Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Sas/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100208
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Ing. Marcelou
Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 20.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správna žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy

1.Sociálna poisťovňa, ústredie ( ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ ) v rozhodnutí zo dňa
06.02.2023, č. XXXX-XX/XXXX-E. ( ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ ) rozhodla, že žalobca má
nárok na úrazovú rentu od 06.10.2017 do 31.10.2017 v sume 287,60 Eur a od 01.11.2017 v sume
342,90 Eur mesačne, rozhodla tiež, že za obdobie od 06.10.2017 až do 31.12.2017 žalobca nemá nárok
na výplatu úrazovej renty, že suma úrazovej renty sa zvyšuje od 01.01.2018 o 2 % na celkovú sumu
349,80 Eur mesačne, že za obdobie od 01.01.2018 do 31.01.2018 žalobca nemá nárok na výplatu

úrazovej renty a od 01.02.2018 má nárok na výplatu úrazovej renty v sume 349,80 Eur. Prvostupňový
orgán verejnej správy súčasne rozhodol o postupnom zvyšovaní sumy úrazovej renty od 01.01.2019
o 2,6 % na celkovú sumu 358,90 Eur mesačne, od 01.01.2020 o 2,5 % na celkovú sumu 367,90 Eur
mesačne, od 01.01.2021 o 2,3 % na celkovú sumu 376,40 Eur mesačne, od 01.01.2022 o 1,6 % na
celkovú sumu 382,50 Eur mesačne a od 01.01.2023 o 10,9 % na celkovú sumu 424,20 Eur mesačne a
konštatoval, že na túto sumu bude mať žalobca nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie
nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej len ako „zákon o sociálnom poistení“ ),
najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného
dôchodku. V jeho odôvodnení prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žalobca si v súvislosti s
chorobou z povolania zistenou dňa 06.10.2017 uplatnil nárok na úrazovú rentu na základe žiadosti o
priznanieúrazovejrentypodľa§88zákonaosociálnompoistení,doručenejSociálnejpoisťovni,pobočka
Poprad, dňa 24. júna 2019. Z prvostupňového rozhodnutia následne vyplýva chronológia udalostí,
ktoré v súvislosti so žalobcovou žiadosťou o priznanie úrazovej renty nastali ( rozhodnutie o žiadosti

žalobcu, odvolacie správne konanie, správne súdne konanie, nové konanie orgánov verejnej správy ).
Prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí žalobcu oboznámil s metodikou postupu posudkových
lekárov pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku
choroby z povolania a súčasne vymenoval kritériá, ktoré posudkoví lekári pri stanovovaní konkrétnejpercentuálnej miery tohto poklesu zohľadňujú. Text prvostupňového rozhodnutia poukázal na lekársku
správu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, vystavenú dňa 23. januára 2023, ktorá je zároveň aj
jeho prílohou, podľa ktorej pri vyšetrení na ambulancii pracovného lekárstva dňa 6. októbra 2017

bolo u žalobcu vyslovené podozrenie na chorobu z povolania a bol objednaný na hospitalizáciu. Pri
hospitalizácii v novembri 2017 choroba z povolania nebola potvrdená. Na základe výsledkov kontrolných
vyšetrení bola žalobcovi uznaná choroba z povolania - choroba z vibrácii - ochorenie kostí, kĺbov,
svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou - traumatická vazoneuróza. Vzhľadom na uvedené,
posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu na účely úrazovej renty v rozsahu 45

% odo dňa 6. októbra 2017, t. j. odo dňa zistenia choroby z povolania. V otázke určenia sumy úrazovej
renty prvostupňový orgán verejnej správy povedal, že denný vymeriavací základ v sume 30,6924 Eur
bol určený podľa ust. § 84 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z rozhodujúceho obdobia od 01.01.2016
do 31.12.2016, z údajov informačného systému Sociálnej poisťovne, z úhrnu vymeriavacích základov
v sume 10 926,47 Eur a počtu dní rozhodujúceho obdobia 356. Úrazová renta v sume 336,10 Eur bola
žalobcovi určená ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % jeho denného vymeriavacieho

základu, ktorý je 30,6924 Eur a koeficientu 0,45 určeného ako podiel čísla 45 zodpovedajúceho jeho
zistenému percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100 ( Úrazová renta = 30,4167 x 80
% z 30,6924 Eur x 0,45 = 336,10 Eur ). V ďalšom obsahu prvostupňového rozhodnutia je uvedený
výpočet zvýšenia sumy úrazovej renty o 2% odo dňa priznania nároku, na celkovú sumu 342,90 Eur
mesačne, výpočet alikvotnej čiastky úrazovej renty pripadajúcej na mesiac október 2017, vzhľadom na

žalobcom uplatnený nárok na úrazovú rentu od 06.10.2017, dôvody, pre ktoré nepatrí žalobcovi nárok
na výplatu úrazovej renty za obdobie od 06.10.2017 do 31.12.2017, výpočet zvýšenia sumy úrazovej
renty o 2% od 01.01.2018, dôvody, pre ktoré podľa prvostupňového orgánu verejnej správy žalobcovi v
období od 01.01.2018 do 31.01.2018 nepatrí nárok na výplatu úrazovej renty, ako aj výpočty zvýšenia
sumy úrazovej renty postupne od 01.01. 2019 o 2,6 %, od 01.01.2020 o 2,5 %, od 01.01.2021 o 2,3 %, od

01.01.2022 o 1,6 % a od 01.01.2023 o 10,9 %. Prvostupňový orgán verejnej správy doplnil, že žalobcovi
priznaná suma úrazovej renty bude naďalej zvyšovaná v súlade s platnými právnymi predpismi.

2.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná ( jej generálnym
riaditeľom ) dňa 20.04.2023, č. rozhodnutia XXXXX-X/XXXX-XX, ( ďalej ako „rozhodnutie žalovanej“ )

tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

3.Z rozhodnutia žalovanej, okrem dôvodov a skutočností, ktoré už boli súčasťou prvostupňového
rozhodnutia vyplýva presvedčenie, že stanovený pokles pracovnej schopnosti žalobcu ( 45 % ) nebolo
potrebnévnovomkonaní(povráteníveciKrajskýmsúdomvPrešoveanásledneajNajvyššímsprávnym

súdom Slovenskej republiky ) meniť, nakoľko tieto súdy posúdenie poklesu pracovnej schopnosti
žalobcu v súvislosti s predmetnou chorobou z povolania nerozporovali. Otázkou, ktorou, ale bolo
potrebné sa podľa žalovanej zaoberať a ktorú žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
opätovne otvoril, bol denný vymeriavací základ, z ktorého prvostupňový orgán verejnej správy pri určení
sumy úrazovej renty vychádzal. V tejto súvislosti žalovaná v rozhodnutí poukázala na rešpektovanie

právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ( ďalej ako „najvyšší správny súd“ )
vyjadreného v jeho rozsudku zo dňa 22.08.2022, sp. zn. 7Ssk 113/2021, na základe ktorého nárok
žalobcu na úrazovú rentu v dôsledku predmetnej choroby z povolania posudková lekárka pobočky v
novom konaní prehodnotila a uviedla, že tento nárok žalobcovi vznikol už odo dňa 06.10.2017, kedy
žalobca dosiahol pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 45% a od tohto dátumu bolo preto potrebné

žalobcovi vypočítať sumu úrazovej renty. Z rozhodnutia žalovanej možno, v súvislosti s výpočtom
sumy úrazovej renty, vyčítať citáciu ust. § 89 ods. 1 a § 84 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
a nadväzne na to konštatovanie, že denný vymeriavací základ v sume 30,6924 Eur, bol určený z
údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne - Jednotný výber poistného, z
vymeriavacieho základu dosiahnutého u zamestnávateľa v roku 2016, v sume 10 926,47 Eur a počtu

kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia ( rozhodujúce obdobie odo dňa 1. januára 2016 do dňa 31.
decembra 2016 ) 356. Žalovaná žalobcovi priznanú sumu úrazovej renty ( 336,10 Eur ) určila postupom
podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej
80 % jeho denného vymeriavacieho základu ( 30,6924 Eur ) a koeficientu 0,45 určeného ako podiel
čísla 45 zodpovedajúceho jeho zistenému percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, ktoré obdobie je rozhodujúcim obdobím na účely určenia denného
vymeriavacieho základu, žalovaná podotkla, že jej nie je zrejmé z čoho žalobca usúdil, že denný
vymeriavací základ mal byť určený za obdobie odo dňa 01.01.2018 do dňa 31.12.2018, pričom sa
odvolala na dôvody rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.09.2021, sp. zn. 2Sa/14/2021, kedytento uviedol, že „Pokiaľ by správne orgány vychádzali z uvedených ustanovení, smerodajný denný
vymeriavací základ by mal byť určený za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018, nakoľko choroba z
povolania bola žalovaným, ako aj prvostupňovým správnym orgánom uznaná dňom 17.04.2019...“.,

zároveň však dodáva „pokiaľ by správny orgán vychádzal z toho, že dňa 06.10.2017 bola zistená
choroba z povolania a od tohto dátumu by bol žalobcovi priznaný nárok na úrazovú rentu, tak vtom
prípade by bolo posudzované obdobie a denný vymeriavací základ určený za obdobie od 01.01.2016 do
31.12.2016, teda za rok predchádzajúci dňu, kedy bola zistená choroba z povolania.“ Žalovaná doplnila,
že k určeniu denného vymeriavacieho základu došlo v súlade s § 84 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,

ktorý na účel určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu stavia za
základ deň zistenia choroby z povolania, kedy týmto dňom došlo aj k poklesu pracovnej schopnosti
žalobcu a preto rozhodujúcim obdobím pre určenie denného vymeriavacieho základu je rok 2016.

II. Priebeh správneho súdneho konania

4.Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca v zákonnej lehote na Správny súd v Košiciach správnu
žalobu a ňou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej a tiež prvostupňového rozhodnutia a vrátenia
veci žalovanej na ďalšie konanie.

5.Rozhodnutiu žalovanej žalobca vyčíta, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj

rozpor s obsahom celého spisového materiálu. Namieta tiež nedostatočnosť zistenia skutkového stavu
na posúdenie veci. Dôvody, ktoré pri tom žalobca uvádza spočívajú v jeho presvedčení, že rozhodným
obdobím by malo byť v súlade s ust. § 84 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nie obdobie od 01.01.2016
do 31.12.2016, ale určujúcim pre denný vymeriavací základ by malo byť obdobie od 01.01.2018 do
31.12.2018, nakoľko choroba z povolania bola uznaná 17.04.2019. Denný vymeriavací základ mal byť

preto podľa mienky žalobcu vypočítaný z tohto obdobia k 17.04.2019. Žalobca poukazuje na názor
Asociácie fakultných nemocníc Slovenskej republiky uvedený v odôvodnení rozhodnutia žalovanej, v
zmysle ktorého „dátum prvého zistenia choroby ešte neznamená chorobu z povolania". Žalobca zároveň
dôvodítým,žepriurčenípoklesupracovnejčinnostinaúčelyúrazovejrentybolpoklespracovnejčinnosti
stanovený dňom po ukončení pracovného pomeru u zodpovedného zamestnávateľa a nie dňom zistenia

choroby z povolania, nakoľko žalobca až do ukončenia pracovného pomeru pracoval za podmienok, za
ktorých choroba z povolania vznikla. Na uvedené žalobca nadviazal tvrdením, že ak pokles pracovnej
činnosti nemožno stanoviť dňom zistenia choroby z povolania, určuje sa tento iným dňom, kedy možno
stanoviť pokles pracovnej činnosti na účely nároku na úrazovú rentu, t.j. dátumom uznania choroby z
povolania, dátumom skončenia pracovného pomeru, dátumom preradenia na inú prácu a pod. Žalobca

poukázal citáciou na právny názor vyslovený Krajským súdom v Prešove v jeho rozsudku zo dňa zo dňa
29.09.2021, sp. zn. 2Sa/14/2021 a uviedol, že aj keď žalovaná bola týmto právnym názorom viazaná,
tento nerešpektovala a vydala rozhodnutie v rozpore s ním.

6.K správnej žalobe zaujala stanovisko žalovaná a vo vyjadrení datovanom ku dňu 14.08.2023 okrem

skutočností, ktoré už boli predmetom odôvodnenia jej rozhodnutia uviedla, že žalobcom citovaná časť
odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.09.2021, sp. zn. 2Sa/14/2021 nebola
pre určenie denného vymeriavacieho základu žalobcu smerodajná, ale Krajský súd v Prešove v tejto
časti odôvodnenia svojho rozsudku iba polemizoval o období rozhodujúcom pre určenie denného
vymeriavaciehozákladu.Žalovanájepresvedčená,ževpredmetnomrozsudkujejKrajskýsúdvPrešove

vytkol, že záväzne neustanovila, ktorý z dátumov ( dátum zistenia alebo dátum uznania choroby z
povolania ) je rozhodujúci pre určenie obdobia dôležitého pre stanovenie denného vymeriavacieho
základu. Na svoju obhajobu žalovaná uviedla, že vo svojom rozhodnutí ( zo dňa 20.04.2023, č.
rozhodnutia XXXXX-X/XXXX-XX poukázala na fakt, že postupovala v súlade s ust. § 84 ods. 1 a
3 zákona o sociálnom poistení, kde je výslovne konštatované, že rozhodujúce obdobie na určenie

denného vymeriavacieho základu zamestnanca, u ktorého sa zistila choroba z povolania, je kalendárny
rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.
Podľa žalovanej je preto zrejmé, že rozhodujúci dátum pre určenie postupu podľa ust. § 84 ods. 1 a
3 zákona o sociálnom poistení je dátum zistenia choroby z povolania a nie dátum uznania choroby
z povolania. Žalovaná konštatovala, že k určeniu denného vymeriavacieho základu došlo v súlade s

ust. § 84 ods, 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý na účel určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie
denného vymeriavacieho základu stavia za základ deň zistenia choroby z povolania, resp. utrpenia
pracovného úrazu, a týmto dňom ( dňom zistenia choroby z povolania ) došlo u žalobcu aj k poklesu jeho
pracovnej schopnosti. Rozhodujúcim obdobím pre určenie denného vymeriavacieho základu je pretopodľa žalovanej rok 2016. Na základe takto prednesených dôvodov preto žalovaná od správneho súdu
požaduje zamietnutie správnej žaloby.

7.Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.

8.Sudca Správneho súdu v Košiciach, ako vecne a mieste príslušného správneho súdu, v konaní o
správnej žalobe v sociálnej veci ( ust. § 23 ods. 2, písm. a/, § 199 až § 205 Správneho súdneho poriadku,
ďalej v texte ako „SSP“ ) preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovanej, podrobne

sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh správneho konania na úrovni
orgánovverejnejsprávyobidvochstupňovatiežsúdnehospisuavychádzajúczoskutkovéhoaprávneho
stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia žalovanej dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby
a preto potrebe jej zamietnutia.

9.Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 27.02.2025 so začiatkom o 12.00 hod. v

pojednávacej miestnosti P2 v budove Správneho súdu v Košiciach. Na tomto pojednávaní sa z
ospravedlnených dôvodov nezúčastnila zvolená zástupkyňa žalobcu a prítomná zástupkyňa žalovanej
zotrvala na dôvodoch, na ktorých je založené rozhodnutie žalovanej. Za účelom podrobného
oboznámenia sa s tým, čo odznelo na pojednávaní, správny súd odkazuje na zvukový záznam z jeho
priebehu a tiež na zápisnicu z tohto pojednávania.

10.Podľa ust. § 13 ods. 3, písm. b/ zákona o sociálnom poistení, z úrazového poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazová renta.

11.Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v

dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti
vykonávaťdoterajšiučinnosťzamestnancaalebočinnosťosobyuvedenejv§17ods.2(ďalejlen"pokles
pracovnej schopnosti" ) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok.

12.Podľa ust. § 83 zákona o sociálnom poistení, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

13.Podľa ust. § 84 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, denný vymeriavací základ zamestnanca

na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy
rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol
u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených
podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho
obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného

vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba
z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré
sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred
dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia
do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba

z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť
rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého
sa zistila choroba z povolania.

14.Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-

násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu
určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

15.Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.16.Z chronológie udalostí predchádzajúcich podaniu správnej žaloby v tejto veci je zrejmé, že
prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím zo dňa 18.12.2019, č. XXXXX-X/XXXX-XX priznal
žalobcovi nárok na úrazovú rentu od 24.06.2019, nakoľko k tomuto dátumu stanovil pokles žalobcovej

pracovnej schopnosti ( po ukončení jeho pracovného pomeru u zodpovedného zamestnávateľa k tomuto
dňu ). Žalovaná na základe odvolania žalobcu podaného proti tomuto rozhodnutiu rozhodla ( č. XXXX-X/
XXXX-E. ) dňa 19.02.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy zo dňa 18.12.2019, č. XXXXX-X/XXXX-XX. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa
19.02.2020, č. XXXX-X/XXXX-E. sa žalobca bránil správnou žalobou o ktorej dňa 29.09.2021 rozhodol

Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 2Sa/14/2021, kde obe rozhodnutia, teda žalovanej zo dňa
19.02.2020, č. XXXX-X/XXXX-E. a tiež aj prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 18.12.2019, č.
XXXXX-X/XXXX-XX zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Svoj nesúhlas so závermi rozsudku
Krajského súdu v Prešove prejavila žalovaná v kasačnej sťažnosti, o ktorej rozhodol najvyšší správny
súd dňa 24.8.2022, rozsudkom sp. zn. 7 Ssk 113/2021, ktorým kasačnú sťažnosť žalovanej zamietol.
Na základe uvedených rozhodnutí správnych súdov sa vec znova ocitla v správnom konaní a bolo o

nej rozhodnuté spôsobom uvedeným v bode 1 až 3 tohto rozsudku.

17.Medzi účastníkmi správneho súdneho konania nebolo sporné stanovenie miery poklesu pracovnej
schopnosti ( ako jednej zo zákonných podmienok vzniku nároku na úrazovú rentu ) žalobcu na hodnote
45 %, preto sa správny súd procesom, ktorý k takto určenej miere poklesu viedol, zaoberať nebude.

Problematickým momentom ostalo to, či rozhodujúcim obdobím na určenie denného vymeriavacieho
základu za účelom výpočtu sumy úrazovej renty malo byť obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016
( kalendárny rok 2016 ), ako to vníma prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaná vychádzajúc pri
tom z okamihu zistenia choroby z povolania u žalobcu ( 06.10.2017 ) alebo obdobie od 01.01.2018 do
31.12.2018 ( kalendárny rok 2018 ) o čom je presvedčený žalobca, pre ktorého je zase relevantný dátum

uznania choroby z povolania ( 17.04.2019 ).

18.Z administratívneho spisu, predloženého v preskúmavanej veci žalovanou, vyplývajú pre tento
správny súdny prieskum dve kľúčové skutkové udalosti. Tou prvou je to, že Klinika pracovného lekárstva
Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach ohlásila pobočke žalovanej v Poprade, že žalobcovi

bola 17.04.2019 uznaná choroba z povolania - diagnóza T75.2, choroba z vibrácií ( ochorenie kostí,
kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou ). Tou druhou je potom dátum, ktorý Klinika
pracovného lekárstva určila za dátum prvého zistenia choroby z povolania u žalobcu - 06.10.2017.
Správny súd zároveň poznamenáva, že z textu rozsudku vydaného Krajským súdom v Prešove
dňa 29.09.2021 pod sp. zn. 2Sa/14/2021, ktorým, ako už bolo skôr povedané, boli zrušené skoršie

rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovanej, vydané vo veci nároku žalobcu na
úrazovúrentu,možnovyčítať,žežalobcaužvpredchádzajúcejsprávnejžalobe,ktorouzákonnosťtýchto
rozhodnutí napadol, argumentoval tým, že rozhodujúcim obdobím na určenie denného vymeriavacieho
základu za účelom výpočtu sumy úrazovej renty má byť v jeho prípade kalendárny rok 2018, nakoľko
k uznaniu choroby z povolania došlo u neho dňa 17.04.2019. Z tohto dôvodu preto budú pre správny

súd aj v tejto veci nosné závery, ktoré vyslovil najvyšší správny súd v rozsudku zo dňa 24.08.2022, sp.
zn. 7 Ssk 113/2021.

19.Najvyšší správny súd k otázke výpočtu denného vymeriavacieho základu v nadväznosti na jeho
zákonnú úpravu v citovanom rozsudku povedal „Podľa § 84 ods. 1 cit. zák. je denný vymeriavací základ

zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok podiel súčtu vymeriavacích základov v rozhodujúcom
období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí
okrem iného § 54 ods. 1 cit. zák. rovnako; pre úrazové poistenie to znamená, že ak trvalo nepretržite
najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol
dôvod na poskytnutie dávky, rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu

roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. in
fine sa za rozhodujúcu skutočnosť ( t. j. okamih, kedy vznikol dôvod na poskytnutie dávky ) považuje
deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania. Kasačný súd sa
stotožňuje s názorom žalovanej, že týmto dňom nie je deň, kedy bolo odborne lekársky ustálené, že
určitá choroba spĺňa podmienky choroby z povolania podľa § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ale deň,

kedy sa zistilo, že zamestnanec touto chorobou trpí.“ Na bližšie vysvetlenie najvyšší správny súd doplnil
„Ak by sa zamestnanec považoval za poškodeného nie okamihom, kedy sa mu určitá choroba zistila, ale
až okamihom, kedy bol ustálený jej charakter choroby z povolania, znamenalo by to, že v určitom období
by zamestnanec nebol chránený úrazovým poistením, hoci jeho poškodenie zdravia malo tieto dôsledkya bolo spojené s plnením jeho pracovných úloh ( § 8 ods. 4 až 6 zákona č. 461/2003 Z. z. ). Dĺžka tohto
obdobia by pritom bola celkom náhodná, keďže by závisela od toho, ako rýchlo by bola lekárska veda
schopná ustáliť príčinnú súvislosť medzi plnením pracovných úloh a existujúcou chorobou. To by viedlo

k ťažko odôvodniteľnej nerovnosti v krytí zamestnancov úrazovým poistením pri rôznych chorobách z
povolania.“

20.Prvostupňový orgán verejnej správy a po ňom aj žalovaná už pri predchádzajúcom rozhodovaní
o nároku žalobcu na úrazovú rentu zavŕšenom ich rozhodnutiami č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa

18.12.2019 a č. XXXX-X/XXXX-E. zo dňa 19.02.2020, ako deň zistenia choroby z povolania u žalobcu
určili deň 06.10.2017. K takto určenej skutkovej okolnosti sa vyjadril aj najvyšší správny súd vo vyššie
spomenutom rozsudku kde uviedol „Ako žalovaná správne a nesporne ustálila, choroba z povolania
žalobcu bola zistená 6. októbra 2017, a preto tento deň treba považovať za rozhodujúcu skutočnosť v
zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“ Čo však správne súdy, teda Krajský súd v Prešove a
po ňom aj najvyšší správny súd vytkli skorším rozhodnutiam prvostupňového orgánu verejnej správy

a žalovanej bolo to, že tento svoj záver dôsledne nepremietli do obdobia, za ktoré bol žalobcovi
priznaný nárok na úrazovú rentu. Najvyšší správny súd konkretizoval, že okamihom zistenia choroby z
povolania u žalobcu, teda 06.10.2017 sa tento stal poškodeným v zmysle ust. § 83 zákona o sociálnom
poistení a od tohto okamihu mu vznikal aj nárok na úrazovú rentu, ak spĺňal druhu podmienku uvedenú
v ust. § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ( pokles zárobkovej schopnosti o viac ako 40 % ).

Keďžežalobcanevyhnutnosťpodmienkyviacako40%poklesupracovnejschopnostisplnil,potommiera
poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu mala byť zistená už odo dňa 06.10.2017.

21.Na základe uvedenej argumentácie najvyššieho správneho súdu, ktorá, ako už bolo povedané
skôr, má vzhľadom na predchádzajúce okolnosti aj v tejto preskúmavanej veci zásadný význam, je

zrejmé, že ak prvostupňový orgán verejnej správy a po ňom aj žalovaná vo svojich rozhodnutiach,
ktoré sú predmetom správneho súdneho prieskumu v tejto veci konštatovali, že dňom zistenia choroby
z povolania u žalobcu bol 06.10.2017, pričom k tomuto dňu bol stanovený aj pokles žalobcovej
pracovnej schopnosti ( 45% ) a od tohto dňa ( 06.10.2017 ) bol žalobcovi priznaný nárok na úrazovú
rentu, kedy tento deň sa stal relevantným dátumom na účely špecifikácie rozhodujúceho obdobia

pre výpočet denného vymeriavacieho základu žalobcu na určenie sumy úrazovej renty, vychádzali pri
tom z dostatočne zistených skutkových údajov a tieto podriadili pod zodpovedajúcu zákonnú úpravu.
Správny súd považuje súčasne za potrebné žalobcu opraviť v jeho žalobnom tvrdení, že „pri určení
poklesu pracovnej činnosti na účely úrazovej renty bol pokles pracovnej činnosti stanovený dňom
po ukončení pracovného pomeru u zodpovedného zamestnávateľa a nie dňom zistenia choroby z

povolania“. Dátum 24.06.2019, kedy bol ukončený pracovný pomer žalobcu, ako deň stanovenia 45 %
miery poklesu žalobcovej pracovnej schopnosti figuroval v pôvodných rozhodnutiach prvostupňového
orgánu verejnej správy a žalovanej, ktoré ale boli vyššie uvedenými rozhodnutiami Krajského súdu v
Prešove a najvyššieho správneho súdu zrušené, pričom v nových rozhodnutiach, preskúmavaných v
tomto konaní už je ako dátum, kedy bola stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, jasne

viditeľný deň 06.10.2017, teda deň zistenia choroby z povolania.

22.Po preskúmaní rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového rozhodnutia dospel správny súd k
záveru, že tieto rozhodnutia sú zákonné, vydané v súlade s právnou úpravou, ktorú citovali. Podľa
mienky správneho súdu žalovaná vec správne právne posúdila, náležite sa vysporiadala s odvolacími

námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie riadne odôvodnila, rešpektujúc pri tom záväzný právny názor
najvyššieho správneho súdu. Konštatujúc, že pri posúdení veci správny súd nezistil dôvody pre zrušenie
rozhodnutia žalovanej, ani prvostupňového rozhodnutia, správnu žalobu ako nedôvodnú podľa ust. §
190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

23.Vo veci trov správneho súdneho konania rozhodol správny súd podľa ust. § 168 Správneho súdneho
poriadku a keďže žalobca nemal v konaní úspech a úspešnej žalovanej nevznikli také účelne vynaložené
trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanej nárok na ich
náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v
lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnúsťažnosťmožnopodľa§440ods.1Správnehosúdnehoporiadkuodôvodniťlentým,žesprávny
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.