Rozsudok – Dôchodky ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 19Sas/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100675
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Sábo, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX,bytomD.XXX/X,D.,protižalovanému:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,sosídlom
Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č.
SPSČ-PO3-2023/004735-003 zo dňa 19.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) správnu žalobu zo dňa
09.12.2023 (ďalej aj „správna žaloba“), ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 09.12.2023.

2. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu vlády
Slovenskej republiky povereného riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-
PO3-2023/004735-003 z 19.10.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie
personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „správny orgán prvého
stupňa“) č. SPSČ-OSZ-00038037/2023-VZ zo dňa 01.07.2023, ktorým bol žalobcovi zvýšený výsluhový

dôchodok od. 1. júla 2023 zo sumy 1218,02 eur mesačne na sumu 1361,75 eur mesačne (rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa“).

3. Žalobca navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa. Zároveň žalobca navrhol, aby mu bolo voči žalovanému priznané právo na úplnú náhradu trov
konania.

II.
Administratívne konanie

4. Správny orgán prvého stupňa rozhodol o zvýšení sumy výsluhového dôchodku žalobcu od 01. júla
2023 o 11,80 %, čo je o 143,73 eur mesačne, na sumu 1361,75 eur mesačne.

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie, v ktorom namietal, že

do percenta zvýšenia výsluhového dôchodku je potrebné zahrnúť taktiež hodnotu 10,6 %, ktorou došlo
k zvýšeniu dôchodkových dávok podľa § 293fzc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“)6. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa.

7. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že u žalobcu je valorizovaný výsluhový dôchodok,
ktorý mu je vyplácaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Na valorizáciu tohto dôchodku
nemožno uplatniť ustanovenie § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré má povahu prechodného
ustanovenia, pričom uvedenému bránia taktiež rozdiely medzi nárokmi vyplývajúcimi zo všeobecného

systému sociálneho poistenia a nárokmi z osobitného systému sociálneho poistenia. Žalovaný ďalej
uviedol dôvody, v ktorých vidí rozdiely v oboch systémoch sociálneho poistenia a poukazoval na to, že
žalobca nie je vystavený diskriminácii tým, že v jeho prípade k valorizácii výsluhového dôchodku taktiež
o 10,6 % nedošlo.

III.

Súdne konanie

8. Správna žaloba – žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:

- žalobca namietal, že malo byť v jeho prípade vykonané zvýšenie jeho výsluhového dôchodku, taktiež

o 10,6 %, a teda percento zvýšenia určené podľa § 293fzc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.,
- žalobca poukázal na listinné dôkazy, ktoré mali podporovať tento právny záver a to okrem iného na
odborné vyjadrenie Slovenského národného strediska pre ľudské práva č. SNSLP/2023/00206-2 zo
dňa 30.06.2023 a odpoveď Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky č. 3633-2023-.KPSR zo dňa
12.09.2023,

- žalobca namietal, že preskúmavané rozhodnutie zasiahlo do právnej istoty žalobcu a jeho legitímnych
očakávaní,
- žalobca namietal, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v rozpore s princípom rovnakého
zaobchádzania a pôsobí na žalobcu diskriminačne.

9. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 16.01.2024 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré
vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:

- podľa názoru žalovaného sa žalobca nenachádzal v obdobnej situácii oproti poberateľom
dôchodkových dávok zo všeobecného systému poistenia,

- žalovaný uviedol v zásade totožné dôvody ako v preskúmavanom rozhodnutí, pričom toto
preskúmavané rozhodnutie označil za vecne správne,
- žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

10. Replika žalobcu zo dňa 26.02.2024 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jeho

obsahu sú nasledujúce:

- podľa názoru žalobcu pojem percento zvýšenia dôchodkových dávok v sebe ad futurum zahŕňa
obligatórnu valorizáciu vykonávanú vždy k 01.01. aj fakultatívnu valorizáciu, percento zvýšenia podľa
§ 293 fzc ods. 1, § 293 fzd ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., percento zvýšenia dôchodkových dávok

podľa § 82 ods. 1, 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. pre rok 2024,
- žalobca sa nachádza v porovnateľnom postavení s poberateľmi dôchodkových dávok zo všeobecného
systému, čo okrem iného vyplýva z porovnateľných čŕt oboch systémov poistenia.

11. Dňa 14.03.2024 bola žalovanému doručená replika žalobcu, ku ktorej sa žalovaný nevyjadril.

12. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.11.2024, na ktorom sa zúčastnil žalobca
a žalovaný, ktorí vo svojich prednesoch zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach a právnych
argumentoch prednesených v písomných podaniach. Správny súd na tomto pojednávaní vyhlásil tento
rozsudok, ktorým žalobu zamietol a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov13. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného

kalendárneho roka sa zvyšuje o percento
a) medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom
za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, alebo
b) určené podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 4a, ak sa dôchodková dávka v kalendárnom roku,
ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, zvýšila podľa odseku 2 alebo bola určená z tejto

dôchodkovej dávky.

14. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov od posledného zvyšovania dôchodkových dávok presiahne päť percent,
dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a dôchodková dávka
priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31. decembra príslušného kalendárneho

rokasazvyšujeopercentotohtorastuvykázanéštatistickýmúradom;poslednýmsledovanýmmesiacom
na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov je jún príslušného kalendárneho roka.

15. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie

dôchodkovýchdávokvykonáva.Príslušnýkalendárnymesiacjetretíkalendárnymesiacpokalendárnom
mesiaci, v ktorom bol štatistickým úradom vykázaný kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov podľa odseku 2. Ak sa dôchodková dávka zvyšuje podľa
a) odseku 1, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1.
januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra

príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania,
b) odseku 2, dôchodková dávka vyplácaná k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca sa zvyšuje
od tohto dňa a dôchodková dávka priznaná od prvého dňa príslušného kalendárneho mesiaca do 31.
decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

16. Podľa § 293fzc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských
cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent,
dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané
štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje
odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom.

17. Podľa § 293fzc ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa odseku 1
platí § 82 ods. 3 až 9 rovnako.

18. Podľa § 293gc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Na účely zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82

ods. 1 sa zvýšenie dôchodkovej dávky podľa § 293fzc ods. 1 považuje za zvýšenie dôchodkovej dávky
podľa § 82 ods. 2.

19. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky,
vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané

a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho
roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných
predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3,
5 až 11.

20. Podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. Od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné
výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové
dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch
o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia
zvyšujú.

V.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu21. Správny súd sa oboznámil s preskúmavaným rozhodnutím, rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa, konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym
spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

22. Rozhodujúcou právnou otázkou vo veci bolo posúdenie uplatnenia § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z.
pri stanovení percenta zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu podľa § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002
Z. z. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že z ustanovení § 293fzc ods. 2 a § 293gc ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že zvýšenie dôchodkovej dávky podľa § 293fzc ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z. je svojimi účinkami ekvivalentné zvýšeniu dôchodkových dávok podľa § 82 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z. z. Preto pri výklade § 293fzc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je potrebné mať na pamäti
zachovanie systematickej jednotnosti aplikácie § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 293fzc ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zároveň z tohto dôvodu nemá na výklad § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z.
vplyv to, že bol zaradený do prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2023.

23. Novelizácia zákona č. 461/2003 Z. z., ktorá bola vykonaná zákonom č. 210/2023 Z. z. ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „zákon č. 210/2023 Z. z.“) doplnila do § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z. systém automatického zvýšenia dôchodkových dávok, ku ktorému dochádza v prípade presiahnutia
piatich percent kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov

od posledného zvyšovania dôchodkových dávok v priebehu kalendárneho roku, pričom posledným
sledovaným mesiacom na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských cien
je jún príslušného kalendárneho roka.

24. Podľa názoru správneho súdu ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. neumožňuje sčítať

percentá zvýšenia dôchodkových dávok ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení.
Uvedenému bráni jazykový výklad príslušného ustanovenia zákona, ktorý v jednotnom čísle hovorí o
percente zvýšenia dôchodkových dávok, pričom odkazuje na to z percent zvýšenia dôchodkových
dávok, ktoré je ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok.

25. Zvýšenie dôchodkových dávok v roku 2023 bolo vykonané zvýšením o 11,8 % podľa § 82 zákona
č. 461/2003 Z. z. a taktiež zvýšením o 10,6 % podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. Jednalo sa teda
o dve rozdielne zvýšenia dôchodkových dávok dvomi samostatnými percentami zvýšenia dôchodkových
dávok ustanovenými zákonom č. 461/2003 Z. z.

26. Správny súd poukazuje na to, že príslušné ustanovenie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z.
hovoríopercentezvýšeniadôchodkovýchdávokustanovenéhovovšeobecnýchpredpisochosociálnom
poistení na kalendárny rok. To vedie k záveru, že pri výklade § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z.
je nutné uplatniť to z percent zvýšenia dôchodkových dávok, ktoré bolo ustanovené na celý rok 2023,
a teda percento zvýšenia dôchodkových dávok podľa 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. a nie

aj percento zvýšenia dôchodkových dávok podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z., ku ktorému došlo
až počas kalendárneho roka.

27. Správny súd konfrontoval svoj vyššie uvedený právny záver taktiež s námietkami žalobcu ohľadom
ústavno-konformného výkladu § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z.. Žalobca namietal, že je vystavený

diskriminačným dopadom v prípade, ak mu nebude umožnené zvýšenie jeho výsluhového dôchodku
taktiež percentom podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z..

28. V prípade, ak v priebehu kalendárneho roku dôjde k zvýšeniu dôchodkovej dávky podľa § 82
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. (resp. v tomto prípade podľa § 293fzc ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.

z.), tak sa uvedená skutočnosť prejaví pri výpočte percenta zvýšenia dôchodkovej dávky vyplácanej
k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Ak sa
v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku nezvýšila dôchodková dávka
postupom podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., tak sa podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č.
461/2003 Z. z. zvyšuje dôchodková dávka o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za

domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka,
ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Na druhej strane, ak ku zvýšeniu dôchodkových
dávok podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v predchádzajúcom kalendárnom roku došlo (teda aj
keď k zvýšeniu dôchodkových dávok došlo podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z.), potom je percentozvýšenia dôchodkovej dávky na príslušný kalendárny rok stanovené podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z. z., a to výpočtom na základe vzorca uvedeného v prílohe č. 4a zákona č. 461/2003 Z.
z. Týmto výpočtom dochádza ku kráteniu percenta zvýšenia dôchodkovej dávky uvedeného v § 82 ods.

1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v závislosti od percenta priebežného zvýšenia dôchodkovej dávky
podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. (resp. podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z.).

29. Zvýšenie dôchodkovej dávky § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. má slúžiť na skoršie poskytnutie

valorizovanej časti dôchodku v priebehu kalendárneho roku, tak aby mohli poberatelia dôchodkových
dávok reagovať na náhle zvýšenie spotrebiteľských cien (valorizovanou časťou dôchodkovej dávky je
myslená suma, o ktorú sa zvyšuje výsluhový dôchodok v dôsledku vykonania valorizácie stanoveným
percentom). V prípade vykonania valorizácie výsluhového dôchodku žalobcu o 10,6 %, tak by bola
príslušná valorizovaná časť výsluhového dôchodku žalobcovi vyplácaná už od 01. júla 2023. Avšak
potom by na strane žalobcu taktiež muselo nastúpiť krátenie percenta, ktorým by mu bol zvýšený

výsluhový dôchodok od 01. júla 2024, a to zhodne postupom podľa § 81 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z. z. Na druhej strane, pokiaľ nebol žalobcovi valorizovaný jeho dôchodok o 10,6 %,
potom ku takémuto kráteniu percenta zvýšenia výsluhového dôchodku nedochádza a na valorizáciu
výsluhového dôchodku žalobcu sa od 1. júla 2024 uplatní percento podľa § 81 ods. 1 písm. a) zákona
č. 461/2003 Z. z. Podľa názoru správneho súdu teda rozdiel v postavení žalobcu oproti dôchodcom,

u ktorých došlo k priebežnému zvýšeniu dôchodkovej dávky podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z.
nespočíva v samotnej výške percenta, o ktoré je zvyšovaný jeho výsluhový dôchodok, ale v čase výplaty
valorizovanej časti výsluhového dôchodku.

30. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že dôchodky vo všeobecnom systéme sú valorizované

od 01. januára príslušného kalendárneho roka (§ 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.), zatiaľ čo
k valorizácii výsluhových dôchodkov dochádza až od 01. júla príslušného kalendárneho roka (§ 68 ods.
1 zákona č. 328/2002 Z. z.). Z uvedeného vyplýva, že zákonodarcom je akceptovaný rozdiel v tom,
kedy dochádza k výplate valorizovaných častí týchto dôchodkových dávok. Preto prípadné nezahrnutie
výsluhových dôchodcov do systému priebežnej valorizácie podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.

nemohol správny súd považovať za medzeru v zákone (teda nevedomé opomenutie zákonnej úpravy
zo strany zákonodarcu). Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Sudcovia sú pri výkone svojej
funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou
podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Podľa názoru správneho súdu výklad § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002
Z. z. vedie k vyššie uvedeným záverom, pričom takýmto znením zákona bol súd pri svojom rozhodovaní

viazaný. Za vyššie uvedenej situácie nemohol správny súd na uvedené reagovať uplatnením zákonnej
analógie a pristúpiť k dotváraniu príslušnej právnej úpravy.

31. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je jún príslušného kalendárneho roka posledným
sledovaným mesiacom na účely vykázania kumulatívneho medzimesačného rastu spotrebiteľských

cien za domácnosti dôchodcov. Ak sú splnené podmienky pre zvýšenie dôchodkových dávok podľa
§ 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z, tak k ich zvýšeniu dochádza v trojmesačnom odstupe, keďže
príslušným mesiacom je tretí kalendárny mesiac po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol štatistickým
úradom vykázaný kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov (§
82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Na druhej strane obdobný postup zvýšenia výsluhového dôchodku

nie je upravený (zákon č. 328/2002 Z. z. neupravuje žiaden moment, v ktorom by bolo potrebné takúto
priebežnú valorizáciu vykonať). Z uvedeného vyplýva, že priebežnú valorizáciu percentom podľa § 82
ods. 2 zákona č. zákona č. 461/2003 Z. z. ako aj valorizáciu percentom podľa § 81 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. by bolo možné vykonať len pri zvýšení výsluhového dôchodku postupom podľa § 68
ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z., a teda vždy ku 01. júlu príslušného kalendárneho roku. Pokiaľ by

medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov od poslednej valorizácie presiahol
päť percent práve v mesiaci jún (ako poslednom sledovanom mesiaci), tak v prípade výsluhových
dôchodcov by sa táto skutočnosť prejavila vo valorizácii už k 01. júlu príslušného kalendárneho roku,
zatiaľ čo u dôchodcov zo všeobecného systému až v príslušnom kalendárnom mesiaci, ktorým by
bol v takomto prípade 01. september príslušného kalendárneho roku (§ 82 ods. 3 písm. b) zákona

č. 461/2003 Z. z.). Za týchto okolností by zahrnutie priebežného percenta valorizácie podľa § 82
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. do percenta zvýšenia výsluhového dôchodku podľa § 68 ods. 16
zákona č. 328/2002 Z. z. viedlo k zvýhodnenému postaveniu výsluhových dôchodcov oproti dôchodcom
vo všeobecnom systéme. Podľa názoru správneho súdu chýbajú v zákone č. 328/2002 Z. z. takéustanovenia, ktoré by umožnili ekvivalentné vykonanie priebežnej valorizácie u výsluhových dôchodkov
v porovnaní s dôchodcami vo všeobecnom systéme. Za týchto okolností nemožno právne postavenie
žalobcu s týmito dôchodcami za súčasnej právnej úpravy jednoducho pomeriavať, tak ako to predostrel

správnemu súdu žalobca. Tieto rozdiely sú v právnej úprave v § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. oproti § 82
zákona č. 461/2003 Z. z. sú natoľko výrazné, že nemohli na strane žalobcu vyvolať legitímnu nádej na
zhmotnenie príslušnej majetkovej hodnoty. Preto správny súd nemal za preukázanú dôvodnosť právnej
argumentácie žalobcu založenú na porušení legitímnych očakávaní žalobcu a právnej istoty žalobcu.

32. Výsluhový dôchodok žalobcu bude od 1. júla 2024 zvýšený percentom podľa § 81 ods. 1
písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Na druhej strane dôchodkové dávky zo všeobecného systému,
ktoré boli priebežne zvýšené podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z., budú od 1. januára 2024
zvyšované iba kráteným percentom podľa § 81 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Týmto
bude zachovaná zhoda v percentách zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu s percentom zvýšenia
dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny

rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Výklad, ktorý prijal správny súd,
teda rešpektuje teleologický cieľ vyjadrený v § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z.

33. Správny súd z hľadiska posúdenia ústavného rámca príslušného právneho problému ďalej
poukazuje na právny názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý je podľa jeho názoru

možné vztiahnuť taktiež na posudzovanú vec:

„Zohľadniac aj stanovisko vlády ako vedľajšieho účastníka tohto konania ústavný súd v tejto súvislosti
konštatuje, že nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne

systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa
pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy.
Nemožno však argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania
pre vznik nároku na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému,
a to len preto, že pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo

všeobecnom systéme sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre
nichnáročnénasplnenieazichpohľaduprísneažnespravodlivé.Vzhľadomnauvedenéjevprvomrade
vecou zákonodarcu, ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. PL. ÚS 16/2017-52 z 13.02.2019).

34. Správny súd videl právnu argumentácia žalobcu týkajúcu sa diskriminačných dopadoch právnej
úpravy primárne v rovine absencie zavedenia režimu priebežnej valorizácie výsluhových dôchodkov
pre prípad náhleho rastu spotrebiteľských cien. Takáto prípadná absencia právnej úpravy však sama
o sebe podľa názoru správneho súdu nezakladá protiústavnosť platného právneho rámca zakotveného
v zákone č. 461/2003 Z. z. a zákone č. 328/2002 Z. z. Z tohto dôvodu správny súd vo veci nepostupoval

podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP.

35. Správny súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi vo veci. V odbornom vyjadrení Slovenského
národného strediska pre ľudské práva č. SNSLP/2023/00206-2 zo dňa 30.06.2023 sa uvádza, že
„takúto právnu úpravu nemožno ospravedlniť, keďže nemá žiadne opodstatnenie a nie je zrejmý žiadne

legitímny cieľ“. Toto vyjadrenie ako aj obsah príslušného odborného vyjadrenia sa týka všeobecného
hodnotenia právnej úpravy (resp. jej nedostatkov), avšak podľa správneho súdu nemôže privodiť iný
právny záver pri výklade relevantných právnych noriem aplikovaných na individuálne právne postavenie
žalobcu v tejto konkrétnej veci. Rozhodnutia súdnych autorít, na ktoré toto odborné stanovisko ako aj
žalobca poukazujú sa netýkajú prejednávanej veci, a podľa názoru správneho súdu ich nie je možné ani

podpornenavecaplikovať.OdpoveďKancelárieprezidentaSlovenskejrepublikyč.3633-2023-KPSRzo
dňa 12.09.2023poukazujenapotrebulegislatívnejnápravyabsenciepriebežnejvalorizácievýsluhových
dôchodkov. Tieto a ani iné listinné dôkazy predložené žalobcom teda nepreukazujú existenciu vád
preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 SSP.

36. Správny súd má za to, že žalobca dostal v preskúmavanom rozhodnutí relevantnú odpoveď na
dôvody, pre ktoré nebolo v jeho prípade vykonané zvýšenie výsluhového dôchodku taktiež o percento
podľa § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že „Na zvýšenie
výsluhových dávok podľa zákona č. 328/2002 Z.. od 01.07.2023 a tiež v nasledujúcich rokoch saustanovenia (ani všeobecné ani prechodné) zákona č. 461/2003 Z.z. o tzv. mimoriadnej valorizácii
nevzťahujú“. Takýto právny záver považoval správny súd z vyššie uvedených dôvodov za vecne
správny. Žalovaný taktiež v preskúmavanom rozhodnutí reagoval na odvolacie námietky žalobcu

týkajúce sa ústavne-konformného výkladu príslušných zákonných ustanovení, pričom okrem iného
poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 96/2011-83 zo dňa 28.11.2012.
Podľa názoru správneho súdu spĺňa preskúmavané rozhodnutie zákonné požiadavky kladené na
odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Preto je nedôvodná námietka žalobcu vytýkajúca
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

37. Žalobca argumentoval, že dosiahol dôchodkový vek, čo malo byť zohľadnené žalovaným. Keďže
rozhodnutie žalovaného sa pre účely posúdenia rozhodujúcich okolností príslušnej veci náležite
vysporiadalo so vzťahom všeobecného systému poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a osobitného
systému poistenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., nebolo opomenutím žalovaného, že sa okolnosťou
dôchodkového veku žalobcu osobitne nezaoberal. Z pohľadu správneho súdu táto okolnosť z hľadiska

nezakladá rozdiel v prijatých záveroch aplikácie § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z..

38. Žalobca namietal, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa malo formulárový charakter.
Správny súd v tomto súdnom konaní posudzuje zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom len samotné
vady rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (ktoré boli odstránené napadnutým rozhodnutím)

nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

39. Žalobca namietal, že vo veci došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy. Správny súd nemal za preukázané porušenie procesných predpisov zo strany
žalovaného a taktiež nemal za preukázané, že došlo k rozdielnemu zaobchádzaniu so žalobcom zo

strany žalovaného.

40. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj

povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/

41. Ďalšie dôvody uvádzané v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za

podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval.

VI.
Záver

42. Správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

43. O náhrade trov konania žalobkyne ktorá vo veci nemala ani čiastočný úspech, rozhodol správny súd
a contrario podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

44. Podľa § 168 SSP správny súd plne úspešnému žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov
konania nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, na základe ktorých by to bolo možné
spravodlivo požadovať.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa
doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.