Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120372256
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6120372256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a

členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: Currus Capital k.s.,
so sídlom Stará Prievozská 2, Bratislava - Ružinov, IČO: 46 765 018, zastúpený SMOLÁK HLAVATÁ
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 254 432, proti
žalovanému: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO : 00 315 524,
zastúpené HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO:
47 249 722, o zaplatenie 21.105,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie strán proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 21C/49/2020-244 z 16.02.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanémupriznáva protižalobcovi nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu94,48%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie podľa ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, §
458 ods. 1 OZ, § 11 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 583,39 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 19.09.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (II.) a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 94,48 % (III.). Mal za to, že žalobca ako vlastník CKN parc. č. 7326/31 ostatná plocha
o výmere 1166 m2 vedená na LV č. XXXX v k. ú. A. B. je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby
o vydanie bezdôvodného obohatenia za jej užívanie žalovaným za sledované obdobie bez právneho
dôvodu, ktorý ma na nej stavbu vo svojom vlastníctve (cestné teleso) používané na parkovanie a
otáčanie mestskej hromadnej dopravy. Keďže bezdôvodné obohatenie nie je možné vrátiť v naturálnej
podobe, musí byť vlastníkovi pozemku poskytnutá peňažná náhrada vo výške nájomného obvykle
uhrádzaného v danom mieste a čase za užívanie obdobného predmetu nájmu na základe nájomných

zmlúv. Žalovaný v duplike tvrdil, že musel byť určite nejaký právny titul na zriadenie cestného telesa na
pozemku, pretože by inak nemohlo byť vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie na túto stavbu. Po
zrušení prvého rozsudku odvolacím súdom začal uvádzať nové (opačné) skutkové tvrdenie, že cestné
teleso má charakter neoprávnenej stavby, pretože stavebný úrad pri jeho povoľovaní nesprávne
vychádzal z predpokladu, že predložená zmluva o budúcej zámennej zmluve (v odôvodnení jeho
rozhodnutia označená ako zámenná zmluva) uzatvorená medzi vlastníkom parcely C. D. a stavebníkom
spoločnosťou CoFin & partners, s.r.o. bude naplnená, čím mal nesprávne za to, že je naplnená

podmienka pre vydanie stavebného povolenia, keďže stavebník preukázal vlastnícke alebo iné právo k
parcele, na ktorej sa má stavba realizovať. Uvedené však nepochybným spôsobom nevyhnutným pre
jeho rozhodnutie veci nevylučuje skutkový záver, že by tu objektívne nemohol existovať iný právny
titul, ktorý by znemožňoval vyhodnotiť toto cestné teleso ako neoprávnene zriadenú stavbu podľa §135c OZ, ktorý právny titul by nebol zohľadnený v uvedenom stavebnom konaní, ale vyplýval by z toho
len záver o nesprávnosti postupu stavebného úradu pri vydávaní stavebného povolenia. Stavbou na
cudzom pozemku (neoprávnenou stavbou) treba rozumieť stavbu, ktorá bola postavená stavebníkom

na pozemku, ktorého nie je vlastníkom bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci mu na ňom
stavať, pričom nie je rozhodujúce, či mal alebo nemal stavebné povolenie. Záver o oprávnenosti
stavby je spojený výhradne s existenciou občiansko-právneho titulu k výstavbe a nie so stavebným
povolením ako druhom správneho rozhodnutia, resp. jeho absenciou. Keďže ani na základe týchto
novýchdodatočneuplatnenýchprostriedkovprocesnejobranyzostranyžalovaného(novýchskutkových

tvrdení a nových listinných dôkazov) nemohol nepochybne dospieť k novému skutkovému zisteniu
ohľadne neoprávnenosti zriadenia stavby cestného telesa na pozemku, nebol naplnený dôvod na
odklon od záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v zrušujúcom uznesení, ktorý by
spočíval v zmene skutkových zistení, z ktorých vychádzal odvolací súd a ku ktorým zrejme žalovaný pri
argumentácii smeroval. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
vo veci č. 4014/12 E. vs. Slovenská republika a z neho vyplývajúce právne závery, mal za to, že odvolací

súd pozná právo, a preto v čase vydania jeho zrušujúceho uznesenia a zaujatia záväzného právneho
názoru mubolauvedenájudikatúraznáma. Vychádzajúczuvedenéhomalzato, žežalovanémuvznikla
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi za rozhodujúce obdobie (čo do vzniku základu tohto
nároku). Pokiaľ ide o výšku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal z vypracovaného
znaleckého posudku, ktorý výšku obvyklej úhrady (nájomného) za užívanie predmetného pozemku

za rozhodné obdobie od septembra 2018 do februára 2019 určil na 1.323,41 eur. Súčasne mal za
to, že žalobcovi nemôže patriť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie
celého pozemku vo výmere 1.166 m2, ale iba v rozsahu zodpovedajúcom plošnej výmere zastavanej
cestným telesom (obratiskom) žalovaného, preto mu priznal, vychádzajúc taktiež zo záverov znaleckého
posudku, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu primeranom tejto plošnej výmere,

teda vo výške 583,39 eur (1.323,41 eur : 1.166 m2 x 514 m2). Za nedôvodnú považoval argumentáciu
žalobcu, že okolo uvedeného obratiska bolo zriadené ochranné pásmo, ktoré mu znemožňuje využívať
aj plochu v okolí stavby, keďže podľa ust. § 11 ods. 1 cestného zákona ochranné pásma nie sú v
okolí ciest v rámci zastavaných území obce. Pri námietke žalobcu o znemožnení užívania celého
pozemku pre existenciu ochranného pásma okolo obratiska ako aj znehodnoteniu v celom rozsahu

vzhľadom na plošný tvar obratiska vo vzťahu k tvaru pozemku mal za to, že vydanie bezdôvodného
obohatenia nemožno zamieňať s nárokom na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že z uvedených
dôvodov nemohol tieto zvyšné časti užívať, ktorý nebol žalobcom v dostatočnom rozsahu ani tvrdený
ani preukázaný, a preto mu ho nebolo možné priznať pre nedostatočné unesenie bremena tvrdenia a
dôkaznéhobremena.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľaust.255ods.2CSPvychádzajúc

z toho, že žalobca bol úspešný v rozsahu 2,76 % (583,39 : 21.105,20 eur) a tým žalovaný bol úspešný v
rozsahu 97,24 %, kedy po odpočítaní úspechu menej úspešného žalobcu od miery úspechu úspešného
žalovaného dospel k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania 94,48 %.

2. Proti výroku I., III. uvedeného rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný

z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 2 písm. b/, d/, f/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žaloba bude v
celom rozsahu zamietnutá. Mal za to, že súd sa nesprávne vysporiadal so skutočnosťou, či stavba
obratiska má charakter oprávnenej alebo neoprávnenej stavby, v ktorej súvislosti nesprávne vyhodnotil
dôkazy, ktoré na ten účel predložil a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, ktoré nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci. Súd nepostupoval cestou aplikácie § 135c OZ súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
hoci z navrhovaných dôkazov vyplynulo, že tieto závery už nie sú aktuálne. V konaní rovnako nebolo
nijakým spôsobom zohľadnené rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci č. 4014/12
E. vs. Slovenská republika, hoci je zrejmé, že v nadväznosti na vykonané dôkazy a skutkový stav
na to bol dôvod, čím došlo k zásahu do princípu právnej istoty poukazujúc na to, že na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš bol uplatňovaný rovnaký nárok za iné časové obdobie, kde žaloba bola v
celom rozsahu zamietnutá a rozsudok potvrdený krajským súdom. Konštatovanie súdu, že napriek
zmluve o budúcej zámennej zmluve uzatvorenej medzi C. D. a spoločnosťou CoFin & partners, s.r.o.
nepochybným spôsobom nie je vylúčený záver, že by objektívne nemohol existovať iný právny titul,
ktorý by znemožňoval vyhodnotiť cestné teleso ako neoprávnene zriadenú stavbu, nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia na základe toho, že
pozemok užíva bez právneho titulu, ktorý nárok vo svojej podstate vychádza z predpokladu, že stavba
je na pozemku zriadená neoprávnene, teda bez právneho titulu. Ak existuje právny titul umožňujúci
existenciu stavby na pozemku, potom nemôže z tejto skutočnosti súčasne vzniknúť nárok na vydaniebezdôvodného obohatenia. V štádiu konania pred vrátením veci odvolacím súdom sa vzhľadom na
existenciu rozhodnutí stavebného úradu domnieval, že stavba bola zriadená oprávnene. Dodatočne
objavené a predložené dôkazy, najmä zmluva o budúcej zámennej zmluve preukazujú, že k finálnemu

majetkovo-právnemu usporiadaniu medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku nedošlo. Je teda
vyvrátená skutočnosť, že by sa stavba na pozemku nachádzala oprávnene. Po vrátení veci odvolacím
súdom vzhľadom na jeho závery korigoval svoje vyjadrenia a predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že
stavba obratiska má povahu neoprávnene zriadenej stavby. Žalobcom nebol tvrdený, nie to predložený
žiadny dôkaz, že stavba bola zriadená oprávnene. Nie je možné, aby v súdnom konaní preukázal,

že právny titul na umiestnenie stavby neexistoval, keďže nemôže byť nositeľom negatívnej dôkaznej
povinnosti. Súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpoklade. Ak by takýto právny titul existoval,
šlo by o dôvod vylučujúci akýkoľvek nárok žalobcu v súvislosti s umiestnením stavby obratiska na
jeho pozemku, čím sa súd nezaoberal. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd ustáliť, že
stavba obratiska je stavbou neoprávnenou a následne vec posúdiť v intenciách rozhodovacej praxe
odvolacieho, dovolacieho a ústavného súdu, ktorá určila, že obdobné spory je nutné prejednávať z

pohľadu ust. § 135c Občianskeho zákonníka, pretože iba tak je možné vylúčiť ďalšiu súdivosť a odstrániť
spornosť medzi stranami a súčasne vylúčiť, že zo strany žalobcu ide o špekulatívny postup v rozpore s
dobrými mravmi. Súd prvej inštancie pokiaľ by vzhliadol dôvody, pre ktoré by žalobu nemohol zamietnuť,
mal priestor na rozhodnutie podľa § 135c OZ, pretože všeobecná hodnota pozemku bola ustálená
znaleckým posudkom a je zrejmé, že obratisko autobusov ako verejno-prospešná stavba by nemala

byť odstránená, a preto malo byť postupované tak, že pozemok pod stavbou mohol byť prikázaný do
jeho vlastníctva za náhradu, resp. malo byť zvážené iné vhodné usporiadanie práv medzi stranami. Súd
prvej inštancie sa nezaoberal rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci č. 4014/12 E.
vs. Slovenská republika len konštatoval, že toto rozhodnutie muselo byť odvolaciemu súdu známe pri
vydávanízrušujúcehouznesenia,keďžetoznehonevyplýva.Súdyprejednávajúcevecmalizaujaťjasné

stanovisko k právnym názorom, ktoré z uvedeného rozhodnutia vyplývajú, čo sa však nestalo, čím došlo
k zásahu do práva na spravodlivý súdny proces, keď vecná súvislosť tohto rozhodnutia s prejednávaným
sporom je zrejmá. ESLP konštatoval, že dôvodom, prečo bol nárok p. E. zamietnutý bola práve aplikácia
ust. § 3 ods. 1 OZ na základe výkonu práv v rozpore s dobrými mravmi. Pán E. si bol plne vedomý
právneho i faktického stavu pozemku, ktorý nadobudol (teda umiestnenia pozemných komunikácií na

pozemku), tento napriek tomu na základe vlastného rozhodnutia nadobudol do vlastníctva a svoj nárok
uplatňoval bez toho, aby sledoval skutočné majetkovo-právne usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom
stavby a vlastníkom pozemku, za ktorých okolností nemohol bez ďalšieho očakávať, že mu žalovaný
nárok bude priznaný, pretože na ochranu majetku v zmysle dohovoru sa vyžaduje, aby mal sťažovateľ
legitímne očakávanie na ochranu majetku, a preto jeho nárok vyhodnotil ako špekulatívny. Žalobca na

základe vlastného rozhodnutia nadobudol pozemok plne si uvedomujúc faktický a právny stav, vrátane
existencie obratiska na ňom, čo je preukázané už v kúpnej zmluve z 18.10.2013, keďže s jeho stavom
sa oboznámil formou osobnej prehliadky. Pozemok je navyše zaťažený viacerými vecnými bremenami,
ktoré značne limitujú jeho využiteľnosť. V konaní neuviedol, na aké účely (okrem uplatňovania si nárokov
od mesta na vydanie bezdôvodného obohatenia) by chcel sporný pozemok užívať, resp. z akého dôvodu

ho v danom stave nadobudol. Neusiluje sa o žiadne majetkovo-právne usporiadanie vzťahov. Síce
pozemok ponúkol na predaj avšak za nereálnu cenu, čo dotvára obraz o jeho zámeroch.

3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobca z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadal ho opätovne zrušiť. Zotrval na stanovisku, že vzhľadom na

plošný tvar obratiska vo vzťahu k tvaru pozemku, toto ho predelilo na menšie časti, ktoré sa nachádzajú
po jeho oboch stranách, čím došlo k reálnemu znemožneniu užívania celého pozemku, na základe čoho
mu patrí bezdôvodné obohatenie za celú výmeru. Pritom reálnu využiteľnosť rozdeleného pozemku
mal prvoinštančný súd možnosť riešiť v súčinnosti so znalcom. Zo strany súdu neprišlo k
zisteniu reálneho skutkového stavu na mieste samom, resp. rozhodol bez zabezpečenia akéhokoľvek

dôkazu preukazujúceho jeho tvrdenia o možnosti využívania zvyšnej časti pozemku. V okolí cestného
telesa existujú cestné ochranné pásma v zmysle zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v
dôsledku čoho mu je objektívne znemožnené užívať celý pozemok, ktorý tak užíva žalovaný, hoci cestné
teleso nepokrýva celú jeho výmeru. Pretože k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, je na mieste vyžadovať od
žalovaného užívajúceho pozemok bez právneho dôvodu, vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške

zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného, keď možnosť jeho vydania nie je viazaná iba na osoby
pôvodných vlastníkov, ale vzťahuje sa i na ich právnych nástupcov a trvá až do momentu, kedy dôjde k
odstráneniu stavu bezprávneho užívania nehnuteľností. Niet dôvodu nevzťahovať uvedené aj na stav,ak obohatený, vrátane verejno-právneho subjektu, využíva pozemok bez právneho dôvodu na účely
komunikácie.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že predložil geometrický plán,
ktorým bola stavba obratiska zameraná a rozsah užívania objektivizovaný, pričom žalobca nepredložil
žiadny dôkaz, že užíva aj zvyšnú časť. Pokiaľ žalobca zastával názor, že pozemok užíva vo väčšom
rozsahu bolo jeho povinnosťou na podporu svojho tvrdenia predložiť, resp. navrhnúť vykonanie dôkazov,
čo však neučinil. Pokiaľ súd mal požiadať znalca, aby sa vyjadril ku skutočnosti, či je možné užívať

zvyšnú časť pozemku, nepodal v tomto smere návrhy na vykonanie dokazovania, pričom sa o odbornú
otázku ani nejedná, keď uvedený nárok žalobcu by bolo nutné aj podľa názoru súdu považovať za nárok
na náhradu škody, k čomu žalobca neprodukoval žiadne tvrdenia a už vôbec nie dôkazy, keďže sa jedná
o iný nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nejedná sa ani o ochranné pásma, keďže
tieto sa vzťahujú len ku komunikáciám mimo sídelného útvaru obce, a preto žalobcovi nárok aj z tohto
dôvodu nemohol byť priznaný.

5. Žalobca sa k odvolaniu ani vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v odvolaniach (§ 379,
§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaniami napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu
a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal

potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (§ 389 ods. 2 CSP), keďže ani odvolatelia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne
podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal,
a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia

rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného krajský súd
dopĺňa, že žalovaný vo svojom vyjadrení z 08.12.2020 (duplika), na ktorom zotrval aj na pojednávaní

uviedol, že vzhľadom na vydanie stavebného a kolaudačného rozhodnutia, musel mať stavebník právny
titul k pozemku, ktoré tvrdenia žalobca nerozporoval, a preto sa stali nespornými (§ 151 ods. 1 CSP).
Dôvodnú pochybnosť o ich pravdivosti nespôsobili ani listiny predložené žalovaným až po zrušujúcom
uznesení krajského súdu (§ 186 ods. 2 CSP), aj keď nimi, keďže práve on bol stavebný úrad, disponoval
a nemusel ich od nikoho žiadať (ako tvrdil v duplike). Zo zmluvy o budúcej zmluve pritom vyplýva,

že vlastník pozemku vedel, že na základe vydaného územného rozhodnutia bude na ňom postavená
predmetná stavba, na základe čoho došlo k dohode, že bude zamenený za iný pozemok stavebníka.
Zo stavebného povolenia vyplýva, že síce uvedená zmluva bola nesprávne stavebným úradom, t. j.
žalovaným ako odborne spôsobilým orgánom označená ako zámenná zmluva, avšak vlastník pozemku
bol účastníkom stavebného konania, ktorému bolo rozhodnutie doručené, pričom žalovaný ani len

netvrdil, že by sa proti nemu odvolal a spochybnil právo stavebníka zriadiť na pozemku stavbu. Taktiež
z kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že vlastník pozemku bol účastníkom kolaudačného konania a bol
upozornený, dokedy môže uplatniť svoje námietky a pripomienky, keď žalovaný ani len netvrdil, že by
sa proti nemu odvolal a spochybnil právo stavebníka uskutočniť stavbu.
Vzhľadom na uvedené neobstojí námietka žalovaného, že žalobca sa mal primárne domáhať

odstránenia protiprávneho stavu podľa ust. § 135c OZ, keďže stavba na pozemku nebola postavená
tým, kto na to nemal právo, a tak sa domáhať odstránenia protiprávneho stavu, a že sa preto jednalo
o špekulatívne konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, z ktorého dôvodu nebolo možné na vec
aplikovať nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 99/21 ani rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva č. 4014/12 vo veci E. vs. Slovenská republika. Práve žalovaný, ktorý nadobudol stavbu bez

predmetného pozemku, pozemok od roku 2009 užíval bez právneho dôvodu, ktorý v priebehu konania
ani len netvrdil, nieto preukazoval, čím sa na úkor vlastníkov jeho dlhodobým užívaním bez akejkoľvek
náhrady bezdôvodne obohacoval, aj na úkor žalobcu, tak ako to bolo správne konštatované súdom prvej
inštancie, a to čo aj do výšky bezdôvodného obohatenia.Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vlastnícke právo každej osoby má rovnaký obsah, t. j. vlastník je
v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát, právnickú alebo fyzickú osobu. Právo

vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, že sa vlastníkovi poskytuje a súčasne aj trvale garantuje
právna istota, že vlastnícke právo k veci nemožno obmedziť alebo vylúčiť bez právneho dôvodu, preto
ak nie je v občiansko-právnej rovine (napr. zmluvou) upravené užívanie pozemku vlastnícky patriacemu
žalobcovi, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného plnením bez
právneho dôvodu (§ 451 ods. 1,2 OZ). V opačnom prípade by došlo k porušeniu základného princípu

v občiansko-právnych vzťahoch, spočívajúce v ich rovnosti (§ 2 ods. 2 OZ).

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd
dopĺňa, že súd nevykonáva dôkazy z vlastnej iniciatívy, preto neobstojí tvrdenie, že súd v súčinnosti
so znalcom mal riešiť, v akom rozsahu je využívanie ostatnej časti pozemku znemožnené umiestnením
stavbyžalovaného,keďžetakýtodôkazvykonaťnenavrholatentobybol,vychádzajúcajzargumentácie

súdu prvej inštancie, bezpredmetný, keďže by sa v tomto prípade jednalo o nárok na náhradu škody,
ktorý ním nebol ani tvrdený ani preukazovaný, tak ako to správne skonštatoval v odôvodnení svojho
rozsudku aj súd prvej inštancie.

10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu

ažalovaného,čiužvprvostupňovomaleboodvolacomkonaní,krajskýsúdrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodol súd prvej
inštancie podľa ust. § 255 ods. 2 CSP vychádzajúc z miery úspechu strán v spore.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení

s ust. § 255 ods. 2 CSP a žalovanému priznal nárok na zaplatenie trov odvolacieho konania v rozsahu
94,48 % vychádzajúc z toho, že 1% úspech v spore predstavoval 211,- eur (21.105,20 : 100), potom
úspech žalovaného predstavoval 97,25 % (20.521,81 eur : 211) a úspech žalobcu 2,76 % (583,39 : 211),
keď rozdiel medzi úspechom žalovaného a žalobcu predstavoval priznaný nárok.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).