Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824200700
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7824200700.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci navrhovateľa - manžela S. R.,
D.. X.X.XXXX, Š. A. X., A. N. R. XXXX/XX, X., H. Č. N. Z. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom
Törökom, advokátom, Zakarpatská 1915/17, Rožňava, proti manželke, ktorá návrh nepodala O. R.,
D.. XX.X.XXXX, Š. A. X., A. N. M. D. H. XXX, P. F., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákom,

advokátom, Hviezdoslavova 4, Rožňava, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom: V. R., D.. XX.X.XXXX, P. R., D.. XX.XX.XXXX V. S. R., D.. XX.X.XXXX, zastúpeným
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., Š. XXX, F., o odvolaní manželky proti
uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 8P/56/2024-141 zo dňa 2.7.2024 a o späťvzatí odvolania v
časti, takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje odvolacie konanie proti výroku I. napadnutého uznesenia.

II. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnom konaní o návrhu, podanom dňa 3.4.2024 manželom na rozvod manželstva, vrátane

úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, súd prvej inštancie na základe späťvzatia
uvedeného návrhu navrhovateľom v celom rozsahu zo dňa 1.7.2024 konanie zastavil podľa § 29 ods. 1
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), pričom žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania podľa § 52 CMP.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie manželka, ktorá návrh

nepodala a s poukazom na § 29 ods. 2 CMP navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie a pre prípad, že by odvolací súd potvrdil napadnuté
uznesenie v jeho zastavujúcom výroku navrhla zmeniť výrok o trovách konania a priznať jej právo na
náhradu všetkých trov tohto konania v rozsahu 100 %.
V dôvodoch uviedla, že jej nie je známe, z akých dôvodov sa navrhovateľ rozhodol pre späťvzatie
návrhu a nevyplýva z napadnutého uznesenia ani to, či so späťvzatím súhlasil aj kolízny opatrovník,

ktorý zastupuje záujmy detí. Ona sa v tomto smere nemala možnosť vyjadriť k veci pre nedoručenie jej
podania, čo namieta. Pokiaľ jej späťvzatie návrhu nebude doručené, dovtedy sa ani nevie zodpovedne
vyjadriť k tomu, či s ním a zároveň aj s navrhovaným zastavením konania súhlasí alebo nie. Ustálila,
že komunikácia účastníkov konania nie je náležitá a pokiaľ súd na ostatnom a zatiaľ aj jedinom
pojednávaní prijal opatrenia na jej zlepšenie, ide o vec, ktorá je zjavne v záujme nielen ich, rodičov, ale
aj ich maloletých detí. Postup súdu spočívajúci v zastavení konania sa aktuálne javí byť predčasný a

navyše namieta, že jej napadnuté uznesenie nebolo preložené do jazyka, ktorému rozumie. Zároveň
namieta výrok o trovách konania s poukazom na § 55 CMP. V prejednávanej veci považuje odvolateľkaza nutné okolnosti prípadu vidieť cez prizmu detí, ktoré z bytu zakúpeného zo spoločných peňazí s
navrhovateľom,tentovyhadzujeažeakovysokoškolskyvzdelanýčlovek,dokoncaU.,opustilcelúrodinu
po tom, čo nadviazal mimomanželskú známosť s inou ženou z F. etnika, svoje tri maloleté deti vo veku

X, X, a ani nie X F. nechal na ňu (manželku) s tým, že na ich výživu náležite ani neprispieval. Rovnako
nie je možné nechať bez povšimnutia, že navrhovateľ sa aj vyhráža, len aby dosiahol svoj zámer predať
byt bez ohľadu na to, že dobre vie, že predovšetkým ich tri maloleté deti nemajú žiadnu inú možnosť
bývania. Byt je síce pro forma evidovaný na jeho meno, ale bol kúpený zo spoločne zarobených peňazí
patriacich do BSM, a to len preto, lebo on sa dostal skôr na Slovensko, ako ostatní členovia rodiny,

aby pripravil pôdu pre rodinu. Navrhovateľ jej dal podpísať nejakú listinu v slovenskom jazyku, ktorému
ani nerozumela s tým, že takto budú môcť získať byt. Ona mu v dobrej viere vyhovela a podpísala
to, čo bolo treba, a to, čo aj v jazyku, ktorému ani nerozumie, chcela, aby byt získali a aby mali kde
bývať s tým, že v tom čase ich vzťahy boli úplne v poriadku. Následne túto situáciu navrhovateľ začal
zneužívať, posiela ich späť na X. vôbec neberúc ohľad na to, že na X. je vojna. Odmietol jej dať súhlas na
bývanie v ich byte práve preto, aby jej a ich maloletým deťom príslušné orgány polície nemohli predĺžiť

pobyt na Slovensku. Myslí si, že uvedené skutočnosti môžu mať relevanciu z hľadiska navrhovanej
aplikácie § 55 CMP. Za takúto skutočnosť navyše považuje aj fakt, že si navrhovateľ svoju vyživovaciu
povinnosť riadne neplnil a za účelom nápravy bol nevyhnutný zásah zo strany súdu v podobe nariadenia
neodkladného opatrenia. Problémy v tomto smere pretrvávajú aj napriek nariadenému neodkladnému
opatreniu s tým, že navrhovateľ žiada, aby bez reálneho plnenia podpísala bianko doklad o prevzatí

výživného. Z napadnutého uznesenia pritom nevyplýva, prečo súd tieto skutočnosti nepovažoval za
také, ktoré by bolo možné subsumovať pod ust. § 55 CMP a o trovách konania rozhodnúť tak,
že by súd zaviazal navrhovateľa povinnosťou nahradiť jej všetky trovy tohto konania. Už samotné
späťvzatienávrhunazačatiekonaniajepotrebnépovažovaťzaprocesnýneúspechnavrhovateľa,zvlášť
bez akéhokoľvek odôvodnenia, čo spolu aj s vyššie uvedenými skutočnosťami podľa presvedčenia

odvolateľky odôvodňuje priznanie jej práva na ich náhradu. Platí to o to viac, že sa nijako neprevinila
voči navrhovateľovi, on si našiel mimomanželskú známosť, on nechal svoje maloleté deti, naproti tomu
v rozpore s dobrými mravmi sa pre podanie návrhu na začatie konania paradoxne rozhodol práve on,
hoci by to zakladalo takýto dôvod pre ňu. Tým vyrobil úplne zbytočné trovy na právnom zastupovaní
a s poukazom na vyššie uvedené považuje za krajne nespravodlivé, aby deti ešte ochudobnila aj o

peniaze, ktoré musí vynaložiť na trovy právneho zastúpenia, ale aj na tlmočníka, ktorý jej umožňuje,
resp. uľahčuje komunikáciu s právnym zástupcom.

3. Po tom, čo súd prvej inštancie dodatočne zaslal účastníkom odvolanie na vyjadrenie, vrátane podania
navrhovateľa - späťvzatia návrhu, kolízny opatrovník maloletých detí vo všeobecnosti konštatoval, že v

záujme maloletých detí je, aby sa na ich výchove a starostlivosti podieľali obaja rodičia s prihliadnutím
na ďalší zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin. V prípade, že rodina maloletých detí si tak, ako
to kolízny opatrovník prezentoval na súdnom pojednávaní vytýčenom dňa 25.06.2024, aj aktuálne
vyžaduje systematickú pomoc a podporu pri potenciálne sa objavujúcich rodičovských konfliktoch,
absencii rodičovských zručností, naďalej je kolízny opatrovník toho názoru, že s prihliadnutím na útly vek

všetkých troch maloletých detí manželov by do budúcna bolo vhodné, aby s rodinou pracoval odborník
so vzdelaním z odboru psychológie a aby sa manželia zúčastnili odborného poradenstva na základe
aj vlastnej iniciatívy.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na vyjadrenia manželky na súdnom pojednávaní, že s

rozvodom nesúhlasí. Ozrejmil, že predmetom konania nie je riešenie majetkovoprávneho vysporiadania
manželov a ani otázka bývania jedného z manželov. Ďalej s poukazom na § 52 CMP nemožno podľa
navrhovateľa uznať námietku, že svojim späťvzatím návrhu procesne zodpovedá za vzniknuté trovy
manželky.Manželkaneuvádzadôvodypreaplikáciu§55CMP.Napokonuviedol,žepočasobdobia,kedy
žil s manželkou on, zabezpečoval potreby rodiny. Po odchode z domácnosti si riadne plní vyživovaciu

povinnosť v zmysle neodkladného opatrenia, nikdy s ňou nemeškal.

5. Odvolateľka v následnom vyjadrení naďalej trvá na vznesenej námietke, že v zmysle § 155 ods.
1 CSP jej prislúchalo a aj prislúcha právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie s tým, že súd je povinný jej ako strane zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia práv,

pričom s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci má súd pribrať tlmočníka, prekladateľa. V jej prípade
týmto jazykom je jazyk X.. Nespochybňuje, že súd skutočne mal snahu v tomto smere jej vyhovieť, do
konania pribral tlmočníka, aby rozumela konaniu. Na strane druhej však zastáva názor, že bolo potrebné
zabezpečiť jej aj preklad aspoň rozhodujúcich písomností do jazyka, ktorému rozumie. So zreteľom navšetky okolnosti prípadu, najmä na skutočnosť, že navrhovateľ sa k nim, k svojej rodine, nevrátil, o svoje
maloleté deti neprejavuje záujem, pričom neprezentuje žiadne také dôvody, pre ktoré by so späťvzatím
návrhu nemala súhlasiť o to viac, že so späťvzatím návrhu z dôvodov, na ktoré pôvodne poukázala,

a to neschopnosť rodičov maloletých detí spolu komunikovať a nevyhnutnosť odborného poradenstva,
nesúhlasí kolízny opatrovník, rozhodla sa odvolateľka na podanom odvolaní vo veci samej nezotrvať a v
tomto rozsahu podané odvolanie čo do zastavenia konania, nie však aj čo do výroku o trovách konania,
zobrala späť. Trvá na vecnom prejednaní odvolania vo výroku o trovách konania a prioritne žiada, aby
odvolací súd zmenil predmetný výrok tak, že jej prizná právo na náhradu všetkých trov tohto konania v

rozsahu 100 %; alternatívne navrhuje napadnutý výrok citovaného uznesenia zrušiť a vec vrátiť v tomto
rozsahu na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3
ods. 5 písm. c/ zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), preskúmal konanie podľa
zásad uvedených v § 59 a nasl. CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 369 ods. 1,2,3,4 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ

vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie
konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov

primerane.

9. Pretože došlo k účinnému späťvzatiu odvolania odvolateľkou - manželkou proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie v časti proti výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým súd konanie zastavil, o ktorom nebolo
doposiaľ rozhodnuté, odvolací súd v súlade s § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 369 ods. 3 a 4 CSP odvolacie

konanie v tejto časti zastavil.

10. Predmetom odvolacieho konania naďalej ostáva nadväzujúci II. výrok napadnutého uznesenia,
ktorým súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, aplikujúc ustanovenie § 52 CMP v
prípade, kedy došlo ku späťvzatiu návrhu navrhovateľom v celom rozsahu.

11. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

12. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

13. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

14. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

15. V mimosporových konaniach v zásade medzi účastníkmi nie je charakteristický spor o právo, ide o
konania svojou povahou osobité, v ktorých súdy realizujú verejnú moc pri poskytovaní právnej ochrany,

a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného
záujmu. V typických mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si hradí trovy konania
sám(§49CMP)ažiadenznichnemánároknaichnáhraduodinéhoúčastníka(§52CMP).Ustanovenie
§ 55 CMP upravuje moderačné právo súdu pri náhrade trov konania, umožňujúce náhradu trov konania
výnimočne priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Z dôvodovej správy k

ustanoveniu § 55 CMP vyplýva, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania
môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, neaplikuje však princíp náhrady trov
konania z hľadiska úspechu v konaní. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. IV.ÚS
147/08, pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnostiprípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou
materiálneho prístupu k výkonu súdnictva. Pri hodnotení kritéria spravodlivosti s ohľadom na okolnosti
prípadu, by nemal súd ako jediné kritérium zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov.

Relevantné by mali byť okolnosti prejednávanej veci (napr. šikanózny návrh). Uplatnenie nároku na
náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Súd tiež pri aplikácii predmetného ustanovenia
môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť. Na rozdiel od CSP
možno náhradu trov mimosporového konania priznať len na návrh. Dôvody sú, že priznanie nároku na
náhradu trov konania bude skôr výnimočné. Ak si chce účastník takýto nárok uplatniť, bude musieť súdu

preukázať kumulatívne splnenie podmienok podľa § 53 alebo 55 CMP. Samotné uplatnenie nároku na
náhradu trov konania vo veciach vymenovaných v § 53 CMP je podmienkou a samé o sebe nestačí.
(JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., LL.M., Rekodifikácia civilného procesného práva: Trovy konania a
ich náhrada. Bulletin SAK Ročník XXII).

16. Navrhovateľ má v tomto konaní dispozičné oprávnenie, ktoré umožňuje disponovať s konaním alebo

jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby alebo návrhu vo všeobecnosti. Ide o
procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne o veci
nerozhodoval. Keďže CMP obsahuje osobitné ustanovenia o späťvzatí návrhu, je potrebné primerane
aplikovať ustanovenia § 29 CMP i na konanie v danom prípade, pričom ide o návrhové konanie.
Osobitosť tohto ustanovenia, upravujúceho späťvzatie návrhu v znení jeho odseku 3, spočíva v tom, že

súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Posudzovanie dôvodov z hľadiska ich závažnosti nie je svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní širokej
škály možných reálnych dôvodov berie ohľad na jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu
uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z právneho
hľadiska a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, s prihliadnutím

na mieru ohrozenia ich práv a právom chránených záujmov.

17. Z hľadiska postupu prvoinštančného súdu v danom prípade, okresný súd nepostupoval vecne
správne, keď nedoručil späťvzatie na vyjadrenie kolíznemu opatrovníkovi maloletých detí a odvolateľke.
Návrh na späťvzatie zasiela súd na vyjadrenie ostatným účastníkom konania, a to primárne v dôsledku

právnej istoty ostatných účastníkov vo vzťahu k predmetu konania. Ak k späťvzatiu návrhu na začatie
konaniaprišlopredpredbežnýmprejednanímsporualebopredpojednávanímvovecisamej,súdnemusí
vyžadovať súhlas ostatných účastníkov so späťvzatím návrhu na začatie konania v zmysle § 146 ods.
1 CSP (Civilný mimosporový poriadok, 2. vydanie, 2024, s. 155 - 158: A. Löwy, R. Smyčková, P. Helt,
B. Tkáčová). Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných

oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má
právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie
celéhosúdnehokonania(tzv.dispozičnýprincípobčianskehosúdnehokonania).Vôľažalobcudosiahnuť
zastaveniekonaniaprostredníctvominštitútuspäťvzatiažalobyjevšaklimitovanádvomaskutočnosťami,
a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre

ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v
konaní nesie žalovaný (Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cdo/136/2010).

18. Pretože manželka - odvolateľka svoje dôvody napokon vyjadrila v odvolaní a v rámci následného
postupu súdu v konaní sa k späťvzatiu návrhu mal možnosť vyjadriť i kolízny opatrovník, navzájom

všetci účastníci, odvolací súd preskúmal odvolacie námietky i z hľadiska vážnosti tvrdených dôvodov
odvolateľkou, vygenerovaných v rozsahu uvedených okolností. Odvolateľka, manželka, ktorá návrh na
rozvod manželstva nepodala, v zásade v celom priebehu odvolacieho konania trvala na náhrade trov
právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli v súvislosti s predmetným konaním, iniciovaným navrhovateľom
- manželom.

19. Keďže navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a vzal svoj návrh v danom prípade v celom rozsahu
späť, súd konanie podľa § 29 ods. l CMP zastavil. Odvolací súd odvolateľkou konštatované dôvody pre
priznanie jej trov konania v konaní v danej veci nevyhodnotil ako spĺňajúce zákonné predpoklady pre
výnimočnú aplikáciu ustanovenia § 55 CMP, preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. v zmysle

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Odvolateľka v konaní nárok na náhradu trov konania neuplatnila,
resp. jej právny zástupca až do podania odvolania. V konaní došlo k zmene právneho zástupcu z
dôvodu, že jej bola ponúknutá bezplatná právna pomoc. Ani v rámci odvolaním uplatneného nároku
súdu nie sú uplatnené trovy konania z hľadiska ich výšky a k naplneniu materiálneho korektívu pre ichpriznanie v navrhovanom plnom rozsahu, odvolateľka ani do rozhodnutia odvolacieho súdu neposkytla
akceptovateľné dôvody pre ich priznanie.

20.Odvolacísúdvzávereknámietkeodvolateľky,žerozhodujúcepísomnostivkonaní,akoajnapadnuté
uznesenie okresného súdu, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi, jej neboli doručované v jazyku,
ktorému rozumie, zdôrazňuje, že zo žiadneho právneho predpisu, a to ani z ustanovenia § 155 ods. 1
CSP nemožno vyvodzovať povinnosť súdu zasielať strane sporu preklad rozhodnutia do iného jazyka,
než v akom bol vyhotovený. Len rozhodnutie súdu v slovenskom jazyku tak ako prejav zvrchovanosti

slovenského štátneho orgánu na území Slovenskej republiky je znením autentickým a pre všetky
dotknuté subjekty záväzným. Ustanovenia Civilného sporového poriadku, rovnako ako záväzky plynúce
z Listiny základných práv a slobôd, či medzinárodných zmlúv, smerujú predovšetkým k situácii, kedy
je nariadené pojednávanie a strana, ktorá neovláda úradný jazyk, by tak bezprostredne nemohla
reagovať na priebeh konania, nie k doručovaniu písomného vyhotovenia rozhodnutia. Možno vychádzať
z toho, že odvolateľka podstate predmetného konania porozumela, keďže je zastúpená právnym

zástupcom, ide o advokátku, neskôr advokáta, zapísaných v Slovenskej advokátskej komore, ktorí
legitímnepredpokladajúcúradnýjazykSlovenskejrepubliky,vktoromsaviedlokonanie,ovládajú,aktorý
proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie. V tejto súvislosti v rámci eurokonformného výkladu
krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu č.j. 5AZS 52/2004, rozhodnutie
Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS-st.20/05, primerane na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1Sža 24/2008, z ktorého vyplýva, že z Ústavy SR ani Občianskeho súdneho poriadku (v relevantnom
čase) nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť súdov, aby zabezpečovali preklad písomností, ktoré sú
výsledkom ich konania, do jazyka účastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie,
pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok konania a napokon primerane i na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 1Sža/10/2016.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol nadväzujúc odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil
dôvod pre rozhodnutie podľa § 53 a nasl. CMP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).