Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723200406
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5723200406.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra
Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: 1/ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D., E. F. XXX, proti žalovaným: 1/ Tatra
banka, a.s.,
so sídlom Bratislava 1, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930 a 2/ DRAŽOBNÍK, s.r.o.,

so sídlom Košice, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281, o neúplnom/nezrozumiteľnom podaní žalobcov,
o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 15C/11/2023-227 zo dňa 05.04.2024,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. potvrdzuje.

Vo výroku II. zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podaním doručeným Okresnému súdu Martin (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo
„okresný súd“) dňa 08.02.2023 v znení jeho neskorších doplnení a zmien domáhali nárokov, ktoré
súd prvej inštancie ustálil uznesením sp. zn. 15C/11/2023-99 zo dňa 08.06.2023 tak, že sa žalobcovia

domáhajú nasledovných žalobných petitov: I. Žalovaný 1/ je povinný vrátiť žalobcom všetky splátky
úveru a istinu na predmetnú zmluvu č. 9913002397 vo výške 13.530 eur + zaplatiť odškodnenie 30.000
eur; II. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť odškodnenie vo výške 3-násobku odmeny z vykonanej dražby
(3 x 6.000 eur = 18.000 eur); III. Žalovaný 1/ je povinný zabezpečiť prepis vlastníkov v časti B na LV
č. XXX evidovanom OÚ Martin, kat. odbor, vedenom pre obec G. – C., kat. územie G., z vydražiteľa A.
E. na pôvodného vlastníka: A. B., vlastnícky podiel 1/1. Zároveň vymazať ťarchy v časti C a to do 15

dní odo dňa doručenia rozsudku.

2. Následne súd prvej inštancie – majúc za to, že podanie žalobcov stále nespĺňa náležitosti riadnej
žaloby - uznesením č. k. 15C/11/2023-189 zo dňa 27.11.2023 vyzval žalobcov na doplnenie ich
dovtedajších podaní o chýbajúce náležitosti, vytýkajúc im, že pokiaľ ide o: 1. nárok voči žalovanému 1/
na zaplatenie 13.530 eur („všetky splátky úveru a istiny“) – z takto uplatňovaného nároku nie je zrejmé,

o aký konkrétny nárok sa jedná, t. j.
v akých čiastkových položkách, za aké obdobie, z akého skutkového eventuálne právneho titulu si ho
žalobcovia uplatňujú; 2. nárok voči žalovanému 1/ na odškodnenie vo výške 30.000 eur - absentuje popis
konkrétnychrozhodnýchskutkovýchokolností,t.j.prečojenárokuplatňovaný;3.nárokvočižalovanému
2/ na odškodnenie vo výške 18.000 eur - absentuje popis konkrétnych rozhodných skutkových okolností,
t. j. prečo je nárok žalobcami uplatňovaný + komu má žalovaný 2/ požadovanú sumu zaplatiť; 4. uloženie

žalovanému 1/ povinnosti zaplatiť prepis vlastníkov v časti B na LV č. XXX evidovanom Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor, okres: A., obec: G., katastrálne územie: G.z vydražiteľa A. E. na pôvodného vlastníka: A. B., vlastnícky podiel 1/1 a vymazať ťarchy v časti C –
takto formulovaný petit je v prípade jeho prevzatia
do výroku rozsudku nevykonateľný.

3. Doplnenie podania žalobcov učinené viacerými podaniami (podanie doručené súdu dňa 20.12.2023
– č. l. 194 spisu, dňa 15.01.2024 – č. l. 201 spisu, dňa 31.01.2024 – č. l. 208 spisu, dňa 01.03.2024
– č. l. 218 spisu a dňa 19.03.2024 – č. l. 223 spisu) súd vyhodnotil ako nedostatočné a uznesením
č. k. 15C/11/2023-227 zo dňa 05.04.2024 podanie žalobcov podanie žalobcov dat. 7.2.2023, došlé

tunajšiemu súdu dňa 8.2.2023, v znení podaní žalobcov došlých tunajšiemu súdu 6.3.2023, 31.3.2023,
21.4.2023, 15.5.2023, 26.5.2023, 21.7.2023, 29.9.2023, dat. 19.12.2023, 15.1.2024, 31.1.2024 a
1.3.2024 odmietol (výrok I.), konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému 1/ „zabezpečiť prepis
vlastníkov v časti B na LV č. XXX evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom,
vedenom pre obec G. – C., kat. územie G., z vydražiteľa A. E. na pôvodného vlastníka: A. B., vlastnícky
podiel 1/1; zároveň vymazať ťarchy v časti C a to do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku“ z dôvodu

späťvzatia zastavil (výrok II.) a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom
v rozsahu 100 / (výrok III.).

3.1. V odôvodnení poukázal na to, že žalobcovia upravili petit ich žaloby tak, že:
I. „Žalovaný 1/ je povinný vrátiť žalobcom 1/ a 2/ všetky splátky úveru a istiny na predmetnú zmluvu č.

9913002397 vo výške 22.536,80 eur (= 22.503,05 eur + 33,77 eur – viď príloha č. 1) + odškodnenie
vo výške 30.000 eur za neoprávnené zorganizovanie dražby.“ K tomu uviedli, že banka nezverejnila, že
zamýšľa predať alebo predala zaisťovací nástroj (majetok žalobcov) za účelom zisku. Banka na zmluvu
neprispela ničím vo forme vzájomného plnenia. Aj z týchto dôvodov je samozrejmé, že žalobcovia
požadujú vrátiť všetky splátky úveru a istiny na predmetnú zmluvu č. 9913002397 vo výške 22.536,80

eur. Banka im požičala žiadne vlastné peniaze, zabezpečovací nástroj predala, a teda nie je veriteľom
v pravý čas a organizovanie dražby je neprávoplatné, banka úveru poistila a po pozastavení splátok
žalobcami bol úver poisťovňou vyplatený a banka predložila žiadnu právoplatnú licenciu na výkon
bankových služieb.
II. „Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ odškodnenie vo výške 3-násobku odmeny z

vykonanej dražby (18.000 eur) za neoprávnené zorganizovanie dražby.“ K tomu uviedli, že žalovaný
2/ sa dopustil klamstva a ohovárania a/alebo krivého obvinenia v snahe uskutočniť dražbu napriek
upozorneniu, že banka pristúpila k dražbe bez preukázania pravosti dlhu, čím sa stal spoluvinníkom.
Žalovaný 2/ odmietol žalobcom preukázať, že má zaplatené zákonné poistenie zodpovednosti za škodu.
III. „Žalovaný 1/ je povinný zabezpečiť prepis vlastníkov v časti B na LV č. XXX evidovanom OÚ Martin,

kat. odbor, vedenom pre obec G. – C., kat. územie G., z vydražiteľa A. E. na pôvodného vlastníka: A.
B., vlastnícky podiel 1/1. Zároveň vymazať ťarchy v časti C a to do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku)“
- uviedli, že rušia tento bod petitu.

3.2 Súd prvej inštancie na základe uvedeného konštatoval, že z podaní žalobcov je zrejmé, že svoj

primárny nárok (zaplatenie/vrátenie všetkých splátok „úveru a istiny“ na úverovú zmluvu č. 9913002397
naposledy vo výške 22.503,05 eur) odvodzujú od neexistencie ich záväzku z tejto úverovej zmluvy,
vychádzajúc pri tom z ich „osobitého“ vnímania poskytovania úverov bankami a povinnosti splácať
poskytnuté úvery, avšak vo vzťahu k ich primárnemu nároku (vrátenie všetkých nimi uhradených splátok
úveru) neuvádzajú také relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by mohli byť základom súdneho konania,

resp. sporu. Vychádzajúc z toho uzavrel, že medzi žalobcami a žalovanými nie je spor, na ktorého
prejednanie a rozhodnutie by bol kompetentný súd. Zdôraznil, že pokiaľ totiž žalobcovia spochybňujú
ich záväzok, resp. pohľadávku žalovaného 1/ výlučne na tom skutkovom základe, že im žalovaný 1/ ako
banka neposkytla jej vlastné prostriedky, prípadne prostriedky, ktoré by pred poskytnutím úveru mala vo
fyzickej forme, prípadne, že/či úver bol „financovaný“ aktívami patriacimi banke v čase schválenia úveru,

prípadne, že/či sa banka zúčastňuje sekuritizačnej schémy a že/či bol predmetný úver sekuritizovaný,
potom ide len
o subjektívny náhľad žalobcov na problematiku poskytovania bankových úverov. Podľa súdu prvej
inštancie však žalobcovia nijako nespochybnili, že by im bol úver, resp. prostriedky
z titulu schváleného úveru poskytnuté; že tieto čerpali a použili na úhradu nákladov ich potrieb (čerpanie

prostriedkov potvrdil žalovaný 1/ v jeho podaní došlom súdu 2.5.2023, č. l. 74) a neuvádzali žiadne
relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by mohol prejednať a „vyriešiť“ súd v civilnom sporovom procese.
Konštatoval, že žalobcovia riešia „podvod“ zo strany banky, avšak v ich vlastnom prístupe a konaní, keď
čerpali 39.900 eur, ktoré využilina vlastné potreby a odmietajú ich vrátiť, nenachádzajú akúkoľvek dilemu alebo pochybnosť. Len pre
úplnosť súd poznamenal, že žalobcovia v ich podaniach neargumentovali ani napríklad existenciou
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienokdotknutejúverovejzmluvy.Podľanázorusúdutupotomabsentoval

akýkoľvek relevantný predmet meritórneho prieskumu v rámci civilného sporového (spotrebiteľského)
konania.

3.3. Ďalej uviedol, že zvyšné nároky žalobcov (odškodnenie 30.000 eur od žalovaného 1/ za
neoprávnené zorganizovanie dražby, náhrada škody 18.000 eur od žalovaného 2/ za neoprávnené

zorganizovanie dražby) sú len sekundárnymi, výlučne od prvotného nároku závislými a len v súvislosti
s primárnym nárokom uplatnenými nárokmi. Konštatoval, že zmysle podaní žalobcov dražba bola
zorganizovaná neoprávnene primárne z dôvodu neexistencie ich dlhu voči žalovanému 1/, resp.
pohľadávkyžalovaného1/vočinimvychádzajúcejzvyššieuvádzaného„skutkového“základu.Tosatýka
ako nároku na odškodnenie uplatneného voči žalovanému 1/ (30.000 eur), tak aj nároku na odškodnenie
uplatneného voči žalovanému 2/ (18.000 eur).

3.4. V tomto smere poznamenal, že hoc ide (z hľadiska kritérií vymedzených v ust. § 290 Civilného
sporového poriadku; ďalej aj „CSP“) o spotrebiteľský spor, uvedené nezbavuje spotrebiteľa v procesnom
postavení žalobcu povinnosti predložiť dostatočné a procesne relevantné skutkové tvrdenia a vymedziť
to, čoho sa svojím podaním/žalobou domáha. Zdôraznil, že vychádzajúc z ústavných princípov

nestrannosti súdu a rovného postavenia procesných strán pred súdom je neprípustná dedukcia
súdu, ktorý by bezprostredne vlastnou činnosťou nahrádzal plnenie povinností procesnej strany a
tým ju bezdôvodne zvýhodňoval oproti protistrane; na čom nič nemení ani postavenie žalobcov
ako spotrebiteľov. Tiež zdôraznil, že žalobcovia boli poučení o možnosti kvalifikovaného právneho
zastúpenia. Poukázal na to, že žalobcovia v priebehu konania produkovali veľké množstvo podaní a v

rámci nich obmieňali a dopĺňali množstvo tvrdení ohľadom viacerých možných „tém“/predmetov sporu
(čo len sčasti súviselo so zmenou okolností v dôsledku realizácie dražby v priebehu konania). Vzhľadom
na túto redundanciu považoval za nevyhnutné ustáliť skutkové tvrdenia aj žalobný petit, za ktorým
účelom vyzval žalobcov na úpravu/doplnenie ich podaní. V nadväznosti potom na reakciu žalobcov
ich skutkové odôvodnenie uplatnených nárokov v bodoch I. a II. žalobného petitu súd prvej inštancie

vyhodnotil ako nie procesne relevantné pre rozhodovanie v sporovom súdnom konaní (v podstate
neexistencia sporu príslušného na rozhodnutie súdu v civilnom sporovom konaní). Vzhľadom na
uvedený nedostatok podaní žalobcov vo vzťahu k predmetným nárokom dospel k záveru o nemožnosti
pokračovania v konaní, a preto tieto podania žalobcov odmietol (§ 129 ods. 3 CSP), pričom o tomto
následku boli žalobcovia vo výzve na odstránenie vád podania poučení.

3.5. V časti žalobcami požadovaného petitu týkajúceho sa „spätného“ prepisu vydražených
nehnuteľností z vydražiteľa na žalobcu 1/, v ktorej vzali žalobcovia svoju žalobu jednoznačným
písomným vyjadrením späť, okresný súd konanie zastavil.

3.6. Z hľadiska výroku o náhrade trov konania, ktoré priznal žalovaným, súd analogicky aplikoval §
256 ods. 1 CSP s poukazom na procesné zavinenie žalobcov, ktorí urobili podanie, ktoré muselo
byť odmietnuté, preto musia znášať trovy protistrany s tým spojené. Rovnako zavinenie na zastavení
konania v časti pôvodne požadovaného nároku v dôsledku späťvzatia žaloby pričítal žalobcom.

4. V reakcii na predmetné uznesenie bolo okresnému súdu dňa 30.04.2024 doručené podanie žalobcov
označené ako „Čestné vyhlásenie k Uzneseniu čl. 227“, v ktorom žalobcovia „z pozície subjektov
medzinárodného práva a zaručených veriteľov právnej fikcie žalobcov“ požadovali spravodlivý proces.
Uviedli, že obchodnú ponuku uznesenie č. 227 zo dňa 05.04.2024 podmienečne prijímajú, pričom
podmienkou prijatia sú odpovede súdu na nimi vymedzené nasledovné „čestné vyhlásenia“:

#1-od22.marca2022imnebolTatrabankoua.s.predloženýžiadnylistinnýoriginálzmlúvapreukázaný
dlh. Dňa 31.3.2023 bolo Okresnému súdu Martin pre žalovanú stranu - Tatra banka a.s. doručená listina
ČESTNÉ VYHLÁSENIE O OBCHODE, na ktorú dodnes nie je odpoveď, pričom žalobcovia žiadajú o
zaslanie informácie, kedy bolo Tatra banke toto ich čestné vyhlásenie zaslané. V obchodnom práve
je ČESTNÉ VYHLÁSENIE pravdou. Protistrana (v tomto prípade Tatra banka) ho môže poprieť len

vlastným ČESTNÝM VYHLÁSENíM, oprávneným pracovníkom, podpísané mokrým atramentom pod
hrozbou krivej prísahy. Ak protistrana ponechala čestné vyhlásenie bez akejkoľvek reakcie, potvrdzuje
tým pravdivosť tvrdení žalobcov a právoplatnosť zmluvy je nulitná. Tatrabanka sa preto zorganizovanímdražby bez preukázania svojho nároku platnou zmluvou a bez preukázania dlhu dopustila trestného
činu. Tu žalobcovia poukázali na ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a e/CSP.
# 2 - žalobcovia dali do pozornosti súdu rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.

zn. 13Co/136/2019, uvádzajúc, že dražobník je podľa § 6 ods. 1 až 3 zák. č. 26/2000 Zb.
podnikateľ, ktorý organizovanie dobrovoľných dražieb vykonáva ako svoje podnikanie na základe
živnostenského oprávnenia. Z toho je zrejmé, že činnosť licitátora a dražobníka pri dražbe je činnosťou
súkromnoprávneho charakteru (nejde o výkon verejnej moci). Dražobník preto nie je orgánom verejnej
moci a preto návrh na vykonanie dražby podaný dražobníkovi nie je splnením hypotézy právnej normy

obsiahnutejv§112OZatedaniejeinýmpríslušnýmorgánompodľatohtozákonnéhoustanovenia.Zápis
výkonu záložného práva v katastri nehnuteľností o začatí výkonu záložného práva predajom zálohu na
dobrovoľnej dražbe, prípadne oznámenie začatia výkonu záložného práva nemožno považovať v súlade
s § 112 OZ za uplatnenie práva na súde alebo u iného príslušného orgánu, keďže záložný veriteľ svoje
právo na zodpovedajúcom orgáne neuplatnil. Žalobcovia vyhlasujú, že bez uplatnenia práva záložného
veriteľa je právoplatnosť dobrovoľnej dražby spochybnená.

# 3 - žalobcovia s poukazom na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla
2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky vyhlasujú, že banka v spolupráci
s dražobníkom, notárom a pracovníkmi katastra porušila medzinárodné právo o exekučných nárokoch,
keďže uznania dlhu zo strany žalobcov niet, pretože dlh banke je bez akéhokoľvek preukázania.
# 4 - uznesením sp. zn. 15C/11/2013-19, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietnutý, bolo umožnené vykonanie nezákonnej dražby. Konanie sudkyne sa dá vnímať ako prieťahy
súdu, ale aj ako spoluvina na dolóznom konaní správcov, o ktoré sa žalovaní 1/ a 2/ pokúsili.
# 5 – žalovanému (pracovníkom na rôznych pozíciách vrátane predsedu predstavenstva -
A. H.) bolo niekoľkokrát zaslaných nasledovných 10 otázok, ktoré mali potvrdiť alebo vyvrátiť, že
existujedlh.Zneniepetitujeodškodnenímžalobcovavychádzazoskutočnosti,žežalovanýnepreukázal

existenciu dlhu. Úlohou súdu bolo a je zabezpečiť, aby žalovaný dlh preukázal. Žalobcovia sa domáhajú,
aby žalovaný preukázal, že existuje dlh.
# 6 – tvrdenie v bode 9 uznesenia o nepredložení dostatočných skutkových tvrdení/vymedzení žaloby,
je zavádzajúce. Spor je o tom, že banka si uplatňovala/uplatňuje svoje práva a to aj napriek tomu, že
nepreukázal dlh. Spor nie je o vrátenie splátok, ale o existencii dlhu. Preukázanie dlhu je spor, ktorý

patrí do pôsobnosti okresného súdu.
# 7 – pokiaľ v napadnutom uznesení je uvedené, že „Tiež nie je žalobcami vymedzené, komu má
žalovaný 2 sumu zaplatiť“, uvedené je neaktuálne, keďže žalobcovia poslali doplňujúce podanie dňa
19.12.2023, pričom súd aj uznesením č. 153 zo dňa 08.08.2023 pripustil zmenu žaloby tak, ako je
uvedené vo výroku. Zároveň z tretieho žalobného petitu im bol vyrubený súdny poplatok uznesením č.

159 z 09.08.2023, v ktorom sa uvádza, že ide o nárok na uloženie povinnosti, ktorý nie je možné oceniť
peniazmi. Žalobcom nie je zrejmé, ako môže byť tento petit najprv návrhom a následne nevykonateľným.
Súd najprv po 2 mesiacoch od podania bez výhrady akceptoval navrhovaný petit, na základe neho vydal
aj uznesenie č. 159 o zaplatení súdneho poplatku a následne začal žiadať o doplnenie/úpravu petitu –
viď Uznesenie č.189 zo dňa 27.11.2023. Na toto uznesenie žalobcovia reagovali a doplnili požadované

údaje. Zmeny v petite boli uskutočnené len v nevyhnutnom rozsahu a príčinou bolo uskutočnenie
neoprávnenej dražby a následné rozšírenie žaloby o žalovaného 2.
# 8 – k tvrdeniu na s. 5 uznesenia, že „Žalobcovia riešia „podvod“ zo strany banky, avšak v ich
vlastnom prístupe a konaní, keď čerpali 39900 eur, ktoré využili na vlastné potreby a odmietajú ich
vrátiť, nenachádzajú akúkoľvek dilemu alebo pochybnosť. Pravdou je, že dodnes dlh nie je preukázaný-

banka im prisľúbila poslať odpoveď na otázky týkajúce sa existencie dlhu, ale dodnes bez zaslanej
odpovede. Tvrdenie súdu o odmietnutí vrátiť čerpané eurá zo strany žalobcov je len domnienkou. Už
v liste z 12.05.2023 žalobcovia vyhlásili, že boli ochotní banke zaplatiť údajné dlhy, len ich platbu
podmienili odpoveďou na otázky týkajúce sa pravosti dlhu.
# 9 – k tvrdeniam súdu, že „pokiaľ by aj banka predala svoju pohľadávku...“, poukázali na ich

podanie označené ako Estoppel by Acquiescence, že banka na začiatku obchodnej transakcie nazvanej
Hypotekárny úver vymenila bankovky za ich prísľub splácania údajného dlhu, zaisteného záložným
právom k nehnuteľnosti. Teda došlo k vzájomnej výmene zmeniek. Zaslaním údajného vyúčtovania -
Oznámenie Tatra banky č. 374/LCO/23 zo dňa 24.5.2023 - banka potvrdila, že jej bolo vrátené v plnej
výške to, čo do výmeny poskytla. Zostáva už len vrátiť žalobcom listinný originál zmluvy o hypotekárnom

úvere (zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere č. 9913002397) a listinný originál zaisťovacieho
nástroja (originál záložnej zmluvy k nehnuteľnosti). Žalobcovia vyhlásili, že majú konkludentný súhlas A.
H. - predsedu predstavenstva Tatra banky a.s., že Okresný súd v Martine nezaslal Tatra banke žiadne
ich Čestné vyhlásenia o obchode. Takže súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné nazistenie rozhodujúcich skutočnosti. Tento spor nie je o predaji pohľadávky, ale o predaji zaisťovacieho
nástroja, ktorý je ich majetkom a jeho predajom došlo k sprenevere a tiež uplatňovaniu nároku, ktorý
ale banka odpredala - to znamená, že vo vzťahu k nehnuteľnosti nie je veriteľom v pravý čas. Súd prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
# 10 – žalobcovia požadujú okamžité vydanie súdneho rozhodnutia, ktorým bude žalovanému 1/ uložená
povinnosť vrátiť žalobcom listinný originál zmluvy o hypotekárnom úvere (zmluvu o bezúčelovom
splátkovom úvere č. 9913002397) a listinný originál zaisťovacieho nástroja (originál záložnej zmluvy
k nehnuteľnosti). V takom prípade žalobcovia „zrušia“ požadovaný žalobný petit o zaplatenie všetkých

splátok úveru a istiny vo výške 22 536,80 Eur. Výška pokuty 30 000 Eur pre žalovaného 1/ a 18 000 Eur
pre žalovaného 2/ za zorganizovanie dobrovoľnej dražby v rozpore so zákonom zostane nezmenená,
keď žalobcovia majú nárok na odškodnenie v súlade s v súlade s medzinárodnou kompenzačnou tarifou,
ktorá je prílohou k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach z 19.12.1966.
# 11 – žalobcovia požadujú kópiu zmluvy dražobníka o poistení zodpovednosti za škodu s minimálnou
výškou plnenia 2 000 000 Eur. Doposiaľ im nebol predložený doklad o zaplatení poistného na obdobie,

v ktorom sa uskutočnili obe kolá dobrovoľnej dražby, t.j. podľa ich názoru súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

5. Keďže okresný súd mal za to, že z predmetného podania nebolo zrejmé, čo ním žalobcovia sledujú,
uznesením č.k. 15C/11/2023-242 zo dňa 03.06.2024 boli žalobcovia vyzvaní na ozrejmenie a doplnenie

náležitostí ich podania v lehote 15 dní, a to konkrétne o uvedenie, či svojím podaním doručeným súdu
dňa 30.04.2024 mienili podať odvolanie alebo ide len o vyjadrenie žalobcov ku konaniu s tým, že v
prípade, ak žalobcovia svojím podaním mienili podať odvolanie, súd ich vyzval na doplnenie o tieto
náležitosti odvolania: - riadne uvedenie proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, – riadne označiť
rozhodnutie súdu, proti ktorému odvolanie smeruje, - uvedenie, v akom rozsahu a čoho sa domáhajú

odvolaním voči rozhodnutiu, - odvolací návrh, t.j. ako žiadajú, aby odvolací súd rozhodol.

6. Dňa 24.06.2024 bolo súdu doručené doplnené podanie žalobcov, v ktorom uvádzajú, že proti
vlastnej vôli boli donútení pod nátlakom použiť slovo „odvolanie“. Poukázali na to, že už z ich podania
„Čestné vyjadrenie k Uzneseniu čl. 227“ je zrejmé, že sa vyjadrujú k výrokom I. a III. predmetného

uznesenia, a že boli porušené viaceré body, ktoré žalobcovia vymedzili ako dôvody uvedené v § 365
ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP. Žiadali, aby súdne konanie rozšírili o
naše podanie z 29. apríla 2024, v ktorom súdu zaslali Estoppel by Acquiescence. Dlh, o ktorom sú
presvedčení, že neexistuje, boli ochotní kedykoľvek splatiť po predložení originálnej listinnej zmluvy.
Tatrabanka bez predloženia dokladov nie je oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou, hoci sa pokúsila

získať právo držby zaznamenaním do verejnej databázy a zverejnením vo verejnom priestore (verejné
komunikačné prostriedky). Aby bol tento krok právoplatný potrebuje súhlas s uznaním dlhu. Podpísaná
zmluva nie je uznaním dlhu. Majú za to, že Tatrabanka bez preukázania vystupovala ako veriteľ v
pravý čas, so súčinnosťou verejnej moci (notár, kataster), ktorí protiprávne vydávali verejné listiny bez
toho, aby právoplatne skontrolovali originálne listiny/zmluvy. Obchodnú ponuku uznesenie č. 227 zo

dňa 05.04.2024 podmienečne prijímajú, pričom podmienkou prijatia sú odpovede súdu na nasledovné
„čestné vyhlásenia“ (pričom v tejto často podania žalobcovia obsahovo kopírovali ich podanie zo dňa
30.04.2024, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné ich vyjadrenia opätovne uvádzať).

7. Žalovaní právo na vyjadrenie sa k odvolaniu nevyužili.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného
odvolania žalobcov a v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, čo do výroku I.
(ktorým bolo podanie žalobcov, ktoré by mohlo byť žalobou, v znení jeho neskorších zmien a doplnení,

odmietol) a s tým súvisiaceho výroku III. o práve na náhradu trov konania podľa ust.§ 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil. Výrok II. uznesenia, ktorý nebol odvolaním napadnutý, ponechal nedotknutý.

9. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), a teda
preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní. Podľa

§ 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že odvolateľ je v odvolaní povinný uviesť dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu považuje za nesprávne.V odvolacom konaní platí systém neúplnej apelácie, to znamená, že neprávoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 365 ods. 1, 2
CSP. Ak odvolateľ uvedie v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania dôvody odvolania, je nimi

súd viazaný a iné odvolacie dôvody, než ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní, odvolací súd pri rozhodovaní
o odvolaní nebude posudzovať ani zisťovať a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne
prihliadať. Výnimkou sú iba dôvody, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania, ktoré však odvolací
súd nevzhliadol. V prípade, že odvolateľ v odvolaní neuvedie odvolací dôvod, odvolací súd odvolateľa
nevyzýva na doplnenie odvolania, ktoré je bez uvedenia odvolacích dôvodov.

10. Žalobcovia v reakcii na odmietnutie ich podania, ktoré by mohlo byť žalobou, doručili súdu
podanie označené ako „Čestné vyhlásenie“, ktoré nemalo náležitosti odvolania podľa § 363 CSP, preto
súd prvej inštancie správne vykonal predpísaným spôsobom pokus o odstránenie vád odvolania
uznesením, obsahujúcim okrem opisu, ako majú žalobcovia vady odvolania odstrániť (presne označiť
súdne rozhodnutie proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, t.j. ktoré

konkrétne výroky rozhodnutia považujú za nesprávne a čoho sa odvolaním domáhajú, teda ako žiadajú,
aby bolo o odvolaní rozhodnuté) i následok ich neodstránenia. Žalobcovia vo svojom doplňujúcom
podaní, ktoré už označili ako „odvolanie“ ako odvolacie dôvody uviedli dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. a/ CSP (neboli splnené procesné podmienky), písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces), písm. e/ (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností), písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h/ (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zároveň špecifikovali, že ich odvolanie sa vzťahuje na výroky
I. a III. napadnutého uznesenia.

11. Pokiaľ ide o uplatnené odvolacie dôvody, odvolací súd musí konštatovať, že tieto žalobcovia
v podanom odvolaní, ani v jeho doplnení relevantným spôsobom neprecizovali, t.j. neuviedli konkrétne,
v čom vidia naplnenie týchto odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému uzneseniu a obmedzili
sa iba na ich strohé konštatovanie a opätovné vyjadrenia, ktoré vo vzťahu k vydaniu napadnutého

uznesenia a jeho dôvodom nemajú právnu relevanciu. Skutočnosti a dôkazy, o ktoré žalobcovia opierajú
svoje odvolanie preto nemôžu mať za následok zrušenie ani zmenu daného rozhodnutia. Z konania
pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver
nemožno vyvodiť a v odvolaní uvedené argumenty (aj v spojení s jeho doplnením) nie sú spôsobilé
privodiť iné právne posúdenie stavu veci. Žalobcovia sami napokon v podanom odvolaní ani nežiadali

napadnuté uznesenie o odmietnutí ich podania zrušiť či zmeniť. Vyjadrili sa, že ho „podmienečne
prijímajú“, z čoho možno vyvodiť, že sa žalobcovia v konečnom dôsledku „uspokoja“ s odmietnutím
ich podania, a to za predpokladu, že súd odpovie na ich „vyhlásenia“. V tomto smere však odvolací
súd konštatuje, že jeho úlohou ako súdu druhej inštancie, ktorý preskúmava (vo vymedzenom rozsahu
a z vymedzených dôvodov) postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je odpovedať na nastolené

otázky žalobcov, ktoré sa majú týkať „veci samej“ (nimi uplatňovaných nárokov), a teda nemajú
právnu relevanciu vo vzťahu k napadnutého uzneseniu a jeho dôvodom, keď opätovne zdôrazňuje,
že povinnosťou žalobcov, pokiaľ nesúhlasili s odmietnutím ich podania napadnutým uznesením, bolo
jasne a jednoznačne poukázať v podanom odvolaní na také skutkové či právne vady rozhodnutia,
ktoré by umožnili odvolaciemu súdu toto rozhodnutie preskúmať. Nahrádzanie tejto procesnej aktivity,

ktorá patrí strane sporu, nie je vecou ani úlohou súdu, pretože by takým postupom došlo k narušeniu
princípu rovnosti strán sporu. Nestačí teda formálne citovať v zákone uvedený odvolací dôvod, ale je
potrebné ho v odvolaní zadefinovať, t. j. uviesť, v akom konkrétnom pochybení má označený odvolací
dôvod spočívať. V prejednávanej veci žalobcovia svoje odvolanie obmedzili len na zopakovanie ich
argumentácie z prvoinštančného konania, domáhajúc sa (opakovane) zodpovedania nimi vymedzených

otázok, ktoré oni považujú za rozhodné (avšak súdom prvej inštancie boli vyhodnotené ako právne
irelevantné), pričom popri už vznesených (peňažných) nárokoch domáhajú sa aj ďalších nárokov
(vydania originálov zmluvy o úvere a záložnej zmluvy od žalovaného 1/), čím aj do prebiehajúceho
odvolacieho konania vnášajú iba ďalší chaos a zmätok ohľadne toho, čo chcú v tomto súdnom konaní
vlastne dosiahnuť.

12. V týchto intenciách teda možno uzavrieť, že pokiaľ odvolateľ v odvolaní nevymedzí odvolacie dôvody
vovzťahukukonkrétnymskutkovýmaprávnymdôvodomnapadnutéhouznesenia,odvolacísúdnemôžesvoje rozhodnutie založiť na (vlastných) domnienkach (predpokladoch) o tom, ktoré vady v postupe
a rozhodnutí súdu mal odvolateľ na mysli;
v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený (a možno aj odvolateľom

sledovaný) cieľ. V prípade absencie vymedzenia relevantných skutočností, ktoré by zreteľným a
jednoznačným spôsobom rezultovali do konkrétnych odvolacích dôvodov, a ktoré by musel (namiesto
odvolateľa) učiniť samotný odvolací súd, by potom došlo
k uskutočneniu procesne neprípustného bezbrehého odvolacieho prieskumu priečiaceho sa
koncepcii právnej úpravy odvolania a odvolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku

a v neposlednom rade by taký postup mohol rezultovať do domnienok kreovaných (výlučne) odvolacím
súdom (na základe predostretých latentných námietok odvolateľov),
na ktoré odvolatelia ani nepomysleli.

13. Odhliadnuc od uvedeného, pre úplnosť a v snahe čo najviac porozumieť obsahu vyjadrení žalobcov
prezentovaných v podanom odvolaní a poskytnúť im vysvetlenie dôvodov postupu a rozhodnutia súdu,

ako aj pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd uvádza, že
tento odvolací dôvod žalovaní nijako nekonkretizovali, t. j. aké procesné podmienky neboli splnené pre
vydanie napadnutého uznesenia. Procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný Civilný

sporový poriadok (§ 161 ods. 1) ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Vadou
predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a) tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol
napriek vyššie naznačeným nedostatkom. Na účely odvolania právna teória rozoznáva nasledujúce
nedostatky: nedostatok žaloby (jej neexistencia, prekročenie žalobného návrhu súdom), právomoc a
príslušnosť súdu, procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prekážka začatého konania, prekážka

rozsúdenej veci. V podmienkach prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že boli splnené všetky
vyššie uvedené procesné podmienky (resp. z obsahu spisu nevyplýva ich nedostatok), za ktorých mohol
súd konať a rozhodnúť spôsobom, ktorý zvolil.

15. Pokiaľ ide o postup súdu porušujúci právo odvolateľa na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa

§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), ani uvedený dôvod žalobcovia nijako bližšie nešpecifikovali. Vychádzajúc
však z obsahu ich odvolania, žalobcovia namietali, že súd nezaslal ich „čestné vyhlásenie o obchode“
protistrane (žalovanému 1/) na vyjadrenie. Porušenie princípu kontradiktórnosti konania v podobe
nepredloženia prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany strany na vyjadrenie protistrane
mohlo by za určitých okolností napĺňať uvedený odvolací dôvod (v prejednávanom prípade, keďže

sa jednalo o listinu predloženú žalobcami, by sa však jednalo o zásah do práv žalovaných), avšak
v prejednávanej veci – vzhľadom na štádium konania na súde prvej inštancie – sa tohto pochybenia
okresný súd nedopustil (nemohol dopustiť). Prejednávaná vec zostala v štádiu odstraňovania vád
podania, ktoré by mohlo byť žalobou. Okresný súd mal za to, že podanie žalobcov vykazuje také vady,
ktorébrániaprejednaniuveci(prejehozmätočnosť,činejasnosťpožadovanýchnárokovodvodzovaných

z rôznych skutkových okolností) a za týmto účelom vykonával úkony smerujúce k odstráneniu týchto
vád, pričom až po ich odstránení (spôsobom, ktorý špecifikoval v príslušnom uznesení) by bolo
jeho povinnosťou opravené a doplnené podanie zaslať protistrane na vyjadrenie a vykonávať dôkazy
navrhnuté stranami sporu na preukázanie ich tvrdení.

16. Ďalším príkladom porušenia práva na spravodlivý proces je relevantná intenzita nedostatkov
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Hoc judikatúrou presadzovaný výklad uvedené subsumuje pod
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, odvolací súd v stručnosti uvádza, že nedostatok
vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiažalobcoviaaninetvrdili,ibanesúhlasilisniektorýmivyjadreniami
súdu v napadnutom uznesení, majúc za to, že ide o nesprávne či „neaktuálne“ tvrdenia. Avšak

iba samotná skutočnosť, že žalobcovia majú na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu nebolo
odôvodnené podľa ich predstáv, nezakladá vadu nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Preskúmajúc napadnuté rozhodnutie ako celok potom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania a skutkové okolnosti veci, riadne citoval právne predpisy,

ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil,
pričom dostatočne (až nad potrebný rámec) objasnil, z akých úvah vychádzal. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje
aj zdôvodnenie relevantných skutkových a právnych otázok, na ktorých súd prvej inštancie svojerozhodnutie založil. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s článkom
46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od
znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto jeho rozhodnutie odvolací súd

považoval za ústavne konformné. Aj v zmysle judikatúry ESĽP platí, že právo na riadne odôvodnenie
súdnehorozhodnutianemožnostotožniťs právomstranysporunaodpoveďnaúplnekaždýjejargument
(napr. der Hurk v. Holandsko), ale vyžaduje špecifickú odpoveď na argumenty, na odpovediach na
ktoré je rozhodnutie postavené (napr. Ruiz Torija v. Španielsko, Georgiadis v. Grécko), pričom otázka
relevantnosti toho-ktorého tvrdenia alebo návrhu sa posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je pritom zjavné aj to, prečo niektoré z tvrdení žalobcov
považoval súd za irelevantné. V tomto kontexte odvolací súd tiež dodáva, že do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom
úspešná, a teda, aby súd rozhodol v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Navyše, do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovorunepatríaniprávostranysporuvyjadrovaťsakspôsobuzhodnoteniaňounavrhnutýchdôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS
251/03).

17. Námietky odvolateľov ohľadne nevykonania navrhnutých dôkazov či nesprávnych skutkových

zistení súdom prvej inštancie, resp. jeho nesprávnych úvah vychádzajúcich z vykonaných dôkazov
(t.j. odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP), odvolací súd rovnako vyhodnotil ako
neopodstatnené, a to opäť vzhľadom na štádium konania pred súdom prvej inštancie, ktoré sa nedostalo
do fázy vykonávania dôkazov a vyvodzovania skutkových zistení z vykonaných dôkazov, ale zostalo
v rovine odstraňovania vád podania. Pokiaľ sa preto žalobcovia domáhali, aby súd vykonal dokazovanie

ohľadnepreukázaniaichdlhu,resp.abyžalovaný1/preukázalexistenciuichdlhu,niejeaniodvolaciemu
súdu zrejmé, o aký „dlh“ sa má jednať. Preto boli aj žalobcovia prvoinštančným súdom viackrát vyzývaní
a upozorňovaní na ozrejmenie skutkových tvrdení, z ktorých odvodzujú svoje nároky, čo však žalobcovia
nedokázali. Na tomto mieste odvolací súd dovoľuje si poukázať na to, že žalobcovia ako „dominus litis“
disponujú tak konaním, ako aj jeho predmetom. Je ich prvoradou povinnosťou (keďže oni iniciujú začatie

konania pred súdom a určujú aj jeho predmet), aby uviedli jasným a zrozumiteľným spôsobom také
rozhodné tvrdenia, ktoré osvedčujú ich nárok (a to aspoň v skutkovej rovine) a predložili relevantné
listinné dôkazy podporujúce ich tvrdenia, pričom túto ich povinnosť nemožno prenášať na protistranu.
Ako listinný dôkaz pritom nemôžu slúžiť len nimi produkované vlastné vyjadrenia (označované ako
„čestné vyhlásenie“, „Estoppel by Acquiescence“ apod.), a už vôbec uvedené nemožno považovať za

„verejné listiny“ (odkaz žalobcov na § 205 CSP je z tohto hľadiska absolútne nenáležitý, pozn.). Inými
slovami, žalobcovia tvrdia, že majú určitý nárok (uplatňovali peňažné plnenie tak od žalovaného 1/,
ako aj od žalovaného 2/), s čím zákon viaže jednak bremeno tvrdenia (t.j. napr. ak žalobcovia tvrdia,
že zmluva o úvere alebo zmluva o záložnom práve je neplatná – je ich povinnosťou aj uviesť dôvody,
ktoré ich vedú k takýmto úvahám; ak žalobcovia tvrdia, že dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom

– opäť je ich povinnosťou ozrejmiť, z akých konkrétnych skutočností, pri tomto tvrdení vychádzajú;
ak žalobcovia žiadajú peňažné plnenie z titulu spôsobenej nemajetkovej ujmy – musia ozrejmiť, akým
spôsobom došlo k zásahu do ich práv, v akej intenzite a ako určili výšku požadovaného plnenia). Poukaz
žalobcov na ust. 151 CSP je preto nedôvodný; v štádiu odstraňovania vád podania nie je povinnosťou
protistrany akokoľvek sa vyjadrovať k podaniu žalobcov, t.j. ani popierať ich skutkové tvrdenia, ktoré

vykazujú značnú mieru abstrakcie, zmätočnosti a vlastných úvah, nemajúcich oporu a reálny základ
v existujúcich záväzkových vzťahoch, ani predkladať akékoľvek dôkazy.

18. Napokon, pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ (nesprávne právne posúdenie), vo
všeobecnosti odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci žalobcovia pri definovaní tohto odvolacieho dôvodu
uvádzali, že „spor nie je o vrátenie splátok, ale o existencii dlhu“, pričom uvedené patrí do právomoci

súdu (bod # 6 odvolania), v ďalšom že „spor nie je o predaji pohľadávky, ale o predaji zaisťovacieho
nástroja, ktorý je ich majetkom a jeho predajom došlo k sprenevere...“ (bod # 9 odvolania). Uvedené
tvrdenia nemožno subsumovať pod „nesprávne právne posúdenie veci“, ako sa toho žalobcovia
domáhajú. Odvolací súd má zato, že žalobcovia zrozumiteľne neidentifikovali právne posúdenieveci, ktoré považujú za nesprávne a neuviedli právne relevantnú argumentáciu na podporu svojho
názoru. Vyjadrovali určitú nespokojnosť s rozhodnutím súdu, ktorý „nepochopil“, čo žalobcovia svojím
podaním sledujú, opätovne sumarizovali priebeh skutkových okolností prípadu a prezentovali vlastnú

interpretáciu listinných dôkazov, ktoré v konaní predkladali. Jasná a konkrétna formulácia namietaného
právneho posúdenia, na ktorom prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a s tým súvisiaca vlastná
argumentačná polemika odvolateľov opierajúca sa tak o výklad relevantnej právnej úpravy, však v texte
odvolania absentuje. Preto iba samotná polemika s rozhodnutím súdu alebo prosté spochybňovanie
správnosti jeho rozhodnutia, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, nie je

spôsobilá založiť prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. V tomto kontexte možno iba
súhlasiť so žalobcami, pokiaľ v bode # 4 odvolania uvádzali, že „Vychádzajúc z ústavných princípov
nestrannosti, súdu a rovného postavenia procesných strán pred súdom je neprípustná dedukcia súdu,
ktorý by bezprostredne vlastnou činnosťou nahrádzal plnenie povinnosti procesnej strany a tým ju
bezdôvodne zvýhodňoval oproti protistrane.“ Odvolací súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že otázkami
subsumovania skutkového stavu pod určitú právnu normu, príp. zhodnotenia skutkového stavu podľa

výsledkov vykonaného dokazovania patrí do výlučnej rozhodovacej činnosti súdu. Postup a rozhodnutie
súdu rozhodne nemá smerovať k „vyhľadávaniu“ ďalších (akýchkoľvek v žalobe nevymedzených)
možných alternatív zakladajúcich existenciu určitého (žalobou nevymedzeného) nároku.

19. Na základe uvedeného nezostávalo odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdiť. Len na okraj, odvolací súd k jednotlivým otázkam, ktoré žalobcovia považujú za
rozhodné a z určitou tvrdohlavosťou požadujú odpovede zo strany súdu, v stručnosti k jednotlivým
bodom uvádza nasledovné:

- # 1 – otázka doručenia/nedoručenia vyjadrenia žalobcov protistrane – v tomto bode odvolací súd

poukazuje na svoje vyjadrenia obsiahnuté v odseku 15 a 17 tohto rozhodnutia;
- # 2 – otázka „právoplatnosti“ dobrovoľnej dražby – žalobcovia spochybňujú uplatnenie práv záložného
veriteľa, ktoré tvrdenia nie sú pre odvolací súd (preskúmavajúci správnosť a zákonnosť rozhodnutia
o odmietnutí podania, ktoré by mohlo byť žalobou) nijako relevantnou skutočnosťou, majúcou akýkoľvek
vplyv na toto rozhodnutie odvolacieho súdu.

- # 3 – otázka „porušenia medzinárodného práva o exekučných nárokoch“ – nie je zrejmé, čo
uvedeným žalobcovia myslia, ich poukaz na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
805/2004 je nenáležitý, keďže v prejednávanej veci nejde o výkon cudzieho exekučného titulu, ani nie
je zrejmé, ktoré (súdne) rozhodnutie malo byť osvedčené ako európsky exekučný titul (za účelom jeho
vykonania v niektorom štáte Európskej únie) - tvrdenia žalobcov sú bez právnej relevancie vo vzťahu

k prejednávanej veci;
- # 4 – vydanie uznesenia sp. zn. 15C/11/2023-19 o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia – predmetné uznesenie nie je (nemôže) byť predmetom tohto odvolacieho konania, pretože
toto odvolacie konanie týka sa úplne iného súdneho rozhodnutia, odvolací súd nie oprávnený v tomto
(odvolacom) konaní preskúmavať iné (navyše už právoplatné) rozhodnutie súdu (jeho správnosť

či zákonnosť), a teda argumentácia žalobcov v tomto odvolacom konaní týkajúca sa úplne iného
rozhodnutia než je rozhodnutie o odmietnutí podania, voči ktorému bolo podané odvolanie, a vo vzťahu
ku ktorému prebieha (aktuálne odvolacie) konanie, je právne irelevantná;
- # 5 – požiadavka žalobcov, aby žalovaný preukázal „žalovaný dlh“, čo je úlohou súdu – k tomuto
(ohľadne prvoradej povinnosti strany žalobcov osvedčiť tvrdený nárok, a túto povinnosť neprenášať na

žalovaného) sa odvolací súd vyjadril v odseku 15 aj 17 tohto rozhodnutia;
- # 6 – k nesúhlasu žalobcov s tvrdením súdu, že „nepredložili dostatočné skutkové tvrdenie/vymedzenie
ich žaloby v dôsledku čoho nie je možné v konaní pokračovať“, a že „spor nie je o vrátenie splátok ale
o existencii dlhu“ – k zrozumiteľnosti žalobcami uplatňovaného nároku sa odvolací súd vyjadril v odseku
17 a 18 tohto rozhodnutia;

- # 7 – k poukazu žalovaných na vyrubenie súdneho poplatku za tretí žalobný petit (o uloženie povinnosti
zabezpečiť prepis vlastníkov z vydražiteľa na žalobcov a výmaz ťarchy z LV) odvolací súd uvádza,
že uvedené nie je predmetom tohto odvolacieho konania, ktoré je obmedzené rozsahom určeným
samotnými odvolateľmi, ktorí odvolanie smerovali len voči výrokom I. a III. napadnutého uznesenia, a nie
aj voči výroku II., ktorým bolo konanie v časti týkajúcej sa tohto žalobného petitu zastavené;

- # 8 – tvrdenie žalobcov o nepreukázaní odmietania vrátiť banke čerpané eurá z ich strany a opätovné
poukazovanie na nepreukázanie „existencie dlhu“ zo strany banky – k všeobecnému nesúhlasu
žalovaných s rozhodnutím súdu a k zmätočnosti ich vyjadrení sa odvolací súd vyjadril v odsekoch 16,
17 a 18;- # 9 – k poukazu žalobcov na ich vyjadrenie označené ako „Estoppel by Acquiescence“) – uvedené opäť
predstavuje len požiadavku žalobcov na predloženie originálov zmluvy o hypotekárnom úvere a záložnej
zmluvy k nehnuteľnosti zo strany banky a opakovanie ich tvrdení o nepreukázaní, že banka je „veriteľom

v pravý čas“ a o nevykonaní potrebných dôkazov zo strany súdu - k čomu sa odvolací súd vyjadril
dostatočne v odsekoch 16, 17 aj 18 tohto rozhodnutia.
- # 10 – požiadavka žalobcov na vydanie listinných originálov záložnej zmluvy nesúvisí s doposiaľ
vymedzeným predmetom konania, ide o „nový“ nárok, ktorého plnením žalobcovia podmieňujú
späťvzatie žaloby čo do vrátenie splátok úveru a istiny od žalovaného 1/. Tarifa uvádzaná žalobcami

ohľadne vyčíslenia ich nároku na „pokutu“ uplatňovanú tak voči žalovanému 1/, ako aj voči žalovanému
2/, nie je pre odvolací súd (preskúmavajúci správnosť a zákonnosť rozhodnutia o odmietnutí podania,
ktoré by mohlo byť žalobou) nijako relevantnou skutočnosťou, majúcou akýkoľvek vplyv na toto
rozhodnutie odvolacieho súdu.
- # 11 – k žiadosti žalobcov o vyžiadanie dokladu od žalovaného 2/ o zaplatení poistného za aktuálne
obdobie – vzhľadom na dané štádium konania uvedená požiadavka nie je dôvodná, keď nie je zrejmý

jej súvis s nárokom uplatňovaným voči žalovanému 2/ a zároveň, akékoľvek predkladanie dôkazov zo
strany žalovaného 2/ by bolo vzhľadom na štádium konania (odstraňovanie vád podania, ktoré by mohlo
byť žalobou) predčasné, ako na to odvolací súd poukázal v odseku 17.

20. Vzhľadom na vyššie vyslovené nedostatky nebola spôsobilá privodiť iné rozhodnutie vo veci ani

oprava žalobného petitu pripusteného súdom prvej inštancie v bode II. uznesenia č.k. 15C/11/2023-153
zo dňa 08.08.2023, spočívajúca v konkretizovaní žalobcov 1/ a 2/ ako subjektov, ktorým mal žalovaný
povinnosť uvedenú bode II. predmetného uznesenia plniť.

21. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcov,

napadnuté uznesenie potvrdil aj v závislom výroku III. o práve na náhradu trov konania, ktorý vykazoval
vecnú správnosť a nebol v odvolacom konaní osobitne namietaný.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v tomto štádiu konania úspešní nepriznal

nárok na ich náhradu. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovaným 1/ a 2/ v odvolacom
konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale
už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy

by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce
prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné
rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len
pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania
o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto,

že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu
buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo 166/2016
zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

23. Záverom odvolací súd záverom dodáva, že rozhodnutie súdu v tejto veci nevytvára prekážku
právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. § 230 CSP, t. j. žalobcovia majú možnosť podať na súd znovu
žalobu, ktorá by spĺňala zákonom požadované náležitosti. Zároveň, ako na to už boli upozornení súdom
prvej inštancie, majú možnosť na riešenie svojho právneho problému využiť služby Centra právnej
pomoci, ktoré za podmienok stanovených zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci

osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov dáva osobám oprávneným podľa tohto zákona
možnosť využitia právnych služieb v súvislosti s uplatňovaním ich práv, ktoré zahŕňajú najmä právne
poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou
mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým
súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených, prípadne služby advokáta,

na čo správne upriamil pozornosť vo svojich rozhodnutiach aj súd prvej inštancie.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)