Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 20T/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010229
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5824010229.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci obž. A. B., pre zločin

týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e) Tr. zák., na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 5.11.2024 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v Zákamennom, trvale bytom C. XXX, adresa na doručovanie písomností
C. XX, ženatý, starobný dôchodca,

j e v i n n ý, ž e

dňa22.08.2023okolo10:00hod.vrodinnomdomesúpisnéč.XXXD.E.C.,potom,akosahopoškodená
opýtala, na čo mu je nábytok, ktorý si zadovážil, jej začal vulgárne nadávať, že ho provokuje a udrel
ju jedenkrát po pravom a jedenkrát po ľavom líci, následne ju chytil pod krk a začal škrtiť, pričom jej
povedal, že jedného dňa ju zabije, čím týmto konaním poškodenej F. B., nar. XX.XX.XXXX, spôsobil
rôzne zranenia s bližšie nešpecifikovanou dobou liečenia a týmto konaním vyvolával u poškodenej pocity
strachu a obavy o svoj život a zdravie,
t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a takýto čin spáchal
na chránenej osobe,

t ý m s p á ch a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.

a z a t o s a o d s u dz u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu na 14 (štrnásť) mesiacov.

Súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v Zákamennom, trvale bytom C. XXX,
adresa na doručovanie písomností C. XX, oslobodzuje spod obžaloby podanej na neho prokurátorom
Okresnej prokuratúry Námestovo sp. zn. Pv 361/23/5507 zo dňa 09.05.2024 pre skutok kvalifikovaný
ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e) Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že „od presne nezistenej doby pravdepodobne od
januára 2012 do 22.08.2023 v rodinnom dome č. 307, v obci Babín, psychicky a fyzicky ubližoval svojej

manželke - poškodenej F. B., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že jej vulgárne nadával do „píč“, opakovane sa
jej vyhrážal, že ju raz zabije, vykrikoval jej, že celý život nič nemala, že všetko nadobudol on, najmenejraz za tri mesiace ju fyzicky napadol a to najmä bitím po tvári a škrtením, povypínal spotrebiče v kuchyni
na strednom poschodí, aby túto poškodená nepoužívala, vyčlenil jej poličku v chladničke a mrazničke
na uskladnenie potravín, vymenil zámok na predných vchodových dverách ich rodinného domu a tiež

na balkónových dverách na terasu a poškodenej kľúče k dispozícii nedal, po tom, ako nebola doma,
zamykal pred ňou dom, v dôsledku čoho musela minimálne dvakrát prespať von na záhrade, resp. chodiť
spať k svojej dcére, vybral jej kľučku z dverí na jej izbe, pričom v doposiaľ nezistenej dobe v roku 2012
ju zhodil zo schodov v rodinnom dome súpisné č. 307 v obci Babín“, čím týmto konaním poškodenej
F. B., nar. XX.XX.XXXX spôsobil rôzne zranenia s nešpecifikovanou dobou liečenia a týmto konaním

vyvolával u poškodenej pocity strachu a obavy o svoj život a zdravie, pretože nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 10.05.2024 na obv. A. B. obžalobu pre zločin
týraniablízkejazverenejosobypodľa§208ods.1písm. a),písm.b),písm.e)Tr.zák.natom skutkovom
základe že:

„ dňa 22.08.2023 okolo 10:00 hod. v rodinnom dome súpisné č. XXX D. E. C., po tom, ako sa ho
poškodená opýtala, na čo mu je nábytok, ktorý si zadovážil, jej začal vulgárne nadávať, že ho provokuje
a udrel ju jedenkrát po pravom a jedenkrát po ľavom líci, následne ju chytil pod krk a začal škrtiť, pričom
jej povedal, že jedného dňa ju zabije, čím týmto konaním poškodenej F. B., nar. XX.XX.XXXX, spôsobil
rôzne zranenia s bližšie nešpecifikovanou dobou liečenia a týmto konaním vyvolával u poškodenej pocity

strachu a obavy o svoj život a zdravie“.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v rozsahu dokazovania, ktoré navrhol prokurátor, obžalovaný
a obhajca a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Po prečítaní obžaloby obhajca k tejto zaujal stanovisko, v rámci ktorého uviedol, že podanú obžalobu
namieta ako po skutkovej, tak aj po právnej stránke. Podľa jeho názoru v rámci dokazovania
v prípravnom konaní nebolo nič z popísaného skutku preukázané a všetky dôkazy, ako aj vypracovaný
znalecký posudok, svedčia v prospech obžalovaného.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Tr. por. uviedol, že je nevinný. Ďalej
vypovedal, že: „ Je mi ľúto a mrzí ma, že v mojom veku musím navštevovať takéto miestnosti. Nič
z toho, čo je popísané v spise nie je pravdou, výpovede sa navzájom odlišujú a odporujú si, nie sú voči
mne žiadne dôkazy, lekárske správy, ani výpovede svedkov. Moja manželka si všetko vymyslela, už
dlhú dobu sa mi vyhrážala tým, že ma dostane do basy a ja som vždy radšej odišiel, keď provokovala,

pretože každú hádku začala a vyprovokovala ona. Kým bola triezva, ešte sa s ňou dalo rozprávať, ale
keď si vypila, bola neznesiteľná, vtedy som radšej odchádzal k synovi z domu a vracal som sa až keď
spala. Dozvedel som sa, že ona chcela získať môj podiel v rodinnom dome a dom následne predať a aj
v čase, keď som bol vo väzbe v Žiline, mi odkázala, že mám podať návrh na rozvod manželstva a že sa
vzdávam majetku a nikdy sa do spoločného rodinného domu nevrátim. Aj teraz, stále žijem v strachu čo

urobí, pretože ma stále chce dostať za mreže. To je všetko, čo som chcel povedať a dodávam, že sme
s obhajcom navrhovali výsluch dvoch svedkov o pripustenie ktorých dôkazov má rozhodnúť súd. Jeden
svedok sa má vyjadriť k tomu, že počas mojej väzby ho manželka požiadala, aby vypílil okrasné stromy
okolo nášho domu a že keď to urobí, na druhý deň pôjde za vyšetrovateľkou objasniť, že to všetko nebola
pravda a že trestné oznámenie sťahuje. Nami navrhovaná svedkyňa mala toto tiež počuť a môže sa

k tomu vyjadriť. Prevažná časť môjho pracovného života sa vzťahovala na práce vodiča kamióna, pred
odchodom na starobný dôchodok som bol členom SBS a t. č. som starobný dôchodca. 10 až 12 rokov
dozadu som prestal pracovať ako vodič kamiónu, pretože som začal mať zdravotné problémy a ako
som ostal doma, začali aj tieto problémy s manželkou. Vadila jej moja častá prítomnosť doma. Manželka
mi dávala najavo, že jej moja prítomnosť vadí a že doma nie som vítaný. Po čase sa odsťahovala zo

spoločnej spálne, začala si sama variť a prať, stále som si myslel, že sa veci dajú do poriadku, že ju
to prejde, ale nestalo sa tak, tak som sa začal o seba starať sám. Ešte dva alebo tri roky som jazdil
s menším autom, takže som stále nebol doma. Ja som sa s ňou nehádal, čakal som, že sa veci nejako
doriešia. Keď sa odsťahovala zo spoločnej spálne a ja som nebol doma, predala aj našu manželskú
posteľ bez môjho vedomia. Spočiatku ma po príchode domov v neskorších hodinách nečakalo žiadne

jedlo, potom už prestali aj spoločné nákupy a manželka hovorila, že jedlo je minuté, tak som si potomstravu pripravoval sám. Kým som bol ešte vodič kamióna, mali sme zaužívaný taký spôsob, že som raz
mesačne išiel do Poľska na nákup, urobil som veľký nákup na všetko potrebné pre ňu aj pre deti, takže
vždy boli u nás zásoby. Ja som na takéto správanie manželky nereagoval, bol som ticho a čakal som,

že sa veci dajú do poriadku. V tom čase ešte bývali u nás dcéra so zaťom a deti, preto som dúfal, že
sa to usporiada. Ja som manželke vulgárne nenadával, nedovoľuje mi to moja viera a keďže v dome
boli deti, nikdy som si to nedovolil. Nikdy som sa nevyhrážal poškodenej zabitím. Poškodenú som nikdy
neudrel, lebo som si bol vedomý toho, čo by ma čakalo, že by hneď utekala k lekárovi a podávala
oznámenia. V podstate čakala len na to, kedy to urobím. Ja spávam v spálni sám, manželka spáva v inej

izbe, ale celý zvyšok domu je voľne prístupný každému z nás, nemáme to nejako striktne podelené kto
bude obývať ktorú časť. V rodinnom dome sú dve kuchyne. Prerobil som jednu z kuchýň, úplne som ju
zrekonštruoval novým nábytkom aj spotrebičmi, stálo to nemálo peňazí a spočiatku sme ju využívali, ale
keď som videl, ako sa kuchyňa devastuje a ako sa k tomu novému nábytku správajú, lebo vtedy bola
u nás ešte aj dcéra, navrhol som, aby sa na varenie používala dolná kuchyňa, a to sa aj stalo, nebolo
to však tak, že by som ja rozhodol, ktorá kuchyňa sa používať bude a ktorá nie. Máme dve obývacie

izby. Horná obývacia izba sa využívala málo, len pri väčších oslavách. Vo veľkej obývacej izbe sme mali
veľký televízor, bol tam Skylink, všetko som ale stále platil ja, tak som manželke povedal, nech prispeje
aj ona po tom, ako sme sa oddelili. Ona s tým nesúhlasila, preto som to prestal platiť a údajne jej deti
do jej izby kúpili menší televízor. Posledný rok už spolu vôbec televíziu nesledujeme z dôvodu, že ja
som mimo, nie som doma. Kým som bol pracovne aktívny, vždy som nákupy robil ja, tiež aj v čase,

kedy sme spolu normálne boli a žili. Keď sme sa oddelili, začal si každý potraviny a drogériu kupovať
sám. Čo sa týka dodávky elektriny, tak najskôr som to platil, potom, keď sme sa oddelili, kúpil som si
sporák na pevné palivo, na ktorom som varil, manželka si kúpila elektrický sporák a varila si na tom
a od toho času aj platila elektrickú energiu, lebo ja som prakticky všetky spotrebiče na elektrinu vypol.
Vždy som palivo na kúrenie zabezpečoval ja, vymenil som aj kotol z eko-hrášku na pelety, tá cena vôbec

nie je malá, lebo na celý rok pelety stoja okolo 2.200,- eur a manželka mi nikdy neprispela, napriek
tomu, že som ju o to žiadal a povedala, že ona to nepotrebuje, hoci vedela, že v dome sa musí kúriť.
Myslím, že manželka to robila naschvál, nikdy nezatvárala vchodové dvere, stávalo sa, že ich nechala
dokorán otvorené alebo pootvorené a napriek tomu, že som ju na to niekoľkokrát upozorňoval a stále to
robila, tak som tie vchodové dvere zamkol. Kľúč od vchodových dverí bol vždy zavesený na poličke pri

dverách. Manželka často chodievala ku susedke na alkoholické „dýchanky“ a keďže do neskorej noci
nebola doma, ja som dom zamkol a išiel som spať, nevedel som, či má alebo nemá kľúče, ale vždy si ich
mohla a mala zobrať, potom mi v noci vyvolávala, tak som jej odomkol, ale myslím si, že to vždy robila
preto, aby to mohla následne vykrikovať. Nikdy som manželku nezhodil zo schodov, toto som sa dopočul
až v rámci vyšetrovania zo spisu. Ku dňu 22.08.2023 uvádzam, že ja som si kúpil starší retro nábytok,

lebo som v tom čase na záhrade staval altánok a tento nábytok bol určený práve do altánku. Zložený
bol pod strechou a manželka na mňa ráno vyskočila, že čo som to podonášal za haraburdy, možno si
myslela, že to chcem dať do domu, ale ja som jej povedal, nech sa nestará, že to je nábytok určený do
altánku a že pod strechou bude zložený dva alebo tri týždne, kým ten altánok dorobím. Viac som si ženu
nevšímal. Ku verbálnemu ani fyzickému útoku nedošlo, ja som si šiel po robote a staval som altánok,

manželka začala popíjať a keď mi dcérin priateľ doniesol betón, ktorý som potreboval, vykrikovala na
neho z okna, že udá aj jeho, lebo pomáha vrahovi. V poobedňajších hodinách okolo 15.00 hod. prišla
polícia. Mne policajti dali fúkať s negatívnym výsledkom a keď som sa pýtal, či dychovú skúšku vykonali
aj u poškodenej, tak ostali prekvapení a habkali. Upozornil som ich na to, že bola pod vplyvom alkoholu.
Pred mojím vzatím do väzby som mal vzťah s dcérou G. H. I. normálny, taký ako je vzťah otca a dcéry.

Kým ešte dcéra s rodinou bývali u nás, pretože stavali rodinný dom, sa obe pohádali, teda mám na
mysli dcéru a matku, a to tak intenzívne, že dcéra aj s deťmi nočnou hodinou odišla. Išla do Vavrečky
na byt. Čo sa týka dcéry a jej vyjadrenia v prípravnom konaní, že mi viackrát musela dohovárať, aby
som manželku nebil, tak toto sa nezakladá na pravde, pretože ja som nikdy manželku nebil. Pravdou
je, že som dcéru niekoľkokrát pýtal, aby dohovorila manželke, nech mi dá pokoj, že nechcem nič iné

iba kľud a v pokoji si užiť starobu. Neskôr som sa dozvedel, že dcéra musela vypovedať tak, ako si to
praje poškodená, pretože dcéra potrebovala nastúpiť do práce a nemala kde nechať dieťa, potrebovala
poškodenú, aby sa o dieťa starala, tak tá si žiadala, aby dcéra takto vypovedala. Ja som nikdy kuchyňu
pred poškodenou nezamykal, to je najväčší paradox, nakoľko my na tej kuchyni ani nemáme dvere. Od
zadných aj predných dverí do domu boli vždy zavesené aj náhradné kľúče pri dverách. Vedela, kde tie

kľúče sú, bolo to viditeľné miesto. Boli obdobia, kedy manželka požívala alkoholické nápoje aj dvakrát
do týždňa. Keď si vypila, bola agresívna, hašterivá, radšej by som bol, ako som aj prosil J. C., keby si
po vypití alkoholu ľahla a radšej spala, ale ona sa hádala. Až teraz si uvedomujem, že možno týranýa šikanovaný z jej strany som bol ja. Kedysi v minulosti mala manželka zranenú ruku, ale bolo to veľmi
dávno, povedala, že spadla na ľade, keď vešala koberec. Nikdy som nedal manželke ani facku“.

Poškodená F. B. za prítomnosti psychológa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že: „Vydávala som
sa 20-ročná, manžel mal 19, potom bol dva roky na vojne a keď sa vrátil, začali sme stavať dom.
Už vtedy začali prvé problémy, prvýkrát ma zbil a zbil aj mojich rodičov. Neskôr som sa dozvedela,
že ešte za slobodna mal podmienku. Prišiel mu nástup trestu 7 mesiacov do Žiliny, z čoho som bola
šokovaná a rozmýšľala som už vtedy o rozvode, ale boli malé deti, mali sme rozostavaný dom, tak som

sa nerozviedla. Keď sme sa presťahovali do svojho, už sme mali štyri deti, zo začiatku nemal stálu
robotu, ja som bola na materskej a nemali sme peniaze, tak aj z toho bola nervozita. Začal robiť šoféra
kamiónu a tri týždne bol v práci a týždeň doma, síce boli problémy, ale dalo sa to zniesť a už vtedy ma
začal obíjať. Kým to deti nevnímali, ja som to nechcela riešiť, ale ako deti rástli a videli, čo sa deje, chcela
som sa rozviesť. Bolo mi však ľúto detí, nechcela som im robiť hanbu, že budú z rozvedenej rodiny a keď
sa deti osamostatnili a ostali sme sami, manžel popri dôchodku začal chodiť do zamestnania, takže začal

mať viac peňazí ako ja. Ja som síce celý život robila, ale aj som sa starala o deti, takže môj dôchodok je
nižší ako jeho. Ako som nastúpila na dôchodok, tak sa odo mňa odstrihol, tvrdil, že nebude na žobráka
doplácať a za posledných 10 rokov mi nedal ani 10 centov, ja som však s týmto zmierená, nechcela som
a ani nechcem od neho nič, iba chcem mať svätý pokoj, ale hanbím sa ako žijeme, rovnako tak to nerobí
dobre ani našim deťom. Celý život ma ponižoval, uťahoval si zo mňa, že nie som žena ako sú iné, on je

niečo, ja nič, dokonca aj deti, že sú jebnuté ako ja. Dokonca povedal, že syn nie je jeho. Takéto slová
používal pri rôznych príležitostiach, ale najmä, keď sme mali doma nejakú oslavu, bolo to tak raz za
mesiac. Čo sa týka fyzických útokov, tak ja si stále myslím, že môj manžel má nejakú poruchu, lebo jemu
nesmiete povedať pravdu, toto neznesie a okamžite útočí. Ja som preto s ním radšej nerozprávala alebo
som sa vyhýbala rozhovoru s ním, aby nevybuchol. Ak hovorím o útoku, tak vždy je to tak, že ma chytí

napr. za ramená, potom šľahne sprava, zľava (rozumej svedkyňa dostane zvyčajne dve facky), chytí ma
za krk a hrdúsi. Hocikedy ma aj o niečo hodil, napr. o stenu. Bolo to tak 20-krát za celý môj život s ním,
mám 70 rokov a 50 rokov sme manželia. Čo sa týka žalovaného obdobia, tak od mojich 60tich rokov som
sa mu vyhýbala, v podstate žijeme len vedľa seba a nie spolu, spoločne nehospodárime, nenakupujeme,
nevaríme, on užíva miestnosti v dome, ktoré si vybral. Ja bývam v izbe po synovi, ale zmierila som sa

s tým a ani som od neho viac nechcela. Spoločne s deťmi, keď k nám prídu mám kuchyňu, kde si vždy
posedíme. Ako som na dôchodku, tak som chodievala na letné brigády, najmä preto, aby som sa mu
čo najviac vyhla. Keď som prichádzala z týchto brigád, tak som sa vždy s deťmi dohodla na nejakom
dátume stretnutia, aby k nám prišli, no a stalo sa asi trikrát, že manžel vymenil zámok na vchodových
dverách, aby k nám nemohli prísť. Ja som kľúče od týchto dverí nemala, ale keď mali prísť, vedela som

im zvnútra otvoriť, lebo kľúč bol na skrini a deti chodievali prednými dverami, lebo máme zúrivého psa,
avšak potom, ako deti odišli, kľúč od dverí zmizol a nemala som k nemu prístup. Čo sa týka zadných
dverí, tieto ostávali s rovnakým zámkom, tam ho nemenil a odtiaľ som kľúče mala a aj mám. Mne až
neskôr došlo, že manžel potreboval dôvod, aby vymenil zámok na predných dverách a stalo sa, že keď
ja som bola doma a pozerala som TV, prípadne som išla spať a viem, že dvere boli zamknuté, on ich

odomkol a nechal pootvorené, aby to na mňa mohol zvaliť, že to robím ja a aby mal dôvod na výmenu
toho zámku. Čo sa týka posledného jeho útoku na mňa 22.08.2023, tak ja som niečo robila pri dreze,
zistila som, že doniesol nejaký starý nábytok a vyčítala som mu, že na čo to doniesol domov, že máme
trojpodlažný dom a veci treba vypratávať a nie vláčiť stariny, povedal mi, že „nepičuj“ a približoval sa
ku mne, videla som zlo v jeho očiach a predpokladala som ako to dopadne, povedala som „ak sa ma

opovážiš dotknúť, bude to tvoja posledná hodina“. Napriek tomu ku mne prišiel, udrel ma po oboch
lícach, pritlačil o stenu a chytil opäť oboma rukami za krk a hrdúsil. Keď ma pustil povedal „aj tak ťa raz
zabijem“. Preto som sa rozhodla podať trestné oznámenie, lebo takto ja vo svojom veku ako stará žena
žiť nemienim a už sa to nedá vydržať. Za posledných 10 rokov ma „šľahol“ hocikedy, odhadom tak 10-
krát, vždy sa to ale stalo iba keď sme boli sami. Nikdy neboli svedkami deti a ani nikto iný. Vždy povie,

že som pojebaná piča. Bolo to omnoho skôr, ako pred rokom 2012, keď sme išli do pivnice, on kráčal po
schodoch za mnou, sotil ma, na čo som spadla a na zemi ma ešte bil päsťami, mala som pomliaždené
stavce, ale nepovedala som, že mi to urobil manžel. Nemôžem povedať, že by ma obmedzoval v užívaní
domu, avšak napríklad minulý rok vôbec nekúril, takže ja som sa snažila kúriť v krbe, ale aj to mi
znemožnil vytiahnutím mriežky. Vo svojej izbe, kde spávam, mám ohrievač. Niekoľkokrát mi povedal,

že aj tak z toho domu vypadnem alebo ho zapáli. V dome ja platím elektrinu, vodu platíme na polovicu,
tiež aj daň z nehnuteľnosti a manžel platí palivové drevo. Má veľmi zlý vzťah s deťmi aj vnúčatami, on
v podstate nepotrebuje nikoho. Stalo sa, že nás starosta chcel pozvať na obecný úrad, keďže máme
50te výročie sobáša, manžel sa však vyjadril, že on ženu a deti nemá, že potrebuje byť sám. Ja somnávrh na rozvod manželstva nepodala, pretože neviem kam to mám dať a ako, žiadala som jeho, nech
podá on na rozvod. Pravda je však taká, že on chce len pred ľuďmi vyzerať ako vzorný manžel, ale
v súkromí je to úplne iný človek. Tiež povedal, že mi rozvod nepodpíše. Nikdy som nepovedala, že ak

mi prepíše svoj podiel na dome, ja stiahnem trestné oznámenie. Pred deťmi mi niekoľkokrát povedal,
že som jebnutá, pred vnúčatami takéto slová nepoužil. Z celého spolužitia s ním som to vnímala tak,
že voči mne je stále nadradený, pyšný, bol sebec, stále vykrikoval, že „hovno mám“, toto však na mňa
nemalo žiaden psychický vplyv, nevyhľadala som odbornú pomoc, pretože deti sú mi oporou, aj vnúčatá.
Manžel taktiež podľa mojich informácií odbornú pomoc nevyhľadal, ale zrejme by tak mal urobiť, lebo

toto čo robí nie je normálne a ubližuje tým celej rodine. Deti sa za nás hanbia, že na staré kolená takto
žijeme. Manžel sa vyjadril, že radšej pôjde do basy ako by sa mi mal ospravedlniť. Súdu predkladám
k nahliadnutiu obraz, ktorý zavesil ku jedálenskému stolu, keď mali prísť deti s vnúčatami, už to tam visí
dva roky a na obrázku sú dve zhnité hrušky s písomným dovetkom: „Perfektný príklad toho, že je lepšie
byť sám ako s nesprávnou osobou“. Súdu taktiež predkladám obálku, ktorú som našla v našej schránke
s označením „K. B.“, bolo to asi v sobotu pred 05.09.2024, vo vnútri je obrázok mladej ženy s napísaným

textom, že sa jedná o fotku ženy, s ktorou môj manžel flirtoval počas zájazdu do Poľska, napriek tomu,
že ho občania upozorňovali, že má doma ženu a jednalo sa o ľudí z Babína. Ja alkoholické nápoje
nepožívam, všetko si to na mňa manžel vymyslel, lebo už nemá na mňa čo povedať, povedala som
mu jedine, že ja som nebola ako on v minulosti súdom trestaná, mne vodičské oprávnenie pre alkohol
nezobrali, on vyvaľoval opitý na aute ploty, okná porozbíjal keď bol opitý a ešte chcem povedať, že som

pomáhala so starostlivosťou o vnučku a teraz sa starám o 2,5 ročného vnuka, takže žiaden alkohol, to
ju úplný výmysel a to, čo povedal, že som mu chodila opitá vykrikovať ku dverám, tak nikdy opitá, ale
pravdou je, že som ho upozornila opakovane, keď na stole boli nezaplatené šeky, že dokedy to takto
bude a že nemienim potom za neho platiť upomienky a kde inde som mu to mala povedať ako tam, keď
bol zavretý v izbe. Ja používam jednu izbu na poschodí, cez obývačku prechádzam, kuchyňu používam,

keď si ohrievam jedlo a keď prídu deti. Čo sa týka obývačky, nepoužívam ju preto, že vykrikoval, že
on kúpil gaučovú súpravu, že ja som do domu nekúpila nič. To isté vykrikoval s kuchyňou, tak som mu
povedala, že nech si ju kľudne zvesí a odnesie, že ja si kuchyňu kúpim. Dvakrát sa stalo, že som musela
prespať vonku, pretože vymkol aj zadný vchod, od ktorého som mala kľúče a svoje kľúče nechal v zámke
zvnútra. Keď ma vyfackal, mala som niekedy modriny na tvári, ale vždy som povedala, že som spadla

alebo som sa buchla. Raz, keď som spala v noci vonku, tak som telefonovala na políciu, pýtali sa ma, či
majú prísť, povedala som, že nemusia, ale nech si to tam zaznačia, že som volala a potom som volala
22.08.2023. Ja spamäti číslo môjho mobilného telefónu neviem. J. B., ktorý stojí pred pojednávacou
miestnosťou poznám, je to priateľ mojej dcéry H. I.. On nikdy nebol svedkom konfliktov a fyzických
útokov na mňa. Čo sa týka môjho manžela, tak mal zakázané chodiť do nášho spoločného domu, mne

bolo oznámené telefónne číslo, na ktoré mám v prípade potreby volať, avšak opakovane som sa naň
nedovolala, pretože súhlasila som s tým, aby manžel chodil do domu nakŕmiť si psy a hospodárske
zvieratá, kým som ja pri vnukovi od ôsmej do jedenástej, avšak on si tam už chodil kľudne každý deň aj
do večera do šiestej. Nechcela som to riešiť cez políciu. Pán B., ktorý je vonku, žije asi dva roky s mojou
dcérou H. I. a pokiaľ sa mám vyjadriť ku vymknutiam, kedy som prespala vonku, tak sa to stalo preto,

že ja na svojom TV nemám všetky programy, tak som išla ku susede pozerať Farmu a Let´s dance,
neviem presne, kedy tieto programy presne končili, ale môže to byť o 23:00 hod. až polnoc a keďže
dvere boli zamknuté a nemohla som sa dostať dnu, volala som obžalovanému telefónom, ale neotváral,
na dvere som nebúchala. V tom období ešte chodil pracovať do SBS, ja však neviem, kedy do práce
ráno odchádzal a kedy sa z nej vracal, lebo robil dvanástky. Jeho izba, kde spí je od vchodových dverí

asi tak, ako vy sedíte ( pozn. súdu cca 2 až 2,5 metra). H. I. nikdy nebola pri tom, keď som sa nemohla do
domu dostať. Obžalovaný mi nikdy nezakázal užívať niektoré miestnosti v dome, ale väčšinou mal také
poznámky, aby som nechodila do obývačky a ani deti, aby sme niečo nepošpinili, nepotrhali. V dome
máme dve kuchyne, obaja používame tú spodnú v pivnici, máme tri WC, používame dve, a to obaja.
Kúpeľne máme dve, a tiež používame obaja tú jednu na poschodí, kde bývame. Ja používam vaňu

a obžalovaný sprchovací kút. Na celkom hornom poschodí sa kúpeľňa a WC nevyužíva, lebo sa tam
nekúri a je vypustená voda. Ja sa technicky do kúrenia nerozumiem, ale pôvodne sme mali stúpačky
a kúrili sa všetky podlažia, na tom hornom bývala dcéra a keď sa odsťahovala, kúrenie sa prerobilo
tak, že bolo možné samostatne odstaviť to horné podlažie. Keď je manžel doma, ja sa do týchto vecí
nechytám, minimálne dva roky sa tam nekúri, na hornom podlaží voda v radiátoroch isto nie je. Manžel

má dvoch psov a sliepky. Kým bol manžel vo väzbe, starala som sa o zvieratá ja, ako už býva u syna,
tak od ôsmej do jedenástej si chodil obstarať zvieratá on. Dcéra nastúpila do práce, je učiteľka, tak ja
som od septembra pri vnukovi od 06:00 hod. do 16:00 hod. Počas väzby mi manžel nevolal, myslím, že
volal dcére alebo synovi. Deti ma informovali, že bude volať niektorý deň o ôsmej večer manžel, takžesom tam bola, ale telefonát neprichádzal, ja som už bola unavená zo starostlivosti o vnuka a aj preto,
že som v tom čase podstupovala zákroky u zubára, preto som odišla. Po deťoch som mu odkázala, že
kým je vo väzbe, nech podá návrh na rozvod. Pred skutkom 22.08.2023 som si ja robila v dome, bola

sobota a keď som znášala prádlo ku práčke, počula som, že brešú psy. Manžel predtým behal po dvore,
neviem, čo konkrétne robil, a keď som sa potom pozrela ku bráne, videla som, že nesú ten starý nábytok,
o ktorom som už vyššie hovorila, že som namietala, že načo také rárohy muž domov vláči. V tomto
období si manžel vzadu v záhrade robil altánok. V tom altánku ešte nebolo nič. V dome č. XXX D. C.,
ani na dvore tohto domu alebo v záhrade som do kontaktu s obžalovaným neprišla. Stále sa čudujem,

kto obžalovaného monitoruje, pretože on je v našom spoločnom dome každý deň “.

Na otázku prokurátora uviedla, že mobilné telefónne číslo XXXX XXX XXX patrí jej.

Svedkyňa G. H. I., dcéra obžalovaného a poškodenej po zákonnom poučení ako osoba blízka uviedla,
že využíva svoje zákonné právo a vo veci odmietla vypovedať.

Na návrh prokurátora bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedla, že poškodená
je jej matkou a obžalovaný je jej otec. „Žijú ako žijú“. Žijú buď nedobre, lebo často si robia naprieky
ako malé deti. Obžalovaný aj poškodená provokujú, obžalovaný to niekedy neudrží a vybuchne tak, že
mamu udrie. Niežeby ju udieral a mlátil, ale „udrie ju nejak“. Mama do neho skáče, provokuje tak, že to

už otec nevie vydržať a veľakrát prišiel za ňou, že matka doňho „húkala“, že čo má robiť, že už to ďalej
nevydrží a že sa jedného dňa prestane ovládať. Následne príde matka, sťažuje sa na obžalovaného, že
čo urobil, napr. vykrútil batériu a podobne. Podľa nej sú obaja na vine, otec znáša do domu rôzne veci,
ale vždy sa snažil, aby nič nechýbalo. Stále neprestal pracovať, zarobil si aj na celú zámkovú dlažbu do
dvora a keď si niečo zaumieni, tak to aj dosiahne. Ako otec je starostlivý a „na úrovni“. Kúpil aj nové auto,

zabezpečil bránu na diaľkové ovládanie, kúpil kvalitné zariadenie domu, pričom peniaze by mohol aj
prepiť, ale to nerobí. Vždy bol starostlivý, a keď pracoval ako vodič kamiónu, vždy priniesol domov veľké
nákupy a to, čo bolo do domácnosti potrebné. Problémy medzi rodičmi boli zrejme z dôvodu, že chodil
na dlhé turnusy, a keď prestal pracovať ako kamionista a ostal doma, boli denno –denne spolu a začali
vznikať konflikty. Už aj ľudia v dedine sa pýtali, ako to žijú, mama prestala chodiť aj do kostola a chodí

iba otec. Obžalovaný ako človek nie je zlý, pravidelne ich navštevuje, nosí im domáce vajcia, keď niečo
ona potrebuje, môže si z rodičovskej záhrady čokoľvek zobrať. Hádky medzi rodičmi sú pravidelné, ale
sú to „blbosti“. Majú osobitné izby a robia si naschvály. Že by otec matku často bíjaval, to nie, zrejme
vtedy ide o nejaký skrat, ale inak normálne fungujú. Keď ona príde na návštevu, každý je vo svojej
izbe a je tam pokoj. Vždy, keď dôjde k hádke, navzájom sa obviňujú, kto začal. S rodičmi nebýva 6

alebo 7 rokov a nikdy nebola svedkom fyzického útoku, resp. bitky, vždy iba hádok pre hocijaké bežné
veci a maličkosti. Nikdy nebola svedkom toho, že by otec matke vulgárne nadával, možno ho počula
v minulosti nadávať iba raz. Keď už ostali bývať sami v dome, tak sa „rozvadili“. Nebola svedkom toho,
že by sa otec matke vyhrážal, raz povedal, že ju zabije, možno to bolo zo srdu alebo preto, že ho matka
provokovala. Matka má ostrý jazyk, lebo do kohokoľvek, aj do nej „vyskočí“. Čo sa týka incidentu zo

dňa 22.08.2023, tak otec doniesol domov nejakú starú skriňu, čo sa matke nepáčilo a došlo ku konfliktu,
potom prišla matka k nej a povedala, že ju otec zbil kvôli tej skrini. Povedala, že ju chytil pod krk, sácal
a dvakrát udrel päsťou. Zranenia na nej nevidela, a to ani na krku, bola iba uplakaná a celá červená.
Nikdy v minulosti taktiež na nej nevidela žiadne poranenia. Podľa nej je otec čudák v tom zmysle, že
je uzatvorený, iných nevyhľadáva, kontakty s ľuďmi nemá rád a najradšej je sám. Možno to pramení

z jeho práce kamionistu, keď 30 rokov prevažne pracoval sám. Je to normálny človek „v pohode“, ale
strašne pomalý. Mama sa na to hnevá, za to, že je taký kľudný a pokojný. Matka je „žila“, oni dvaja
sú úplné protipóly. Hospodária každý sám, osobitne si varia, otec matku v ničom neobmedzuje. Na
poschodí majú pokazený záchod, pretože tiekla voda a nikto z rodičov to nedal opraviť. Otec matku
nikdy neobmedzoval v tom, že by nemohla používať v dome žiadnu miestnosť, každý používa svoje

miestnosti, ako sa dohodli. Čo sa týka výmeny zámkov na predných dverách, tak otec to urobil preto, že
stále boli vonkajšie dvere otvorené, a takto ich vždy nechávala matka. Otec chcel mať veci pod kontrolou
a bál sa, že môže ktokoľvek prísť alebo dom vykradnúť. Otec sa hneval, že dvere sú stále otvorené
a žiadal všetkých, ktorí bývali v dome, aby ich zatvárali. Tie zámky na vchodových dverách vymenil už
dávno, bolo to v čase, keď už zo spoločnej domácnosti odišla a kľúče mala od zadných dverí. Matka

chodieva často ku susedke pozerať televíziu, domov príde aj okolo jedenástej v noci a otec už spí, tak
zrejme telefón nepočuje. Ak sa zobudí, tak jej vždy otvorí. Niekedy sa stane, že otec nechá v zadných
dverách kľúč a mama sa nedokázala dostať do domu, to ale bolo v čase, keď matka chodievala na
brigády a otec nevedel kedy príde, lebo mu to nedala vedieť. Matka jej niekedy spomínala, že otec sajej vyhrážal, ale ona to berie „jedným uchom dnu a druhým uchom von“. Matku bolieva chrbtica, ale
nikdy nechodila po doktoroch, že by mala niečo udreté. Domov tiež nevolávala políciu. Stále matka od
nej žiada „tlačivo na rozvod“, ona sa chce rozvádzať stále, otec nikdy. Toho času jej matka opatruje

maloletého syna, pretože nastúpila do práce. Rodičia sa u psychiatra nikdy neliečili, ani nenavštevovali
psychológa,čipožívajúalkohol,tonevie.PokiaľbývalavoVavrečke,chodievalisaobajarodičiasťažovať
ku bratovi, od novembra 2022 už býva v rodinnom dome, ktorý je postavený v záhrade rodičovského
domu, tak odvtedy sa u nej boli rodičia navzájom sťažovať asi desaťkrát. Otec matku nesleduje, ani
neobmedzuje v pohybe. Ku nej a súrodencom sa otec vždy správal dobre, aj ku vnúčatám. Pri výsluchu

dňa 20.12.2023 (č.l. 145) svedkyňa využila svoje zákonné právo a k veci odmietla vypovedať.

Svedok L. B. uviedol, že žije s dcérou obžalovaného a poškodenej, poznajú sa asi dva roky a ku
obžalovanému má dobrý vzťah, tento mu nikdy neublížil. Pred tým, ako sa nasťahovali do vlastného
domu, bývali v bytovke vo Vavrečke. V čase, keď sa nasťahovali do nového domu, obžalovaný ešte
nebol vo väzbe a ku spolužitiu oboch manželov sa vyjadrovať nevie. Vnímal to tak, že spolu žili, ale

nerozprávali sa. Nikdy nebol svedkom toho, že by obžalovaný zdvihol na poškodenú ruku alebo, že by
jej vulgárne nadával. Taktiež poškodenej nenadával pred jeho deťmi. Deti mu taktiež nikdy nepovedali,
že by obžalovaný zbil poškodenú. V čase, keď bol obžalovaný vo väzbe, poškodená ho požiadala, aby
vypílil tuje, ktoré boli pred ich spoločným domom. On jej povedal, že stromčeky vypíli, ak ona „stiahne
žalobu“. Poškodená na to povedala, že to pôjde urobiť. O jeho a družkine deti sa stará poškodená

v pracovných dňoch od 06:30 hod. do 14:00 hod., niekedy je to aj dlhšie, pokiaľ sú v práci. K nemu sa
obžalovaný a poškodená nechodili sťažovať a ohľadne tejto veci sa s poškodenou nerozprával. S H. I.
má jedno dieťa a družka má z predchádzajúceho manželstva dve deti. Do domácnosti obžalovaného
a poškodenej nechodili takmer vôbec. Keď prišlo predvolanie na súd, s poškodenou sa o tom rozprávali
a ona mu povedala, že ak bude vypovedať niečo proti, tak sa im nebude starať o syna.

Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného, obhajcu a prokurátora bola prečítaná
zápisnica o výsluchu svedkyne Mgr. Marcely Kosmeľovej z č.l. 150, G. J. A. G. z č.l. 155 a svedka J.
B. z č.l. 160 a 177.

Zo svedeckej výpovede G. G. I. bolo zistené, že táto je dcérou obžalovaného a poškodenej
a v prípravnom konaní využila svoje zákonné právo a k veci odmietla vypovedať.

Svedkyňa A. G., dcéra obžalovaného a poškodenej taktiež využila svoje zákonné právo a k veci odmietla
vypovedať.

Svedok J. B. – syn obžalovaného a poškodenej v prípravnom konaní vypovedal, že ako deti mali vždy
všetko, aj to, čo iné deti nemali. Otec sa vždy o rodinu príklade staral a nikdy nevidel, že by matku udrel
alebo ju napadol alebo, že by zbil jeho tri sestry alebo jeho. Keď sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti,
tak tam chodieval na návštevy a všimol si, že v podstate rodičia nekomunikujú, jeden na druhého hovorili

čo kto spravil a že sa pohádali, ale každý z nich mal svoju pravdu a vinu pripisoval druhému. Matka
berie nejaké tabletky alebo má vypité, lebo stáva sa, že keď niekedy k nim do domácnosti príde, matka
spí. Vraj sú to tabletky na spanie a po zobudení je nejaká omámená. Otec mu často povedal, že matka
mu nadávala pred dverami, že je „kokot jebnutý a chuj“. Niekedy sa stávalo, že mu vykrikovala pri
dverách rôzne nezmysly a otec musel vstávať ráno do práce. Matka peniaze do domácnosti nedávala,

všetky väčšie opravy platil otec. Teraz je to tak, že asi matka platí elektrinu a otec vodu. Zo spoločnej
domácnosti sa odsťahoval v roku 2007 alebo 2008, od rodičov býva vo vzdialenosti asi 500 metrov.
Hádky medzi rodičmi sa stupňovali po tom, ako otec prestal pracovať ako vodič kamiónu. Otec sa často
na matku sťažoval, že pije a že pod vplyvom alkoholu mu vykrikuje rôzne veci. Stávalo sa, že otec
radšej z domu odišiel, aby to nemusel počúvať. Čo sa týka pokazeného WC na poschodí, tak na žiadosť

matky ho odstavil on. Matka sa mu nikdy nesťažovala, že by ju otec udrel alebo jej vulgárne nadával,
prípadne sa jej vyhrážal. Nikdy taktiež na matke nevidel žiadne stopy po prípadnom fyzickom útoku.
Aj počas návštev v rodičovskom dome sa niekedy stalo, že otec bol vo svojej izbe a matka vo svojej
a rozprávali sa s nimi vždy v neprítomnosti jedného z rodičov. Nesedávali spolu pri jednom stole. Matka
sa mu tiež nikdy nesťažovala, že by mala z otca strach. Taktiež otec matku neobmedzoval v používaní

miestností v dome alebo, že by ju obmedzoval v pohybe. V dome sú tri WC, dve kuchyne a viacero izieb.
Ohľadne vymenených zámkov na predných dverách sa vyjadril, že to otec urobil preto, lebo matka
vždy nechávala aj vpredu, aj vzadu všetko pootvárané, odíde ku susedke a povie, že príde za 10 minút
a príde až za 4 hodiny, takže celý dom nechávala odomknutý. Vždy mala kľúč od predných, aj zadnýchdverí. Následne sa spredu ani nechodilo, tie dvere boli zamknuté. Všetci používali zadný vchod, odkiaľ
mali kľúč, a to aj vrátane matky. Stalo sa, že sa matka nemohla dostať do domu, keď v zadných dverách
bol skrížený kľúč, ale to sa stalo z dôvodu, že bola na brigáde, otec nevedel, kedy príde domov a ona

prišla niekedy v noci. Taktiež sa stáva, že matka chodieva ku susedke pozerať do neskorých nočných
hodín televíziu, otec zaspí a zabudne vybrať kľúč z dverí, tak vtedy ho ona budí telefónom. Raz spala
matka na gauči v altánku, ale to bolo práve po príchode z tej brigády. Celú údržbu rodinného domu
a všetky investície doň financuje otec. Otec sa veľmi uzatvoril do seba a zrejme preto, že už od neho
dospelé deti nič nepotrebujú, je smutný, pretože predtým všetkým pomáhal. Alkohol nepije, možno dva

– trikrát do roka u neho vypije dva poháre vína. Matka má výbušnú povahu, „vie jazykom ublížiť“, má
ostrý jazyk a vyberaný slovník. Niekedy mu v minulosti spomínala, že oznamovala nejaké konanie na
polícii, bolo to kvôli tomu vymknutiu, aby mala nejaký dôkaz. Matka stále vykrikuje, že sa chce rozviesť
a keď jej povedal, nech to urobí, tak povedala, že to otec chce nejako dožiť. Keby sa rodičia rozviedli,
tak u súrodencov by mohli bývať. Keď matku chytí „amok“, tak ide si svoje a stále otca provokuje.
Nikdy sa nestalo, že by sa mu matka sťažovala, že ju otec udrel. Otec má slušný slovník, nepoužíva

vulgarizmy, obaja rodičia berú lieky na tlak, o iných zdravotných problémoch nevie. Matka nepije, ale
zrejme užíva nejaké lieky na spanie. Niekedy je „mimo“ a desaťkrát sa ho opýta to isté. Asi posledného
pol roka (výsluch sa uskutočnil 25.09.2023 – pozn. súdu) dal otec nainštalovať zvonku domu kamery,
je to kvôli bezpečnosti. Matka často chodievala ku susede I.. Nikdy nebol svedkom toho, že by otec
matku napadol, udrel päsťou, fackoval alebo škrtil. Na takéto prípadné situácie sa mu matka nikdy

nesťažovala. Niekedy v minulosti mu matka povedala, že ju vraj otec zhodil zo schodov, on však nevie, či
je to pravda. Malo to byť ale pred piatimi rokmi toho rozhovoru. Inokedy mu zas matka povedala, že keď
niesla vonku koberec, pošmykla sa na chodníku a spadla, zranila si chrbticu a bola na ňu operovaná.
Bolo to však asi aj 20 rokov dozadu. Mala mať vtedy aj zlomenú nohu. Matka sa nikdy nesťažovala, že
by mala z otca strach alebo, že by sa bála prísť domov. S otcom aj s matkou majú dobrý vzťah. Stalo

sa, že mu matka povedala v súvislosti s trestným stíhaním otca, že ho chce len postrašiť.

Postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora, obžalovaného a obhajcu bol prečítaný
znalecký posudok č. 139/2023 z č.l. 191 - 220, pričom zo znaleckého posudku PhDr. Andreja
Benkoviča vypracovaného na poškodenú F. B. vyplynulo, že poškodená pred znalcom uviedla, že

obžalovaný ju možno aj dvadsaťkrát za 50 rokov manželstva fyzicky napadol tak, že ju udieral
rukami buď dlaňou alebo päsťou do tvárovej časti hlavy a tiež jej dával buchnáty do chrbta, zvykol
ju škrtiť, následkom čoho mávala modriny, alebo robil to tak, že to nebolo viditeľné. Pripustila
sociálny úzus alkoholu, nikdy nemala ťažkosti s abúzusom alkoholu, iné návykové látky neužíva.
Intelektové výkony poškodenej sú profilované, na úrovni ľahkého populačného podpriemeru. V profile

mentálnych schopností nie sú prítomné známky organických zmien CNS. Verbálna a performačná
zložka intelektu sa nachádzajú v pásme podpriemernej inteligencie. Na základe uvedeného znalec
skonštatoval, že rozumová (mentálna) chápavosť je nenarušená. Z forenzného hľadiska kognitívne
schopnosti, vrátane intelektových a mnestických nevykazujú narušenia, ktoré by mali vplyv na
schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežila a ktorých sa

zúčastnila priamo. Slovná zásoba je postačujúca k tomu, aby bola schopná vyjadrovať a pomenovávať
udalosti a situácie, ktoré zažila. Osobnosť je extrovertovaná, subjektívne sa hodnotí ako emocionálne
stabilná. Dobre ladená, s primeranou sebadôverou a pozitívnym sebaobrazom. Nepopisuje nadmerné
psychosomatické ťažkosti, či intrapsychický nepokoj. Ľahko nadväzuje sociálne kontakty, je družná,
nenútená,sociálneorientovaná. Mátendenciujaviťsavsociálnežiadúcomsvetle.Vočivlastnejosobeje

menejkritická,snažísaudržiavaťpriaznivésúdyosebe.Mátendenciuvplyvsvojhosprávanianasituáciu
bagatelizovať, je menej sebakritická. Osobnosť je neuroticky štrukturovaná, s nadmerným vplyvom
aktuálneho afektívneho prežívania na myslenie a konanie, katatýmia v myslení. Afektemotivita je labilná,
vnútorné zdroje na vyrovnávanie sa so záťažou má oslabené, rýchlo sa dostáva do stavu preťaženia vo
vzťahusnáslednouiritabilitou.Jedráždivá,dlhodobofrustrovanázdisharmónievmanželstve,čovytvára

konfliktogénne rodinné prostredie. Sociálne interakcie nadväzuje, cíti sa v nich dobre, avšak už menej
sa zaujíma o potreby druhých. Vo vzťahoch sa dostáva do situácií, ktoré sú pre ňu rýchlo preťažujúce
až zraňujúce, s afinitou k úzkostným prepadom, až dekompenzáciám v afektemotivite. Sebaobraz má
difúzny, je senzitívna na reakcie zo strany druhých na jej osobu. Základná ingrediencia testovania reality
je zachovaná, apsychotická. Orientovaná je všestranne správne, nie sú prítomné poruchy vnímania

a myslenia, ktoré by mali vplyv na schopnosť správne chápať realitu. Všeobecná psychologická
vierohodnosť je zachovaná. Všeobecná psychologická vierohodnosť je určitý predpoklad toho, ako
je poškodená po psychologickej stránke schopná, resp. spôsobilá vnímať, chápať a interpretovať
realitu. Má tendenciu javiť sa v sociálne žiaducom svetle, voči vlastnej osobe je menej kritická, snažísa udržiavať priaznivé súdy o sebe. Má tendenciu vplyv svojho správania na situáciu bagatelizovať,
je menej sebakritická. Špecifická psychologická vierohodnosť je oslabená. Špecifická psychologická
vierohodnosť sa týka predmetnej trestnej veci v zmysle postojov a názorov poškodenej k veciam,

udalostiam a najmä osobám, ktoré majú súvis s predmetnou trestnou vecou. O pravdivosti výpovede
poškodenej rozhoduje súd, nie znalec. Poškodená nevykazuje znaky týranej osoby, ani nevykazuje
známky posttraumatickej stresovej poruchy, znaky naučenej bezmocnosti, ani sebazničujúce reakcie.
U poškodenej sa neprejavili znaky fyzického, či psychického ubližovania. Poškodená nezažila zo
strany obvineného takú mieru príkoria, aby ju to ovplyvnilo v každodennom bežnom živote. Poškodená

v čase vypracovania znaleckého posudku nevykazuje známky dekompenzácie v afektemotivite a ani
nevykazuje známky psychického ochorenia, či poruchy.

Postupom podľa § 269 Tr. por. súd prečítal zápisnicu o trestnom oznámení č.l. 1-2, úradný záznam č.l.
274, evidenciu zvukových záznamov č.l. 275-278, list vlastníctva č.l. 281, správu MUDr. Rašku č.l. 284,
správu sociálnej poisťovne č.l. 286-292, správu obce Babín č.l. 296, správu ÚVV a ÚVTOS Žilina č.l.

297, odpis z registra trestov č.l. 300 a 383, výpis z evidencie priestupkov č.l. 301 a 384.
Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 22.08.2023 vyplýva, že poškodená prišla podať trestné
oznámenie z dôvodu, že s obžalovaným majú dlhodobé nezhody, stále sa hádajú, vulgárne ju oslovuje
a viackrát ju fyzicky napadol tak, že ju udrel po tvári. Na lekárskom ošetrení bola viackrát, ale vždy
zatajila ako sa jej to stalo. Pred jedenástimi rokmi ju zhodil zo schodov a zbil tak, že jej zlomil stavce na

chrbtici. Obmedzuje ju v užívaní rodinného domu, vymenil zámky na dverách tak, že sa nemohla dostať
do domu, vypína jej kúrenie a robí ďalšie naschvály. Psychicky aj fyzicky ju týra a bojí sa o svoj život.
Dňa 22.08.2023 ju manžel fyzicky napadol tak, že jej najskôr vulgárne nadával, potom ju päsťou dvakrát
udrel po ľavom líci, chytil rukami pod krk a začal škrtiť, a tiež povedal, že ju jedného dňa zabije. Keď
mu povedala, že je to posledná kvapka a povedala, že to pôjde oznámiť na políciu, ešte raz zopakoval,

že ju aj tak zabije.

Z úradného záznamu na č.l. 274 bolo zistené, že dňa 23.08.2023 v čase okolo 16:25 hodiny, sa na
oddelenie kriminálnej polície OR PZ Dolný Kubín dostavila poškodená, ktorá uviedla, že bola 22.08.2023
napadnutá manželom, ktorý ju udrel päsťou do tváre a škrtil rukami na krku, pričom k lekárovi nešla.

Na lícach a krku poškodenej vyšetrovateľ nevidel žiadne stopy po fyzickom napadnutí, žiadne viditeľné
povrchové zranenia a oderky, žiadne modriny a ani začervenania.

Z evidencie prijatých hovorov vyplýva, že z mobilného telefónu poškodenej boli na políciu prijaté tri
oznámenia(načíslo158), ato12.08.2021o1:01:50 hod., 23.08.2021o0:01hodanapokon23.08.2022

o 23:07 hod. Oznámenie týkajúce sa tohto trestného konania bolo prijaté na políciu (č. 158) 22.08.2023
o 13.50:28 hod. Čo sa týka telefonátu dňa 12.08.2021 o 1:02 hod., tak ten sa týkal skutočnosti, že
poškodená sa nemohla dostať do rodinného domu, pretože ju manžel vymkol a na dome sú vymenené
zámky, a že to nechce riešiť a na druhý deň pôjde podať na OO PZ oznámenie (č.l. 279).

Z listu vlastníctva č. XXX pre okres Námestovo, obec C., k. ú. C. je zrejmé, že vlastníkmi rodinného
domu a priľahlých pozemkov sú manželia B. v spoluvlastníckom podiele 1/1 (BSM).

G. L. M., všeobecný lekár oznámil, že poškodená nebola vyšetrovaná v súvislosti s trestnou činnosťou
v jeho ambulancii, ani v zdravotnej dokumentácii nie je záznam o tom, že by bola v danej súvislosti

vyšetrovaná na špecializovanej ambulancii, urgentnom príjme, či ambulantnej pohotovostnej službe.

Zo správy sociálnej poisťovne pobočka Dolný Kubín je zrejmý výpis predchádzajúcich zamestnávateľov
obžalovaného. Zo správy obce Babín vyplynulo, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu obce
Babín č. 307, spolu s manželkou F., na verejnosti sa správa slušne, je kamarátskej povahy, jeho

vystupovanie sa hodnotí kladne, zapája sa do verejnoprospešných prác a v minulosti nebol riešený
komisiou pre ochranu verejného poriadku. Zo správy ÚVV a ÚVTOS Žilina vyplýva, že počas väzby
sa obžalovaný správal bezproblémovo, povinnosti si plnil na požadovanej úrovni, k obvineným aj
väzenskému personálu sa správal slušne, pokyny rešpektoval a plnil bez pripomienok. Sociálne kontakty
udržiaval prostredníctvom korešpondencie a telefónu. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti dvakrát súdom trestaný, a to v roku
1977 a 1978. V oboch prípadoch sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol. V registri priestupkov nemá
žiaden záznam.Obžalovanýprostredníctvomobhajcu k prečítanýmlistinnýmdôkazomuviedol,žepoukazujenarozpory
vo výpovedi poškodenej s týmto trestným oznámením, najmä čo sa týka spôsobu fyzických útokov,
kedy na hlavnom pojednávaní tvrdila, že to boli údery dlaňou, v trestnom oznámení päsťou. Spolužitie

s manželom označila tak, že „náš vzťah bol vždy takýto“, teda obaja manželia si spoločný život zažili
50 rokov a teraz, v jej veku 70tich rokov, sa snaží cestou trestného konania tento spôsob vzťahu
nejako riešiť. Ďalším rozporom je skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní poškodená tvrdila, že nikdy
nebola na ošetrení po fyzickom útoku, v trestnom oznámení tvrdila, že bola na ošetrení viackrát, čo
len dokresľuje špecifickú vierohodnosť. K úradný záznamu č.l. 273 obžalovaný uviedol, že medzi nimi

bolo nedorozumenie ohľadne nábytku do altánku medzi 08:00 hod. až 08:30 hod. ráno, kedy manželka
vykrikovala, že prečo doniesol ten nábytok, na čo jej povedal, že aby bola bez starostí, že nábytok
tam bude maximálne týždeň, kým dokončí altánok a dá ho tam. K žiadnemu fyzickému ublíženiu z jeho
strany nedošlo, išiel si po svojej robote, manželka sa potužila alkoholom a na políciu volala až okolo
15.00 hod. alebo neskôr. Čo sa týka vzťahu k deťom a vnúčatám, tak toto ho veľmi mrzí, kým bývali
vnúčatá u nich, robil pre nich všetko, vozil ich na hokej, pomáhal, ale manželka tri dcéry a aj ich deti

postavila proti nemu a urobila všetko preto, aby vzťah s nimi pokazila. Nevie, či to dcéram stojí za to,
že manželka dá vnúčatám po 20,- eur, ale asi áno. Na syna dosah nemá, lebo u neho býva, tak ani
na vnúčatá, ktoré sú u syna doma, s tými má dobrý vzťah, chcel by, aby sa vzťahy napravili aj voči
dcéram a ich deťom, ale nevie, či sa mu to podarí. K úradnému záznam č.l. 274 prostredníctvom obhajcu
uviedol, že poukazuje na rozdiely v dvoch úradných záznamoch, ktoré boli prečítané. V prvom úradnom

zázname 22.08.2023 poškodená tvrdila, že dostala dve facky, v druhom úradnom zázname z 23.08.2023
vyšetrovateľke tvrdila, že dostala päsťou do tváre a že ju obžalovaný škrtil. Opäť poukázal na rozpory
v jej výpovediach aj trestnom oznámení, keď tvrdila, že ju mal obžalovaný škrtiť jednu minútu. Pokiaľ
by tomu tak bolo, s určitosťou by mala na krku nejaké viditeľné známky aj na druhý deň, avšak podľa
prečítaného úradného záznamu takéto stopy na krku nemala. K odpisu z registra trestov obžalovaný

uviedol, že oba skutky boli v jeho mladom veku, druhý nebol taký, ako sa uvádza, ale s odstupom času
je to už ťažké hodnotiť. Obhajca k prečítanému dôkazu uviedol, žeprvé odsúdenie sa týkalo ublíženia
na zdraví, keď bránil otca, ktorého napadli traja útočníci a ublížil im na zdraví, druhé odsúdenie bolo
už z obdobia, kedy bol ženatý, manželka s deťmi odišla k svojim rodičom a on prišiel do ich domu
a dožadoval sa, aby sa s deťmi vrátila domov.

Poškodená k prečítaným listinným dôkazom uviedla, že obžalovaný bol odsúdený bol preto, že ju
opakovanepristavberodinnéhodomuzbiltak,žejuskrvavil,pretosdeťmikrodičomutieklaapretoknim
prišiel a vtedy zbilaj jej otca a mamu. Dňa 22.08.2023 sa incident stal okolo 11:00 hod., nie ráno ako tvrdí
obžalovaný a ona políciu volala neskôr, lebo si chcela veci premyslieť, nechcela konať zbrklo, čakala že

príde, ospravedlní sa, ale naopak, on ešte začal ten starý nábytok pratať do domu a stále vykrikoval, že
si v dome bude robiť čo chce, tak tú políciu volala. Že nemala na tvári modriny a podliatiny v ten deň, tak
ich mala o tri dni, ale už nechcela prilievať olej do ohňa, mal toho vtedy už nazbieraného dosť. Deti voči
manželovi nehucká, sú to všetko dospelí ľudia, najstaršia dcéra má 50 rokov, tak ako by to dosiahla.
Taktiež voči nemu nehucká vnúčatá, a to , že im dá po 20,- eur, nech sa z toho on nesmeje, nech im dá

on aj po 100,- eur, budem rada, tri vnúčatá študujú na VŠ a peniaze nepýtajú. V pojednávacej miestnosti
„prisahala“, že manžel fyzicky zaútočil v minulosti aj na deti, všetky štyri boli od neho skrvavené, keď
po fackách im tiekla krv alebo z nosa alebo z pery. Nech z nej alkoholičku nerobí, ak ide ku susede
I. I., tak sa poznala už s jej matkou, boli kamarátky, ona zomrela, keď mala Katka 10 rokov, takže
sa navštevovali, pomáhali si, ona ju berie ako mamu, chodí do práce na trojzmennú prevádzku, má

doma manžela, tiež tri dcéry, ktoré sú už vydaté, takže žiaden alkohol sa tam nepožíva. Ku prečítanému
znaleckému posudku uviedla, že znalcovi hovorila, že sa chce rozviesť, teraz sa pôjde informovať na
podateľňu kde a ako môže podať návrh, aby si obžalovaný nemyslel, že bez neho nedokáže žiť.

Zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. sa dopustí:

(1) kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie
alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie

alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž
alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo

e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím
slobody na tri roky až osem rokov.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. sa dopustí:

ods. 1) kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom,
že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,

ods. 2) ak spácha čin uvedený v ods. 1
a)závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,

c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
d) z osobitného motívu, alebo
e) verejne

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. sa chránenou sobou rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zák sa blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 11 Tr. por. súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi
navrhnutý dôkaz zabezpečiť.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy
ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 15 písm. a) Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným

v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Ku výroku o vine:

Prečin nebezpečného vyhrážania je jedným z najčastejšie páchaných trestných činov v podmienkach
Slovenskej republiky. Už z pomenovania predmetného trestného činu vyplýva, že páchateľovo konanie
spočíva vo vyhrážaní sa inej osobe. Objekt uvedeného prečinu je nevyhnutné vymedziť ako samotnémedziľudské vzťahy medzi jednotlivými osobami, ako aj samotné neodňateľné právo každého, aby
nebol predmetom vyhrážok. Subjekt prečinu nebezpečného vyhrážania je všeobecný, môže sa ho teda
dopustiť ktorýkoľvek trestne zodpovedný páchateľ. Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení

páchateľa, nakoľko zavinenie nie je vyjadrené, pričom je nevyhnutné aplikovať všeobecný § 17 Tr. zák.
Páchateľ musí mať minimálne vedomosť o tom, že jeho konanie je protiprávne a musí byť minimálne
uzrozumený s tým, že svojím konaním spôsobuje následok uvedený v predmetnej skutkovej podstate.
Objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou
ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť u poškodeného

dôvodnú obavu. Pojem "vyhrážanie" je nevyhnutné vykladať tak, že sa ním rozumie verbálny, písomný,
neverbálny prejav, ktorý sa však reálne musí dostať do sféry poškodeného, t.j. poškodený musí byť
objektívne schopný vnímať takýto prejav páchateľa, ako aj subjektívne musí takýto prejav vyhodnotiť ako
vyhrážanie. Samotná vyhrážka musí byť vážne mienená, pričom sa nevyžaduje, aby páchateľ reálne
chcel naplniť to, čím sa poškodenému vyhráža. Páchateľ musí vyhrážku realizovať vážne v tom zmysle,
že chce, aby táto vyvolala dôvodnú obavu u poškodeného. Pod pojmom "dôvodná obava" rozumieme

taký subjektívny pocit poškodeného, ktorý na základe vonkajšieho prejavu vôle páchateľa (vyhrážanie,
ktoré je objektívne a subjektívne vnímané poškodeným) vzbudzuje reálnu obavu o jeho život, zdravie
alebo iné vzťahy. Dôvodná obava poškodeného musí byť pre naplnenie uvedenej skutkovej podstaty
reálne daná. Nepostačuje, ak poškodený vyhlási, že prejav páchateľa u neho vzbudil dôvodnú obavu.
Samotnú dôvodnú obavu je nevyhnutné posudzovať vzhľadom na charakter konania páchateľa, ako

aj na okolnosti prípadu. Poškodený by mal byť schopný reálne uviesť, akým spôsobom sa u neho
táto dôvodná obava prejavila. Pre naplnenie skutkovej podstaty postačuje, ak je význam jeho vyhrážky
dostatočne jasný a pochopiteľný. Z pohľadu subjektívneho vnímania však musí byť jednoznačne
ustálené, že predmetný prejav vôle páchateľa sa dostal do sféry poškodeného, ktorú je objektívne
schopný vnímať, a sám poškodený subjektívne túto vyhrážku vníma ako vyhrážanie sa.

Súd uznal obžalovaného vinným zo skutku, ktorého sa dopustil dňa 22.08. 2023 okolo 10.00 hod., tento
všaknarozdielodobžalobyneposúdilakočiastkovýskutokzločinutýraniablízkejazverenejosobypodľa
§ 208 ods. 1 Tr. zák., ale ako samostatný skutok - prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods.2písm.b)Tr.zák.,pretožepoškodenúfyzickynapadolavyhrážalsajejzabitímtakýmspôsobom,že

to u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život. Zo spáchania skutku je usvedčovaný svedeckou výpoveďou
poškodenej, ktorá následne v rovnaký deň podala trestné oznámenie a skutok opísala aj svojej dcére
H. I., ktorá potvrdila, že matka prišla po incidente k nej a povedala, že ju otec zbil kvôli skrini. Uviedla,
že ju chytil pod krk, sácal a dvakrát udrel päsťou. Zranenia na nej nevidela, a to ani na krku, bola
iba uplakaná a celá červená. Na druhý deň sa poškodená dostavila na odbor kriminálnej polície OR

PZ v Dolnom Kubíne a opäť popísala predmetný incident. Súd uzatvára, že spolužitie obžalovaného
a poškodenej je dlhodobo napäté, dochádza ku hádkam a nedorozumeniam, ich syn a dcéra potvrdili, že
striedavosachodilijedennadruhéhosťažovať,obviňovalisa navzájomztoho,ktojepôvodcomkonfliktu
a jeden druhého obviňovali z používania vulgárnych nadávok, schválností a poškodená obžalovaného
obviňovala z fyzických útokov a vyhrážania. Ďalším nepriamym dôkazom o spáchaní tohto skutku je

zvukový záznam z telefonátu poškodenej na políciu dňa 22.08.2023, v ktorom hovorila o tom, že sa
jej obžalovaný vyhráža zabitím. Samotné konfliktné spolužitie obžalovaného a poškodenej dlhú dobu,
napätie vo vzťahu a z toho prameniace stupňujúce sa hádky pre poškodenú predstavovali stresové
spolužitie v jednej domácnosti s obžalovaným a vyhrážky zabitím dňa 22.08.2023 preto u nej dôvodne
vzbudilli obavu o život a to aj s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný sa v minulosti pred dcérou H.

vyjadril, že už to ďalej nevydrží a že sa jedného dňa prestane ovládať.

Súd nepoužil ust. § 10 ods. 2 Tr. zák., tzv. materiálny korektív z dôvodu, že obžalovaný sa dopustil
konania na osobe blízkej – svojej manželke, s ktorou žil v spoločnej domácnosti a skutok bol následkom
dlhodobého konfliktného správania sa oboch manželov. Zároveň nemožno hovoriť o tom, že by

závažnosť trestného činu bola nepatrná, keďže sa jedná o fyzický útok a vyhrážanie sa smrťou voči
manželke.

Ku výroku o treste:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život asúčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov (teda pri dolnej hranici trestnej

sadzby), výkon ktorého podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov, pretože hoci
obžalovaný bol v minulosti dvakrát súdom trestaný, t.č. sa na neho hľadí ako na netrestaného
a odsúdenia boli z rokov 1977 a 1978, doposiaľ nespáchal žiadny priestupok, v obci je hodnotený ako
slušný a nekonfliktný občan a počas výkonu väzby sa nedopustil žiadneho disciplinárneho previnenia.
Súd dospel k záveru, že podmienečný trest vzhľadom na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy
je dostatočný.

Ku oslobodzujúcemu výroku:

V § 208 Tr. zák. je upravený trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, a je vo všetkých
svojich skutkových podstatách zločinom, v kvalifikovanej skutkovej podstate upravenej v odseku 4 je

obzvlášťzávažnýmzločinom.Druhovýmobjektomtohtotrestnéhočinujerodinaamládež.Individuálnym
objektom trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je zabezpečenie ochrany blízkych osôb a
zverených osôb pred vznikom fyzického alebo psychického utrpenia v dôsledku konaní identifikovaných
v písmenách a) až e) základnej skutkovej podstaty uvedenej v odseku 1. Hlavným objektom tohto
trestného činu je ochrana blízkej osoby a zverenej osoby pred domácim násilím. Vedľajším objektom je

ochrana ostatných základných ľudských práv blízkych osôb a zverených osôb, ktoré môžu porušovať
útoky identifikované v odseku 1 písm. a) až e), pričom pôjde najmä o právo na nedotknuteľnosť osoby
a jej súkromia, zákaz nútených prác alebo služieb, právo vlastniť majetok, právo na slobodu pobytu
a pohybu a iné. Objektívna stránka trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby spočíva
v špecifických útokoch identifikovaných v odseku 1 písm. a) až e) na blízku osobu alebo osobu,

ktorá je v starostlivosti alebo výchove páchateľa, ktorých následkom je spôsobenie fyzického alebo
psychického utrpenia poškodenej osobe (možná je aj kombinácia fyzického a psychického utrpenia ako
následkovtakýchtoútokov).Pojmy"fyzickéutrpenie"a"psychickéutrpenie"niesúdefinovanévžiadnom
z ustanovení Trestného zákona a tiež ani v inom aktuálne účinnom právnom predpise. Odborná literatúra
definuje fyzické alebo psychické utrpenie ako fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo

sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby, resp. podstatne narúšajú kvalitu jej života. Súdna prax
definujefyzickéalebopsychickéutrpenieakostav,vyznačujúcisatelesnýmialeboduševnýmibolesťami,
ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky - prechodný čas,
spôsobený ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až e) Tr. zák. uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 18. marca 2014, sp. zn. 2 Tdo 15/2014, a obdobne uznesenie Ústavného súdu

SR z 19. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 46/2017). Fyzické utrpenie sa bude spájať s negatívnym následkom
na telesnom zdraví, prejavujúcim sa v znížení jeho kvality, pričom, použijúc definíciu ujmy na zdraví
uvedenú v § 123 ods. 1 Tr. zák., ho možno tiež definovať ako poškodenie telesného zdravia iného.
Fyzické utrpenie sa bude spájať najmä s útokmi uvedenými v písmenách a) až e) subsumovateľnými pod
pojem "fyzické násilie". Obdobne potom psychické utrpenie bude možné spojiť s negatívnym následkom

na duševnom zdraví, prejavujúcim sa v znížení jeho kvality, resp. s poškodením duševného zdravia
dotknutej osoby. Nebude postačovať na naplnenie zákonných znakov objektívnej stránky skutkovej
podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby len ojedinelé, osamotené či jednorazové
konanie, ale bude nevyhnutná určitá hromadnosť či sústavnosť konania páchateľa. Podstatou týrania a
jeho následku v podobe fyzického alebo psychického utrpenia tak aj naďalej bude to, že pôjde o určitý

čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom
nie je nutné, aby všetky či niektoré z nich vyústili napríklad do ublíženia na zdraví (príp. aby napĺňali
samé osebe znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví, resp. iného trestného činu).
Teda útoky, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. a) až e), nemusia samé osebe vôbec napĺňať znaky
skutkovej podstaty trestného činu, ale napríklad, ak by boli posudzované samostatne, môžu napĺňať

len znaky priestupku. Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby vo forme fyzického alebo psychického utrpenia je preto aj naďalej jeho hromadnosť (či trvalosť),
teda to, že útoky sú opakované (či sústavné) a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické či psychické
utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie je len celkom krátkeho, prechodného charakteru.) Typickýmipsychosomatickými príznakmi, z ktorých je možné spravidla vyvodiť záver o existencii utrpenia na strane
poškodenej osoby v dôsledku konania páchateľa, sú z psychologického hľadiska napríklad zníženie
sebavedomia, zneurotizovanie osobnosti, depresie, emočná frustrácia, strach z okolia, samovražedné

myšlienky atď. Aj bez preukázania prítomnosti existencie syndrómu týranej osoby v príčinnej súvislosti
s konaním páchateľa je možné takéto konanie, po splnení ostatných zákonných podmienok, kvalifikovať
akotrestnýčinpodľa§208Tr.zák.Vmedicínskejterminológiipojemanidiagnostickákategória"syndróm
týranej osoby" neexistuje, a teda tento syndróm nie je možné medicínsky diagnostikovať a ani sa k nemu
z hľadiska medicínskej diagnostiky vyjadrovať. Tieto syndrómy však nesporne objektívne existujú.

Základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 Tr. zák. hovorí len o spôsobení fyzického alebo psychického utrpenia. Na jej naplnenie sa teda
vôbec nevyžaduje, aby išlo o neznesiteľné utrpenie poškodenej osoby, pretože následok vo forme
neznesiteľného utrpenia napĺňa kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 208 ods. 3 písm. a) Tr. zák., a
to mučivé útrapy s poukazom na § 123 ods. 3 písm. h) Tr. zák. Pojem "fyzické alebo psychické utrpenie"

uvedený v základnej skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 Tr. zák. je preto naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie
páchateľa ako príkorie (teda ako zlo, bezprávie, krivdu), t.j. ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo
ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania
páchateľa. Nejde teda o pojem totožný s pojmom "neznesiteľné útrapy". Obligatórnym zákonným

znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
je aj hmotný predmet útoku, t.j. osoba, voči ktorej smeruje konanie páchateľa. Takouto osobou môže
byť len blízka osoba alebo zverená osoba. Pri definícii blízkej osoby treba vychádzať z § 127 ods. 4 Tr.
zák., ktorý definuje túto osobu ako príbuzného v priamom pokolení, osvojiteľa, osvojenca, súrodenca
a manžela, resp. aj inú osobu v rodinnom alebo obdobnom pomere (no len vtedy, ak by ujmu, ktorú

utrpela jedna z týchto osôb, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú). Blízkou osobou sa na účely
komentovaného trestného činu, v zmysle § 127 ods. 5 Tr. zák. rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý
druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa § 127 ods. 4 Tr.
zák., ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby vyžaduje
úmyselné zavinenie (§ 17 Tr. zák., pričom bude postačovať, popri priamom úmysle, aj úmysel nepriamy
(§ 15 Tr. zák.).

Obžaloba bola postavená na jedinom usvedčujúcom dôkaze - výpovedi poškodenej, manželky

obžalovaného, ktorá mala záujem ukončiť ich spolužitie, aj pred súdom deklarovala, že chce urýchlene
podať žiadosť o rozvod, toto tvrdila aj synovi a dcére, keď bola u nich na návšteve. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že všeobecná psychologická vierohodnosť výpovede poškodenej je zachovaná.
Všeobecná psychologická vierohodnosť je určitý predpoklad toho, ako je poškodená po psychologickej
stránke schopná, resp. spôsobilá vnímať, chápať a interpretovať realitu. Má tendenciu javiť sa

v sociálne žiaducom svetle, voči vlastnej osobe je menej kritická, snaží sa udržiavať priaznivé súdy
o sebe. Má tendenciu vplyv svojho správania na situáciu bagatelizovať, je menej sebakritická. Špecifická
psychologická vierohodnosť je oslabená. Špecifická psychologická vierohodnosť sa týka predmetnej
trestnej veci v zmysle postojov a názorov poškodenej k veciam, udalostiam a najmä osobám, ktoré
majú súvis s predmetnou trestnou vecou. O pravdivosti výpovede poškodenej rozhoduje súd, nie znalec.

Poškodená nevykazuje znaky týranej osoby, ani nevykazuje známky posttraumatickej stresovej poruchy,
znaky naučenej bezmocnosti, ani sebazničujúce reakcie. U poškodenej sa neprejavili znaky fyzického,
či psychického ubližovania. Poškodená nezažila zo strany obvineného takú mieru príkoria, aby ju
to ovplyvnilo v každodennom bežnom živote. Poškodená v čase vypracovania znaleckého posudku
nevykazuje známky dekompenzácie v afektemotivite a ani nevykazuje známky psychického ochorenia,

či poruchy.

Čo sa týka jej tvrdení o predchádzajúcich fyzických útokoch zo strany obžalovaného a spôsobené
zranenia, tieto neboli žiadnym dôkazom preukázané, neexistuje žiadna lekárska správa, ani potvrdenie
o návšteve zdravotníckeho zariadenia, obvodný lekár poškodenej G. L. M. oznámil, že poškodená

nebola vyšetrovaná v súvislosti s trestnou činnosťou v jeho ambulancii, ani v zdravotnej dokumentácii nie
je záznam o tom, že by bola v danej súvislosti vyšetrovaná na špecializovanej ambulancii, urgentnom
príjme, či ambulantnej pohotovostnej službe. Rovnako tak dcéra obžalovaného a poškodenej G. H. I.
nikdy nebola svedkom toho, že by otec matke vulgárne nadával, že by sa jej vyhrážal, raz povedal,že ju zabije, možno to bolo zo srdu alebo preto, že ho matka provokovala. Nikdy nevidela, že by ju
udrel. Hospodária každý sám, osobitne si varia, otec matku v ničom neobmedzuje, každý používa svoje
miestnosti, ako sa dohodli. Čo sa týka výmeny zámkov na predných dverách, tak otec to urobil preto,

že stále boli vonkajšie dvere otvorené, a takto ich vždy nechávala matka. Tie zámky na vchodových
dverách vymenil už dávno, bolo to v čase, keď už zo spoločnej domácnosti odišla a kľúče mala od
zadných dverí. Matku bolieva chrbtica, ale nikdy nechodila po doktoroch, že by mala niečo udreté.
Domov tiež nevolávala políciu. Stále matka od nej žiada „tlačivo na rozvod“, ona sa chce rozvádzať
stále, otec nikdy. Otec matku nesleduje, ani neobmedzuje v pohybe. Ku nej a súrodencom sa otec vždy

správal dobre, aj ku vnúčatám. Svedok L. B. uviedol, že nikdy nebol svedkom toho, že by obžalovaný
zdvihol na poškodenú ruku alebo, že by jej vulgárne nadával. Taktiež poškodenej nenadával pred jeho
deťmi. Deti mu taktiež nikdy nepovedali, že by obžalovaný zbil poškodenú. Keď prišlo predvolanie na
súd, s poškodenou sa o tom rozprávali a ona mu povedala, že ak bude vypovedať niečo proti, tak sa
im nebude starať o syna.

Svedok J. B. – syn obžalovaného a poškodenej, v prípravnom konaní vypovedal, že nikdy nevidel, že
by otec matku udrel alebo ju napadol alebo, že by zbil jeho tri sestry alebo jeho. Matka berie nejaké
tabletky alebo má vypité, lebo stáva sa, že keď niekedy k nim do domácnosti príde, matka spí. Vraj sú
to tabletky na spanie a po zobudení je nejaká omámená. Matka sa mu nikdy nesťažovala, že by ju otec
udrel alebo jej vulgárne nadával, prípadne sa jej vyhrážal. Nikdy taktiež na matke nevidel žiadne stopy

po prípadnom fyzickom útoku. Aj počas návštev v rodičovskom dome sa niekedy stalo, že otec bol vo
svojej izbe a matka vo svojej a rozprávali sa s nimi vždy v neprítomnosti jedného z rodičov. Nesedávali
spolu pri jednom stole. Matka sa mu tiež nikdy nesťažovala, že by mala z otca strach. Taktiež otec
matku neobmedzoval v používaní miestností v dome alebo, že by ju obmedzoval v pohybe. V dome sú tri
WC, dve kuchyne a viacero izieb. Ohľadne vymenených zámkov na predných dverách sa vyjadril, že to

otec urobil preto, lebo matka vždy nechávala aj vpredu, aj vzadu všetko pootvárané, odíde ku susedke
a povie, že príde za 10 minút a príde až za 4 hodiny, takže celý dom nechávala odomknutý. Vždy mala
kľúč od predných, aj zadných dverí. Následne sa spredu ani nechodilo, tie dvere boli zamknuté. Všetci
používali zadný vchod, odkiaľ mali kľúč, a to aj vrátane matky. Stalo sa, že sa matka nemohla dostať do
domu, keď v zadných dverách bol skrížený kľúč, ale to sa stalo z dôvodu, že bola na brigáde, otec

nevedel, kedy príde domov a ona prišla niekedy v noci. Matka má výbušnú povahu, „vie jazykom ublížiť“,
má ostrý jazyk a vyberaný slovník. Niekedy mu v minulosti spomínala, že oznamovala nejaké konanie na
polícii, bolo to kvôli tomu vymknutiu, aby mala nejaký dôkaz. Matka stále vykrikuje, že sa chce rozviesť
a keď jej povedal, nech to urobí, tak povedala, že to otec chce nejako dožiť. Nikdy nebol svedkom
toho, že by otec matku napadol, udrel päsťou, fackoval alebo škrtil. Na takéto prípadné situácie sa mu

matka nikdy nesťažovala. Stalo sa, že mu matka povedala v súvislosti s trestným stíhaním otca, že ho
chce len „postrašiť“.

Nebolo teda žiadnym iným dôkazom, ako výpoveďou poškodenej preukázané, že obžalovaný od presne
nezistenej doby, pravdepodobne od januára 2012 do 22.08.2023 v rodinnom dome č. 307 v obci Babín,

psychicky a fyzicky ubližoval svojej manželke – poškodenej F. B. a to tak, že že jej vulgárne nadával
do píč, opakovane sa jej vyhrážal, že ju raz zabije, vykrikoval jej, že celý život nič nemala, že všetko
nadobudol on, najmenej raz za tri mesiace ju fyzicky napadol a to najmä bitím po tvári a škrtením,
zamykal pred ňou dom, v nezistenej dobe v roku 20142 ju zhodil zo schodov v rodinnom dme č. 307,
čím týmto konaním mal poškodenej spôsobiť rôzne poranenia s bližšie nešpecifikovanou dobou liečenia

a vyvolával u poškodenej pocity strachu a obavy o svoj život a zdravie.

Súd poukazuje na skutočnosť, že pri hodnotení vierohodnosti svedeckej výpovede musí vziať do
úvahy aj to, či ide o tzv. nezaujatého svedka alebo ide o tzv. zaujatého svedka, ktorý má na výsledku
trestného konania záujem a práve týmto záujmom môže byť jeho výpoveď ovplyvnená. Pokiaľ teda je

jediným usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému výpoveď tzv. zaujatého svedka ( v tomto prípade
bolo preukázané, že poškodená mala záujem manželstvo s obžalovaným ukončiť, čo opakovane
deklarovala pred deťmi ), je nutné ju hodnotiť mimoriadne obozretne a v situácii „tvrdenia proti
tvrdeniu“ v takýchto prípadoch by nemal súd zabúdať na motívy, ktoré mohli zaujatého svedka viesť
k jeho usvedčujúcej výpovedi, rovnako tak by nemal zabúdať na zásadu „in dubio pro reo“, pričom vina

obžalovaného by nemala byť založená len na osamotenej výpovedi zaujatého svedka. V prípade, ak
má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných
dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný
a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. V prejednávanom prípadeboli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní vykonané dve skupiny dôkazov,
ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane výpoveď poškodenej, ktorá obžalovaného zo spáchania
trestného činu usvedčovala a na druhej strane výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie skutku v celom

rozsahu poprel. Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť
logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného,
ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd
povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných

okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá,
či výpoveď svedka je v súlade s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej
podstatná je aj okolnosť vzťahu svedka (poškodeného) k obžalovanému, teda či svedok s obžalovaným
je v príbuzenskom vzťahu, resp. v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné
prihliadnuť na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného konania. Podľa znalca
špecifická psychologická vierohodnosť jej výpovede je oslabená a týka sa predmetnej trestnej veci

v zmysle postojov a názorov poškodenej k veciam, udalostiam a najmä osobám, ktoré majú súvis
s predmetnou trestnou vecou. Poškodená taktiež nevykazuje znaky týranej osoby, ani nevykazuje
známky posttraumatickej stresovej poruchy, znaky naučenej bezmocnosti, ani sebazničujúce reakcie.
Upoškodenejsaneprejaviliznakyfyzického, čipsychickéhoubližovania, nezažilazostranyobvineného
takú mieru príkoria, aby ju to ovplyvnilo v každodennom bežnom živote a v čase vypracovania

znaleckého posudku nevykazovala známky dekompenzácie v afektemotivite a ani známky psychického
ochorenia, či poruchy.

Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu postupom v zmysle ust.

§ 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná
a ktorá vierohodná nie je. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že jediným priamym dôkazom je
výpoveď poškodenej, ktorú súd považuje za nedostatočnú na vyslovenie záveru o vine obžalovaného.
Ako už bolo vyššie uvedené, poškodená mala priamy záujem na výsledku tohto trestného konania,
keď mala snahu ukončiť manželstvo s obžalovaným, resp. dosiahnuť rozdelenie spoločného majetku.

Táto jediná usvedčujúca výpoveď, ako priamy dôkaz, nebola potvrdená ďalšími podpornými dôkazmi
a v posudzovanom prípade nastala dôkazná núdza. Výrok o vine musí byť založený len na takých
dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa skutočne stal, tento vykazuje
zákonné znaky trestného činu a spáchala ho konkrétna osoba, na ktorú bola podaná obžaloba. Ak
existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obžalovaného, ale naopak,

je nutné ich vyložiť v jeho prospech. Odsudzujúci výrok môže mať zákonný podklad iba vtedy, ak je
vdôkaznomkonanídosiahnutýnajvyššímožnýstupeňistoty,nielenvovzťahukuskutku,aleajvovzťahu
ku konkrétnemu páchateľovi, resp. páchateľom, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, a to
aspoň na úrovni všeobecného pravidla: „aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti“, nestačí akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia, musí ísť o istotu.

V konaní pred súdom neboli produkované také priame dôkazy alebo taký súhrn nepriamych dôkazov,
ktoré by tvorili uzavretú reťaz na usvedčenie obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, resp. ktoré
by inú alternatívu, než vinu obžalovaného, nepripustili. K preukázaniu viny páchateľa musia existovať
priame, resp. aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu

vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti
skutku, v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho spáchania páchateľa, ale súčasne vylučuje
možnosť akéhokoľvek iného záveru (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Kn 597/2010 zo dňa 26.11.2010). Takto
nezávisle a nestranne kriticky je nevyhnutné postupovať pri záverečnom hodnotení dôkazov, pretože
v trestnom konaní po vykonaní celého reálne dostupného a zmysluplného dokazovania pre uznanie viny

obžalovaného je nevyhnutné, aby vykonané dôkazy jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb svedčili
otom,žeskutok,prektorýbolapodanáobžaloba,jetrestnýmčinom.Akákoľvekináalternatívabymusela
byť vylúčená. V konkrétnej trestnej veci vykonaním a hodnotením všetkých dostupných dôkazov však
nemožno dospieť k exaktnému záveru, ktorý by svedčil o tom, že uvedený skutok je trestným činom
a preto v súlade so zásadou in dubio pro reo, súd obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora

oslobodil. V tomto smere súd záverom zdôrazňuje, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí
vychádzaťzvykonanýchdôkazov,ktorýchvyhodnotenímniejemožnédospieťkinémuzáveru,pokiaľide
ootázkuviny.Obžalovanýniejepovinnýdokazovaťžiadnuskutočnosť,nakoľkopriposúdenívinytrestný
proces vychádza zo zásady, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Uznanieviny nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, nakoľko
pre vyslovenie takéhoto výroku sa vyžaduje istota, o ktorej pri zhodnotení vykonaných dôkazov nie je
dôvod pochybovať. V prípade, že po vykonaní a vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú

pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej pri posúdení otázky viny, nemožno rozhodnúť
v neprospech obžalovaného.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §

2ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby
podľa § 285 písm. a) Tr. por. prichádza do úvahy, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný.

S poukazom na všetky horeuvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a takýto čin spáchal
na chránenej osobe,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Námestovo v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak

je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.