Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 4To/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010306
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824010306.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Mareka Šenkára, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. januára 2025,
o odvolaní obžalovanej A. B. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/53/2024 zo dňa
24.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa§321ods.1písm.b)Tr.por. zrušujerozsudokOkresnéhosúduNámestovo, sp.zn.4T/53/2024

zo dňa 24. októbra 2024.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom, sp. zn. 4T/53/2024 zo dňa 24.10.2024 obžalovanú A. B., nar.

XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/X, C. – B. E., adresa na doručovanie písomností F. XXX/XX, C.,
uznal za vinnú z pokračovacieho zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že :

v bode 1/
dňa 31.01.2024 okolo 23:10 h v meste C., časť B. E., pred rodinným domom ul. D. XXX/X, C. - B. E.,

počas vykonávania služobnej činnosti podľa § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v
znení neskorších predpisov opakovane vulgárne nadávala hliadke Obvodného oddelenia Policajného
zboru Tvrdošín v zložení D. G. H. G. a I. J. K., a pri obmedzovaní osobnej slobody J. L. štyrikrát udrela
otvorenou dlaňou do oblasti tváre a krku, trikrát zovretou päsťou do oblasti tváre a krku, niekoľkokrát
nohou do oblasti nôh a zadku a dvakrát do oblasti rozkroku D. G. H. G., a keď I. J. K. zakladal J. L.
putá, pristúpila k I. J. K., chytila ho za uniformu zo zadnej časti, odsunula ho od J. L. a päsťou ho udrela

do oblasti brady zo spodnej časti, čím poškodenému D. G. H. G. spôsobila zranenia, a to pomliaždenie
brušnej steny a pomliaždenie mieška, s dobou liečenia v trvaní 1 deň a poškodenému J. K. nespôsobila
zranenia, pričom konala tak, aby bránila vykonávaniu služobnej činnosti príslušníkov Policajného zboru,

v bode 2/
dňa 31.01.2024 okolo 23:30 h v meste C., časť B. E., pred rodinným domom ul. D. XXX/X, C. - B. E.,

počas vykonávania služobnej činnosti podľa § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v
znení neskorších predpisov, keď ju M.. G. N. O. umiestňoval do služobného motorového vozidla, tak ho
kopla do oblasti tváre, čím poškodenému M.. G. N. O. spôsobila pomliaždenia a krvný výron v oblasti
pravej očnice a pomliaždenie nosa s dobou liečenia 3 dni, pričom konala tak, aby bránila vykonávaniu
služobnej činnosti príslušníkov Policajného zboru.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti súd obžalovanej A. B. uložil podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 49 ods. 1 písm. a)Tr. zák., súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný
dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil obžalovanej skúšobnú dobu
s probačným dohľadom na 2 (dva) roky. Podľa § 51 ods. 1, ods. 4 písm. g) Tr. zák. súd uložil obžalovanej

obmedzenie - podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo
iným odborníkom, programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná A. B. prostredníctvom obhajcu písomným podaním
zo dňa 31.10.2024, doručeným Okresnému súdu Námestovo osobne dňa 31.10.2024, ktoré odôvodnila

prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 09.12.2024, doručeným Okresnému súdu
Námestovo osobne dňa 10.12.2024, a to proti výroku o treste.
Obžalovaná považuje napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste za neprimerane prísny
a nestotožňuje sa s ním. V priebehu vykonaného hlavného pojednávania, ktoré sa uskutočnilo na
Okresnom súde Námestovo dňa 24.10.2024, prejavila úprimnú ľútosť nad svojím konaním, ako aj snahu
po náprave. K spáchaniu trestného činu sa v plnej miere priznala a na hlavnom pojednávaní urobila

vyhlásenie podľa § 257 písm. b) Tr. por. o tom, že je vinná. Súd jej vyhlásenie prijal, napriek uvedenému
sa súdom prijaté vyhlásenie o vine neprejavilo vo výroku o treste napadnutého rozsudku. Obžalovaná
poukazuje na neprimeranú prísnosť trestu vo vzťahu k povahe, závažnosti a okolnostiam jej trestnej
činnosti, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nezákonný a nespravodlivý. Podľa názoru obžalovanej,
aj keď prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol ustanovenia § 34 Trestného zákona,

dôsledne ich pri ukladaní trestu nezohľadnil. V zmysle zásad ukladania trestov musí byť trest primeraný
nielen závažnosti spáchaného skutku, ale aj osobným pomerom obžalovaného a jeho možnosti nápravy.
Uložený trest v trvaní troch rokov odňatia slobody s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou dva
roky s probačným dohľadom v skúšobnej dobe je v zjavnom rozpore s princípom individualizácie trestu,
pretože neberie do úvahy osobnostné charakteristiky obžalovanej, ktorá je schopná resocializácie.

Obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine a súd toto jej vyhlásenie o vine aj prijal.
Obžalovaná poukázala na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 44/2017 z 27.06.2017 sp. zn. Tpj 55/2016. V prípade úplného vyhlásenia o vine obvinený bezvýhradne
prijíma možnosť, aby súd jeho vyhlásenie prijal, a aby nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr.
por., teda neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie

opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, k čomu
však prichádza len výnimočne. Takýto vzťah obvineného k svojej trestnej činnosti a k trestu, keď sa súd
rozhodne vyhlásenie obžalovaného prijať, je potrebné akceptovať a umožniť súdu aj po takom prijatí
vyhlásenia obžalovaného o vine, aby mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu
trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Novelou Trestného zákona

účinnou od 06.08.2024 bolo do Trestného zákona doplnené ustanovenie § 39 ods. 5, ktoré umožňuje
súdu pri vyhlásení viny na hlavnom pojednávaní uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V prejednávanej trestnej veci, súd napriek tomu, že
vyhlásenie obžalovanej prijal, sa možnosťou zníženia trestu podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. nezaoberal vôbec,
napriek tomu, že obžalovaná túto možnosť navrhovala prostredníctvom svojho obhajcu v záverečnej

reči, ako aj možnosť, aby súd uložil obžalovanej iný trest ako trest odňatia slobody čo aj s podmienečným
odkladom a navrhovala uloženie peňažného trestu, ktorý považuje obžalovaná za dostatočný trest
vzhľadom na jej osobu a zabezpečenie generálnej ako aj individuálnej prevencie. V danom prípade
priznanie obžalovanej spolu s úprimne na hlavnom pojednávaní prejavenou ľútosťou, nepochybne
viedlo k podstatnému urýchleniu trestného konania. Aj prezentovaný kritický postoj obžalovanej k jej

trestnej činnosti jednoznačne naznačujú priaznivé možnosti nápravy aj pri uložení nižšieho trestu, ako i
v rámci vyššie uvedeného mimoriadneho zákonného zníženia, alebo iného druhu trestu, pre obžalovanú
priaznivejšieho.
Obžalovaná má za to, že napadnutý rozsudok je v otázke uloženia trestu nepreskúmateľný. Ak súd v
odôvodnenínapadnutéhorozsudkuuvádza,ženezistiluobžalovanejžiadnepoľahčujúceanipriťažujúce

okolnosti v zmysle ust. § 36 a § 37 Tr. zák., potom je potrebné zdôrazniť, že u obžalovanej je zistená
minimálne jedna poľahčujúca okolnosť, a to podľa § 36 písm. 1) Tr. zák., na ktorú však súd pri
úvahe o ukladaní trestu vôbec neprihliadol. Súd musí v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne
uviesť, akým spôsobom ukladal trest pre obžalovanú, akými úvahami sa pri ukladaní trestu spravoval,
ktoré ustanovenia zákona použil. Podľa názoru obžalovanej súd riadne nezdôvodnil svoje rozhodnutie

o treste, ktorý ukladal obžalovanej, v napadnutom rozsudku absentuje úvaha súdu, ako aj dôvody,
pre ktoré mal súd za to, že je nevyhnutné uložiť obžalovanej probačný dohľad nad jej správaním
v skúšobnej dobe. Súd taktiež nezdôvodnil, z akého dôvodu mal za to, že u obžalovanej je na
mieste uloženie obmedzenia - podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačnýmúradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Z vykonaného dokazovania nevyplynula na strane obžalovanej žiadna okolnosť nasvedčujúca jej
asociálnemu správaniu sa, pre ktoré by bolo uloženie obmedzenia dôvodné. Naopak, obžalovaná

vedie riadny život, stará sa o jedno maloleté dieťa nízkeho veku, pomáha opusteným zvieratám,
športuje, neužíva žiadne návykové látky. Obžalovaná má za to, že rozhodnutie o treste bez náležitého
odôvodnenia vnáša právnu neistotu, ktorá môže mať za následok porušenie práva na spravodlivý
proces. Obžalovaná je toho názoru, že napriek tomu, že súd aj v odôvodnení rozsudku po jeho vyhlásení
uviedol, že pri ukladaní trestu prihliadal na jej vyhlásenie viny, toto sa v uloženom treste u obžalovanej

neprejavilo.
Z vyššie podrobne uvedených dôvodov obžalovaná navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.
e) Tr. por. napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 4T/53/2024 zo dňa 24.10.2024 v
časti vo výroku o treste zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci tak, že obžalovanej
uloží miernejší trest odňatia slobody resp. peňažný trest aj s poukazom na ust. § 39 ods. 5 Tr. zák.
Prokurátor sa k odvolaniu obžalovanej písomne nevyjadril.

Krajský súd na podklade obžalovanou podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet
zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Prihliadal pritom i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, avšak sú takej povahy, že by mohli

byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovanej
bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, proti výrokom rozsudku, proti
ktorým je prípustné a je dôvodné, a to z dôvodov, ako uvádzala odvolateľka. Krajský súd preskúmaním
napadnutého rozsudku zistil, že rozhodnutie okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o treste, je pre krajský
súd nepreskúmateľné, pričom ďalej krajský dospel k záveru aj o neúplnosti skutkových zistení súdom

prvého stupňa a tiež, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie, vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého výroku, na ktorých
objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy, čím sú tu dané zákonné dôvody na zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. v časti – vo výroku o treste a vrátenie veci súdu prvého
stupňa, aby ju znova prejednal a rozhodol.

Vzhľadomnato,ženapadnutýrozsudoktrpeltakýmichybami,ktorénebolomožnéodstrániťnaverejnom
zasadnutí, odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. a o odvolaní obžalovanej konal
a rozhodol na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých
výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto

výroky.
V prípade zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. ide
o také chyby vo výrokoch napadnutého rozsudku, pre ktoré je rozsudok nepreskúmateľný alebo nebolo
rozhodnuté o niektorom zo skutkov v obžalobe, prípadne naopak výrok v skutkovej časti presahuje
medze obžaloby alebo výrok o treste je neúplný (napr. výrok o treste zákazu činnosti neobsahuje

vymedzenie jeho dĺžky). Okolnosťami významnými pre rozhodnutie, s ktorými sa prvostupňový súd
nevyrovnal, môžu byť dôležité skutkové otázky, ktoré majú dosah na právnu kvalifikáciu.

Ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por. vymedzuje nevyhnutý obsah odôvodnenia rozsudku, pričom platí tak
pre odsudzujúci, ako aj pre oslobodzujúci rozsudok. Vyplýva z neho, že každý výrok rozsudku musí byť

odôvodnený (výrok o vine, o treste, o náhrade škody, o ochrannom opatrení). Odôvodnenie všetkých
výrokov rozsudku musí vždy vychádzať z vyhodnotenia dôkazov spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr.
por. V odôvodnení rozsudku nestačí len zhrnutie vykonaných dôkazov ich vymenovaním. Nemá ísť ani
o mechanické prepisovanie ich obsahu do odôvodnenia rozsudku, pretože musí ísť o stručný výklad. Jepotrebné uviesť, na základe ktorých dôkazov, ktoré skutočnosti považuje súd za dokázané. Súd musí
uviesť svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si dôkazy
navzájom odporujú. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, nestačí len mechanicky citovať znenie právnej

vety skutkovej podstaty trestného činu, ale je potrebné konkrétne uviesť, akými dôkazmi sú jednotlivé
znakykonkrétnehotrestnéhočinupreukázané,vnadväznostinaustanoveniavšeobecnejčastitrestného
zákona o trestnej zodpovednosti. Výrok o treste je potrebné odôvodniť aj s poukazom na § 36 a nasl.
Tr. zák. V prípade prečinu aj z pohľadu § 10 ods. 2 Tr. zák. Náležité odôvodnenie rozsudku je dôležité
aj hľadiska následného možného prieskumu rozsudku odvolacím súdom a tiež pre náležitú realizáciu

práva obžalovaného na obhajobu, keď obžalovaný môže adekvátne podaním opravného prostriedku
reagovať na rozsudok len v prípade, ak mu je známa argumentácia súdu vo vzťahu k rozhodnutiu.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisu primárne zistil, že procesný postup súdu prvého
stupňa, ktorý predchádzal napadnutému výroku o treste, bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam Trestného poriadku. S ohľadom k tomu, že obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní

pred súdom prvého stupňa urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinná
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, odvolací súd preskúmal zákonnosť postupu okresného
súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovanej. Zistil, že v tomto smere konal súd
prvého stupňa správne a neporušil žiadne procesné ustanovenie. Obžalovaná dala vyhlásením, že je
vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, dostatočne najavo, že žiadnym spôsobom nenamieta

skutkové a právne závery obžaloby a takéto vyhlásenie obžalovanej malo svoju oporu v dôkazoch, ktoré
súsúčasťouvyšetrovaciehospisu(obžalovanáA.B.sakspáchaniuskutkupriznalavkonanípredsúdom
a jeho spáchanie úprimne oľutovala), a právna kvalifikácia skutku zodpovedá protiprávnemu konaniu
obžalovanej popísanému v skutku. Vyhlásenie obžalovanej bolo teda súdom prvého stupňa prijaté
v súlade so zákonom a stalo sa nemenným. Zákonným bol potom ďalší postup súdu prvého stupňa,

keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny a vykonal len dokazovanie ohľadne uloženia trestu
obžalovanej A. B..

Okresnému súdu je však nutné vytknúť, že v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k výroku o treste
absentuje uvedenie konkrétnych úvah súdu, na základe akých dôkazov a akých konkrétnych z nich

vyplývajúcich skutočností dospel k uloženiu trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 roky obžalovanej a v tomto
smere je potom rozsudok okresného súdu pre krajský súd nepreskúmateľný. Ohľadne uvedeného je
nepostačujúce len zovšeobecňujúce vyjadrenie súdu týkajúce sa povinnosti súdu zohľadniť pri ukladaní
trestu základné pravidlá pre ukladanie trestu v zmysle ust. § 34 Tr. zák. Okresný súd v odôvodnení

rozsudku obmedzil svoje úvahy vo vzťahu k výroku o treste len na konštatovanie o počte priestupkov
obžalovanej evidovaných v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a o počte súdnych
postihov obžalovanej evidovaných v registri trestov, ktoré majú všetky charakter zahladených odsúdení.
Krajský súd v uvedenej súvislosti poukazuje na ust. § 33a Tr. zák., v zmysle ktorého:

(1) Páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená
ľudská dôstojnosť.
(2) Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného
a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli
k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

(3) Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi
uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená
s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej
s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
(4) Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného.

Ide o nové ustanovenie Trestného zákona, účinné od 06.08.2024, upravujúce všeobecné zásady
ukladania sankcií, ktoré sú súdy povinné rešpektovať a aplikovať pri svojej rozhodovacej činnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom výrok o treste v odôvodnení rozsudku je potrebné odôvodniť
aj s poukazom na ust. § 33a Tr. zák.

Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuabsentujeskutočnosť,akosaokresnýsúdvysporiadalpriúvahách
o voľbe druhu a výmery trestu obžalovanej A. B. s osobou obžalovanej a jej pomermi, ktoré viedli
k uloženiu trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnúdobu v trvaní 2 roky s probačným dohľadom. K odvolacej námietke obžalovanej týkajúcej sa nepoužitia
ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. s poukazom na skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine
v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. krajský súd uvádza nasledovné:

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných
činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú
pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie

trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa
odseku 3. Ide o zákonodarcom premietnutú súdnu prax vychádzajúcu do 05.08.2024 zo Stanoviska
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 44/2017 z 27.06.2017 sp. zn. Tpj
55/2016. V prípade, že okresný súd pri svojom rozhodnutí v rámci úvah pri voľbe druhu a výmery trestu
dôjde k záveru, že nepoužije cit. ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. (nejde o obligatórnu povinnosť súdu použiť
ust. § 39 ods. 5 Tr. zák.), uvedenú skutočnosť je povinný však uviesť (vysvetliť) v odôvodnení rozsudku

tak, aby bolo zistiteľné a preskúmateľné, z akých dôvodov a na základe akých skutočností a okolností
toto ustanovenie nepoužil.

Ak okresný súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že u obžalovanej A. B. nezistil existenciu žiadnej
poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti, uvedené konštatovanie však nijako bližšie neodôvodnil, a to

napriek skutočnosti, že podľa ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Z obsahu súdneho spisu je zistiteľné, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní po vyhlásení, že je
vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, naviac uviedla, že si postupom času uvedomuje
svoje konanie, ktoré vyjadrenie obžalovanej podľa názoru krajského súdu je možné vyhodnotiť ako

poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. l) Tr. zák. (podľa ktorého poľahčujúcou okolnosťou je
najmä to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Krajský súd
satakstotožnilsodvolacounámietkouobžalovanej,podľaktorejpriznanieobžalovanejA.B.kspáchaniu
žalovanej trestnej činnosti, úprimné oľutovanie spáchania trestnej činnosti nepochybne je možné vnímať
v zmysle konštatovania existencie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Krajský súd

v uvedenej súvislosti dodáva, že úplné zistenie všetkých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a ich
náležité odôvodnenie, ako aj zhodnotenie stupňa ich intenzity vo vzťahu k ostatným okolnostiam, ktoré
sa týkajú okolností prípadu a pomerov obžalovanej a súhrnne tvoria stupeň nebezpečnosti činu pre
spoločnosť, je nevyhnutnou podmienkou na určenie druhu a výmery trestu.

Osobitne krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o treste napadnutého rozsudku, tento považoval
v aktuálnom štádiu trestného konania za predčasný najmä pri úvahách o aplikácii ust. § 51 ods. 1, ods.
4 písm. h) Tr. zák.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon

trestu odňatia slobody neprevyšujúceho štyri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 3 platí rovnako.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. povinnosti spočívajú najmä v príkaze v skúšobnej dobe získať určitú
pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom kurze.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. povinnosti spočívajú najmä v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, ako i z písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu
vyplýva, že súd obžalovanej uložil povinnosť (v zápisnici o hlavnom pojednávaní a v písomnom
vyhotovení rozsudku nesprávne uvedené obmedzenie) podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti
s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom, programu sociálneho výcviku alebo
inému výchovnému programu (§ 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák.), avšak nesprávne aplikoval ust. § 51 ods.

4 písm. g) Tr. zák. Odhliadnuc od uvedenej zrejmej nesprávnosti, krajský súd poukazuje na skutočnosť,
že odôvodnenie rozsudku obsahuje „len“ konštatovanie skutočnosti, že okresný súd túto povinnosť
uložil obžalovanej v rámci skúšobnej doby. V odôvodnení rozsudku úplne absentuje odôvodnenie toho,
na základe akých okolností, skutočností dospel okresný súd k záveru o potrebe uložiť obžalovanejtúto povinnosť. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v ustanoveniach § 51 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.
sú zakotvené konkrétne obmedzenia a povinnosti, ktoré môže súd uložiť páchateľovi, ktorému ukladá
podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom. Tieto obmedzenia a povinnosti sú v určitom

vzťahu k spáchanému činu a v podstate predstavujú príkaz na pozitívne správanie páchateľa viesť
riadny spôsob života. V prípade, že okresný súd konkrétnemu páchateľovi trestného činu ukladá takéto
obmedzenie alebo povinnosť, je v zmysle ust. § 168 ods. 1 Tr. por. potom povinný odôvodniť aj tento
výrok ako súčasť výroku o treste. Odôvodnenie všetkých výrokov rozsudku musí pritom vždy vychádzať
z vyhodnotenia dôkazov spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por.

V uvedenej súvislosti krajský súd uvádza, že okresný súd rozhodol s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti o uložení povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. predčasne, bez splnenia zákonných
podmienok uvedených v ust. § 51 ods. 9 Tr. zák. Podľa § 51 ods. 9 Tr. zák. povinnosť podľa odseku
4 písm. h) možno uložiť po predchádzajúcom vyžiadaní správy od probačného a mediačného úradníka
o vhodnosti jej uloženia, ak vhodnosť uloženia tejto povinnosti nevyplýva z odborného vyjadrenia alebo

zo znaleckého posudku. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd dôsledne nepostupoval
pri úvahách o uložení povinnosti obžalovanej podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák., keď pred rozhodnutím
o uložení tejto povinnosti si nevyžiadal správu od probačného a mediačného úradníka o vhodnosti jej
uloženia a zároveň z obsahu spisového materiálu nevyplýva vhodnosť uloženia tejto povinnosti či už z
odborného vyjadrenia alebo zo znaleckého posudku.

Vzhľadom na vyššie zistené pochybenia súdu prvého stupňa krajskému súdu nezostávalo nič iné ako
z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a podľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. trestnú vec obžalovanej A. B. mu vrátiť, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. Jednalo sa pritom o také pochybenia okresného súdu, ktoré krajský súd nemohol

odstrániť na verejnom zasadnutí, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí. Súd prvého stupňa
bude v rámci ďalšieho postupu povinný napraviť svoje pochybenia a znovu vo veci rozhodnúť, pričom
odvolací súd v tejto súvislosti dáva súdu prvého stupňa do pozornosti ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. por.,
v zmysle ktorého súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym
názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých

vykonanie odvolací súd nariadil.

Bude preto úlohou okresného súdu, aby v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní toto doplnil
v naznačenom smere a následne rozhodnutie o druhu a výmere trestu dôsledne vyhodnotil a zdôvodnil.
Okresný súd tiež pri ďalšom rozhodovaní musí mať na zreteli rešpektovanie zásady zákazu zmeny

k horšiemu, nakoľko odvolanie podala iba obžalovaná.

V rámci ďalšieho postupu bude úlohou súdu prvého stupňa odstrániť vyššie vytknuté zistené nedostatky
a vykonať všetky pre vec významné dôkazy, tieto dôsledne hodnotiť postupom podľa § 2 ods. 12 Tr.
por., tak jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, starostlivo zohľadniac všetky okolnosti prípadu

a pomery obžalovanej. Následne bude povinnosťou súdu prvého stupňa ďalšie rozhodnutie o treste vo
veci odôvodniť plne v súlade s ustanovením § 168 Tr. por., tak, aby dôvody rozhodnutia boli konzistentné
s výrokom a aby neboli arbitrárne, nedostatočné, v logickom nesúlade, ale preskúmateľné a majúce
oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.