Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200094
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Slovenská sporiteľňa, a.s.,
IČO: 00151653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, právne zastúpeného: AK JUDr. Marek Hic,
s.r.o., IČO: 36865036, so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, proti žalovanému: Okresný
úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, za účasti ďalšieho
účastníka konania Boldy s.r.o., so sídlom Bielocerkevská č. 829/2, 040 22 Košice, IČO : 51 545 098,
v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. Xo 14/2018 sp. zn.: OU-KE-

OOP5-2018/046785/SUC zo dňa 26.11.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/17/2019-186 z 28.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké Kapušany (ďalej len „prvostupňový
orgán“) záznamom č. Z 850/2017 z 21.11.2017 zapísal k bytu č. XX v bytovom dome súpisné číslo XX s
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 2267/223086 postavenom
na pozemku KNC parc.č. XXXX/X a zapísanom na liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie M.
K. (ďalej len „predmetný byt“) výlučné vlastnícke právo v prospech vydražiteľa Profi-reality SK, s.r.o.
(ďalej len „vydražiteľ“). Záznamovou listinou bola notárska zápisnica č. N 1282/17, Nz 45668/2017,

NCRIs 46487/2017 z 21.11.2017 osvedčujúca priebeh a vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti
vykonanejdňa21.11.2017nanávrhostatnýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvbytovomdome.
Záložcom, resp. záložným dlžníkom bol vlastník predmetného bytu Q. A., ktorý ho nadobudol vkladom
č. V 376/2008 z 16.8.2008. Podkladom pre dobrovoľnú dražbu bol výkon zákonného záložného práva
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon
č. 182/1993 Z.z.“) realizovaný záložnými veriteľmi - ostatnými vlastníkmi bytov zastúpenými MIBYT,
s.r.o., pričom dané záložné právo bolo na liste vlastníctva XXXX zapísané záznamom č. Z 356/2005 z

15.6.2005 ako prvé v poradí pod č.110/05 (ďalej len „zákonné záložné právo“).

2. Vykonaním záznamu č. Z 850/2017 nebolo dotknuté druhé v poradí na liste vlastníctva č. XXXX
vyznačené záložné právo v prospech žalobcu (Slovenskej sporiteľne, a.s.), ktoré bolo zapísané napodklade záložnej zmluvy zavkladovanej pod č. V 240/2008 z 12.8.2008 (ďalej len „záložné právo
žalobcu“).

3. Na podklade žiadosti vydražiteľa prvostupňový orgán následne záznamom č. Z 208/2018 z 28.3.2018
vymazal (okrem iného) z listu vlastníctva č. XXXX záložné právo žalobcu.

4. Vydražiteľ previedol predmetný byt kúpnou zmluvou na Q. X. s tým, že vklad vlastníckeho práva bol
povolený rozhodnutím č. V 335/2018 z 29.6.2018.

5. Žalobca podal dňa 14.6.2018 na prvostupňový orgán návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte
podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktorým sa domáhal obnovenia zápisu záložného práva žalobcu
na liste vlastníctva č. XXXX.

6. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. X 10/2018 La z 13.9.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
zamietol návrh žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte. Na základe odvolania žalobcu
žalovaný rozhodnutím č. Xo 14/2018 sp. zn. OU-KE-OOP5-2018/046785/SUC z 26.11.2018 (ďalej len
„rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

7. Orgány katastra zamietnutie opravy chyby v katastrálnom operáte odôvodnili predovšetkým tým, že
podľa čl. IV. ods. 2 notárskej zápisnice o dražbe mali byť z listu vlastníctva č. XXXX vymazané všetky
ťarchy viaznuce na predmete dražby ku dňu udelenia príklepu, okrem vecného bremena (V 376/2008) a
zákonného záložného práva (Z 356/2005). Keďže záznamom č. Z 850/2017 nebolo vymazané záložné
právo žalobcu, došlo k jeho výmazu následným záznamom č. Z 208/2018. Vzhľadom na to, že zákonné

záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností ako prvé v poradí a toto bolo predmetom výkonu
dobrovoľnou dražbou, bolo pri zápise vlastníctva potrebné vymazať záložné právo žalobcu, ktoré bolo
v katastri nehnuteľností zapísané až ako druhé v poradí.

8. Na základe odstúpenia Q. X. od kúpnej zmluvy z 18.1.2019 sa vlastníkom predmetného bytu opätovne

stal vydražiteľ, ktorý ho následne predal kúpnou zmluvou z 8.1.2020 zavkladovanou rozhodnutím č. V
18/2020 z 19.2.2020 ďalšiemu účastníkovi konania obchodnej spoločnosti Boldy s.r.o.

II.
Konanie na krajskom súde

9. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a
vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

10. Žalobca tvrdil, že, nebolo preukázané, že by záložné právo ostatných vlastníkov k nehnuteľnosti,
vykonané dobrovoľnou dražbou, bolo v čase udelenia príklepu prednostným záložným právom
viaznucim na predmetnom byte a záložné právo žalobcu mohlo ako neskoršie zaevidované zaniknúť.
Žalobca poukázal na to, že pôvodný vlastník predmetného bytu Q. A. ho nadobudol darovacou
zavkladovanou rozhodnutím č. V 376/2008 z 16.8.2008, pričom v rámci vkladového konania muselo

byť predložené vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov o absencií nedoplatkov na
úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby. V tom čase už bol
pritom povolený vklad záložného práva žalobcu, čo znamená, že nemohla existovať žiadna pohľadávka
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá by s odkazom na akcesorický charakter záložného práva
mohla byť týmto zabezpečená.

11. Vo vyjadrení k žalobe, replike a duplike zotrvali účastníci konania na svojich predchádzajúcich
tvrdeniach, resp. ich rozviedli.

12. Rozsudkom sp. zn. 8S/17/2019-186 z 28.10.2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) krajský súd

rozhodol o zamietnutí žaloby s tým, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

13. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že:- ustálil skutkový stav tak, že dobrovoľnou dražbou bolo vykonané zákonné záložné právo, ktoré bolo
zapísané v katastri nehnuteľností ako prvé v poradí a v dôsledku zápisu vlastníctva vydražiteľa došlo k
výmazu záložného práva žalobcu zapísaného v katastri nehnuteľností ako druhého v poradí,

- s poukazom na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/42/2019 z 9.7.2020
uviedol, že pokiaľ je na vykonanie záznamu predložený návrh, prílohou ktorého je notárska zápisnica
o vykonaní dobrovoľnej dražby a z jeho obsahu, ale predovšetkým zo zápisu v katastri nehnuteľností
vyplýva, že sa jedná o výkon záložného práva zapísaného ako prvého v poradí, čo v danom prípade bolo
splnené, má orgán katastra povinnosť nielen zapísať do katastra nehnuteľností vlastníctvo vydražiteľa

nadobudnuté dobrovoľnou dražbou, ale i vymazať prípadné ostatné záložné práva a to aj v prípade, ak
formálne takýto ich výmaz nebol v návrhu na vykonanie záznamu požadovaný, pretože pokiaľ by orgán
katastra uvedeným spôsobom nepostupoval a ostatné záložné práva by nevymazal, nastal by stav, keď
by bol zápis v katastri nehnuteľností v rozpore so skutočným stavom,
- spor o to, aké má byť poradie záložných práv zapísaných v katastri nehnuteľností, resp. spor o
existenciu alebo neexistenciu záložného práva, je vecno-právnym sporom, na riešenie ktorého je

oprávnený jedine súd v civilnom sporovom konaní, pričom jedine tento súd sa môže odchýliť od stavu
zapísaného v katastri nehnuteľností, ak takýto postup náležite odôvodní. Rozhodovanie vecno-právnych
sporov nepatrí orgánom katastra a následne preto ani správnemu súdu. Ak sa preto záložný veriteľ,
ktorého záložné právo bolo zapísané ako druhé v poradí domnieval, že jeho záložné právo malo byť
zapísané ako prvé, mohol sa takéhoto určenia domáhať určovacou žalobou podľa § 137 písm. c)

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Rovnako má uvedený záložný veriteľ možnosť domáhať
sa určenia existencie tohto záložného práva aj v súčasnosti za použitia totožného žalobného typu,
- v predmetnej veci je tiež vhodné prihliadnuť na ochranu dobrej viery spojenú so zápismi v katastri
nehnuteľností, teda na materiálnu publicitu katastra nehnuteľností. V tomto smere možno konštatovať,
že vydražiteľ bol nesporne dobromyseľný, že zápis poradia záložných práv vyznačený na liste

vlastníctva zodpovedá skutočnosti, a teda že nadobudne vlastníctvo vydraženého bytu bez zaťaženia
iným záložným právom s odkazom na § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pri pomerovaní
dobromyseľnosti vydražiteľa a pasivity záložného veriteľa je vzhľadom na zásadu proporcionality
potrebné poskytnúť ochranu práve vydražiteľovi,
- nezistil nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí orgánov katastra.

III.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

14. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z

dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. e), f), g), h) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a navrhol
napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. V rámci sťažnostných bodov sťažovateľ obšírne predovšetkým namietal:
- nedostatočné a arbitrárne odôvodnenie napadnutého rozsudku,

- vo všeobecnosti nesprávny výklad právnych predpisov zo strany katastrálnych orgánov a krajského
súdu,
- porušenie princípov legality a právnej istoty,
- nedostatočné zistenie skutočného stavu veci katastrálnymi orgánmi,
- arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného,

- nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, spočívajúce hlavne v tom, že po vzniku záložného práva
žalobcu neexistovalo zákonné záložné právo v prospech vlastníkov bytov zapísané pod č. Z 356/2005,
pretože toto zaniklo najneskôr v čase pred povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech Q. A. z
dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky,
- neosvedčenie zániku záložného práva žalobcu notárom a nejasnosť, na základe akej listiny bolo toto

záložné právo prvostupňovým orgánom vymazané z katastra nehnuteľností,
- akcesorickú povahu a zákonné dôvody zániku záložného práva,
- že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň 28.10.2021 z dôvodu zlej
epidemiologickej situácie nebolo vyhovené a krajský súd sťažovateľovi bezodkladne neoznámil, že
dôvod odročenia nepovažuje za dôležitý a pojednávanie vykonal a rozhodol na ňom, čím došlo k odňatiu

práva sťažovateľa konať pred súdom,
- neúplnosť zvukovej nahrávky z pojednávania konaného pred krajským súdom dňa 28.10.2021 vo
vzťahu k vyjadreniu žalovaného,- že proti uzneseniu krajského súdu o pribratí ďalšieho účastníka konania z 5.10.2021 bola podaná dňa
5.11.2021sťažnosť,pričomkrajskýsúdrozhodolvovecisamejpredprávoplatnosťoudanéhouznesenia,
čo má za následok vznik vady zmätočnosti,

- nesprávne právne závery krajského súdu vrátane odkazu na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 14S/42/2019 z 9.7.2020, hoci sa dané rozhodnutie týka iného skutkového stavu,
- favorizovanie právneho postavenia súčasného vlastníka bytu na úkor žalobcu, čo predstavuje zásah
do jeho práv chránených čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. Ďalší účastník konania sa vo svojom vyjadrení ku
kasačnej sťažnosti stotožnil s posúdením veci krajským súdom a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV.
Posúdenie veci kasačným súdom

17. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP)predovšetkýmpostupompodľa§452ods.1vspojenís§439SSPpreskúmalprípustnosťkasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
žalobca - sťažovateľ v lehote včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.6.2023], preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.

18. Kasačný súd úvodom konštatuje, že sťažovateľ sformuloval neobvykle rozsiahlu kasačnú sťažnosť
na 134 stranách. Hoci sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť zo štyroch sťažnostných dôvodov [§ 440 ods.
1 písm. e), f), g), h) SSP], tieto nespojil s následne uvedenými sťažnostnými bodmi. Obsah kasačnej
sťažnosti tak bol ťažko zrozumiteľný a to i preto, že sa v ňom opakovali celé pasáže a sťažovateľ

do jej znenia zahrnul v celom rozsahu aj svoje podania adresované krajskému súdu z 25.10.2021 a
28.10.2021.

Ku kasačnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP

19. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, tak kasačný súd uvádza,
že tento dôvod kasačnej sťažnosti sťažovateľ zrozumiteľne nespojil s prílišnými sťažnostnými bodmi
a ani kasačný súd z obsahu kasačnej sťažnosti nezistil, že by vo vzťahu senátu krajského súdu
alebo niektorému z jeho sudcov bol preukázaný záver o nesprávnom obsadení senátu, resp. zaujatosti

niektorého sudcu.

Ku kasačnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP

20.Ikeďneboloúlohoukasačnéhosúdudomýšľaťsi,ktoréskutkovéaprávneokolnostimienilsťažovateľ

spojiť s tými ktorými dôvodmi kasačnej sťažnosti, kasačný súd dospel k záveru, že porušenie svojho
práva na spravodlivý proces videl sťažovateľ v:
- nevyhovení jeho žiadosti z 25.10.2021 na odročenie pojednávania nariadeného na deň 28.10.2021
a následne v uskutočnení tohto pojednávania a vyhlásení napadnutého rozsudku bez prítomnosti
sťažovateľa,

- neúplnosti zvukovej nahrávky z pojednávania konaného 28.10.2021,
- rozhodnutí vo veci samej napadnutým rozsudkom bez toho, aby nadobudlo právoplatnosť skôr vydané
uznesenie krajského súdu o pribratí ďalšieho účastníka konania z 5.10.2021,
- nedostatočnom a arbitrárnom odôvodnení napadnutého rozsudku.

21. Kasačný súd sa otázkam vykonania a odročenia pojednávania uskutočneného dňa 28.10.2021
podrobne venoval v bodoch 99 až 102 napadnutého rozsudku. Kasačný súd následne zistil, že
procesné skutočnosti komentované krajským súdom majú jednak oporu v súdnom spise a súčasne
ich krajský súd aj správne vyhodnotil. Sťažovateľ sa podaním z 25.10.2021, doručeným krajskému
súdu 26.10.2021, domáhal odročenia pojednávania nariadeného na deň 28.10.2021 a to z dôvodu

zlej epidemiologickej situácie. Krajský súd sa s dôvodom odročenia nestotožnil, pretože vyhodnotil
súdenú vec ako reštančnú (konanie sa začalo 12.8.2018), teda takú, ktorej rozhodnutie má prioritu.
Vykonávanie súdnych pojednávaní v rozhodnej dobe, t,j. v čase mimoriadnej situácie a núdzového
stavu upravoval § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniachv súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony v spojení s § 1 ods. 2 vyhlášky č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní
pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového

stavu. V zmysle uvedenej právnej úpravy sa v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu
vykonávali pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia vo všetkých agendách s výnimkou
vecí, ktoré zniesli odklad. Vyhodnotenie reštančnej veci ako veci, ktorá nezniesla odklad, zo strany
krajského súdu považuje kasačný súd za správne a plne súladné s judikatúrou Ústavného súdu
Slovenskej republiky ako i disciplinárnych senátov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

(napr. rozhodnutie sp. zn. 32D/17/2021 zo 7.11.2022). Krajský súd zároveň nepochybil ani v rozsahu
prvej vety § 183 ods. 4 CSP, podľa ktorej „Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie
pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.“ Krajský
súdtotižoznámenieotom,žežiadostižalobcuoodročeniepojednávanianevyhovuje,zaslalelektronicky
sťažovateľovi dňa 27.10.2021, t.j. deň po doručení žiadosti. Takéto upovedomenie je jednak možno
považovať za bezodkladne vykonané, pričom je podstatné, že toto bolo žalobcovi doručené ešte pred

uskutočnením pojednávania dňa 28.10.2021. Neúčasť žalobcu na danom pojednávaní preto bola jeho
voľbou, čo logicky vylučuje porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Na uvedenom konštatovaní
nič nemení ani skutočnosť, že krajský súd zaslal oznámenie z 27.10.2021 na inú emailovú adresu,
než sťažovateľ formálne požadoval v žiadosti o odročenie pojednávania. Námietka sťažovateľa, že k
tejto emailovej adrese nemal mimo kancelárie zabezpečený prístup, sa javí ako účelová a súčasne je

primárne otázkou jeho organizácie práce. Pre kasačný súd bolo rozhodujúce, že z č.l. 154 súdneho spisu
vyplýva, že dotknuté oznámenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené emailom dňa 27.10.2021
o 14:48 hod. Namietaný postup krajského súdu považoval kasačný súd za dôvodný aj s odkazom
na to, že sťažovateľ už predtým na poslednú chvíľu žiadal dňa 27.5.2021 (č.l. 118 a 119 súdneho
spisu) odročiť z dôvodu kolízie termínov pojednávaní pojednávanie nariadené krajským súdom na deň

27.5.2021, ktoré sa následne aj z tohto dôvodu odročilo (č.l. 122). Účastníci konania totiž nemôžu
byť „rukojemníkmi“ právneho zástupcu niektorého z nich, ktorý na jednej strane trvá na uskutočnení
pojednávania a nesúhlasí so substitučným zastúpením iným advokátom a súčasne sa opakovane a
tesne pred uskutočnením z nariadených pojednávaní ospravedlňuje.

22. Prípadná neúplnosť zvukovej nahrávky z pojednávania predstavuje technický nedostatok, ktorý však
vžiadnomprípadenemôžemaťsámosebezanásledokzáveroporušeníprávaktoréhokoľvekúčastníka
konania na spravodlivý proces.

23. Vo vzťahu k námietke, že krajský súd rozhodol vo veci samej skôr (28.10.2021), než nadobudlo

právoplatnosť uznesenie o pribratí ďalšieho účastníka konania č.k. 8S/17/2019-142 z 5.10.2021,
kasačný súd uvádza, že uvedené predstavuje procesné pochybenie zo strany krajského súdu. Týmto
pochybením však nebol na práve na spravodlivý proces ukrátený sťažovateľ. Kasačná sťažnosť
účastníka konania však v nadväznosti na dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP slúži na ochranu
(vlastných) procesných práv sťažovateľa. To znamená, že sťažovateľ nemôže namietať porušenie práva

na spravodlivý proces u iného účastníka konania, resp. subjektu konania. Jedine generálny prokurátor
by v kasačnej sťažnosti podanej podľa § 47 ods. 2 a § 442 ods. 1 SSP mohol logicky namietať porušenie
práva na spravodlivý proces u iného účastníka konania než seba ako sťažovateľa. Kasačný súd však
pre úplnosť dodáva, že postavenie jediného ďalšieho účastníka konania v zmysle § 32 ods. 3 písm.
a) SSP z titulu účastníctva v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte svedčilo Q. X., ktorý

sa ho na pojednávaní pred krajským súdom konanom dňa 27.5.2021 výslovne vzdal. Následnému
vlastníkovi predmetného bytu obchodnej spoločnosti Boldy, s.r.o. by formálne mohol krajský súd priznať
(len) postavenie osoby zúčastnenej na konaní v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) SSP. Predpokladom
priznania daného procesného postavenia by však musel byť návrh podaný žalobcom alebo uvedenou
obchodnou spoločnosťou (§ 41 ods. 3 SSP), ktorý však nebol podaný. Kasačný súd dáva do pozornosti,

že postavenie ďalšieho účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP je výlučne spojené s
účastníctvom v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie a nie s vlastníctvom nehnuteľnosti, na ktorú sa toto rozhodnutie alebo opatrenie vzťahuje,
takže tu nemožno hovoriť o nejakej obdobe vecnej legitimácie, ktorá je v správnom súdnom konaní
spojenávýlučnesosoboužalobcu. Napriekuvedenémuvzhľadomnato,žeobchodnáspoločnosťBoldy,

s.r.o. nebola sťažovateľom a jej účasť na kasačnom konaní spočívala iba vo vyjadrení sa ku kasačnej
sťažnosti a v doručovaní rozhodnutia kasačného súdu, uprednostnil kasačný súd materiálny prístup a
s touto obchodnou spoločnosťou konal ako s ďalším účastníkom konania. Kasačný súd na tento účel
zohľadnil aj uznesenie krajského súdu o zamietnutí sťažnosti č.k. 8S/17/2019-355 z 28.4.2022.24. Kasačný súd sa zároveň nestotožnil ani s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa nedostatočného,
či arbitrárneho odôvodnenia napadnutého rozsudku. Krajský súd sa náležite vysporiadal so všetkými

žalobnýmibodmiapretonapadnutýrozsudoknemožnopovažovaťzanepreskúmateľný,neodôvodnený,
či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ s právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení
napadnutého rozsudku nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu
prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, pretože do práva na spravodlivý proces

nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred správnym súdom úspešný, teda aby sa správny
súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami (napr. uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/2004 z 31.8.2004). Inými slovami tým, že
krajský súd posúdil vec inak, než sa domáhal sťažovateľ, nemohol byť sťažovateľ dotknutý vo vzťahu
k princípom legality a právnej istoty.

Ku kasačnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP

25. Nesprávne právne posúdenie veci odôvodnil sťažovateľ tým, že katastrálne orgány v konaní o
oprave chyby v katastrálnom operáte neopravili chybu spočívajúcu vo výmaze jeho záložného práva k

predmetnému bytu, ktoré bolo z katastra nehnuteľností vymazané v nadväznosti na zápis vlastníctva
vydražiteľa k predmetného bytu. Sťažovateľ pritom zotrval na argumentácií uvedenej už v žalobe.

26. Pre posúdenie veci bolo zo strany kasačného súdu potrebné zodpovedať na dve fundamentálne a
komplementárne previazané otázky týkajúce sa povahy:

- vykonania záznamu do katastra nehnuteľností a
- konania o oprave chyby v katastrálnom operáte.

Vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností

27. Záznam predstavuje spolu s vkladom a poznámkou jeden z troch zápisov do katastra nehnuteľností
(§ 4 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona). Práva k nehnuteľnostiam (§ 1 ods. 1 katastrálneho zákona),
medzi ktoré patrí aj vlastnícke právo, sa pritom do katastra nehnuteľností zapisujú len vkladom alebo
záznamom. Na rozdiel od vkladu má zápis vlastníctva záznamom (v zásade) len evidenčné účinky, čo
znamená, že vlastnícke právo vzniká právnymi skutočnosťami vymedzenými v § 34 ods. 1 katastrálneho

zákona a jeho zápis do katastra záznamom má iba evidenčnú povahu. Tejto evidenčnej povahe
preto následne zodpovedá aj normatívna úprava záznamového konania vrátane rozsahu prieskumu
vykonávaného orgánom katastra. Orgán katastra v rámci záznamového konania vychádza z predloženej
záznamovej listiny, prípadne aj (len) z návrhu na vykonanie záznamu, pričom nie je oprávnený
preskúmavať vecnú správnosť, resp. zákonnosť záznamovej listiny.

28. V zmysle § 34 ods. 1 katastrálneho zákona sa záznam vykoná aj pri vlastníckom práve vzniknutom
príklepom licitátora na verejnej dražbe. O takýto vznik vlastníctva ide aj pri dobrovoľnej dražbe podľa
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon č. 527/2002 Z.z.“). Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. ak uhradil vydražiteľ cenu
dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza naňho vlastnícke právo k predmetu dražby (v
zásade) udelením príklepu.

29. Pokiaľ je uskutočnenie dobrovoľnej dražby spojené s výkonom prednostného záložného práva (§

7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z.), potom je vznik vlastníctva vydražiteľa ex lege spojený so zánikom
záložných práv ostatných záložných veriteľov a to s odkazom na znenie prvej vety § 151ma ods.
3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej „Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého
záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len
"prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných

veriteľov.?“30. Záznamovou listinou v takomto prípade je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh dobrovoľnej
dražby(§20ods.13zákonač.527/2002Z.z.),ktoráformálneneosvedčujúprávoakotaké,aleosvedčujú
právny úkon, resp. priebeh dobrovoľnej dražby.

31. To znamená, že ak je na vykonanie záznamu predložený návrh, prílohou ktorého je notárske
osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby a z jeho obsahu, ale predovšetkým zo zápisu v katastri
nehnuteľností vyplýva, že sa jedná o výkon prednostného záložného práva, má orgán katastra
(pri splnení zákonom ustanovených podmienok) povinnosť nielen zapísať do katastra nehnuteľností

vlastníctvo vydražiteľa nadobudnuté dobrovoľnou dražbou, ale i vymazať prípadné ostatné záložné
právaatoajvprípade,akformálnetakýtoichvýmaznebolvnávrhunavykonaniezáznamupožadovaný.
Pokiaľ by orgán katastra uvedeným spôsobom nepostupoval a ostatné záložné práva by nevymazal,
nastal by stav, keď by bol zápis v katastri nehnuteľností v rozpore so skutočným stavom.

32. Zároveň a predovšetkým orgán katastra nie je pri zápise vlastníctva vydražiteľa a výmaze ostatných

záložných práv oprávnený preskúmavať, či poradie v katastri nehnuteľností zapísaných záložných práv
zodpovedá skutočnému stavu. Inak povedané orgán katastra striktne vychádza zo stavu vyznačeného
v katastri nehnuteľností. Zapísané záložné práva a ich poradie totiž predstavujú v zmysle § 70 a §
71 katastrálneho zákona hodnoverné a záväzné údaje katastra nehnuteľností, pričom táto materiálna
publicita katastra nehnuteľností zaväzuje pri rozhodovaní aj samotné orgány katastra (§ 71 ods. 2

katastrálneho zákona) s tým, že v zásade sa od nej môže odchýliť pri náležitom odôvodnení tohto
postupu jedine súd v civilnom sporovom konaní.
33. Opísané teoretické východiská pritom vyplývajú aj s odbornej spisy (porovnaj Fečík, M., Jakubáč,
R. Katastrálny zákon. Komentár 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 70, 603).

34. Na základe vyššie uvedeného bol preto prvostupňový orgán pri vykonaní záznamu vlastníckeho
práva vydražiteľa Profi-reality SK, s.r.o. k predmetnému bytu oprávnený a povinný zapísať do katastra
nehnuteľností nielen jeho vlastnícke právo nadobudnuté v dôsledku udelenia príklepu, ale súčasne
aj vymazať druhé v poradí zapísané záložné právo žalobcu, pretože dobrovoľnou dražbou bolo
vykonávané v poradí prvé zapísané zákonné záložné právo.

35. Keďže orgán katastra uvedeným spôsobom pri zápise vlastníckeho práva vydražiteľa záznamom
č. Z 850/2017 z 21.11.2017 nepostupoval a zápis vlastníctva vydražiteľa k predmetnému bytu nespojil
súčasne s výmazom záložného práva žalobcu, vznikol rozpor medzi stavom zapísaným v katastri
nehnuteľností a stavom vyplývajúcim zo záznamovej listiny Z 850/2017 (notárskej zápisnice č. N

1282/17, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017 z 21.11.2017), ktorá bola podkladom pre jeho vyznačenie.
Tento nesúlad následne sanoval orgán katastra ďalším záznamom č. Z 208/2018 z 28.3.2018, ktorým
na podklade žiadosti vydražiteľa vymazal z katastra nehnuteľností záložné právo žalobcu. Takýto postup
katastrálneho orgánu bol síce atypický, ale nie vylúčený. Atypickosť bola nakoniec daná tým, že záznam
č. Z 850/2017 nebol vykonaný správne a jeho nesprávnosť spočívajúca v nevykonaní výmazu záložného

práva žalobcu bola následne odstránená výmazom tohto záložného práva záznamom č. Z 208/2018.
Keďže záložné právo žalobcu zaniklo zo zákona v dôsledku výkonu skôr zapísaného (prednostného)
zákonného záložného práva, formálne aj záznamovou listinou mohla byť len žiadosť vydražiteľa.

36. Vzhľadom na evidenčnú povahu záznamu a materiálnu publicitu katastra nehnuteľností nebol preto

prvostupňový orgán pri výmaze záložného práva žalobcu oprávnený preskúmavať, či toto záložné právo
bolo v katastri nehnuteľností pred zápisom vlastníctva vydražiteľa správne zapísané ako druhé v poradí
a či teda malo byť s odkazom na znenie § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka vymazané, ale bol
viazaný stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

37. Záznamové konanie je normatívne upravené ako neformálne administratívne konanie, v ktorom
orgán katastra nedáva návrh na vykonanie záznamu alebo záznamovú listinu na prípadné vyjadrenie
tretej osobe, ktorá by vykonaním záznamu mohla byť dotknutá na svojom práve k nehnuteľnosti (napr.
osobe, ktorej vlastnícke alebo iné vecné právo má byť z katastra nehnuteľností vymazané). Sťažovateľ
preto nemohol byť dotknutý na svojich právach ani tým, že sa pred výmazom svojho záložného práva

záznamom č. Z 208/2018 z 28.3.2018 k veci nevyjadril. Sťažovateľom požadovaná kontradiktórnosť
záznamového konania totiž jednak nemá oporu v normatívnej úprave a súčasne sťažovateľ ani
materiálne nemohol byť v tomto smere ukrátený na svojich procesných právach, pretože dlhodobo
nenamietal zápis poradia záložných práv v katastri nehnuteľností, ktorý od zápisu jeho záložného právadňa 12.8.2008 až do jeho výmazu 28.3.2018 bol taký, že ako prvé v poradí bolo zapísané zákonné
záložné právo a ako druhé v poradí bolo zapísané záložné právo žalobcu.
38. Pre úplnosť možno dodať, že výmazu záložného práva žalobcu formálne nebránila žiadna z

poznámokvtomčasezapísanýchnalistevlastníctva(P199/2017aP200/2017)aanižiadnasozápisom
poznámky spojená právna skutočnosť. Samotné začatie súdneho konania o určenie prednostného
záložného práva totiž materiálnu publicitu zápisov záložných práv v katastri nehnuteľností vrátane ich
poradia nespochybňuje.

Oprava chyby v katastrálnom operáte

39. Oprava chyby v katastrálnom operáte je špecifickým právnym inštitútom slúžiacim na zabezpečenie
súladu medzi skutočným právnym stavom a stavom vyznačeným v katastri nehnuteľností a
prostredníctvom toho aj inštitútom posilňujúcim materiálnu publicitu katastra nehnuteľností.

40. Oprava chyby v katastrálnom operáte je normatívne upravená v § 59 katastrálneho zákona, pričom
v čase vydania rozhodnutia žalovaného bolo rozhodným znenie účinné do 30.9.2018 (§ 79l ods. 1
katastrálneho zákona).

41. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.9.2018 „okresný úrad aj bez

návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami
prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.“

42. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predmetom opravy je chybný údaj katastra
nehnuteľností. Pod chybným je potrebné rozumieť predovšetkým taký údaj, ktorý je v rozpore s listinou,

na podklade ktorej bol zapísaný do katastra nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že táto oprava chyby
slúži najmä na odstraňovanie nesprávnych zápisov uskutočnených na podklade vykonania záznamu.

43. Predmetom opravy môžu byť všetky údaje katastra nehnuteľností vymedzené v § 7 katastrálneho
zákona, t.j. aj údaje o právach k nehnuteľnostiam. To znamená, že na podklade rozhodnutia o oprave

chyby v katastrálnom operáte možno opraviť, t.j. zmeniť aj vlastnícky alebo iný vecnoprávny zápis v
katastri nehnuteľností, teda aj zapísať záložné právo, ak toto bolo záznamom nezákonne vymazané z
katastra nehnuteľností alebo naopak vymazať záložné právo, ktorého zápis bol na základe záznamu
nezákonne v katastri nehnuteľností ponechaný. Vykonaná zmena zápisu záložného práva však nikdy
nemá povahu titulu, t.j. skutočnosti, na základe ktorej záložné právo vzniklo, zmenilo sa alebo zaniklo,

pretože takýmto titulom bude vždy pôvodná skutočnosť, ktorá vyplýva z verejnej alebo inej listiny,
prípadne zo zákona, na podklade ktorej bol do katastra nehnuteľností vyznačený pôvodný chybný zápis.

44. Oprava chyby v katastrálnom operáte sa uskutočňuje v rámci administratívneho (katastrálneho)
konania, pričom pri oprave vlastníckeho alebo vecnoprávneho zápisu ako údajov uvedených na liste

vlastníctva má toto konanie povahu správneho konania (§ 59 ods. 5 katastrálneho zákona v znení
účinnom do 30.9.2018), keďže sa naň subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok). Vždy sa však jedná o nesporové konanie, predmetom ktorého nemôže byť riešenie
vlastníckych alebo iných vecnoprávnych (súkromných) sporov, na rozhodovanie ktorých sú príslušné
výlučne súdy v civilnom sporovom konaní (§ 3 CSP). Ak orgán katastra zistí nesúlad medzi údajom

katastra nehnuteľností týkajúcim sa práva k nehnuteľnosti a verejnou, či inou listinou alebo právnou
skutočnosťou, na podklade ktorej bol tento údaj zapísaný, či zakreslený do katastrálneho operátu,
rozhodne o oprave, pričom v opačnom prípade návrh na opravu zamietne alebo konanie začaté ex offo
zastaví.

45. Práve nesporová povaha je pre pochopenie inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte zásadnou.
Má dopad nielen na právomoc orgánov katastra ale i na rozsah preskúmavaných skutočností. Inak
povedané orgán katastra v konaní o oprave chyby nebude môcť preskúmavať, či zápis záložného práva
v katastri nehnuteľností zodpovedá skutočnému stavu, ale (len) či je v súlade so záznamovou listinou,
ktorá bola podkladom pre jeho vyznačenie.

46. Prvostupňový orgán a ani žalovaný preto nemohli v rámci konania o oprave chyb v katastrálnom
operáte preskúmavať, či zákonné záložné právo bolo správne zapísané ako prednostné, resp. či záložné
právo žalobcu bolo správne zapísané ako druhé v poradí.47. Skutočnosti namietané žalobcom v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte mali jednoznačne
povahu súkromnoprávneho sporu týkajúceho sa prioritne správnosti zápisu poradia záložných práv a

od tejto skutočnosti sa odvíjajúcej eventuality zániku záložného práva žalobcu v zmysle § § 151ma ods.
3 Občianskeho zákonníka.

48. Takýto súkromnoprávny spor však nie sú oprávnené rozhodovať orgány katastra ani v záznamovom
konaní, ani v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte a následne potom ani súdy správneho

súdnictva.

49. Žalobca sa však môže domáhať ochrany svojich práv v tomto smere na (všeobecnom) súde v
civilnom sporovom konaní.

50. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že aj keby prvostupňový orgán pri vykonávaní záznamov

č. Z 850/2017 z 21.11.2017 a č. Z 208/2018 z 28.3.2018 pochybil, takéto pochybenie by nebolo
možné odstrániť v rámci opravy chyby v katastrálnom operáte po 29.6.2018, kedy bol povolený vklad
vlastníckeho práva k predmetnému bytu na základe kúpnej zmluvy v prospech Q. X.. Keďže tento
vlastník nadobudol predmetný byt formálne nezaťažený záložným právom žalobcu, zodpovedal v
katastri nehnuteľností vyznačený stav listine, ktorá bola podkladom pre jeho vyznačenie. Následne

pritomdošlokďalšímprávnymzmenámtýkajúcimsavlastníctvapredmetnéhobytuvpodobeodstúpenia
od kúpnej zmluvy Q. X. a následného prevodu predmetného bytu vydražiteľom v prospech ďalšieho
účastníka konania.

51. Zistenie, že posledný aktuálny zápis v katastri nehnuteľností je v súlade s listinou, na podklade

ktorej bol vykonaný, v zásade vylučuje vykonanie opravy chyby. Inak povedané prípadný chybný údaj
v katastrálnom operáte nemožno opraviť, ak bol následne dotknutý ďalšou právnou zmenou. Povahu
takejto ďalšej právnej zmeny v danom prípade má nesporne aj nadobudnutie vlastníctva k predmetnému
bytu zo strany tretej osoby, ktorá sa vzhľadom na zápis v katastri nehnuteľností mohla dôvodne
domnievať, že nadobúda predmetný byt nezaťažený záložným právom žalobcu.

52. Opísané vnímanie opravy chyby v katastrálnom operáte s akcentom na nemožnosť riešenia
vlastníckych a vecnoprávnych sporov a zohľadňovanie ďalšej právnej zmeny je súčasne plne v
súlade s predchádzajúcou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky sp.zn.
3Sžrk/5/2019 z 25.11.2019 a sp.zn. 6Sžrk/16/2018 z 3.9.2019) ako i odbornou spisbou (Števček, M.,

Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník. Komentár.
II. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 983, Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1.
vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 817,824, 826, 827, 836, 837).

Ku kasačnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP

53. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti citoval veľký počet súdnych rozhodnutí. Len niektoré z nich ale mali
povahu rozhodnutí kasačného súdu, t.j. rozhodnutí vydaných Najvyšším správnym súdom Slovenskej
republiky, resp. bývalými senátmi správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pri týchto
rozhodnutiach však sťažovateľ buď neuviedol, v ktorých rozhodných otázkach pre posúdenie veci malo

dôjsťknaplneniudanéhodôvodukasačnejsťažnostispočívajúcehovodkloneodustálenejrozhodovacej
praxe kasačného súdu, resp. uvedené otázky takýto odklon nepredstavovali.

54. Na druhej strane kasačný súd zdôrazňuje, že namietaný odklon ani objektívne existovať nemôže,
pretože posúdenie veci je plne súladné s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 10 Sžrk 6/2020 z 27.4.2022, publikovaným aj Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 26/2022, ktorý predstavuje v tomto smere ustálenú
rozhodovaciu prax kasačného súdu. Práve týmto rozsudkom bola pritom zamietnutá kasačná sťažnosť
podaná proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/42/2019 z 9.7.2020, na ktorý poukázal
v napadnutom rozsudku aj krajský súd. Publikovaná právna veta uvedeného zbierkového rozhodnutia

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pritom znie nasledovne „Pri vykonaní záznamu o
vlastníckom práve k nehnuteľnosti do katastra príklepom licitátora na dražbe na základe realizácie
záložného práva prednostného veriteľa je potrebné do katastra nehnuteľností zapísať i zánik záložného
práva ostatných záložných veriteľov. V prípade viacerých registrovaných záložných práv k tej istejnehnuteľnosti je pre postup orgánu katastra záväzné ich poradie zapísané v katastri nehnuteľností.
Skúmanie identity a existencie zabezpečenej pohľadávky v súvislosti s poradím registrovaných
záložných práv patrí v takomto prípade do právomoci civilného súdu.“ Z uvedenej citácie je teda

nesporné, že odkaz krajského súdu v napadnutom rozsudku na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 14S/42/2019 z 9.7.2020 bol plne namieste.

V.

Záver

55. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že neboli naplnené dôvody kasačnej
sťažnosti sťažovateľa v zmysle § 440 ods. 1 písm. e), f), g) a h) SSP. Kasačný súd preto kasačnú
sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 175 ods. 1 SSP tak,
že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal a to:
- sťažovateľovi s odkazom na § 167 ods. 1 SSP a contrario z dôvodu jeho neúspechu v konaní,
- žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu zo zákona (vo všeobecnosti) nepatrí
(§ 168 SSP) a kasačný súd nezistil prítomnosť výnimočných dôvodov pre opačný postup,

- ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu nebola uložená
žiadna povinnosť (§ 169 SSP).

57. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 prvá veta SSP).

Oprava chyby v katastrálnom operáte môže slúžiť aj na odstránenie nesprávneho zápisu vykonaného
do katastra nehnuteľností záznamom. V takomto prípade však orgány katastra môžu posudzovať vec
len v rozsahu, ako to mohol uskutočniť orgán katastra v záznamovom konaní a nemôžu rozhodovať vec,
ktorá má povahu sporu o vlastnícke alebo iné vecné právo k nehnuteľnosti, pretože takúto právomoc
má len súd v civilnom sporovom konaní.

Orgán katastra je pri výmaze ostatných záložných práv spojených so zápisom vlastníctva vydražiteľa
pri výkone prednostného záložného práva viazaný poradím záložných práv vyznačeným v katastri
nehnuteľností.
Ak oprava chyby v katastrálnom operáte má spočívať v opätovnom zápise záložného práva do katastra
nehnuteľností, pričom po namietanom výmaze tohto záložného práva nadobudla dotknutú nehnuteľnosť

tretia osoba v dobrej viere, že táto je nezaťažená, predstavuje toto nadobudnutie takú ďalšiu právnu
zmenu, ktorá znemožňuje vykonanie opravy chyby, pretože sa v tomto smere jedná o vecnoprávny spor.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.