Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33P/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124206376
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124206376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R.

Ž., L. XX.X.XXXX, toho času umiestnená v Q. G. K. S. O. (Q.) D., G. G. XX, D., v tomto konaní zastúpená
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava; dieťa matky: D. Ž., L. XX.X.XXXX, P. J. C.
Č., P. G.T. XXX/XX, K. T., zastúpená advokátom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, Vajanského 10, Trnava, a otca:
T. J., L. XX.X.XXXX, P. J. B. D.-J. XXX, teraz ÚVTOS a ÚVV Ilava, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Halagan, s.r.o., Framborská 253/21, Žilina; za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, o
nariadenie ústavnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Nad maloletým dieťaťom sa nariaďuje ústavná starostlivosť v špecializovanom zariadení: Q. G. K. S.

O. D., G. G. XX, D..

II. Matka a otec sú povinní platiť mesačne výživné na maloleté dieťa, každý z rodičov vo výške po
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona o životnom minime
v znení účinnom v čase splatnosti bežného výživného, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet
špecializovaného zariadenia: Q. G. K. S. O. D., G. G. XX, D..

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 33P/105/2024-52 zo dňa 4.9.2024 bolo začaté konanie o nariadenie
ústavnej starostlivosti nad maloletou R. Ž.W. na základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava doručeného súdu 13.8.2024, kde sa uvádza, že aktuálny návrat maloletej do rodiny nie je
možný, lebo otec dieťaťa T. J. je trestne stíhaný pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, svojej dcéry,
ktorej boli spôsobené zranenia lebky, tri fraktúry rebier, početné krvácania, popáleniny nad pupkom.
Matka dieťaťa D. Ž. D. ním žila počas toho celý čas v spoločnej domácnosti. V dôsledku spôsobených
zranení je zdravotný stav dieťaťa stále nejasný, opísaný ako syndróm CAN (týraného, zneužívaného a

zanedbávaného dieťaťa), poskytuje sa mu 24 hodinová starostlivosť na ošetrovateľskej skupine E. Q. G.
K. S. O. D., kde bolo dočasne umiestnené neodkladným opatrením tunajšieho súdu č. k. 0PPOm/1/2024
zo dňa 19.3.2024 a reálne sa tam nachádza od 5.4.2024 doposiaľ. Z rodiny nie je aktuálne nikto, kto
by dokázal riadne zabezpečiť starostlivosť o dieťa.

2. V podnete úrad uvádzal, že dňa 22.3.2024 sa na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava dostavila na predvolanie matka maloletej R.,

pričom ona bola stále hospitalizovaná v nemocnici, avšak po nariadení neodkladného opatrenia už bez
matky. Matka na úrade opisovala, že v septembri 2023, keď bola maloletá po narodení prepustená
z nemocnice, bol T. ukážkový otec; dcéru kúpal, kŕmil, uspával; neskôr bol viac podráždený a keď
malá plakala, tak ňou zatriasol, aj viackrát, niekedy ju hodil do perín. R. bola vo februári 2024 asi dvatýždne v umelom spánku v C. nemocnici; začiatkom marca matka podpísala reverz, lebo sa jej nepáčil
arogantný prístup lekárov a sestričiek. Matka neverí prognózam lekárov, že by mala byť dcéra „slepá,
hluchá, ležiaca do konca života“. Matka neverí ani, že fraktúru lebky maloletej spôsobil jej partner; avšak

zlomeniny rebier, to áno. Nevedela vysvetliť situácie, keď nezabránila zraneniam, ktoré mal spôsobovať
maloletej jej otec. V apríli 2024 stará matka dieťaťa (matka matky), u ktorej v domácnosti na adrese G.Č.
XXX/XX, K. T. sa matka aktuálne zdržiava, na úrade opisovala problémy so správaním dcéry počas jej
maloletosti. Vyjadrila sa, že svojej dcére R. by podľa nej D. nikdy vedome neublížila, lebo ju ľúbi a zo
situácie je nešťastná. Stará matka sa zaviazala poskytovať svojej dcére D. ubytovanie a financie, no

sama má zdravotné problémy, a preto by si netrúfla postarať sa o vnučku R.. Na prípadovej konferencii
dňa 16.4.2024 sa zúčastnili obidve: matka dieťaťa aj stará matka, tiež sociálna pracovníčka, vrchná
sestraapsychologičkaCDR;boloboznámenýzdravotnýstavdieťaťa,ktorémujeposkytovanázdravotná
starostlivosť „24 hodín denne 7 dní v týždni“. Tu sa matka vyjadrila, že odmieta pobyt dcéry v CDR D. a
súhlasila by so zabezpečovaním starostlivosti o ňu zo strany druhej starej matky (matky otca dieťaťa),
ktorá si podala na tunajší súd návrh na zverenie dieťaťa do svojej náhradnej osobnej starostlivosti.

3. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 33P/47/2024; návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
bol zamietnutý a vo veci samej bolo konanie dňa 10.10.2024 zastavené pre späťvzatie návrhu
navrhovateľkou (starou matkou zo strany otca) so súhlasom všetkých účastníkov. Navrhovateľka vnučku
ani raz v CDR nenavštívila, iba telefonicky sa informovala na jej zdravotný stav; matka neskôr so

zverením dcéry do jej starostlivosti už nesúhlasila. Pod sp. zn. 33P/48/2024 sa vedie na tunajšom
súde konanie o pozbavenie rodičov rodičovských práv, pojednávanie je odročené na 31.3.2024, pričom
sa čaká na výsledok trestného konania (hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného otca maloletej je
vytýčené na 5.11.2024) a bude tu nariadené znalecké dokazovanie na posúdenie charakteru osobností
rodičovmaloletej.Vtrestnomkonaníbolivypracovanédvaznalecképosudky;jedenvrámcivyšetrovania

č. 20/2024 znalcom G.. S. V., ktorý je založený aj v pripojenom spise sp. zn. 33P/47/2024 a s jeho
závermi sa súd oboznámil na pojednávaní dňa 10.10.2024; ďalší je súkromný predložený otcom dieťaťa.
Závery týchto dvoch posudkov sú rozporné pokiaľ sa týka miery skresľovania výpovede otca; matka
dieťaťa je v posudku z vyšetrovania opísaná ako ochranárska. Pre rozhodnutie v tejto veci však výsledky
znaleckého dokazovania z trestného konania neboli relevantné.

4. Z obsahu vyššie označených súdnych spisov a listinných dôkazov, s ktorými sa súd oboznámil na
pojednávaní vyplynulo, že maloletá žila s oboma rodičmi v prenajatom byte v T. L. C.. Podľa vyjadrenia
starej matky dieťaťa (navrhovateľky v konaní pod sp. zn. 33P/47/2024) všetky obvinenia na jej syna si
matka dieťaťa vymyslela, starostlivosť o maloletú v prevažnej miere zabezpečoval jej syn, pretože matka

nemala dostatočné rodičovské zručnosti. Otec maloletej R. T. J., narodený XX.X.XXXX, bol podľa správy
orgánusociálnoprávnejochranydetíasociálnejkuratelyŽ.datovanej28.2.2024vevidenciiichoddelenia
ako maloletá osoba od roku 2012 v súvislosti s podozrením zo zločinu sexuálneho zneužívania; v
tom čase mal diagnostikované ADHD, poruchy pozornosti, aktivity, učenia a správania. Výchovné
problémy jeho matka riešila prostredníctvom detského psychiatra s predpísanou medikamentóznou

liečbou, poradenským centrom v T. L. C., centrom špeciálno-pedagogického poradenstva v B. a v tomto
období jej syn taktiež navštevoval školskú psychologičku na ZŠ v B. D.. T. pochádza z predmanželského
zväzku matky, s biologickým otcom nebol v kontakte. V danom období bol vychovávaný v novej rodine
ako jediné dieťa p. C. O.O. s nevlastným otcom p. W. O.. Medzičasom pribudli do tejto rodiny dve
deti, ktoré sú momentálne školopovinné. Matka maloletej R. D. Ž., narodená XX.X.XXXX, bola ako

maloletá podľa správy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Č. datovanej 28.2.2024
a doplnenej 9.4.2024 na základe dohody so zákonným zástupcom umiestnená na dobu 3 mesiacov v K.
Q. B. B., a to od 24.3.2022 do 24.6.2022. Predtým bola rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 17P/14/2021-75
zodňa31.3.2021zverenádoosobnejstarostlivostiotca,čímsazmenilrozsudokOkresnéhosúduČadca
č. k. 8C/194/2005-35 zo dňa 18.5.2006 v časti výchovného prostredia dieťaťa z predchádzajúcej osobnej

starostlivosti matky, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov matky dieťaťa aj rozvedené. Dôvodom
umiestnenia D. do diagnostického centra bolo diagnostikovanie príčin záškoláctva, nerešpektovania
rodičov, útekov z domu. Vzťah medzi D. a jej otcom p. Ž. bol zisťovaný dňa 25.3.2021, kedy sa maloletá
D. vyjadrila, že má s otcom vytvorený dobrý citový vzťah, aj keď bývala u mamy. Uviedla, že s otcom
bola v pravidelnom kontakte, často si volali, aj písali cez sociálne siete, chodievala k nemu na víkendy a

trávila u neho skoro všetky prázdniny. Ku vzťahu s matkou sa vyjadrila, že matka sa jej počas pobytu v
jej domácnosti nikdy nezastala, naopak zastávala sa svojho manžela, teda otčima D., ktorý ju podľa jej
vyjadrenia viackrát bil, musela sa zamykať v izbe. Dňa 25.1.2024 (zrejme 2023) úrad kontaktoval otca vo
vecipodnetuzostranyD.M.Č.S.navtedymaloletúD.,p.Ž.C.,akozákonnéhozástupcu.PánŽ.uviedol,že dcéra je psychiatrický pacient, dlhodobo neužíva lieky, svojvoľne ich prestala užívať, psychiatra
nenavštevuje a kontroly nedodržiava. Tehotenstvo vtedy maloletej D. nebolo zmienené. V zázname z
pohovoru so D. zo dňa 25.1.2023 vyplynulo, že sa s otcom doma často háda, chcela odísť z domu k

priateľovi do T. L. C.. Lieky vysadila, pretože sa jej zdalo, že má z nich hormonálne poruchy. Tehotenstvo
nebolo spomenuté ani počas tohto rozhovoru. Podľa správy z Q. D. datovanej 9.5.2024 o maloletom
dieťati R. Ž., L. XX.X.XXXX, sa o maloletú od prijatia v zariadení zaujíma matka D. Ž.. Komunikácia
s matkou je na dobrej úrovni. Telefonuje skoro každý deň; osobná návšteva sa od prijatia maloletej
uskutočnila po prípadovej konferencii, dňa 17.4.2023 (zrejme 17.4.2024), kedy bola prítomná i stará

matka zo strany matky. Na ďalšej návšteve bola matka dňa 3.5.2024, v sprievode pani G. (starej matky
zo strany matky). Matka si maloletú pestovala v náručí, obdivovala R. ako vyrástla. Pýtala sa ako spí a či
je kŕmená lyžicou. Stará matka priebežne brala maloletú do svojho náručia a túlila ju k sebe. Po chvíli ju
vrátila matke do náručia. V prípade, že sa pani G.Á. snažila upozorniť matku, aby R. pridŕžala hlavičku,
reagovala podráždene. Nepáčilo sa jej, že ju stará matka upozorňuje. Matka v rozhovore so sociálnou
pracovníčkou uviedla, že nesúhlasí, aby bola jej dcéra R. zverená do náhradnej starostlivosti starej

matky zo strany otca. Ako dôvod uviedla fakt, že sa o maloletú od jej zverenia do CDR D. nezaujíma. Pri
odchodematkauviedla,žeprídeR.navštíviťipočashospitalizáciedoL.J..VQ.G.K.S.O.W.D.jepodľa
správy maloletej R. Ž. poskytovaná kvalitná ošetrovateľská starostlivosť. R. je predčasne narodené dieťa
z prvej sledovanej gravidity s ťažkým globálnym hypotonickým syndrómom, mikrocefáliou, poruchou
sluchovej a zrakovej percepcie. CAN syndróm. Psychomotorický vývin nezodpovedá veku dieťaťa.

Výrazne zaostáva vo všetkých oblastiach.

5. Zo správy Q. D. datovanej 2.10.2024, ktorú vypracoval psychológ a schválila riaditeľka CDR súd
zistil, že matka pravidelne dcéru navštevuje v zariadení. Dokonca aj vtedy, keď to z dôvodu aktuálneho
zdravotného stavu dieťaťa v čase chorôb neodporúčajú. Matka sa po celý čas návštevy venuje

maloletej, oslovuje ju dievčatko, kŕmi ju, kočíkuje, podnecuje k výkonom, ktoré sú však s ohľadom na jej
celkový psychomotorický vývoj neadekvátne. Matka bagatelizuje závažnosť zdravotného stavu dieťaťa
spôsobeného syndrómom CAN a nedôveruje výsledkom zdravotných vyšetrení vykonaných v zastúpení
Q. D.. Boli tiež zaznamenané epileptické záchvaty u dieťaťa rôznej intenzity, ktoré sú počas matkinej
návštevy častejšie v porovnaní s ostatným časom stráveným na skupine v Q.. Keďže sa jedná o vysoko

traumatizované dieťa so syndrómom CAN v správe je uvedený predpoklad, že dieťa subjektívne prežíva
prítomnosťmatkyakonadmernýstres.Zvýšenéepileptickézáchvatymôžuvtomtoprípadepredstavovať
fyziologickú reakciu na život ohrozujúcu situáciu a opakované spúšťanie traumy dieťaťa.

6. Na pojednávaní dňa 10.10.2024 súd vypočul prítomných účastníkov konania, pričom okrem matky

sa všetci stotožnili s predbežným právnym názorom súdu vysloveným na vec. Otec súhlasil s ústavnou
starostlivosťou, lebo sám sa starať o maloletú reálne nevie, pritom matkinu výchovu spochybnil. Uviedol,
že vo výkone väzby nemá žiaden príjem, nemá ani úspory, či majetok vyššej hodnoty. Od svojej matky
má informácie, že v CDR sa maloletej snažia dať starostlivosť, chodia na všetky vyšetrenia. Matka by jej
lepšiu starostlivosť určite nezabezpečila. Na začiatku sa bála dcéru brať do rúk, pretože bola krehunká;

s výchovou im pomáhala babka otca, ktorá ich všetko učila.

7. Opatrovník maloletej cestou zástupkyne uviedol, že trvá na podanom podnete na začatie konania
o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou, lebo to je v najlepšom záujme dieťaťa, ktoré si
vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť zabezpečovanú v Q. D.. Každý deň s R. rehabilitujú, cvičia, pracujú

s fyzioterapeutom. Aktuálne z rodiny nie je nikto kto by plnohodnotne zabezpečil takúto starostlivosť.
Považujú za potrebné, aby sa jej prostredie od umiestnenia nemenilo, preto navrhli ústavnú starostlivosť
v Q. D., kde je maloletá od začiatku zvyknutá. Dieťa navštevuje neurológa, pediatra, kardiológa, očnú
ambulanciu, v lete bola hospitalizovaná na T. pre ďalšie vyšetrenie MRI a potom v nemocnici v D.,
lebo dostala akútnu bronchitídu. Maloletá býva na ošetrovateľskej skupine, kde leží 7 až 8 detí v

postieľkach vo veku do roka a pol, majú tam 24-hodinový dohľad zdravotných sestier. Prokurátor
Okresnej prokuratúry Trnava, ktorý do konania vstúpil na pojednávaní, považoval za najlepší záujem
dieťaťa nariadenie ústavnej starostlivosti v Q. D., kde má poskytovanú stálu odbornú starostlivosť. Toho
času zverenie R. matke neodporúčal.

8. Matka uvádzala, že s podnetom nesúhlasí, lebo dieťa nemá v Q. dostatočnú zdravotnú starostlivosť.
Matka by jej ju zabezpečovala lepšie; najprv v domácnosti u svojej matky v K. T., neskôr by si hľadala
samostatnébývanie.Školu,naktorúsavrátiladoštudovať,bykvôlidcéreprerušila.Terazmáindividuálny
plán výučby, dva týždne v každom mesiaci absolvuje prax v Č., kedy býva u svojej babky. Do ukončeniaštúdia jej chýbajú dva roky. Doteraz ešte nikde nepracovala, ani si prácu nehľadala, lebo sa venovala
dieťaťu a jeho návštevám v Q. trvajúcim asi hodinu a pol. Počas nich chodieva s dcérou von alebo sa
hrajú na herni, matka sa snaží dcéru zdvíhať, trénovať jej úchop, skúša ju posadiť. Matka by chcela

dieťa zobrať na rehabilitácie, k súkromnému očnému lekárovi; rodina by jej pomáhala s financovaním. S
rozsahom stykov určených Q. G. K. S. O. nie je spokojná. U svojej matky býva preto, aby sa s dieťaťom
mohla častejšie stretávať. Uprednostnila by ústav na T., lebo tam má rodinu. Nevie, či by sa niekto z
nich dokázal o maloletú postarať. Matka namietala, že dcéra sa aj usmieva, keď sú spolu, na margo tých
epileptických záchvatov, ktoré nie sú vždy prítomné a nie iba pri nej, máva ich z únavy.

9. V záverečnej reči zástupca matky zdôraznil, že Q. ani iné inštitúcie vykonávajúce ústavnú starostlivosť
v zmysle Zákona o rodine, nie sú ústavnými zdravotníckymi zariadeniami. Pred nariadením ústavnej
starostlivosti súd musí prednostne skúmať iné formy náhradnej starostlivosti, a to náhradnú osobnú
starostlivosť a pestúnsku starostlivosť, ktoré možnosti opatery doposiaľ v konaní preskúmané neboli.
Podmienkou nariadenia ústavnej starostlivosti je vážne ohrozenie alebo narušenie výchovy dieťaťa, čo

rovnako v konaní nebolo podľa matky preukázané; nebolo jej uložené ani žiadne výchovné opatrenie.
Matka žije usporiadaným spôsobom života, nemá žiadnu prekážku vo výkone rodičovských práv.
O maloletú je schopná sa postarať, aj ju osobne vychovávať, čo aj predtým robila. Jej majetkové
pomery nie sú podstatné pre rozhodovanie. Pokiaľ zdravotný stav maloletej vyžaduje ústavnú zdravotnú
starostlivosť, túto nie je možné nahradiť pobytom v zariadení vykonávajúcom náhradnú starostlivosť.

Vzťah matky k maloletej je v znaleckom posudku z vyšetrovania opísaný ako materinský a ochranársky
so zameraním na jej dcéru. Matka má za to, že nie sú splnené prakticky žiadne zákonné dôvody na
nariadenie ústavnej starostlivosti a neexistuje ani žiaden dôvod prečo by dcéru nemohla vychovávať
a osobne sa o ňu starať. Odborných lekárov môže s maloletou navštevovať aj matka rovnako ako
zamestnanci Q.. Bronchitídu riešili v Q. nedostatočne, preto skončila podľa matky maloletá v nemocnici.

10. Podľa § 44 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne
usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré
nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú
alebo nemôžu zabezpečiť (odsek 1). Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi

maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím (odsek 2). Náhradnou starostlivosťou je
zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (písm. a), pestúnska
starostlivosť (písm. b), ústavná starostlivosť (písm. c) odseku 3). Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý
zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa (odsek 4).

Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova
maloletého dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej
osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do
starostlivostibudúcichosvojiteľovalebodostarostlivostifyzickejosobypodľaosobitnéhopredpisu(písm.
a), rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka (písm. b), uložené

výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave (písm. c) alebo rodičia dieťaťa sú pozbavení
výkonu rodičovských práv (písm. d). Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, súd v rozhodnutí, ktorým
nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby
maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na

utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na
strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a
sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu
svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší.

Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne
aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení
dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

11. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona (odsek 3). Podľa § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti

alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb
povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné (odsek 1). Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje
ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu
výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak
povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto

zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa,
vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a účet maloletého dieťaťa
(odsek 2).

12. Ústavnú starostlivosť môže súd ako formu náhradnej starostlivosti o dieťa nariadiť vtedy, ak
rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, je to potrebné v záujme

dieťaťa a súd má za preukázané, že dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti ani
do pestúnskej starostlivosti. Okrem tohto prípadu možno ústavnú starostlivosť dieťaťu nariadiť tiež
ako formu výchovného opatrenia vtedy, ak je jeho výchova ohrozená alebo vážne narušená a iné
(krátkodobejšie) výchovné opatrenia neviedli k náprave. Je nevyhnutné obidva prípady dôsledne
odlišovať. Obidva však majú spoločné to, že ústavnú starostlivosť chápu ako krajné riešenie situácie.

Výnimočnosť ústavnej starostlivosti nespočíva len v tom, že ju súd nariadi iba v skutočne krajnom
prípade, ale tiež v tom, že je možné ju nariadiť len na nevyhnutný čas. Preto je výkon ústavnej
starostlivosti priebežne monitorovaný a hodnotený, a to aj z hľadiska jeho ďalšieho trvania. Nariadenú
ústavnú starostlivosť súd bezodkladne zruší, ak pominuli dôvody pre jej ďalšie trvanie. Povinnou
náležitosťou výroku o nariadení ústavnej starostlivosti je označenie konkrétneho zariadenia, do ktorého

bude dieťa umiestnené. Okrem toho musí rozsudok o nariadení ústavnej starostlivosti obsahovať tiež
výrok o povinnosti rodičov platiť výživné na dieťa s určením jeho výšky, dátumu splatnosti mesačných
platieb a o uložení povinnosti poukazovať výživné zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Toto zariadenie je platobným miestom. Pokiaľ bola ústavná starostlivosť nariadená z dôvodov na strane
rodičov, potom má výrok rozsudku obsahovať aj stanovenie primeranej lehoty, ktorú súd určí rodičom

na úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov.

13. V danej veci bola nariadená ústavná starostlivosť nad maloletou R. z dôvodu ťažkej životnej situácie,
v ktorej sa ocitla ešte predtým ako dovŕšila svoj prvý rok života. Momentálne je ústavná starostlivosť v
tom najlepšom záujme dieťaťa, ktorému sa poskytuje zvýšená opatera a starostlivosť v špecializovanom

zariadení Q. G. K. S. O. D. na ošetrovateľskej skupine pod permanentným dohľadom zdravotníkov
z dôvodu, že vo svojej najbližšej rodine ju vystavili týraniu a surovému zaobchádzaniu, v dôsledku
ktorého utrpela rôzne veľmi vážne zranenia. Aktuálne súd považuje za nezodpovedný prístup matky
voči dieťaťu ten, kedy si trúfa zabezpečovať starostlivosť o dieťa, pričom sama sa o seba nedokáže
postarať; v súčasnosti sa zdržiava striedavo v domácnosti u svojej matky v K. T. a u babky v Č., kde

si dokončuje strednú školu, keďže štúdium v minulosti predčasne ukončila. Matka doposiaľ nikde ani
nepracovala,lebosavrajvenovalavýchove,pobytomanávštevámmaloletejvnemocniciaQ..Rozhodla
sa dokončiť štúdium, čo je prospešné. Nemá však problém znova ho prerušiť, lebo prioritne chce
zabezpečovať výchovu maloletej. Ústavná starostlivosť nebola v danej veci nariadená z dôvodov, ktoré
sú na strane rodičov, kedy je potrebné určiť im lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov;

ale z dôvodu vážne ohrozenej a narušenej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré nie je možné zveriť do
náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti, lebo si vyžaduje zvýšenú starostlivosť a
túto dostáva v zariadení na ošetrovateľskej skupine už vyše 6 mesiacov popri pobytoch v nemocničnom
prostredí, kedy je potrebná obetavosť, trpezlivosť a spolupráca s personálom, čo je u matky ťažšie
možné. Matka s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletou nesúhlasila, lebo mala výhrady voči

prístupu zamestnancov domova, avšak matka mala námietky k dočasnému zvereniu dieťaťa do Q. už
na začiatku, kedy ešte ani nepoznala pomery v zariadení. Tieto predsudky matky a jej odmietavý prístup
nepovažovalsúdzaodôvodnené.Otcovimaloletejvstarostlivostiodieťabránizávažnáprekážka,ktorou
je výkon väzby a matke bráni zdravotný stav jej vysoko traumatizovaného dieťaťa a jeho prejavy aj v jej
prítomnosti, ktoré boli opísané v správe Q. zo dňa 2.10.2024.

14. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o
dieťa, bezpečnosť dieťaťa ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana
jeho dôstojnosti, tiež duševného, telesného a citového vývinu, ohrozenie jeho vývinu a podobne. Vprípade, ak výchova maloletého v domácom prostredí zlyháva alebo je vážne narušená, ak sa rodičia
nevedia o dieťa postarať alebo je ohrozené zdravie či život dieťaťa, potom je autoritatívny zásah súdu
v rodine za účelom ochrany maloletého nevyhnutný a jeho ďalšie trvanie v podobe nariadenej ústavnej

starostlivosti v rovnakom zariadení, ktorého personál sa o dieťa stará ostatný polrok, odôvodnené.
Vzhľadom na všetky vyššie preukázané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd nad maloletou
R. Ž., L. XX.X.XXXX, nariadil I. výrokom rozsudku ústavnú starostlivosť v špecializovanom zariadení,
kde jej už dlhšie zabezpečujú opateru a poznajú najlepšie jej režim či potreby. Rodičom súd podľa § 81
ods. 2 Zákona o rodine II. výrokom rozsudku stanovil povinnosť prispievať na výživu dcéry priamo na

účet ústavu minimálnou sumou, lebo nikde nepracujú, majetok žiaden nemajú, otec je vo výkone väzby
a matka študuje na strednej škole. O trovách konania súd rozhodol III. výrokom rozsudku podľa § 52
CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie rodičov maloletého dieťaťa v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je

určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež
osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha
- odvolací návrh (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci

samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní
(§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Prokurátor ani opatrovník maloletého dieťaťa nie sú oprávnení podať
odvolanie, lebo sa tohto práva po vyhlásení rozsudku voči súdu výslovne vzdali, čo je v súlade s § 368

Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa Civilného
mimosporového poriadku, ak sa upravuje starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako

peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.