Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 2T/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724010827
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8724010827.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, v trestnej veci obvinených 1/ ml. A.
B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A., 2/ ml. A. F., nar.
XX.XX.XXXX v A., C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A., 3/ ml. G. H., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale
bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., okres A., 4/ ml. I. J., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D.
E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A., 5/ ml. H. H., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XX,

XXX XX C. D. E., okres A., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (obv. 1/ - 3/ a 5/) a prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. e), písm. g) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (obv.
4/), takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu Okresnej prokuratúry Kežmarok č. Pv
623/23/7703-16 zo dňa 27.06.2024, podanú dňa 01.07.2024, na obvinených 1/ ml. A. B., nar.

XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A., 2/ ml. A. F., nar. XX.XX.XXXX
v A., C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A., 3/ ml. G. H., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D.
E. XX, XXX XX C. D. E., okres A., 4/ ml. I. J., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XXX, XXX
XX C. D. E., okres A., 5/ ml. H. H., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E.,
okres A., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona (obv. 1/ - 3/ a 5/) a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e), písm. g)
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (obv. 4/), na tom skutkovom
základe, že dňa 02.08.2023 spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli do lesného porastu
číslo 1282, v lokalite zv. FIOF, na parcelu registra KN-E číslo 1093, nachádzajúceho sa v katastrálnom
území obce C. D. E., okr. A., ktorá patrí do lesného pôdneho fondu, obvinení ml. A. F., ml. A. B. a
ml. H. H. si so sebou vzali sekery a po vojdení do porastu, kde po nájdení drevnej hmoty borovice

lesnej /Pinus sylvestris/ o celkovej dĺžke 13,8 m stredovom priemere 42 cm a celkovom objeme drevnej
hmoty 1,77 m3, ktorá už bola zrúbaná, začali rúbať prinesenými sekerami na menšie kusy, ktoré chceli
následne odniesť do miesta trvalého bydliska v úmysle použiť drevo na kúrenie, sekery si medzi sebou
striedali, pričom boli prichytení hliadkou polície, čím takto spôsobili pre C. E. K. D. so sídlom E. L. M. XX,
IČO XXXXXXXX škodu krádežou drevnej hmoty v sume 183,50 Eur, a obv. ml. I. J. sa skutku dopustil
aj napriek tomu, že bol dňa 05.09.2023 postihnutý za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50

ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za ktorý mu bola rozhodnutím Okresného úradu, odbor
všeobecnej vnútornej správy v Kežmarku sp. zn. OU-KK-OV/S-2024/002846 uložená pokuta v sume
15,- Eur, o d m i e t a a vec vracia prokurátorovi z dôvodu závažných procesných chýb.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 01.07.2024 obžalobu pod č. Pv
623/23/7703-16 zo dňa 27.06.2024 na obvinených 1/ ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom
C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A., 2/ ml. A. F., nar. XX.XX.XXXX v A., C. D. E. XXX, XXX XX

C. D. E., okres A., 3/ ml. G. H., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E.,
okres A., 4/ ml. I. J., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., okres A.,5/ ml. H. H., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., okres A., pre skutok
uvedený vo výrokovej časti uznesenia, ktorý právne kvalifikoval ako krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (obv. 1/ - 3/ a 5/) a prečin

krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e), písm. g) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona (obv. 4/).

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s
výnimkouobzvlášťzávažnéhozločinu,zaktorýzákonustanovujetrestodňatiaslobodysdolnouhranicou

trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva
na obhajobu.

Podľa § 95 ods. 1 Trestného zákona, mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase spáchania činu
nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo

ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.

Podľa § 2 ods. 9 veta prvá Trestného poriadku, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo
na obhajobu.

Podľa § 35 ods. 1 Trestného poriadku, zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného
zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za neho návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné
prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa na tých úkonoch, na ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť
obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonať aj proti vôli obvineného.

Podľa § 234 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd a zároveň o všetkých opravných
prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným už bolo príslušným
orgánom právoplatne rozhodnuté alebo boli týmto orgánom podľa tohto zákona vybavené inak,

prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety.

Podľa § 337 Trestného poriadku, v konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť aj stupeň
rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol
vychovávaný, jeho správanie pred spáchaním činu, z ktorého je obvinený, a po ňom a iné okolnosti

dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená
ochranná výchova mladistvého. Zisťovanie pomerov mladistvého sa uloží aj orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately a obci.

Podľa § 338 ods. 2 Trestného poriadku u mladistvého, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok svojho

veku, treba vždy skúmať, či bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý ovládať svoje
konanie.

V rámci preskúmania obžaloby podľa § 241 Trestného poriadku konajúci súd dospel k záveru, že v
prípravnom konaní, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby, došlo zo strany orgánov činných v trestnom

konaní k závažným procesným chybám, najmä k porušeniu práva na obhajobu, pričom k týmto záverom
súd dospel na základe nasledovných skutkových a právnych úvah.

Právo na obhajobu v jeho najzákladnejšej podobe znamená nevyhnutnosť zabezpečiť práva obvineného
tak, aby v konaní boli objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného. V

kontradiktórnom konaní je povinnosťou procesných strán obstarávať a vykonávať dôkazy a súdu
prislúcha úloha arbitra hodnotiaceho predkladané dôkazy bez toho, aby napomáhal niektorej procesnej
strane, čo by viedlo k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní pred súdom a spravodlivého procesu.
Dôkazná povinnosť v kontradiktórnom procese zaťažuje vyšetrovacie orgány. Prenášať túto povinnosť
na súd je neprípustné. Je povinnosťou všetky známe okolnosti potrebné na posúdenie prípadnej

trestnoprávnej zodpovednosti obvineného objasniť už v prípravnom konaní, a to v takom rozsahu, ktorý
nevyvoláva pochybnosti o dôvodnosti postavenia obvineného pred súd.Z trestného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/60/2024, ako aj z lustrácie v registri obyvateľov,
vyplýva, že 2/ ml. obvinený A. F. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, pričom skutku v predmetnej veci sa mal
dopustiť dňa 02.08.2023. V dobe spáchania skutku tak mal mať 14 rokov, 8 mesiacov a 26 dní.

Keďžeuosôbmladšíchakopätnásťrokovjerozumováavôľovávyspelosťrôzna,jezákonomobligatórne
a špecificky stanovená povinnosť orgánov činných v trestnom konaní skúmať v prípravnom konaní u
osôb mladších ako pätnásť rokov a starších ako štrnásť rokov sociálne pomery, rozumovú vyspelosť a
schopnosť ovládať svoje konanie tzv. príčetnosť mladistvého páchateľa. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ

Kežmarok sp. zn. ORP-440/KK-KK-2023 vyplýva, že v tomto sa nenachádza znalecký posudok znalca
z odboru psychiatria, ktorým by bolo skúmané, či 2/ ml. obvinený A. F., ktorý neprekročil 15. rok svojho
veku v čase spáchania skutku, bol znalecky skúmaný ohľadom spôsobilosti rozpoznať protiprávnosť
činu, resp. spôsobilosti ovládať svoje konanie.

Orgányčinnévtrestnomkonaní(políciaaprokuratúra)nevenovalináležitúpozornosťanevyriešiliotázku

príčetnosti 2/ ml. obvineného A. F. ako základnej podmienky trestnej zodpovednosti, pričom individuálna
duševná vyspelosť je korektívom na ustanovenie trestnej zodpovednosti mladistvých. Orgány činné
v trestnom konaní pri objasňovaní predmetnej trestnej veci nepostupovali v súlade s § 338 ods. 2
Trestného poriadku a náležite neobjasnili príčetnosť 2/ ml. obvineného A. F. ako základnej podmienky
jeho trestnej zodpovednosti. V prípravnom konaní nebolo skúmané, či obvinený v čase spáchania

činu bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a ovládať ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
Táto otázka nebola pred podaním obžaloby preskúmaná znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie Psychiatria. Znalecké dokazovanie pri vekovej kategórii mladistvých mladších ako 15 rokov
a starších ako 14 rokov má byť vykonané obligatórne. Ustanovenie § 95 ods. 1 Trestného zákona
upravuje tzv. podmienenú trestnú zodpovednosť alebo tzv. podmienenú príčetnosť. Príčetnosť je jedna

z významných podmienok trestnej zodpovednosti. Koncepcia podmienenej trestnej zodpovednosti sa
odvíjaoddosiahnutiamravnej a intelektuálnej vyspelosti mladistvého v čase spáchania činu. Trestná
zodpovednosť je podmienená dosiahnutím určitého stupňa rozumovej aj mravnej vyspelosti a bez
dosiahnutia tohto stupňa, trestnú zodpovednosť nemožno vyvodzovať. Rozumová a mravná vyspelosť
má dve zložky, vzájomne sa ovplyvňujúce, tvoriace jeden celok. Vyspelosť sa posudzuje vzhľadom na

konkrétny trestný čin. Nedostatok požadovanej úrovne vyspelosti sa premieta do rozpoznávacej, resp.
ovládacej schopnosti jedinca. Koncepcia trestnej zodpovednosti mladistvých je vybudovaná jednak
na princípe absolútnej trestnej zodpovednosti identifikovanej v § 22 a § 23 Trestného zákona,
vzťahujúcich sa v plnom rozsahu aj na mladistvých páchateľov a súčasne na princípe podmienenej
trestnej zodpovednosti. Spoločným menovateľom kritérií absolútnej nepríčetnosti uvedených v § 23

Trestného zákona a relatívnej nepríčetnosti špecifikovaných v § 95 ods. 1 Trestného zákona je absencia
ovládacej alebo rozpoznávacej schopnosti (alebo oboch týchto zložiek súčasne), pričom pri § 95 ods.
1 Trestného zákona ide o deficit vzniknutý absenciou požadovaného stupňa rozumovej a mravnej
vyspelosti bez bližšieho špecifikovania dôvodu vzniku takejto situácie. Rozumová a mravná vyspelosť
bezprostredne súvisia s procesom dospievania, ktorý je u každého mladistvého individuálny.

Ak Trestný poriadok vyžaduje podľa § 338 u mladistvého, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok
svojho veku, povinnosť vždy skúmať, či bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý
ovládať svoje konanie, tak je to z toho dôvodu, aby už orgány činné v trestnom konaním mali odborne
zodpovedanú otázku o možnej okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť - o prípadnej nepríčetnosti.

Záver oúrovnirozumovejamravnejvyspelostimladistvéhoajejvplyvunaschopnosťtejtoosobyovládať
svoje konanie a rozpoznať jeho protiprávnosť možno urobiť len na podklade znaleckého posudku
vypracovaného znalcom, a to psychiatrom.

Orgány činné v trestnom konaní nemôžu prenášať na súd svoje povinnosti vyplývajúce im z § 338

Trestného poriadku (vyšetrenie duševného stavu mladistvého obvineného) a ponechať na súde, aby
sa až tento vysporiadal s otázkou príčetnosti obvineného, vrátane obstarania a vykonania dôkazov k
tomu smerujúcich. Uvedený postup predstavuje závažnú procesnú chybu a porušenie práva obvineného
na obhajobu. V súčasnosti absentuje relevantné znalecké dokazovanie, ktoré by zodpovedalo otázku,
či obvinený vo vzťahu k stíhanému trestnému činu vzhľadom na svoju úroveň rozumovej a mravnej

vyspelosti v čase jeho spáchania, mohol rozpoznať jeho protiprávnosť a ovládať svoje konanie.
Absencia takéhoto obligatórneho podkladu pre rozhodnutie predstavuje nielen porušenie ustanovenia
§ 338 Trestného poriadku, ale má za následok nedostatočné objasnenie jedného z predpokladov
trestnoprávnej zodpovednosti 2/ ml. obvineného A. F.. Nevyšetrenie duševného stavu obvineného súdpovažuje za závažné nedodržanie formálnych náležitostí postupu, pokiaľ ide o potrebu vykonania
úkonov v prípravnom konaní, ktoré vytvárajú predpoklady na prejednanie veci pred súdom. Súd nemá
vzhľadom na priebeh a výsledky prípravného konania dostatočný a spoľahlivý podklad na riešenie

základnej otázky, či je 2/ ml. obvinený A. F. postavený pred súd dôvodne. Ide o taký nedostatok, ktorý je
prekážkou pre záver o dôvodnosti obžaloby, a ktorý sa nedá odstrániť v konaní pred súdom, a preto je
namieste vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie. V danej veci významným na posúdenie viny a následne
na rozhodnutie vo veci je záver znaleckého posudku, či 2/ ml. obvinený A. F. bol spôsobilý rozpoznať
protiprávnosť činu a či bol spôsobilý ovládať svoje konanie, teda vyšetrenie duševného stavu.

Postavenie zákonného zástupcu upravuje primárne § 35 ods. 1 Trestného poriadku. Osoba mladistvého
obvineného predstavuje v trestnom konaní špecifický subjekt, ktorý si zasluhuje zvýšenú mieru
pozornosti a ochranu z dôvodu nízkeho veku, a teda z dôvodu potreby nahrádzať jeho nevedomosť
a neskúsenosť osobami kvalifikovanejšími a staršími. Dôvodom osobitnej úpravy je dosiahnutie
výchovnéhoúčelutrestnéhokonania,zaistenieprocesnýchprávmladistvéhosprihliadnutímnajehovek,

nižšiu duševnú zrelosť, ako aj obmedzené možnosti vlastnej obhajoby, a tým minimalizovanie škodlivých
vplyvov trestného konania na mladistvého. Aj z tohto dôvodu v prípadoch mladistvých obvinených
zakotvil Trestný poriadok možnosť účasti aj zákonného zástupcu v trestnom konaní.

Špecifickosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je v tom, že na rozdiel od

zákonného zástupcu, tento subjekt je určený len pre konania proti mladistvým. V zmysle odbornej
literatúry ide o subjekt s tzv. samostatnými obhajovacími právami a je upravený v § 73 zákona č.
305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Tento orgán vykonáva na rozdiel od zákonného zástupcu
mladistvého zverené obhajovacie práva vo vlastnom mene, a nie v mene osoby, proti ktorej sa vedie

trestné stíhanie.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu, ktorý prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok pripojil k podanej
obžalobe je zároveň zrejmé, že v prejednávanej trestnej veci neboli dodržané procesné ustanovenia
o účasti zákonného zástupcu a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že zákonným zástupcom a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately nebolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 23.11.2023. Z obsahu
vyšetrovacieho spisu plynie, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručené dňa 01.12.2023 ml.
obvineným 1/ a 4/ a dňa 04.12.2023 ml. obvinenému 2/ a 3/. Zo zápisnice o výsluchu ml. obvineného
5/ realizovaného dňa 10.05.2024 o 13.00 hod. okrem poučenia a výpovede ml. obvineného plynie i to,

že pri tomto výsluchu mu bolo oznámené uznesenie o vznesení obvinenia, aj keď z jeho výsluchu zo
dňa 10.05.2024 je možné len vyvodiť záver, že uznesenie o vznesení obvinenia sp. zn. ORP-440/KK-
KK-2023 zo dňa 23.11.2023 mu bolo oznámené dňa 10.05.2024, keďže v zápisnici za slovami „dňa“
absentuje dátum, teda súd sa môže len domnievať, že uznesenie mu bolo oznámené pri jeho výsluchu
dňa 10.05.2024.

Trestný poriadok v jednotlivých ustanoveniach priznáva zákonnému zástupcovi a aj orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako subjektu trestného konania v konaní proti
mladistvému celý rad oprávnení a povinností. Podľa § 186 Trestného poriadku sú zákonný zástupca a
orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oprávnení v prospech mladistvého obvineného

aj proti jeho vôli podávať sťažnosť proti rozhodnutiu daného orgánu, lehota na jej podanie im plynie
samostatne. Takisto sa vyjadrujú k vzdaniu sa sťažnosti (§ 176 ods. 3 Trestného poriadku). Právo
na doručenie uznesenia vyplýva tiež z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a
z ustanovenia § 179 ods. 3 Trestného poriadku, a to pre všetkých zákonných zástupcov osôb s
obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony resp. z ustanovenia § 179 ods. 4 Trestného poriadku pre

orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak je proti uzneseniu možné podať sťažnosť.

Z vyšetrovacieho spisu súd nezistil, aby zákonní zástupcovia obvinených boli pozbavení rodičovských
práv alebo, aby výkon rodičovských práv a povinností bol obmedzený alebo pozastavený. Súd po
preskúmaní veci má za to, že orgány činné v trestnom konaní nekonali aj so zákonnými zástupcami

mladistvých obvinených a zástupcom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo
vzťahu k doručovaniu uznesenia o vznesení obvinenia, keďže sa im ani len nepokúsili doručiť
uznesenie o vznesení obvinenia. Okrem toho, napriek skutočnosti, že zákonný zástupca obvineného
mladistvého má právo zúčastniť sa na úkonoch, na ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť obvinený,z predloženého vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by zákonní zástupcovia ml. obvinených 1/-5/
a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately boli upovedomení o výsluchu
svedkov a svedka poškodeného, kde toto právo im vyplýva z § 213 ods. 1 Trestného poriadku.

Je nepochybne porušením práva obvineného mladistvého na obhajobu, ak zákonný zástupca tohto
obvineného je postupom povereného príslušníka či vyšetrovateľa de facto vylúčený z prípravného
konania vedeného proti jeho dieťaťu. Aj keď obvineným mladistvým 1/-5/ bol v prípravnom konaní
ustanovený obhajca, je potrebné uviesť, že zákonný zástupca i zástupca orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately sú osobami so samostatnými okruhmi oprávnení, ktoré im Trestný

poriadok priznáva.

Súd preskúmal podanú obžalobu podľa jej obsahu ako aj obsah spisového materiálu a dospel k záveru,
že v prípravnom konaní došlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní k takým viacerým, vážnym
procesným pochybeniam majúcim povahu porušenia práva na obhajobu, ktoré predstavujú závažné
procesnéchybynevyhnutnevedúcekpostupupodľa§241ods.1písm.f)Trestnéhoporiadku.Vzhľadom

na vyššie uvedené má súd za to, že zistené procesné nedostatky nemožno konvalidovať v konaní pred
súdom, a preto obžalobu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia odmietol. Nakoľko sa v tomto
prípadevyskytlitakézávažnéprocesnénedostatky,súdaniinýmspôsobompostupovaťnemohol.Keďže
sa vedie spoločné konanie proti obvineným 1/-5/, súd nezistil dôvod na vedenie samostatného konania
len voči jednému obvinenému, preto rozhodol o vrátení celej trestnej veci prokurátorovi do prípravného

konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť, a to do 3 (troch) pracovných dní odo
dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Sťažnosť má odkladný
účinok.