Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522201370
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7522201370.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D.
XX, E. F. - E., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom
v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5, IČO: 47 445 092 v konaní o zaplatenie 4.976,41 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 18.7.2022, č.k. 17Csp/63/2022-81
v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 25.9.2023, č.k. K3-17Csp/63/2022-115

r o z h o d o l :

I.M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku č. II. tak, že žalobu v časti o zaplatenie
1.288,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.1.2022 do zaplatenia, zamieta.

II.Priznáva žalovanému proti žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie
ako aj v odvolacom konaní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 18.7.2022, č.k.
17Csp/63/2022-81 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 25.9.2023, č.k.
K3-17Csp/63/2022-115 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) konanie o zaplatenie 653,42 eur zastavil ako

aj o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 431,92 eur (I.), žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
1.288,16 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 21.1.2022 do zaplatenia v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku (II.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III.) a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania 39,32 % účelne vynaložených trov konania s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 4.976,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.976,41 eur od 21.1.2022 do
zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 18.8.2016 uzavrel ako veriteľ so
žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty G., H., na základe ktorej
sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.
51194079. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia
výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 3.300,- eur a bol povinný

žalobcovi platiť mesačnú splátku vo výške 110,- eur. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy napriek viacerým výzvam zo strany právneho predchodcu žalobcu. Pred odstúpením
pohľadávky na vymáhanie vystavil právny predchodca žalobcu ku dňu 4.1.2022 nový výpis z bankovej
knihy s konečným stavom vo výške 4.976,41 eur ku dňu 31.12.2021 obsahujúci súhrn debetnýchpoložiek (istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku) s prihliadnutím na vykonané úhrady
žalovaného, ktorá suma predstavuje konečný dlh žalovaného. Nakoľko si žalovaný nesplnil povinnosť
uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti, t.j. do 20.1.2022, právnemu predchodcovi žalobcu tak

vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.1.2022 do zaplatenia. Podaním
doručeným súdu dňa 5.4.2022 obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o. navrhla zmenu strany sporu
na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky na súčasného žalobcu. O návrhu bolo rozhodnuté
uznesením súdu zo dňa 19.4.2022, č.k. 17Csp/63/2022-43, ktorým súd pripustil, aby z konania vystúpil
žalobca: Všeobecná úverová banka, a.s. a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o..

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.5.2022.

3.1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel zo skutkového stavu opísaného právnym
predchodcom žalobcu a naviac uviedol, že dňa 18.8.2016 právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a. s. s dohodnutým úrokom vo
výške 22,80 % a schváleným úverovým rámcom 2100 eur, pričom žalovaný bol povinný platiť právnemu

predchodcovi žalobcu štandardnú mesačnú splátku 70,- eur. Po skončení príslušného mesiaca vystavil
aodoslalprávnypredchodcažalobcužalovanémuinformáciuzinformačnéhosystémubankyoobratoch,
ktorá obsahovala aj rozpis transakcií, všetkých poplatkov a úrokov spojených s použitím kreditnej
karty. Následne na kartovom účte už boli evidované len štandardné úroky, správa kartového účtu,
náklady na vymáhanie do a po vyhlásení okamžitej splatnosti, prípadne kreditné transakcie vykonané

žalovaným. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nepochybne využíval kreditnú kartu a čerpal
finančné prostriedky, čo je zrejmé z predloženého výpisu karty, a to v čase od 2.9.2016 do 31.12.2018.
Konečný stav ku dňu 31.12.2021 predstavoval 4.976,41 eur, kedy v položke debetné transakcie bola
uvedená suma 14.246,44 eur a kreditné transakcie (úhrady zo strany žalovaného) vo výške 9.270,03
eur, čoho výsledkom je práve vyššie uvedená suma. Súd ďalej zistil, že žalovanému bola doručená dňa

7.2.2019 výzva na úhradu nedoplatku vo výške 300,- eur v lehote do 16.2.2019 s upozornením, že keď
nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Právny
predchodca žalobcu vyhlásil v súlade s článkom V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok okamžitú
splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného.

3.2.Súdvecprávneposúdilpodľaustanoveníúčinnýchkudňuuzavretiazmluvy(t.j.18.8.2016),ato§52
ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, 2 a 3, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 488, § 489, § 517 ods.
2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 1, § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a

v justícii, § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, 2, 15, 16 a 17, § 9 ods. 1 až 5, § 11 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len
„zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 144, § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“). Súd konanie v časti o zaplatenie 653,42 eur s príslušenstvom zastavil, keďže čiastočné
zastavenie konania navrhol sám žalobca, ktorý už nepožadoval úhradu sankčných úrokov a nákladov na

vymáhanie pohľadávky spolu vo výške 431,92 eur. Súd mal za to, že v tomto smere zastavenie konania
zavinil samotný žalobca. V časti o zaplatenie sumy 221,50 eur, ktorú žalovaný uhradil dňa 19.4.2022,
zavinil zastavenie konania žalovaný. Súd skúmal, či právo nie je premlčané a dospel k záveru, že nie
je. V súvislosti s námietkou ďalej súd zisťoval aktívnu legitimáciu žalobcu a konštatoval, že žalobca
súdu predložil taký listinný dôkaz, ktorý preukazoval, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu

splatnosť predmetného úveru v súlade so zákonom o bankách. Keďže právny predchodca žalobcu bol
oprávnený na žalobcu postúpiť pohľadávku až po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, súd mal za
to, že v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, na základe čoho je založená aktívna
vecná legitimácia žalobcu. Za nespornú súd posúdil sumu 10.779,96 eur, ktorú žalovaný čerpal titulom
úveru ako aj sumu 9.270,03 eur, ktorú žalovaný uhradil, nakoľko tieto sumy vyplynuli z výpisu z kreditnej

platobnej karty.

3.3.Vovzťahuknámietkeneuvedeniavšetkýchpredpokladovpoužitýchnavýpočetročnejpercentuálnej
miery nákladov (ďalej len „RPMN“), súd poukázal na špecifickosť revolvingového úveru, kde nie je
objektívnemožnéuviesťanikonečnúsplatnosťúveru,anipočetsplátok,celkovénákladyúveruaRPMN,

pretože sa úver čerpal a dopĺňal po neurčitý čas, v dôsledku čoho sa menili údaje relevantné pre jej
výpočet.3.4. Súd ďalej uviedol, že z výpisu z úverového účtu mu vyplynulo, že časť úhrad žalovaného bola
započítaná na úhradu poistenia. Súd však z dôvodu nedostatkov v kontraktačnom procese poistenia
nemal preukázané, že k dojednaniu poistenia skutočne došlo, pričom nebol predložený žiaden doklad

preukazujúci uzavretie poistnej zmluvy. Súd poukázal na to, že zmluva obsahovala dohodu o poistení,
kde žalovaný mal byť oboznámený so zmluvou o poistení a Rámcovou poistnou zmluvou pre poistenie
schopnosti splácať úver uzavretými medzi VÚB a.s, a poisťovňou Cardif Slovakia, a.s., platnými v čase
podpisu zmluvy a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami poisťovne Cardif Slovakia, a.s.,
ktorými sa toto poistenie riadilo. Súd toto poistenie posúdil ako „sprostredkovateľské poistenie“, ktoré

ponúkal priamo veriteľ bez možnosti dlžníka zvoliť si napr. inú poisťovňu ako tú, s ktorou má veriteľ
dohodu. Išlo o vopred naformulované poistenie, pri ktorom žalobca nepreukázal, že žalovaný mohol aj
poistenie neuzavrieť, resp. že by mal na výber.

3.5. S poukazom na obsah Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS a judikatúru Súdneho

dvora EÚ a z toho vyplývajúcu povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských zmluvách úverovú
bonitu spotrebiteľa súd skúmal, či právny predchodca žalobcu vyhodnotil s odbornou starostlivosťou
ukazovatele schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Súd uviedol, že bonitu netvoria len príjmy, ale aj ďalšie
ukazovatele ako vek, vzdelanie, dlžoby, exekúcie, splátky, pravidelne uhrádzaný nájom, poistky, počet
vyživovaných osôb, kreditné karty a ďalšie. V konkrétnom prípade zo zmluvy uzavretej medzi žalovaným

a právnym predchodcom žalobcu v časti II. údaje o zamestnaní je možné sa dozvedieť, že priemerný
čistý mesačný príjem žalovaného predstavoval 850 eur a názov zamestnávateľa. V časti I. zmluvy je
uvedenýrodinnýstav,početvyživovanýchdetíaneurčitomesačnévýdavky 100eur.Žiadneďalšieúdaje
súvisiace s bonitou žalovaného zo žiadosti nevyplývajú. Žalobca neuvádzal, že by prihliadol na údaje z
príslušnejdatabázyaleboregistranaúčelyposudzovaniaschopnostidlžníkasplácaťspotrebiteľskýúver,

pričom nebolo možné jednoznačne konštatovať, že v prípade žalovaného ide o osobu, ktorá nečerpala
jednak bankové úvery ako aj nebankové úvery, ktoré je či nie je schopný splácať, či sa mu vykonávajú
zrážky zo mzdy na základe exekúcií, a teda či bude schopný splácať mesačné splátky. Neboli brané
do úvahy výdavky spotrebiteľa, peňažné záväzky, ktoré znižujú príjem, životné minimum na dospelú
osobu a vyživované osoby - neplnoleté deti a pod.. Súd preto dospel k záveru, že námietka žalovaného

ohľadom nekonania veriteľa s odbornou starostlivosťou podľa podmienok § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. je dôvodná a úverová bonita spotrebiteľa nebola posudzovaná na základe dostatočných informácií
získaných od spotrebiteľa. Dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti pritom zaťažuje veriteľa. Z
uvedeného dôvodu súd prvej inštancie konštatoval hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. a predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Preto zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy vo výške 1.288,16 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi požičanou sumou (10.779,96
eur) a vrátenou sumou (9.270,30 eur) krátenú ešte o úhradu zo dňa 19.4.2022 vo výške 221,50.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.288,16 eur od 21.1.2022 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol súd podľa §
255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a mal za to, že žalobca dosiahol v konaní úspech len čiastočný (v

časti o zaplatenie sumy 1.509,66 eur /1.288,16 eur a 221,50 eur/, čo predstavuje úspech 30,34 %) a
žalovaný dosiahol úspech v spore v prevažnej miere (v časti o zaplatenie 3.466,75 eur, čo predstavuje
69,66 %). Preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,32 % (po odpočítaní
úspechu žalobcu od úspechu žalovaného).

4. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku (II.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
§ 365 ods.1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
častizmeniltak,žežalobuvozvyšnejčastizamietneapriznážalovanémuprávonanáhradutrovkonania
podľa pomeru úspechu.

5. V odvolaní žalovaný uviedol, že nesprávne skutkové zistenia, ktoré vyústili do nesprávneho právneho
posúdenia spočívajú podľa názoru žalovaného v tom, že konajúci súd mal preukázané splnenie
podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a teda
mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom konaní. Citoval § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z., podľa ktorého „Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutiana údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.“ Žalovaný mal za to, že súd správne vyhodnotil, že veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, avšak z dikcie daného ustanovenia vyplýva ďalšia
povinnosť, a to nemožno požadovať jednorazové splatenie úveru, čo má za následok, že predžalobná
upomienka ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je potrebné považovať za neplatné
právne úkony. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 16.5.2017,
sp. zn. 11Co/117/2017. A následne, keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná

splatnosť úveru (resp. nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu), došlo k postúpeniu tzv. živého úveru,
čo je v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto rovnako aj zmluva o postúpení
pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal za to, že
žalobca teda nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách a keďže zmluva o postúpení je neplatný právny úkon, v konečnom dôsledku žalobca
nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. S poukazom na skutočnosť, že zmluva o úvere je

bezúročná a bez poplatkov, mal právny predchodca žalobcu nárok len na zostatok nesplatenej istiny,
a nie na sumu, ktorá bola predmetom postúpenia.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že žalovaný nepredložil súdu žiadne nové skutočnosti ani
dôkazy a nárok žalobcu považoval za dôvodný a preukázaný, pričom odkázal na svoje vyjadrenie zo

dňa 7.7.2022 a listinné dôkazy predložené súdu. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vec správne
právne aj skutkovo posúdil a vo výroku rozsudku správne zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky
uplatňovanej žalobcom. Žalobca bol názoru, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou
aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a s jeho rozsudkom, ktorý je vecne správny sa žalobca v plnej miere stotožnil. Preto žalobca navrhol,

aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

7. V odvolacej replike žalovaný zdôraznil, že ak súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o úvere za
bezúročnú a bez poplatkov, pretože veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
zákona č, 129/2010 Z.z., ku dňu vytvorenia predžalobnej upomienky dňa 2.2.2019 žalovaný nebol v

omeškaní so splátkou viac ako tri mesiace, keďže bol povinný uhrádzať len splátky istiny poskytnutého
úveru bez zmluvného úroku a rôznych poplatkov. Aj z uvedeného dôvodu, keďže ku dňu vystavenia
predžalobnej upomienky nebol žalovaný v omeškaní so žiadnou sumou, neboli splnené podmienky
pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, a preto sú predžalobná upomienka ako aj Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti neplatné právne úkony. Žalovaný mal za to, že žalobca nemôže

týmito neplatnými právnymi úkonmi preukazovať splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ďalej žalovaný citoval § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
a mal za to, že nakoľko neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, došlo
v danej veci k postúpeniu tzv. živého úveru, čo je v rozpore s § 17 zákona č. 129/2010 Z.z., a preto
zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon. V závere vyjadrenia zotrval na svojom názore,

že žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

8. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

9. Na základe citovaného § 382 CSP vyzval odvolací súd žalobcu aj žalovaného, aby sa vyjadrili
k možnému použitiu § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,
ktoré pri doterajšom rozhodovaní vo veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Žalovaný
vo vyjadrení zo dňa 17.9.2024 uviedol, že nakoľko konajúci súd vyhodnotil, že zo strany právneho

predchodcu žalobcu išlo o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.,
jednoznačne takýmto konaním právneho predchodcu žalobcu bolo preukázané, že právny predchodca
žalobcu nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Poukázal na znenie
§ 39 OZ, podľa ktorého: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ S poukazom na uvedené zákonné ustanovenie

považovalžalovanýpredžalobnúvýzvuakoajoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostizaneplatné
právne úkony, a teda neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky žalovaný posúdil ako neplatný
právny úkon v zmysle § 39 OZ, keďže predmetom postúpenia bola pohľadávka pred termínom konečnejsplatnosti úveru, a teda podmienky podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. neboli dodržané. Žalobca
na základe neplatného právneho úkonu nenadobudol platne postupovanú pohľadávku, nestal sa jej
veriteľom, a preto v tomto konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. V tejto súvislosti žalovaný

poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.7.2024, sp. zn. 2CoCsp/30/2023,
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.3.2023, 10CoCsp/45/2022. Vo zvyšnej časti svojho
vyjadrenia žalovaný zopakoval svoje argumenty uvedené v predchádzajúcich vyjadreniach.

10. Výroky rozsudku, ktorými súd prvej inštancie čiastočne zastavil konanie (I.) a zamietol žalobu v časti

prevyšujúcej povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.288,16 eur spolu s úrokom z omeškania (III.)
neboli odvolaním napadnuté. V týchto častiach rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle § 367 ods.
2 a ods. 3 CSP, a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný. Výrok o trovách konania (IV.), aj
keď nebol napadnutý odvolaním žalovaného, odvolací súd preskúmaval v odvolacom konaní ako závislý
výrok.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas(§362CSP),oprávnenouosobou(§§359až361CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z § § 379 a 380 CSP, z hľadiska v odvolaní uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom výroku nie je vecne správny. Keďže neboli splnené

podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a odvolací súd mal pre svoje rozhodnutie dostatočný
skutkový základ, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokoch
tohto rozhodnutia.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.10.2024 o 10,25 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo
zverejnené dňa 11.10.2024 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

13. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

14. Odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie

nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP
(dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na
to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

15. K odvolaciemu dôvodu upravenému v § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.16. Odvolací súd po preskúmaní veci z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích
námietok žalovaného dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP

bol v prejednávanej veci preukázaný.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo zistiť, či právny predchodca žalobcu pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a následne ne/správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie

o platnom zosplatnení úveru veriteľom (právnym predchodcom žalobcu), postúpení pohľadávky na
žalobcu a danosti jeho aktívnej vecnej legitimácie.

18. Predmetom konania je plnenie na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
Pôžičková karta Quatro a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 51194079 uzavretá medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 18.8.2016 (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bolo

poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru – revolvingového s vykonávaním platobných operácií
z úveru prostredníctvom kreditnej platobnej karty s výškou úverového rámca 2.100 eur so štandardnou
výškou mesačnej splátky 70 eur, štandardnou úrokovou sadzbou 22,80 % ročne, RPMN 24,25 % ročne
a odplatou vo výške 25,72 % ročne. Doba trvania zmluvy bola stanovená na neurčito a termín konečnej
splatnosti v deň zániku Zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti.

19. Ako vyplýva zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, právny predchodca žalobcu riadnym
spôsobom nepreskúmal bonitu žalovaného. Zisťoval iba zamestnávateľa žalovaného a výšku jeho
priemerného čistého mesačného príjmu za posledných 6 mesiacov, rodinný stav žalovaného, počet

vyživovaných osôb a iné mesačné výdavky (SIPO, telefón, výživné, náklady na bývanie a pod.), pričom
bolo zistené, že žalovaný je zamestnaný v spoločnosti eurobus, a.s. s priemerným čistým mesačným
príjmom 850 eur, je ženatý s dvomi vyživovanými osobami s výškou mesačných výdavkov 100 eur.
Všetky tieto údaje boli uvedené v Zmluve a žiadne ďalšie údaje súvisiace s bonitou klienta nie je možné
zo Zmluvy resp. žiadosti zistiť. Nebolo však zrejmé, či právny predchodca žalobcu prihliadol na údaje

z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti dlžníka splácať spotrebiteľský
úver, čím by mohol získať ucelený obraz o jeho sociálno-ekonomickej situácii. Právny predchodca
žalobcu tak podľa súdu prvej inštancie nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje
povinnosti stanovené v § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. pri uzatváraní úverovej zmluvy.

20. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 18.8.2016, veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 18.8.2016, spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o
spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

23. Podľa § 7 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 18.8.2016, veriteľ je
povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

24. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 18.8.2016, vynaložením odbornej
starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje

získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

25. Z obsahu spisového materiálu v danej veci vyplýva, že právny predchodca žalobcu disponoval
v čase pred uzatvorením dotknutej Zmluvy informáciami o príjme žalovaného, počte vyživovaných
osôb a približnej výške mesačných výdavkov. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. má pri
posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver veriteľ vziať do úvahy najmä dobu, na
ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré zákon v § 7 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z.z. vymenúva, sú v Zmluve uvedené a právny predchodca žalobcu na ne pri uzatváraní
Zmluvy s dlžníkom prihliadol. Avšak keďže právny predchodca žalobcu bola banka, zákon jej v § 7 ods.
16 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. ukladá navyše povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých
poskytujú údaje veritelia, a to v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Zo spisu však nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu nahliadol napr. do Spoločného registra
bankových operácií (ďalej len „SRBI“), Registra klientskych informácií, príp. vykonal dopyt v Sociálnej
poisťovni, z čoho mohol zistiť podrobnejšie informácie o finančnej situácii a komplexnom úverovom
zaťažení žalovaného. S poukazom na uvedené odvolací súd zastáva odlišný názor než súd prvej
inštancie, a to, že v danom prípade síce nedošlo ku hrubému porušeniu povinností veriteľa posúdiť s

odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver stanovených veriteľovi v
§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., avšak právny predchodca si tieto povinnosti nesplnil s odbornou
starostlivosťou.

26. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 18.8.2016, ak veriteľ nekonal

s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na

účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

27. Keďže odvolací súd zastáva názor, že právny predchodca žalobcu pri posúdení schopnosti
spotrebiteľa splácať úver nekonal s odbornou starostlivosťou a porušil tým povinnosti stanovené v § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., nebol oprávnený v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vyžadovať

od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, ku ktorému došlo dňa 2.3.2019, keď
žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Preto na tento úkon - vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru
ku dňu 2.3.2019 (oznámené listom z rovnakého dňa) je potrebné nahliadať ako na úkon bez právnych
účinkov.

28. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý mal
nadobudnúť pohľadávku voči žalovanému na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
z 30.11.2017 (uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. a VÚB na strane jednej a Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o. na strane druhej) a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 18.3.2022 potvrdenej v mene
postupcu VÚB, a.s. a v mene postupníka spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o..

29. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 18.8.2016, práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.30. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu 18.8.2016 (ďalej
len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

31. Pre konštatovanie platného postúpenia pohľadávky banky na iný (hoci aj nebankový) subjekt, je
nevyhnutné splniť určité podmienky; tieto sú v prípade práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere definované v osobitnej úprave v ustanovení § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a zároveň v
ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. je možné postúpiť pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na iného
veriteľa oprávneného poskytovať úvery za podmienky, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom
rozsahu, teda, že je buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (t.j. nastala splatnosť

už aj poslednej splátky30. ) alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (t.j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru).

32. V danej veci z predloženej Zmluvy bolo zrejmé, že konečná splatnosť úveru mala nastať v deň
zániku zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Nakoľko Zmluva do času postúpenia

pohľadávky nezanikla, splatnou v celom rozsahu sa postupovaná pohľadávka mohla stať iba z dôvodu
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Odvolací súd však ustálil, že žalobca nebol oprávnený úver
predčasne zosplatniť (podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ako dôsledok porušenia povinnosti veriteľa
konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona). Ak úver nebol platne zosplatnený, v čase
postúpenia pohľadávky (18.3.2022) nebola ešte celá pohľadávka splatná (išlo o tzv. „živý úver“), a preto

postúpenie pohľadávky bolo vykonané v rozpore s citovaným § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 92
ods. 8 zákona o bankách, ktoré výslovne zakazujú postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ak
nie sú splnené podmienky upravené v tomto ustanovení. V dôsledku uvedeného sa žalobca (postupník)
nestal nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia z pohľadávky právneho predchodcu žalobcu (postupcu)
voči žalovanému, a teda nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom spore.

33. Z vyššie uvedených dôvodov posúdil odvolací súd námietky žalovaného uvedené v odvolaní, ktorými
namieta právne vady rozhodnutia súdu prvej inštancie ako plne opodstatnené a konštatuje, že súd prvej
inštancie žalobcom uplatnený nárok neposúdil po právnej stránke správnym a zákonným spôsobom.
Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne právne

závery. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu podľa § 388 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie
1.288,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.1.2022 do zaplatenia zamietol.

34. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 CSP odvolaciemu súdu povinnosť

rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. O nároku na
náhradu trov konania preto odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 396 ods. 2 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov konania
(prvoinštančného aj odvolacieho) z dôvodu jeho plného procesného úspechu vo veci. Odvolací súd
považuje procesný úspech žalovaného za úplný, aj keď súd prvej inštancie zastavil konanie v časti

o zaplatenie 221,50 eur z dôvodu úhrady uvedenej sumy žalovaným dňa 19.4.2022 a zavinenie za
zastavenie konania v tejto časti pripísal žalovanému. Žalovaný totiž uvedenú sumu uhradil subjektu,
ktorý nie je nositeľom pohľadávky voči žalovanému. Odvolací súd nevzhliadol dôvody osobitného zreteľana aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).