Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by Mgr. Mária Kašíková

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320201762
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5320201762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Michaela Bojková, LL.M., so sídlom
Palárikova 88, 022 01 Čadca, IČO: 42 071 828, proti žalovaným: 1/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX D., 2/ A. E., F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., obaja právne zastúpení:
PUKAJ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661, 026 01 Dolný Kubín,
IČO: 53 029 623, o odstránenie neoprávnenej stavby plynovej prípojky, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. CA-12C/18/2020-234 zo dňa 28. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaným
v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a znalcovi G. H. I.
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu znalečného v rozsahu 100 %.

Vychádzal zo stavebného povolenia zo dňa 06.07.1998, ktoré bolo vydané G. I. B. na stavbu plynovej
prípojky, ktorá sa mala nachádzať na parcele KN č. 8449/2 spolu so situačným plánom kde sa
nachádzajú rodinné domy G. B. a p. E.. Od SPP bol daný súhlas na odber zemného plynu pre C. E..
Z vyjadrenia k plynovej prípojke zemného plynu a zo zemného plynovodu pre C. E. vyplýva, že bol daný
kladný znalecký posudok z SPP od J. B. zo dňa 22.07.1998, pričom plynová prípojka k rodinnému domu
C. E. bola riešená projektom G. B., pričom hlavný uzáver plynu je umiestnený na hranici pozemku G.
B.. V jeho skrinke je umiestnený STL regulátor a plynomer. Vedľa skrinky regulátora sa osadí aj druhá

skrinka, do ktorej sa osadí plynomer pána E.. Zo znaleckého posudku G. I. vyplýva, aký je priebeh
vlastníckej hranice medzi parcelami CKN č. 8447/1 a č. 8444/9. Znalecký posudok G. H. I. vypracoval
spoločne s odbornou osobou – zástupcom SPP - distribúcia, a.s. K. I. pod č. 11/2023, pričom zameral
nehnuteľnosť žalobcu a žalovaných a určil, v ktorých miestach prebieha plynové potrubie, prípojka
a zariadenia. Hlavný plynový uzáver (HUP) sa nachádza na pozemku žalobcu CKN parc. č. 8447/1
spoločne s prípojkou plynu žalobcu, ktorej priebeh je na nákrese pod č. 6 vymedzený lomovými bodmi
6, 7, 13, 14, ktoré vlastní žalobca. Plynomer žalovaných sa nachádza pozemku CKN parc. č. 8444/9

(vo vlastníctve žalovaných), ktorá časť je vymedzená bodmi 6, 7 a 15 a túto časť plynovej prípojky
vlastnia žalovaní. V rozsahu bodov 6 a 7 sú vedené dve samostatné potrubia a hranica medzi parcelami
prechádza medzi plynovými skrinkami s plynomermi. Priebeh plynovej prípojky k hlavnému uzáveru
plynu na CKN parc. č. 8447/1 je vymedzený lomovými bodmi 1 až 6.Právne vec posúdil v zmysle ust. § 126 ods. 1 a § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ),
v zmysle ust. zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Žalobca podal žalobu za účelom ochrany pred

zásahom žalovaných do jeho oprávnení, keď súhlas so zriadením plynovej prípojky odvolal po tom,
čo žalovaní spochybňovali vlastnícke právo žalobcu a podali neopodstatnené žaloby. Bolo preukázané
nesporné vlastníctvo strán sporu k parcelám CKN č. 8447/1, ktorá patrí žalobcovi a k parcele č. 8444/9,
ktorá vlastnícky patrí žalovaným. Právnemu predchodcovi žalobcu bolo udelené stavebné povolenie
06.07.1998 na výstavbu plynovej prípojky a plynoinštaláciu rodinného domu č.s. XXX na pozemku

KN 8449/2. Právny predchodca žalobcu dal súhlas s výstavbou plynovej prípojky aj pre príbuzných –
žalovaných, čo nebolo sporné. Na podklade takto udeleného súhlasu právnym predchodcom žalobcu
bol daný žalovanému v rade 1/ súhlas na odber zemného plynu č. 5716/6/98 dňa 26.06.1998 s tým,
že napojenie bude realizované na HUP s predchodcom žalobcu I. B.. Tento súhlas tiež vylučuje, že
išlo o stavbu neoprávnenú tak, ako uvádzal žalobca. Podľa technickej správy k projektu plynofikácie
rodinného domu žalovaných bolo uvedené, že prípojku bude riešiť projekt G. B. a táto je spoločná pre

dvoch odberateľov. HUP je umiestnený na hranici pozemku G. B., v jeho skrinke je umiestnený regulátor
a plynomer. Vedľa skrinky regulátora sa osadí druhá skrinka, do ktorej sa osadí plynomer pána E..
Je nesporné, že je vybudovaná prípojka a túto nespochybňuje ani jedna strana. Vlastníkom plynovej
prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie (§ 24 ods. 2 zák.č. 70/1998 Z.z.). Pokiaľ právny
predchodca žalobcu udelil súhlas žalovaným, tento svoj súhlas neobmedzoval časovou platnosťou

a samotní žalovaní sa teda nemali prečo domnievať, že by bol súhlas niekedy v budúcnosti odvolaný.
Súhlas bol udelený v roku 1998 a k odvolaniu došlo až novým vlastníkom nehnuteľnosti v roku 2020.
Takto udelený súhlas nebol poskytnutý dočasne s poukazom na charakter stavby, ale trvalo a i zmena
v osobe vlastníka nehnuteľnosti nemohla mať vplyv na takto dojednaný súhlas. Odvolanie súhlasu
žalobcom nemohlo mať teda právne účinky, že z oprávnenej stavby sa stala stavba neoprávnená.

Plynové napojenie na prípojku žalovaných prechádza cez pozemok žalobcu v bodoch 6 a 7, v ktorom
rozsahu sú vedené dve samostatné potrubia. Od hlavného uzáveru plynu (podľa fotografie v znaleckom
posudku), teda pripojenie žalovaných na HUP po ich hranicu pozemku a ich meracie zariadenie
plynomera a výstup prípojky žalovaných samostatným potrubím, predstavuje maximálne 40 cm, nakoľko
hranica medzi parcelami CKN č. 8447/1 a č. 8844/9 je priamo medzi plynovými skrinkami s plynomermi.

V tomto rozsahu bola preukázaná existencia pripojenia žalovaných a „obmedzenia“ vlastníckeho práva
žalobcu. Priebeh plynovej prípojky k hlavnému uzáveru plynu na CKN parc. č. 8447/1 je vymedzený
lomovými bodmi 1 až 6, avšak táto trasa je v správe SPP - distribúcia, a.s. a nepatrí vlastnícky
stranám sporu. Pokiaľ sa žalobca domáhal odstránenia plynovej prípojky, je toho názoru, že takýto
výkon práva je rozporný s dobrými mravmi, nakoľko umiestnenie potrubia o dĺžke maximálne 40 cm

mu žiadnym spôsobom nezasahuje do výkonu jeho práv, nakoľko v bezprostrednej blízkosti má on sám
umiestnenú skrinku s meracím zariadením plynu a výkon takéhoto práva, hoc v dôsledku správania
sa samotných žalovaných podaním neoprávnených žalôb, viedol k určitému nezvratnému kolobehu
vyvolávania súdnych sporov, ktorý jav sa podľa názoru súdu nejaví byť súladný s dobrými mravmi.
Dospel k záveru, že účelom takto podanej žaloby nie je výkon a ochrana vlastníckeho práva žalobcu,

ale úmysel privodiť ujmu inému v podobe odstránenia niečoho, čo fakticky ani prekážku s prihliadnutím
na charakter prípojky, jej umiestnenie netvorí. Súhlas na vybudovanie prípojky ako taký nebol daný
podmienečnedočasne,pretonemoholbyťodvolanýastavbažalovanýchspočívajúcavplynovejprípojke
je stavbou oprávnenou a samotné plynové potrubie ho vo výkone jeho vlastníckeho práva žiadnym
spôsobom neobmedzuje ani nepoškodzuje.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, ako aj o nároku znalca na znalečné.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca v zmysle dôvodov v § 365
ods. 1 písm. h) CSP. Namieta právne posúdenie, že zo strany žalobcu neboli tvrdené neoprávnené
zásahy zo strany žalovaných do jeho vlastníckeho práva, ale žiadal len odstrániť prípojku zo svojho

pozemku, čím nepreukázal ujmu, ktorá by mu v danej veci hrozila, trvala, alebo stav a správanie
žalovaných, ktorým by obmedzovali alebo poškodzovali jeho vlastnícke právo k pozemku. Odstránenia
stavby plynovej prípojky sa domáhal ako neoprávnenej stavby, ktorou sa stala dňa 12.05.2020, kedy
prevzali žalovaní list zo dňa 11.05.2020, v ktorom odvolal súhlas so zriadením prípojky žalovaných na
svojom pozemku. Týmto dňom zaniklo žalovaným právo mať na pozemku žalobcu umiestnenú stavby

plynovej prípojky. Súd nesprávne interpretoval jeho tvrdenia ohľadom neoprávnenosti stavby plynovej
prípojky, keď neoprávnenou stavbou sa stala až odvolaním súhlasu žalobcu. Rovnako namieta, že
súd nesprávne posúdil, že súhlas právneho predchodcu žalobcu nebol udelený dočasne, ale trvalo,
pričom uvedené nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov, je právne neudržateľný a je v rozpores ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Pokiaľ ide o súhlas s vybudovaním
prípojky, strany sa rozchádzali v tvrdení, či tento súhlas mal charakter odvolateľného súhlasu spojeného
so zánikom práva žalovaných na stavbu prípojky na cudzom pozemku. Súhlas právneho predchodcu

žalobcu na vybudovanie plynovej prípojky žalovaných je nutné vnímať ako časovo obmedzené právo,
pretože je odvolateľný a nie je právne záväzný pre žalobcu ako právneho nástupcu vlastníka pozemku.
Súdunaakýkoľvekzáveroneodvolateľnostisúhlasuchýbajúskutkovétvrdeniažalovanýchktomu,žesa
mohli odôvodnene domnievať, že existencia ich stavby nebude časovo obmedzená. Konštatovanie, že
právny predchodca žalobcu svoj súhlas neobmedzoval časovou platnosťou, nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, chýbajú k nemu skutkové tvrdenia žalovaných a v podstate ide o ničím nepodložený
a nepreukázaný záver. Taktiež namieta záver súdu, že jeho výkon práva je v rozpore s dobrými
mravmi a tieto názory súdu považuje za vecne nesprávne a voči nemu nespravodlivé. Súlad konania,
resp. právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne, so zreteľom na konkrétnu
situáciu na oboch stranách, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia
a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Súd na vec nenazeral komplexne, ale jednostranne.

Prihliadal iba na dopady odstránenia prípojky na žalovaných bez toho, aby prihliadol na situáciu, ktorá
k tejto požiadavke prinútila žalobcu. Rozhodnutie neopodstatnene zvýhodňuje žalovaných. Žalobca
kpožiadavkenaodstránenieplynovejprípojkypristúpilažpotom,akožalovaníodmietliponukuprávnych
predchodcov žalobcu, ktorí žalovaní ponúkli, že im darujú časť pozemku, cez ktorú prechádza prípojka.
Žalovaníjehovyjadrenievtomtosmerežiadnymspôsobomnepopreliapoodmietnutídaruprišliprávnym

predchodcom žalobcu prvé súdne žaloby iniciované žalovanými. Teda práve právni predchodcovia
žalobcu sa pokúšali vec riešiť dohodou. Neexistuje žiaden objektívny dôvod pre záver, že žalobná
požiadavka na odstránenie prípojky je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní mali možnosť nadobudnúť
vlastnícke právo k pozemku darom od právnych predchodcov žalobcu, ktorí odmietli a neskôr odmietli
od žalobcu pozemok odkúpiť. Takto sa sami diskvalifikovali z možnosti nadobudnúť vlastnícke právo

k pozemku. Navyše, výkon vlastníckeho práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi môže pripadať do
úvahy len výnimočne. Žalovaní neuviedli žiadne skutkové tvrdenia, k porušeniu akých dobrých mravov
zo strany žalobcu došlo. Súd nezákonne suploval procesnú aktivitu žalovaných a tým došlo k porušeniu
k zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní. Namieta, že bol zaviazaný na náhradu znalečného
v rozpore so zásadou procesnej zodpovednosti, ktoré strana sporu zavinila svojím správaním. Žalovaní

v priebehu celého konania sporovali umiestnenie ich plynovej prípojky na pozemku žalobcu, pričom už
zo samotného umiestnenia hlavného uzáveru plynu na pozemku žalobcu, z ktorého sú samostatnými
plynovýmiprípojkaminapájanérodinnédomyžalobcuažalovaných,bolojednoznačné,žežalovanímajú
zriadenú plynovú prípojku pre svoj rodinný dom aj na pozemku žalobcu. Preto by mali zodpovedať za
trovy spojené s vykonaním tohto dôkazu. Rozsudok považuje za nesprávny a navrhuje ho zmeniť tak, že

bude vyhovené jeho žalobe, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že rozhodnutie považujú za spravodlivé a nárok žalobcu
je neoprávnený a petit označený v žalobe je nevykonateľný. Súd je viazaný zákonom a zákon č.

251/2012 Z.z. jasne definuje pojmy v § 72. Plynová prípojka je plynové potrubie s komponentmi
slúžiace na pripojenie odberného plynového zariadenia odberateľa do distribučnej siete. Začína sa
pripojením na plynovod a končí sa hlavným uzáverom plynu na hranici pozemku. Prípojka je majetkom
zriaďovateľa plynovodu. Teda, ak žalobca žiadal odstrániť plynovú prípojku, tak takto znejúci petit je
nevykonateľný. Po prvé – plynová prípojka sa nachádza na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu

a je to majetok SPP - distribúcia, a.s. a odstránením tejto plynovej prípojky by žalovaní zasiahli do
vlastníctva tretej osoby. Petit na odstránenie plynovej prípojky, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcu,
slúži aj pre potreby žalobcu, a preto je to nevykonateľné. Od hlavného uzáveru plynu je potom odberné
zariadenie, ktoré je spoločné pre obidva domy, a teda pre dom žalobcu aj žalovaného, pričom odberné
zariadenie žalobcu sa nachádza na pozemku žalobcu a odberné zariadenie žalovaných sa nachádza

na ich pozemku. S poukazom na uvedené je potom nepochybné, že petit, ako požadoval žalobca, je
nevykonateľný. Taktiež je podstatné, že plynovú prípojku, ako aj na zariadenie odberného miesta bolo
vydané právoplatné stavebné povolenie. Odberné miesto žalovaných sa nachádza výlučne na pozemku
žalovaných, pričom s odberným miestom žalobcu tvoria spoločné plynové zariadenie. Taktiež konanie
žalovaného by mohli považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a z jeho strany sa jedná iba

o schválnosť, keďže vzťahy medzi stranami sporu sú naštrbené. Výkon práva žalovaných žiadnym
spôsobom nezasahuje do práv žalobcu a takýto zásah ani nebol preukázaný. Na základe uvedeného
navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy konania.4. Žalobca v replike k vykonateľnosti žalobného petitu poukázal na to, že právnym predchodcom žalobcu
bolo vydané stavebné povolenie na stavbu plynovej prípojky a plynoištalácie k rodinnému domu súp.č.
XXX v roku 1998, t.j. za účinnosti zákona č. 70/1998 Z.z. a poukazoval tu na § 22, ktoré pomenúva,

čo je plynová prípojka, hlavný uzáver plynu a odberným plynovým zariadením. Z celého konania je
zrejmé, že žiadal odstrániť tú časť odberného plynového zariadenia žalovaných, ktorá sa nachádza
na pozemku žalobcu. Nazval ju zjednodušene plynovou prípojkou, pretože ide o časť železnej rúry,
cez ktorú je do domu žalovaných dodávaný plyn. Žalovaní zamieňajú pojem plynovej prípojky, ktorá
končí hlavným uzáverom plynu a odberným plynovým zariadením, ktoré žalobca označil ako plynovú

prípojku a ktorá začína za hlavným uzáverom plynu. Ak sa hlavný uzáver plynu nachádza na pozemku
žalobcu, je logické, že aj odberné plynové zariadenia žalovaných, aspoň jeho časť sa takisto nachádza
na pozemku žalobcu. Preto argumentácia žalovaných o nevykonateľnosti žalobného petitu je nesprávna
a irelevantná. Namieta tvrdenia, že žalovaní žiadnym spôsobom nezasahujú do jeho práv, keď zasahujú
tým, že majú umiestnenú neoprávnenú stavbu plynovej prípojky na jeho pozemku, čo bolo jednoznačne
preukázané závermi odborného vyjadrenia. Argumentácia žalovaných nereflektuje závery odborného

vyjadrenia a nemá oporu ani v jednom z vykonaných dôkazov.
5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia

rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie
skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pri stavbe predmetných plynových zariadení bolo
vydané riadne stavebné povolenie, SPP dňa 26.6.1998 dalo súhlas na odber zemného plynu č.
5716/6/98 pre C. E. s tým, že bude spoločný HÚP s p. I. B. č. XXX. Aj v technickej správe
k projektu plynofikácie rodinného domu žalovaných sa konštatuje, že plynovú prípojku rieši projekt G. B.
a navrhovaná prípojka PE, D 32 dĺžky 15 m je napojená na STL plynovod D 63 a je spoločná pre dvoch

odberateľov: G. a p.. E.. HUP je umiestnený na hranici pozemku G. B.. V jeho skrinke je umiestnený STL
regulátor a plynomer. Vedľa skrinky regulátora osadí sa druhá skrinka do ktorej sa osadí plynomer p. E..
Právny predchodca žalobcu dal súhlas žalovaným na zriadenie svojho plynového zariadenia, ktoré bolo
napojené z plynovej prípojky, ktorá bola na jeho pozemku, tento súhlas nebol medzi sporovými stranami
spornýaodvolacísúddodáva,žebeztohtosúhlasíbyaniSPPnevydalosúhlas naodberzemnéhoplynu

pre žalovaných. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že časť vedenia k plynovému zariadeniu žalovaných
od HUP zasahuje cez pozemok žalobcu (v rozsahu asi 40 cm), avšak uvedené vedie po trase v tej
časti, ako je i plynové zariadenie žalobcu. Preto žalobcu nemôže v neprimeranej miere obťažovať takéto
zariadenie.
8. K tvrdeniu žalobcu, že súhlas na zriadenie plynovej prípojky bol daný len dočasne, ktorý je možné

odvolať, súd prvej inštancie správne uzavrel, že vzhľadom na charakter stavby predmetný súhlas nebol
daný dočasne. Žalobca uvedené ani ničím nepreukázal, že by sa malo jednať o dočasný súhlas jeho
právneho predchodcu, s poukazom na charakter takejto stavby je zrejmé, že ani SPP by pri dočasnom
súhlase na stavbu nevydalo súhlas na odber zemného plynu. Že sa nejednalo o súhlas dočasného
charakteru nasvedčuje aj celé stavebné konanie, k tomu pripojený situačný plán a technická správa.

9. Vzhľadom k tomu, že v čase výstavby plynového zariadenia mali žalovaný súhlas právneho
predchodcu žalobcu na jeho stavbu a bolo vydané aj stavebné povolenie a súhlas SPP s odberom
zemného plynu pre žalovaných na základe pripojených dokladov (situačný plán, technická správa)
nemôže sa jednať o neoprávnenú stavbu, a preto súd prvej inštancie požadovanú ochranu žalobcu
správne právne posúdil v zmysle ustanovenia § 126 ods. l OZ.

10. V danej veci nebolo zistené, že išlo o stavbu postavenú na základe časovo obmedzeného práva k
pozemku. Odvolací súd dospel k záveru, že tu dochádza ku konkurencii dvoch relatívne samostatných
a nezávislých režimov vlastníctva – žalobcove vlastníctvo k pozemku a vlastníctvo žalovaných k stavbe
plynového zariadenia na tomto pozemku. Zásad žalovaných uvedenou stavbou na pozemku vovlastníctve žalobcu nebol zásahom neoprávneným, keď žalovaným na stavbu plynového zariadenia
svedčil spôsobilý právny dôvod, a preto ani nie je možné vec posúdiť podľa § 135c OZ o neoprávnenej
stavbe. Na uvedenom nič nemení ani odvolanie súhlasu žalobcom, keďže v čase výstavby toto tento

súhlas existoval. Odvolací súd však opätovne zdôrazňuje, že nebolo preukázané, že súhlas právneho
predchodcu žalobcu bol časovo obmedzený. Rovnaká ochrana všetkých foriem vlastníctva vyplýva z čl.
20 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorej každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu a tiež je proklamovaná Listinou základných práv
a slobôd. Táto ochrana neumožňuje na posudzovanú vec nazerať tak, že by žalobca ako vlastník

pozemku mal viac práv, akoby sa žalovaní, ktorí sú vlastníkmi stavby plynového zariadenia na tomto
pozemku stojacej, museli podriadiť panujúcemu vlastníctvu k pozemku. Na tomto podklade je nutné
dospieť k záveru, že právny poriadok neposkytuje žalobcovi žiadne hmotnoprávne oprávnenie k tomu,
aby sa proti žalovaným úspešne domohol vypratania svojho pozemku. Samotný dôkaz žalobcovho
vlastníckehoprávapozemkunepostačujekvyhoveniužalobyzasituácie,keďžalovanýmprislúchaprávo
používajúce vo vzájomnom pomere rovnakú ochranu. K tomu je nutné dodať, že v prípade prevodu veci

na základe zmluvy na nadobúdateľa prechádzajú tiež všetky práva a povinnosti spojené s predmetom
tejto sukcesie. Navyše ako už bolo vyššie uvedené vzhľadom na rozsah zásadu, spôsobe vedenia tohto
zariadenia výkon vlastníckeho práva žalovaných k tomuto zariadeniu nemôže žalovaného obmedzovať
v neprimeranej miere, žalobca predmetný úsek vlastného pozemku využíva obdobným spôsobom.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že ich vzťahy sa narušili (predovšetkým podávaním
nedôvodných žalôb žalovanými), avšak uvedené nemôže odôvodňovať konanie žalobcu, ako nie
v rozpore s dobrými mravmi, keď sám v žalobe uvádza, že „z dôvodu narušenia rodinných a susedských
vzťahov, ktoré stále pretrváva sa rozhodol, že usporiada vzájomné vzťahy aspoň po právnej stránke tak,
aby boli jednoznačne určené práva a povinnosti .... odvolal preto súhlas so zriadením plynovej prípojky

na pozemku ...“ a predtým poukazoval na konania sp.zn. 7C/27/2018, 11C/18/2020. Preto súd prvej
inštanciesprávnekonštatoval,žeúčelomtejtožalobyniejevýkonaochranavlastníckehoprávažalobcu,
ale úmysel privodiť ujmu inému (aj s poukazom na rozsah obmedzenia jeho vlastníckeho práva sporným
plynovým zariadením vo vlastníctve žalovaných).
12. K námietky žalovaných vo vyjadrení k odvolaniu, že žalobcom uvádzaný žalobný petit je

nevykonateľný s poukazom na pojem, čo je plynová prípojka odvolací súd považuje za nutné
uviesť, že dané je možné vyvodiť z obsahu celej žaloby čoho sa žalobca domáha, teda odstránenia
plynového zariadenia v rozsahu nachádzajúcom sa na jeho pozemku KNC parc.č. 8447/1 vo vlastníctve
žalovaných, ktorú úpravu v prípade vyhovenia žaloby, by mohol vykonať i súd prvej inštancie tak, aby
jeho rozhodnutie bolo vykonateľné. Súd pri rozhodovaní nevychádza iba zo samotného petitu žaloby,

ale z obsahu celej žaloby a v opísaných okolností .
13.Vychádzajúczvyššiekonštatovaného,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdilakovecne
správny spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, pričom pod trovy konania je
nutné v zmysle § 258 ods. 2 CSP zaradiť aj znalečné, a preto súd prvej inštancie v danej veci správne
postupoval, keď uplatnil zásadu úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodoval v zmysle ust. § 396 ods.
1, aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im bol
priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.