Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218649
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1314218649.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ B. V., narodeného XX. Q. XXXX, W., D. 3, 2/ B. V.,
narodenej XX. X. XXXX, W., D. 3, zastúpených splnomocnencom Tomášek & partners, s.r.o., Bratislava,
Rožňavská 2, IČO: 36858811, proti žalovaným 1/ Bc. B. V., narodenému XX. W. XXXX, W., D. 3, 2/ Mgr.
Q. E., narodenej XX. X. XXXX, W., S. XX, zastúpenej splnomocnencom RESULTS s.r.o., advokátska
kancelária, Bratislava, Račianska 38, IČO: 51784017, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3-14C/229/2014 (pôvodne na Okresnom súde
Bratislava III), o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 03. novembra 2021
sp. zn. 7Co/127/2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 03. novembra 2021 sp. zn. 7Co/127/2020 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") rozsudkom z 30.
septembra 2019 č. k. 14C/229/2014-401 určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami so súpisným
číslom XXXX na D. ulici v W., vchod č. X, ktorý je postavený na pozemku s parcelným č. XXXX/X v kat.
úz. W., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto
rodinného domu o veľkosti 14864/37071 (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom 1/ a 2/

priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
1.1. Súd prvej inštancie mal v konaní osvedčený naliehavý právny záujem žalobcov na nimi
požadovanom určení, nakoľko do meritórneho rozhodnutia súdu bolo nepochybné, že žalobcovia podľa
listu vlastníctva neboli legitímnymi vlastníkmi oboch bytových jednotiek predmetného rodinného domu,
a jediný spôsob, akým možno dosiahnuť nimi požadovaný právny stav, a teda, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi celého rodinného domu (bytu č. X i bytu č. X), predstavovala určovacia žaloba ako

procesnoprávny prostriedok spôsobilý zvrátiť žalobcami namietaný aktuálny právny stav k predmetnej
nehnuteľnosti.
1.2. Pokiaľ išlo o originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nadstavbe, resp. bytu č. X
v rodinnom dome súd prvej inštancie uviedol, že pre posúdenie originarity vlastníctva k určitej veci
nebolo právne významné, od ktorého momentu je vec (v danom prípade nehnuteľná vec) považovaná
v zmysle legálnej definície za byt. Zásadnou bola skutočnosť, že nadstavba podkrovia rodinného domu,

ktorá bola až titulom inominátnej zmluvy zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. X., mala
status veci ako predmetu občianskoprávnych vzťahov už jej samotným zhotovením - t.z. vytvorením
nezávisle od toho, kedy nadobudla status bytu. V konaní bolo preukázané a zároveň nesporné, že
nadstavba podkrovia bola dokončená do obývateľného štádia už v roku 2002, t.j. v období sobáša
žalovaných a jej hlavná výstavba prebiehala od roku 1997, t.j. v období, keď sa žalovaní navzájom
ani nepoznali, z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že výstavbu nadstavby podkrovia realizovali

žalobcovia, s ktorými žil v spoločnej domácnosti ich syn - žalovaný 1/. Rovnako z výpovede matky
žalovanej 2/ vyplynulo, že keď prvýkrát sa ocitla v dome žalobcov (ešte pred sobášom žalovaných, t.j. obdobie rokov 2001 - 2002) nadstavba ležala už v štádiu obvodových múrov, strechy a osadených
okien. Na základe uvedeného prvoinštančný súd ustálil, že žalobcovia ako pôvodní vlastníci rodinného
domu bez nadstavby podkrovia, sa stali i pôvodnými (originárnymi) vlastníkmi nadstavby podkrovia

na rodinnom dome. I keď z niektorých právnych úkonov uskutočnených žalobcami i žalovaným 1/
vyplývalo, že žalobcovia mali záujem vybudovať nadstavbu podkrovia rodinného domu pre svojho syna
(žalovaného 1/), žalobcovia počas výstavby nepodnikli právne kroky vo forme zmluvy o nadstavbe a ani
po postavení nadstavby nerealizovali právne kroky v podobe scudzovacej zmluvy (darovacej, kúpnej
alebo inej zmluvy), ktorou by previedli svoje vlastníctvo k nadstavbe na svojho syna. Na základe takto

ustálených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že po vybudovaní nadstavby podkrovia
sa vlastníkmi tejto nehnuteľnej veci stali žalobcovia, pretože túto nehnuteľnosť vytvorili a zhotovili ju
na hlavnej veci (rodinnom dome), ktorej boli vlastníkmi, a tak nadstavba podkrovia na rodinnom dome
predstavuje prírastok veci v zmysle ust. § 135a Občianskeho zákonníka.
1.3. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej 2/, že inominátnu zmluvu možno
považovať za ekvivalent zmluvy o nadstavbe s tým, že do kolaudácie nemožno hovoriť o byte ako

takom. Poukázal na to, že zmluva o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu predstavuje právny
úkon, ktorým sa usporadúvajú vzťahy medzi vlastníkmi domu a stavebníkom (stavebníkmi) počas
reálnej výstavby, teda počas obdobia, keď fakticky výstavba prebieha a sú na ňu vynakladané finančné
prostriedky. I keď ust. zákona č. 182/1993 Z.z. bolo potrebné aplikovať len primerane, pretože v danom
prípade nejde o bytový dom podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, ale rodinný dom, mal za náležité

a žiaduce uplatňovať ustanovenia citovaného zákona, najmä išlo o konkrétne typy zmlúv, s ktorými
bolo nutné komparovať medzi stranami uzatvorenú inominátnu zmluvu. Zohľadnil najmä skutočnosť,
že inominátna zmluva neobsahuje hlavný predmet, ktorý by mala zmluva o nadstavbe obligatórne
obsahovať, a to vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán pri výstavbe alebo nadstavbe domu.
Pričom ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovanej 2/, že inominátna zmluva bola uzatváraná až

tri roky po kolaudácii len za účelom vkladu, preto nebolo dôvodným, aby obsahovala vyššie uvedené
náležitosti. Súd prvej inštancie uviedol, že originárne vlastníctvo žalobcov, ktoré nadobudli prírastkom
veci nemožno znegovať originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva žalovaných titulom neskôr
vydaného kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačné rozhodnutie stavebného úradu nemožno považovať
za žiadny zo zákonný spôsobov - právnych titulov nadobúdania vlastníctva k veci. Jedná sa len o

administratívno právny akt správneho orgánu, ktorý nie je spôsobilý bez ďalšieho konštituovať vlastnícke
právo k nehnuteľnosti.
1.4. Preskúmaním obsahu inominátnej zmluvy nemal súd prvej inštancie za preukázanú ani dôvodnosť
argumentácie žalovanej 2/, že žalovaní v danom prípade nadobudli byt derivatívnym spôsobom.
Inominátna zmluva zo dňa 11. 03. 2008 neobsahovala základné všeobecné náležitosti vyžadované

ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré odkazuje na ustanovenie § 43 a nasl. a §
588 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. všeobecnú právnu úpravu o zmluvách a všeobecnú právnu
úpravu kúpnej zmluvy. Na základe inominátnej zmluvy strany uzatvorili medzi sebou výlučne dohodu
o zosúladení užívania predmetného rodinného domu so stavebným povolením a s kolaudačným
rozhodnutím, ktorým bolo povolené užívanie rodinného domu s dvomi samostatnými bytovými

jednotkami a v uvedenej inominátnej zmluve špecifikovali tieto dve samostatné bytové jednotky
nachádzajúce sa v rodinnom dome, deklarujúc, že do bezpodielového spoluvlastníctva vlastníkov č. 1
(žalobcov) pripadá bytová jednotka č. X nachádzajúca sa na prvom podzemnom a prvom nadzemnom
podlaží a do bezpodielového spoluvlastníctva vlastníkov č. X (žalovaných) pripadá samostatná bytová
jednotka č. X na druhom nadzemnom podlaží. Na základe takto zisteného obsahu inominátnej zmluvy

súd prvej inštancie konštatoval, že inominátna zmluva nespĺňa náležitosti žiadnej scudzovacej zmluvy,
nakoľkoznejniejezrejmé,ktorýsubjektjeprevádzateľomvlastníckehoprávaknehnuteľnosti(scudziteľ)
a ktorý subjekt sa má stať nadobúdateľom nehnuteľnosti. Mal za to, že predmetnú inominátnu zmluvu
nemožno považovať za zmluvu o prevode nehnuteľnosti, nakoľko v nej absentuje prejav vôle žalobcov
previesť vlastníckeho právo k nadstavbe rodinného na žalovaných a prejav vôle žalovaných prijať

nehnuteľnosť do svojho vlastníctva a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Nestotožnil sa tak s názorom
žalovanej 2/, že je potrebné priorizovať skutočnú vôľu účastníkov zmluvy pred formálnym prejavom tejto
vôle.
1.5. V súvislosti s námietkou žalovanej 2/, že inominátna zmluva predstavovala zmluvu o bezodplatnom
prevode nehnuteľnosti, a teda možno uvažovať o darovaní zo strany žalobcov, súd prvej inštancie

vyhodnotil i túto námietku žalovanej 2/ ako nedôvodnú. Predmetná inominátna zmluva však zákonom
vyžadovanému imanentnému obsahu darovacej zmluvy nezodpovedala, absentuje v nej skutočná vôľa
strán smerujúca k vzniku povinnosti niektorej zo strán bezodplatne previesť vlastnícke právo k bytu na
druhú stranu a tomu zodpovedajúce právo druhej zmluvnej strany požadovať prevedenie vlastníctvak bytu, resp. prejav vôle prijať vlastníctvo k bytu. Dospel tak k záveru, že inominátna zmluva nebola
právne spôsobilá založiť vlastnícke právo (bezpodielové spoluvlastníctvo) žalovaných k danému bytu,
preto žalobe žalobcov vyhovel.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalovanej 2/ rozsudkom z 03.
novembra 2021 sp. zn. 7Co/127/2020 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalobcom 1/ a
2/ priznal proti žalovanej 2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.).
2.1.Vpodanomodvolaní odvolateľkanamietala,ževovecirozhodolnesprávneobsadenýsúd.Odvolací

súd z Dodatku č. 2 Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III na rok 2017, účinného od 20. 03. 2017
zistil, že z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu JUDr. Anny Moravovej, ktorá prevyšovala 6
týždňov, boli všetky nevybavené veci a právoplatne skončené veci prerozdelené náhodným výberom
do aktívnych súdnych oddelení s výnimkou súdneho oddelenia 8C, Cpr, Csp, Csr, Pc, Ccud, Cd a Ú,
náhodným výberom. Z uvedeného dôvodu bol predmetný spis náhodným výberom pridelený sudcovi
JUDr. Viere Lamprechtovej. Dodatkom č. 4 Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III na rok 2017,

účinným od 23. 05. 2017 boli všetky nevybavené a právoplatne skončené veci, ktoré boli zo súdnych
registrov JUDr. Anny Moravovej Dodatkom 2/2017 k Rozvrhu práce na rok 2017 prerozdelené do
všetkých aktívnych súdnych oddelení s výnimkou súdneho oddelenia 8C, Cpr, Csp, Csr, Pc, Ccud, Cd
a Ú, boli odňaté a prerozdelené náhodným výberom do súdnych registrov sudkyni Mgr. Nine Dubovskej
a JUDr. Ľudmile Jančovičovej. Z uvedeného dôvodu bol predmetný spis dňa 23. 05. 2017 pridelený

sudcovi Mgr. Nine Dubovskej. Dodatkom č. 5 Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III na rok 2017,
účinným od 06. 11. 2017 boli všetky nevybavené a právoplatne skončené veci, ktoré boli prerozdelené
do súdnych registrov Mgr. Nine Dubovskej a JUDr. Ľudmile Jančovičovej, vrátené do súdnych oddelení
zákonnej sudkyne JUD. Anne Moravovej. Dodatkom č. 3 Rozvrhu práce na rok 2018, účinným dňa
20. 08. 2018, z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu JUDr. Anny Moravovej, ktorá prevyšovala

6 týždňov boli všetky nevybavené veci k 17. 08. 2018 prerozdelené náhodným výberom do všetkých
aktívnych súdnych oddelení. Z uvedeného dôvodu bol predmetný spis náhodným výberom pridelený
Mgr. Ivane Fekete. Dodatkom č. 3/2019 Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III na rok 2019,
účinným od 01. 03. 2019, boli všetky nevybavené veci k 28. 02. 2019, ktoré boli prerozdelené zo súdnych
registrov JUDr. Anny Moravovej Dodatkom 3/2018 k Rozvrhu práce na rok 2018 do všetkých aktívnych

súdnychoddelení,odňatéaprerozdelenédosúdnychoddelení.Zuvedenéhodôvodubolpredmetnýspis
pridelený na rozhodnutie zákonnému sudcovi JUDr. Marošovi Maškovičovi. Vychádzajúc z uvedeného
možno konštatovať, že vo veci rozhodoval zákonný sudca, nakoľko porušením základného práva na
zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR nie je prípad, ak zákonný sudca, ktorému bola vec
pridelená na prerokovanie a rozhodnutie, bol zmenený na základe zákona, pričom o takýto prípad išlo

aj v prejednávanej veci.
2.2. Vo vzťahu k námietke žalovanej 2/, že žalobcovia byt nevyhotovovali pre seba, bolo potrebné
upriamiť pozornosť na to, že vlastníctvo k novej stavbe zo strany inej osoby sa môže preukázať
buď zmluvou o dielo, prípadne inou zmluvou. I keď pôvodným úmyslom žalobcov 1/ a 2/ mohlo
byť vyriešenie budúcej bytovej otázky žalovaného 1/, zásadným bola skutočnosť, že žalobcovia 1/

a 2/ zmluvne nepreviedli počas výstavby vlastnícke právo k nadstavbe na žalovaného 1/. Za takýto
právny titul nemožno považovať ani Dohodu o zabezpečení nadstavby rodinného domu uzavretú medzi
žalobcami a žalovaným 1/. Dohoda o zabezpečení nadstavby rodinného domu je svojim obsahom len
všeobecným vyhlásením žalovaného 1/, že stavbu podkrovia uskutoční podľa predložených projektov a
vyhlásením žalobkyne 2/, že po splatení pôžičky v Slovenskej sporiteľni, a.s. prevedie 1 nehnuteľností

(pozemku parc. č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere 667m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy
s výmerou 121 m2) na žalovaného 1/, ktorý bude vlastníkom nadstavby rodinného domu. V konaní
nebolo preukázané, že by medzi žalovaným 1/ a žalobcami došlo k uzavretiu zmluvy v súlade s
ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej by došlo k prevodu vlastníckeho práva
k nadstavbe na žalovaného 1/ príp. aj na žalovanú 2/. Kolaudačné rozhodnutie ani rozhodnutie o

pridelení súpisného čísla ako administratívne akty, neboli spôsobilé založiť vlastnícke právo žalovaných
k nadstavbe rodinného domu. Pričom samotná existencia kolaudačného rozhodnutia s prihliadnutím na
to, že návrh na začatie kolaudačného rozhodnutia podal žalobca 1/, rovnako nenasvedčovala záveru,
že by bolo možné žalovaných považovať za stavebníkov. Správnosť uvedenej argumentácie nebola
spôsobilou spochybniť ani odkaz odvolateľky na rozhodnutie R 87/2003, z ktorého vyvodzovala, že

pred vydaním kolaudačného rozhodnutia nemožno hovoriť ani o inej samostatnej veci v právnom
slova zmysle. V tejto súvislosti bolo podľa odvolacieho súdu na mieste upriamiť pozornosť na to, že
Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/160/2007 existenciu právoplatného rozhodnutia stavebného
rozhodnutia viazal len na to, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občiansko-právnych vzťahov.2.3. Inominátnu zmluvu uzavretú medzi stranami sporu z hľadiska jej obsahu nebolo možné podľa
odvolacieho súdu považovať za zmluvu, ktorou by sa žalobcovia ako vlastníci stavby dohodli so
žalovanými ako stavebníkmi, na inom právnom režime nadstavby a vstavby, na základe ktorej by sa

za vlastníka predmetného bytu vzniknutého nadstavbou a vstavbou v zmysle § 46 ods. 4 katastrálneho
zákona mali byť zapísaní do katastra nehnuteľností žalovaní. Vlastníctvo sa do katastra nehnuteľností
zapisuje záznamom a to na podklade zmluvy o nadstavbe alebo vstavbe a kolaudačného rozhodnutia.
Ani zmluvná voľnosť nemôže v tomto prípade zmeniť titul nadobudnutia vlastníckeho práva z právneho
úkonu expressis verbis definovaného v zákone č. 182/1993 Z. z. na kolaudačné rozhodnutie upravené

v zákone č. 50/1976 Zb. Ustanovenia § 4 a § 21 zákona č. 182/1993 Z. z. ako aj § 132 a 133
Občianskeho zákonníka majú kogentný charakter a nemožno sa od nich odchýliť. Z ust. § 46 ods.
5 a 6 katastrálneho zákona vyplýva, že vecné práva (vrátane vlastníckeho práva) k rozostavaným
alebo už existujúcim bytom a nebytovým priestorom sa zapisujú do katastra nehnuteľností na základe
predložených dokumentov. Zákonodarca ustanovil, že ako vlastník bytu alebo nebytového priestoru sa
zapíše osoba uvedená v zmluve (t.j. nie v príslušnom rozhodnutí stavebného úradu, ktoré sa prikladá

k návrhu len ako obligatórna príloha). Zmluva o vstavbe, nadstavbe a výstavbe sa však v zásade musí
uzavrieť pred vydaním rozhodnutia príslušného stavebného úradu o povolení stavby, resp. o kolaudácii
stavby (ust. § 58 až § 85 stavebného zákona, ak nejde o dodatočné povolenie stavby podľa ust. §
88a stavebného zákona). Tieto listiny sú následne dostatočným dôkazom pre kataster nehnuteľností o
tom, že vstavané alebo novovzniknuté byty a nebytové priestory vznikli a zároveň bolo povolené ich

užívanie konkrétnym stavebníkom, ktorý sa tým stal vlastníkom týchto bytov a nebytových priestorov ku
dňu právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. I keď právny poriadok vymedzuje zmluvu o nadstavbe
a vstavbe len pri bytových domoch v § 21 a 22 zákona č. 182/1993 Z. z., to však neznamená, že k
nadstavbe alebo vstavbe nemôže dôjsť aj na iných stavbách. Nakoľko inominátna zmluva uzavretá
medzi stranami sporu nebola uzavretá počas výstavby ani pred vydaním kolaudačného rozhodnutia

nemožno ju považovať za zmluvu o nadstavbe uzavretú v súlade s ust. § 21 ods. 2 zákona č. 182/1993
Z.z.
2.4. Vo vzťahu k námietkam žalovanej 2/, že súd prvej inštancie pri posúdení inominátnej zmluvy
vychádzajúc z ust. zákona č. 182/1993 Z. z. prísne formalisticky aplikoval priame a doslovné znenie
zákona, čím sa odklonil od súdnej praxe, odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie posudzoval obsah

inominátnejzmluvyzrôznychhľadískavodôvodnenírozhodnutiasavysporiadalsovšetkýmizásadnými
námietkami žalovanej 2/. Zohľadnil argumentáciu žalovanej 2/ aj vo vzťahu k nadobudnutiu sporného
bytu derivatívnym spôsobom, a to jednak v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z.
ako aj v súlade s ust. § 588 a § 628 Občianskeho zákonníka. Z dikcie ust. § 1 zákona č. 182/1993
Z. z., vyplýva, že pri prevode vlastníctva bytov či nebytových priestorov v dome okrem všeobecných

náležitostí musí takáto zmluva, či už darovacia alebo kúpna, obsahovať v tomto zákone kogentne
stanovené obligatórne náležitosti zmluvy tak, ako sú tieto taxatívne vypočítané v § 5 ods. 1 písm. a) až
h) zákona. Absencia týchto osobitných náležitostí zmluvy v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. je
takým nedostatkom zmluvy, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Je irelevantné, ktorá z náležitostí potrebných pre platnosť zmluvy o prevode vlastníckeho

práva k bytu zakotvených v § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. absentuje, pretože pre platnosť zmluvy zákon
vyžaduje všetky v § 5 citovaného zákona uvádzané náležitosti zmluvy. Absencia nadobúdacieho titulu v
prospech žalovaných bola zrejmou z obsahu inominátnej zmluvy, nakoľko podľa čl. II Predmet zmluvy je
predmetom dohody dohoda medzi vlastníkmi 1/ a 2/ o zosúladení užívania rodinného domu a zároveň
špecifikáciadvochsamostatnýchbytovýchjednotiek.Taktovymedzenýpredmetnepomenovanejzmluvy

nebol spôsobilým založiť vlastnícke právo žalovaných k bytu. Ohľadom vlastníckeho práva inominátna
zmluva iba konštatovala, že do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných pripadá byt. Z textu
inominátnejzmluvyaninevyplýva,žebyjejuzavretímmalaniektorejzostránvzniknúťpovinnosťpreviesť
akékoľvek vlastnícke právo, z čoho možno vyvodiť, v písomnom prejave vôle absentuje vyjadrenie
podstatnejnáležitostizmluvyvovzťahukprevodunehnuteľnosti..Neurčitosťprejavustrán,ktoréuzavreli

inominátnu zmluvu vyplýva aj z toho z ust. čl. XI ods. 4 inominátnej zmluvy, v ktorom je uvedené, že
k dohode o „predmete inominátnej zmluvy" došlo bezodplatne, a z ust. čl. V ods. 1 písm. B, podľa
ktorého byt „pripadá" do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných. Inominátna zmluva neobsahuje
obligatórnu náležitosť podľa ust. § 5 ods. 1 písm. d) zákona č.182/1993 Z. z., a to úpravu práv k pozemku
zastavanému domom, podľa ktorého je prevodca bytu tiež vlastníkom zastaveného pozemku, povinný

tento spoluvlastnícky podiel previesť na nadobúdateľa. Z jej znenia vyplýva len, že žalobkyňa 2/ je
vlastníkom zastavaného pozemku a že jej vlastníctvo k pozemku zostáva nezmenené. V súvislosti s
poukazovanímžalovanej2/napomernerozsiahlujudikatúruNajvyššiehosúduSR,odvolacísúdupriamil
pozornosť na to, že i keď je potrebné posudzovať zmluvy v prospech vôle strán a v neprospech ichformalizmu, zásadným je skutočnosť, že absencia taxatívne vymedzených náležitostí zmluvy, spôsobuje
jej neplatnosť.
2.5. Podľa odvolacieho súdu neobstála ani námietka žalovanej 2/, že inominátna zmluva nebola

typickou odplatnou zmluvou, ale zmluvou bezodplatnou. Pre platnosť darovacej zmluvy, ktorou sa
prevádzalovlastníckeprávokbytunepostačuje,abytakátozmluvaobsahovalalenvšeobecnénáležitosti
vyplývajúce z ust. § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Takáto zmluva musí obsahovať aj osobitné
náležitosti zmluvy v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Absencia týchto osobitných náležitostí
zmluvy v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. je takým nedostatkom zmluvy, ktorý má za následok

absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Bez vplyvu na uvedený záver bolo
tvrdenie strán, že daný typ zmluvy im navrhla samotná správa katastra. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nemôže byť odvrátená ani za použitia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani s poukazom
na dobrú vieru konajúceho, absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva zo zákona a nie z rokovania
subjektu občianskoprávneho vzťahu.
2.6. Vo vzťahu k námietke žalovanej 2/, že súd prvej inštancie sa opomenul vysporiadať s tým, že

na pojednávaní dňa 30. 09. 2019 poukázala na inštitút vydržania, odvolací súd uviedol, že v konaní
pred súdom prvej inštancie žalovaní resp. žalovaná 2/ neuviedli skutkové tvrdenia, že predmetný byt
vydržali ani vo vzťahu k vydržaniu nenavrhovali dôkazy. Zo záznamu z pojednávania zo dňa 30. 09.
2019 odvolací súd zistil, že právny zástupca žalovanej 2/ na uvedenom pojednávaní reagoval na
vyjadrenie a podanie žalobcov, uvádzajúc, že konanie žalobcov je v rozpore s ust. § 3 Občianskeho

zákonníka, keďže od začatia stavebného konanie uplynulo 17 rokov. Pričom vo svojom vyjadrení (čas
1:27) použil slovo „vydržanie", len v nasledovnom kontexte: „Ak by sme i opomenuli inštitút vydržania,
keďže od začatia stavebného konania uplynulo 17 rokov, sami žalobcovia uzavreli Inominátnu zmluvu
preto ich konanie je konaním v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka", čo nemožno považovať
za jednoznačne prejavené skutkové tvrdenie a právny argument žalovanej 2/ súc zastúpenej v konaní

právnym zástupcom, ktorý mal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnuté osobitne vyhodnocovať. Nad
rámec nevyhnutného odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že i prípade, ak by žalovaná 2/ pred
súdom prvej inštancie uviedla skutkové tvrdenie že vydržala predmetný byt, absentuje tu preukázanie
splnenia podmienok vydržania, a to jednak dobromyseľnosť na strane žalovanej 2/ ako aj uplynutie
stanovej vydržacej doby.

3.Protitomutorozsudkuodvolaciehosúdupodalažalovaná2/(ďalejaj,,dovolateľka")dovolanie,ktorého
prípustnosť odvodzovala z § 420 písm. e) a písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP. Dovolateľka
žiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaná 2/ si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov

dovolacieho konania.
3.1. K vade zmätočnosti a prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. e) CSP žalovaná 2/ uviedla, že
v predmetnej právnej veci na súde prvej inštancie pred sudcom JUDr. Maškovičom, ktorý vec rozhodol,
mali súdny spis týkajúci sa veci pridelený celkom štyria sudcovia, a to JUDr. Anna Moravová, JUDr.
Viera Lamprechtová, Mgr. Nina Dubovská, potom opäť JUDr. Anna Moravová a Mgr. Ivana Fekete.

Všetky tieto osoby preto boli podľa dovolateľky zákonnými sudcami vo veci minimálne po určitý moment.
Žalovaná 2/ namietala postup, na základe ktorého bola vec odňatá raz pridelenému zákonnému sudcovi
a to z dôvodov, ktoré na strane príslušného sudcu vôbec nespočívali. Takýto postup z jej pohľadu
nemôže odôvodňovať ani akýkoľvek dodatok k rozvrhu práce a ani zmena sudcu, ktorý už vec mal
pridelenú a bol teda zákonným sudcom. Predchádzajúci zákonní sudcovia reálne na veci participovali,

či už konaním na pojednávaní alebo ich vytyčovaním. Obzvlášť, pokiaľ daní zákonní sudcovia boli
činní na súde prvej inštancie aj v čase, kedy došlo k vydaniu rozsudku sudcom JUDr. Maškovičom.
Žalovaná 2/ bola toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie vydal nesprávny obsadený sudca,
ktorý v skutočnosti nebol zákonným sudcom. Žalovaná 2/ odvodzovala prípustnosť dovolania podľa §
420 písm. e) CSP aj s poukazom na skutočnosť, že členkou senátu na odvolacom súde bola sudkyňa

Mgr. Nina Dubovská, ktorá sama o svoje vylúčenie žiadala. Uznesením predsedu odvolacieho súdu
sp. zn. 7Co/127/2020 z 19. apríla 2021 rozhodol, že sudkyňa Mgr. Nina Dubovská nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania sporu vo veci na odvolacom súde. Žalovaná 2/ však uviedla, že Mgr.
Nina Dubovská v konaní vo veci na súde prvej inštancie vytýčila termín pojednávania na deň 20. 11.
2017 a s ohľadom na uvedené mala podľa dovolateľky vec naštudovanú a chcela ju skutočne prejednať

a rozhodnúť. Žalovaná 2/ mala za to, že pôsobenie Mgr. Dubovskej sa netýkalo čiastkovej otázky, ale
priamo veci samej. Žalovaná 2/ poukázala aj na to, že nemala vedomosť o tom, kto vlastne ako tretí
člen senátu (okrem JUDr. Harvancovej a Mgr. Unčovskej) vec na odvolacom súde skutočne rozhodol.
Berúc do úvahy uznesenie o nevylúčení mala byť treťou členkou senátu práve sudkyňa Mgr. Dubovská,prekvapujúco na písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku bola uvedená ako tretí člen senátu
sudkyňa JUDr. Michaela Frimmelová. Dovolateľka preto kladie otázku na základe akej skutočnosti došlo
k nahradeniu členky senátu Mgr. Dubovskej.

3.2. Porušenie práva na spravodlivý proces namietala v súvislosti s nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia, ktorá spočívala predovšetkým v nedostatočnom odôvodnení a nevysporiadaní sa s
námietkami dovolateľky v rámci odvolacieho konania. Podľa dovolateľky súdy nižšej inštancie vôbec
nevysvetlili, kedy malo vzniknúť vlastníctvo žalobcov k bytu. Odvolací súd sa vôbec nevyjadril k tomu,
ako môžu byť žalobcovia považovaní za vlastníkov bytu, pokiaľ inominátna zmluva (na základe ktorej

bol daný byt do katastra nehnuteľnosti zapísaný) bola podľa odvolacieho súdu neplatná. Odvolací súd
sa nevysporiadal ani s argumentáciou žalovanej 2/ ako mohol existovať byt ako samostatný predmet
právnych vzťahov bez toho, aby bol daný rodinný dom rozpísaný na samostatné bytové jednotky.
Napadnutý rozsudok zároveň k námietke žalovanej 2/, že ZoVB účinný v čase začatia výstavby sa vôbec
narodinnédomynevzťahoval,vôbecžiadnuodpoveďnedal.Pritompokiaľnapadnutýrozsudokvýslovne
inominátnu zmluvu podľa ZoVB posudzoval a analyzoval, bolo jednoznačné, že predmetná námietka

bola pre posúdenie veci kľúčovou. Dovolateľka zároveň namietala arbitrárnosť posúdenia rozhodovacej
činnosti najvyšších súdnych autorít (nevysporiadania sa s problematikou § 24 ods. 1 ZoVB vyplývajúcej
z rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 650/2013), arbitrárnosť posúdenia ustanovení inominátnej zmluvy a
arbitrárnosť a zmätočnosť v otázke posúdenia vôľovej zložky účastníkov právneho úkonu. Žalovaná 2/
v priebehu odvolacieho konania poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/176/2019, v ktorom NS

SR uviedol, že pre interpretáciu zmluvného vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa zmluvných strán v
čase uzavretia zmluvy. Odvolací súd sa však k predmetnému rozhodnutiu vôbec nevyjadril. Zmätočnosť
napadnutého rozhodnutia vyplývala aj z toho, keď odvolací súd na jednej strane uprednostnil výklad
o absencii vlastníckeho práva žalovaných k bytu, ktoré z inominátnej zmluvy jasne vyplývalo, a to aj
keby bola inominátna zmluva naozaj v rozpore s kogentnou úpravou a na strane druhej uviedol, že

pre dané obmedzenie kogentnou normou musí existovať racionálny dôvod, najmä ochrana verejného
poriadku, ochrana tretích osôb a podobne. Dovolateľka však bola toho názoru, že inominátna zmluva sa
akejkoľvek tretej osoby okrem jej účastníkov nedotýkala a verejný poriadok neohrozovala, navyše bola
uzatvorená v znení na odporúčanie samotnej správy katastra.
3.3. Nesprávne právne posúdenie v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 421 dovolateľka videla pri

riešení viacerých otázok:
A/ § 421 ods. 1 písm. b) CSP,, Má dodatočne zistená vada písomne uzatvorenej zmluvy
medzi doterajším vlastníkom nehnuteľnosti a osobou, ktorá má na základe danej zmluvy príslušnú
nehnuteľnosť nadobudnúť, ktorú všetky zmluvné strany uzatvorili dobrovoľne a vedomé si právnych
následkov z danej zmluvy vyplývajúcich, hoc by i daná vada zakladala absolútnu neplatnosť právneho

úkonu, mať za následok záver, že nadobúdateľ vlastnícke právo k nehnuteľnosti nenadobudol, a to aj
napriektomu,žepríslušnýorgánverejnejsprávy(štátnyorgán)predtýmpovažovaldanúzmluvunaúčely
zápisu vlastníckeho práva nadobúdateľa za dostatočnú (perfektnú) a vlastnícke právo nadobúdateľa v
katastri nehnuteľností zapísal, ako aj napriek tomu, že zápisom danej zmluvy do katastra nehnuteľností
neboli a nie sú dotknuté akékoľvek tretie osoby, ktoré by účastníkom pôvodného právneho úkonu

neboli?" Napadnutý rozsudok podľa dovolateľky v súvislosti s uvedenou otázkou prezentoval záver o
neexistencii vlastníckeho práva žalovaných k bytu, ktorý mal vyplývať z neplatnosti inominátnej zmluvy.
Daný záver však dovolateľka považovala v rozpore s rozhodnutím NS SR sp. zn. 4Cdo/176/2019,
kde najvyšší súd okrem iného poukazál na to, že pre interpretáciu zmluvného vzťahu je rozhodujúca
skutočná vôľa zmluvných strán v čase uzavretia zmluvy. Jej účastníci si musia byť vedomí svojej

zodpovednosti v tomto zmluvnou vzťahu a nemôžu uzavrieť a neskôr namietať neplatnosť podľa svojej
vlastnej vôle, či dodatočne účelovo zmenej situácii. Preto záujem na právnej istote treba chrániť hlavne
u nadobúdateľa práv, hoc aj z dodatočnej zistenej neplatnej zmluvy. Z uvedeného podľa dovolateľky
vyplývalo, že odvolací súd mal s ohľadom na to, že sporové strany slobodne uzatvorili inominátnu
zmluvu, posúdiť vlastnícke právo žalovaných k bytu ako existujúce a na danom základe žalobu žalobcov

zamietnuť - a to aj v prípade, pokiaľ by inominátna zmluva v skutočnosti bola neplatnou. Žalovaná 2/
podporne poukázala aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/210/2019, ktoré tiež poukazuje na nutnosť
maximálneho rešpektu k slobodnej prejavenej vôle účastníkov právnych vzťahov.
B/ § 421 ods. 1 písm. a) CSP „Môže nadobudnúť nadstavba rodinného domu, ktorá z faktického hľadiska
vykazuje znaky samostatnej bytovej jednotky, status samostatného predmetu občianskoprávnych

vzťahov aj pred vydaním kolaudačného rozhodnutia na túto bytovú jednotku, resp. pred rozpísaním
daného rodinného domu na samostatné bytové jednotky v katastri nehnuteľností?" Žalovaná 2/
uviedla, že posúdením uvedenej otázky sa odvolací súd odchýlil od rozhodovacej činnosti najvyšších
súdnych autorít, konkrétne od osobitne publikovaného rozhodnutia R 87/2003, v ktorom bolo uvedené,že „Pojmovým znakom bytu, ako predmetu občiansko-právnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 2
Občianskeho zákonníka, je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané
právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho,

aby určité miestnosti mohli byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ako byty." Rovnaký názor
prezentoval NS SR napr. aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/160/2007. Podľa žalovanej 2/ odvolací súd teda
nesprávne prišiel k záveru o tom, že nadstavba rodinného domu nadobudla status veci v právnom slova
zmysle už v roku 1999, kedy nebolo vydané nielen kolaudačné rozhodnutie, ale ani nebol daný rodinný
dom rozpísaný na jednotlivé bytové jednotky v katastri nehnuteľností. Do času vydania kolaudačného

rozhodnutia resp. rozpísania rodinného domu na samostatné bytové jednotky bolo teda možné hovoriť
výlučne o rodinnom dome, ako o jednom predmete právnych vzťahov. Žalobcovia preto nemohli byť
posúdení ako vlastníci bytu bez toho, aby bolo na ich meno vydané kolaudačné rozhodnutie a zároveň
aby bol rodinný dom rozpísaný na samostatné bytové jednotky, čo sa stalo práve (až) na základe
inominátnej zmluvy.
C/ 421 ods. 1 písm. b) CSP „Môže mať jedna časť tej istej stavby povahu samostatného bytu

ako predmetu občianskoprávnych vzťahov a zvyšná časť stavby ostať rodinným domom, takisto ako
samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov?" Podľa žalovanej 2/ byt nemohol z právneho pohľadu
vzniknúť skôr ako vydaním kolaudačného rozhodnutia a rozpísaním rodinného domu na jednotlivé
bytové jednotky v katastri nehnuteľností. Bolo preto nesprávne, keď súd uviedol, že byt existoval ako
vec v právnom slova zmysle ešte skôr, t. j. v čase, kedy išlo len o neskolaudovanú nadstavbu podkrovia

na bytové jednotky nerozdeleného rodinného domu, a že teda z tohto dôvodu to mali byť podľa súdu
žalobcovia, ktorí boli jeho originárnymi vlastníkmi.
D/ 421 ods. 1 písm. a) CSP„Nadobúda originárne vlastníctvo k bytu vytvorenému nadstavbou
v rodinnom dome vlastník rodinného domu aj v prípade, ak nadstavba rodinného domu bola s
vedomím vlastníka rodinného domu uskutočňovaná pre inú osobu, na ktorú aj bolo vydané kolaudačné

rozhodnutie samostatnej bytovej jednotky?" Z vykonaného dokazovania bolo podľa dovolateľky zrejmé,
že žalobcovia nadstavbu rodinného domu od počiatku nevyhotovovali pre seba. Táto skutočnosť
nebola v konaní sporná. K nastolenej otázke dovolateľka poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn.
3MCdo/4/2015 v zmysle ktorého, vlastníctvo novo vyhotovenej stavby nadobúda originárnym spôsobom
ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Napriek uvedenému však odvolací súd dospel k

nesprávnemu záveru, že prvotnými vlastníkmi novovytvoreného bytu boli žalobcovia.
E/ § 421 ods. 1 písm. b) CSP „Je nevyhnutné v prípade, ak má byť rodinný dom rozpísaný v
katastri nehnuteľností na samostatné fakticky už existujúce bytové jednotky, s tým, že niektorú bytovú
jednotku má nadobudnúť osoba, ktorá pôvodným vlastníkom rodinného domu nebola, uzatvoriť niektorý
zmluvný typ podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 182/1993 Z. z., alebo je možné (postačujúce) s

prihliadnutím na § 24 ods. 1 toho istého zákona uzatvoriť nepomenovaný zmluvný typ, z ktorého však
bude jednoznačne vyplývať, kto bol pôvodným vlastníkom rodinného domu, komu pripadá ktorá bytová
jednotka, ako aj vzájomné finančné vyrovnanie účastníkov daného úkonu, za podmienky, že tak rodinný
dom, ako aj dané bytové jednotky, budú v danom právnom úkone nepochybne a riadne špecifikované?"
Podľadovolateľkynaznačenáotázkavhodnéhozmluvnéhotypuvsúvislostisrozpísanímrodinnéhobytu

nasamostatnébytovéjednotky,ktorémajúmaťajvlastníkaodlišnéhoodvlastníkapôvodnéhorodinného
domu, ešte nebola v praxi dovolacieho súdu riešená. Napriek tomu však poukázala na možné v súvislosti
suvedenouotázkousúvisiacerozhodnutianajvyššíchsúdnychautorít,ktorédávajúodpoveďnato,akým
spôsobom mal odvolací súd vo veci danú právnu otázku posúdiť (napr. I. ÚS 650/2013, 6Cdo/85/2014).
Analogické použitie ZoVB malo mať podľa dovolateľky svoje medze aj v rámci prejednávaného prípadu

a to už len z dôvodu, že nešlo o bytový dom, ako aj z dôvodu, že sporové strany nemali dôvod do
inominátnejzmluvyuvádzaťajúdajetýkajúcesasamotnejvýstavby,nakoľkovýstavbaužbolaukončená.
F/ 421 ods. 1 písm. b) CSP „Môže mať prípadná neplatnosť právneho úkonu, ktorým došlo k rozpísaniu
rodinného domu na jednotlivé bytové jednotky tak, že vlastníkom niektorého z bytov sa mala stať
aj osoba odlišná od vlastníka pôvodného rodinného domu, za následok záver, že bytové jednotky

špecifikované v danom právnom úkone sa budú naďalej považovať za už existujúci samostatný predmet
právnych vzťahov, avšak za ich vlastníka sa bude považovať výlučne pôvodný vlastník rodinného
domu?" Dovolateľka sa v nastolenej otázke nestotožnila s právnym posúdením odvolacieho súdu, keďže
podľa nej nebolo možné na jednej strane z neplatného právneho úkonu nevychádzať (t. j. neuznať
vlastnícke právo žalovaných k bytu) a na druhej strane z toho istého právneho úkonu iné právne

následky (t. j. zmenu rodinného domu ako predmetu právnych vzťahov na samostatné bytové jednotky)
odvodzovať. Ten postup bol podľa dovolateľky vnútorne rozporný a právne neudržateľný. Ak súdy nižšej
inštancie určili inominátnu zmluvu za neplatnú, nemohli zároveň určiť, že žalobcovia sú vlastníkmi bytu,
ktorý daná inominátna zmluva uvádzala.G/ § 421 ods. 1 písm. b) CSP „Vzťahuje sa na situáciu, ak má byť rodinný dom rozpísaný v katastri
nehnuteľností na samostatné fakticky už existujúce bytové jednotky, s tým, že niektorú bytovú jednotku
má nadobudnúť osoba, ktorá pôvodným vlastníkom rodinného domu nebola, druhá veta § 23 ods. 1

zákona č. 182/1993 Z. z., a to aj v prípade, ak jeden z pôvodných vlastníkov rodinného domu vlastníkom
pozemku, na ktorom je dom postavený, prípadne priľahlého pozemku, nebol?" V danom prípade bolo
podľa dovolateľky potrebné zdôrazniť, že (ak by sme posúdili Inominátnu zmluvu ako scudzovací právny
úkon) vlastníkom pozemku bola v danom prípade len žalobkyňa 2/, pričom „prevádzaný byt" bol v
bezpodielovom spoluvlastníctve oboch žalobcov. Už len preto z pohľadu dovolateľky (berúc do úvahy aj

zásadupriorityvýkladuplatnostizmluvypredjejneplatnosťou)nebolomožnéposúdiťinominátnuzmluvu
ako neplatnú len z dôvodu, že predmetom „prevodu" nebol aj pozemok. Aj na tomto mieste však bolo
nevyhnutné zohľadniť aj osobitný charakter rodinného domu - a to aj v súvislosti s už spomenutým § 24
ods. 1 ZoVB. Podľa žalovanej 2/ prevod pozemku sa v danom prípade rodinného domu vyžadovať ako
podmienka platnosti Inominátnej zmluvy nemal.
H/ § 421 ods. 1 písm. b) CSP „Ak sa má rodinný dom v katastri nehnuteľností rozpísať na samostatné

bytové jednotky, a vlastníkom určitej bytovej jednotky (bez pozemku) vzniknutej nadstavbou sa má stať
osoba, ktorá pôvodným vlastníkom rodinného domu nebola, a táto osoba bola ako stavebník aj uvedená
v kolaudačnom rozhodnutí, tak ide v prípade tejto osoby o originárne alebo derivatívne nadobudnutie
vlastníckeho práva k príslušnému bytu?" Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že
originárnymi vlastníkmi bytu boli už žalobcovia, avšak žalovaná 2/ sa s takýmto konštatovaním

nestotožnila. Žalobcovia nemohli byť originárnymi vlastníkmi bytu už len z dôvodu, že zhotovovaný byt
nezhotovovali pre seba.
I/ § 421 ods. 1 písm. b) CSP„ Má uzatvorenie scudzovacej zmluvy, ktorá uvádza, že manželia
nadobúdajú určitý majetok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), hoci podľa § 143
Občianskeho zákonníka by daný majetok mal byť z BSM vylúčený, ten následok, že sa na zmluvu

hľadí akoby nebola vôbec uzatvorená a teda že vlastníkom príslušného majetku ostáva pôvodný subjekt
(prevodca), a to napriek tomu, že vlastníctvo manželov už bolo do príslušného registra zapísané? Táto
otázka by podľa dovolateľky bola relevantná v prípade, ak by súd v rámci predchádzajúcej otázky (H)
dospel k tomu, že v prípade nadobudnutia bytu zo strany žalovaných za vyššie opísaných okolností malo
ísť o nadobudnutie derivatívne, v prípade originárneho nadobudnutia totiž mal byť byt v BSM celkom

nepochybne. V nadväznosti na uvedené však dovolateľka zdôraznila, že táto okolnosť bezodplatného
nadobudnutia do BSM aj pri derivatívnom právnom úkone nemôže mať za následok neurčitosť a teda
neplatnosť právneho úkonu, tak ako tvrdí odvolací súd, ale bude ovplyvňovať len otázku, či predmetný
majetok bude v skutočnosti v BSM nadobúdateľov (v našom prípade žalovaných) alebo v ich podielovom
spoluvlastníctve. Preto uzatvorenie zmluvy uvedenej v rámci predmetnej otázky (v našom prípade

inominátnej zmluvy) nemôže mať za následok to, že sa na danú zmluvu bude hľadieť ako na neurčitú,
t. j. tak, akoby nebola uzatvorená.
J/ § 421 ods. 1 písm. a) CSP „V prípade, ak existujú pochybnosti o platnosti právneho úkonu, má
sa uprednostniť výklad, na základe ktorého je daná zmluva právnym úkonom platným, a to obzvlášť
vtedy, ak v čase uzatvorenia danej zmluvy mali zmluvné strany vôľu danú zmluvu uzatvoriť a s jej

následkami, ktoré po uzatvorení nastali, boli v momente jej uzatvorenia uzrozumené?" Dovolateľka
bola toho názoru, že v zmysle početnej judikatúry najvyšších súdnych autorít (napr. rozhodnutie ÚS
SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 či nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03. 07. 2008) bolo zrejmé, že
preferovať je potrebné výklad presadzujúci platnosť právneho úkonu. Posúdenie inominátnej zmluvy zo
strany súdov nižšej inštancie ako absolútne neplatného právneho úkonu bolo s prihliadnutím na uvedenú

zásadu jednoznačne nesprávne. Z danej zmluvy jasne vyplývalo, kto je pôvodným vlastníkom rodinného
domu, kto sa má stať vlastníkom nových samostatných bytových jednotiek ako aj to, že nadobudnutie
vlastníckeho práva každým z vlastníkov ku každému z bytov sa deje bez povinnosti akejkoľvek úhrady
(bezodplatne). Pokiaľ pritom ZoVB neuvádza samostatný zmluvný typ (a ani jeho povinné náležitosti)
pre situáciu, v rámci ktorej dochádza k rozpísaniu rodinného domu na samostatné bytové jednotky, mali

podľa dovolateľky súdy nižšej inštancie inominátnu zmluvu akceptovať, a nesubsumovať ju silou mocou
pod iný zmluvný typ, ktorý na ňu úplne presne nedopadal (zmluva o výstavbe či zmluve o prevode
vlastníctva k bytu), a to len preto, aby bolo možné určitým spôsobom odôvodniť neplatnosť daného
právneho úkonu (inominátnej zmluvy).

4. Žalobcovia sa vo vyjadrení k dovolaniu nestotožnili s dovolacou argumentáciou žalovanej 2/ a žiadali,
aby dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej 2/, resp. zamietol a žalobcom priznal nárok na náhradu
trov konania.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),

skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
treba zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v

záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto
právo,súčasťouktoréhojetiežprávodomôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaní
a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené
všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre
všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,
5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých

sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho

súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 420 písm. e) CSP

10. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka namieta (aj) vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. e) CSP,
v zmysle ktorej rozhodoval (i) nesprávne obsadený súd resp. nezákonný sudca súdu prvej inštancie (ii)

vylúčená sudkyňa na odvolacom súde a (iii) nesprávne obsadený senát odvolacieho súdu (bod 3.1.).

11. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému
sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

12. Ústavný súd v súvislosti s právom na zákonného sudcu uviedol, že princíp zákonného sudcu treba
pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára
a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníka konania, resp. stranu
sporu záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených
zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol

vylúčený pre rôzne dôvody a rozličné účely výber súdov a sudcov ,,ad hoc" (pozri napr. I. ÚS 239/04
, IV. ÚS 257/07 ).

13. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") v súvislosti s právom na zákonného sudcu
vyslovil, že rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom na naplnenie

podmienok spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zákonnosť súdu musí byť okrem
iného založená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom musí byť teda obsadený zákonným spôsobom
(rozsudok ESĽP vo veci Buscarini v. San Marino zo 4.5.2000).14. Zákonný sudca je podľa judikatúry ústavného súdu sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené
podmienky na funkciu sudcu. Okrem toho za zákonného sudcu treba však pokladať sudcu určeného
v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu; ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými

sudcami sú všetci sudcovia určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v senáte; ako aj sudcu,
ktorému boli veci pridelené z dôvodu vylúčenia iného sudcu pre zaujatosť alebo pre iné ďalšie dôvody
(pozri napr. II. ÚS 118/02 , II. ÚS 119/02 ).

15. Súčasťou základného práva na zákonného sudcu, resp. na súd zriadený zákonom je popri

požiadavkách zákonného vymedzenia vecnej, miestnej a funkčnej príslušnosti súdu, rozdelenia súdnej
agendy medzi sudcov a senáty vrátane stanovenia ich počtu i zloženia, požiadavke vylúčenia sudcu z
prejednania a rozhodnutia veci z dôvodov jeho zaujatosti, aj právo na náležité preskúmanie námietok
strany sporu ohľadom porušenia z týchto požiadaviek vyplývajúcich práv a následné vyporiadanie sa
s týmito námietkami preskúmateľným spôsobom súdom príslušným na rozhodnutie o nich (napr. I. ÚS
52/97 , II. ÚS 47/99 , II. ÚS 87/01 , I. ÚS 115/02 , III. ÚS 202/02 , III. ÚS 116/06

).

16. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať, že právo na zákonného sudcu neznamená právo na
konkrétneho sudcu, napokon aj samotný zákon č. 755/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch") vo svojom § 3 ods. 3 stanovuje, že zákonný sudca je

sudca,ktorývykonávafunkciusudcunapríslušnomsúdeabolurčenývsúladesozákonomasrozvrhom
práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami
sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Strana v konaní, v
ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom
je aj sudca určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce (pozri napr. II. ÚS 15/96 , II. ÚS 16/2011

, III. ÚS 459/2017 ).

17. Z judikatúry ústavného súdu i ESĽP teda možno vyvodiť, že súčasťou záruk spojených s právom
na zákonného sudcu sú aj požiadavka transparentnosti a predvídateľnosti pridelenia veci zákonnému
sudcovi, t. j. prideľovania súdnej agendy, ktoré musí byť regulované priamo v rozvrhu práce (formálny

aspekt), ako aj požiadavka stability súdu zabraňujúca svojvoľnému odňatiu veci zákonnému sudcovi
po tom, ako mu bola pridelená, obe tieto požiadavky musia byť reálne, transparentné, určené vopred
a musia obsahovať záruky proti ich zneužitiu (materiálny aspekt), aby mohlo dôjsť k naplneniu práva
na zákonného sudcu.

18. Záruka súvisiaca so spôsobom určenia zákonného sudcu sa prejavuje reguláciou prijatou v § 51
ods. 1 zákona o súdoch, podľa ktorého sa veci určené podľa predmetu konania v súlade s rozvrhom
práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť
ovplyvňovania pridelenia vecí, ak tento zákon neurčuje inak. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa

rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.

19. Podľa § 51 ods. 2 zákona o súdoch podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená aj
vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.

20. Rozvrh práce vydáva predseda súdu pre účely zabezpečenia riadenia súdu v oblasti výkonu
súdnictva [§ 49 písm. a) zákona o súdoch] a definovaný je v § 50 ods. 1 ako akt riadenia predsedu súdu,
ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny
rok. Obsah rozvrhu práce je určený v § 50 ods. 2 zákona o sudcoch a podzákonných normách
(vyhláškaMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.118/2005Z.z.onáležitostiachrozvrhu

práce a inštrukcia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005-53 o postupe súdov
pri vykonávaní vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 118/2005 Z. z. o
náležitostiach rozvrhu práce).

21. Požiadavka zákazu svojvoľného odňatia veci zákonnému sudcovi má svoje vyjadrenie v § 51

ods. 4 zákona o súdoch, podľa ktorého sa náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny
prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti
zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená [písm. a)], zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátanezmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v
pôvodnom senáte alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby
prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde [písm. b)] výraznej

nerovnomernosti zaťaženosti sudcov [písm. c)] a ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z
konania a rozhodovania vo veci vylúčený [písm. d)].

22. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku reagoval na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. c) CSP žalovanej 2/ "...odvolací súd z Dodatku č. 2 Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III

na rok 2017, účinného od 20. 03. 2017 zistil, že z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu JUDr.
Anny Moravovej, ktorá prevyšovala 6 týždňov, boli všetky nevybavené veci a právoplatne skončené
veci prerozdelené náhodným výberom do aktívnych súdnych oddelení s výnimkou súdneho oddelenia
8C, Cpr, Csp, Csr, Pc, Ccud, Cd a Ú, náhodným výberom. Z uvedeného dôvodu bol predmetný
spis náhodným výberom pridelený sudcovi JUDr. Viere Lamprechtovej. Dodatkom č. 4 Rozvrhu práce
Okresného súdu Bratislava III na rok 2017, účinným od 23. 05. 2017 boli všetky nevybavené a

právoplatne skončené veci, ktoré boli zo súdnych registrov JUDr. Anny Moravovej Dodatkom 2/2017 k
Rozvrhu práce na rok 2017 prerozdelené do všetkých aktívnych súdnych oddelení s výnimkou súdneho
oddelenia 8C, Cpr, Csp, Csr, Pc, Ccud, Cd a Ú, boli odňaté a prerozdelené náhodným výberom do
súdnych registrov sudkyni Mgr. Nine Dubovskej a JUDr. Ľudmile Jančovičovej. Z uvedeného dôvodu
bol predmetný spis dňa 23. 05. 2017 pridelený sudcovi Mgr. Nine Dubovskej. Dodatkom č. 5 Rozvrhu

práce Okresného súdu Bratislava III na rok 2017, účinným od 06. 11. 2017 boli všetky nevybavené
a právoplatne skončené veci, ktoré boli prerozdelené do súdnych registrov Mgr. Nine Dubovskej a
JUDr. Ľudmile Jančovičovej, vrátené do súdnych oddelení zákonnej sudkyne JUDr. Anne Moravovej.
Dodatkom č. 3 Rozvrhu práce na rok 2018, účinným dňa 20. 08. 2018, z dôvodu práceneschopnosti
zákonného sudcu JUDr. Anny Moravovej, ktorá prevyšovala 6 týždňov boli všetky nevybavené veci k

17. 08. 2018 prerozdelené náhodným výberom do všetkých aktívnych súdnych oddelení. Z uvedeného
dôvodu bol predmetný spis náhodným výberom pridelený Mgr. Ivane Fekete. Dodatkom č. 3/2019
Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III na rok 2019, účinným od 01. 03. 2019, boli všetky
nevybavené veci k 28. 02. 2019, ktoré boli prerozdelené zo súdnych registrov JUDr. Anny Moravovej
Dodatkom 3/2018 k Rozvrhu práce na rok 2018 do všetkých aktívnych súdnych oddelení, odňaté a

prerozdelené do súdnych oddelení. Z uvedeného dôvodu bol predmetný spis pridelený na rozhodnutie
zákonnému sudcovi JUDr. Marošovi Maškovičovi. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že vo
veci rozhodoval zákonný sudca, nakoľko porušením základného práva na zákonného sudcu podľa čl.
48 ods. 1 Ústavy SR nie je prípad, ak zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na prerokovanie
a rozhodnutie, bol zmenený na základe zákona, pričom o takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci" (bod

12. odôvodnenia odvolacieho rozsudku).

23. Dovolateľka zotrvala na argumente, že pred JUDr. Marošom Maškovičom, ktorý vec rozhodol, mali
súdny spis pridelený celkom štyria sudcovia, a to JUDr. Anna Moravová, JUDr. Viera Lamprechtová, Mgr.
Nina Dubovská, potom opäť JUDr. Anna Moravová a Mgr. Ivana Fekete, ktorí boli zákonnými sudcami vo

veci minimálne po určitý moment. Žalovaná 2/ namietala postup, na základe ktorého bola vec odňatá raz
pridelenému zákonnému sudcovi a to z dôvodov, ktoré na strane príslušného sudcu vôbec nespočívali.
Takýto postup z jej pohľadu nemôže odôvodňovať ani akýkoľvek dodatok k rozvrhu práce a ani zmena
sudcu,ktorýužvecmalpridelenúaboltedazákonnýmsudcom.Predchádzajúcizákonnísudcoviareálne
naveciparticipovali,čiužkonanímnapojednávaníaleboichvytyčovaním.Obzvlášť,pokiaľdanízákonní

sudcovia boli činní na súde prvej inštancie aj v čase, kedy došlo k vydaniu rozsudku sudcom JUDr.
Maškovičom. Dovolateľka bola toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie nevydal zákonným sudca.

24. K zmene v osobe zákonného sudcu ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že takáto
zmena po pridelení veci nie je vylúčená, no musí sa udiať jedine v súlade so zákonom ustanovenými

podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu (pozri I. ÚS 448/2016 ).

25. Dovolací súd sa oboznámil s rozvrhmi práce súdu prvej inštancie na rok 2017, 2018 a 2019, ako aj
ich dodatkami (rozvrhy práce sú verejne prístupné na stránke ministerstva spravodlivosti, pozn.) a zistil,
že odvolacím súdom popísaná genéza prideľovania spisu (bod 22.) bola vykonaná v súlade s prijatým

rozvrhom práce na rok 2017 a jeho dodatkom č. 2 účinným od 20. marca 2017, dodatkom č. 4 účinným
od 23. mája 2017, dodatkom č. 5 účinným od 06. novembra 2017, rozvrhom práce na rok 2018 a jeho
dodatkomč.3účinnýmod20.augusta2018arozvrhomprácenarok2019ajehododatkomč.3účinným
od 01. marca 2019. Dôvodom prijatia týchto dodatkov bola v prvom prípade práceneschopnosť sudkyneJUDr. Anny Moravovej Pokrytá zákonným dôvodom zmeny v obsadení súdu uvedeným v § 51 ods. 4
písm. a) zákona o súdoch (dodatok č. 2 na rok 2017, dodatok č. 3 na rok 2018 na a v druhom prípade
(bod 5 dodatku č. 15) výrazná nerovnomernosť zaťaženosť sudcov podľa § 51 ods. 4 písm. c) riešená

v spojení s nástupom sudkyne Mgr. Niny Dubovskej a JUDr. Maroša Maškoviča na prvoinštančný súd.

26. Dovolací súd po oboznámení sa s rozvrhmi práce prvoinštančného súdu na rok 2017, 2018 a 2018,
ako aj ich dodatkami konštatuje, že v nich formulované pravidlá pre prideľovanie doručených návrhov,
ako aj pravidlá následného prerozdeľovania už pridelených vecí boli transparentné, zrozumiteľné

a spätne verifikovateľné. K zmenám zákonného sudcu v predmetnej veci došlo zjavne v dôsledku
práceneschopnosti sudkyne a nerovnomernej zaťaženosti sudcov v spojení s nástupom nových sudcov,
t. j. na základe legitímnych zákonných dôvodov a v súlade s rozvrhom práce.

27. Z uvedeného vyplýva záver, že formálne pravidlá prerozdelenia už pridelených vecí stanovených
rozvrhom práce súdu prvej inštancie na rok 2019, ktoré boli preskúmané odvolacím súdom výkladom

príslušných ustanovení spomínaného rozvrhu práce s jeho dodatkami, predstavuje v okolnostiach danej
veci akceptovateľný spôsob predvídateľného určenia zákonného sudcu JUDr. Maroša Maškoviča podľa
rozvrhu práce.
27.1. V ďalšom sa dovolací súd zaoberal námietkou nesprávne obsadeného senátu odvolacieho
súdu pri rozhodovaní danej veci. Dovolateľka kladie otázku na základe akej skutočnosti došlo k

nahradeniu členky odvolacieho senátu Mgr. Niny Dubovskej pri rozhodovaní danej veci JUDr. Michaelou
Frimmelovou.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že vec bola súdom prvej inštancie predložená na rozhodnutie o odvolaní
žalovanej 2/ Krajskému súdu v Bratislave ako súdu nadriadenému Okresnému súdu Bratislava III

18. septembra 2020. Podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave, účinného od 1. januára
2020 bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie senátu 7Co tohto súdu.
Počiatočné pridelenie veci odvolaciemu súdu dovolateľka nespochybňuje. V uvedenom čase bol senát
7Co zostavený tak, že jeho členmi boli Mgr. Adela Unčovská ako predsedníčka senátu zodpovedná
za chod senátu a ďalší dvaja sudcovia so statusom predsedníčky senátu JUDr. Blanka Podmajerská

a JUDr. Mariana Harvancová, majúce sa zastupovať vzájomne. Podľa Rozvrhu práce na rok 2021
bol senát 7Co zložený z členov Mgr. Adela Unčovská ako predsedníčka senátu zodpovedná za chod
senátu, predsedníčka senátu JUDr. Mariana Harvancová, majúce sa zastupovať vzájomne a Mgr. Nina
Dubovská členka senátu dočasne pridelená z Okresného súdu Bratislava III. Zastupujúcim senátom bol
senát JUDr. Ayše Pružinec Eren (10Co) pôsobiaci v rovnakom čase v zložení JUDr. Ayše Pružinec Eren

- zodpovedná za chod senátu a ďalšie 2 sudkyne so statusom predsedníčky senátu JUDr. Michaela
Frimmelová a JUDr. Zuzana Kučerová - zastupovanie vzájomné. Predsedníčka senátu JUDr. Mariana
Harvancová oznámila 28. októbra 2021 termín verejného vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci na
03. novembra 2021, o termíne bol upovedomený splnomocnený zástupca žalovanej 2/. Rozsudok bol v
uvedený termín vyhlásený senátom v zložení JUDr. Mariana Harvancová predseda senátu, Mgr. Adela

Unčovská a JUDr. Michaela Frimmelová.
28.1. Uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 311/2020 Mgr. Nina Dubovská, sudkyňa
Okresného súdu Bratislava III, bola dočasne pridelená na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v
Bratislave na obdobie od 01. januára 2021 do 31. decembra 2021.
28.2. Podľa § 151zf ods. 8 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ak bol sudca dočasne pridelený podľa predpisov účinných do 31. júla 2021 na výkon
funkcie sudcu na súd vyššieho stupňa, toto dočasné pridelenie sudcu sa skončí najneskôr 31. októbra
2021.
28.3. Uznesením súdnej rady č. 245/2021 zo 14. októbra 2021, súdna rada nepridelila JUDr. Alenu
Roštárovú, sudkyňu Okresného súdu Bratislava II a Mgr. Ninu Dubovskú, sudkyňu Okresného súdu

Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.
28.4.Dočasnéprideleniečlenkysenátu7CoMgr.NinyDubovskejnaKrajskomsúdevBratislaveskončilo
31. októbra 2021.
28.5. Dodatkom č. 11 zo 04. novembra 2021, účinným od 5. novembra 2021 sa menil Rozvrh práce
Krajského súdu v Bratislave, okrem iného, na str. 24 v označení Sudcovia občianskoprávneho kolégia

sa vypúšťajú slová: Mgr. Nina Dubovská - dočasne pridelená z Okresného súdu Bratislava III, na str. 37
v súdnom oddelení 7Co, 7CoCsp, 7NcC, 7CoPr, 7CoD, 7CoSr, 7CoP sa v označení Členovia senátu
vypúšťajú slová: „Mgr. Nina Dubovská" a dopĺňajú slová „neobsadené" a zároveň v označení Predseda
senátu sa dopĺňajú slová: „JUDr. Jana Vlčková - zastupovanie vzájomné".29. V prvom rade je vo všeobecnosti potrebné uviesť, že zloženie súdu, v akom má vo veci konať a
rozhodovať, je upravené v § 44 až 48 CSP. Podľa § 44 ods. 2 CSP, na krajskom súde koná a rozhoduje

senát. Podľa § 46 ods. 1 CSP, senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. „Okolnosť, či
prejednanie a rozhodovanie veci súdom prebehlo v zákonnom zložení (t.j. či bol súd správne obsadený),
je povinný súd sledovať z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania
a dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. e) CSP. ...Zákon neuvádza, čo treba rozumieť
pod pojmom „nesprávne obsadený súd". Súdna prax zaujala názor, že nesprávne obsadeným súdom

je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý
má vec prejednať a rozhodnúť. ...Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia
určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného sudcu
možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce....Čo sa týka nesprávneho obsadenia
súdu, to treba posudzovať z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska. Kvantitatívne hľadisko znamená
to, že senát nemal predpísaný počet členov, napr. mali rozhodovať v trojčlennom senáte, rozhodovali

však len v dvojčlennom senáte. Kvalitatívne hľadisko znamená, že mal rozhodovať sudca a rozhodoval
napríklad poverený zamestnanec súdu." (Bajánková/Gešková In: Števček, M. Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.
H. Beck, 2016, s. 1371).

30. Pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne
tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. K týmto kritériám treba
priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov a následne obsadenie príslušného
súdu, ktoré je v procesných poriadkoch a v zákone o súdoch vymedzené od samosudcu až po iné
rozhodovacie útvary (senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania

vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a
spôsobom, ktorý určuje zákon. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a
miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1
ústavy (IV. ÚS 163/2019 ).

31. Zo šetrenia vykonaného dovolacím súdom vyplýva, že predsedníčka namietaného senátu JUDr.
Mariana Harvancová uviedla, že senát 7Co pri rozhodovaní 03. novembra 2021 konal v zložení JUDr.
Mariana Harvancová (predsedníčka senátu - sudca spravodajca), Mgr. Adela Unčovská (člen senátu) a
JUDr. Michaela Frimmelová (členka senátu 10Co), ktorý bol Rozvrhom práce na rok 2021 určený ako
zastupujúci senát senátu 7Co.

32. Dovolací súd skúmal či zloženie senátu v deň zasadnutia odvolacieho senátu a vyhlásenia rozsudku
bolo v súlade s rozvrhom práce.

33. Iný sudca, poprípade iný senát či senát v inom zložení môže vec prejednať len v prípade, ak je

absencia (sudcov určených rozvrhom práce) dôvodná. Za takúto je treba považovať vylúčenie sudcu z
dôvodu zaujatosti a odôvodnenú neprítomnosť sudcu v dôsledku choroby, dovolenky, pracovnej cesty
a podobne. Zastúpenie sudcov sa rovnako ako zloženie senátu musí riadiť vopred presne stanovenými
pravidlami, určenými rozvrhom práce.

34. V danom prípade to znamená, že obsadenie senátu resp. zmena v zložení tretieho člena senátu
členom zo zastupujúceho senátu 10Co by bolo opodstatnená, ak by rozvrhom práce určený člen senátu
7Co bol odôvodnene neprítomný. Tretí člen senátu 7Co rozvrhom práce v deň vyhlásenia rozsudku 03.
novembra 2021 nebol určený, pretože pôvodnej členke senátu Mgr. Nine Dubovskej dočasné pridelenie
skončilo 31. októbra 2021 a až s účinnosťou od 05. novembra 2021 dodatkom č. 11 bola do senátu 7Co

zaradená JUDr. Jana Vlčková. Rozvrh práce v rozhodnom čase (03. novembra 2021) tretieho člena
dotknutého senátu neurčil, senát 7Co nebol kompletný a jeho doplnenie zastupujúcim členom zo senátu
10Conespĺňalo požiadavkydefinovanévsúvislostisprávomnazákonnéhosudcu,keďženaodvolacom
súde v príslušnom čase neexistoval rozvrh práce, podľa ktorého by bolo možné určiť, ktorý sudca resp.
tretí člen senátu sa bude podieľať na rozhodovaní v danom prípade. Inak povedané, doplnenie tretieho

člena senátu 7Co v danej veci a zmena zloženia senátu nesledovala príslušné ustanovenia rozvrhu
práce, pretože v relevantnom čase neupravoval kompletné obsadenie senátu 7Co a preto nemožno
vylúčiť, že by táto zmena nezasiahla do základného práva na zákonného sudcu v zmysle čl. 48
ods. 1 ústavy.34.1. Zároveň z dovolania žalovanej 2/ vyplýva, že pochybnosti o obsadení odvolacieho senátu boli
spôsobené aj skutočnosťou, že dovolateľka bola 28. októbra 2021 upovedomená o čase a mieste
verejného vyhlásenia rozsudku pred senátom v zložení: JUDr. Mariana Harvancová, Mgr. Adela

Unčovská,Mgr.NinaDubovská.Splnomocnenýzástupcažalovanej2/saverejnéhovyhláseniarozsudku
03. novembra 2021 osobne zúčastnil a až z písomného vyhotovenia rozsudku sa dozvedel, že treťou
členkou senátu bola JUDr. Michaela Frimmelová, o ktorej skutočnosti nebol na vyhlásení rozsudku
informovaný (porovnaj zápisnicu o vyhlásení rozsudku pred odvolacím súdom - č. l. 545), teda postup
odvolacieho súdu nebol transparentný, práve naopak vyvolal u žalovanej 2/ pochyby.

35. So zreteľom na skutočnosť, že dočasné pridelenie pôvodnej členky senátu Mgr. Niny Dubovskej
bolo ukončené (31. októbra 2021), ktorá sa rozhodovania v predmetnej veci napadnutým rozsudkom 3.
novembra 2021 nezúčastnila, potom stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšou námietkou dovolacieho
dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP, a to v súvislosti s uznesením predsedu súdu z 19. apríla 2021 podľa
ktoréhosudkyňaMgr.NinaDubovskániejevylúčenázprejednávaniaarozhodovaniavecinaodvolacom

súde.

36. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. e) CSP, ktorá skutočnosť
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne,

najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátil na ďalšie konanie (§
450 CSP) tomu odvolaciemu súdu, ktorý je príslušný na prejednanie odvolania a to Krajskému súdu
v Bratislave. Vzhľadom na uvedené sa dovolací súd už nezaoberal ďalšími dovolacími námietkami
žalovanej 2/. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší

rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne
tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).

37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.