Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120251053
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6120251053.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35724803, zastúpenej advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o.,
Bratislava, Prievozská 2, proti žalovanej S. W., narodenej P. o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11Csp/203/2020, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 13. septembra 2023 sp. zn. 13CoCsp/24/2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. septembra 2023 sp. zn. 13CoCsp/24/2023 zrušuje a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie”) rozsudkom z 21. mája 2021 č. k.
11Csp/203/2020-175 žalobu zamietol a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. V
odôvodnení uviedol, že dňa 13. novembra 2014 bola uzatvorená písomná zmluva o splátkovom úvere

medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovanou, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
3.200 eur. Žalovaná nesplácala úver riadne a včas, pričom podľa výpisu z jej úverového účtu, tento
prestala úplne splácať už dňa 20. februára 2016, neskôr uhrádzala splátky už len sporadicky a nie
vždy vo výške splátky uvedenej v zmluve. Pôvodný veriteľ listom z 05. októbra 2017 oznámil žalovanej,
že je v omeškaní a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia, v opačnom prípade ju
upozornil na oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaná dlžné splátky nezaplatila, preto

listom z 23. novembra 2017 oznámil pôvodný veriteľ vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku dňu 22.
novembra 2017. Ďalším listom z 12. septembra 2018 bola žalovaná opätovne vyzvaná na úhradu jej dlhu
a upozornená na právo postúpenia pohľadávky tretej osobe, ktoré následne bolo realizované zmluvou o
postúpení pohľadávok zo 17. decembra 2018. Právne súd uzavrel, že uzatvorená zmluva je nepochybne
spotrebiteľskou zmluvou. Zosplatneniu predchádzala výzva na úhradu dlžných splátok z 05. októbra
2017, ktorá predstavovala zákonnú podmienku pre platné zosplatnenie spotrebiteľského úveru. V liste o

zosplatnení sa neuvádza, kvôli ktorej omeškanej splátke bolo využité toto právo a nesúhlasil s tým, aby
dodatočne žalobca (nie veriteľ, ktorý právo uplatnil) uvádzal, ktorá nezaplatená splátka bola relevantná
pre zosplatnenie úveru, a aby si tým prispôsoboval začiatok plynutia premlčacej doby. Zosplatnenie
úveru je potrebné posúdiť v kontexte s výzvou z 05. októbra 2017, v ktorej sa uvádzajú omeškané splátky
vo výške 1.222,72 eura, čo je celých 18 splátok, a to znamená, že žalovaná sa dostala do omeškania už
so splátkou splatnou dňa 20. apríla 2016 a premlčacia doba uplynula dňa 21. apríla 2019. Žaloba bola

podaná až 24. februára 2020, a preto zastáva názor, že pohľadávka je premlčaná. Z uvedeného dôvodu
nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že k zosplatneniu úveru došlo kvôli splátke splatnej 20. novembra
2017, teda tej, ktorá bezprostredne predchádzala zosplatneniu úveru. Navyše dodal, že napriek výzve
súdu žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou
pri poskytnutí úveru žalovanej, keďže nepreukázal, že by vôbec zisťoval jej rodinný stav, príjem a
výdavky, a že by si tieto aj overoval. Z uvedeného dôvodu teda nastala zákonná fikcia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru, žalovaná by mala vrátiť len sumu čerpaného úveru bez akýchkoľvek úrokov a
poplatkov, teda jej dlh predstavuje sumu 2.138,18 eura. Zároveň však vychádzal zo záveru o nemožnostipredčasného zosplatnenia úveru, ktoré vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so
zákonom. V danom prípade splatnosť zmluvy má nastať až 20. novembra 2023, a keďže vyhodnotil
predčasné zosplatnenie úveru ako absolútne neplatný právny úkon, znamená to, že v čase uzatvorenia

zmluvy o postúpení pohľadávok nebol úver splatný, preto spomínaná zmluva o postúpení pohľadávok
je absolútne neplatná, čo znamená nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd” ) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 19. januára
2022sp.zn.13CoCsp/29/2021(vporadíprvým)potvrdilrozsudoksúduprvejinštancie(výrokI.),stranám

sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II.). Odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že uplatnený žalobný nárok je premlčaný, a preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1, 2 CSP), pričom si osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia a v celom rozsahu naň poukázal. Ďalej uviedol, že ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka nedošlo k novelizácii § 103 Občianskeho zákonníka, a preto aj v prípade spotrebiteľských
zmlúv premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada

a nie od okamihu predčasného splatenia, resp. nie od okamihu splatnosti nezaplatenej splátky,
ktorá predchádzala predčasnému zosplatneniu úveru. Moment zosplatnenia poskytnutého úveru tak
nezakladá začiatok plynutia premlčacej doby, rovnako ho nezakladá ani dátum splatnosti nezaplatenej
splátky, ktorá predchádzala zosplatneniu úveru, ale rozhodujúcou okolnosťou, z ktorej je potrebné
vychádzať je dátum splatnosti tej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru, ako to vyplýva

z § 103 Občianskeho zákonníka.
2.1. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že v predmetnom prípade išlo o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom medzi stranami nebola sporná dohoda o strate výhody splátok.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané doručovanie oznámenia o omeškaní
a upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru z 05. októbra 2017 (č. l. 68), z ktorej vyplýva,

že ku dňu vystavenia tejto výzvy sa žalovaná nachádzala v omeškaní so splácaním úveru vo výške
1.222,72 eura, avšak nebolo uvedené, pre nesplatenie ktorej splátky sa žalovaná dostala do omeškania.
Následne až listom z 23. novembra 2017 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru
ku dňu 22. novembra 2017. Z uvedeného tak vyplýva, že došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok
pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti poskytnutého úveru. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že

bolo potrebné správne identifikovať tú splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru. Odvolací
súd v tomto smere uvádza, že z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nevyplynulo, aby právny
predchodca žalobcu v listoch z 05. októbra 2017 a 23. novembra 2017 presne označil splátku, od ktorej
nezaplatenia odvíjal svoje právo na zosplatnenie celého úveru. Súd prvej inštancie preto postupoval
správne, ak identifikáciu prvej nezaplatenej splátky, pre ktorú malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti identifikoval na základe výšky dlžnej sumy uvedenej v liste z 05. októbra 2017. Súd prvej
inštancie potom dospel k správnemu záveru, že žalovaná musela byť v omeškaní s platením splátky
splatnej minimálne už v mesiaci apríl 2016 (výška neuhradenej istiny 1.222,72 : výška mesačnej splátky
64,80 eura = 18,87), konkrétne so splatením splátky splatnej dňa 20. apríla 2016. Od nasledujúceho dňa,
t. j. od 21. apríla 2016 potom súd prvej inštancie správne odvíjal aj začiatok plynutia 3-ročnej objektívnej

premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 21. apríla 2019. Vzhľadom na to, že žaloba bola na súde prvej
inštancie podaná dňa 24. februára 2020, dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o premlčaní
žalobcovho nároku. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak možno dospieť k rovnakému záveru ako súd
prvej inštancie, a teda, že v čase podania žaloby bolo právo žalobcu už premlčané, a teda bol daný
dôvod na zamietnutie žaloby. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie §

396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie s poukazom na ustanovenie
§ 420 písm. f) CSP pre porušenie práva na spravodlivý proces a podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP pre
nesprávneprávneposúdenieveciodvolacímsúdom.Otomtodovolanírozhodoldovolacísúduznesením

z 25. apríla 2023 sp. zn. 9Cdo/98/2022 tak, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú
vec konštatoval, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia
doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh.
Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh
za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na
upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101Občianskehozákonníka).Natomtozáveresaustálilaaktuálnarozhodovaciapraxdovolaciehosúdu(por.
9Cdo/368/2021, 1Cdo/53/2021, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/250/2021). V kontexte uvedeného najvyšší súd
uzavrel, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že v spotrebiteľských

vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej
veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd” ) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 13. septembra
2023 sp. zn. 13CoCsp/24/2023 (v poradí druhým) opätovne potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (výrok

I.), stranám sporu náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal (výrok II.). Poukázal na to,
že Najvyšší súd SR zaujal v otázke začiatku plynutia premlčacej doby odlišné stanovisko ako súd prvej
inštancie, pričom s prihliadnutím na to, že uvedená právna otázka iným spôsobom zo strany najvyššieho
súdu riešená nebola, je potrebné vychádzať z právneho posúdenia veci vykonaného najvyšším súdom.
V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru o premlčaní uplatneného nároku. Odvolací
súd dospel k záveru, že napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, ktorý

začiatok plynutia premlčacej doby odvádzal od nezaplatenej splátky, pre ktorú zosplatnil úver, je záver
o premlčaní nároku v tomto konaní správny. Pri právnom posúdení v súlade s právnym názorom
NajvyššiehosúduSRpremlčaciadobazačalaplynúťažpotom,čobolspotrebiteľtrimesiacevomeškaní
so zaplatením splátky, pre ktorú bol zosplatnený celý úver. V tomto prípade teda premlčacia doba
začala plynúť dňa 21. júla 2016, kedy bol spotrebiteľ v omeškaní so zaplatením splátky splatnej dňa 20.

apríla 2016 a uplynula dňa 21. júla 2019. Žaloba bola podaná dňa 24. februára 2020, teda po uplynutí
premlčacej doby. Preto záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku odvolací súd považuje za vecne
správny. Zároveň za správny považuje aj výrok o trovách konania.

5. Proti tomuto druhému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s poukazom na

ustanovenie § 420 písm. f) CSP pre porušenie práva na spravodlivý proces a podľa § 421 ods. 1
písm. a) CSP pre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, s návrhom na jeho zrušenie ako
aj zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci súdu prvej inštancie. Žalobca má za to, že
odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko svojvoľne a

v priamom rozpore s ust. § 455 CSP nerešpektoval právny názor súdu vyššej inštancie v tej istej veci
a žalobu zamietol z dôvodu premlčania, ktoré súd vyššej inštancie posúdil diametrálne odlišne. Takýto
postup odvolacieho súdu považuje žalobca za absolútne porušenie princípu právnej istoty, kedy súd
odmietol rešpektovať právny názor, ktorým je podľa ust. § 455 CSP viazaný. Žalobca mal legitímne
očakávanie (vyplývajúce z ust. § 455 CSP), že súd na základe totožných skutkových zistení vyvodí v

zmysle právneho názoru dovolacieho súdu začatie plynutia premlčacej doby až po splnení podmienok
pre uplatnenie práva na zosplatnenie pohľadávky, čo však neurobil, čím nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca za arbitrárny a nepreskúmateľný postup odvolacieho
súdu považuje aj odôvodnenie, v ktorom si súd účelovo vybral zo zrušujúceho uznesenia Najvyššieho

súdu SR len jednu časť právneho posúdenia premlčacej doby, a to uplynutie 3 mesiacov s omeškaním
splátky, ktorá bola pre zamietnutie žaloby vyhovujúca, no napriek tomu, že dovolací súd opakovane
vo svojom zrušujúcom rozhodnutí jednoznačne konštatoval, že pre začatie plynutia premlčacej doby je
nevyhnutné uplynutie aj 15-dňovej lehoty na upozornenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ, sa
odvolací súd rozhodol splnenie tejto podmienky pre začiatok plynutia premlčacej doby úplne ignorovať

a vo vzťahu k premlčaniu ju ani len v odôvodnení svojho rozhodnutia nespomenul. So skutočnosťami,
ktoré žalobca namietal v odvolaní, resp. odvolacími dôvodmi, sa odvolací súd žiadnym spôsobom
nevysporiadal, neposkytol odpoveď na prvoradú z namietaných skutočností, a teda že splátkou, pre
ktorú došlo k zosplatneniu nemôže byť splátka splatná dňa 20. apríla 2016 - ako najstaršia neuhradená
splátka, nakoľko právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre túto splátku zaniklo splatnosťou ďalšej splátky

v súlade s ust. § 565 OZ.
5.1. Rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací
súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to právnej otázky od kedy začína
plynúť premlčacia doba pre uplatnenie pohľadávky v spotrebiteľských sporoch v prípade, ak došlo k
uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ. Dovolací súd pristupuje v zmysle

ustálenej rozhodovacej praxe k danej právnej otázke tak, že začína plynúť v spotrebiteľských sporoch
premlčacia doba prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky,
pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za splnenia podmienky, že už uplynula lehota 15 dní
na upozornenie spotrebiteľa (v prejednávanom prípade došlo k uplatneniu tohto práva podaním z 23.novembra 2017 a v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR došlo k uplatneniu tohto
práva pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20. augusta 2017). Krajský súd túto právnu otázku vyriešil
v priamom rozpore s vyššie citovanou ustálenou praxou dovolacieho súdu, keďže posudzoval začiatok

plynutia premlčacej doby tak, že premlčacia doba podľa jeho názoru plynie odo dňa nasledujúceho
po trojmesačnom omeškaní so zaplatením najstaršej neuhradenej splátky bez ohľadu na splnenie
podmienky upozornenia spotrebiteľa podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, pričom krajský súd uzavrel, že v
prejednávanom prípade došlo podľa jeho názoru k uplatneniu tohto práva už pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 20. apríla 2016 a premlčacia doba začala plynúť dňa 21. júla 2016 a uplynula dňa 21.

júla 2019 napriek skutočnosti, že v čase 21. júla 2016 - kedy mala podľa názoru krajského súdu začať
plynúť premlčacia doba - ani len neuplynula 15-dňová lehota v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Krajský súd
účelovo nerešpektoval právny názor dovolacieho súdu a z citovaného rozhodnutia si vybral len časť o
trojmesačnom omeškaní, ktorá bola pre potvrdenie zamietnutia žaloby vyhovujúca, no druhú podmienku
začatia plynutia premlčacej doby, a teda uplynutie 15-dňovej lehoty v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ účelovo
opomenul a vo vzťahu k tejto podmienke sa v prejednávnom prípade ani len okrajovo nevyjadril.

5.2. V prejednávanom prípade právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných
splátok podaním z 05. októbra 2017, ktorým zároveň upozornil žalovaného, že v prípade, ak omeškané
splátky žalovaný neuhradí, veriteľ bude môcť pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
Žalobca v konaní preukázal, že predmetné podanie bolo zo strany jeho právneho predchodcu zaslané
žalovanému prostredníctvom Slovenskej pošty na jeho adresu dňa 11. októbra 2017, a teda žalovanému

sa mohla výzva dostať do jeho dispozičnej sféry najskôr nasledujúcim dňom po odoslaní podania. S
poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že nakoľko dňa 21. júla 2016 neuplynula žalovanému
15-dňová lehota na dobrovoľné splnenie omeškaného dlhu, a teda neboli ani splnené podmienky pre
platné a účinné zosplatnenie úveru, tak nie je možné sa stotožniť s názorom Krajského súdu, že
premlčacia doba celého dlhu začala plynúť dňa 21. júla 2016 ani s tým, že zosplatnenie pohľadávky sa

môže vykonať vždy výlučne pre najstaršiu neuhradenú splátku - takýto výklad zo žiadneho právneho
predpisu ani vyššie citovanej judikatúry nevyplýva. Dovolateľ ďalej zdôraznil, že veriteľ má pri splnení
podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ možnosť, (t. j. právo nie povinnosť) kedykoľvek (za splnenia
tých podmienok) uplatniť uvedené oprávnenie - pričom ho môže využiť len do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky a právo mu opätovne vznikne v prípade, ak ani táto splátka nebude spotrebiteľom

uhradená. Žalobca zastáva názor (vyplývajúci aj z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR),
že právny predchodca žalobcu mohol uplatniť právo v zmysle ust. § 565 OZ podaním z 23. novembra
2017 výlučne pre splátku splatnú dňa 20. augusta 2017, s ktorou bol žalovaný v omeškaní tri mesiace a
premlčacia doba začala plynúť dňa 21. novembra 2017. Premlčacia doba by tak v predmetnom prípade
uplynula až dňa 21. novembra 2020, teda pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa 24. februára 2020,

žaloba bola podaná na súde včas.

6. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

7. NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísúd“)akosúddovolací(§35CSP)pozistení,že

dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť
dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel opätovne k záveru, že dovolanie je nielen
prípustné ale aj dôvodné.

8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

9. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným
spôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade

je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných
prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a
slobôd.

10 Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných

prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z
akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.11 O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými

podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže
byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;
namieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.

12. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu

spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho
konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

13. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV.
ÚS476/2012).Dovolacísúdpretopristupujekpodanémudovolaniutak,ženajskôrskúma,čijeprocesne
prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania, (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený

dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.
Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody
zakladajúceprípustnosťdovolaniatrebadôsledneodlišovaťoddôvodov,ktorézakladajúopodstatnenosť
dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený
dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V

prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti
uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421
ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).

14. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval v prvom rade z ustanovenia § 420 písm.

f) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

15. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú
a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

17. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).18. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v
rozsudkochjasneazrozumiteľneuviesťdôvody,naktorýchzaložilisvojerozhodnutia,musiasazaoberať

najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Judikatúra
ESĽP síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná
odpoveď, trvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

19. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky

rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení
v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie
považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný

záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu
právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

20. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom

práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa
zaoberávšetkýmiprávnerelevantnýmidôvodmiuplatnenejžaloby,akoajšpecifickýminámietkamistrany
sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,
sa strane sporu, (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom),
odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia

prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť
dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

21. Dovolateľ namietal, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo tým, že odvolací súd

nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený dovolacím súdom v jeho skoršom zrušujúcom uznesení,
namietal tiež arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

22. Z hľadiska predchádzajúceho priebehu sporu je podstatné, že dovolaním napadnutému rozhodnutiu
odvolacieho súdu (v poradí druhému), ktorý opätovne potvrdil zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie,

predchádzalo uznesenie dovolacieho súdu sp. zn. 9Cdo/98/2022 z 25. apríla 2023, ktorým rozsudok
odvolacieho súdu (v poradí prvý) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd ustálil, že podľa
§ 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu
už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody
splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne)

začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených
3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 - dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa
totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka). Na tomtozávere sa ustálila aktuálna rozhodovacia prax dovolacieho súdu (por. 9Cdo/368/2021, 1Cdo/53/2021,
2Cdo/298/2021, 4Cdo/250/2021). V kontexte uvedeného najvyšší súd uzavrel, že nie je možné
považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba

celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo
žiadať predčasné splatenie.

23. Po zrušení rozsudku dovolacím súdom následne odvolací súd opätovne vo veci rozhodol,
vychádzajúc zo zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu, primárne sa zaoberajúc otázkou premlčania.

Odvolací súd síce citoval relevantnú časť zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu, no jeho závery
aplikoval na prejednávaný spor spôsobom, ktorý zakladá vadu arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.
Odvolací súd stručne uzavrel, že v predmetnom spore premlčacia doba začala plynúť až po tom, čo
bol spotrebiteľ tri mesiace v omeškaní so zaplatením splátky, pre ktorú bol zosplatnený celý úver, v
tomto prípade teda premlčacia doba začala plynúť dňa 21. júla 2016, kedy bol spotrebiteľ v omeškaní so
zaplatením splátky splatnej dňa 20. apríla 2016 a uplynula dňa 21. júla 2019. Dovolateľ v tejto súvislosti

dôvodne namieta, že odvolací súd si vybral zo zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR len jednu
časť právneho posúdenia premlčacej doby, a to uplynutie 3 mesiacov s omeškaním splátky, ktorá bola
pre zamietnutie žaloby vyhovujúca, napriek tomu, že dovolací súd opakovane vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí jednoznačne konštatoval, že pre začatie plynutia premlčacej doby je nevyhnutné uplynutie
aj 15-dňovej lehoty na upozornenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd sa rozhodol

posúdenie splnenia tejto podmienky pre začiatok plynutia premlčacej doby úplne ignorovať a vo vzťahu
k premlčaniu ju ani len v odôvodnení svojho rozhodnutia nespomenul. So skutočnosťami, ktoré žalobca
namietal v odvolaní, resp. odvolacími dôvodmi, sa odvolací súd žiadnym spôsobom nevysporiadal,
neposkytol odpoveď na prvoradú z namietaných skutočností, a teda že splátkou, pre ktorú došlo k
zosplatneniu, nemôže byť splátka splatná dňa 20. apríla 2016 - ako najstaršia neuhradená splátka,

nakoľko právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre túto splátku zaniklo splatnosťou ďalšej splátky v súlade
s ust. § 565 OZ.

24. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí neposkytol žiadnu odpoveď na relevantnú argumentáciu
žalobcu, ktorý poukazoval na to, že „v prejednávanom prípade právny predchodca žalobcu vyzval

žalovaného na úhradu omeškaných splátok podaním z 05. októbra 2017, ktorým zároveň upozornil
žalovaného, že v prípade, ak omeškané splátky žalovaný neuhradí, veriteľ bude môcť pristúpiť k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca v konaní preukázal, že predmetné podanie bolo zo
stranyjehoprávnehopredchodcuzaslanéžalovanémuprostredníctvomSlovenskejpoštynajehoadresu
dňa 11. októbra 2017, a teda žalovanému sa mohla výzva dostať do jeho dispozičnej sféry najskôr

nasledujúcim dňom po odoslaní podania. S poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že nakoľko
dňa 21. júla 2016 neuplynula žalovanému 15-dňová lehota na dobrovoľné splnenie omeškaného dlhu, a
teda neboli ani splnené podmienky pre platné a účinné zosplatnenie úveru, tak nie je možné sa stotožniť
s názorom Krajského súdu, že premlčacia doba celého dlhu začala plynúť dňa 21. júla 2016 ani s
tým, že zosplatnenie pohľadávky sa môže vykonať vždy výlučne pre najstaršiu neuhradenú splátku -

takýto výklad zo žiadneho právneho predpisu ani vyššie citovanej judikatúry nevyplýva. Dovolateľ ďalej
zdôraznil, že veriteľ má pri splnení podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ možnosť, (t. j. právo nie povinnosť)
kedykoľvek (za splnenia tých podmienok) uplatniť uvedené oprávnenie - pričom ho môže využiť len do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a právo mu opätovne vznikne v prípade, ak ani táto splátka
nebude spotrebiteľom uhradená. Žalobca zastáva názor (vyplývajúci aj z vyššie citovaných rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR), že právny predchodca žalobcu mohol uplatniť právo v zmysle ust. § 565 OZ
podaním z 23. novembra 2017 výlučne pre splátku splatnú dňa 20. augusta 2017, s ktorou bol žalovaný
v omeškaní tri mesiace a premlčacia doba začala plynúť dňa 21. novembra 2017. Premlčacia doba by
tak v predmetnom prípade uplynula až dňa 21. novembra 2020, teda pokiaľ žalobca podal žalobu na
súde dňa 24. februára 2020, žaloba bola podaná na súde včas.

25. Dovolací súd upriamuje pozornosť aj na svoju ďalšiu rozhodovaciu prax, ktorá opakovane
konštatovala, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že v
spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti prvej
nesplnenej splátky, s ktorou sa žalovaná dostala do omeškania, bez ohľadu na úkon mimoriadneho

zosplatnenia úveru (rozhodnutia sp. zn. 9Cdo/138/2022, 9Cdo/87/2023, 5Cdo/143/2023).

26. Vzhľadom na to, že v preskúmavanom rozsudku odvolacieho súdu sa odvolací súd vôbec
nezaoberal vyššie uvedenými podstatnými a rozhodujúcimi otázkami pre náležité právne posúdenieotázky premlčania, pri odôvodnení svojho rozhodnutia si tak nesplnil svoju základnú povinnosť jasným,
právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnať sa so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné, uviesť v rozhodnutí

dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje potvrdzujúce rozhodnutie založil. V prípade, keď
právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1
ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Odôvodnenie
preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu nenapĺňa požiadavku koherentnosti a konzistentnosti

použitej argumentácie.

27. Absencia náležitého odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v tak významných rozhodujúcich
právnych otázkach, ako aj nie úplne dôsledné rešpektovanie kasačne záväzného predchádzajúceho
rozhodnutia dovolacieho súdu vedie dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu je procesne prípustné
podľa § 420 písm. f) CSP a zároveň dôvodné pre procesnú vadu zmätočnosti, dovolateľovi týmto

nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Vzhľadom na zistenie, že v konaní odvolacieho súdu došlo k procesnej vade podľa § 420 písm.
f) CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy

zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť
považované za správne, najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu uznesením zrušil (§ 449 ods. 1
CSP) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Povinnosťou odvolacieho súdu
bude opätovne posúdiť otázku premlčania, čoho predpokladom je vysporiadanie sa s vyššie uvedenou
argumentáciou žalobcu a ustálenie splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.

29. So zreteľom na dôvodne namietanú vadu zmätočnosti napadnutého rozhodnutia dovolací súd
v súlade so svojou rozhodovacou praxou nepristúpil k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie
dovolateľa týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci ako dovolacieho dôvodu v zmysle § 421
ods. 1 písm. a) CSP. Zistené procesné nedostatky postupu odvolacieho súdu majú priamy vplyv na

správne právne posúdenie, a teda k nastoleným právnym otázkam je možné sa vyjadriť až potom, ako
budú odstránené vytýkané pochybenia, resp. po ich odstránení je možné, že potreba na ne odpovedať
už nebude.

30. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd

prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

31. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.