovala, nakoľko citované ustanovenie

sa týka len tých prípadov, kde je právny vzťah z bezdôvodného obohatenia spojený so zmluvou, ktorá
je neplatná alebo bola zrušená a vyjadruje vzájomnú reštitučnú povinnosť účastníkov vrátiť si navzájom
poskytnuté plnenia. Vzťahuje sa teda iba na tie situácie, keď obe strany fakticky plnili. Pokiaľ však
došlo k plneniu iba jednou stranou neplatnej (zrušenej) zmluvy, tak ako tvrdila žalobkyňa, nemožno už
ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka aplikovať.

37. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na
zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne voči žalovanému nie
je dôvodný. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala bez rozumných pochybností, žedošlo k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy ustanovenia § 451 ods. 1 a ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorých účinkov sa žalobkyňa v spore domáhala, a to k vzniku bezdôvodného
obohatenia poskytnutím plnenia z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol či inej skutkovej podstaty

bezdôvodného obohatenia, dôsledkom čoho súd žalobu zamietol.

38. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia
plnením z právneho dôvodu zmluvy o dielo, ktorý odpadol odstúpením žalobkyne od zmluvy (ako
jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v ust. § 451 Občianskeho zákonníka). Záväzkový

právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými
sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou
inej určitej osoby. Dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša ten, kto tvrdí, že sa na
jeho úkor niekto bezdôvodne obohatil, v tomto prípade žalobkyňa. Posúdenie, či medzi stranami sporu

ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej
normy § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku
konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor
koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods.
1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka).

39. Pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobkyňou voči žalovanému titulom

bezdôvodného obohatenia bolo preto nevyhnutné, aby žalobkyňa preukázala, že žalovanému plnila, toto
plnenie urobila na základe právneho dôvodu ako aj skutočnosť, že tento právny dôvod po poskytnutí
plnenia dodatočne odpadol. Žalobkyňa tak bola povinná preukázať bez rozumných pochybností, že
medzi ňou a žalovaným vznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia ako aj konkrétnu výšku tohto
bezdôvodného obohatenia.

40. Žalobkyňa svoj nárok skutkovo vymedzila tým, že na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi
žalobkyňou ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom dňa XX.XX.XXXX poskytla žalovanému
plnenie vo výške 6.000,- eur ako zálohu na cenu diela. Z dôvodu, že žalovaný nepristúpil k začatiu prác
nadieleanido2kalendárnych dníododňadohodnutéhovzmluveprezačatierealizácieprác,žalobkyňa

v zmysle čl. X bod 1. písm. a) zmluvy od zmluvy odstúpila a vyzvala žalovaného na vrátenie odovzdanej
zálohy v sume 6.000,- eur. K preukázaniu vyplatenia zálohy 6.000,- eur žalovanému žalobkyňa v žalobe
poukázala na ustanovenie čl. VI bod 4 zmluvy, v zmysle ktorého záloha na vykonanie diela zo strany
objednávateľa (žalobkyne) bola poskytnutá vo výške 3.000,- eur dňa 29.11.2022 a 3.000,- eur dňa
30.11.2022 sumu 3.000,- eur, t.j. celková poskytnutá záloha bola vo výške 6.000,- eur. Zo skutkových

tvrdení žalobkyne uvedených v podanej žalobe tak vyplýva, že žalobkyňa existenciu právneho vzťahu
medzi stranami sporu (právneho dôvodu plnenia) ako aj samotné plnenie preukazovala zmluvou o dielo
uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX medzi ňou ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom.

41. Hlavná procesná obrana žalovaného spočívala v námietke pravosti žalobkyňou predloženej

zmluvy o dielo a v popretí tvrdenia žalobkyne o odovzdaní peňazí žalovanému. Žalovaný tvrdil, že
zmluvu nepodpísal, podpis na zmluve nie je jeho vlastným podpisom a od žalobkyne žiadne peniaze
titulom zmluvy o dielo neprevzal. Na preukázanie svojho tvrdenia žalovaný navrhol vykonať znalecké
dokazovanie, či podpis na zmluve o dielo je jeho vlastnoručným podpisom. Z uvedených dôvodov sa
súd v prvom rade zaoberal skúmaním pravosť listiny – zmluvy o dielo zo dňa XX.XX.XXXX, za účelom

ktorým súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo.

42. Súd konštatuje, že z výsledkov znaleckého dokazovania nebolo možné zistiť, či zmluvu o dielo
zo dňa XX.XX.XXXX podpísal žalovaný ako zhotoviteľ. Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX
vyplýva, že sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu a neboli zistené stopy, ktoré

by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov, no zároveň zo záverov
posudku vyplýva tiež, že na základe rozdielnych znakov sporného podpisu s porovnávacími podpismi
žalovaného, nie je možné jednoznačne potvrdiť pravosť sporného podpisu. Identifikačná hodnota
podobných a zhodných znakov, ktoré vykazuje sporný podpis a porovnávacie podpisy žalovaného,nepostačuje na potvrdenie žalovaného ako pisateľa sporného podpisu. Znalkyňa vo výpovedi zároveň
uviedla, že prevažujú skôr rozdielne znaky, ktoré sú hodnotnejšie. Znalecký posudok tak podľa
názoru súdu nedisponuje výpovednou potenciou spôsobilou potvrdiť resp. vyvrátiť tvrdenie žalobkyne

o uzatvorení zmluvy o dielo, podpisom ktorej mal žalovaný zároveň potvrdiť, že došlo k zaplateniu zálohy
za vykonanie diela vo výške 6.000,- eur.

43. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade súkromných listín je treba rozlišovať
ich pravosť, teda že súkromná listina bola podpísaná tým, kto je v nej uvedený ako zmluvná

strana a správnosť, t.j. jej pravdivosť. Ak zmluvná strana popiera pravosť súkromnej listiny,
leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností
v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, v tomto prípade na žalobkyni.
Napriek skutočnosti, že dôkazné bremeno preukázať pravosť predloženej zmluvy o dielo zaťažovalo
práve žalobkyňu, žalovaný bol ten, ktorý navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Podľa názoru súdu je
preto nepravdepodobné, že žalovaný predloženú zmluvu podpísal. Žalovanému stačilo poprieť pravosť

podpisu na zmluve a dôkazné bremeno preukázať jej pravosť by zaťažovalo žalobkyňu. Z uvedených
dôvodov sa súd nestotožnil s názorom žalobkyne, že žalovaný znaleckým dokazovaním nepreukázal
ním tvrdenú skutočnosť, a to že zmluvu nepodpísal, nakoľko práve žalobkyňu, ktorá iniciovala súdny
spor, zaťažovalo v spore dôkazné bremeno preukázať pravosť zmluvy o dielo, z ktorej žalobkyňa
vyvodzovala pre seba priaznivé právne dôsledky (existenciu právneho dôvodu poskytnutia plnenia

a poskytnutie plnenia), t.j. preukázanie, že zmluvu o dielo uzatvoril a podpísal žalovaný ako zhotoviteľ.
Tento záver možno vyvodiť aj uplatnením negatívnej dôkaznej teórie na danú situáciu. Žalovaný tým,
že poprel pravosť predloženej listiny a tvrdil, že ju nikdy nepodpísal, tvrdil jej neexistenciu. Preukázanie
reálnej neexistencie listiny nie je možné od neho spravodlivo požadovať, lebo podľa uvedenej teórie sa
neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje.

44. Zo skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania nebolo možné prijať záver ani
o uzatvorení ústnej zmluvy o dielo ako právneho dôvodu poskytnutia plnenia, nakoľko žalovaný poprel
uzatvorenie zmluvy o dielo, potvrdil iba predzmluvné rokovania. Vzhľadom na to, že Občianky (rovnako
aj Obchodný) zákonník nestanovuje obligatórne písomnú formu zmluvy o dielo, je zodpovednosťou

zmluvných strán, či sa slobodne rozhodnú pre ústnu formu zmluvy alebo písomnú formu zmluvy,
pričom v tejto súvislosti musia znášať riziko dôkaznej núdze v prípadnom spore, ak sa rozhodli
pre formu ústnu. K platnosti ústnej zmluvy postačujú zhodné prejavy vôle zmluvných strán ohľadom
podstatnýchnáležitostizmluvy,avšakvprípadesporu,dôkaznánúdzastýmspojená,idenaťarchustrán
sporu. Žalobkyňa súdu ako dôkaz uzatvorenia zmluvy o dielo predložila aj náčrt prerábky vyhotovený

vlastnou rukou žalovaného. Súd konštatuje, že tento náčrt je nezrozumiteľný a neurčitý. V zmysle
úpravy Občianskeho (rovnako aj Obchodného) zákonníka dostatočné vymedzenie predmetu diela patrí
k základným náležitostiam zmluvy o dielo. Vôľa objednávateľa uzavrieť zmluvu s nešpecifikovaným
riešením diela (predmetom) nie je spôsobilá založiť účinky zhodného prejavu vôle pre nedostatok
esenciálnej náležitosti zmluvy o dielo, keďže predmet diela nebol určený jednoznačne ani pri

predzmluvných rokovaniach, ani v zmluve (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. júla 2018,
sp. zn. IV. ÚS 142/2018). S poukazom na uvedené aj v prípade, keby žalovaný potvrdil uzatvorenie
ústnej zmluvy o dielo, súd by nemal inú možnosť ako konštatovať, že táto zmluva je absolútne neplatná
pre nedostatočné vymedzenie predmetu diela s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 37 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa tak nepreukázala existenciu právneho dôvodu,

na základe ktorého, podľa jej tvrdení, plnila v prospech žalovaného a ktorý mal dodatočne odpadnúť
odstúpením od zmluvy. Uvedená skutočnosť však nebola dôvodom zamietnutia žaloby.

45. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena o odovzdaní peňazí žalobkyňou
žalovanému, ktoré žalobkyňa v žalobe preukazovala práve zmluvou o dielo obsahujúcou ustanovenie

o zaplatení zálohy v sume 6.000,- eur, ktorej pravosť v spore preukázaná nebola. Nepriame dôkazy,
na ktoré poukazovala žalobkyňa, a to výber finančných prostriedkov v sume 3.000,- eur žalobkyňou
z bankomatu dňa 30.11.2022, výpoveď svedka C., náčrt prestavby, či skutočnosť, že žalovaný dňa
30.11.2022 prevzal auto a doplatil zvyšnú časť kúpnej ceny v sume 5.000,- eur, hoci nebol zamestnaný,
neboli spôsobilé preukázať odovzdanie peňazí žalobkyňou žalovanému, a to ani jednotlivo ani v ich

vzájomných súvislostiach. Súd výpoveď svedka C. zároveň vyhodnotil ako nedôveryhodnú a to jednak
z dôvodu blízkeho vzťahu svedka a žalobkyne, ktorá je jeho matkou a žijú v spoločnej domácnosti, no
najmä z dôvodu, že výpoveď svedka bola zmätočná, nekonzistentná a nejednoznačná, čo skonštatoval
aj sám právny zástupca žalobkyne. Uvedené oslabilo výpovednú hodnotu výpovede svedka do takejmiery, že súd tento dôkaz vylúčil a na výpoveď svedka C. neprihliadal. Výber finančných prostriedkov
vo výške 3.000,- eur žalobkyňou z bankomatu nepreukazuje odovzdanie zálohy v sume 6.000,- eur
žalovanému. Ani údaj „záloha 6.000,- eur 30.11.2022“ uvedený na náčrte prestavby, nie je spôsobilý

preukázať odovzdanie zálohy žalobkyňou žalovanému, nakoľko žalobkyňa pred súdom potvrdila, že
údaj dopísala na náčrt sama. Žalobkyňa síce uviedla, že údaj dopísala v prítomnosti žalovaného, no
predmetné tvrdenie žalobkyne žalovaný zásadne poprel, z dôvodu ktorého súd nemal za preukázané,
že obsah dopisovaného údaja „záloha 6.000,- eur 30.11.2022“ je pravdivý. Skutočnosť, že žalovaný
zaplatilzaautodňa30.11.2022sumu5.000,-eurtiežnesvedčíoodovzdanísumy6.000,-euržalobkyňou

žalovanému. Nepreukázanie tvrdenia žalovaného, že kúpnu cenu za auto doplatil z finančných
prostriedkov požičaných od bývalej manželky nebolo spôsobilé ovplyvniť záver súdu o neunesení
dôkazného bremena preukázania odovzdania peňazí žalovanému žalobkyňou. Žalovaný opakovane
popieral prevzatie peňazí od žalobkyne. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru,
že žalobkyňa nepreukázala jednak existenciu právneho dôvodu plnenia medzi stranami sporu, no najmä
nepreukázala bez rozumných pochybností poskytnutie plnenia v prospech žalovaného (odovzdanie

peňazí), ktorého vydania sa titulom bezdôvodného obohatenia v spore domáhala. Z uvedeného dôvodu
nebolo možné prijať záver o naplnení znakov niektorej zo skutkových podstát hmotnoprávnej normy §
451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka súdom, teda o bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor
žalobkyne.

46. Súd konštatuje, že v konaní nastala situácia označovaná ako non liquet. Ide o stav, keď sa po
vykonanom dokazovaní nepodarilo preukázať pravdivosť ani nepravdivosť konkrétneho skutkového
tvrdenia a sudca po zhodnotení dôkazov a všetkého, čo vyšlo najavo v konaní, nenadobudne vnútorné
presvedčenie o jeho pravdivosti, ale ani opačné presvedčenie o jeho nepravdivosti, pričom súd musí
aj v takejto situácii rozhodnúť. Pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať v tomto prípade, určuje objektívne

dôkazné bremeno. Objektívne dôkazné bremeno tak odpovedá na otázku, v prospech ktorej strany má
súdrozhodnúťvprípade,aknebolidokazovanímobjasnenéniektorézrozhodnýchskutkovýchokolností,
alebo inak povedané na ťarchu ktorej strany je to, ak ostanú rozhodné skutočnosti nejasné, teda ktorá
strana nesie riziko dôkaznej núdze. (Macur , J. Důkazní břemeno v civilním soudním řízení. Brno: MU,
1995, s. 9, 18, 19, podľa Lavický, P. Důkazní břemeno a dokazování výše nároku. In: Kol. Autorov.

Dokazovanie v civilnom a trestnom konaní, Justičná akadémia, 2012, Pezinok, s. 25). Rozhodnutie
súdu sa v takomto prípade nezakladá na voľnom hodnotení dôkazov, ale na pravidlách dôkazného
bremena. Objektívne dôkazné bremeno sa uplatňuje až potom, ako bolo vykonané dokazovanie a
súd napriek hodnoteniu dôkazov nebol schopný dospieť k vnútornému presvedčeniu o pravdivosti
alebo nepravdivosti skutkového prednesu. Objektívne dôkazné bremeno je reakciou na bezvýslednosť

vykonaného dokazovania.

47. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa dôkazným bremenom rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú

povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť
súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledok hodnotenia
dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto

skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu,
ktorázexistencietýchtoskutočnostívyvodzujepresebapriaznivéprávnedôsledky.Ideotohoúčastníka,
ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn
5 Obo/52/20110).

48. V súvislostiach prejednávanej veci žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania naplnenia
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, od ktorej odvodzovala žalobou uplatnený nárok, a to
ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, konkrétne plnenia z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, a to existenciu právneho dôvodu (zmluvy o dielo), poskytnutie plnenia na základe tohto
právneho dôvodu ako aj skutočnosť, že tento právny dôvod dodatočne odpadol odstúpením od zmluvy,

čo v spore preukázané nebolo. Súd zároveň konštatuje, že v spore nebolo preukázané ani len samotné
odovzdanie peňazí. Žalobkyňa sa tak dostala do dôkaznej núdze, keď nebola schopná preukázať
naplnenie ani jednej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa
ako strana domáhajúca sa vydania bezdôvodného obohatenia nesie nepriaznivé dôsledky stavu nonliquet v podobe zamietnutia žaloby, teda následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu
skutkových predpokladov hypotézy právnej normy § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorej
účinkov sa domáhala, nedošlo.

49. Súd pri rozhodnutí vo veci samej vychádzal aj zo záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky
vyjadrených v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9.júna.2020,
uverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020,
v zmysle ktorých je civilné sporové konanie ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech

procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou
a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej
zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná
dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa
domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.

50. S názorom žalobkyne, že námietky žalovaného o neplatnosti zmluvy o dielo neboli pre rozhodnutie
vo veci podstatné, by bolo možné sa stotožniť len za predpokladu, že žalovaný by nenamietol súčasne

aj pravosť zmluvy o dielo, nakoľko obsahom zmluvy o dielo žalobkyňa preukazovala odovzdanie
sumy vo výške 6.000,- eur žalovanému. Len v takom prípade, keby žalobkyňa preukázala odovzdanie
finančných prostriedkov žalovanému, by bola ne/platnosť zmluvy o dielo nepodstatná. Súd zároveň
poznamenáva, že žalobkyňa podanou žalobou uplatnila nárok titulom bezdôvodného obohatenia
plnením z právneho dôvodu (zmluvy o dielo), ktorý dodatočne odpadol odstúpením od zmluvy

žalobkyňou a nie z dôvodu plnenia z neplatného právneho úkonu. Bolo preto povinnosťou žalobkyne
preukázaťskutkovétvrdenia,odktorýchsiodvodzovalasvojnárok,atouskutočnenieplneniavprospech
žalovaného z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, ktoré v spore nepreukázala. Nakoľko však
žalobkyňa nepreukázala ani samotné odovzdanie peňazí žalovanému, súd sa s ďalšími námietkami
žalovaného ohľadne neplatnosti zmluvy o dielo, z dôvodu hospodárnosti konania, už nezaoberal.

51. Súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania z dôvodu
hospodárnostikonania.Podľanázorusúduaniďalšieznaleckédokazovaniebynebolospôsobilépotvrdiť
či vyvrátiť skutočnosť, či podpis na zmluve o dielo je vlastnoručným podpisom žalovaného. K uvedeným
záverom dospel súd na základe výsluchu znalkyne a znaleckého posudku č. X/XXXX z ktorých vyplýva,

že sporný podpis má jednoduchú štruktúru a charakter, písmový tvar sa vyskytuje iba v prvom písmene
„A“ a v ďalšej časti podpisu sú už len oblúky (užšie, širšie) a koncový ťah podpisu, identifikačná hodnota
znakov, ktoré vykazuje je značne limitovaná a neumožňuje určiť, či ide o falšovanie podpisu alebo
úmyselne zmenený podpis, pričom sporný podpis ako aj porovnávacie podpisy nie sú čitateľné, preto sa
porovnať nedajú. K uvedenému záveru dospela znalkyňa aj napriek skutočnosti, že mala k dispozícii až

85 porovnávacích vzoriek podpisov. Ďalšie znalecké dokazovanie by preto viedlo k nehospodárnemu
predĺženiu konania bez relevantného výsledku.

52. Súd vo vzťahu k návrhu žalovaného na predloženie písomnej zmluvy o pôžičke a k návrhu na
výsluch svedka, bývalej manželky žalovaného, ktoré mali preukázať tvrdenia, že motorové vozidlo

vyplatil žalovaný z peňazí požičaných od bývalej manželky, uplatnil sudcovskú koncentráciu konania
v súlade s § 153 CSP. Žalovaný písomnú zmluvu o pôžičke mohol predložiť už v rámci písomnej fázy
konania, pričom túto nedoložil ani následne v priebehu pojednávania konaného v dňoch 13.06.2023,
19.06.2024, 16.09.2024 a 16.10.2024, hoci tak urobiť mohol. Čo sa týka návrhu na výsluch svedka,
tento dôkaz navrhol žalovaný vykonať až na štvrtom pojednávaní, pričom jeho vykonanie by znamenalo

odročenie konania a nutnosť ďalšieho pojednávania. Žalovaný bol riadne poučený v súlade s § 153
v spojení s § 149 CSP o svojich procesných povinnostiach, že prostriedky procesnej obrany je povinný
uplatniť včas, inak na ne súd nemusí prihliadať. Preto obrana žalovaného, že je osoba práva neznalá,
ktorá nerozumie procesným predpisom a poučeniu súdu a nevedel, že návrhy na vykonanie dôkazov
ako aj samotné dôkazy má predkladať bezodkladne, neobstojí.

53. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a žalobu
ako nedôvodnú zamietol.54. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne
merateľný úspech, súd žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni v plnom rozsahu.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).