Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200213
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3021200213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny

Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu Mgr. Petra Macha, PhD.
v právnej veci žalobcov: 1) F. E., bytom Y. XX, 2) Z. H., bytom K. X, 3) F.. K. H., bytom H. XXX/X, Y.,
4) Lesné spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo Dubnička, so sídlom Dubnička 62, IČO: 34 015 515,
5) Združenie vlastníkov lesov a pôdy, Pozemkové spoločenstvo Prusy, so sídlom Prusy 111, IČO: 34
010 611, žalobcovia 1) až 5) právne zastúpení právne zastúpení advokátkou: Mgr. Alena Gregorová, so
sídlom Horná 54, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, pozemkový
a lesný odbor, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 7/7, Bánovce nad Bebravou, IČO: 42 025 516, za účasti ďalších

účastníkov konania: 1) F.. Z. N., bytom Y. X, 2) DT Forest a.s., so sídlom Lieskovec 146, 018 41
Dubnica nad Váhom, IČO: 36 723 622, 3) Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Kňaží stôl
Ľutov, P.O.Box 9, Ľutov, ďalší účastníci 1) až 3) právne zastúpení advokátskou kanceláriou: Advokátska
kancelária HORVÁTH, s.r.o., so sídlom Slnečná 592/2, Galanta, IČO: 56 059 108, o preskúmanie
zákonnostiopatreniažalovanéhoč.j.OU-BN-PLO-2021/004105-001zodňa13.mája2021,okasačných
sťažnostiach žalobcov 1) až 5) a ďalších účastníkov 1) až 3) proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 13 S 69/2021-526 zo dňa 26. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13 S 69/2021-526
zo dňa 26. októbra 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 26. októbra 2017 sa uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom
revíri „Kňaží stôl“ (ktorého výmera podľa analýzy vypracovanej spoločnosťou EuroFerest, s.r.o.
predstavuje 2889,6133 ha, pričom z rozhodnutia Lesného úradu Topoľčany č. LÚ 150/1994 zo dňa
22. februára 1995 o uznaní predmetného poľovného revíru vyplýva, že pôvodná výmera predstavovala
2877 ha). Zhromaždenia vlastníkov sa podľa predloženej notárskej zápisnice č. N 1813/2017, NZ

40779/2017, NCRls 41600/2017 zo dňa 2. novembra 2017 zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov v
predmetnom revíri vlastniaci 56,57 % (1637,4468 ha). Na predmetnom zhromaždení bolo schválené
postúpenie užívania poľovného revíru Kňaží stôl ďalšiemu účastníkovi 3) a boli zvolení splnomocnenci
zhromaždenia vlastníkov pre podpísanie zmluvy väčšinou hlasov všetkých vlastníkov a zástupcov
vlastníkov poľovných pozemkov - 52,82 % (za): 1,53 % (proti): 0 (zdržal sa).
2. Splnomocnenci zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Kňaží stôl a ďalší
účastník 3) podpísali Zmluvu o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl zo dňa 2. novembra 2017 (ďalej len

„zmluva o užívaní poľovného revíru“), ktorú žalovaný opatrením č. OU-BN-PLO 2018/002449-5 zo dňa
11. mája 2018 zaevidoval.
3. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/76/2018-194 zo dňa 30. marca
2021zrušiltotoopatreniežalovanéhoavecmuvrátilnaďalšiekonanie.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky rozsudkom sp. zn. 7 Svk 6/2021 zo dňa 19. decembra 2022 zamietol kasačnú sťažnosť
žalovaného proti tomuto rozsudku správneho súdu.
4. Žalovaný v ďalšom konaní opatrením č. OU-BN-PLO-2021/004105-002 zo dňa 13. mája 2021

(ďalej len „žalované opatrenie“ alebo „opatrenie žalovaného“) opätovne zaevidoval zmluvu o užívaní
poľovného revíru.
5. Vychádzajúc z predloženej notárskej zápisnice žalovaný uviedol, že zvolávateľom zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Kňaží stôl, ktoré sa uskutočnilo dňa 26. októbra 2017,
boli zástupcovia vlastníkov vlastniacich 40,49% poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Pozvánka,

resp. verejná vyhláška bola zverejnená na úradných tabuliach príslušných obecných úradov, a
to najmenej 5 dní vopred. Žalovaný skonštatoval, že rozdiely vo výmerách poľovných pozemkov
podľa predloženej analýzy a rozhodnutia o uznaní poľovného revíru mohli vzniknúť buď ROEP-om,
nepoľovnými plochami či plynutím času. Rozdiel vo výmere (nová výmera 2889,6 ha a stará výmera
2877 ha) však nemá vplyv na prítomnosť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov na
zhromaždení vlastníkov a na výsledky hlasovania. Preskúmajúc predložené splnomocnenia navyše

žalovaný zistil, že predmetného zhromaždenia vlastníkov sa zúčastnilo celkovo až 58,98 % vlastníkov
poľovných pozemkov predmetného revíru. Žalovaný nebral do úvahy 2 plnomocenstvá vlastníkov
zomrelých pred uskutočnením zhromaždenia vlastníkov a tieto od výsledného percenta zúčastnených
aj odpočítal. Rovnako vylúčil tiež 45 duplicitných plnomocenstiev a tieto tiež od výsledného percenta
odpočítal. Tieto odpočítania nemali však žiadny vplyv na uznášaniaschopnosť zhromaždenia vlastníkov

a ani na výsledok hlasovania. Po prepočte žalovaného sa zhromaždenia vlastníkov zúčastnili vlastníci
vlastniaci 1638,4032 ha výmery poľovných pozemkov v poľovnom revíri, čo predstavuje 56,70 % (po
vykonaní korekcií). Zhromaždenie vlastníkov schválilo zmluvu o užívaní poľovného revíru a zvolilo si
splnomocnencov na jej podpísanie tiež väčšinou hlasov na výmere 1520,2702 ha poľovného revíru, teda
52,63 % hlasov. Zmluva o užívaní poľovného revíru tiež spĺňa všetky zákonné náležitosti, a preto ju

žalovaný zaevidoval.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
6. Proti opatreniu žalovaného podal žalobca 1) správnu žalobu na správny súd a žiadal, aby tento zrušil
opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Žalobca 1) v správnej žalobe poukázal na skutočnosť, že je vlastníkom poľovných pozemkov v

poľovnom revíri Kňaží stôl o výmere 9,37 ha - 0,32 %. Podľa názoru žalobcu 1) si žalovaný nezabezpečil
relevantné informácie o vlastníckej štruktúre, ktorými disponuje správca katastrálneho operátu (ktorým
je tiež žalovaný), nezaoberal sa reálnym vlastníctvom poľovných pozemkov, žalovaný nevykonal ani
náležité dokazovanie, nezistil skutočný stav veci a vydal nezákonné opatrenie. Žalovaný podľa názoru
žalobcu 1) len prevzal a prepísal informácie uvedené v notárskej zápisnici a jej prílohách bez ich

akéhokoľvek posúdenia.
8.Žalobca1)namietal,žecelkovávýmerapoľovýchpozemkovvpoľovnomrevíripodľalistinyprítomných
nie je zhodná s výmerou uvedenou v rozhodnutí o uznaní poľovného revíru. Konatelia zvolávateľov
zhromaždenia opakovane zasahovali do deja zhromaždenia, rozhodovali o tom, kto môže a kto
nemôže byť prezentovaný alebo čo (ne)môže hovoriť. Na predmetnom zhromaždení bolo svojvoľne a

bezdôvodne znemožnené zapísať prítomnosť právnických osôb založených podľa zákona č. 97/2013
Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“), čím nebolo
umožnené hlasovať žalobcovi 4 a 5, Urbariátu Plagany Ján a spol., pozemkové spoločenstvo a namiesto
toho boli priznané hlasovacie práva fyzickým osobám (členom týchto spoločenstiev), ktoré sú síce
podielovými spoluvlastníkmi pozemkov spoločných nehnuteľností, avšak zákonnou úpravou postúpili

ich práva na pozemkové spoločenstvo. Na zhromaždení vlastníkov teda došlo k protizákonnému
započítaniu výmery jednotlivých spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností, za ktorých mohli hlasovať
a ktoré mohli reprezentovať výlučne pozemkové spoločenstvá, ktoré však zvolávatelia zhromaždenia k
hlasovaniu nepripustili. V dôsledku vyššie uvedeného bolo podľa žalobcu 1) potrebné odpočítať z účasti
a hlasovania výmeru pozemkov, ktoré mali byť reprezentované pozemkovými spoločenstvami a účasť

by v takom prípade nedosiahla ani 33,34 %.
9. V rámci zhromaždenia boli podľa žalobcu 1) tiež zaevidované splnomocnenia vlastníkov, ktorí zomreli
(pán S. M., pani D. N.). Zvolávatelia zastupovali aj obce Žitná - Radiša a Ľutov, pričom udelené
splnomocnenia neboli v zmysle ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
schválené obecným zastupiteľstvom.

10. Žalobca 1) tiež namietal, že plnomocenstvá fyzických osôb na zastupovanie na zhromaždení
vlastníkov boli nepreskúmateľné, keď v rámci špecifikácie pozemku odkazujú na prílohu plnomocenstva,
ktorá sa však v spise nenachádza. Na takéto plnomocenstvá, z ktorých nie je zrejmé, o vlastníkov akých
pozemkov ide, nie je možné prihliadať.11. Správnu žalobu podali aj žalobcovia 2) a 3) ako vlastníci poľovných pozemkov v poľovnom revíri a
žalobcovia 4) a 5) ako zástupcovia členov pozemkových spoločenstiev, ktoré sú súčasťou poľovného
revíru, podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona o pozemkových spoločenstvách. Žiadali zrušiť napadnuté

opatrenie žalovaného.
12. Žalobcovia 2) až 5) v správnej žalobe namietali, že zmluvu o užívaní poľovného revíru Kňaží stôl
nemohli podpísať dňa 2. novembra 2017 zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov v predmetnom
revíri zvolení na zhromaždení dňa 26. októbra 2017, keďže dňa 27. októbra 2017 sa konalo ďalšie
zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nachádzajúcich sa v poľovnom revíri Kňaží stôl, kde

došlo k zrušeniu splnomocňujúcich uznesení a zvoleniu ďalších splnomocnencov na uzatvorenie novej
zmluvy o užívaní poľovného revíru s Poľovnou spoločnosťou LANDWILD (notárska zápisnica č. N
368/2017, Nz 39682/2017, NCRls 40497/2017 zo dňa 29. októbra 2017).
13. Žalobcovia 2) až 5) tiež namietali, že ďalší účastník 3) nie je v centrálnom registri poľovníckych
organizácii vedený ani ako poľovnícka organizácia a ani ako organizačná zložka inej poľovníckej
organizácie.

14. Na základe listiny prítomných žalobcovia 2) až 5) poukázali na skutočnosť, že sa sporného
zhromaždenia vlastníkov nezúčastnili najväčší vlastníci poľovných pozemkov v predmetnom revíri -
Urbariát Plagány Ján a spol., pozemkové spoločenstvo, Lesné spoločenstvo, pozemkové spoločenstvo
Dubnička, Združenia vlastníkov lesov a pôdy, Pozemkové spoločenstvo Prusy (848 ha poľovných
pozemkov) ako ani Slovenský pozemkový fond (387,75 ha). Pri tomto stave je zrejmé, že na

zhromaždení vlastníkov sa nemohla zúčastniť väčšina vlastníkov poľovných pozemkov v predmetnom
poľovnom revíri, keďže pripočítajúc absentujúce podiely k podielom zúčastnených účastníkov celkový
výsledok presahuje 100%.
15. Podľa názoru žalobcov 2) až 5) na spornom zhromaždení vlastníkov došlo k vedomému
nezaregistrovaniu štatutárnych orgánov a zástupcov pozemkových spoločenstiev, čím im bolo

znemožnené zastupovať adekvátnu výmeru pozemkov na zhromaždení vlastníkov. Namiesto toho boli
prezentované osoby, ktoré sú vlastníkmi spoločných nehnuteľností, a došlo tak umelému navýšeniu
počtu hlasov tak, aby bola získaná uznášaniaschopnosť sporného zhromaždenia vlastníkov. Podľa
názoru žalobcov 2) až 5) hlasy niektorých vlastníkov spoločných nehnuteľností, ktorí sú združení v
pozemkových spoločenstvách a konali napriek tomu na zhromaždení vlastníkov samostatne - teda

na hlasovanie za časť spoločnej nehnuteľnosti splnomocnili inú osobu, je potrebné v predmetnej
veci odpočítať. Podľa názoru žalobcov 2) až 5), vychádzajúc z osobitnej právnej úpravy zákona o
pozemkových spoločenstvách v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov tvoriacich spoločne obhospodarované pozemky pozemkového spoločenstva je

orgánom oprávneným na výkon hlasovacieho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti výbor
pozemkového spoločenstva, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné [§ 16 ods.
1, 2 písm. b) zákona o pozemkových spoločenstvách].
16. Ostatne žalobcovia 2) až 5) namietali, že zvolávatelia sporného zhromaždenia vlastníkov odmietli

uznať zastupovanie vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, ktoré títo dali zmluvne nájomcovi -
PD Uhrovec, a.s. za nájomné v zmluvách uzavretých podľa zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov, pričom podľa § 7 ods. 3 predmetného zákona možno v zmluve o nájme pozemkov
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnúť, že nájomca bude zastupovať

prenajímateľa podľa zákona o poľovníctve.
17. Správny súd uznesením č. k. 13 S 69/2021-482 zo dňa 24. augusta 2022 spojil konania o správnych
žalobách žalobcu 1) a žalobcov 2) až 5) na spoločné konanie.
18. Následne správny súd rozsudkom č. k. 13 S 69/2021-526 zo dňa 26. októbra 2022 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) správne žaloby žalobcov zamietol, ďalším účastníkom nepriznal nárok na

náhradu trov konania.
19. Správny súd v napadnutom rozsudku rozsiahlo citoval rozhodovaciu činnosť kasačného súdu
a následne dospel k názoru, že žalovaný odstránil všetky nedostatky, ktoré mu boli vytknuté
predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím správneho súdu. V pomerne rozsiahlom odôvodnení (5 strán)
žalovaný podľa správneho súdu podrobne popísal, na základe akých úvah a podkladov dospel k záveru,

že v posudzovanom prípade sú splnené podmienky zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru
Kňaží stôl a prehľadne, s uvedením výpočtu, uviedol, ako dospel k záveru, že relevantné rozhodnutia
boli prijaté vlastníkmi, resp. splnomocnencami zástupcov, ktorí vlastnia viac ako 50 % celkovej výmery
poľovného revíru. Preto správny súd žaloby žalobcov ako nedôvodné zamietol. Podľa názoru správnehosúdu z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú skutočnosti tvrdené žalobcami, že by predpoklad
dosiahnutia väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri splnený nebol. Naopak, správny
súd sa stotožnil s názorom žalovaného a v súvislosti s odôvodnením obsiahnutým v napadnutom

opatrení uviedol, že „správny súd naň v celosti odkazuje, nakoľko je vyčerpávajúce a nie je potrebné
k nemu nič dopĺňať.“
20. K argumentácii žalobcov týkajúcej sa pozemkových spoločenstiev správny súd uviedol, že „s touto
argumentáciou sa správny súd nestotožňuje, nakoľko podľa názoru správneho súdu započítanie týchto
plných mocí je v súlade so zákonom. Zo žiadneho zákonného ustanovenia totiž nevyplýva opak.“

21. Ďalším účastníkom konania správny súd nárok na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), keďže správny súd ďalším
účastníkom konania neuložil žiadne povinnosti pod toto ustanovenie subsumovateľné.
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
22. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podali kasačnú sťažnosť ďalší účastníci 1) až 3) v
časti výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g)

SSP. Žiadali III. výrok napadnutého rozsudku zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
23. Ďalší účastníci argumentujú, že sa stali účastníkmi konania preto, lebo ich za nich označili žalobcovia
vo svojich správnych žalobách. Správny súd ich oboznámil s podanými žalobami a vyzval ich na
vyjadrenie. V priebehu súdneho konania sa ďalší účastníci 1) až 3) tiež opakovane vyjadrovali k
podaniam žalobcov na základe výzvy správneho súdu. Na pojednávaniach boli tiež prítomní na základe

predvolaní zo strany správneho súdu. Zo strany ďalších účastníkov 1) až 3) išlo o aktívne hájenie ich
práv, keďže v dôsledku úspechu žalobcov v správnom súdnom konaní by toto malo zásadný negatívny
dopad na ich právne postavenie. Napriek úspechu ďalších účastníkov 1) až 3) v súdnom konaní im
správny súd nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie pritom správny súd odôvodnil
stroho. Ďalší účastníci 1) až 3) sa nestotožňujú s názorom správneho súdu, že aplikácia prostriedkov

procesnej obrany nebola povinnosťou ďalších účastníkov. Povinnosť žalobcov nahradiť trovy konania
ďalším účastníkom 1) až 3) vyplýva tiež zo zásady úspechu.
24. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu podali kasačnú sťažnosť žalobcovia 2) až 5) a
následne aj žalobca 1), pričom ich kasačné sťažnosti sú v podstatnom obdobné. Žalobcovia zastávajú
názor, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1

písm. g) SSP. Žiadali kasačný súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší opatrenie žalovaného,
alternatívne aby tento zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
25. Žalobcovia namietajú, že žalovaný síce odstránil vady absolútneho nedostatku odôvodenia, avšak
kvalita odôvodnenia napadnutého opatrenia je naďalej pochybná a nedostatočná, samotné skúmanie
podkladov zo strany žalovaného bolo nedostatočné, nepredstavujúce oporu pre zaevidovanie zmluvy.

26. Zo zaobstaraných podkladov navyše vyplýva opak, ako tvrdí žalovaný. Žalobcovia tvrdia, že
zvolávatelia sporného zhromaždenia si neoprávnene započítali aj splnomocnenia za fyzické osoby v
rozsahu nehnuteľností zahrnutých v pozemkových spoločenstvách, a to spolu až v rozsahu 11,48 % pri
výmere 2877 ha (pri výmere 2899 ha je to 11,44 %), pričom žalovaný napadnutým opatrením zaevidoval
zmluvu na základe uznesení prijatých 55,14 % väčšinou. Po odpočítaní neoprávnených hlasov by bol

výsledok hlasovania 43,66 %, čo nie je nadpolovičná väčšina - teda neboli splnené zákonné predpoklady
v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.
27. Žalobcovia tiež považujú rozsudok správneho súdu za arbitrárny, keď tento neuviedol žiadne
argumenty k tomu, ako posúdil splnomocnenia a počítanie hlasov jednotlivých fyzických osôb za rozsah
výmery zahrnutej v pozemkových spoločenstvách, čím došlo k ujme na právach žalobcov.

28. Správny súd sa nevyjadril k zápisnici zo zasadnutia žalobcu 5) konaného dňa 5. marca 2017, ktorým
boli predseda a podpredseda pozemkového spoločenstva splnomocnení na účasť a hlasovanie na
zhromaždeniach vlastníkov (napriek tomu boli pri hlasovaní vlastníkov započítané hlasy individuálnych
fyzických osôb, inak začlenených do žalobcu 5) ako pozemkového spoločenstva, v rozsahu 5,72 %
percenta pri výmere 2889 ha, resp. 5,75 % pri výmere 2877 ha - predložený zoznam členov); k

zápisnici z riadneho valného zhromaždenia Urbariátu Plagany Ján a spol., pozemkové spoločenstvo
zo dňa 17. februára 2017, ktorým boli predseda a podpredseda splnomocnení na účasť a hlasovanie
na zhromaždení vlastníkov (napriek tomu boli pri hlasovaní vlastníkov započítané hlasy individuálnych
fyzických osôb, inak začlenených do ako pozemkového spoločenstva, v rozsahu 3,68 % percenta pri
výmere2889ha,resp.3,70%privýmere2877ha-predloženýzoznamčlenov)aanikuzneseniužalobcu

4) zo dňa 18. marca 2017, ktorým boli vo vymedzenom rozsahu poverení výbor a predseda (napriek
tomu boli pri hlasovaní vlastníkov započítané hlasy individuálnych fyzických osôb, inak začlenených do
žalobcu 4) ako pozemkového spoločenstva, v rozsahu 2,04 % percenta pri výmere 2889 ha, resp. 2,05
% pri výmere 2877 ha - predložený zoznam členov).29. Žalobcovia zopakovali svoju argumentáciu, že aj zo samotnej notárskej zápisnice obsiahnutej
v administratívnom spise vyplýva, že v rámci zhromaždenia vlastníkov bolo odmietnuté zapísanie
pozemkových spoločenstiev do listiny prítomných, čím bolo upreté právo hlasovať žalobcovi 4), 5)

a Urbariátu Plagany Ján a spol., pozemkové spoločenstvo a zároveň boli priznané neexistujúce
hlasovacie práva fyzickým osobám, ktoré sú síce podielovými spoluvlastníkmi pozemkov spoločných
nehnuteľností, avšak zákonnou úpravou zákona o pozemkových spoločenstvách postúpili tieto práva
(vrátane hlasovacieho práva) na pozemkové spoločenstvo.
30. Správny súd sa tiež vôbec nevyjadril k podstatnej otázke rozporu vo výmerách poľovného revíru

určeného v rozhodnutí a v prepočte zvolávateľov sporného zhromaždenia vlastníkov.
31. Ku kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov 1) až 3) sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že správny
súd ďalším účastníkom neukladal žiadne povinnosti, preto nemohlo dôjsť k vzniku nároku na náhradu
trov konania podľa § 169 SSP. V predmetnej veci sa nevyskytli ani dôvody hodné osobitného
zreteľa. Vyjadrenia ďalších účastníkov, ich právne zastúpenie či účasť na pojednávaní boli dobrovoľné.
Napadnutý rozsudok navyše nevychádzal v podstatnom z ich argumentácie - vyjadrenia ďalších

účastníkov nemali teda mimoriadny prínos pre objasnenie veci. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 As 2/2003 (758/2006 Sb. NSS) žalobcovia uviedli, že zásada
úspechu sa na nárok na náhradu trov konania ďalších účastníkov nevzťahuje.
32. Žalobca 1) a žalobcovia 2) až 5) sa navzájom vyjadrili aj k nimi podaným kasačným sťažnostiam s
tým, že s týmito sa v plnom rozsahu stotožňujú.

33. Ku kasačným sťažnostiam žalobcov sa vyjadril aj žalovaný, ktorý sa stotožnil s napadnutým
rozsudkom a skonštatoval, že v predmetnej veci rozhodla o podpísaní zmluvy väčšina vlastníkov
poľovných pozemkov poľovného revíru Kňaží stôl. K právnym otázkam nastoleným žalobcami sa
žalovaný bližšie nevyjadril. Kasačné sťažnosti žalobcov navrhol zamietnuť ako nedôvodné.
34. Ku kasačným sťažnostiam žalobcov sa vyjadrili ďalší účastníci 1) až 3). Tí zastávajú názor, že

žalobcovia žiadnym spôsobom nekonkretizovali svoje tvrdenie, v čom má byť opatrenie žalovaného
nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Správny orgán navyše nemusí dať odpovede na všetky
otázky, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie vo veci zásadný význam. Ďalší účastníci uviedli, že k
návrhu na evidenciu zmluvy predložili všetky zákonom požadované dokumenty, ktoré žalovaný náležite
preskúmal.

35. K rozporu medzi výmerami poľovného revíru ďalší účastníci 1) až 3) uviedli, že ide o bežný
stav, keďže poľovné pozemky sa neustále menia, resp. ex lege menia svoj charakter - môžu sa stať
nepoľovnými (oplotením, zastavaním) alebo naopak sa stanú opäť poľovnými. Údaj o výmere poľovného
revíru je údajom deklaratórnej povahy, ktorý sa mení v závislosti od toho, ako pozemky menia svoj
charakter (§ 2 písm. f) a o) zákona o poľovníctve - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 4 Sžr 73/2016 zo dňa 6. júna 2017).
36. Podľa názoru ďalších účastníkov 1) až 3) pri skúmaní podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní
poľovného revíru nebolo v právomoci žalovaného skúmať otázku, či mali alebo nemali byť pozemkové
spoločenstvá zapísané do listiny prítomných. Navyše sa zástupcovia pozemkových spoločenstiev riadne
nepreukázalioprávnenímhlasovať.Otázkazastupovaniačlenovpozemkovýchspoločenstievvoveciach

rozhodovania o výkone práva poľovníctva nie je riešená v zmluvách o založení, v ich stanovách, ani
v žiadnom internom akte. Žalobcovia 4) a 5) v tomto smere nepreukázali ani existenciu čiastkového
rozhodnutia zhromaždení ako ich najvyšších kompetentných orgánov, ktoré by ich na zastupovanie
oprávňovali.
37. Po predložení veci Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky bola táto náhodným

spôsobom pridelená do senátu 6S. Na základe § 27c rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na
rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do senátu 8S Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky v zložení JUDr. Anita Filová (predsedníčka senátu), Mgr. Kristína Babiaková a
JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. (sudca spravodajca).
38. Podpredseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uznesením sp. zn. Kpp/24-34 zo

dňa 27. novembra 2024, na základe oznámenia sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., tohto podľa
§ 87 ods. 2 SSP vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Z dôvodu vylúčenia JUDr. Rastislava
Dlugoša, PhD. bola ako sudkyňa spravodajkyňa v predmetnej veci určená Mgr. Kristína Babiaková a
ďalším (zastupujúcim) členom senátu sa stal sudca Mgr. Peter Mach, PhD. v súlade s Rozvrhom práce
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2024.

IV. Posúdenie kasačného súdu
39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačné sťažnosti žalobcov 1) až 5) ako aj kasačná sťažnosť ďalších účastníkov 1) až 3) boli podané
včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP) a sú prípustné (§ 439 ods. 1 SSP),preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
dospel k názoru, že kasačné sťažnosti žalobcov 1) až 5) sú dôvodné.
40. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci bola otázka, či vlastníci poľovných pozemkov združení

v pozemkovom spoločenstve sú oprávnení hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov
podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 zákona o poľovníctve samostatne alebo len prostredníctvom orgánov
pozemkového spoločenstva.
41. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu
zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali

vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca
priebeh zhromaždenia.
42. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného
revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva
nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

43. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej
len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.
44. Podľa § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo
organizácia podľa osobitných predpisov.

45. Podľa § 3 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. júna 2018 spoločenstvo
podľa tohto zákona je právnická osoba.
46. Podľa § 2 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. júna 2018
na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných
nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až

10, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak.
47. Podľa § 15 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. júna 2018
zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i) nadpolovičnou väčšinou všetkých
hlasov členov spoločenstva; v ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou
hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými

nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd,
aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.
48. Podľa § 14 ods. 4 písm. e) zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30.
júna 2018 do pôsobnosti zhromaždenia patrí e) rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe
užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom

spoločenstva.
49. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. júna 2018
spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných
nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva
k nim b) hospodári v lesoch a na vodných plochách.

50. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou dáva kasačný súd do pozornosti, že pre posúdenie
nastolenej právnej otázky bola relevantná právna úprava obsiahnutá v zákone o pozemkových
spoločenstvách v znení účinnom do 30. júla 2018, teda v čase, keď došlo k spornému zhromaždeniu
vlastníkov (26. októbra 2017), na ktorom mali jednotliví členovia pozemkových spoločenstiev aj
samostatne hlasovať podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 zákona o poľovníctve.

51. Vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy kasačný súd konštatuje, že pozemkové spoločenstvá
podľa § 2 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. júna 2018 sú
združeniami najmä vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 1 zákona o pozemkových
spoločenstvách v znení účinnom do 30. júna 2018, prípadne vlastníkov spoločne obhospodarovanej
nehnuteľnosti podľa § 12 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. júna

2018 s vlastnou právnou subjektivitou (§ 3 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do
30. júna 2018). Cieľom a účelom pozemkového spoločenstva je realizácia spoločného hospodárenia
so spoločnými nehnuteľnosťami v intenciách § 19 ods. 1 a 3 zákona o pozemkových spoločenstvách
v znení účinnom do 30. júna 2018.
52. Z takejto povahy pozemkového spoločenstva logicky vyplýva obmedzenie práv a povinností

vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností,
inak upravených zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov,
a to práve v intenciách právnej úpravy zákona o pozemkových spoločenstvách (§ 2 ods. 2 zákona o
pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. júna 2018). Jedným z takýchto obmedzení je tiežto, že o hospodárení spoločenstva a spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti nerozhodujú vlastníci
podielov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníci spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti samostatne/
nezávisle, ale prostredníctvom orgánov pozemkového spoločenstva na to určených (§ 2 ods. 2 v spojení

s § 15 ods. 2 a § 14 ods. 4 písm. e) zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30.
júna 2018).
53. Jednou zo zložiek hospodárenia spoločenstva a rozhodovania spoločenstva o spoločnom užívaní
spoločnej nehnuteľnosti je pritom otázka hospodárenia v lesoch (§ 19 ods. 1 písm. b) zákona o
pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. júna 2018), pod ktorú aj podľa názoru kasačného

súdu spadá rozhodovanie o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri na pozemkoch spadajúcich pod
hospodárenie pozemkového spoločenstva podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve.
54. Vyššie uvedené úvahy kasačného súdu potvrdzuje (i) samotné ustanovenie § 5 ods. 2 zákona
o poľovníctve, ktoré oprávňuje vykonávať práva vlastníka na zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov orgán a organizáciu podľa osobitných predpisov s odkazom na dovysvetľujúcu poznámku
pod čiarou odkazujúcu na zákon o pozemkových spoločenstvách [§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve v

spojení s poznámkou pod čiarou 6)] ako aj (ii) deklaratórna zmena právnej úpravy účinná od 1. júla 2018,
v zmysle ktorej bolo oprávnenie uzatvárať zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 12 a § 13 zákona
o poľovníctve v mene členov spoločenstva zverené priamo orgánu pozemkového spoločenstva, jeho
výboru, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti
alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné [§ 16 ods. 2 písm. b) zákona o

pozemkových spoločenstvách v aktuálnom znení v spojení s poznámkou pod čiarou 29b].
55. Podľa názoru kasačného súdu preto pri rozhodovaní o užívaní spoločnej nehnuteľnosti (alebo
jej časti) na účely rozhodovania o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri, do ktorého spoločná
nehnuteľnosť (alebo jej časti) tvoriaca poľovné pozemky spadá, aj právna úprava účinná v čase
konania zhromaždenia neumožňovala vystupovať samostatne jednému či viacerým spoluvlastníkom -

členom spoločenstva, ale naopak vyžadovala, aby poľovné pozemky poľovného revíru v rámci spoločnej
nehnuteľnosti reprezentovali zákonom určené orgány príslušnej právnickej osoby (organizácie) -
pozemkového spoločenstva [§ 11 v spojení s § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve a v spojení s § 2 ods. 2,
§ 15 ods. 2 a § 14 ods. 4 písm. e) zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. júna
2018]. K obdobným záverom (mutatis mutandis) pritom dospel kasačný súd aj v iných veciach, medzi

inými rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžk 34/2020 zo dňa 30.
marca 2022, body 38 až 41 či pre túto vec záväzné rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7 Svk 6/2021 zo dňa 19. decembra 2022, body 13 až 15.
56. Preto ak správny súd uviedol, že započítanie hlasov individuálnych vlastníkov poľovných
pozemkov v poľovnom revíri, ktorých pozemky boli súčasťou spoločnej nehnuteľnosti obhospodarovanej

pozemkovým spoločenstvom, bez umožnenia hlasovania príslušným orgánom pozemkového
spoločenstva, bolo v súlade so zákonom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto
časti nie je relevantný ani odkaz správneho súdu na argumentáciu obsiahnutú v opatrení žalovaného,
keďže toto žiadnu argumentáciu vo vzťahu k tejto otázke ani neobsahuje.
57. Pokiaľ ďalší účastníci konania 1) až 3) namietajú, že vyššie uvedené skutočnosti týkajúce

sa hlasovania vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do pozemkových spoločenstiev nemal
kompetenciu správny súd a ani žalovaný posudzovať, s touto argumentáciou sa kasačný súd
nestotožňuje. Kasačný súd už totiž vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že (rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Svk 21/2022 zo dňa 26. septembra 2023, bod
45) „hoci (ne)zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru má charakter evidenčného úkonu

(predmetná zmluva teda nepodlieha schváleniu správnym orgánom), zákon tento úkon správneho
orgánu podmieňuje splnením viacerých podmienok. Základnou zákonnou podmienkou, vyjadrenou v §
16 ods. 1 zákona o poľovníctve, je požiadavka, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 13 ods.
1 a nasl. zákona o poľovníctve podpísal subjekt podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve na jednej strane
a na druhej strane vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu

poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon musí
teda spoľahlivo zistiť splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, a súčasne absenciu
skutočností podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve.“
58. V rozhodnutí sp. zn. 4 Sžk 5/2019 zo dňa 2. júla 2020 Najvyšší súd Slovenskej republiky (obdobne
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 15/2020 zo dňa 14.

septembra 2022, sp. zn. 7 Svk 6/2021 zo dňa 19. decembra 2022, sp. zn. 6 Sžk 34/2020 zo dňa 30.
marca 2022, sp. zn. 2 Sžk 21/2019 zo dňa 29. septembra 2021 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 1/2018 zo dňa 28. marca 2019, sp. zn. 2 Sžk 12/2019 zo dňa 30.
júna 2021 a iné) tiež uviedol:„26. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky,
majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného
revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež

korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods.
2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho
poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a

teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity
proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
721/2016-39 z 08.03.2017)
27. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno
konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením
vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno

technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak
hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné
hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv
účastníkmi právneho úkonu.
28. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať,

či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíre rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona
o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru
resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/
zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju

podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov,
splnomocnenýchnauzavretiezmluvynazhromaždenívlastníkovpoľovnýchpozemkovpodľa§5zákona
o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za
konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu

zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu
priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto
notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v §
5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z
ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené

(pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp.zn.
3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018).“
59. Zhrňujúco tak možno konštatovať, že (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10 Sžk 27/2021 zo dňa 31. mája 2023, bod 24): „Pokiaľ pri evidenčnom úkone
správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej

nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo
postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), a
teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1
zákona o poľovníctve), (ii) či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve),
(iii) či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve)

a (iv) či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v
určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve).“
60. Teda otázka, či mohli vlastníci poľovných pozemkov začlenených do pozemkových spoločenstiev
samostatne hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 11 ods. 1 v spojení s
§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve, je pritom nepochybne otázkou súvisiacou so skúmaním toho, či na

zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina oprávnených vlastníkov poľovných pozemkov
(§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve).
61. Na druhej strane však kasačný súd zdôrazňuje, že nie každá nezákonnosť týkajúca sa
uskutočneného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov má za dôsledok nezákonnosť opatrenia
o zaevidovaní zmluvy. Totiž (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3

Svk 21/2022 zo dňa 26. septembra 2023, bod 52) „právomoc sťažovateľa skúmať okolnosti týkajúce
sa zvolania zhromaždenia vlastníkov bez ďalšieho neznamená, že zistené okolnosti a potenciálne
nezákonnosti procesu zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sú vždy aj zákonným
dôvodom pre odmietnutie evidencie zmluvy o postúpení užívania poľovných pozemkov. Podľa § 16ods. 1 zákona o poľovníctve je jednou z podmienok evidencie zmluvy skutočnosť, či zmluvu podpísali
vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru. Správny orgán v konaní o evidenciu zmluvy tak musí vždy hodnotiť, či

ním zistené skutočnosti a vady týkajúce sa procesného postupu zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 5 zákona o poľovníctve aspoň v potenciálnej rovinne môžu
spochybniť skutočnú vôľu vlastníkov vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru podpísať zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o
poľovníctve (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1

Sžk 15/2020 zo dňa 14. septembra 2022, body 44 a 51).
62. S ohľadom na vyššie uvedené bude úlohou správneho súdu v ďalšom konaní preskúmať, či zistená
vada mala vplyv na rozhodnutie vlastníkov vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných
pozemkov z výmery poľovného revíru rozhodnúť o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri podľa
§ 11 ods. 1 v spojení s § 5 zákona o poľovníctve uzatvoriť zmluvu o užívaní poľovného revíru v
intenciách § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Správny súd teda preskúma, či po odpočítaní sporných

hlasov vlastníkov poľovných pozemkov, trpiacich vadou identifikovanou kasačným súdom v bodoch 55
a 56 tohto rozsudku, bola zachovaná nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov poľovných pozemkov z
výmery poľovného revíru tak, ako to vyžaduje § 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 a § 5 zákona o
poľovníctve. Správny súd sa prípadne tiež vysporiada s ďalšími podstatnými žalobnými námietkami,
osobitne námietkami žalobcov 2) až 5) uvedenými v bode 12 a 13 tohto rozsudku.

63. Keďže kasačný súd dospel k záveru, že kasačné sťažnosti žalobcov 1) až 5) sú dôvodné, na základe
čoho zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu ako celok, vrátane súvisiaceho III. výroku napadnutého
ďalšími účastníkmi 1) až 3), bližšie sa argumentáciou ďalších účastníkov 1) až 3) o ich potenciálnom
nároku na náhradu trov správneho súdneho konania nezaoberal.
64. Obiter dictum a pre účely ďalšieho konania kasačný súd k potenciálnym diskusiám ohľadom

aktívnej legitimácie žalobcov 1) až 5) na podanie správnej žaloby v predmetnej veci poukazuje na svoju
rozhodovaciu činnosť (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Svk
63/2022 zo dňa 30. januára 2024) ako aj rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 425/2023 zo dňa 8. februára 2024,
publikované v ZNaUÚS ako judikát č. 2/2024), kde boli tieto otázky už zodpovedané.

V. Záver
65. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok správneho
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný
súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil
Správnemu súdu v Banskej Bystrici [právnemu nástupcovi Krajského súdu v Trenčíne vo veciach

správneho súdnictva podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súd a o
zmene a doplnení niektorých zákonov] na ďalšie konanie.
66. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako naznačil kasačný súd v bode 62 tohto
rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).
67. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467

ods. 3 SSP).
68. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Pri rozhodovaní o užívaní spoločnej nehnuteľnosti (alebo jej časti) na účely rozhodovania o využití
práva poľovníctva v poľovnom revíri zákon o pozemkových spoločenstvách neumožňuje vystupovať

samostatne jednému či viacerým spoluvlastníkom - členom spoločenstva, ale naopak vyžaduje, aby
poľovné pozemky poľovného revíru v rámci spoločnej nehnuteľnosti reprezentovali zákonom určené
orgány príslušnej právnickej osoby (organizácie) - pozemkového spoločenstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.