Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121260676
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6121260676.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2,
Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX/XXXX, o
zaplatenie 4.525,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín

zo dňa 30.marca 2022, č.k. 12Csp/26/2021-80, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a
výrokom II. o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalovanému nepriznal právo na

náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že spoločnosť XXX.E., F. žalobou podanou na upomínací
súd uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny 4.525,92 eur, úroku vo výške 3.833,66 eur,
úroku z omeškania vo výške 3,73 eur a 424,71 eur a 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 4.471,92
eur od 20.03.2020 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Vo veci Okresný súd Banská Bystrica

vydal platobný rozkaz (zo dňa 12.03.2021, sp.zn. 28Up/277/2021), ktorý bol následne zrušený z dôvodu
jehonedoručeniažalovanémudovlastnýchrúk,avecbolanáslednepostúpenánamiestnepríslušnýsúd
dňa 07.06.2021 na ďalšie konanie (vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12Csp/26/2021). Žalobca
dôvodil tým, že so žalovaným dňa 19.12.2017 uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.1745863848,
na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur, avšak žalovaný porušil svoju
zmluvnú povinnosť a neuhrádzal jednotlivé splátky riadne a včas, preto ho žalobca listom zo dňa

27.04.2018 vyzval na zaplatenie splátok dlžných za viac ako 3 mesiace ku dňu 27.04.2018 vo výške
368,08 eur. Keďže zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 24.05.2018 a listom vyzval žalovaného k zaplateniu celého dlhu vo výške
5.393,24 eur, v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.

3. Súd prvej inštancie zistil, že pôvodná žalobkyňa, a to spoločnosť XXX.E., F. so žalovaným ako

dlžníkom uzatvorila dňa 19.12.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1745863848 vo výške 5.000,-
eur, ktorý bol žalovanému poskytnutý za nasledovných zmluvných podmienok: výška úveru 5.000,- eur,
druh úveru bezúčelový, súbor poistenia základný, celková čiastka na zaplatenie vo výške 9.409,66
eur, počet splátok 96, výška splátky 98,02 eur vrátane poistenia (6,- eur), ročná úroková sadzba
15,70 %, RPMN 19,30 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 8,73 %. Splátky boli splatné v 25. deň
kalendárneho mesiaca, termín splatnosti 1. splátky bol 25.01.2018, termín konečnej splatnosti úveru

25.12.2025. Dňa 27.04.2018 pôvodná žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu dlžných splátok, vo
vzťahu ku ktorým bol v omeškaní za viac ako 3 mesiace ku dňu 27.04.2018 vo výške 368,08 eura upozornila ho zároveň na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“).
Dňa 24.05.2018, t. j. po predchádzajúcej výzve a upozornení na možnosť žiadať celý dlh v dôsledku
omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a nerešpektovania predchádzajúcich výziev,

žalobkyňa vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade celého úveru vo výške 5.393,25 eur v dôsledku
zosplatnenia, a to v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.

4. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že prvoinštančný súd prioritne z úradnej povinnosti zisťoval, či
právo žalobkyne nie je premlčané v zmysle ust. § 54a OZ ku dňu podania žaloby. Konštatoval, že z

listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplývalo, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť
tým, že poskytnutý úver riadne nesplácal. Z prehľadu splátok zistil, že žalovaný neuhradil pred
zosplatnením úveru (dňom 24.05.2018) žiadnu splátku. Žalovaný bol upozornený listom zo dňa
27.04.2018naúhradudlžnýchsplátokvomeškaníviacako3mesiacekudňu27.04.2018.Žalobkyňadňa
24.05.2018 pristúpila k zosplatneniu úveru, ktorú skutočnosť žalovanému písomne oznámil. Súd prvej
inštancie z obsahu spisového materiálu zistil, že splátkou v omeškaní viac ako 3 mesiace bola splátka

za mesiac január 2018 (splatná dňa 25.01.2018). Odkazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka
konštatoval, že v prípade spotrebiteľských zmlúv premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky,
pre ktorej nezaplatenie sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného zosplatnenia.
Vzhľadom na to, že § 53 ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť najskôr až po trojmesačnom
omeškaní s niektorou splátkou, považoval práve túto splátku ako tú najskoršiu, pre nezaplatenie ktorej

sa stal zročným celý dlh v zmysle § 103 OZ. Od nezaplatenej splátky za január 2018, ktorá vyvolala
zosplatnenie úveru, začala plynúť 3-ročná všeobecná premlčacia doba (od 25. januára 2018), ktorá
plynula do 25. januára 2021. Žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 25.02.2021,
teda po jej uplynutí, z ktorého dôvodu vyhodnotil žalovaný nárok (právo) za premlčaný, a pre stratu
jeho vymáhateľnosti na súde, žalobu zamietol. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd prvej

inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol žalovaný síce plne úspešný, avšak žiadne trovy
mu nevznikli, preto mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonnom stanovenej lehote odvolaním napadla pôvodná
žalobkyňa (365.banka a.s.) prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu,

aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
prípadne zmenil rozhodnutie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu
trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uplatňujúc dôvody na odvolanie podľa § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil) namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie o premlčaní

jeho nároku, ako výsledku nesprávneho výkladu ust. § 565 v spojitosti s ust. § 103 Občianskeho
zákonníka. Podľa jej názoru, výklad práva súdom prvej inštancie týkajúci sa premlčania, odporuje
ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Počiatok premlčania je potrebné odvodzovať od
momentu zosplatnenia dlhu, nie od splatnosti splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu. V tomto smere
odkazovala na rozhodnutia iných súdov prvej inštancie, tiež niektoré rozhodnutia odvolacích súdov

(príkladmo rozsudok Krajského súdu Trnava pod sp. zn. 24Co/945/2015, rozhodnutie Okresného súdu
Trnava pod sp. zn. 27Csp/3/2019 zo dňa 22.05.2019, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 3Co/184/2019 zo dňa 15.07.2020). Za významné považovala stanovisko odvolacieho súdu, a to
Krajského súdu v Košiciach, ktorým kolégium daného odvolacieho súdu zjednotilo rozhodovaciu prax
súdov prvej inštancie v sídle kraja tak, že začiatok plynutia premlčacej doby naviazal na moment

zosplatnenia pohľadávky, s čím sa žalobca v plnom rozsahu stotožňuje, nakoľko je pojmovo vylúčené,
aby plynutie premlčacej doby začalo skôr, než vznikne veriteľovi možnosť uplatniť svoje právo, pretože
by došlo k narušeniu právnej istoty vo vzťahu k skutočnosti, že všeobecná premlčacia lehota je 3 ročná,
nakoľko by v danom prípade bola v dôsledku rozhodnutia súdu prvej inštancie kratšia. Peňažný dlh
žalovaného sa nestal splatný nezaplatením splátky, ale až úkonom žalobcu, a to vyhlásením predčasnej

splatnosti úveru. Žalovateľnosť alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobcu nastáva až splatnosťou
dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh. Následkom zosplatnenia je zmena splatnosti úverovej
pohľadávky tak, že neskôr splatné splátky sa stávajú splatnými ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru. Omeškanie dlžníka so splátkou, pre ktorú sa stal splatným celý dlh, nie je spôsobilé
zmeniť splatnosť ďalších splátok. Iba právny úkon veriteľa, ak je to medzi stranami dojednané, je

spôsobilý zmeniť splatnosť neskôr splatných splátok. Ak by aj počiatok premlčania nebol odvodzovaný
od zosplatnenia, bol toho názoru, že k začiatku plynutia premlčania dochádza až od momentu zročnosti
splátky, ktorá bezprostredne predchádza zosplatneniu dlhu. Pri správnej interpretácii zákona, tak jeho
pohľadávka nie je premlčaná.6. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k odvolaniu žalobcu.

7. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a po podaní odvolania (teda v priebehu odvolacieho konania)
navrhla žalobkyňa, aby súd pripustil v konaní zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi
spoločnosť prvotnej žalobkyne XXX.E., F., so sídlom G. H. X, E. - I. B., IČO: XX XXX XXX a na jej
miesto vstúpi spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorý návrh odôvodnila tým, že na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok č. I./2022 zo dňa 26.04.2022 bola postúpená pohľadávka proti žalovanému, ktorá

je predmetom sporu, z doterajšej žalobkyne na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Spolu s návrhom
predložila súhlas spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. so vstupom do konania a plnomocenstvo na
zastupovanie v konaní, ktoré udelil postupník právnemu zástupcovi Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava.

8. Keďže k postúpeniu pohľadávky došlo v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd postupom podľa

§ 80 zákona č. 160/2015 Z. z., t.j. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol o návrhu
žalobkyne na zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že návrhu vyhovel, pripustiac tak zmenu subjektu
na strane žalobcu, keďže pohľadávku voči žalovanému nadobudla na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. I./2022 zo dňa 26.04.2022 od doterajšej žalobkyne 365.bank, a.s., spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, následne po zistení, že odvolanie podala v zákonnej
lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri
všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením
dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu

predchádzajúceho konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2
CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne z 28. júna 2022, sp. zn. 27CoCsp/24/2022-128). Svoje rozhodnutie založil na

závere, že v spotrebiteľských vzťahoch, o ktorý ide tiež v posudzovanej veci, premlčacia doba celého
zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať
predčasné splatenie, teda premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru
plynie už od omeškania prvej splátky, stotožniac sa tak s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
uplatnila v okolnostiach danej veci svoj nárok po uplynutí premlčacej doby, z ktorého dôvodu bolo

potrebné žalobu zamietnuť.

11. V dôsledku dovolania žalobkyne, NS SR ako súd dovolací vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 28. júna 2022 č.k. 27CoCsp/24/2022-128 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(uznesenie NS SR zo dňa 27.11.2024 sp.zn. 7Cdo 270/2022).

12. Po vrátení veci dovolací súdom, odvolací súd so zreteľom na právny názor vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutí dovolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 455 CSP) opätovne preskúmal vec v rozsahu
podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP (a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389

ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa §
391 CSP.

13. Ako bolo uvedené už v prechádzajúcej časti tohto rozhodnutia, súd prvej inštancie žalobou uplatnený
nárok posúdil ako premlčaný a žalobu z tohto dôvodu zamietol vychádzajúc z názoru, že premlčacia

doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje
právo žiadať predčasné splatenie.
14. Žalobkyňa ťažiskovo uplatňuje dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP
(nesprávne právne posúdenie veci).

15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrenév hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

16.Vposudzovanejvecisozreteľomnauplatnenúťažiskovúodvolaciunámietkubolopotrebnézaoberať
sa právnou otázkou, kedy začína plynúť premlčacia doba celého dlhu pri strate výhody splátok v prípade
spotrebiteľskej zmluvy a zároveň, či s poukazom na znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno
v spotrebiteľskom vzťahu aplikovať § 103 Občianskeho zákonníka, keďže výsledkom jeho aplikácie
je skutočnosť, že premlčacia doba začína plynúť skôr, ako si veriteľ vôbec môže uplatniť svoje právo

prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).

17. V konkrétnostiach danej veci zo spisu vyplýva, že právny vzťah medzi právnou predchodkyňou
žalobkyne (A. E. F.) a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č.
1745863848 z 19. decembra 2017, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 5.000,-
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačne vo výške 98,02 eur vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc

25. januára 2018 s konečnou splatnosťou 25. decembra 2025. Z dôvodu omeškania so splácaním
úveru zaslala právna predchodkyňa žalobkyne žalovanému výzvu z 27. apríla 2018, v ktorej ho
upozornila na možnosť predčasného zosplatnenia úveru vzhľadom na to, že ku dňu 27. apríla 2018 je
pohľadávka413,08eurviacnež3mesiacepolehotesplatnosti.Žalovanýdlžnésplátkyneuhradil,právna
predchodkyňa žalobkyne preto listom z 24. mája 2018 oznámila žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy

č. 1745863848 sa stal splatným v celom rozsahu a vyzvala ho na zaplatenie sumy 5.393,24 eur. Súd
prvej inštancie uzavrel, že splátka splatná 25. januára 2018 bola splátkou, od splatnosti ktorej v danej
veci začala v zmysle § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka plynúť zákonná trojročná premlčacia
doba, žaloba bola podaná na súde 25. februára 2021, teda po uplynutí premlčacej doby.
18. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).

19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stal zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy k 19. decembru

2017, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Vec prejednávajúci senát Najvyššieho súdu SR (7C) vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že
pre rozhodnutie v tejto veci ťažiskovú problematiku riešil v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa

29. novembra 2022 – rozhodnutie publikované pod R 29/2023 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2023 (odvolací súd poznamenáva, že vyššie uvedené
rozhodnutie, ako to správne uvádza tiež najvyšší súd tu v čase rozhodovania v tejto veci tak súdom prvej
inštancie, ako aj odvolacím súdom - dokonca ani v čase podania dovolania prítomné nebolo).

24. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 7Cdo/268/2020 ako súd dovolací vo vzťahu k danej problematike
uviedol:

25. „Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym

časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Občiansky zákonník
stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď
sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actionata).Trojročnápremlčaciadobaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Rozhodujúcou
skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej
doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník

povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.

26. Splatnosť úverovej pohľadávky žalobkyne je daná (spotrebiteľskou) úverovou zmluvou, v ktorej si
banka s dlžníkmi dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom
splatné peňažné záväzky v termíne vyhlásiť úver za splatný.

27. Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným
plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie
v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh.
Splatnosťtýchtoúsekovjevšakdanásamostatne(oddelene),tedakaždýdielmáurčenúsvojukonkrétnu
splatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo plnenými

dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného jednorazového
plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom dobu splnenia
treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové plnenie. Dobou
splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého
záväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky.

28. V prípade čiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí
pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil
niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať
dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie

môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu
čiastkového plnenia.

29. Výška aj doba jednotlivých splátok bola v úverovej zmluve vopred stanovená, pričom splatnosť,
prípadné omeškanie a premlčanie je pri plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom

každej zo splátok, premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri
takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne
pre celý dlh plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky).
Splnením jednotlivých splátok dlh čo do príslušnej čiastky zaniká, úplne zanikne až splnením poslednej
čiastky (poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových,

zreteľne oddelených a relatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku
predstavujú súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok (ako je to podľa
danej úverovej zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo
splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník
privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok.

30. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého
zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto
zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba
celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade

s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu
jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura), ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej
núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych
vzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku
dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 uplatnil (§ 563)

by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo mu
zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101 veta druhá
Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení
dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,
že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v

postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion,
máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

32. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce
spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť
súbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej
doby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové
vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže

tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní
s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení
dlžníka.

33. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná
ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru
upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše
pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú so skorších splátok.

34. Z § 103 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti
omeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo
požadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej
nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch.
Tam podľa § 53 ods. 9 vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až
vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).
Veriteľovitýmzostanenauplatneniesvojhoprávanasúdemenejakocelétrirokyvšeobecnejpremlčacej
doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), pretože tomu bráni práve znenie § 53 ods. 9. V súvislosti
s postavením sa k uvedenej požiadavke žalobkyne a tým zároveň i k samotnej dovolacej otázke (bod

8.) je nevyhnutné dôsledne zvážiť žiadanú redukciu aplikovateľnosti § 103 veta druhá, t. j. vyňatie
predmetného zákonného ustanovenia pre prípady z oblasti spotrebiteľských vzťahov, na ktoré sa
vzťahuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Na takýto postup musia byť skutočne pádne dôvody,
ktoré na základe systému hodnôt chránených ústavným poriadkom a zákonmi opodstatňujú záver, že
zákonodarca daný prípad skutočne nechcel zahrnúť do hypotézy právnej normy, a preto túto normu

treba redukovať, nakoľko to narúša princíp právnej istoty.

35. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne
vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia,
ako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z § 103 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je možné

vyvodiť. Logický je i ten argument dovolateľky, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 aj v
spotrebiteľských vzťahoch by sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101
Občianskeho zákonníka v neprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením
subjektívneho práva veriteľa zvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej povinnosti. Opačným
postupom by sme sa dostali do rozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý princíp slúži k

bezprostrednému naplneniu účelu právnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky ochrany slabšej
strany v spotrebiteľských vzťahoch. Pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa,
dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov
vrátane princípu právneho štátu. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného
súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné

interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. V danom prípade sa to prejavuje
potrebou zabrániť, aby sa slabšia strana - spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako veritelia. V
danom prípade ale najvyšší súd nevidí legitímny dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup ospravedlňoval.
Len to, že spotrebiteľ si ako slabšia strana vyžaduje vyššiu ochranu, tu nestačí.36. Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú premlčateľné. V tejto

súvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101
Občianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R 17/2017).
V tejto súvislosti najvyšší súd odkazuje na právnu doktrínu z bodu 16., z ktorej vyplýva, že uvedené
zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje nielen dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa
(dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové

plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé,
nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa tým,
že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo môže
veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie kratšej
ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto, ktorá začína plynúť nasledujúci deň po tom, čo
veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky, bez takéhoto včasného je uplatnenie neúčinné. Lehota, v ktorej musí byť toto právo
uplatnené, je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po uplynutí lehoty
troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

37. Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných

ustanovení najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho
práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia
na zosplatnenie - bod 16). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po
prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom

premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby
premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka).

38. Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk, vzťahujúcich sa na danú vec, predostiera,
že „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého

zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale
pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov
od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ

s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).“

39. Najvyšší súd teda sumarizoval v danej veci (s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie), že súdna
prax sa už ustálila na závere, že podľa § 103 OZ plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého
zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri

strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 OZ (všeobecne) začne
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov
od omeškania uplynula tiež 15 - dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ
s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 OZ).

40. Vzhľadom na skutočnosť, že právna otázka nastolená žalobkyňou (tiež v dovolaní) bola v období
od podania dovolania do rozhodovania dovolacieho súdu v tejto veci vyriešená (teda nie v čase kedy
rozhodoval súd prvej inštancie, ani v čase kedy rozhodoval po prvý krát v danej veci odvolací súd), a
to tak, že pri predčasnom zosplatnení peňažného dlhu voči spotrebiteľovi podľa § 565 Občianskeho

zákonníkazačínapremlčaciadobaplynúťprvýdeňnasledujúcipouplynutítrochmesiacovodomeškania
so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených
3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa; 15-dňová lehota
na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky, bolo potrebné so zreteľom na tento právny názor dovolacieho súdu, ktorým je

odvolací súd (nadväzne tiež súd prvej inštancie) viazaný (§ 455 CSP a so zreteľom na tento názor
ťažiskovú otázku premlčania súd prvej inštancie neposudzoval správne), rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 CSP, čo je tiež v zhode so závermi aj dovolacieho súdu, keď tento v bode 25/odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatuje, že vec bude znova predmetom rozhodovania súdom prvej
inštancie.

41. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude tak opätovne posúdiť otázku premlčania so
zreteľom na právny názor dovolacieho súdu, ktorým je tiež odvolací (ako aj prvoinštačný) súd viazaný,
v nadväznosti na výsledok uplatnený nárok vecne preskúmať a vo veci opätovne rozhodnúť za
súčasného zdôvodnenia svojho rozhodnutia v limitoch predpísaných ust. § 220 CSP. Pred novým
rozhodnutím vo veci bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi

postup súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť
realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky, CSP, bude sa zaoberať všetkými
argumentmi, prípadne dôkaznými návrhmi účastníkov konania (uvedenými tiež v odvolaní), vykonané
dôkazy starostlivo vyhodnotí v zmysle zásad uvedených v ust. § 191 CSP a vo veci opätovne vo svetle
spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi rozhodne.

42. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

43. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania a zároveň tiež o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).