Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Mária Kašíková
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/11/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624202839
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624202839.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. B. XX/XX, F. B., právne zastúpený: Mgr. Ľubica Dendisová, advokátka,
so sídlom Holubyho 51/9, Martin, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/63/2024-61 zo dňa 25.11.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti zostáva nedotknutý.
III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10C/63/2024-61 zo dňa 25.11.2024 zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k pozemku zapísanému ako parcela číslo KN-E 158/302, druh
pozemku orná pôda, o výmere 159 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území C., zapísanému v
katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo
XXXX a vyporiadal tak, že tento prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 381,60 Eura, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, na účet Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Bratislava, Búdková 36.
Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku nachádzajúcim sa v katastrálnom území C.,
zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste
vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo KN-E 158/302, druh pozemku orná pôda, o výmere 159
m2, tak, že sa prikáže do jeho výlučného vlastníctva, za súčasného uloženia povinnosti zaplatiť
žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 228,- Eur. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi uvedeného
pozemku, a to žalobca v spoluvlastníckom podiele 4/5-iny a žalovaný v spoluvlastníckom podiele 1/5-
ina, ku žalovanému je zapísaná správa v prospech Slovenského pozemkového fondu. Znaleckým
posudkom Ing. Dany Piatkovej č. 53/2024 zo dňa 09.07.2024 bola ku dňu 07.07.2024 určená všeobecná
hodnota predmetného pozemku na 7,17 Eura/m2. Podľa znaleckého posudku sa pozemok nachádza
na okraji zastavaného územia Obce C., za poľnohospodárskym družstvom. V blízkosti je možnosť
napojenia na verejný vodovod a elektriku. Pozemok je podľa schváleného územného plánu Obce C.určený na poľnohospodárske využitie – živočíšnu výrobu. V čase obhliadky bol nevyužívaný. Vzhľadom
na svoju výmeru a tvar nie je samostatne užívaniaschopný. Z obsahu pripojeného spisu Okresného
úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp. zn. V 2311/2024, mal súd preukázané, že G. H. ako
predávajúciažalobcaakokupujúciuzatvorilidňa03.06.2024kúpnuzmluvu,predmetomktorejbolpredaj
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 4/5-iny k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území C.,
zapísaným ako parcela číslo KN-E 158/301 a parcela číslo KN-E 158/302. V článku III. bola dojednaná
kúpna cena vo výške 10 387,- Eur, čo po prepočte podľa veľkosti prevádzaného spoluvlastníckeho
podielu činí 24,- Eur/m2. Medzi stranami sporu nebola sporná existencia spoluvlastníckeho vzťahu
k uvedenému pozemku, veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov,
dôvodnosť návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva (keďže k uzavretiu dohody o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo), ani žalobcom navrhovaný
spôsob vyporiadania. Hoci pozemok bolo možné technicky rozdeliť, rozdelením pozemku podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov by vznikli pozemky reálne hospodársky nevyužiteľné, vzhľadom na ich malú
výmeru (výmera pozemku, ktorý by pripadol žalovanému, by predstavovala 31,8 m2). Z uvedeného
dôvodu bolo potrebné pozemok považovať za reálne nedeliteľný. Reálna nedeliteľnosť pozemku nebola
medzi stranami sporná. Žalobca v podanej žalobe navrhol určiť výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel
žalovaného v súlade so znaleckým posudkom Ing. Dany Piatkovej, t. j. 7,17 Eura/m2. Na pojednávaní
dňa 25.11.2024 advokát žalobcu súhlasil s návrhom zákonného zástupcu žalovaného na výške náhrady
v sume 12,- Eur/m2. Na základe uvedenej skutočnosti súd prvej inštancie považoval výšku náhrady za
spoluvlastnícky podiel žalovaného v sume 12,- Eur/m2 za nespornú, preto uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 381,60 Eura (výmera pozemku
159 m2/5 x 12,- Eur). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, keď nemal preukázanú dôvodnosť argumentácie žalobcu o existencii dôvodov
hodných osobitného zreteľa.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný. Argumentoval, že súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil skutočnosti, ktoré sú
rozhodujúce pre úvahu o úspechu v spore. Žalobca žiadal, aby ho súd zaviazal zaplatiť žalovanému ako
vyrovnací podiel sumu 228,- Eur, pričom súd určil sumu primeranej náhrady vo výroku rozhodnutia vo
výške 381,60 Eur, preto sa nestotožňuje so záverom súdu, že žalobca mal v konaní plný úspech. So
zrušením podielového spoluvlastníctva žalovaný súhlasil, spornou sa javila výška primeranej náhrady,
ktorej návrh zo strany žalobcu bol žalovaným rozporovaný a súdom určený odlišne od pôvodného
návrhu. Charakter prejednávanej veci a predmet sporu je potrebné vnímať ako nie štandardné sporové
konanie, v ktorom proti sebe stoja protichodné záujmy strán, medzi ktorými existuje konflikt, nakoľko
je v konečnom dôsledku v záujme všetkých právne usporiadanie majetkových pomerov k dotknutej
nehnuteľnosti. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že stranám nárok
na náhradu trov konania neprizná.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),
po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 388
CSP zmenil tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. V ostatných výrokoch,
odvolaním nenapadnutých, ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
6. Jednou zo zásad premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách konania je zásada úspechu
(zodpovednosti za výsledok sporu) v zmysle § 255 ods. 1 CSP. To znamená, že procesná strana, ktorá
súdne konanie vyhrala, teda mala vo veci plný úspech, má právo na náhradu všetkých nákladov, ktoré
počas konania účelne vynaložila. Súd jej prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti tej procesnej strane, ktorá súdne konanie prehrala, teda bola v konaní neúspešná.
Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so
žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu.7.Zároveňodvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žekonanieozrušenieavyporiadaniespoluvlastníctva
má osobitnú povahu, nakoľko sa jedná o tzv. iudicium duplex, teda o konanie, ktoré môže začať na návrh
ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov a napriek formálnemu označeniu, ktoré zodpovedá zneniu zákona, sú
všetci účastníci vzájomne v postavení zodpovedajúcom procesnej pozícii žalobcu i žalovaného súčasne,
bezohľadunato,ktožalobupodal.Nejdetedaoklasickésporovékonanie,vktorombyjednazprotisebe
stojacich strán musela vyhrať a druhá prehrať. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva môže
začať na základe žaloby ktoréhokoľvek spoluvlastníka, ktorý sa cíti byť v spoluvlastníctve nespokojný
a nechce v ňom zotrvať. Pokiaľ sa spoluvlastníci na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodnú,
má každý z nich právo obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva.
Rozhodnutie nezotrvávať naďalej v spoluvlastníckom vzťahu je slobodným rozhodnutím spoluvlastníka,
ktorého vlastnícke právo je chránené čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, avšak rovnakou
mierou ako vlastnícke právo kohokoľvek iného, teda i ostatných spoluvlastníkov. Zo zásady, že nikto
nemôžebyťnútenývspoluvlastníctvezotrvať,atedaúčasťspoluvlastníkanemožnovynucovaťprotijeho
vôli, pritom vyplýva taktiež to, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť sankcionovaný pre svoj návrh
na oddelenie zo spoluvlastníctva či na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva (s výnimkou prípadov
šikanózneho návrhu, resp. prípadov zneužitia práva). Zároveň platí, že nikoho nemožno nútiť k uzavretiu
mimosúdnej dohody, hoci je zmierne vyriešenie veci žiaduce. Súd nie je viazaný návrhmi strán na
vyporiadanie spoluvlastníctva, je viazaný len zákonným poradím jednotlivých možností vyporiadania
podľa § 142 Občianskeho zákonníka. Voľba konkrétneho spôsobu vyporiadania je v konečnom dôsledku
na úvahe súdu, sporová strana nad ním fakticky nemá kontrolu. Svoj návrh súdu uviesť môže a nemusí,
v priebehu konania ho môže meniť (napr. podľa výsledkov vykonaného dokazovania, najmä znaleckého
dokazovania), bez toho, aby zmena návrhu žalobcu bola považovaná za zmenu žaloby podľa § 139
anasl.CSP,ktorábypodliehalaschváleniusúdom.Tejtopovahekonaniaovyporiadaniespoluvlastníctva
by potom malo zodpovedať i rozhodnutie o náhrade trov konania (nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
I. ÚS 262/20 zo dňa 10. novembra 2020). Výnimku zo všeobecného použitia § 255 ods. 1, 2 CSP na
konaniatypuiudiciumduplexbymalitvoriťprípady,kedysajednáoobštrukčnésprávaniespoluvlastníka,
účastník konania sa nezaujíma o konštruktívne vyriešenie veci alebo ide o šikanózny výkon práva.
V tomto prípade musí súd presvedčivo odôvodniť, prečo sa v konkrétnom prípade rozhodol uložiť
účastníkovi konania zaplatiť druhému účastníkovi náhradu trov konania. (porovnaj nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 404/22 zo dňa 05. apríla 2022, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
43/2023)
8. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by sa žalobca pred podaním žaloby snažil so
žalovaným dohodnúť na mimosúdnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, uvedené
žalobca v žalobe ani netvrdil. Ak by žalobca preukázal snahu o mimosúdne zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva pred podaním žaloby, nemuselo dôjsť k podaniu tejto žaloby a zároveň
trovám konania, ktoré v jeho priebehu zákonite vznikli. Odvolací súd mal preukázané, že túto snahu
na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobca prejavil až v priebehu súdneho konania, keď
žalovaný na pojednávaní dňa 25.11.2024 navrhol sumu finančnej náhrady za jeho spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti v odlišnej výške ako pôvodne navrhol žalobca v žalobe a žalobca s takto
navrhnutou sumou náhrady súhlasil, čím došlo k vzájomnej dohode medzi žalobcom a žalovaným
(aj) o výške náhrady za spoluvlastnícky podiel. Preto súd prvej inštancie postupom podľa § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva a nehnuteľnosť, ktorá je
predmetom vyporiadania, prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Zároveň určil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému primeranú náhradu za prikázaný spoluvlastnícky podiel v hodnote vyššej ako
požadoval žalobca v žalobe, na základe vzájomnej dohody strán uzatvorenej v priebehu súdneho
konania. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania
nesprávne vychádzal zo zásady úspechu v spore, pričom konštatoval, že žalobca mal v konaní plný
úspech. Vzhľadom na charakter konania iudicium duplex, keď účastníci konania na oboch stranách majú
tak postavenie žalobcu, ako aj žalovaného a konečné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva je v prospech oboch účastníkov konania, za situácie, že žalobca nepreukázal záujem
vyriešiť vec so žalovaným pred podaním žaloby, ide o výnimku zo všeobecnej aplikácie ustanovenia §
255 ods. 1, 2 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci a v prípade, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Preto je spravodlivé,
aby každý z nich znášal trovy konania, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli.9. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávne posúdenie skutočností rozhodujúcich pre záver
oplnomúspechužalobcuvsporesúdomprvejinštancieažiadal,abyodvolacísúdzmenilvýrokotrovách
konania tak, že stranám nárok na ich náhradu neprizná, k uvedenému odvolací súd poukazuje na
právne úvahy uvedené v bode 7. tohto uznesenia, v zmysle ktorých nemožno v konaní o zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva objektívne hľadať víťaza ani porazeného, nakoľko nemožno sporové
strany vnímať tak, akoby bol jeden v práve a druhý nie, preto v prípade, že súdom došlo k zrušeniu
a vyporiadaniu spoluvlastníctva, je namieste rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, v danom prípade s prihliadnutím aj na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že
by žalovaného ešte pred podaním žaloby vyzval na mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti dohodou a až v priebehu konania sa dohodli o výške náhrady za
spoluvlastnícky podiel a žalobca bol zaviazaný k vyššej výške náhrady, ako sám požadoval v žalobe.
10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o trovách konania v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania
nepriznal.
11. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý.
12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane proti
žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. O výške
náhrady týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).
13. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.