Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6Sa/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200594
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.:

XX. XX. XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so
sídlom Zádielska č. 2, 043 32 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/10249 zo dňa 27. júla 2022, t a k t o :

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 27. 10. 2022, doručenou toho istého dňa pôvodne vecne a miestne

príslušnému Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu, sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného – Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenia
peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice č. UPS/US6/
SSVODPPKPC1/SOC/2022/10249 zo dňa 27. 07. 2022.

I.
Administratívne konanie

2. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/
SOC/2022/150659-3 zo dňa 20. 05. 2022 žalobcovi nebol priznaný peňažný príspevok na prepravu
podľa ust. § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov

3. Označeným rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/10249 zo dňa 27. 07. 2022.
žalovaný rozhodol podľa § 51 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch

na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZPP“) v spojitosti s ust. § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní a podľa § 2 ods. 3, § 15 ods. 4 a § 36 ods. 1 ZPP zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia o odvolaní žalobcu proti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/
OPPNKŤZPAPČ/SOC/2022/150659-3 zo dňa 20. 05. 2022.

4. Dňa 19. 04. 2022 podal žalobca na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach (ďalej len „úrad“)
žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na prepravu.5. Rozhodnutím úradu č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2022/150659-3 zo dňa 20. 05. 2022 úrad rozhodol,
že nevyhovuje žiadosti, ktorú žalobca podal dňa 19. 04. 2022 a nepriznáva mu peňažný príspevok
na prepravu. Úrad svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na lekársky posudok č. KE0/RP1/KE/

SOC/2022/151023 zo dňa 13. 05. 2022, ktorým menovanému bola stanovená miera funkčnej poruchy
na 40 % podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
a prílohy č. 3 citovaného zákona, preto sa menovaný nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím. Uviedol, že za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím na účely tohto zákona sa
považuje fyzická osoba, ktorej celková miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Z uvedeného dôvodu

sa preto sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia u menovaného neposudzovali.

6. Proti rozhodnutiu úradu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný – napadnutým rozhodnutím č. UPS/
US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/10249 zo dňa 27. 07. 2022, zamietol a rozhodnutie úradu potvrdil.

7. V rámci odvolacieho konania posudkový lekár ústredia po preskúmaní kompletnej zdravotnej

dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovej dokumentácii úradu, vrátane k odvolaniu doložených
lekárskych nálezov, vydal dňa 18. 07. 2022 lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPLPC2/
SOC/2022/10298.

8. Zo záverov uvedeného lekárskeho posudku vyplýva, že posudzovanému (žalobcovi) bola stanovená

30 % miera funkčnej poruchy s preklasifikovaním najzávažnejšieho zdravotného postihnutia podľa
časti IV.6.b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre schizotypové poruchy,
poruchy s bludmi a halucináciami, strednú poruchu. Lieči sa aj pre poruchy krvného tlaku –
arteriálnu hypertenziu 2. stupňa, strednej formy (časť VIII.A.8.b) s mierou funkčnej poruchy 30 %,
pre degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách stavy po operáciách s trvalým

postihnutím funkcie s častými recidívami a dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu
stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice (časť XII.A.1.b.) s mierou funkčnej
poruchy 30 %, pre periférne neurogénne poruchy dolnej končatiny, nervus tibialis (časť V.2.C.i.) s mierou
funkčnej poruchy tiež 30 % a pre obmedzenie pohyblivosti jedného ramenného kĺbu (pri dominantnej
končatine + 10 %) ľahkého stupňa (elevácie do 120, primerané obmedzenie rotácie, vystretie,

ohnutie (časť XII.B.B.1.12.a.) s mierou funkčnej poruchy 10 %. Z lekárskeho posudku ďalej vyplýva,
že menovaný je dispenzarizovaný na psychiatrickej ambulancii pre poruchy osobnosti. Za účelom
vydiferencovania poruchy osobnosti a psychotického ochorenia bol odo dňa 11. 10. 2021 – 19. 10.
2021 hospitalizovaný na Psychiatrickej klinike v Košiciach. Pri príjme v popredí akcentovaná osobnosť
s anankastickými črtami, vzťahovačnosť, hypochondrické obsahy bludnej hĺbky v myslení, správanie

dlhodobo ovplyvnené chorobným prežívaním, zvýšené intrapsychické napätie, mierna impulzivita.
Počas hospitalizácie dňa 15. 10. 2021 bolo realizované psychologické vyšetrenie, kde psychiater
hodnotí aktuálny intelektový výkon v pásme vysokého nadpriemeru, v afektivite dominuje paranoidná
ideácia, obsesie a somatizácia, zvýraznená je depresívna symptomatika. Osobnosť hodnotí ako
nevyrovnanú, emočne nestálu, interpersonálne senzitívnu, zvýšene reaktívnu, so zníženou frustračnou

toleranciou, s depresívnym ladením, s anakastickou štruktúrou, centrovanie pozornosti na vlastnú
osobu so zvýšenou autoobserváciou somatických ťažkostí, s paranoidnou symptomatikou, prítomné
emočné a sociálne odcudzenie. Aktuálne je bez preukázaných psychotických markerov, testovanie
reality je však oslabené. V klinickom psychiatrickom obraze dominujú poruchy myslenia v zmysle
paranoidnej symptomatiky - hypochondrické bludné obsahy týkajúce sa vlastného zdravia, ako aj

zdravia príbuzných, presviedčanie okolia o svojom názore podmienenom chrobnými presvedčeniami.
Diagnostikovaná bola porucha s bludmi. Anakastická osobnosť je charakterizovaná pedantnosťou,
až extrémnou pedantnosťou, ktorú vyžaduje, resp. očakáva aj od iných, je presvedčený o svojom
správnom konaní, preto má so svojim okolím časté konflikty, ale nie je to diagnóza, preto sa nedá
určiť miera funkčnej poruchy. Psychiater diagnostikuje poruchu s bludmi, až paranoidnými, bez

psychotických príznakov –porovnaním – posudkový lekár ústredia zaraďuje toto zdravotné postihnutie
medzi schizotypové poruchy, poruchy s bludmi a halucináciami, strednú poruchu s mierou funkčnej
poruchy 30% z rozmedzia 30% - 40%, nakoľko nie sú popisované schizotypové poruchy ani halucinácie.
Tým posudkový lekár ústredia mení hlavné posudkové postihnutie posudzovaného. Posudkový lekár
úradu sa zameral na anakastickú osobnosť, čo nie je zdravotné postihnutie.

9. V posudku sa ďalej konštatuje, že kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia sa posudzujú
podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, kde sa posudzuje zdravotné znevýhodnenie,
ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osoboubez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je
schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama (napr. vstup do vane, potreba
opatrovania a pod.). Z tohto dôvodu posudzovaný nemôže porovnávať invaliditu (schopnosť pracovať)

s percentuálnym vyhodnotením miery funkčnej poruchy jeho funkčného postihnutia. Zo záverov posudku
vyplýva, že posudzovaný je správne orientovaný osobou, miestom, časom aj situáciou, je bez poruchy
reči a sluchu, kontakt nadviaže bez problémov, kardiopulmonálne je plne kompenzovaný, tlakovo
nermotenzný, brucho je palpačne nebolestivé, má bolesti v ľavom ramene, avšak funkcia ľavej hornej
končatiny je obmedzená len ľahko, pravá horná končatina je bez patologického nálezu. Dolné končatiny

sú bez opuchu, s trofickými kožnými zmenami a varixami v kľude, pulzácie sú hmatné na oboch dolných
končatinách.Neurológombolizistenéneuropatie,avšakbezporuchychôdzeapostoja.Nemáúnikmoču
ani stolice. Nejedná sa o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

10. Na základe stanovenej miery funkčnej poruchy 30 % a vyššie uvedeného konštatovania
posudkového lekára ústredia, posudzovaný sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným

postihnutím. Ústredie preto neposudzovalo sociálne dôsledky jeho zdravotného postihnutia.

II.
Správna žaloba

11. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobou,
ktorou sa domáhal zrušenia predmetného rozhodnutia. Žiadal o posúdenie a prehodnotenie zamietnutia
jeho žiadosti o peňažný príspevok na prepravu.

12. Namietal výšku určenej miery funkčnej poruchy 30% vzhľadom k tomu, že posudkový lekár

prvostupňového správneho orgánu mu určil mieru funkčnej poruchy 40% pre diagnózu F60.5
Anankastická porucha osobnosti. Uviedol, že táto zmena miery funkčnej poruchy v posudku ústredia
30 % na dolnej hranici rozpätia sa preto javí ako účelová s cieľom, aby ani v prípade zjavne
opodstatneného navýšenia o 10% nedosiahla celková miera funkčnej poruchy 50%, čím by sa žalobca
stal osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a bolo by potrebné posudzovať ním uplatnené nároky na

kompenzačné príspevky. Pokiaľ by rozhodujúcou mala byť diagnóza F22.0 porucha s bludmi, žalobca
vzhľadom na závažnosť svojich ťažkostí nesúhlasí so zaradením do kapitoly IV.6.b. prílohy č. 3 k zákonu,
naúrovnidolnejhranice30%zrozmedzia30%-40%,takýtozáveržalobcapovažujezaneodôvodnený.

13. Žalobca uviedol, že o jeho ťažkostiach svedčí aj prepúšťacia správa zo dňa 19. 10. 2021, kde sú

podrobne popísané jeho zdravotné ťažkosti. Ďalej poukázal na skutočnosť, že trpí viacerými ďalšími
diagnózami, ktoré odôvodňujú zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10%, a to najmä: recidivujúce synkopy
a presynkopy vazopresorického typu (dop. systol. TK 140), HUT pozit – vVS typu VASIS3 (jan. 2022),
arteriová hypertenzia 2.st., depresívny syndróm, obojstranná percepčná porucha sluchu, Gilbertov
syndróm, astma bronchiale, diverkulóza hrubého čreva (dok.), NAFLD, vzhľadom na ktoré uvedené,

žalobca má za to, že spĺňa podmienku na zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10%. Uviedol, že
neprítomnosť halucinácií môže odôvodňovať nepriradenie ochorenia pod písm. c) ťažká porucha, ale
nie je dôvodom pre zaradenie ochorenia na dolnej hranici písm. b) stredná porucha.

14. Žalobca mal za to, že v prípade ak je rozhodujúcim postihnutím diagnóza – porucha s bludmi, mala

byť určená miera funkčnej poruchy na úrovni 40 % a zvýšená o 10 % za iné postihnutia, čiže celková
miera funkčnej poruchy na úrovni 50 %, čím by sa žalobca stal osobou s ŤZP a bolo potrebné preto
posúdiť sociálne dôsledky jeho zdravotného postihnutia.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

15. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný svojim vyjadrením zo dňa 05. 12. 2022, ktoré bolo
správnemu súdu doručené dňa 06. 12. 2022 a poukázal najmä na skutočnosť, že posúdenie
splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku je podľa §

2 ods. 3 v spojení s § 36 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu predovšetkým
odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 11 cit. zákona. Ide o vysokošpecializované
odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobcu ako
posudzovanú osobu. Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu,tzn. bola komplexne zhodnotená celá doložená zdravotná dokumentácia (vrátane lekárskych nálezov
doložených k odvolaniu) a v súlade s ust. § 11 cit. zákona bol dňa 18. 07. 2022 vypracovaný lekársky
posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2022/01298, ktorý vychádza z aktuálnych lekárskych

nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a požadovanej kvality. Posudkový lekár žalovaného
teda nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov a lekársky posudok v týchto intenciách
vyhovuje kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalovaný preto nesúhlasí s námietkami
žalobcu uvedenými v správnej žalobe a dodáva, že lekársky posudok žalovaného spĺňa všetky
požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nie je v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré

vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami, je preto dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného
rozhodnutia. Žalovaný ďalej poukázal na to, v lekárskom posudku bola okrem najzávažnejšieho
zdravotného postihnutia určená MFP aj pre ďalšie postihnutia žalobcu. Podstatná pre aplikáciu ust. §
12 ods. 3 cit. zákona v namietanom prípade je ale skutočnosť, že dané zdravotné postihnutia nemajú
spoločný a priamy etiopatogeneticky súvis, klinickú manifestáciu a následne spoločný dôsledok (s

najzávažnejším zdravotným postihnutím žalobcu, ktorými sú schizotypové poruchy, poruchy s bludmi
a halucináciami – stredná porucha), v zmysle ktorého by došlo k znevýhodneniu. V tejto súvislosti
žalovaný poukázal na to, že v zmysle ústavných princípov pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné
chápať aj doterajšiu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú
podľa piatej časti O.s.p. Právne závery uvádzané v rozsudku Najvyššieho súdy Slovenskej republiky

spis. zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27. 06. 2012 poukazujú na skutočnosť, že podľa zákona č. 447/2008
Z. z. posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí
posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom – v danom prípade nároku na priznanie peňažného príspevku na
prepravu. Žalovaný uviedol, že správna žaloba nie je dôvodná, vychádza len z presvedčenia, že

napadnutým rozhodnutím došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Žalovaný v zmysle lekárskej
posudkovej činnosti dostatočne preukázal a odôvodnil záver, že žalobca sa nepovažuje za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím a nie je mu možné preto navrhnúť požadovaný peňažný príspevok.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný uviedol, že jeho rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom v zmysle § 27 ods. 2 SSP. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej

úvahe žalovaný vychádzali boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo
z hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonné, a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné,
a preto žalovaný navrhol, aby správny súd predmetnú žalobu podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 SSP
ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Replika

16. V replike zo dňa 09. 01. 2023 žalobca zopakoval rovnaké dôvody ako v správnej žalobe. K svojim
tvrdeniam dodal nasledujúce skutočnosti. Poukázal na to, že ani samotní posudkoví lekári nemajú

jednoznačný názor na to, ktorá psychiatrická diagnóza je tu rozhodujúca a aké je jej správne zaradenie
podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z., resp. správne určenie miery funkčnej poruchy, preto
je o to viac namieste, aby bola miera funkčnej poruchy určená znaleckým dokazovaním. Uviedol, že
pokiaľ by lekár v posudku zo dňa 13. 05. 2022 nebral v úvahu nezmyselný faktor (súdne rozhodnutie
o nahradení väzby), čím odôvodnil určenie MFP na dolnej hranici, bola by opodstatnená miera funkčnej

poruchy za rozhodujúce postihnutie 50 % a za ďalšie postihnutia je plne odôvodnené navýšenie
o 10%, teda celková MFP u žalobcu mala byť určená na 60 %. Žalobca spochybňuje objektívnosť,
jednoznačnosť a aj odbornosť záverov posudkových lekárov, ktorí svoje závery odôvodňujú na základe
nezákonných a s vecou nesúvisiacimi dôvodmi. Žalobca žiadal, aby jeho zdravotný stav bol posúdený
znaleckým dokazovaním. V závere zdôraznil, že nezákonný postup, ako aj nejednotnosť záverov

posudkových lekárov vzbudzujú vážne pochybnosti o objektivite, ako aj o správnosti záverov o určení
jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj o určenej miere funkčnej poruchy. Žalovanému
bolo predmetné vyjadrenie žalobcu zaslané na dupliku, ale tento napriek výzve súdu duplikou naň
nereagoval.

V.
Relevantná právna úprava17. Podľa ustanovenia § 202 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len
„SSP“) správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická
osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

18. Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný
žalobnými bodmi.

19. .Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 ZPP ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou

funkčnej poruchy najmenej 50%.

20. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 ZPP na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu
posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného
postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

21. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 ZPP ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera
funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia
s najvyšším percentuálnym ohodnotením.

22. Podľa ustanovenia § 12 ods. 3 ZPP mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2

možno zvýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie
s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.

23. Podľa ustanovenia § 12 ods. 4 ZPP miera funkčnej poruchy, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 3,
sa určí podľa miery funkčnej poruchy, ktorá je svojím charakterom a rozsahom najviac porovnateľná

s mierou funkčnej poruchy uvedenou v prílohe č. 3.

24. Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 ZPP lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä
s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou

všpecializačnomodborepediatria,ktorýposkytujevšeobecnúambulantnústarostlivosťpredetiadorast,
alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom
príslušného orgánu.

25. Podľa ustanovenia § 15 ods. 4 ZPP posudok podľa odseku 1 príslušný orgán nevypracúva, ak miera

funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50%.

26. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 ZPP fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa
komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na prepravu.

27. Podľa ustanovenia § 55 ods. 8 ZPP ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie
o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.

28. Podľa ustanovenia § 55 ods. 13 prvej vety ZPP lekársky posudok ústredia sa doručuje účastníkovi
konania.

29. Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo
opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

VI.
Právne posúdenie správnym súdom

30. Dňa 01. 06. 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach.
Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01. 06. 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. 06. 2023 daná
právomoc správnych súdov31. Správny súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych
veciach § 199 - § 205 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom

administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej
žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach
fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods.
2 písm. d) SSP a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné správnu

žalobu zamietnuť. Pre úplnosť správny súd zopakuje, že predmetom tohto konania bolo preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutím č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2022/10249
zo dňa 27. 07. 2022 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2022/150659-3 zo dňa 20. 05. 2022, ktorým prvostupňový
správny orgán žalobcovi nepriznal peňažný príspevok na prepravu.

32. Včas podanou správnou žalobou (včasnosť súd preskúmal a nemal o nej žiadne pochybnosti)
sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa.Vžalobežalobcanamietalnesprávneprávneposúdenieveci, nedostatočnézistenieskutkového
stavu, podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, t. j. žalobné námietky
podľa § 191 ods. 1 písmeno c), e), g) SSP.

33. Správny súd uvádza, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne
súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky sú vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2
SSP. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.

34. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu aj na to, že s poukazom na
ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zákonnosť napadnutého rozhodnutia súd
posudzoval výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia.

35. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným súd mal za preukázané , že dňa 19. 04.
2022 podal žalobca na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach žiadosť o poskytnutie
peňažného príspevku na prepravu. Rozhodnutím úradu č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2022/150659-3

zo dňa 20. 05. 2022 úrad rozhodol, že nevyhovuje žiadosti, ktorú žalobca podal dňa 19. 04. 2022
a nepriznáva mu peňažný príspevok na prepravu. Úrad svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na
lekársky posudok č. KE0/RP1/KE/SOC/2022/151023 zo dňa 13. 05. 2022. Žalobcovi bola stanovená
miera funkčnej poruchy na 40% podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a prílohy č. 3 citovaného zákona, preto sa menovaný nepovažuje za fyzickú

osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V rámci odvolacieho konania posudkový lekár ústredia po
preskúmaní kompletnej zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovej dokumentácii úradu,
vrátane k odvolaniu doložených lekárskych nálezov, vydal dňa 18. 07. 2022 lekársky posudok č. UPS/
US6/SSVODPPLPC2/SOC/2022/10298.

36. Posudkový lekár ústredia po preskúmaní kompletnej zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa
v spisovej dokumentácii úradu, vrátane k odvolaniu doložených lekárskych nálezov, vydal dňa 18. 07.
2022 lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2022/10298. Posudzovanému v ňom bola
stanovená 30 % miera funkčnej poruchy s preklasifikovaním najzávažnejšieho zdravotného postihnutia
podľa časti IV.6.b. prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre schizotypové

poruchy, poruchy s bludmi a halucináciami, strednú poruchu (podľa psychologického a psychiatrického
vyšetrenia). Lieči sa aj pre poruchy krvného tlaku – arteriálnu hypertenziu 2. stupňa, strednej formy (časť
VIII.A.8.b.) s mierou funkčnej poruchy 30%, pre degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie s častými recidívami a dráždenia
nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky

a statiky chrbtice (časť XII.A.1.b.) s mierou funkčnej poruchy 30%, pre periférne neurogénne poruchy
dolnej končatiny, nervus tibialis (časť V.2.C.i.) s mierou funkčnej poruchy tiež 30% a pre obmedzenie
pohyblivosti jedného ramenného kĺbu (pri dominantnej končatine + 10ˇ%), ľahkého stupňa (elevácie do120, primerané obmedzenie rotácie, vystretie, ohnutie (časť XII.B.B.1.12.a.) s mierou funkčnej poruchy
10 %.

37. V lekárskom posudku sa ďalej uvádza, že posudzovaný je dispenzarizovaný na psychiatrickej
ambulancii pre poruchy osobnosti. Za účely vydiferencovania poruchy osobnosti a psychotického
ochorenia bol odo dňa 11. 10. 2021 – 19. 10. 2021 hospitalizovaný na Psychiatrickej klinike v Košiciach.
Pri príjme v popredí akcentovaná osobnosť, s anankastickými črtami, vzťahovačnosť, hypochondrické
obsahy bludnej hĺbky v myslení, správanie dlhodobo ovplyvnené chorobným prežívaním, zvýšené

intrapsychické napätie, mierna impulzivita. Počas hospitalizácie dňa 15. 10. 2021 bolo realizované
psychologické vyšetrenie, kde psychiater hodnotí aktuálny intelektový výkon v pásme vysokého
nadpriemeru,vafektivitedominujeparanoidnáideácia,obsesieasomatizácia,zvýraznenájedepresívna
symptomatika. Osobnosť hodnotí ako nevyrovnanú, emočne nestálu, iterpersonálne senzitívnu,
zvýšene reaktívnu, so zníženou frustračnou toleranciou, s degresívnym ladením, s anankastickou
štruktúrou,centrovaniepozornostinavlastnúosobusozvýšenouautoobserváciousomatickýchťažkostí,

s paranoidnou symptomatikou, prítomné emočné a sociálne odcudzenie. Aktuálne je bez preukázaných
psychotických markerov, testovanie reality je však oslabené. V klinickom psychiatrickom obraze
dominujú poruchy myslenia v zmysle paranoidnej symptomatiky – hypochondrické bludné obsahy
týkajúce sa vlastného zdravia, ako aj zdravia príbuzných, presviedčanie okolia o svojom názore
podmienenom chorobnými presvedčeniami. Diagnostikovaná bola porucha s bludmi. Anankastická

osobnosť je charakterizovaná pedantnosťou, až extrémnou pedantnosťou, ktorú vyžaduje, resp.
očakáva aj od iných, je presvedčený o svojom správnom konaní, preto má so svojim okolím
časté konflikty, ale nie je to diagnóza, preto sa nedá určiť miera funkčnej poruchy. Psychiater
diagnostikuje poruchu s bludmi, až paranoidnými, bez psychotických príznakov – porovnaním –
posudkový lekár ústredia zaraďuje toto zdravotné postihnutie medzi sychizotypové poruchy, poruchy

s bludmi a halucináciami, strednú poruchu s mierou funkčnej poruchy 30 % z rozmedzia 30 % - 40 %,
nakoľko nie sú popisované schizotypové poruchy ani halucinácie. Tým posudkový lekár ústredia mení
hlavné posudkové postihnutie posudzovaného. Posudkový lekár úradu sa zameral na anankastickú
osobnosť, čo nie je zdravotné postihnutie.

38. V odvolaní posudzovaný opakovane poukazuje na počet aneztézii, ktoré už počas života absolvoval,
čo podľa neho súvisí s jeho terajším zhoršeným psychickým stavom. Počet celkových anastézii
nezhoršuje psychický stav pacientov. Je množstvo pacientov, ktorí po ťažkých autohaváriách, ťažkých
pracovných úrazoch, rozsiahlych popáleninách a iných závažných zdravotných postihnutí, ktorí sa
museli podrobiť sérii operácií v celkovej anestéze a nemajú zhoršenie psychického stavu. Počtom

celkových anestézii sa posudkový lekár nemôže riadiť pri určovaní miery funkčnej poruchy. Ďalej
v odvolaní posudzovaný dôvodil o možnosti navýšenia miery funkčnej poruchy o 10 % s prihliadnutím na
ďalšiefunkčnéporuchy,ktoréovplyvňujúzdravotnépostihnutiesnajvyššímpercentuálnymohodnotením
tak, že spôsobujú znevýhodnenie. Posudkový lekár ústredia uviedol, že u posudzovaného hlavné
posudkové zdravotné postihnutie dosahuje mieru funkčnej poruchy 30 %, ostatné zdravotné postihnutia

neovplyvňujú hlavné posudkové zdravotné postihnutie. Zvýšiť mieru funkčnej poruchy o 10 % sa dá
v to prípade, ak hlavné posudkové postihnutie dosahuje mieru funkčnej poruchy 30 %-40 %, ktoré
úzko súvisí s hlavným posudkovým postihnutím a navzájom sa ovplyvňujú. V odvolaní posudzovaný
vymenúvava aj diagnózy, ktoré nie sú posudkovo významné (niektoré stavy až z roku 2017, napr.
poruchy zrážanlivosti krvi, Gilbetrov syndróm, HLA B27, ...). Posudzovaný v odvolaní píše o miere

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, o miere funkčnej poruchy, navzájom to porovnáva.
Invalidnýdôchodoksaposudzujepodľazákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskorších
predpisov a posudzuje sa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkov
činnosť (t. j. pracovať). Kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia sa posudzujú podľa zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, kde sa posudzuje zdravotné znevýhodnenie, ktoré má

fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez
zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná
z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama (napr. vstup do vane, potreba opatrovania ...).
Z tohto dôvodu posudzovaný nemôže porovnávať invaliditu (schopnosť pracovať) s percentuálnym
vyhodnotením miery funkčnej poruchy jeho funkčného postihnutia. Posudzovaný je správne orientovaný

osobou, miestom, časom aj situáciou, je bez poruchy reči a sluchu, kontakt nadviaže bez problémov,
kardiopulmonálne je plne kompenzovaný, tlakovo normotenzný, brucho je palpačne nebolestivé, má
bolesti v ľavom ramene, avšak funkcia ľavej hornej končatiny je obmedzená len ľahko, pravá horná
končatina je bez patologického nálezu. Dolné končatiny sú bez opuchu, s trofickými kožnými zmenamia varixami v kľude, pulzácie sú hmatné na oboch dolných končatinách. Neurológom boli zistené
neuropatie, avšak bez poruchy chôdze a postoja. Nemá únik moču ani stolice. Nejedná sa o fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe stanovenej miery funkčnej poruchy 30 % a vyššie

uvedeného konštatovania posudkového lekára ústredia, posudzovaný sa nepovažuje za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím. Ústredie preto neposudzovalo sociálne dôsledky jeho zdravotného
postihnutia.

39.Správnysúdupriamujepozornosťnaskutočnosť,žeposúdenieotázkynárokunapeňažnýpríspevok,

nie je otázkou právnou, ale otázkou výsostne odbornou medicínskou, na kvalifikované zodpovedanie
ktorej sú logicky nevyhnutné odborné medicínske znalosti a skúsenosti, ktorými zaiste nedisponuje
ani žalovaný, do kompetencie ktorého bolo zákonom zverené oprávnenie rozhodovať (nie posudzovať)
o priznanie peňažných príspevkov a takýmito odbornými medicínskymi znalosťami nedisponuje ani
správny súd. Z uvedených dôvodov je zverené oprávnenie posúdiť s odbornou starostlivosťou
zdravotný stav žiadateľa akreditovaným posudkovým lekárom, o závery odborného lekárskeho posudku

ktorých sa potom opiera a dovoláva sa ho. Samozrejme závery lekárskeho odborného posudku
posudkového lekára musia byť riadne, zrozumiteľne a v logických súvislostiach vzhľadom na všetky
ním preskúmavané lekárske správy aj odôvodnené tak, aby boli postupy a uvažovanie posudkového
lekára pri prijímaní týchto záverov preskúmateľnými a aby týmto jeho záverom, v ich logických
súvislostiach porozumel aj subjekt nedisponujúci medicínskou odbornosťou, tzn. tak správny orgán,

súd a predovšetkým žiadateľ. V konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo
veci nepriznania peňažného príspevku, môže preskúmavať len úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť
tohto rozhodnutia, ako aj posudku posudkového lekára, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Inými
slovami povedané, správny súd nemá oprávnenie prehodnocovať medicínske závery posudkového
lekára, ani ich meniť napr. v tom smere, žeby vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa ako rozhodujúce

zdravotné postihnutie pre určenie miery funkčnej poruchy, toto oprávnenie správny súd nemá, správny
súd môže posúdiť iba úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia odborného lekárskeho
posudku v nadväznosti na ním zohľadnené a posudzované lekárske správy a iné podklady o zdravotnom
stave žiadateľa o peňažný príspevok.

40. Okrem už uvedeného správny súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že posudkový lekár posudzuje
zdravotný stav žiadateľa o peňažný príspevok na podklade lekárskych správ žiadateľa, a nie na
základe jeho subjektívnych pocitov (t. j. jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t.
j. tak, ako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na jeho stav, objektívne symptómy a liečbu vzhľadom na
medicínske poznatky, objektívne javí byť závažným. Inými slovami, posudkový lekár posudzuje splnenie

hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie peňažného príspevku objektívne a nie vzhľadom na to, ako
konkrétny žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí, toto ochorenie subjektívne prežíva či vníma na úrovni
symptómov (napr. danosť rôzneho prahu vnímania a znášania bolesti pri tej istej príčine).

41. Správny súd k záveru, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, a predovšetkým s

kontrolným lekárskym posudkom a dospel, že pre účely posúdenia zdravotného stavu žalobcu a jeho
príčinnej súvislosti so skúmaním podmienok priznania nároku na peňažný príspevok na prepravu, boli
bezo-zvyšku zohľadnené a vyhodnotené závery lekárskych správ zo všetkých odborných vyšetrení
žalobcu a tieto ich záver s týmito lekárskymi správami a ich diagnostickými závermi plne korešpondujú.

42. Podľa názoru správneho súdu je preto neopodstatnenou námietka žalobcu, že jeho zdravotný stav
nebol úplne posúdený, pričom v tomto smere žalobca netvrdil ani nepreukázal, žeby v tomto procese
posudzovania jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom boli opomenuté alebo nezohľadnené
niektoré z jeho lekárskych správ a v tomto ohľade z administratívneho spisu nezistil pochybenie ani
správny súd. Lekárske správy doložené žalobcom boli zhodnotené, pričom posudkový lekár v lekárskom

posudku jasne stanovil mieru funkčnej poruchy rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu na 30
% a na tomto závere zotrváva aj vo svojom vyjadrení zo dňa 22. 11. 2022.

43. Správny súd môže lekárskym posudkom vytknúť len nedostatok jednoznačnosti, úplnosti, určitosti
a presvedčivosti, čo v konkrétnom prípade žalobcu nenastalo. Medicínske hľadisko, teda zistenia

a závery lekára, je súd povinný rešpektovať. K uvedenému je potrebné zdôrazniť, že pre súd je
relevantný predovšetkým v poradí druhý lekársky posudok, ktorý je kontrolným.44. V prejednávanej veci, reagujúc aj na námietky žalobcu vo vzťahu k prvému lekárskemu posudku
správny súd konštatuje, že v poradí prvý lekársky posudok je v jednej časti zjavne nezrozumiteľný, a to
v súvislosti s podopretím jeho záverov súdnym rozhodnutím o nahradení väzby žalobcu probačným

dohľadom. Po podaní odvolania vypracovávaný kontrolný posudok, z ktorého súd vychádzal, a v ktorom
sa uvedené vskutku nezmyselné konštatovanie nenachádza a súd ho považuje za pochybenie
posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa, konvalidované kontrolným posudkom, resp.
napadnutým rozhodnutím.

45. K námietke žalobcu, že mu nebola priznaná miera funkčnej poruchy 10 % za ďalšie ochorenia,
pričom tieto aj konkrétne špecifikuje súd poukazujúc na znenie § 12 ods. 3 ZPP, je v prejednávanej veci
podstatné to, že mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % ak ovplyvňujú
zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.
Ďalšie ochorenia musia mať vecný súvis s hlavným zdravotným postihnutím, čo v žalobcovom prípade
nemali. Žalobcovi bola priznaná miera funkčnej poruchy 30% a nepriznanie 10 % navýšenia bolo

odôvodnené nie tým, že nedosiahol 40 %, ale tým, že ďalšie funkčné poruchy žalobcu neovplyvňujú
zdravotné postihnutie s najvyšším ohodnotením.

46. K námietke žalobcu, že bolo nesprávne uvedené, že anankastická osobnosť nie je diagnóza,
Súd uvádza, že v kontrolnom znaleckom posudku v časti diagnosticko–funkčné hodnotenie je v časti

A/uvedené,žežalobcajeosobnosťsanankastickýmičrtami,(podľaprílohyč.3ZPP),atusúdpoukazuje
na znenie § 12 ods. 4 ZPP v zmysle ktorého miera funkčnej poruchy, ktorá nie je uvedená v prílohe č.
3, sa určí podľa miery funkčnej poruchy, ktorá je svojim charakterom a rozsahom najviac porovnateľná
s mierou funkčnej poruchy uvedenou v prílohe č. 3. Anankastická osobnosť ako diagnóza nie je uvedená
v prílohe č. 3 ZPP, preto správny orgán postupoval správne podľa § 14 ods. 4 ZPP.

47. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania v danej veci, správny súd
uvádza, že na neho nevzhliadol dôvod. Znalecké dokazovanie v tomto type konania by mohlo byť
nariadené len na dokazovanie skutočnosti, či bol dostatočne zistený skutkový stav na rozhodnutie vo
veci samej. Inak by znamenal zásah moci súdnej do moci výkonnej. Ak by vykonané dokazovanie malo

zmeniť skutkový stav, správny súd v danom prípade by mal vec zrušiť a vrátiť vec orgánu na doplnenie
dokazovania správnemu orgánu a keďže súd nepovažoval skutkový stav zistený správnym orgánom za
nedostatočný, návrhu na znalecké dokazovanie nemohol vyhovieť.

48. Ak žalobca vo vzťahu k návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania poukazuje na rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 20Sa/33/2017 zo dňa 31. 05. 2018, správny súd k tomu
uvádza, že ustanovenie § 204 SSP umožňuje správnemu súdu, aby nariadil znalecké dokazovanie za
účelom doplnenia skutkového stavu veci.

49. Správny súd odkazuje na Komentár k Správnemu súdnemu poriadku, B., G., V., G. a kol.,

Nakladatelství C.H.BECK, 2018, str. 1056. Z hypotézy ustanovenia § 204 „ak to nie je v rozpore
s účelom správneho súdnictva“ je zrejmé, že správny súd by nemal preberať na seba vykonávanie
dokazovania namiesto orgánu verejnej správy, najmä ak aj v dávkových veciach sociálneho poistenia
bolo zavedené dvojinštančné administratívne konanie, čím sa vytvára dostatočný priestor na náležité
zistenie skutočného stavu veci samotným orgánom verejnej správy. Podľa názoru správneho súdu nie

je ani vhodné, účelné, aby súd nariaďoval v dotknutej veci znalecké dokazovanie, pretože sám nemôže
nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu.

50. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe, predložil iné rozhodnutia z neskoršieho obdobia,
akým je rozhodnutie z 22. 08. 2024 založené na odbornom komplexnom posudku zo dňa 14.08.2024.

Týmto mu bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie.
Žalobca konštatoval, že v prejednávanej veci rovnaký posudok zo dňa 18. 07. 2022 nebral do úvahy
jeho dietologickú poruchu, na ktorú odkazoval na základe gastroenterologického vyšetrenia z 13. 01.
2022. Žalobca napadol ako nezákonný aj posudok z 13. 05. 2022, ktorý je lekárskym posudkom, na
základe ktorého rozhodoval správny orgán prvého stupňa. Konštatoval, že predpokladá toto rozhodnutie

za nezákonné.

51. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní odkázal na informáciu, že v inej právnej veci
žalobcu vedenej na tunajšom súde sp. zn. KE-8Sa/17/2022 Správny súd v Košiciach v konaní opreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 07. 2022 číslo UPS/US6/SSVODPPKPC1/
SOC/2022/10247 žalobu zamietol. Označeným rozhodnutím žalovaný rozhodol o nároku žalobcu na
kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie na príspevok na základe lekárskeho posudku,

ktorý bol vzatý za odborný základ rozhodnutia, pričom išlo o posudok v spojení s rozhodovaním o
peňažnom príspevku na kompenzáciu na základe posudku z 13. 05. 2022, ktorým žalobcovi stanovil
mieru funkčnej poruchy 40 % a v posudku sa konštatovalo, že žalobca nie je fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím. Bola stanovená miera funkčnej poruchy 30 %, takže dôsledky zdravotného
postihnutia sa pre sociálne účely neposudzovali. Správny súd tak konštatuje, že posudkový lekár

žalovaného pred vydaním rozhodnutia dňa 18. 07. 2022 ku dňu vydania rozhodnutia, ktoré bolo
predmetom preskúmania, teda ku dňu 27. 07. 2022 zhodnotil zdravotný stav žalobcu nad rámec
a inak ako správny orgán prvého stupňa . Podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 20. 05. 2022, bolo na základe odvolania žalobcu
posudzované už v intenciách posudku zo dňa 18. 07. 2022. Ku dňu vydania rozhodnutia 27. 07. 2022 je
rozhodujúci ten skutkový stav, ktorý odborne lekárskym posudkom bol daný a hodnotil jeho zdravotný

stav tak, ako je v ňom uvedené. Posudok je súčasťou súdneho i administratívneho spisu. Správny
súd teda nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného napadnuté
správnoužalobouakonezákonnézniektorýchdôvodovpodľa§191ods.1Správnehosúdnehoporiadku
zákona číslo 162/2015 Zb.

52. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalobcu (najmä neobjektívnosť posudkových lekárov, určenie
nesprávneho rozhodujúceho ochorenia, nesúhlasu s určením výšky miery funkčnej poruchy, nesúhlasu
s tým, že vedľajšie ochorenia nesúvisia s hlavným ochorením), súd odkazuje na vyššie uvedené
odôvodnenie týkajúce sa nemožnosti posudzovania medicínskych otázok správnym súdom, táto
kompetencia patrí výlučne posudkovým lekárom. V súhrne uvedeného mal správny súd za to, že

žalovaný vec správne právne posúdil, skutkový stav zistil dostatočne a neporušil ustanovenia o konaní
pred orgánom verejnej správy, teda súd nevzhliadol dôvodnosť pre ktoré by mal napadnuté rozhodnutie
zrušiť v zmysle žalobných námietok podľa § 191 ods. 1 písmeno c), e), g) SSP, pričom nenaplnil ani iné
podmienky pre zrušenie rozhodnutia uvedené v tomto ustanovení, preto správny súd žalobu zamietol.

53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP. Žalobca v konaní nemal úspech,
a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal. Žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný správny súd trovy konania nepriznal, pretože odôvodnené trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia

rozsudku na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostaljeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak :

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).