Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221010718
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7221010718.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr.
Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. marca 2025, proti
obžalovanému A. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 29.11.2024, sp.zn. K2-1T/35/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestského súdu bol obžalovaný uznaný vinným zločinom ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že:

v Košiciach na križovatke ulíc Trieda SNP a Cottbuská č. 11, dňa 15.08.2020 v presne nezistenom čase
medzi 00.00 a 01.00 fyzicky napadol poškodeného A. C., a to tým spôsobom, že ho udrel päsťou do

pravej strany tváre, následkom čoho mu spôsobil zranenia, a to zlomeninu tela sánky vpravo s posunom
úlomkov, otvorenú do ústnej dutiny, poškodenie lôžkového nervu sánky vpravo, tržnú ranu na brade,
odlomenie korunky očného zuba vľavo dole s dobu liečenia a sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní
49 dní.

Obžalovanému A. B. bol za to uložený podľa § 155 odsek 1 Tr.zák. s prihliadnutím na § 38 odsek 2

Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Tr.zák. výkon uloženého trestu podmienečne odložil s probačným dohľadom a podľa
§ 51 odsek 2 Tr.zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 4 písm. d) Tr.zák. uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe

spôsobenú škodu poškodeným.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodeným:
- A. C., nar. XX.X.XXXX v D., bytom E. XXXX/X, D. vo výške 2 621,- Eur,
- spoločnosti DÔVERA, zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, ul. Einsteinova 25, IČO XX XXX
XXX škodu vo výške 884,87 Eur,

- Sociálnej poisťovni Bratislava, so sídlom F. G., H. XX. I. J. X a 10, IČO 30 807 484 škodu vo výške
783,80 Eur.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obhajca za obžalovaného priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní dňa 29.11.2024, ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že
napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný, a taktiež nezákonný, a to z nasledovných dôvodov:

a) K zjavne nesprávnemu a nedostatočnému vymedzeniu skutkovej vety napadnutého
výroku o vine, ako aj jej nesprávnej právnej kvalifikácii:Správne vymedzenie skutkovej vety sa v priebehu trestného konania postupne kreuje najprv v rámci
uznesenia o vznesení obvinenia, neskôr prostredníctvom podanej obžaloby až po jej finálne vymedzenie

v rámci meritórneho rozhodnutia, a teda v tomto prípade odsudzujúceho rozsudku.

Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 Tr.por.: „Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie
osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností,
za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného

pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia
Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.

Preukázateľne nesprávne vymedzenie skutkovej vety napadnutého výroku o vine spočíva najmä v tom,
že križovatka ulíc Trieda SNP a Cottbuská č. 11 objektívne neexistuje, a teda na uvedenom mieste sa
skutok nemohol stať.

Okrem zjavne nesprávneho vymedzenia skutkovej vety napadnutého rozsudku je taktiež potrebné
poukázať na jej nedostatočné vymedzenie, a to najmä vo vzťahu k údajne spôsobenému následku
spočívajúcemu v poruche zdravia trvajúcej dlhší čas, keď skutková veta napadnutého rozsudku
neobsahuje akékoľvek skutkové okolnosti, ktoré by boli subsumovateľné pod ustanovenie § 123 ods.

3 písm. i) Trestného zákona v spojení s ustanovením § 123 ods. 4 Trestného zákona (obsahujúceho
kvalifikačný znak poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas), keď pre naplnenie tohto kvalifikačného znaku
sa vyžaduje presný, úplný a nezameniteľný opis skutkových okolností determinujúcich ,,závažné
ovplyvnenie obvyklého spôsobu života poškodeného“, pričom také ich vymedzenie v rámci skutkovej
vety napadnutého rozsudku jednoznačne absentuje.

Odhliadnuc od skutočností uvedených v rámci predchádzajúceho odseku tohto podania je potrebné
uviesť, že v skutkovej vete napadnutého rozsudku uvedené ,,sťaženie obvyklého spôsobu života
poškodeného“ z etymologického a lexikologického pohľadu nezodpovedá ,,závažnému ovplyvneniu
obvyklého spôsobu života poškodeného“, ktorého naplnenie sa explicitne vyžaduje pre naplnenie

objektívnej stránky stíhaného trestného činu.

Na dôvažok sa žiada uviesť, že ,,sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného“ je kvalifikačným
znakom trestného činu ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 156 ods. 1 Trestného zákona, a teda nie
stíhaného trestného činu podľa ustanovenia § 155 ods. 1 Trestného zákona. Z uvedeného jednoznačne

vyplýva, že skutková veta napadnutého rozsudku je nesprávne právne kvalifikovaná.

b) K arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého výroku o vine:

Sumarizačne je možné uviesť, že odôvodnenie obsahuje analýzu jednotlivých dôkazov, ktoré boli

vykonané pred jeho vydaním na str. 2 až str. 5 napadnutého rozsudku (analytická časť odôvodnenia
rozsudku).

Tzv. syntetická časť odôvodnenia je vo vzťahu k výroku o vine obsiahnutá na str. 5, str. 6 a čiastočne
na str. 7 napadnutého rozsudku.

Podľa ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku musí odôvodnenie rozsudku obligatórne
obsahovať ,,akými právnymi úvahami sa (súd- pozn. obžalovaného) spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny...“

Najmä, avšak nielen v kontexte skutočností uvedených v bode I. pod písm. a) tohto podania je možné
uviesť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku citovanú obligatórnu náležitosť neobsahuje, čo zakladá
jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť v rámci inštančného konania.

Podľa konajúceho súdu som ,,v zásade nevylúčil, že sa skutok stal.“ V kontexte uvedeného je potrebné

uviesť, že slovenský trestný proces je akuzačným typom trestného konania, v rámci ktorého povinnosť
unesenia dôkazného bremena zaťažuje výlučne prokurátora, a v rámci ktorého som nemal žiadnu
zákonnú povinnosť sa spod obžaloby prokurátora ,,vyviňovať“.Podľa konajúceho súdu som ,,z protiprávneho konania usvedčovaný výpoveďami svedkov.“ V kontexte
uvedeného je potrebné uviesť, že v priebehu trestného konania ho žiadny zo svedkov, a teda ani
poškodenýneopoznali,respektíveneoznačiliakoosobu,ktorámalapoškodenéhoudrieťdooblastitváre.

Podľa konajúceho súdu svedok F. ,,videl bezprostredný následok úderu, a to pád poškodeného na zem.“
V kontexte uvedeného je potrebné uviesť, že svedok F. síce videl pád poškodeného na zem, ale príčinu
tohto pádu objektivizovať nevedel. Z uvedeného pohľadu je odôvodnenie napadnutého rozsudku tiež
zmätočné, keď v predchádzajúcich častiach odôvodnenia konajúci súd uviedol, že svedok F. ,,rozhodný

okamih kedy došlo k úderu nevidel.“

Rovnako odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje dostatočné a preskúmateľné právne úvahy
týkajúce sa naplnenia subjektívnej stránky stíhaného trestného činu, ako ani pokrytia jeho ostatných
zákonných znakov, či už nedbanlivostnou alebo úmyselnou formou zavinenia.

c) K nedostatočnej objektivizácii konania uvedeného v skutkovej vete napadnutého výroku o vine:

Nedostatočná činnosť OČTK v rámci prípravného konania je objektivizovaná najmä tým, že podľa
úradných záznamov, ktoré tvoria obsah vyšetrovacieho spisu boli kamerové záznamy z miesta skutku
neúspešne zabezpečované až po mesiaci až mesiaci a pol odo dňa, kedy malo dôjsť k jeho spáchaniu,

a teda až v čase, keď už tieto neboli príslušnými subjektmi archivované. Aj uvedené prispelo k značnej
dôkaznej núdzi vo vzťahu k objektivizácii údajného konania.

Objektivizácia konania uvedeného v skutkovej vete napadnutého rozsudku sa tak na hlavnom
pojednávaní musela obmedziť na výpoveď poškodeného C., svedka K. a svedka F..

Z výpovede poškodeného C. pritom vyplynulo, že ,,dostal úder do tváre zozadu z pravej strany“. Z
uvedeného vyplýva, že poškodený C. bol k útočníkovi v čase, keď došlo k úderu otočený chrbtom, a
teda objektívne nie je spôsobilý identifikovať osobu, ktorá na neho mala zaútočiť.

Z výpovede svedka K. pritom vyplynulo, že ,,keď poškodený išiel okolo toho muža, čo stál, dostal pravý
hák.“ K tomu je za prvé potrebné uviesť, že svedok K. ma v priebehu trestného konania nikdy ako
útočníkaprocesnýmspôsobomneopoznal,atedaneidentifikoval.Zadruhé,svedokK.vosvojejvýpovedi
neuviedol, že poškodený dostal pravý hák od muža, čo stál, ale výlučne to, že dostal pravý hák, keď
išiel okolo muža, čo stál.

Taktiež svedok K. uviedol, že poškodený dostal úder s pravou rukou do stredu tváre, avšak nevedel
uviesť, či doprava alebo doľava. Z uvedeného dôvodu vyvstávajú zásadné pochybnosti aj o skutkovej
okolnosti, či zranenie sánky poškodeného vpravo vôbec bolo spôsobené pri útoku, ktorý svedok K.
vnímal vlastnými zmyslami.

Z výpovede svedka F. pritom vyplynulo, že tento nevidel žiadny úder na poškodeného, ale videl ako ,,sa
zrazu objavil nejaký chlapec, ktorý spadol pred neho.“

Hodnotiac predmetné výpovede tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrne nie je v žiadnom prípade

možné ustáliť, že práve on mal byť osobou, ktorá v predmetnú noc udrela poškodeného do oblasti tváre.
K takému záveru absentuje akýkoľvek priamy dôkaz.

Aj keď sa konajúci súd v syntetickej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia snaží záver o jeho
údajnom konaní vyvodiť z niektorých nepriamych dôkazov, uvedené vo svojom súhrne v žiadnom

prípade netvoria takú logickú a ničím nenarušenú homogénnu štruktúru, ktorá by vylučovala iný záver
ako záver o mojej vine.

d) K nedostatočnej objektivizácii následku uvedeného v skutkovej vete napadnutého výroku o vine:

Ako už bolo vyššie uvedené, následok spočívajúci v poruche zdravia trvajúcej dlhší čas musí byť v
prípade trestného činu podľa ustanovenia § 155 ods. 1 jednoznačne preukázaný.Podľa ust. § 123 ods. 3 písm. i) Tr.zák. v spojení s ust. § 123 ods. 4 Tr.zák.: ,,Poruchou zdravia trvajúcou
dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne
aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne

ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.“

„Porucha zdravia trvajúca dlhší čas je len vtedy ťažkou ujmou na zdraví, ak trvá po dlhšiu dobu stav
poruchy zdravia, ktorý je sprevádzaný problémami, ktoré sú poškodeným pociťované rovnako ťaživo,
ako by ním bol pociťovaný niektorý iný zo stavov uvedených v § 123 ods. 3 TZ (k tomu porovnaj B

47/7/1973, R 18/1969). Musí ísť napríklad o také závažné poškodenie zdravia, že poškodený napríklad
nemôže vychádzať von z obydlia (napr. nákazlivá choroba, alebo vysoké horúčky, prípadne riziko ich
návratu pri nedodržaní liečebnej procedúry), alebo sa musí zdržiavať v nemocnici, alebo sa nemôže
poriadne hýbať, nemôže sedieť (napr. poškodenie stavcov krčnej chrbtice) a podobne. Ak aj je doba
liečenia viac ako štyridsaťdva kalendárnych dní, avšak už na štyridsiaty prvý deň sa zdravotný stav
poškodeného výrazne zlepšil a ďalšie dni sa už len doliečuje, pričom počas týchto dní nie je závažne

ovplyvňovaný spôsob jeho života, nemôže ísť o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas (napr. poškodený
mal zlomenú nohu v sadre 30 dní, potom ešte ďalších 10 dní chodil o barlách, avšak na 41. deň barly
odložil a chodil v podstate normálne, aj keď ešte 20 dní mierne kríval.“

Aj na tomto kazuistickom príklade uvedenom v rámci vysoko odborne erudovanej komentárovej literatúry

je možné uviesť, že pre naplnenie kvalifikačného znaku poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas musí k
liečeniu zranení, respektíve k práceneschopnosti po zraneniach v trvaní minimálne 42 kalendárnych dní
kumulatívne pristúpiť a byť v trestnom konaní riadne objektivizovaná aj tá skutková okolnosť, že počas
celej tejto doby bol obvyklý spôsob života poškodeného závažne ovplyvnený.

Z dokazovania vykonaného pred vydaním napadnutého rozsudku nevyplynulo, aby bol obvyklý spôsob
života poškodeného závažne ovplyvnený po dobu viac ako 42 kalendárnych dní.

Taktiež je potrebné uviesť, že práve objektivizácia kvalifikačného pojmu ,,porucha zdravia trvajúca dlhší
čas“ v intenciách ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona v spojení s ustanovením §

123 ods. 4 Trestného zákona bola primárnym predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní po
vydaní uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 21.5.2024 pod sp. zn.: 6To/45/2024 (ďalej len ,,kasačné
rozhodnutie KS KE“).

Na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2024 bol vypočutý znalec L., ktorý nevedel objektivizovať následok

spočívajúci v ,,poruche zdravia trvajúcej dlhší čas“ v intenciách ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i)
Trestného zákona v spojení s ustanovením § 123 ods. 4 Trestného zákona v konkrétnom prípade
poškodeného C., ale iba vo všeobecnej rovine.

Z uvedeného dôvodu bol na nasledujúce hlavné pojednávanie dňa 27.11.2024 opätovne predvolaný

svedok C., a to za účelom, aby tento prostredníctvom vlastnej výpovede deklaroval, či v súvislosti
so zraneniami objektivizovanými znalcom L. bol alebo nebol jeho obvyklý spôsob života závažným
spôsobom sťažený po dobu viac ako 42 dní a taktiež, aby opísal v čom toto závažné sťaženie obvyklého
spôsobu jeho života spočívalo.

Svedok C. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2024 uviedol, že:
- cca 1 týždeň (7 dní) bol hospitalizovaný v nemocnici L. Pasteura v Košiciach.
- bolesti po úraze mal týždeň.
- následne sa liečil doma, nemohol otvárať ústa a čakal kým mu vyberú stehy, čo bolo ,,po nejakom
týždni“ od prepustenia z nemocnice.

- v domácej liečbe nebol ležiacim pacientom, mohol sa hýbať.
- počas domácej liečby nebol odkázaný na pomoc mami (ani žiadnej inej osoby) v iných oblastiach ako
bolo varenie riedkej stravy.

- po mesiaci sa vrátil naspäť do práce, pričom ihneď po nástupe bol schopný na výkon práce.- týždeň- dva potom ako nastúpil do práce začal opäť prijímať tuhú stravu (in dubio pro reo je potrebné
zohľadniť iba dobu 1 týždňa, keďže sám svedok C. túto skutkovú okolnosť nevedel presne určiť- pozn.
obžalovaného).

Malzato,žeskutkovéokolnostiuvedenésvedkomC.nahlavnompojednávanídňa27.11.2024nemožno
tak jednotlivo, ako ani v ich súhrne právne kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví spočívajúcu v ,,poruche
zdravia trvajúcej dlhší čas“
v intenciách ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona v spojení s ustanovením § 123 ods.

4 Trestného zákona.

Navyše je potrebné uviesť, že naplnenie tohto kvalifikačného znaku stíhaného trestného činu nemožno
v žiadnom prípade vyvodzovať len z počtu dní trvania liečenia, respektíve práceneschopnosti ako to
konajúci súd konštatoval v predposlednom odseku na str. 6 napadnutého rozsudku, a to aj napriek
záväznému právnemu názoru formulovanému v kasačnom rozhodnutí KS KE, z ktorého vyplýva, že

samotná dĺžka práceneschopnosti nie je spôsobilým kritériom pre naplnenie kvalifikačného znaku
spočívajúceho v ťažkej ujme na zdraví.

Poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas je možné vnímať výlučne subjektívne zo strany konkrétneho
poškodeného, pričom táto sa v podstate prejavuje v intenzite prežívania spôsobeného individuálneho

následku.

Samotný svedok C. k intenzite prežívania spôsobeného individuálneho následku v podstate uviedol iba
to, čo je uvedené na str. 5 tohto podania, pričom ako už bolo tieto ním uvedené skutkové okolnosti
nepostačujú na naplnenie kvalifikačného znaku poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas nielen z pohľadu

trvania liečenia, respektíve práceneschopnosti, ale predovšetkým z pohľadu intenzity prežívania
spôsobeného individuálneho následku.

ZnalecL.sapritomvpredloženomznaleckomposudku(ataktiežajprivýsluchunahlavnompojednávaní
dňa 21.10.2024) k intenzite spôsobeného následku vyjadril iba vo všeobecnej rovine (teda nie s ohľadom

na reálne prežitý stav poškodeným), a preto závery jeho znaleckého posudku nemožno v tomto smere
individualizovať na konkrétny prípad svedka C..

Nenaplnenie kvalifikačného znaku poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas je pritom možné v kontexte
záverov znalca L. vnímať aj v tom, že ,,počas celej liečby poškodený nebol odkázaný na pomoc iného.“

Navyše je potrebné uviesť, že naplnenie tohto kvalifikačného znaku stíhaného trestného činu nemožno
v žiadnom prípade vyvodzovať len z počtu dní trvania liečenia, respektíve práceneschopnosti ako to
konajúci súd konštatoval v predposlednom odseku na str. 6 napadnutého rozsudku, a to aj napriek
záväznému právnemu názoru formulovanému v kasačnom rozhodnutí KS KE, z ktorého vyplýva, že
samotná dĺžka práceneschopnosti nie je spôsobilým kritériom pre naplnenie kvalifikačného znaku

spočívajúceho v ťažkej ujme na zdraví.

Poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas je možné vnímať výlučne subjektívne zo strany konkrétneho
poškodeného, pričom táto sa v podstate prejavuje v intenzite prežívania spôsobeného individuálneho
následku.

Samotný svedok C. k intenzite prežívania spôsobeného individuálneho následku v podstate uviedol iba
to, čo je uvedené na str. 5 tohto podania, pričom ako už bolo tieto ním uvedené skutkové okolnosti
nepostačujú na naplnenie kvalifikačného znaku poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas nielen z pohľadu
trvania liečenia, respektíve práceneschopnosti, ale predovšetkým z pohľadu intenzity prežívania

spôsobeného individuálneho následku.

ZnalecL.sapritomvpredloženomznaleckomposudku(ataktiežajprivýsluchunahlavnompojednávaní
dňa 21.10.2024) k intenzite spôsobeného následku vyjadril iba vo všeobecnej rovine (teda nie s ohľadom
na reálne prežitý stav poškodeným), a preto závery jeho znaleckého posudku nemožno v tomto smere

individualizovať na konkrétny prípad svedka C..

Nenaplnenie kvalifikačného znaku poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas je pritom možné v kontexte
záverov znalca L. vnímať aj v tom, že ,,počas celej liečby poškodený nebol odkázaný na pomoc iného.“e) K nedostatočnej objektivizácii príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom napadnutého výroku
o vine:

Z dokazovania vykonaného pred vydaním napadnutého rozsudku nebolo preukázané, či zranenie sánky
poškodeného skutočne vzniklo dňa 15.8.2020, keďže z prvotnej lekárskej správy datovanej totožného
dňa je zrejmé, že v uvedený deň bol RTG snímok sánky poškodeného ,,btz“, čo z medicínskeho pohľadu
znamená bez traumatických zmien, a teda bez akejkoľvek zlomeniny.

f) K alternatívnej absencii subjektívnej stránky stíhaného trestného činu vo vzťahu k spôsobeného
následku:

Aj pokiaľ by sme pripustili následok vo forme poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas (čo v rámci bodu I.
písm. d) tohto podania explicitne namietam), tento následok v žiadnom prípade nemôže byť pokrytý

jeho úmyselným zavinením, čo odôvodňujem nasledovne.

Samotný svedok C. vo svojej výpovedi uviedol, že dostal do tváre iba jeden úder. Nevyjadril sa však
k jeho intenzite.

Rovnako svedok K. vo svojej výpovedi uviedol, že poškodený dostal do tváre iba jeden úder. Taktiež
sa nevyjadril k jeho intenzite.

Svedok F. samotný úder neobjektivizoval, a preto sa objektívne nemohol vyjadriť ani k jeho intenzite.

ZnalecL.sícevosvojomznaleckomposudkuuviedol,žezlomeninasánkypoškodenéhobolaspôsobená
jedným úderom päsťou väčšej intenzity, avšak väčšia intenzita úderu nebola potvrdená žiadnym ďalším
vo veci vykonaným dôkazom. Za tejto dôkaznej situácie, súd nemohol nekriticky prebrať závery znalca
týkajúce sa intenzity úderu ako mechanizmu vzniku zranenia, keďže tieto neboli potvrdené inými
skutkovými okolnosťami vzťahujúcimi sa ku konkrétnej trestnej veci.

Pokiaľ by aj bolo v trestnom konaní preukázané konanie smerujúce k vzniku následku tak ako sú tieto
popísané v právnej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku, s určitosťou je možné uviesť, že jedným
úderom bližšie nezistenej intenzity do oblasti tváre by žiadny trestne zodpovedný subjekt nemohol chcieť
inému spôsobiť poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, ani by s takým následkom nebol v žiadnom prípade

uzrozumený.

K načrtnutým úvahám týkajúcim sa subjektívnej stránky stíhaného trestného činu je potrebné uviesť
aj to, že úmyselné zavinenie vo vzťahu k spôsobenému následku (odhliadnuc od všetkého doposiaľ
uvedeného) vylučuje odpoveď znalkyne J. na otázku č. 5 v rámci záveru jej znaleckého posudku, v rámci

ktorej uvádza, že ,,motivácia účelnej snahy ku skutku nebola prítomná“, a taktiež ,,nie je preukázaná
vôľa spáchaním skutku dosiahnuť adekvátny cieľ.“

Aj napriek všetkému uvedenému sa konajúci súd (aj pokiaľ mal za to, že k následku spočívajúcemu
v ťažkej ujme na zdraví došlo- pozn. obžalovaného) v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec

nezaoberal potenciálnym naplnením skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa
ustanovenia § 156 ods. 3 písm. c) Trestného zákona (spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví z nedbanlivosti),
aj z ktorého dôvodu je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.

K napadnutému výroku o treste uviedol, že dôvody jeho odvolania proti napadnutému výroku o treste

spočívajú už len v okolnostiach, ktoré som ako dôvody odvolania uviedol vo vzťahu k napadnutému
výroku o vine, keďže zákonnosť výroku o treste sa spravidla esenciálne odvodzuje práve od výroku o
vine, ktorý bol pre svoju nezákonnosť z vyššie uvedených dôvodov tiež napadnutý.

Aj napriek uvedenému sa komplexne a systematicky vyjadrí aj k jednotlivým aspektom nezákonnosti

napadnutého výroku o treste, respektíve k arbitrárnosti jeho odôvodnenia.

a) K arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého výroku o treste v kontexte neuplatnenia mimoriadneho
zníženia trestu podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona:Arbitrárnosť napadnutého výroku o vine je možné vzhliadať najmä v tom, že konajúci súd na str. 6
odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje, že uložený trest považuje za spravodlivý.

Pokiaľ by sa súd zaoberal spravodlivosťou trestu v okolnostiach konkrétnej trestnej veci (najmä
nedostatočná objektivizácia skutku založená aj pasivitou orgánov činných v trestnom konaní v
počiatočných fázach vyšetrovania, a taktiež odsúdenie založené výlučne na nepriamych dôkazoch), ako
aj vzhľadom na jeho osobné pomery (nikdy predtým nebol vyšetrovaný, trestne stíhaný, ani odsúdený,

vedie riadny život, je zamestnaný s vynikajúcimi pracovnými výsledkami, čomu zodpovedá hodnotenie
jeho zamestnávateľa, má priateľku, s ktorou žije, svedok F. uviedol, že je nekonfliktná osoba, znalkyňa J.
hovzáverochznaleckéhoposudkuhodnotilaveľmipozitívnymspôsobomatď.),vkontextespravodlivosti
trestu by muselo dôjsť k jednoznačnému záveru, že ukladaný trest nie je v žiadnom prípade spravodlivý,
pričom je naopak neprimerane prísny.

Má za to, že konajúci súd bol v jeho prípade povinný sa zaoberať splnením zákonných podmienok
mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa
ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona za situácie, keď tomu navyše explicitne zodpovedali tak
okolnosti prípadu, ako aj jeho osobné pomery, na ktoré poukázal v rámci predchádzajúceho odseku
tohto podania, a ktoré boli konajúcemu súdu v čase vydania napadnutého rozsudku nepochybne známe

tak z obsahu vyšetrovacieho, ako aj z obsahu súdneho spisu.

Ak by konajúci súd mimoriadnym znížením trestu v intenciách ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona
zaoberal, má za to, že by nemohol dôjsť k záveru o jeho neaplikovaní.

Pre absenciu odôvodnenia možnosti mimoriadneho zníženia trestu v rámci napadnutého rozsudku,
je tak tento inštančne nepreskúmateľný už len preto, že aj pokiaľ by súd prvého stupňa mal za to,
že mimoriadne zníženie trestu nebolo vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho osobné pomery možné
aplikovať, neuviedol z akých dôvodov a na základe akých právnych úvah k tomuto záveru dospel, a teda
nie je mi objektívne umožnené uplatniť k tejto otázke príslušné odvolacie dôvody.

b) K nezákonnosti napadnutého výroku o treste v kontexte nezohľadnenia prevažujúceho pomeru
poľahčujúcich okolností:

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, je bezúhonným občanom s riadnym osobným, pracovným

a sociálnym životom. Jeho osobnosť, hodnoty, ako aj vzory správania sa boli pozitívnym spôsobom
opísané v rámci znaleckého posudku znalkyne J., na ktorého závery týmto odkazujem

Aj preto mu nie je zrejmé, prečo mu súdom nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa ustanovenia
§ 36 j) Trestného zákona.

c) K nezákonnosti napadnutého výroku o treste v kontexte jeho nedostatočnej sudcovskej
individualizácie:

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona: ,, Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.“ Predmetné ustanovenie
determinuje zásadu individualizácie určovania druhu a výmery trestu, a to v nadväznosti na konkrétne
okolnosti spáchaného trestného činu, ako aj na osobu a osobné pomery páchateľa vrátane možností
jeho resocializácie. V citovanom ustanovení sú taxatívne uvedené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré

je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Po oboznámení sa s písomným
odôvodnením napadnutého rozsudku je namieste konštatovať, že konajúci súd si vo vzťahu k jeho osobe
dôsledne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 34 ods. 4 Trestného zákona, čoho výsledkom je
uloženie neprimeraného a nedostatočne individualizovaného trestu.

Závery znalkyne J. spočívajúce v priaznivej prognóze resocializácie v spojení s nízkym rizikom recidívy
v súhrne s mojimi osobnými pomermi, na ktoré som už v rámci tohto podania poukazoval, dostatočným
spôsobom deklarujú, že naplnenie účelu trestu podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného poriadku nie jev žiadnom prípade potrebné dosahovať pôsobením výchovného trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom.

Aj preto má za to, že v okolnostiach konkrétnej veci by postačovalo aj uloženie miernejšieho
alternatívneho trestu, a to napríklad peňažného trestu v intenciách ustanovenia § 56 ods. 3 Trestného
zákona, podľa ktorého: ,,Ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na povahu
a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.“

K napadnutému výroku o náhrade škody uviedol, že dôvody jeho odvolania proti napadnutému výroku
o náhrade škody spočívajú už len v okolnostiach, ktoré ako dôvody odvolania uviedol vo vzťahu
k napadnutému výroku o vine, keďže zákonnosť výroku o náhrade škody sa spravidla esenciálne
odvodzuje práve od výroku o vine, ktorý bol pre svoju nezákonnosť z vyššie uvedených dôvodov tiež
napadnutý.

Aj napriek uvedenému sa vyjadril aj k jednotlivým aspektom nezákonnosti napadnutého výroku o
náhrade škody, respektíve k arbitrárnosti jeho odôvodnenia.

V adhéznom konaní realizovanom podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku je poškodený

bezpodmienečne povinný tak základ, ako aj výšku ním uplatneného nároku riadne a včas preukázať.

Má za to, že náhradu škody nemožno priznať žiadnemu z poškodených, a to primárne z dôvodu, že
v prebiehajúcom trestnom konaní neboli objektivizované také okolnosti, na základe ktorých by mi bolo
možné zlomeninu sánky svedka C. pričítať.

Vo vzťahu k svedkovi C. je potrebné uviesť, že v otázke výšky bolestného je znalecký posudok znalca L.
vypracovaný v rozpore s ustanovením § 8 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších prepisov,
podľa ktorého: „Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár
dospel k celkovému počtu bodov.“

Teda lekársky posudok musí obsahovať celkový charakter poškodenia zdravia a príčinnú súvislosť
medzi poškodením zdravia a príčinou jeho vzniku (napr. zlomenina stehennej kosti, aká je závažná, akú
dobu liečenia si vyžaduje, prípadne akú práceneschopnosť si vyžaduje a ako pravdepodobne k tejto
zlomenine došlo, teda príčinou bol úder dlhým ťažkým predmetom, pravdepodobne kovovou tyčou).

Znalecký posudok znalca L. uvedené neobsahuje, a preto je vypracovaný v rozpore s ustanovením § 8
ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších prepisov.

Vo vzťahu k poškodenej spoločnosti Dôvera, zdravotná poisťovňa, a.s. a poškodenej Sociálnej poisťovni
Bratislava je potrebné uviesť, že tieto poškodené v rámci adhézneho konania výšku nimi uplatnených

nárokov síce tvrdili, avšak ju nepreukázali príslušnými listinnými dôkazmi, na podklade ktorých by bolo
možné jednoznačne ustáliť správnosť výpočtov nimi uplatnených nárokov.

Z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho odvolania považuje napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa za nepreskúmateľný a nezákonný, a preto žiada, aby Krajský súd v Košiciach podľa ustanovenia

§ 321 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa ustanovenia § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami

Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o odsúdení obžalovaného, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd
jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal

a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré charakterizujú osobné a rodinné pomery obžalovaného.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovzťahu
ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi prvostupňového súdu stotožňuje, tak na ne
ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor
a právny záver mestského súdu.

Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred mestským súdom, nakoľko okresný súd toto
hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už
spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že z protiprávneho konania je obžalovaný B.
usvedčovaný výpoveďami svedkov, a to M. K., ktorý detailne opísal priebeh skutku, ktorý videl na
vlastné oči v priamom prenose na kamerovom zázname za dobrých rozhľadových podmienok. Vo

svojej výpovedi opísal ako videl, že poškodený dostal pravý hák od muža, ktorý stál pred herňou a
následné konanie zo strany svedka prítomného pri skutku, ktorý sa nad poškodeného sklonil. Z jeho
výpovede vyplynulo, že muž, ktorý udrel poškodeného bol opretý o zábradlie a druhý muž silnejšej
postavy na zábradlí sedel. Výpoveď svedka súd hodnotí ako hodnovernú , neobsahuje žiadne rozpory,
je konzistentná od počiatku, nebo zistený motív obžalovanému uškodiť. Jeho výpoveď v celom rozsahu

korešponduje s výpoveďou poškodeného, ktorý priebeh skutku opísal rovno. Postavenie osôb pred
herňou opísal rovnakým spôsobom a ako útočníka označil tiež muža, ktorý bol opretý o zábradlie.
Výpovede sa zhodujú aj v tom, čo sa dialo bezprostredne po skutku, keď poškodený vošiel do priestorov
herne , rozprával sa so svedkom K., šiel sa umyť na toaletu a opustil priestor herne. Svedok F.
potvrdil tieto výpovede a totožne popísal okolnosti pred skutkom, keď uviedol, že s obžalovaným, s

ktorým trávil celý večer a boli obaja značne pod vplyvom alkoholu, boli na mieste činu v rozhodnom
čase, len oni dvaja, pričom on sedel na zábradlí a obžalovaný stál vedľa neho. Venoval sa telefónu a
nezaznamenal žiaden úder, len videl poškodeného ako spadol pred nimi na zem. K ďalšiemu priebehu
udalostí uviedol v rozpore s poškodeným a svedkom K., že poškodený sa postavil a išiel smerom od
herne, k blokom. Svedok F. napriek tomu, že podľa vlastného vyjadrenia bol výrazne pod vplyvom

alkoholu, popísal rozhodné skutočnosti kritického večera podrobne a v zásade v zhode s výpoveďami
obžalovaného, svedka poškodeného a svedka K.. K rozhodnému okamihu kedy došlo k údere uviedol,
že to nevidel. Reagoval až na následok, a to pád poškodeného na zem. Táto výpoveď svedka F.
teda obžalovaného nevyvinila, práve naopak prispela k usvedčeniu obžalovaného , pretože svedok
hodnoverne popísal okolnosti bezprostredne pred skutkom, a to že nevidel konkrétny rýchly moment,

kedy obžalovaný dal poškodenému jediný úder, možno pripísať tomu, čo vyplynulo z výpovede svedka
F., že sa venoval telefónu. Videl však bezprostredný následok úderu, a to pád poškodeného na zem, za
okolností, že na mieste činu sa nikto iný nenachádzal. Svedok poškodený opoznal svedka F. ako osobu
sediacu na zábradlí na mieste činu, čo napokon nebolo v konaní sporné. Zranenia poškodeného sú
objektivizované znaleckým posudkom č. 82/2022 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia

na č. l. 119-166, z ktorého bolo zistené, že poškodený pri úraze dňa 15.8.2020 utrpel poranenia-
zlomeninutelasánkyvpravosposunutímúlomkovdoústnejdutiny,poškodenieložiskovéhonervusánky
vpravo , tržnú ranu na brade, odlomenie časti korunky zuba č. 33, ktoré boli posúdené z medicínskeho
hľadiska ako ťažké. Zranenia boli spôsobené naraz jedným úderom päsťou do pravej sánky silou väčšej
intenzity. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tomu, čo uvádzal vo výpovediach poškodený, že

bol útočníkom udretý päsťou do pravej strany tváre, do oblasti sánky. Zlomenina nemohla vzniknúť
náhodne. Doba liečenia a práceneschopnosti bola určená znalcom v trvaní 49 dní. Doba sťaženia
obvyklého spôsobu života trvala minimálne po dobu práceneschopnosti, kedy bol poškodený závažným
spôsobom ovplyvnený vo svojom bežnom živote tým, že musel prijímať tekutú stravu, aby nenamáhal
sánkuamohlodôjsťkvyliečeniuzraneniabezkomplikácií.Bolestné,ktorépoškodenémuprislúchapodľa

bodového ohodnotenia je 120 bodov, vo finančnom vyjadrení 2.621,- eur.
Z odvolacích dôvodov obžalovaného, že došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii skutku, keď mal byť
kvôli dĺžke práceneschopnosti obžalovaného kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona krajský súd uvádza, že mestský súd správne kvalifikoval skutok v zmysleobžaloba ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko znalec z odboru
zdravotníctva uviedol na hlavnom pojednávaní ako aj v znaleckom posudku, že poškodený pri úraze
dňa 15.8.2020 utrpel poranenia- zlomeninu tela sánky vpravo s posunutím úlomkov do ústnej dutiny,

poškodenie ložiskového nervu sánky vpravo , tržnú ranu na brade, odlomenie časti korunky zuba č. 33.
Zranenia boli posúdené z medicínskeho hľadiska ako ťažké. Zranenia boli spôsobené naraz jedným
úderom päsťou do pravej sánky silou väčšej intenzity. Mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tomu, čo
uvádzal vo výpovediach poškodený, že bol útočníkom udretý päsťou do pravej strany tváre, do oblasti
sánky. Zlomenina nemohla vzniknúť náhodne. Doba liečenia a práceneschopnosti bola určená znalcom

v trvaní 49 dní. Sťaženie obvyklého spôsobu života trvalo počas práceneschopnosti a spočívalo v tom,
že poškodený nemohol prijímať riadnu stravu a po danú dobu musel prijímať tekutú stravu, aby sánka
nebola namáhaná.
Dodal na hlavnom pojednávaní, že trvá na záveroch podaného znaleckého posudku. Každé zranenie
má určité termíny liečenia a práceneschopnosti, ktoré sa musia dodržiavať, aby sa tieto zranenia
zahojili nekomplikovane a nedošlo v práci k problémom pre komplikácie, kedy pri zraneniach nemôže

plnohodnotne vykonávať svoju prácu. Pre také poranenie aké poškodený utrpel, je základná doba
práceneschopnosti 49 dní, takáto doba liečenia je obvyklá pri takejto zlomenine, ktorú poškodený utrpel.
Akým spôsobom ovplyvnili zranenia, ktoré poškodený utrpel jeho obvyklý spôsob života sa vyjadril v
posudku na strane 28-31. Pri takýchto poraneniach má zranený výrazné bolesti 2 týždne, potom sú 2-3
týždne menšie bolesti, opuch tváre ako následok zlomeniny býva 6-10 dní od úrazu. Poranený musí

6 týždňov prijímať iba tekutú stravu, potom ešte týždeň stravu kašovitej konzistencie, aby pri hryzení
potravynedochádzaloknadmernémupohybuanedošlokpreťaženiusánky.Totoobmedzeniejevýrazné
tým, že tekutá strava sa ťažko pripravuje, musí sa často prijímať v malých dávkach, človeka nezasýti, nie
jechutná,dochádzakúbytkuhmotnostiod5-20kg.Tým,žetástravaniejeplnohodnotnáajfyzickývýkon
je neadekvátny, je často unavený, nemôže napríklad cestovať, lebo nemá možnosť zabezpečiť si takú

stravu.Totoovplyvnenienastávavovšeobecnostiprikaždejzlomeninesánky.Konkrétneupoškodeného
došlo k ovplyvneniu obvyklého spôsobu života tým spôsobom, ktorý poškodený uviedol pri kontrolnom
vyšetrení a sú uvedené v znaleckom posudku.

Tento znalecký posudok ohľadom dĺžky trvania práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe

života podporuje aj doplnená výpoveď z hlavného pojednávania výpoveď svedka poškodeného A. C.,
ktorý okrem iného uviedol, že bol hospitalizovaný v nemocnici 1 týždeň, následne bol v domácej liečbe
asi mesiac, keď nastúpil do práce, ďalej trvalo asi 2 týždne, kým začal prijímať tuhú stravu, myslel
tým mäso, ktoré si musel natrhávať. Z uvedeného vyplýva, že poškodený bol obmedzený na obvyklom
spôsobe života minimálne 7 týždňov, čo potvrdil aj samotný znalec, preto odvolacej námietke na zmenu

právnej kvalifikácie krajský súd nevyhovel.

Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke obžalovaného ohľadom toho, že obžalovaný udáva že neexistuje
úmysel obžalovaného a to, priamy alebo nepriamy vo vzťahu k tomuto následku poškodeného,
krajský súd má za to že vykonaným dokazovaním bolo preukázané že obžalovaný udrel päsťou

do pravej strany tváre poškodeného, následkom čoho mu spôsobil vyššie popísané zranenia. Útok
obžalovaného na nič netušiaceho poškodeného, ktorý len prechádzal okolo obžalovaného, bez
akéhokoľvek predchádzajúceho slovného konfliktu, znamená že obžalovaný si musel byť vedomý, že
úderom päsťou do pravej strany tváre poškodeného, môže spôsobiť takéto zranenia, pričom minimálne
vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený.

Na základe vyššie uvedeného po takto bez pochybnosti preukázanej vine mestský súd správne uložil
obžalovanému trest odňatia slobody podľa § 155 odsek 1 Tr.zák. s prihliadnutím na § 38 odsek 2
Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 51 odsek 1 Tr.zák. výkon uloženého

trestu podmienečne odložil s probačným dohľadom a podľa § 51 odsek 2 Tr.zák. určil skúšobnú dobu v
trvaní 30 (tridsať) mesiacov. Zároveň obžalovanému uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe uhradiť
poškodenému spôsobenú škodu.

Podľa názoru odvolacieho súdu takýto trest je zákonný a správny v zmysle všetkých zásad pre ukladanie

trestov, a to tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Podľa názoru odvolacieho súdu
peňažný trest, ktorý obhajca v záverečnom návrhu na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom
navrhoval by bol vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu
páchateľa, jeho pomerov a možnosť nápravy neprimerane mierny. Hlavne spôsobené zranenia, spôsobspáchania úderom zozadu do tváre päsťou a okolnosti prípadu, keď obžalovaný útočil bez dôvodne
predurčujú ukladanie trestu odňatia slobody.

Správne vyhodnotil mestský súd otázku náhrady škody, keď podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
zaviazal obžalovaného na náhradu škody, ktorá bola riadne a včas uplatnená poškodenými a jej výška
vyplynula z vykonaného dokazovania, a to prečítaných listinných dôkazov na č. l. 199-207 a znaleckého
posudku č. . 82/2022 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.